{"guid": "66e5fdbf-c412-42f6-8e23-eccac20dc0c2:abd74070-b3a1-49e1-8135-1ab57b852d4c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201367.3", "spisova_znacka": "BA-5S/217/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/217/2021 z 13. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. augusta 2026, sp. zn. BA-5S/217/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201367.3", "identifikacne_cislo": "1021201367", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194", "nazov": "§ 194 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/211", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (211/2013 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2013"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/abd74070-b3a1-49e1-8135-1ab57b852d4c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201367.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201367.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201367.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/217/2021\n1021201367\n13. 08. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201367.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Obec Nová Ves, IČO: 00 650 200, so sídlom: Nová Ves 200, 991 05 Nová\nVes, právne zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom: Skuteckého 17, 974 01\nBanská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom: Ružová\ndolina 606/10, 821 09 Bratislava, P. O. BOX 98, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo\nspisu: 7332-P/2021 zo dňa 24.06.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie, predsedu úradu\nčíslo spisu: 7332-P/2021 zo dňa 24.06.2021 a rozhodnutie Úradu\npre verejné obstarávanie,\nodbor legislatívno-právny číslo spisu: 16008-3000/2021,\n248-3000/2021 zo dňa 16.04.2021 z r\nu š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo aj\n„žalovaný“), podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) žalobcovi oznámil začatie konania, iniciovaného z vlastného\npodnetu, a to vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“),\nčo realizoval Oznámením o začatí správneho konania č. 16008-3000/2020 zo dňa 19.11.2020, ktoré\nbolo žalobcovi doručené dňa 20.11.2020.\n2. Rozhodnutím číslo spisu: 16008-3000/2021, 248-3000/2021 zo dňa 16.04.2021 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 40 661 Eur podľa §\n182 ods. 1 písm. a) ZVO za to, že:\n„zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to:\n- uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2017 so spoločnosťou Iňastav, s. r. o., J. Hollého 447/7, 965\n01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 951 369, ktorej predchádzalo\n- uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 1/2016 zo dňa 11.01.2016 medzi účastníkom konania\na spoločnosťou Iňastav, s. r. o., v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 13.06.2016\na Dodatku č. 2 k Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 10.03.2017,\n\nneoprávnene aplikoval výnimku podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, keďže zadal zákazku na\nuskutočnenie stavebných prác na predmet „SO 01 Bytový dom č. 1 – 18 b. j., súpisné číslo 174“, bez\nsplnenia povinnosti postupovať podľa ZVO, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo\npostupom ustanoveným ZVO.“\n3. Úrad pre verejné obstarávanie, predseda úradu (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím číslo spisu: 7332P/2021 zo dňa 24.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vo veci podaného rozkladu žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku rozhodol tak, že rozklad žalobcu\npodľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil\ns tým, že uložená pokuta je splatná\ndo 15 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.\nII.\nŽaloba\n4. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“) podľa § 194 a nasl. zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podanou\nžalobcom v zákonom stanovenej lehote dňa 19.08.2021 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu (ďalej spolu aj\n„preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP,\nteda s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nnedostatočne zistený skutkový stav a existenciu takého podstatného porušenia ustanovení o konaní,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že preskúmavané rozhodnutia sú\npo\nformálnej i materiálnej stránke neudržateľné, rozporné a nepreskúmateľné, žalovaný vec nesprávne\nprávne posúdil a porušil základné zásady správneho konania. Zdôraznil, že štát vyčlenil financie na kúpu\nnájomných bytov pre občanov a žalobca uzatvoril zmluvu o poskytnutí dotácie\nna obstaranie\nnájomných bytov, pričom zrealizoval kúpu nehnuteľností striktne podľa štátom taxatívne vymedzených\npodmienok a postupov, ako i dokumentov, inak by prostriedky neboli poskytnuté. Žalobca konštatoval,\nže zabezpečil transfer finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností a následne zabezpečuje transfer\nfinancií vo forme splátok späť do štátneho rozpočtu. Štát podľa neho napáda splnenie podmienok, ktoré\nboli ním samým stanovené a skontrolované a v prípade nezákonného postupu by neboli poskytnuté.\nŠtátom vyčlenené financie boli použité na kúpu nájomných bytov pre občanov vo verejnom záujme.\n6. Ďalej zdôraznil povinnosť konať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a dodržiavať základné\nzásady správneho konania, ako aj princíp právnej istoty, predvídateľnosť postupov štátnych orgánov,\ni ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere, s tým, že všetky štátne orgány sa nimi majú riadiť.\nV neposlednom rade uviedol, že v čase uzatvárania zmlúv zo strany žalobcu stavba existovala,\nt. j. existenciu stavby nie je možné nijakým spôsobom spochybňovať, a preto bol postup žalobcu\nv súlade so zákonom a bolo možné aplikovať výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO. Zvýraznil,\nže pod pojmom nadobúdanie nehnuteľností je treba rozumieť nadobudnutie vlastníckeho práva, čo je\nmožné prostredníctvom scudzovacích zmlúv, teda aj kúpnej zmluvy. Pokiaľ subjekt vybuduje objekt\na odpredá ho verejnému obstarávateľovi, je v danom prípade aplikácia predmetnej výnimky použiteľná\nbez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ teda žalovaný uvádza svoje vlastné podmienky a princípy, tieto\nnie sú pre žalobcu záväzné. Orgán verejnej moci môže konať vo verejnoprávnych vzťahoch výlučne to,\nčo mu zákon explicitne umožňuje, nemôže svojvoľne rozširovať svoje oprávnenia.\n7. Žalobca tiež poukázal na to, že pre vznik povinnosti verejného obstarávateľa postupovať podľa ZVO je\nesenciálnou podmienkou existencia zákazky. Z výkladu zmluvy o budúcej zmluve uzavretej v predmetnej\nveci podľa žalobcu nie je možné prijať záver, že ide o zadanie zákazky. Žalobca nemohol zadať zákazku\nna stavebné práce, nakoľko mu v tom bránilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom v tom čase\nnedisponoval ani užívacími právami. ZVO zákazku definuje ako odplatnú zmluvu a táto by mala byť aj\npísomná. Výklad pojmu zákazka je výkladom na základe práva Európskej únie, nie členského štátu.\nNavyše správne aprobovaný výklad pojmu zadávanie zákaziek v rámci právnej úpravy ZVO absentuje.\nTento pojem sa používa bez náležitého výkladu, a teda ak žalovaný tvrdí, že došlo k porušeniu ZVO\nkonaním žalobcu, konkrétne zadaním zákazky, čo je podstatou § 9 ods. 1 ZVO, pre toto svoje tvrdenie\n\nnemá právny podklad. ZVO explicitne uvádza len odplatné zmluvy, ktoré môžu byť predmetom kontroly,\na teda jeho povinnosťou bolo zaoberať sa zmluvami z pohľadu oprávnenosti na výkon kontroly.\n8. S poukazom na § 3 ods. 3 ZVO žalobca vyvodil, že signáciou zmluvy o budúcej zmluve nemohlo dôjsť\nk zadaniu zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pretože z kontextu takéto zadanie bez akýchkoľvek\npochybností nevyplýva. Navyše zmluva o budúcej zmluve zanikla solúciou, teda splnením záväzku,\na to uzatvorením kúpnej zmluvy. Navyše stavba nezodpovedala požiadavkám žalobcu, ale vydaného\nopatrenia ústredného orgánu štátnej správy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že\nzmluva o budúcej zmluve nepredstavovala zákazku na realizáciu stavebných prác z dôvodu nenaplnenia\npojmových znakov zákazky podľa ZVO, čo podľa neho potvrdzuje i rozhodovacia prax Súdneho dvora\nEurópskej únie. Žalovaný len prezentoval svoj subjektívny názor, nie je však zrejmé, na základe akého\nlistinného dokladu tak učinil. Žalobca nemal právo na základe zmluvy do výstavby akokoľvek zasahovať,\npretože nebol jej vlastníkom. Vzhľadom na uvedené neexistoval dôvod pre záver žalovaného o porušení\nZVO.\n9. Žalobca v žalobe uplatnil aj námietky proti samotnej sankcii. Dôvodil tým, že pokuta je neprimeraná,\ndokonca likvidačná, a nespĺňa podmienky pre jej uloženie, keďže žalovaný neprihliadol na okolnosti,\nzávažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov. Bolo potrebné daný prípad\nposudzovať individuálne a zohľadňovať finančnú kondíciu žalobcu. Žalobca zdôraznil, že trestnoprávne\nprincípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že trestanie za správne delikty podlieha\nobdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Právna istota a spravodlivosť ako princípy\nmateriálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú\nzjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, čo podľa žalobcu platí aj\nv prípade, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie\nbez stanovenia kritérií jej uloženia chrániť závažný verejný záujem.\n10. Vzhľadom na uvedené sú podľa žalobcu preskúmavané rozhodnutia nesprávne a nezákonné, preto\nžiadal, aby súd uplatnil peňažnú moderáciu podľa § 192 SSP a výšku pokuty znížil. V rámci žalobného\npetitu navrhol, aby súd obe preskúmavané rozhodnutia zrušil,\npri súčasnom priznaní\npráva na náhradu trov konania vo výške 100 %. Alternatívne navrhol zmeniť preskúmavané rozhodnutia\na sankciu znížiť, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania v rozsahu 100 %.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu\n11. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 06.10.2021, v ktorom po zhrnutí skutkového stavu a argumentácie žalobcu uviedol, že\nžalobca svojím nezákonným postupom výrazným spôsobom obmedzil hospodársku súťaž a obmedzil\ntak účasť relevantných záujemcov vo verejnom obstarávaní. Za proces verejného obstarávania je vždy\nzodpovedný sám verejný obstarávateľ a v zmysle § 10 ods. 1 ZVO je povinný postupovať podľa tohoto\nzákona, pričom nesmie zadať zákazku s cieľom vyhnúť sa jeho použitiu.\n12. Žalovaný ďalej zvýraznil rozhodovaciu prax žalovaného, ktorá je od roku 2006 ustálená a poukázal\nna rad rozhodnutí, ktoré sa zaoberajú nesprávnou aplikáciou predmetnej výnimky, s tým, že ju nie je\nmožné použiť v prípadoch, kedy nehnuteľnosť ešte neexistuje. Túto prax podľa žalovaného potvrdzuje\naj rozhodovacia činnosť súdov. V ostatným častiach odkázal\nna obsah preskúmavaných\nrozhodnutí, ktoré sa podľa neho jasne a zrozumiteľne vysporiadali s argumentáciou žalobcu.\n13. K peňažnej moderácii žalovaný upozornil, že § 192 SSP a jeho použitie je v tejto veci irelevantné,\nkeďže sa vzťahuje na inú situáciu a vo vzťahoch správneho trestania platí osobitný režim § 198 SSP.\nTaktiež upozornil na to, že pokuta bola uložená na základe kogentného ustanovenia, od ktorého nebolo\nmožné sa odkloniť a uplatniť moderáciu.\n14. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec\nsprávne právne posúdil a preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade\nso zákonom,\npreto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.\n\n15. V rámci reakcie na doručené vyjadrenie žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným\nkrajskému súdu 27.10.2021 (replika). Navrhol uplatniť sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP, poukázal\nna finančnú situáciu žalobcu, zotrval na svojej žalobnej argumentácii a navrhol žalobe vyhovieť.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n17. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n18. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n19. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo\nz nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n21. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,\nv závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne\na) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,\nktoré mu predchádzalo,\nb) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\npostupoval podľa § 27 ods. 1.\n22. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže\naj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n23. Podľa § 195 písm. d) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.\n24. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo\nna\núplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom\nalebo sčasti úspech.\n25. Podľa § 167 ods. 3 SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo\nsčasti neprizná, ak\na) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,\nb) bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy zrušené\nz\ndôvodu podľa § 206 ods. 5.\n26. Podľa § 1 ods. 1 ZVO tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na\nuskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na\nstavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní.\n27. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo\nnájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom\nfinancovania.\n\n28. Podľa § 2 ods. 1 písm. ZVO verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými\nsa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov.\n29. Podľa § 3 ods. 1 ZVO zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným\nalebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane\na\njedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,\nuskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.\n30. Podľa § 3 ods. 3 ZVO zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka,\nktorej predmetom je\na) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie\nstavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania,\nb) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavby alebo\nc) uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil verejný obstarávateľ alebo\nobstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby.\n31. Podľa § 10 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií\na pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.\n32. Podľa § 10 ods. 3 ZVO príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú\nrealizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej\nsúťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodneným určitých hospodárskych subjektov.\n33. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu\nvo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú\ndohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom.\n34. Podľa § 182 ods. 4 ZVO pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu,\nzávažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v\njednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny\ndelikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm.\nb).\n35. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO v aktuálnom znení úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo\nobstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1% do 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu,\nkoncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným\ntýmto zákonom.\n36. Podľa § 182 ods. 5 ZVO v aktuálnom znení pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 4 úrad prihliada\nnajmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti ako aj\nna to,\nči už bola účastníkovi konania v minulosti uložená pokuta za ten istý správny delikt. Ak sa verejný\nobstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov,\nktoré sú prejednávané v jednom konaní, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno\nuložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b) až d), g) a i).\nUloženie pokuty za správny delikt v konkrétnom verejnom obstarávaní nebráni uloženiu pokuty tomu\nistému verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi za správny delikt v inom verejnom obstarávaní.\n37. Podľa § 182 ods. 8 ZVO v aktuálnom znení od uloženia sankcie podľa odsekov 1 až 3 možno upustiť,\nak\na) osoba, ktorá sa dopustila správneho deliktu oznámi túto skutočnosť úradu pred začatím konania o\nuložení sankcie za tento správny delikt,\nb) úrad začal konanie o uložení sankcie na základe oznámenia podľa písmena a) a\nc) vzhľadom na povahu protiprávneho konania, ktoré je predmetom konania o uložení sankcie, ako\naj skutočnosť, že účastník konania nebol v minulosti sankcionovaný za rovnaký správny delikt možno\ndôvodne očakávať, že už samotné prejednanie správneho deliktu postačí na nápravu účastníka konania.\n38. Podľa § 182 ods. 9 ZVO v aktuálnom znení ak sa konanie o uložení pokuty začína za správny\ndelikt podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad pred vydaním rozhodnutia oznámi účastníkovi konania\n\nvýšku pokuty, ktorú mu zamýšľa uložiť, a informáciu o tom, že ak v lehote do piatich pracovných dní od\ndoručenia tohto oznámenia účastník konania oznámi úradu, že\ns porušeniami\nzákona, ktoré sú predmetom konania, súhlasí v plnom rozsahu, pokuta, ktorá by bola inak verejnému\nobstarávateľovi alebo obstarávateľovi uložená, sa zníži o 50%. Ak účastník konania v lehote podľa prvej\nvety písomne oznámi úradu, že v plnom rozsahu, bezpodmienečne\na\nneodvolateľne súhlasí s porušeniami zákona, ktoré sú predmetom konania, a zároveň v plnom rozsahu,\nbezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí s tým, že sa dopustil prejednávaných správnych deliktov, uloží\núrad v rozhodnutí pokutu zníženú o 50%. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty zníženej o 50% nemožno\npodať opravný prostriedok. Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o 50% nie je preskúmateľné súdom.\n39. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\n40. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol\nčin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré\nzákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\n42. Podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť\nzákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n43. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon\nsúdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/217/2021,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu,\nkde je vedená pod sp. zn. BA-5S/217/2021.\n44. Správny súd v priebehu konania nad rámec žalobných bodov zistil, že v danej veci, spadajúcej\ndo oblasti správneho trestania, došlo k zmene právnej úpravy ZVO a sú dané podmienky uvedené v\n§ 195 písm. d) SSP, konkrétne dodržanie zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, že trest\nsa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije,\nak je to pre páchateľa priaznivejšie. V tejto súvislosti súd podľa § 196 SSP vyzval dňa 19.05.2026\núčastníkov konania, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k aplikácii zásad ukladania trestov podľa § 2\nods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v súvislosti s uložením sankcie za skutok, ktorý je predmetom tohto\nkonania, konkrétne v kontexte aplikácie ustanovenia § 182 ods. 1 písm. a), ods. 5, ods. 8, ods. 9 ZVO\nv súčasnom znení.\n45. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.05.2026. Poukázal\nna prieťahy\nv konaní, ktoré zapríčinila nečinnosť súdu, a zdôraznil, že v čase rozhodovania aplikoval aktuálnu\nprávnu úpravu. Dodal, že si je vedomý nevyhnutnosti postupu konajúceho súdu v prospech páchateľa,\na teda aj uplatnenia retroaktivity, a žiadal, aby súd s poukazom na § 167 ods. 3 SSP žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznal. Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa označil skutočnosť, že správne súdne\nkonanie bolo vedené po dobu takmer 5 rokov a až v jeho priebehu došlo k zmene právnej úpravy.\nAplikácia § 167 ods. 3 písm. a) SSP má podľa žalovaného slúžiť\nna odstránenie neprimeranej\ntvrdosti a dosiahnutie spravodlivosti.\n\n46. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom správnemu súdu 29.05.2026 poprel spáchanie skutku\na porušenie zákona. Zdôraznil existenciu priaznivejšej právnej úpravy, povinnosť súdu na ňu prihliadnuť,\na zotrval na svojom žalobnom petite.\n47. Správny súd vzhľadom k absencii dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP rozhodol vec bez nariadenia\npojednávania s verejným vyhlásením rozsudku dňa 13.08.2026. Termín a čas verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 08.07.2026 (oznámenie bolo\nvyvesené od 08.07.2026 do 13.08.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137\nods. 4 SSP. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP, správny\nsúd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej\ntabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 13.08.2026.\n48. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola\nžalobcovi podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO uložená pokuta vo výške 40 661 Eur\nza to, že\nneoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, keď zadal zákazku\nna\nuskutočnenie stavebných prác na predmet „SO 01 Bytový dom č. 1 – 18 b. j., súpisné číslo 174“ bez\nsplnenia povinnosti postupovať podľa ZVO.\n49. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane konania, ktoré ich vydaniu\npredchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, pri zohľadnení vád trestania podľa § 195 SSP\na pri zachovaní postupu podľa § 196 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preskúmavané\nrozhodnutia je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie existencie vady nesprávneho právneho posúdenia\nveci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n50. Správny súd v priebehu správneho súdneho konania zistil, že došlo k legislatívnej zmene právnej\núpravy ZVO, ktorá sa dotkla okrem iného aj ustanovenia § 182 ZVO. Preskúmavanými rozhodnutiami\npritom bola žalobcovi podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO uložená pokuta vo výške 40 661 Eur za to, že\nzvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm.\nc) ZVO, teda sa dopustil správneho deliktu vymedzenom v § 182 ods. 1 písm. a) ZVO. Zmena právnej\núpravy, ktorá je pre žalobcu ako páchateľa priaznivejšia, má pritom zásadný vplyv pri ukladaní sankcie\nza správny delikt v danej veci.\n51. K zásadnej legislatívnej zmene právnej úpravy § 182 ZVO došlo konkrétne zákonom č. 179/2024\nZ. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony\n(ďalej len „zákon č. 179/2024 Z. z.“), a to s účinnosťou od 01.08.2024. Žalobcovi bola v predmetnom\nadministratívnom konaní uložená sankcia podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO vo výške 5 % zmluvnej ceny,\nkeďže predmetné ustanovenie v čase ukladania sankcie umožňovalo stanoviť jej výšku len pevným\nspôsobom, bez možnosti moderácie na základe individuálnych okolností danej veci vrátane povahy,\nzávažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti (por. § 182 ods. 4 ZVO). Novelizácia ustanovenia\n§ 182 ods. 1 písm. a) ZVO, zavedená zákonom č. 179/2024 Z. z., spočívala v tom, že zákonodarca\nzmenil pevnú výšku sankcie na premenlivú, a to v rozpätí od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, teda umožnil\njej individualizáciu vo vzťahu ku konkrétnej veci a osobe páchateľa. V tejto súvislosti došlo aj k zmene\nustanovenia § 182 ods. 5 ZVO, ktoré po novom zaväzuje žalovaného zohľadniť povahu, závažnosť,\nspôsob, následky porušenia povinnosti, ako aj to, či už bola účastníkovi konania v minulosti uložená\npokuta za ten istý správny delikt, a to aj pri správnych deliktoch vymedzených v § 182 ods. 1 ZVO,\nteda aj v prípade žalobcu. Zákonodarca tento zámer odôvodnil tým, že „Cieľom ukladania pokút je\nvytvorenie účinných mechanizmov vytvárajúcich tlak na dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania\ntak, ako to požaduje aj Európska únia. Ukladanie pokút neprimeraných porušeniam zákona o verejnom\nobstarávaní, t. j. aj neprimerane nízkych, de facto neguje účinky pokút ako sankcií, t. j. devalvuje\nrepresívny, ale i preventívny a výchovný účinok ukladanej sankcie. Také nastavenie potom odporuje\npravidlám správneho trestania a princípu spravodlivosti. Tieto pravidlá pritom nie sú úzko viazané\nlen na územie Slovenskej republiky, ale platia naprieč Európskou úniou. Všeobecný súd v rozsudku\nvo veci T-279/02 Degussa AG proti komisii konštatoval, cit.: \"Aj keď nutnosť zabezpečiť dostatočne\nodstrašujúci účinok pokuty neodôvodňuje zvýšenie celkovej výšky pokút v rámci vykonávania politiky\n\nhospodárskej súťaže, vyžaduje však, aby výška pokuty bola prispôsobená sledovanému dopadu na\npodnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého\npodniku nestala nezanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi\nna jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady\nproporcionality. No v dôsledku postúpení a koncentrácií môžu celkové zdroje podniku značne kolísať, a\nto smerom hore alebo dole, v relatívne krátkej dobe, najmä v období od ukončenia porušenia do prijatia\nrozhodnutia ukladajúceho pokutu. (...) Z toho vyplýva, že na to, aby sa správne dosiahol odstrašujúci cieľ\na súčasne dodržala zásada proporcionality, musia sa uvedené zdroje posúdiť ku dňu uloženia pokuty.\"...\nA práve cieľom ust. 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je naplnenie doktríny účinnosti,\nprimeranosti a odradzujúceho charakteru sankcie za nezákonné priame zadanie zákazky. Ukladaná\nsankcia musí zodpovedať princípu individualizácie. Ústavný súd napr. v uznesení sp. zn. II. ÚS 387/2018\nuviedol, že pri ukladaní sankcie pri správnych deliktoch je prísna individualizácia zodpovednosti za\nskutok a posudzovanie okolností a následkov skutku samozrejmosťou, no sú možné vždy len v rámci\nzákonom stanovených hraníc. Zákonodarca sankcie za správne delikty (ktoré sú mimochodom prevažne\npeňažnej povahy) najčastejšie ohraničí vyjadrením, že správny orgán uloží pokutu do určitej výšky\npeňažnej sumy, prípadne že uloží pokutu od určitej výšky peňažnej sumy do určitej výšky peňažnej\nsumy, alebo uvedie, že správny orgán môže uložiť pokutu, čím mu dá možnosť od jej uloženia upustiť.\nTo ilustruje rôzne variácie hraníc, v rámci ktorých je správny orgán oprávnený sa pohybovať pri\núvahe o výške (v tomto prípade peňažnej) sankcie za správny delikt. Per analogiam Ústavný súd\nďalej v rozhodnutí PL. ÚS 106/2011 konštatoval, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva\nvýznamnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky\nv konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh\na výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali\nvšetkým okolnostiam daného prípadu. V kontexte uvedeného potom z hľadiska primeranosti sankcie je\nstanovenie sankčného rozpätia tým prostriedkom, ktorý umožní aj v rámci súdneho prieskumu revidovať\nuloženú pokutu a teda verejným obstarávateľom a obstarávateľom garantuje spravodlivý prístup v rámci\nkonania o správnom delikte, ako i zohľadnenie všetkých osobitostí konkrétneho prejednávaného prípadu\ntak, aby ukladaná sankcia zodpovedala skutkovému stavu, závažnosti porušenia zákona o verejnom\nobstarávaní a odzrkadľovala poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, ktoré správny orgán pri ukladaní pokuty\nje povinný zvážiť...“ (Dôvodová správa k zákonu č. 179/2024 Z. z., Osobitná časť, K bodom 97 a 98).\nPrijatá zmena právnej úpravy sa tak javí jednoznačne v prospech žalobcu, vo vzťahu ku ktorému sa tým\nvytvára v novom konaní nielen možnosť uloženia sankcie v nižšej výške (5 % zmluvnej ceny po novom\npredstavuje až hornú hranicu ukladanej sankcie), ale aj povinnosť žalovaného prihliadnuť na individuálne\nokolnosti danej veci vrátane osoby páchateľa (§ 182 ods. 5 ZVO v aktuálnom znení), a prispôsobiť týmto\nokolnostiam výšku sankcie tak, aby sa dosiahol jej čo najvhodnejší preventívny a represívny účinok.\n52. Novšia právna úprava ZVO, na rozdiel od právnej úpravy aplikovanej na danú vec v čase vydania\npreskúmavaných rozhodnutí, už navyše zahŕňa aj inštitút upustenia od uloženia sankcie a inštitút\nzníženia sankcie, ktoré boli do ZVO vo svojej prvotnej podobe zavedené zákonom 395/2021 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších\npredpisov, s účinnosťou od 01.04.2022. Tieto inštitúty je možné uplatniť za podmienok uvedených v\n§ 182 ods. 8, ods. 9 ZVO v aktuálnom znení. Správny súd dodáva, že ich eventuálna aplikácia na\nprejednávanú vec by bola žalobcovi ako páchateľovi správneho deliktu rovnako na prospech, keďže\núplné upustenie od uloženia sankcie alebo jej zníženie v zmysle označených ustanovení by oproti výške\nuloženej pokuty v sume 40 661 Eur predstavovali výrazné zmiernenie finančného dopadu sankcie na\nmajetkovú sféru žalobcu.\n53. Z uvedených skutočností je jednoznačné, že zmena právnej úpravy sa priamo dotýka ustanovení,\nktoré boli aplikované pri ukladaní pokuty vo vzťahu k žalobcovi v predmetnom konaní, a tieto zmeny\nsú v jeho prospech, hoci nastali až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom sú spôsobilé\novplyvniť výsledok celého konania. V kontexte povinnosti súdu zohľadniť zmenu právnej úpravy\nv prospech žalobcu správny súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ÚS SR“), ktorý v nadväznosti na zmenu právnej úpravy zákona č. 152/1995 Z. z. prijatú zákonom\nč. 211/2022 Z. z. účinnú od 01.07.2022 vyslovil: „Správne súdy sú zároveň v zmysle § 195 písm.\nd) Správneho súdneho poriadku povinné prihliadať na zásadu, že trest sa ukladá podľa zákona\núčinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Novela zákona č. 152/1995 Z. z. účinná od\n\n1. júla 2022 preto správnym súdom vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných\nrozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na\nzmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a teda už netvorí súčasť právneho poriadku.\nPrávna istota formálne nastolená právoplatnosťou rozhodnutia orgánu verejnej správy o uložení\nsankcie nechráni žiadne základné právo ani slobodu, lebo \"protistranou\" žalobcov v konaniach pred\nsprávnymi súdmi je štát, zastúpený orgánom verejnej správy, a verejnomocenská pozícia vylučuje,\naby bol nositeľom základných práv a slobôd potenciálne chránených právnou istotou nastolenou\nprávoplatnosťou rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie.“ (Zb. Us. 54/2022, právna veta).\nÚS SR v predmetnom rozhodnutí dôvodil, že „...v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad\n(jeden ústavne konformný a druhý ústavne nekonformný), všeobecné súdy majú povinnosť vykladať\nprávny predpis spôsobom ústavne konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov\nvyplývajúca z čl. 152 ods. 4 ústavy sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho\ntextu vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. Ústavne konformný výklad právnej normy, resp.\nvýklad právnej normy totiž nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp.\nso zmyslom vykladaného normatívneho textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad, ale o\nfaktickú novelizáciu právnej normy a odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať\nza prejav arbitrárnosti (II. ÚS 244/09, I. ÚS 212/06, I. ÚS 338/06). Ústavný súd poukazuje na vôľu\nzákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie...Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd\nnebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie\norgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom\nrozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti\n[rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len \"ESĽP\") z 2. apríla 1995 vo veci Fischer\nv. Rakúsko, sťažnosť č.16922/90]. Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý\nproces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že\nsprávny delikt má trestnú povahu, nebráni tomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval\nsprávny orgán. ESĽP však k tomu dôvodí, že pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do\núvahy dve alternatívy. Tou prvou je, že orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú\npovahu nezávislého a nestranného tribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené v čl. 6 ods.\n1 dohovoru. V opačnom prípade (absencia postavenia nezávislého a nestranného súdu), tak ako to\nje aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia ich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a\nnestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie ESĽP z 28.1.1983 vo veci Albert and Le Compte v.\nBelgicko, sťažnosť č.7299/75, 7496/76). Práve preto je nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov...Z\nrozsudku ESĽP vo veci Engel a ďalší v. Holandsko (sťažnosti č.5100/71, 5101/71, rozsudok z 8.6.1976)\nvyplýva, že pri zodpovedaní otázky, či je konkrétny správny delikt \"trestný\" v zmysle čl. 6 dohovoru,\nESĽP prihliada na tri kritéria (ďalej len \"engelovské kritériá\"), ktorými sú: a) kvalifikácia deliktu podľa\nvnútroštátneho práva; b) povaha deliktu; c) druh a závažnosť sankcie, ktorá za delikt hrozí. Nadväzne na\nto Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") dôvodí, že \"trestanie za správne delikty\n(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí\npodliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj\nvšetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za\nktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle\nzákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\" (rozsudok č.k. 8 Sžo 147/2008 z 12.\nmarca 2009). Niet pochýb, že sankcie ukladané podľa napadnutého ustanovenia napĺňajú \"engelovské\"\nkritériá, preto ich možno považovať sa trestné sankcie. Aplikácia zásady použitia neskoršej priaznivejšej\nprávnej úpravy zo strany správneho súdu, ktorá nastala až po vydaní (právoplatnosti) preskúmavaného\nrozhodnutia správneho orgánu, bola najvyšším súdom taktiež judikovaná rozsudkom č.k. 4Asan/2/2019\nz 5. novembra 2019, publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č.R 20/2021. Podľa právnej vety tohto rozhodnutia: \"Rešpektujúc princípy správneho\ntrestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou\núpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu\ndošlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť)\npeňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na\nzmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti\nrozhodnutí správnych orgánov vo veci samej...“ (Zb. Us. 54/2022, body 16. – 25.).\n54. Podľa judikatórnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) platí, že:\n„Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte\nuložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak\n\nnásledne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý\nnamietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom,\nje povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade,\nže táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“ (R\n20/2021). Taktiež podľa NS SR „...ak v čase rozhodovania správneho súdu už nie je konanie sťažovateľa\ndeliktuálnym konaním, a to vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre sťažovateľa ako páchateľa,\nktorá dekriminalizovala jeho deliktuálne správanie, musí na túto skutočnosť správny súd prihliadnuť ex\nlege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ vôbec nenamieta. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho\ntrestania a aplikáciu inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa,\nktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných\ndokumentov.“\n(R 52/2018).\n55. Obdobné závery vo vzťahu k aplikácii práva Európskej únie a povinnosti súdov prihliadať na zmenu\nprávnej úpravy aj v kasačnom konaní potvrdil i Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 01.08.2025,\nC-544/23, v ktorom na základe prejudiciálnych otázok položených\nzo strany NSS SR\nvyslovil, že „Článok 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že:\nsa môže uplatniť na správnu sankciu trestnoprávnej povahy, ktorá bola uložená na základe pravidla,\nktoré bolo po uložení tejto sankcie zmenené spôsobom, ktorý je priaznivejší pre sankcionovanú osobu,\npokiaľ táto zmena odráža zmenu postoja k trestnoprávnej kvalifikácii skutkov, ktorých sa dopustila táto\nosoba, alebo k trestu, ktorý sa má uložiť. Článok 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv sa má\nvykladať v tom zmysle, že: súd, ktorý rozhoduje o kasačnej sťažnosti proti súdnemu rozhodnutiu, ktorým\nbol zamietnutý opravný prostriedok podaný proti správnej pokute, ktorá má trestnoprávnu povahu a patrí\ndo pôsobnosti práva Únie, je v zásade povinný uplatniť voči odsúdenej osobe priaznivejšiu vnútroštátnu\nprávnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení tohto súdneho rozhodnutia, bez ohľadu na to, že\nvo vnútroštátnom práve sa toto rozhodnutie považuje za právoplatné.“\n56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade s ústavnokonformným výkladom právnych predpisov\na so zásadami správneho trestania, reflektujúc na judikatúru, rešpektujúc práva dotknutých účastníkov\nkonania, bolo podľa názoru správneho súdu potrebné v danom konaní zohľadniť zmenu právnej úpravy,\nku ktorej v priebehu konania pred správnym súdom došlo a ktorá má zásadný vplyv na posúdenie\npodstatných skutočností vo vzťahu k žalobcovi. Správne súdy nie sú podľa § 195 písm. d) SSP viazané\nrozsahom ani dôvodmi žaloby, pokiaľ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona,\nktoré je nutné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci administratívneho trestania. K zásadám ukladania\npritom patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa\nneskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie [čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 195 písm. d) SSP]. Aplikácia inštitútu\nnepravej retroaktivity je tak prípustná, ak je v prospech páchateľa.\n57. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s čl. 50 ods. 6, čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, aplikujúc ustanovenie § 191 ods.\n1 písm. c) SSP s poukazom na § 195 písm. d) SSP, pri zachovaní práv účastníkov konania vyjadriť\nsa k uvedeným skutočnostiam, zrušil preskúmavané rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie\nveci s poukazom na potrebu dodržania zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré sú\naplikovateľné aj na správne trestanie v danej veci, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom\ntento bude povinný sa vysporiadať s novou právnou úpravou v prospech žalobcu.\n58. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191\nods. 1 písm. c) SSP, preto bolo potrebné obe preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť a vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Ďalšími žalobnými dôvodmi sa správny súd nezaoberal, keďže ich\nhodnotenie je s ohľadom na vytýkané vady preskúmavaných rozhodnutí predčasné.\n59. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n\n60. Úlohou žalovaného v novom konaní bude vysporiadať sa s aplikáciou zmeny právnej úpravy\nna danú vec a vyhodnotiť ju v prospech žalobcu. Žalovaný, viazaný právnym názorom správneho\nsúdu vysloveným v tomto rozsudku, bude povinný aplikovať novú právnu úpravu v jej komplexnosti,\npri zohľadnení zásad správneho trestania a subsidiárneho použitia trestnoprávnych zásad ukladania\ntrestov.\n61. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi\npriznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Správny súd nezistil dôvod, pre ktorý\nby vo vzťahu k náhrade trov konania bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP\ntak, ako to navrhol žalovaný, teda že by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, a to s poukazom\nna sformovanú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NSS\nSR“, v tejto otázke (por. rozhodnutia NSS SR sp. zn. 2Stk/8/2025, 1Stk/8/2025), s ktorou sa správny\nsúd v plnom rozsahu stotožňuje.\n62. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na závery vyjadrené v rozsudku NSS SR sp.\nzn. 2Stk/8/2025 zo dňa 30.04.2026 (body 29. a nasl.), ktoré sú plne aplikovateľné aj na predmetnú\nvec a v zmysle ktorých „Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP predstavuje výnimku zo všeobecného\npravidla o náhrade trov konania podľa zásady úspechu vo veci. Z povahy tejto úpravy vyplýva, že ju\nmožno aplikovať len výnimočne a iba vtedy, ak sú pre to v konkrétnej veci dané skutočne osobitné\nokolnosti. Musí ísť o okolnosti takej intenzity a povahy, ktoré odôvodňujú odklon od základného\npravidla, že úspešný účastník má právo na náhradu trov konania. Pojem „dôvody hodné osobitného\nzreteľa“ zákon bližšie nedefinuje. Ich existencia preto musí byť posudzovaná vždy individuálne so\nzreteľom na konkrétne okolnosti veci, priebeh konania a postoj účastníkov. Súčasne však platí, že\nvzhľadom na výnimočný charakter predmetného ustanovenia musí byť jeho výklad reštriktívny. Samotná\nskutočnosť, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene právnej úpravy priaznivejšej pre žalobcu,\nbez ďalšieho nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Ide\no všeobecný dôsledok výkonu zákonodarnej moci, nie o individuálnu okolnosť na strane účastníkov\nkonania alebo o takú zvláštnosť prípadu, ktorá by odôvodňovala nepriznanie trov úspešnému žalobcovi.\nV konaniach o správnom trestaní je správny súd povinný rešpektovať princípy trestania vrátane zásady\npoužitia neskoršieho priaznivejšieho zákona. Ak teda v priebehu súdneho prieskumu nadobudne\núčinnosť právna úprava priaznivejšia pre sankcionovaný subjekt, správny súd je povinný na túto zmenu\nprihliadnuť. Takýto postup nepredstavuje mimoriadnu okolnosť v neprospech žalobcu, ale zákonom\npredpokladaný dôsledok princípov správneho trestania. Kasačný súd preto nepovažuje za správny\nnázor sťažovateľa, podľa ktorého by už samotné prihliadnutie na priaznivejšiu právnu úpravu malo\nautomaticky viesť k nepriznaniu náhrady trov úspešnému žalobcovi. Prijať takýto výklad by znamenalo,\nže v značnej časti vecí správneho trestania, v ktorých súd zohľadní priaznivejšiu právnu úpravu, by bola\nzásada úspechu vo veci fakticky oslabená alebo popretá. Takýto záver by bol v rozpore s účelom § 167\nods. 1 SSP. Pokiaľ sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia súdov, v ktorých úspešnému\núčastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania, kasačný súd uvádza, že tieto rozhodnutia nemožno\naplikovať mechanicky a bez zohľadnenia ich skutkového a procesného kontextu. Rozhodovanie o\ntrovách konania je vždy viazané na osobitosti konkrétnej veci. V rozsudku Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 2Asan/9/2020 nebola náhrada trov nepriznaná pre samotnú zmenu právnej úpravy, ale pre\nabsenciu procesnej bdelosti sťažovateľky, ktorá túto skutočnosť nenamietala včas, hoci jej musela byť\nznáma. Jej úspech bol výsledkom zásahu kasačného súdu nad rámec námietok, nie vlastnej procesnej\naktivity. Obdobne rozhodol aj Krajský súd v Banskej Bystrici v sťažovateľom zmienenom rozsudku sp. zn.\n24S/152/2017 zo dňa 31.07.2018. Z právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 1Stk/8/2025 zo dňa 23. októbra 2025 vyplýva, že rozhodujúcim kritériom nie je samotná\nexistencia zmeny právnej úpravy, ale to, či sú v konkrétnej veci prítomné také individuálne a výnimočné\nokolnosti, ktoré odôvodňujú odklon od zásady úspechu v konaní. Samotná zmena právnej normy ako\nprejav výkonu zákonodarnej moci takouto okolnosťou nie je. V prejednávanej veci kasačný súd nezistil\nžiadne ďalšie okolnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Naopak,\nsprávny súd rozhodol vo veci tak, že žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, a preto správne vychádzal zo\nzásady úspechu v konaní. Za právne nevýznamnú pre posúdenie výroku\no trovách považuje\nkasačný súd námietku sťažovateľa, že správne orgány v čase svojho rozhodovania postupovali podľa\nvtedy účinnej právnej úpravy. Táto okolnosť sama osebe nevylučuje procesný úspech žalobcu v súdnom\nkonaní a ani nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania. Predmetom\nrozhodovania o trovách totiž nie je posudzovanie subjektívneho zavinenia žalovaného, ale procesný\nvýsledok veci a existencia výnimočných okolností podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP...“.\n\n63. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ a..lebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0cca49ff-64fb-4574-a778-e6bc81465947", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 1017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9"}, {"guid": "ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 338/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/06 z 8. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-08", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d"}, {"guid": "ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-28", "citacie_n": 539, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0"}, {"guid": "84e4565b-ee81-4367-86fc-c66b5c7b3954:eb67219d-efe8-4390-8bbb-ebff6815eba4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200871.1", "spisova_znacka": "2Stk/8/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/8/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200871.1"}, {"guid": "23fc1cee-f0e6-41eb-bddc-70d0642c1173:f0d0586f-aa0a-4d4a-8d4f-a7ed890b94af", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3016200195.1", "spisova_znacka": "2Asan/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/9/2020 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3016200195.1"}], "citovane_v": []}