Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/179/2021 z 27. 2. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. februára 2026, sp. zn. BA-2S/179/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201187.2
Správny súd v Bratislave | BA-2S/179/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201187.2 | 2026-02-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 168 SSP, § 190 SSP, § 199 ods. 3 SSP, § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z., § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z., § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z., § 13 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z., § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z., § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., § 8 zákona č. 595/2003 Z. z., zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, § 181 ods. 1 SSP, § 171 ods. 1 SSP, § 6 SSP, § 7 SSP, § 137 ods. 4 SSP, § 10 SSP, § 13 ods. 3 SSP, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 493e SSP, § 199 ods. 1 písm. f) SSP, § 190 SSP, § 168 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d978c82-9cfd-498d-813a-bc4943613a14
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201187.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
14Sas/22/2023
1021201187
27. 02. 2026
Mgr. Pavel Ištók
ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201187.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: VRBA & PARTNERS
s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o správnej
žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.: XXX/XXXX/XXX,
č. k.: E. XXX/XXXXX/XXXX, F. G.: XXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2021 takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím č. s.: XXX/XXXX/XXX, F. B.: E. XXX/XXXXX/XXXX, F. G.: XXXXX/XXXX zo dňa
03.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) predseda žalovaného zamietol námietky žalobcu a
potvrdil výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2020 (ďalej aj len ako výkaz nedoplatkov)
vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. (ďalej aj len „zdravotná poisťovňa“) vo veci predpísania
nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 v sume 5611,22 eur.
2. V odôvodnení zhrnul, že pri vykonaní ročného zúčtovania za rok 2015 poisťovňa vychádzala
z mesačných výkazov zamestnávateľa az vymeriavacieho základu ostatných príjmov podľa § 8 zákona
č. 595/2003 Z.z. Poukázal na uznesenie veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/2/2019
s že do výpočtu ročného zúčtovania zdravotná poisťovňa správne zahrnula aj príjmy platiteľa poistného
podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. ako príjem z podielu na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003
vyplateného po 01.01.2011 v tomto prípade v roku 2015 a preto celkový nedoplatok vo výške 5611,22
Eur považuje za zákonný.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika
3. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.07.2021 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného č. s.:
XXXX/XXXX/XXX, F. B.: E. XXX/XXXXX/XXXX/H., F. G.: XXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2021 (ďalej aj len
„Rozhodnutie 2“). Rozhodnutím 2 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu podané proti platobnému výmeru
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. s.: XXXXX/XXXX/XXX, F. B.: E.
XXX/XXXXX/XXXX, F. G.: XXXXXX/XXXX zo dňa 11.09.2015 a platobný výmer z dôvodu porušenia
povinnosti odviesť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851
04 Bratislava, IČO: 35 937 874 nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za
rok 2014 v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. v časti predpísaného nedoplatku na poistnom
v sume 5.273,95 Eur podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil.

4. Krajský súd v Bratislave žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 2 vylúčil na samostatné
konanie a vec postúpil vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Trenčíne.
5. Predmetom konania v predmetnej veci tak ostala správna žaloba žalobcu v časti, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia (ktorý predseda žalovaného zamietol námietky
žalobcu a potvrdil výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2020 vydaný Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou, a.s. vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného
zúčtovania poistného za rok 2015 v sume 5611,22 eur.
6. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď určil poistné vo
vzťahu k dividendám vyplácaním zo zisku dosiahnutého v účtovnom období do 31.12.2003, nakoľko je
v rozpore s § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého povinnosť platiť poistné na verejné
zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období,
ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona (ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2005 a preto povinnosť
platiť poistné sa nevzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období pred
31.12.2003, ktoré predchádza začiatok jeho účinnosti). Žalobca poukazoval na rozhodnutia krajských
súdov ako ja NS SR sp.zn. 10Sžso/6/2014 a 7Sžsk/18/2017, pričom zdôraznil predovšetkým skutočnosť,
že v režime podľa zákona č. 273/1994 Z.z. neexistovala povinnosť platiť z kapitálového majetku odvody
a skutočnosť, že rozhodnutie 7Sžsk 18/2017 sa týka identickej veci – ide o dividendy vyplatené tou istou
spoločnosťou jej akcionárovi – fyzickej osobe, pričom ide rovnako o dividendy zo zisku dosiahnutého
do konca roku 2003 vyplatené po roku 2011. Rozdielne rozhodnutie by tak zakladalo právnu neistotou
a zjavnú nespravodlivosť. Poukázal na zásadu legitímnych očakávaní a povinnosť všetkých súdov
vrátane NS SR pri rozhodovaní vychádza zo stanoviska vysloveného NS SR.
7. Žalobca k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 1VS/2/2019 uviedol, že toto sa týka podielu na zisku v s.r.o.,
príjem žalobcu z ktorého mu bola určená povinnosť platiť odvody na zdravotné poistenie je dividendou
zo zisku dosiahnutého akciovou spoločnosťou. Pričom v ustanovení dopadajúcom na daný prípad sa
akcionári akciovej spoločnosti vôbec nespomínajú.
8. Žalobca poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 449/2010, ktorým boli odvody z kapitálového
majetku zavedené do právneho poriadku s tým ,že tá jasne uvádza, že zmyslom zákona je zaviesť
„nového platiteľa“ vo vzťahu k plateniu odvodov z dividend. Povinnosť platiť odvody z akýchkoľvek
a akokoľvek pomenovaných dividend má byť od účinnosť zákona č. 499/210 v právnom poriadku nóvum.
Žalobca uviedol, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona ale sa od neho môže a musí
odchýliť pokiaľ si to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý
z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku.
9. Históriu a systematické súvislosti vzniku legislatívy týkajúcej sa platenia odvodov z kapitálového
majetku vrátane dividend citoval z rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžso/6/2014, kde zdôraznil, že príjmom
(na ktorý odkazovalo ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 273/1994 Z.z. ) sa rozumeli podľa vtedy
platného zákona o dani z príjmov a jeho § 3 ods. 1 písm. a ) len príjmy zo závislej činnosti a funkčné
pôžitky, nie však príjmy z kapitálového majetku. Odvodom na zdravotné poistenie teda v roku 2002
nepodliehali príjmy z kapitálového majetku.
10. Žalovaný podľa žalobcu nevysvetlil prečo sa v prípade dividendy vyplatenej žalobcovi nemalo
uplatniť ustanovenie § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. a upozornil na rozdiel v znení ust. § 10b ods.
11 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. v čase vyplatenia dividendy žalobcovi v roku 2014 resp. 2015 a jeho
aktuálnym znením. Žalobca poukázal na nesprávne závery žalovaného a vo vzťahu k rozhodnutiu NS
SR 1Vs/2/2019 poukázal na závery senátu, ktorý vec veľkému senátu postúpil.
11. Žalobca za vecne správne považuje rozhodnutie, ktorým by žalovaný výkaz nedoplatkov zrušil,
nakoľko výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2015 má byť preplatok minimálne
vo výške 151,52 Eur.
12. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pridržal
sa napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na uznesenie veľkého senátu správneho kolégia NS
SR sp. zn. 1Vs/2/2019, ktorým je viazaný. Nedoplatok bol zistený a vypočítaný v súlade so zákonom
a predmetným uznesením veľkého senátu, žalobca dosiahol príjem zo zárobkovej činnosti podľa §

10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. t.j. činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004
Z.z. vzniká povinnosť platiť poistné z týchto príjmov. Žalovaný poukázal na § 13 ods. 8 zákona č.
273/1994 účinného od 31.12.2004, podľa ktorého vymeriavacím základom pre určenie poistného pre
ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha daní z príjmov. Po pojem ostatných poistencov je
možné zahrnúť aj poistencov, ktorý mali príjem z podielov na zisku akciovej spoločnosti ( dividendy) (§
8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z.)
13. Žalobca v replike predovšetkým konštatoval, že žalovaný v snahe zaťažiť žalobcu povinnosťou
platiť poistné na zdravotné poistenie z dividendy zo zisku za obdobie do 31.12.20003 svojvoľne určuje
domnelý okruh poistencov doslovne ako sa mu to hodí. S argumentáciou žalovaného nesúhlasí
a považuje ju za účelovú. Upozornil, že príjmom na ktorý odkazovalo ustanovenie § 13 ods. 3 prvá
veta zákona 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení cez poznámku 13a, rozhodujúcim pre výpočet
vymeriavacieho základu poistného na zdravotné poistenie, sa rozume podľa vtedy platného zákona
o dani z príjmov a jeho § 3 ods. 1 písm. a) len príjmy zo závislej činnosti a funkčné pôžitky, nie však príjmy
z kapitálového majetku. V danom ustanovení sa vôbec nespomínajú akcionári akciovej spoločnosti.
Žalovaným citovaný § 13 ods. 8 zákona č. 273/1994 nie je možné aplikovať keďže ten odkazuje na príjmy
na zákon č. 286/1992 Zb., ktorý platil len do 31.12.1999. § 10 zákona č. 273/1994 Z.z. ktorý určoval okruh
platiteľov poistného neuvádza akcionárov akciových spoločností, avšak uvádza spoločníkov spoločností
s ručením obmedzeným, ale len výlučne v prípade, keď spadajú pod definíciu zamestnanca. Žalobca
by titulom svojej dividendy zo zisku za obdobie do 31.12.2003 žiadnu odvodovú povinnosť na zdravotné
poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z.z. nemal. uviedol, že sa s vyjadreniami uvedenými vo vyjadrení
žalovaného nestotožňuje a považuje ich za nesprávne. Trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a na
argumentácii v nej uvedenej.
14. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
VI. Konanie na správnom súde, relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
15. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“
17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“
18. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo
opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“
19. Podľa ustanovenia § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. “Zárobková činnosť podľa tohto
zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu.“
20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. „Na účely tohto zákona je povinný platiť
poistné
a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát,
e) platiteľ dividend.“
21. Podľa ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z.“ Zamestnanec, samostatne zárobkovo
činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo
zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických
osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.“
22. Podľa ustanovenia § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z.“ Povinnosť platiť poistné na verejné
zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období,
ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona.“

23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) „Predmetom dane sú
a) príjmy zo závislej činnosti ( § 5),
b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ( § 6),
c) príjmy z kapitálového majetku ( § 7),
d) ostatné príjmy ( § 8).“
24. Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. „Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5
až 7, sú najmä
a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a
vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,
d) príjmy z prevodu opcií,
e) príjmy z prevodu cenných papierov,
f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti
alebo z prevodu členských práv družstva,
g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv
a práv príbuzných autorskému právu,
h) dôchodky a podobné opakujúce sa požitky,
i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami
súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak
nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ §
6 ods. 2 písm. b)],
k) príjmy z derivátových operácií,
l) peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho
zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na
veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu
dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby,
m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu.“
25. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. „Na daňové povinnosti za rok 2003 a
predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných
požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa
použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené
od 1. januára 2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.“
26. Podľa ustanovenia § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z. „Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a §
12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku
vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na
podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1.
apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej
republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( § 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie
daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo
pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od
ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra
2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom
členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého
príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto
príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k
Európskej únii nie je predmetom dane.“
27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov platného a účinného do
31.12.2003 (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) „Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len
"daň") sú
a) príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),
b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),

c) príjmy z kapitálového majetku (§ 8),
d) príjmy z prenájmu (§ 9),
e) ostatné príjmy (§ 10).“
28. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. „Príjmami z kapitálového majetku,
ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú úroky a ostatné výnosy z cenných
papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach
s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a
obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a
na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev.“
29. Žalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave . Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou
od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu
v Nitre vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej
veci. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v
konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu
a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
30. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 27.02.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov
nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo
zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
31. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
32. Správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj
neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo
žalovaným predloženého administratívneho spisu.
33. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol námietky
žalobcu a potvrdil výkaz nedoplatkov č. 1663192517 zo dňa 01.10.2020 zdravotnou poisťovńou vo veci
predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 v sume
5611,22 eur.
34. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalobcovi vznikla povinnosť platiť
poistné na verejné zdravotné poistenie z príjmov z podielov na zisku obchodnej spoločnosti (dividend)
vytvoreného do 31.12.2003, avšak vyplatených až v roku 2015.
35. Uvedená právna otázka bola vyriešená Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení, sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020, v
ktorom na nastolenú otázku veľký senát prijal túto odpoveď: „Podiel na zisku za účtovné obdobie do
31.12.2003, ale vyplatený po 01.01.2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa
zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o
poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Veľký senát sa
stotožnil s argumentáciou senátu 9S uvedenou v uznesení o postúpení veci, že dividendu, na ktorú v
posudzovanom prípade vznikol účastníkovi nárok pred rokom 2003 a bola vyplatená v roku 2015, je
potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa
ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo
zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c/ a d/, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. V
odôvodnení uznesenia veľký senát ďalej uviedol, že: „Podľa § 10b ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona
zárobková činnosť je dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov. Ostatné príjmy nie sú v zákone o dani z príjmov definované ani taxatívne vymenované,
ustanovenie uvádza iba príkladmo, čo možno za ostatné príjmy považovať (ostatnými príjmami, ak
nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä). Použitím argumentu a contrario je potrebné pod § 8 zákona
o dani z príjmov podradiť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie je možné posúdiť ich podľa
ustanovení §§ 5-7 zákona o dani z príjmov. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú príjmom zo závislej činnosti (§
5), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), ani príjmom z kapitálového
majetku (§ 7). Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov účinného v roku 2015
dividenda nie je predmetom dane. Podľa § 52 ods. 24 tohto zákona ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ sa
použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona,

na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ Veľký senát ďalej konštatoval, že: „Na posúdenie vzniku daňovej
povinnosti z podielov na zisku z obchodnej spoločnosti, na ktoré vznikol nárok pred 31.12.2003 sa podľa
prechodného ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda účastníkovi D. T. vznikol nárok na podiel na zisku
v obchodnej spoločnosti ešte pred 01.01.2004, zdaniteľnosť uvedenej dividendy sa bude spravovať
zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný. Podľa tohto
zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy
z kapitálového majetku zákon z roku 1999 považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností.
Dividenda, na ktorú účastníkovi vznikol nárok do roku 2003 sa teda zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a/
a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z. z. Keďže takúto dividendu,
vyplatenú roku 2015 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej
samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval
nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z., pôjde o ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č.
595/2003 Z. z. Ako takýto ho účastník D. aj priznal v daňovom priznaní. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona
č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť
platiť poistné aj z týchto príjmov.“
36. Obdobne ako vo vyššie uvedenej veci, aj v predmetnom prípade žalobcovi vznikol nárok na podiel na
zisku v obchodnej spoločnosti pred 01.01.2004, a preto sa zdaniteľnosť tohto príjmu spravuje zákonom
č. 366/1999 Z. z., ktorý bol v čase vzniku nároku účinný a podľa ktorého sú predmetom dane z príjmov
fyzických osôb aj príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon č.
366/1999 Z. z. považoval aj podiely na zisku akciových spoločností (dividendy). Z uvedeného je zrejmé,
že aj keď sa dotknuté rozhodnutie veľkého senátu týka podielu na zisku obchodnej spoločnosti – s.r.o.
je plne aplikovateľné aj v prípade podielu na zisku akciových spoločností – dividend. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje aj na recentnú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu (pozri rozsudky sp. zn.
6Ssk/4/2025 z 25.09.2025 a sp. zn. 6Ssk/115/2025 z 18 .12. 2025)
37. Dividenda, na ktorú žalobcovi vznikol nárok do 31.12.2003, sa zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm.
a/ a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Nezdaňujú
sa iba dividendy, na ktoré vznikol nárok od 01.01.2004, teda od účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z..
K vyplateniu dividendy došlo až v roku 2015, pričom tento príjem nespadá pod iné zákonné definície
príjmov, a preto je možné ho považovať za ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003
Z. z. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/
zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v roku 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona
vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
38. Je zrejmé, že na predmetnú vec sa nevzťahuje ustanovenie § 10b ods. 1 písm. e/ zákona č. 580/2004
Z. z., definujúce dividendu ako zárobkovú činnosť v spojení s povinnosťou platiť poistné aj z dividend
podľa § 13 ods. 6 uvedeného zákona. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 12 zákona č.
580/2004 Z. z., podľa ktorého povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje len
na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období po 01.01.2011, teda od účinnosti
novelizácie zákona č. 580/2004 Z. z., ktorou bola do zákona definícia dividendy vložená. Dividendu, na
ktorú žalobcovi vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v roku 2015, je potrebné posúdiť podľa
§ 10b ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona
č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v
roku 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z
týchto príjmov.
39. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/22/2018 zo dňa 28.04.2021 je možné
skonštatovať, že povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z dividendy, na ktorú vznikol nároku
do roku 2003 a bola vyplatená roku 2015, nemôže byť považovaná za pravú retroaktivitu, pretože zákon
č. 580/2004 Z. z. účinný v roku 2015 akceptuje stav, ktorý nastal za účinnosti skoršej právnej úpravy
(vznik práva na dividendu), ale tento stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy (v čase jej reálneho
vyplatenia).
40. Žalovaný bol pri rozhodovaní viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí veľkého senátu,
sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020 a vzhľadom na správne právne posúdenie veci žalovaný správne
aplikoval ustanovenia príslušného zákona a napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil.
41. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, v ktorých Najvyšší súd SR prezentoval opačný právny názor
na kľúčovú spornú otázku v tejto veci, teda že podiel na zisku dosiahnutom v účtovnom období za
zdaňovacieho obdobie do 31.12.2003, vyplatený po roku 2011 nepodlieha odvodovej povinnosti na

verejné zdravotné poistenie. Správny súd k tejto námietke uvádza, že žalobcom uvádzané rozhodnutia
časovo prechádzali vydaniu rozhodnutia veľkého senátu, sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020, ktorým
došlo ku konečnému vyriešeniu vyššie uvedenej spornej právnej otázky. Rozhodnutie veľkého senátu je
pre súdy záväzné a správny súd nevidí priestor na polemiku so závermi veľkého senátu prezentovanými
v tomto rozhodnutí.
42. Vymeriavací základ bol vypočítaný podľa vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o
vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na
verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom
zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „vyhláška č. 116/2014 Z. z.“) správne. Správne bola ustálená aj
výška poistného z ostatných príjmov v sume 5611,22 EUR (§ 6 ods. 6, 7 a 8 vyhlášky č. 116/2014 Z.
z., § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z.). Po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd
nezistil, že by pri výpočte a určení nedoplatku na poistnom na verejné zdravotné poistenie za rok 2015
bol porušený zákon.
43. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,
pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol a v konaní
úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).