{"guid": "312d193a-ec0f-4f76-b4f6-e06ddabceaad:bb1e8ea6-492c-4d19-88d3-0d1155512fe9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1", "spisova_znacka": "BA-1S/223/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/223/2021 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. mája 2026, sp. zn. BA-1S/223/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1", "identifikacne_cislo": "1021201436", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb1e8ea6-492c-4d19-88d3-0d1155512fe9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/223/2021\n1021201436\n28. 05. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-1S/223/2021\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci\nžalobcu: ERS Holding spol. s r. o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 35 702 982, zastúpeného:\nAdvokátska kancelária DE IURE s. r. o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 55 792 031, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101022798/2021 zo dňa 10. júna 2021,\ntakto\nrozhodol:\nBA-1S/223/2021\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. 101022798/2021 zo dňa 10. júna 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n100110530/2021, 9106408/Hlô zo dňa 20. januára 2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nBA-1S/223/2021\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január - september, november - december 2011, o\nvýsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104408/5/5267844/ 2013/BieM zo dňa 26. novembra 2013 (ďalej\nlen „Protokol“).\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 9104408/5/202423/2014/\nBieM zo dňa 17. januára 2014 (ďalej len „prvé prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie\n\nnovember 2011 rozdiel na DPH v sume 50.000,- eur. Žalobca podal proti prvému prvostupňovému\nrozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/262429/2014/1042 zo\ndňa 05. júna 2014 („prvé rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n3. Žalobca podal proti prvému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave\n(ďalej aj „KS BA“), o ktorej rozhodol súd rozsudkom č. k. 2S/192/2014, 2S/193/2014 zo dňa 13. januára\n2016 (ďalej len „rozsudok KS BA“), ktorým prvé rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. O odvolaní žalovaného proti rozsudku KS BA rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\naj „NS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 5Sžf/57/2016 zo dňa 28. marca 2018 (ďalej len\n„rozsudok NS SR“) tak, že rozsudok KS BA potvrdil. Žalovaný následne rozhodnutím č. 518882/2018\nzo dňa 12. septembra 2018 zrušil prvé prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie\nkonanie.\n4. Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, na základe ktorého vydal dňa 04. apríla 2019 druhé\nprvostupňové rozhodnutie č. 100789428/2019, 9104408/Hlô. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 102172716/2019 zo dňa 16. septembra 2019 tak, že dané rozhodnutie správcu dane\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, na základe ktorého vydal dňa 10. júna 2020 tretie\nprvostupňové rozhodnutie č. 101018220/2020, 9106408/Hlô. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 101603131/2020 zo dňa 20. októbra 2020 tak, že predmetné rozhodnutie správcu dane\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n6. Správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní vykonal úkony smerujúce na zistenie skutkového a\nprávneho stavu a vydal štvrté prvostupňové rozhodnutie č. 100110530/2021, 9106408/Hlô zo dňa 20.\njanuára 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil\nžalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 50.000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie november\n2011 a znížil nadmerný odpočet zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur.\n7. V kontrolovanom zdaňovacom období november 2011 zistil, že žalobca si uplatnil právo na\nodpočítanie dane za deklarované zdaniteľné obchody podľa:\n(i) faktúry č. 11VF0104 od dodávateľa REK MEDIA s.r.o. (od 14. marca 2007 do 29. apríla 2012 ERS\nMEDIA spol. s r. o.) so sídlom Dolná Seč, IČO: 36 752 096 (ďalej len „ERS MEDIA“) v sume XX.XXX,eur, ktorej predmetom je fakturovanie za reklamno mediálnu kampaň za obdobie 11/2011;\n(ii) faktúry č. 11VF031 od dodávateľa REAL-DESIGN spol. s. r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 830\n506 (ďalej len „REAL-DESIGN“) v A. XXX.XXX,- eur, ktorej predmetom je vyúčtovanie rozpracovanosti\npre stavebné povolenie „Veľké Pálenisko“ - betonáreň a spevnené komunikácie (cesty).\n8. Vyhodnotil, že len skutočnosť, že nákup projektovej dokumentácie je majetkovou hodnotou žalobcu\nmu automaticky nezakladá právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Naopak, v zmysle § 42\nods. 2 daňového poriadku musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie\ns výstupnými plneniami. Preto správca dane aj počas následného vyrubovacieho konania preveroval\na požadoval od žalobcu predložiť dôkazy o tom, ako použil prijaté tovary a služby na uskutočňovanie\nsvojich zdaniteľných obchodov. S odstupom času požadoval predložiť dôkazy o tom, že stavebný projekt\nbol realizovaný, a teda prijaté tovary a služby boli použité na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov\nžalobcu. Z odpovede žalobcu mal za preukázané, že dané projekty, na ktoré mali byť využité prijaté\ntovary a služby, sa nerealizovali.\n9. Z podaných daňových priznaní a vykonaného šetrenia u prepojených daňových subjektov zistil, že\ndaňové subjekty v podanom daňovom priznaní vzniknutú daňovú povinnosť z predaja tovaru alebo\nslužby pre žalobcu priznali, ale súčasne si ju znížili odpočítaním dane z nákupu tovarov a služieb\nod personálne a majetkovo prepojených osôb, čím platiteľom dane vznikol nadmerný odpočet alebo\nminimálna daňová povinnosť na úhradu.\n10. Napriek tomu, že formálne došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku\nna odpočítanie dane, z obsahu celej transakcie podľa názoru správcu dane vyplýva, že jej účelom\nbolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania dane a žalobca je súčasťou umelo\n\nvytvoreného reťazca subjektov, ktorý mu umožnil získať daňové zvýhodnenie. Poukázal na čisto umelý\ncharakter zdaniteľných obchodov, ktorých bol žalobca súčasťou s cieľom získať daňovú výhodu. Dodanie\ntovaru/služby jednotlivými dodávateľmi považoval za súčasť obchodu bez reálneho opodstatnenia, pri\nktorom reálna pridaná hodnota nevznikla.\n11. Správca dane v procese výkonu daňovej kontroly zistil, že vo všetkých spoločnostiach, ktoré dodávali\ntovar alebo službu, je/bol štatutárnym orgánom B. B.. V zdaňovacom období november 2011 išlo\no spoločnosti ERS MEDIA a REAL-DESIGN. Úhrady sa vykonali zápočtom s majetkovo a personálne\nprepojenými osobami. Dodávatelia mali minimálnu vlastnú daňovú povinnosť na úhradu alebo nadmerný\nodpočet. Pri predaji tovaru alebo dodaní služby si predávajúce spoločnosti opäť znížili vzniknutú\ndaňovú povinnosť nákupom tovaru a služieb od majetkovo a personálne prepojených osôb, a to hlavne\nod spoločností, kde bol alebo je konateľom alebo spoločníkom pán B. B.. Zo zistení pokladal za zrejmé,\nže konateľ žalobcu, pán B. B., sa zúčastňoval dodania služieb aj na strane dodávateľa, ako aj na strane\nodberateľa a prijímateľa služby.\n12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím\nč. 101022798/2021 zo dňa 10. júna 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového\nporiadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Poukázal na záver správcu dane, že v danom\nprípade išlo o čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov, ktorých bol žalobca súčasťou, a umelo\nvytvorené obchodné transakcie s cieľom získať daňovú výhodu. Dodanie tovaru/služby jednotlivými\ndodávateľmi je súčasťou obchodu bez reálneho opodstatnenia, pri ktorom reálna pridaná hodnota\nnevznikla, cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia bolo zneužitie\npráva na uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci dodávateľov tovarov\na služieb.\n13. Uviedol, že správca dane v priebehu konania vypracoval analýzu – prehľad vývoja vlastnej daňovej\npovinnosti a úhrad a nadmerného odpočtu, vlastného imania, hospodárskeho výsledku z podaných\ndaňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby a DPH daňových subjektov, v ktorých je štatutárnym\nzástupcom B. B. a ktoré sa zúčastnili obchodných transakcií súvisiacich s kontrolou DPH za zdaňovacie\nobdobie január – september, november – december 2011 u žalobcu, z ktorej zistil, že uvedené daňové\nsubjekty od svojho vzniku až ku dňu 18. novembra 2013 mali v súčte výšku vlastnej daňovej povinnosti\nna úhradu vo výške X.XXX.XXX,XX eur a nadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,XX eur. Z toho je\nzrejmé, že personálne prepojené obchodné spoločnosti v osobe pána B. si uplatnili podanými daňovými\npriznaniami u správcu dane vrátenie DPH v ich prospech v sume X.XXX.XXX,XX eur.\n14. Netransparentné vykonávanie podnikateľskej činnosti personálne prepojených spoločností podľa\nneho potvrdzuje aj znalecký posudok č. 5/2014, ktorý na žiadosť správcu dane v iných konaniach z\núčtovníctva personálne prepojených spoločností vypracoval kolektív Znaleckého ústavu Ekonomickej\nuniverzity v Bratislave. Zo znaleckého posudku č. 5/2014 vyplýva, že takmer všetky spoločnosti účtujú\nv rámci výrobnej spotreby iba o službách a neúčtujú o spotrebe materiálu a energie, čo je vzhľadom na\ncharakter ich činnosti nelogické. Vzniká podozrenie, že ide o fakturácie medzi spoločnosťami v rámci\nskupiny (personálne a majetkovo prepojenými) a faktúry vystavované mimo skupiny majú minimálny\nobjem.\n15. Konštatoval, že žalobca neuskutočnil žiadnu platbu preverovaným daňovým subjektom za\nzdaňovacie obdobie november 2011. Zároveň daňové subjekty, ktoré boli preverované za zdaňovacie\nobdobie november 2011 ani neprijali od žalobcu žiadne peňažné prostriedky. Doplnil, že záver správcu\ndane podporil aj znalecký posudok č. 5/2014, podľa ktorého spoločnosti disponujú iba symbolickými\nsumami hotovostných peňažných prostriedkov. Indikuje to predpoklad, že spoločnosti nemajú dostatok\nlikvidného obežného majetku nevyhnutného na uspokojenie svojich krátkodobých záväzkov. Väčšina\nspoločností vytvára výnosy mimo svojho hlavného zamerania. Ide o faktúry na poradenské služby,\nreklamu či iné bližšie neidentifikovateľné služby. Rovnaký jav možno vidieť aj na strane nákladov.\n16. Žalovaný uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že plnenia deklarované v sporných\nfaktúrach použil na účely svojej podnikateľskej činnosti a je zrejmé, že žalobca v danom prípade k\nrozporným zdaniteľným obchodom nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili, že splnil\npodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré sú\nhmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie\n\nnie je možné odpustiť. Správa dane podľa jeho mienky v rámci daňovej kontroly získal oprávnené\npochybnosti o tom, či boli predmetné zdaniteľné obchody dodané tak, ako sú deklarované v predmetnej\nfaktúre a následne použiteľné na účely podnikateľskej činnosti žalobcu a podľa platnej legislatívy nebol\nsprávca dane povinný dokazovať ich použitie daňovým subjektom.\nII.\nŽaloba\n17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\nč. 101022798/2021 zo dňa 10. júna 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane\nč. 100110530/2021, 9106408/Hlô zo dňa 20. januára 2021 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e),\nf) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),\nvrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.\n18. Napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za svojvoľné a nezákonné s\nnepriznaním práva na odpočítanie dane v rozpore s § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH za zdaniteľné obdobie november 2011. Tvrdil, že za dodané a prevzaté služby\nmu dodávatelia vystavili faktúry v súlade s § 71 a § 74 zákona o DPH a viedli ich vo svojich záznamoch\nako svoju daňovú povinnosť v súlade s § 70 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH.\n19. K faktúre č. 11VF031 od spoločnosti REAL-DESIGN, ku ktorej priložil zmluvu o dielo zo dňa 09.\nseptembra 2011, odovzdávací protokol zo dňa 30. novembra 2011 a evidenciu DPH za november 2011,\nuviedol, že dodávateľ mu touto faktúrou fakturoval „vyúčtovanie rozpracovanosti pre stavebné povolenie\nVeľké Pálenisko - betonáreň a spevnené komunikácie (cesty)“. Vyjadril sa, že on sám, resp. dodávateľ\npredložil správcovi dane projektovú dokumentáciu na DVD nosiči, a to už v rámci daňovej kontroly.\n20. Z vyššie uvedeného je podľa jeho názoru preukázané, že ako platiteľ dane mal právo na odpočítanie\nDPH v súlade s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V\ntakomto prípade ani nemôže ísť o žiadnu daňovú výhodu daňovníka, ale zákonné právo na odpočítanie\nDPH z vystavenej faktúry iným platiteľom DPH za reálne dodanie služby preukázané žalobcom. Taktiež\npokladal za preukázané, že dodávateľovi žalobcu 30. novembra 2011 vznikla daňová povinnosť v súlade\ns § 19 ods. 2 zákona o DPH a tým žalobcovi vzniklo zákonné právo na odpočítanie dane v súlade\ns § 49 ods. 1 zákona o DPH. Pre odpočítanie dane vznikol aj ďalší predpoklad podľa § 49 ods. 2\npísm. a) zákona o DPH. Považoval za jednoznačne preukázané, že zdaniteľný obchod bol vykonaný\nreálne, prebehol medzi platiteľmi dane, dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, dodávateľ aj vystavil\nfaktúru, kde si uplatnil aj daň u žalobcu za dodanú službu a tým žalobcovi vzniklo zákonné právo\nna odpočítanie dane v deň vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, a žalobca mal právo na odpočítanie\ndane aj z doručenej faktúry od dodávateľa v súlade s § 71 zákona o DPH, na ktorej bola uplatnená\ndaň dodávateľa k odberateľovi služby, žalobcovi, ktorý je platiteľom dane. Taktiež odovzdaním služby\npodľa § 9 ods. 1 zákona o DPH sa stal žalobca vlastníkom nehmotného majetku - projektu pre stavebné\npovolenie na pozemkoch žalobcu a projekt mu bol dodaný v súlade s vydaným územným rozhodnutím,\nčím je preukázaná reálnosť ekonomickej činnosti žalobcu v spojení s podnikaním žalobcu v súlade s § 3\nods. 2 zákona o DPH.\n21. K faktúre č. 11VF0104 od spoločnosti ERS MEDIA, vystavenej za „reklamno-mediálnu kampaň\nza obdobie 11/2011“, uviedol, že k nej v daňovom konaní predložil grafické návrhy vypracované danou\nspoločnosťou, ako aj zmluvu a preberací protokol. Konateľ žalobcu predložil správcovi dane vyhlásenie\no dodaní služieb na základe zmluvy zo dňa 28. júna 2010 a jej dodatku č. 1 zo dňa 13. marca 2011,\nako aj propagačné materiály. Tvrdil, že správcovi dane predložil aj fotografie materiálov použitých\npre reklamnú mediálnu kampaň za predmetné zdaňovacie obdobie aj s preukázaním, že tieto boli\nodovzdávané klientom a možným budúcim klientom. Súčasne správcovi dane predložil záverečnú\nfaktúru č. 11VF0120 od dodávateľa ERS MEDIA za reklamno-mediálnu kampaň za obdobie december\n2011 aj s presným popisom vykonaných prác a dodávok a cenníkom zúčtovaných prác za rok 2011, a\nteda aj za november 2011. Predložil tiež dobropis č. 11VF0136 od dodávateľa ERS MEDIA ako celkové\nzúčtovanie daných služieb za celý rok 2011, ktoré dodávateľ dobropisoval ako zľavu, čo bolo aj žalobcom\npreukázané v daňovej kontrole.\n\n22. Uviedol, že správcovi dane vo vyrubovacom konaní predložil aj dôkazy, že získal klientov na základe\nreklamnej činnosti a reklamných materiálov od dodávateľa ERS MEDIA, a tým je jednoznačne\npreukázané, že reklamné materiály použil na svoje podnikanie, a vymenoval aj klientov (nájomcov,\nktorý získal) a iných, z ktorých v ďalších zdaniteľných obdobiach žalobca mal príjmy a tieto boli\núčtované vždy na výstupných faktúrach s DPH. Mal za to, že ak správca dane uznal opakované\nplnenie aj za zdaňovacie obdobie október 2011, tak potom musel uznať aj plnenie v mesiaci november\n2011, nakoľko išlo o celoročnú dodávku reklamných služieb a v decembri 2011 bola zúčtovaná\nčiastočným dobropisom k pomeru reálnych výkonov a nákladov za reklamné služby. V opačnom\nprípade ide o nerovnováhu plnenia v obchodnom vzťahu a konanie v rozpore s daňovou neutralitou\na proporcionalitou. Mal za to, že postupoval správne v súlade s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,\nnakoľko mal faktúru v súlade s § 71 zákona o DPH od dodávateľa za prijaté služby a tovary v rokoch\n2011 a aj prijaté plnenia si odpočítal v súlade s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, t. j. v novembri\nso zúčtovaním v decembri 2011.\n23. Žalovaný nepreukázal žiadnym zákonným dôkazom, že by v rámci posudzovaných zdaniteľných\nobchodov, ale aj iných zdaniteľných obchodov u žalobcu, nešlo o reálne dodanie služby a tovaru, že\nby neexistoval materiálny výstup z dodaných a prijatých služieb, že by pri zdaniteľných obchodoch\ndochádzalo k predaju služby a tovaru pod hodnotu režijných nákladov, pod trhovú hodnotu v rozpore\ns § 22 zákona o DPH, že by prijaté plnenia žalobca nemohol použiť, nepoužil na podnikanie a svoju\nekonomickú činnosť. Žalovaný len používa slová, ale o jeho tvrdeniach nijakým spôsobom nepredložil\nžiadny zákonný dôkaz, ktorý by preukázal, že k dodaniu vyššie uvedených tovarov a služieb by nedošlo\nalebo neboli by použiteľné/použité na podnikanie žalobcu.\n24. Bol toho názoru, že tvrdenia správcu dane pre neuznanie práva na odpočítanie dane z prijatých\nslužieb sú v podstate tým istým tvrdením, ako to bolo v predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré\nzrušili súdne autority a kde sa žalovaný zameriava len na neuznanie práva s odpočítaním dane pre\npreviazanosť s B. B., čo je v rozpore s § 49 ods. 1 ods.2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a)\nzákona o DPH, nakoľko žalobca nakúpil služby a tovary od spoločností, ktoré sú mu logicky z majetkovej\nprepojenosti bližšie ako tretie osoby a len zmena formulácie odôvodnenia správcu dane a žalovaného\nv napadanom rozhodnutí neznamená, že správca dane a žalovaný v následnom konaní vykonali riadne\ndokazovanie tak, ako to naznačili súdne autority vo vydaných zrušujúcich rozsudkoch, kde zastávali\nnázor, že pre kvalifikované posúdenie použiteľnosti žalobcom deklarovaných plnení na podnikateľské\núčely v zmysle zákona o DPH je aj s poukazom na ich špecifickú povahu potrebné pristúpiť k verifikácii\ntýchto záverov odborným vyhodnotením predmetných plnení z hľadiska ich reálnej hodnoty a skutočnej\nvyužiteľnosti na podnikateľské účely žalobcu, pričom na nepriznanie nároku na odpočítanie dane nie je\ndostačujúce konštatovanie, že ide o obchody medzi majetkovo a personálne prepojenými osobami.\n25. Ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci, nakoľko žalovaný preukázateľne nespochybnil reálne dodanie služieb\nžalobcovi a ich využiteľnosť na jeho podnikateľskú činnosť, keď len laicky/neodborne konštatoval\nvšeobecnosť a nešpecifikovateľnosť plnení poskytnutých žalobcovi a pritom súd aj žalovaného zaviazal\nna odborné vyhodnotenie predmetných plnení z hľadiska ich reálnej hodnoty a skutočnej využiteľnosti\nna podnikateľské účely žalobcu, čo žalovaný zjavne odignoroval a nevykonal. Žalovaný podľa jeho\nmienky nehodnotil v napadanom rozhodnutí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, používa\nza dôkazy nezákonné a nesprávne posúdené laické závery produkované zamestnancami správcu dane,\nktoré sú irelevantné, ako je napr. znalecký posudok č. 5/2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou\ndňa 04. júla 2014 pre žalovaného a tento posudok neposudzuje konkrétne zdaniteľné obchody žalobcu\nv danom zdaniteľnom období roku 2011, nebol vypracovaný k daňovej kontrole, ktorá skončila dňom 10.\ndecembra 2013 Protokolom. Daný posudok nie je spracovaný ani k veci samej vo vyrubovacom konaní\na bol už predkladaný žalovaným kasačnému súdu.\n26. Žalobca mal za to, že správca dane trvalo obchádza hmotnoprávne, ako aj procesné ustanovenia pri\nspráve daní v snahe očierniť daňový subjekt a najmä osobu B. B.. Poukázal na to, že správca dane konal\na koná nezákonne aj pre vznesené námietky zaujatosti osobou B. B. za jednotlivé obchodné spoločnosti,\nkde je štatutárom spoločnosti, v súlade s § 60 daňového poriadku pre zaujatosť zamestnancov správcu\ndane, vrátane riaditeľa Daňového úradu Bratislava k osobe B. B., kde správca dane, resp. nadriadený\ndaňovým kontrolórom dali pokyny, že žiadna daňová kontrola nesmie skončiť bez nálezu, t. j. musia\nvykonať dorub daní za každú cenu.\n\n27. Žalobca tiež namietal osobné zaujatie správcu dane i žalovaného voči osobe konateľa a spoločníka\nB. B., tvrdiac, že sa osobne pozná niekoľko rokov s riaditeľom Daňového úradu Bratislava C. D., má s\nním osobné nezhody, ktoré vyvrcholili otvorením množstva kontrol v spoločnostiach, v ktorých figuruje\nB. B.. Taktiež namietol konanie a zaujatosť námestníčky riaditeľa správcu dane pani E. D.. Uviedol,\nže zamestnanci správcu dane dostávajú inštrukcie, akým spôsobom majú postupovať voči daňovým\nsubjektom spojeným s osobou B. B..\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a replika žalobcu\n28. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 24. novembra 2021, v ktorom\nnavrhol žalobu zamietnuť a nepriznať trovy konania. Vo vyjadrení zopakoval skutkové zistenia správcu\ndane a právne východiská napadnutého rozhodnutia uvedené v bodoch 12 až 16 tohto rozsudku.\n29. Žalobca v podaní zo dňa 09. novembra 2023 reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, pričom\nzotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe.\n30. Žalovaný následne nevyužil možnosť podať v súdom určenej lehote dupliku.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n31. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z\nKrajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/223/2021. V súlade s platným\na účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 06. júna 2023 v zmysle § 51\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne bola\ndňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v\nBratislave.\nVI.\nPojednávanie\n32. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“), ako súd vecne a miestne príslušný\nna konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 28. mája 2026 rozsudkom,\nktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný\nsvoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Správny súd\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vrátane\npostupu, ktorý prechádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n33. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n36. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n37. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len\n„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\n38. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo\nmajú byť platiteľovi dodané.\n41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n43. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n44. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n46. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n47. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nVIII.\nPrávne posúdenie\n48. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101022798/2021 zo dňa\n10. júna 2021, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 100110530/2021, 9106408/\n\nHlô zo dňa 20. januára 2021, v zmysle ktorého bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu\n50.000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 z dôvodu neoprávnenosti uplatneného\npráva na odpočítanie dane.\n49. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e\nSSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n50. Nosnou žalobnou námietkou je, že správca dane a následne ani žalovaný nepreukázali žiadnym\nzákonným dôkazom, že by v rámci posudzovaných zdaniteľných obchodov nešlo o reálne dodanie\nslužby a tovaru, že by neexistoval materiálny výstup z dodaných a prijatých služieb a že by prijaté plnenia\nžalobca nemohol použiť/nepoužil na podnikanie a svoju ekonomickú činnosť. Zároveň žalobca namieta,\nže daňové orgány nerešpektovali závery rozsudku KS BA, rozsudku NS SR a ďalších rozhodnutí\nkasačného súdu. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či\norgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich\nzávery týkajúce sa nepriznania práva na odpočet dane majú oporu v administratívnom spise.\n51. Na základe výsledkov daňovej kontroly a ďalších dôkazov doplnených v rámci vyrubovacieho\nkonania, vrátane skúmania vzťahov medzi žalobcom a prepojenými daňovými subjektami (REALDESIGN, ERS MEDIA a ďalšími subjektmi za ďalšie zdaňovacie obdobia, ktoré boli predmetom daňovej\nkontroly ukončenej Protokolom) správca dane deklaroval žalobcovi svoje pochybnosti o hodnovernosti\na pravdivosti predložených daňových dokladov a žiadal ho o preukázanie, ako použil alebo použije\ndeklarované služby uvedených spoločností na dodávku tovarov alebo služieb (na svoje zdaniteľné\nplnenia). V prípade spoločnosti REAL-DESIGN sa jednalo o vyúčtovanie rozpracovanosti pre stavebné\npovolenie Veľké Pálenisko - betonáreň a spevnené komunikácie (cesty). V prípade dodávky fakturovanej\nspoločnosťou ERS MEDIA žalobcovi išlo o reklamno-mediálnu kampaň za obdobie 11/2011.\n52. Správny súd konštatuje, že prvé rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci\nč. 1100302/1/262429/2014/1042 zo dňa 05. júna 2014 bolo zrušené rozsudkom KS BA č. k.\n2S/192/2014, 2S/193/2014 zo dňa 13. januára 2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NS SR sp.\nzn. 5Sžf/57/2016 zo dňa 28. marca 2018. KS BA bol toho názoru, že zistenia žalovaného i správcu\ndane o všeobecnosti plnení fakturovaných spoločnosťou REAL - DESIGN, s.r.o. a ich nepoužiteľnosti\nna podnikanie žalobcu, ako aj z toho vyplývajúci záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane, sú\nzaložené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. V prípade plnenia fakturovaného spoločnosťou\nERS Media správca dane podľa názoru KS BA vykonanými šetreniami dostatočne zdôvodnil svoje\npochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených dokladov, ktoré sa týkali reklamnomediálnej kampane za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2011.\n53. Vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že odpočítanie dane môže byť v zmysle záverov\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) odopreté v prípadoch, ak\nzdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo\nk daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020\nzo dňa 30. júna 2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26. októbra 2022).\n54. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH sú (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych\npodmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní\ndaňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade\nvychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n55. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich\nsplnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z\ndodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený tak, ako\nje deklarovaný na faktúre. Samotné faktúry, zmluvy, vyhlásenia zmluvných strán o poskytnutom plnení\nči evidencie DPH alebo iné formálne doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane,\n\ndoklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad\nznejúci na určité plnenie. Predloženie dokladov je teda len jednou z hmotnoprávnych podmienok na\nuznanie nároku na odpočítanie dane.\n56. Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby\npriame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na\nodpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v\nčase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby sa viažu\nk uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Spoločný systém dane z pridanej\nhodnoty zaručuje plnú neutralitu dane, čo sa týka daňového zaťaženia všetkých ekonomických činností\nbez ohľadu na ich účel a výsledok, pokiaľ tieto činnosti ako také podliehajú DPH.\n57. Správny súd je toho názoru, že zistenia žalovaného i správcu dane o všeobecnosti plnení\nfakturovaných spoločnosťou REAL-DESIGN a o ich nepoužiteľnosti na podnikanie žalobcu, ako aj z toho\nvyplývajúci záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane, sú založené na nedostatočne zistenom\nskutkovom stave. Na tomto mieste súd odkazuje na závery a zistenia KS BA uvedené v rozsudku sp.\nzn. 2S/192/2014, 2S/193/2014 zo dňa 13. januára 2016, ktorým zrušil prvé rozhodnutie žalovaného\nv predmetnej veci. V danom rozsudku KS BA sa uvádza:\n„Súd musel konštatovať, že vyššie uvedené laické a podrobnejšie nešpecifikované hodnotenie\nposkytnutých plnení daňovými orgánmi nie je podložené hodnovernými dôkazmi a preto ho nie je\nmožné spoľahlivo preskúmať a prisúdiť mu hodnotu pravdivosti a správnosti. Bez kvalifikovaného\nposúdenia použiteľnosti žalobcom prijatých plnení na deklarovaný účel nie je v možnostiach súdu\nurobiť si spoľahlivý úsudok o tom, či ide o umelo vytvorené plnenia bez ekonomického zmyslu, ktorých\núčelom je len profitovať z odpočítania dane, ako to v zásade konštatovali daňové orgány. Pokiaľ\nmá žalovaný dôvodné pochybnosti o reálnosti fakturovaných plnení, ktoré žalobca doložil daňovými\ndokladmi a za ktoré zaplatil dohodnutú cenu vrátane dane a zároveň predložil správcovi dane predmet\ntohto plnenia (DVD nosiče, písomné materiály), musí správca dane preukázať, že tieto plnenia sú fiktívne\na nepoužiteľné pre ich zhodnotenie na deklarovaný podnikateľský účel. Toto podľa názoru súdu nie je\nmožné preukázať inak, ako odborným (znaleckým) vyhodnotením predmetných plnení z pohľadu ich\nreálnej hodnoty a použiteľnosti pre žalobcu, resp. pre podnikateľa v rovnakom postavení ako žalobca.\nPokiaľ sa ukáže, že služby, ktoré žalobca prijal od spoločnosti REAL - DESIGN, s.r.o. a ERS Office\nService, s.r.o. (pozn. táto spoločnosť bola dodávateľom žalobcu v zdaňovacom období február 2011),\nvzhľadom na svoju povahu a „kvalitu“ nie sú objektívne spôsobilé na to, aby boli deklarovaným spôsobom\nvyužité na zdaniteľné plnenia, bude možné prijať záver o zneužití práva na odpočítanie dane z faktúr\nza tieto služby.“\n58. Tieto závery rozsudku KS BA boli potvrdené aj rozsudkom NS SR, v ktorom kasačný súd uvádza:\n„56. Spornou otázkou v danom prípade zostalo, či skutkový stav veci zistený daňovými orgánmi v rámci\nsprávneho konania, bol zistený dostatočne a úplne. Následne, či na základe takto zisteného stavu veci,\nvydané rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane boli vydané zákonne.\n57. Najvyšší súd zastáva názor, že závery daňových orgánov o všeobecnej povahe plnení fakturovaných\ndodávateľskými spoločnosťami REAL-DESIGN, s.r.o. a ERS Office Service, s.r.o. a s tým spojenej\nich nepoužiteľnosti na podnikateľskú činnosť odberateľa - žalobcu, ako aj z toho vyplývajúci záver\no nesplnení podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú\npredčasné, nakoľko nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V danom prípade je\nnutné prisvedčiť správnosti záverov krajského súdu, že daňové orgány sa uchýlili k neodbornému a\nbližšie nešpecifikovanému posúdeniu poskytnutých plnení spoločnosťami REAL-DESIGN, s.r.o. a ERS\nOffice Service, s.r.o., na základe čoho nebolo možné bez akýchkoľvek pochybnosti ustáliť, že predmetné\nzdaniteľné plnenia objektívne neboli spôsobilé na ich využitie pri dodávkach tovarov a služieb resp.\npri podnikateľskej činnosti žalobcu. Daňové orgány pri konštatovaní nesplnenia podmienok v zmysle\n§ 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH neuviedli žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré ich viedli k prijatiu\nuvedeného záveru, navyše z ich rozhodnutí nevyplýva ani to, akými úvahami boli pri rozhodovaní\nvedení, ktoré skutočnosti považovali za preukázané a ktoré nie a ako vyhodnotili predložené dôkazy.\nJe potrebné uviesť, že žalobca na účely preukázania dodania deklarovaných zdaniteľných plnení\npredložil daňové doklady, zaplatil dohodnutú cenu vrátane dane a zároveň predložil správcovi dane\npredmet deklarovaného plnenia (DVD nosiče, písomné materiály). Podľa názoru najvyššieho súdu pokiaľ\n\ndaňové orgány vyslovili pochybnosti a reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení a ich\npoužiteľnosti na účely podnikania žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH bolo ich\npovinnosťou svoje závery preukázať a teda vykonať dokazovanie vo smere, či tieto plnenia sú fiktívne\na nepoužiteľné pre ich zhodnotenie na žalobcom deklarovaný podnikateľský účel. Pre kvalifikované\nposúdenie použiteľnosti žalobcom deklarovaných plnení na podnikateľské účely v zmysle zákona o\nDPH je preto aj s poukazom na ich špecifickú povahu potrebné pristúpiť k verifikácii týchto záverov\nodborným vyhodnotením predmetných plnení z hľadiska ich reálnej hodnoty a skutočnej využiteľnosti\nna podnikateľské účely žalobcu. Ak zo záverov odborného posúdenia žalobcom deklarovaných plnení\nod dodávateľských spoločností REAL-DESIGN, s.r.o. a ERS Office Service, s.r.o. vyplynie ich nereálnosť\na objektívna nevyužiteľnosť na podnikateľské účely žalobcu je možné uvažovať, či skutočne ide iba\no umelo vytvorené dodávky služieb bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia, ktorých jediným\ncieľom je iba získanie nadmerného odpočtu.“.\n59. Správny súd preto konštatuje, že od zrušenia prvého prvostupňového rozhodnutia rozhodnutím\nžalovaného (k čomu došlo práve rozsudkom KS BA v spojení s rozsudkom NS SR) nepostupovali\nfinančné orgány podľa záväzného právneho názoru Krajského súdu v Bratislave a následne\naj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď nezabezpečili v rámci doplneného vyrubovacieho\nkonania žiadnu formu kvalifikovaného/odborného posúdenia použiteľnosti žalobcom prijatých plnení\nna žalobcom deklarovaný účel. Správny súd sa oboznámil s administratívnym spisom v danej veci a\nkonštatuje, že sa v ňom nenachádza žiadna forma odborného posúdenia (napr. znalecký posudok,\nvýpoveď znalca, odborný posudok), ktorá by sa zamerala na možnosť využiť výstupy dodané žalobcovi\nzo strany REAL-DESIGN na jeho vlastnú podnikateľskú činnosť. V administratívnom spise sa nachádza\nznalecký posudok č. 5/2014 na vypracovanie ekonomickej a finančnej analýzy personálne a majetkovo\nprepojených spoločností na základe účtovnej závierky pre potreby daňového úradu, vypracovaný\nZnaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 04. júla 2014. Predmetom posúdenia\nbola likvidita viacerých analyzovaných prepojených spoločností, hotovostné peňažné prostriedky,\nvýnosy z činnosti prepojených spoločností, náklady prepojených spoločností, ekonomická kondícia a\nbonita spoločností, stav vlastného imania, stav a vývoj pohľadávok spoločností, ich záväzkov, stav\nzásob, preddavkov na zásoby. V samotných záveroch daného znaleckého posudku č. 5/2014 sa\nuvádza odporúčanie realizovať kontrolu v spoločnostiach zameranú na preskúmanie fakturácie medzi\njednotlivými subjektmi, keďže tieto skutočnosti nie je možné detailne analyzovať len z predložených\núčtovných uzávierok.\n60. Prvostupňové rozhodnutie v podstatnej časti preberá zistenia znaleckého posudku č. 5/2014, no tieto\nnemajú reálnu vypovedaciu schopnosť vo vzťahu k podstate nedostatočne zisteného skutkového stavu\nkonkrétnych obchodov, ktoré boli predmetom fakturácie od dodávateľa REAL-DESIGN v novembri 2011.\nPreskúmavané rozhodnutia daňových orgánov trpia naďalej nedostatočne zisteným skutkovým stavom\nvo vzťahu k možnosti alebo nemožnosti využiť zo strany žalobcu predmetné dodania na uskutočňovanie\nvlastnej podnikateľskej činnosti. Odmietnutie práva na odpočítanie dane tak bolo zo strany daňových\norgánov predčasné. Vzhľadom na to, že správca dane vytvoril stav, kedy už zistenie skutkového stavu\nbolo nedostačujúce, právne posúdenie a následný postup správneho orgánu, ktorý viedol k dorubeniu\ndane, bol poznačený nezákonnosťou.\n61. K námietke žalobcu o osobnom zaujatí správcu dane i žalovaného voči osobe konateľa a spoločníka\nB. B., ktoré má byť spôsobené zaujatosťou riaditeľa Daňového úradu Bratislava C. D. a námestníčky\nriaditeľa správcu dane pani E. D., sa správny súd plne stotožňuje s nasledovným posúdením tejto\nopakovane uvádzanej žalobnej námietky v rozsudku KS BA:\n„[..] zjavným dôvodom, pre ktorý sa orgány správy daní zaujímajú o podnikanie žalobcu a spoločností\nprepojených so žalobcom v osobe F. B. B., sú podľa názoru súdu vyššie opísané zistenia správcu dane,\npodľa ktorých žalobca v zdaňovacích obdobiach január 2004 až november 2013 v priznaniach vykázal\nnadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,XX eur a vlastnú daňovú povinnosť vo výške XXX.XXX,XX eur.\nV prípade všetkých spoločností, v ktorých F. B. B. figuroval alebo figuruje ako spoločník alebo konateľ,\nje podľa údajov správcu dane rozdiel medzi vykázaným nadmerným odpočtom a vlastnou daňovou\npovinnosťou uvedených spoločností viac ako X F. eur v neprospech štátu. Za týchto okolností je celkom\npochopiteľné a žiaduce, aby zainteresované spoločnosti podstúpili daňovú kontrolu, najmä s ohľadom\nna zistenia správcu dane doložené znaleckým posudkom, podľa ktorého žalobca obchoduje prakticky\nlen s personálne prepojenými spoločnosťami. Vzhľadom na uvedené sa javí, že dôvodom postupu\n\nsprávcu dane voči žalobcovi a spoločnostiam, s ktorými je personálne prepojený v osobe F. B. B., nie je\nosobné zaujatie voči menovanému, ale spôsob podnikania žalobcu, ktorý vedie k neobvyklým rozdielom\nmedzi vykázanými nadmernými odpočtami dane a vlastnou daňovou povinnosťou daňových subjektov\nv neprospech štátu.“.\n62. Ako konštantne potvrdzuje judikatúra kasačného súdu, je len na správcovi dane, aby zistenie\nskutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto\núčelom vykoná. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným\nspôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti\no tvrdeniach žalobcu a ním predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť\ntaktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane\nmusia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené\nžalobcom.\n63. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v časti týkajúcej sa plnení fakturovaných spoločnosťou REALDESIGN a trvajúce neodstránenie nedostatkov v zistení skutkového stavu identifikovaných už v\nrozsudku KS BA, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\n64. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou správcu dane doplniť dokazovanie za účelom\nriadneho zistenia skutkového stavu v naznačenom smere a po doplnení dokazovania bude vo veci\nznovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 daňového\nporiadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní, akými úvahami bol vedený pri\nhodnotení dôkazov. Správny súd opätovne poukazuje na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane\nmožno iba v prípade, ak správca dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych podmienok práva\nna odpočítanie dane alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu.\n65. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v\nzmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie\nz tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu\npodľa citovaného zákonného ustanovenia.\n66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa\nktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku.\n67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-1S/223/2021\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}