Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/179/2021 z 27. 2. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. februára 2026, sp. zn. BA-2S/179/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201187.2 Správny súd v Bratislave | BA-2S/179/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201187.2 | 2026-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 168 SSP, § 190 SSP, § 199 ods. 3 SSP, § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z., § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z., § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z., § 13 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z., § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z., § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., § 8 zákona č. 595/2003 Z. z., zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, § 181 ods. 1 SSP, § 171 ods. 1 SSP, § 6 SSP, § 7 SSP, § 137 ods. 4 SSP, § 10 SSP, § 13 ods. 3 SSP, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 493e SSP, § 199 ods. 1 písm. f) SSP, § 190 SSP, § 168 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d978c82-9cfd-498d-813a-bc4943613a14 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201187.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 14Sas/22/2023 1021201187 27. 02. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: VRBA & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.: XXX/XXXX/XXX, č. k.: E. XXX/XXXXX/XXXX, F. G.: XXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2021 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. s.: XXX/XXXX/XXX, F. B.: E. XXX/XXXXX/XXXX, F. G.: XXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) predseda žalovaného zamietol námietky žalobcu a potvrdil výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2020 (ďalej aj len ako výkaz nedoplatkov) vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. (ďalej aj len „zdravotná poisťovňa“) vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 v sume 5611,22 eur. 2. V odôvodnení zhrnul, že pri vykonaní ročného zúčtovania za rok 2015 poisťovňa vychádzala z mesačných výkazov zamestnávateľa az vymeriavacieho základu ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. Poukázal na uznesenie veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/2/2019 s že do výpočtu ročného zúčtovania zdravotná poisťovňa správne zahrnula aj príjmy platiteľa poistného podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. ako príjem z podielu na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003 vyplateného po 01.01.2011 v tomto prípade v roku 2015 a preto celkový nedoplatok vo výške 5611,22 Eur považuje za zákonný. II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika 3. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.07.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného č. s.: XXXX/XXXX/XXX, F. B.: E. XXX/XXXXX/XXXX/H., F. G.: XXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2021 (ďalej aj len „Rozhodnutie 2“). Rozhodnutím 2 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu podané proti platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. s.: XXXXX/XXXX/XXX, F. B.: E. XXX/XXXXX/XXXX, F. G.: XXXXXX/XXXX zo dňa 11.09.2015 a platobný výmer z dôvodu porušenia povinnosti odviesť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. v časti predpísaného nedoplatku na poistnom v sume 5.273,95 Eur podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil. 4. Krajský súd v Bratislave žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 2 vylúčil na samostatné konanie a vec postúpil vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Trenčíne. 5. Predmetom konania v predmetnej veci tak ostala správna žaloba žalobcu v časti, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia (ktorý predseda žalovaného zamietol námietky žalobcu a potvrdil výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2020 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 v sume 5611,22 eur. 6. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď určil poistné vo vzťahu k dividendám vyplácaním zo zisku dosiahnutého v účtovnom období do 31.12.2003, nakoľko je v rozpore s § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona (ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2005 a preto povinnosť platiť poistné sa nevzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období pred 31.12.2003, ktoré predchádza začiatok jeho účinnosti). Žalobca poukazoval na rozhodnutia krajských súdov ako ja NS SR sp.zn. 10Sžso/6/2014 a 7Sžsk/18/2017, pričom zdôraznil predovšetkým skutočnosť, že v režime podľa zákona č. 273/1994 Z.z. neexistovala povinnosť platiť z kapitálového majetku odvody a skutočnosť, že rozhodnutie 7Sžsk 18/2017 sa týka identickej veci – ide o dividendy vyplatené tou istou spoločnosťou jej akcionárovi – fyzickej osobe, pričom ide rovnako o dividendy zo zisku dosiahnutého do konca roku 2003 vyplatené po roku 2011. Rozdielne rozhodnutie by tak zakladalo právnu neistotou a zjavnú nespravodlivosť. Poukázal na zásadu legitímnych očakávaní a povinnosť všetkých súdov vrátane NS SR pri rozhodovaní vychádza zo stanoviska vysloveného NS SR. 7. Žalobca k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 1VS/2/2019 uviedol, že toto sa týka podielu na zisku v s.r.o., príjem žalobcu z ktorého mu bola určená povinnosť platiť odvody na zdravotné poistenie je dividendou zo zisku dosiahnutého akciovou spoločnosťou. Pričom v ustanovení dopadajúcom na daný prípad sa akcionári akciovej spoločnosti vôbec nespomínajú. 8. Žalobca poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 449/2010, ktorým boli odvody z kapitálového majetku zavedené do právneho poriadku s tým ,že tá jasne uvádza, že zmyslom zákona je zaviesť „nového platiteľa“ vo vzťahu k plateniu odvodov z dividend. Povinnosť platiť odvody z akýchkoľvek a akokoľvek pomenovaných dividend má byť od účinnosť zákona č. 499/210 v právnom poriadku nóvum. Žalobca uviedol, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona ale sa od neho môže a musí odchýliť pokiaľ si to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. 9. Históriu a systematické súvislosti vzniku legislatívy týkajúcej sa platenia odvodov z kapitálového majetku vrátane dividend citoval z rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžso/6/2014, kde zdôraznil, že príjmom (na ktorý odkazovalo ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 273/1994 Z.z. ) sa rozumeli podľa vtedy platného zákona o dani z príjmov a jeho § 3 ods. 1 písm. a ) len príjmy zo závislej činnosti a funkčné pôžitky, nie však príjmy z kapitálového majetku. Odvodom na zdravotné poistenie teda v roku 2002 nepodliehali príjmy z kapitálového majetku. 10. Žalovaný podľa žalobcu nevysvetlil prečo sa v prípade dividendy vyplatenej žalobcovi nemalo uplatniť ustanovenie § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. a upozornil na rozdiel v znení ust. § 10b ods. 11 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. v čase vyplatenia dividendy žalobcovi v roku 2014 resp. 2015 a jeho aktuálnym znením. Žalobca poukázal na nesprávne závery žalovaného a vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR 1Vs/2/2019 poukázal na závery senátu, ktorý vec veľkému senátu postúpil. 11. Žalobca za vecne správne považuje rozhodnutie, ktorým by žalovaný výkaz nedoplatkov zrušil, nakoľko výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2015 má byť preplatok minimálne vo výške 151,52 Eur. 12. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pridržal sa napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na uznesenie veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/2/2019, ktorým je viazaný. Nedoplatok bol zistený a vypočítaný v súlade so zákonom a predmetným uznesením veľkého senátu, žalobca dosiahol príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. t.j. činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. vzniká povinnosť platiť poistné z týchto príjmov. Žalovaný poukázal na § 13 ods. 8 zákona č. 273/1994 účinného od 31.12.2004, podľa ktorého vymeriavacím základom pre určenie poistného pre ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha daní z príjmov. Po pojem ostatných poistencov je možné zahrnúť aj poistencov, ktorý mali príjem z podielov na zisku akciovej spoločnosti ( dividendy) (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z.) 13. Žalobca v replike predovšetkým konštatoval, že žalovaný v snahe zaťažiť žalobcu povinnosťou platiť poistné na zdravotné poistenie z dividendy zo zisku za obdobie do 31.12.20003 svojvoľne určuje domnelý okruh poistencov doslovne ako sa mu to hodí. S argumentáciou žalovaného nesúhlasí a považuje ju za účelovú. Upozornil, že príjmom na ktorý odkazovalo ustanovenie § 13 ods. 3 prvá veta zákona 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení cez poznámku 13a, rozhodujúcim pre výpočet vymeriavacieho základu poistného na zdravotné poistenie, sa rozume podľa vtedy platného zákona o dani z príjmov a jeho § 3 ods. 1 písm. a) len príjmy zo závislej činnosti a funkčné pôžitky, nie však príjmy z kapitálového majetku. V danom ustanovení sa vôbec nespomínajú akcionári akciovej spoločnosti. Žalovaným citovaný § 13 ods. 8 zákona č. 273/1994 nie je možné aplikovať keďže ten odkazuje na príjmy na zákon č. 286/1992 Zb., ktorý platil len do 31.12.1999. § 10 zákona č. 273/1994 Z.z. ktorý určoval okruh platiteľov poistného neuvádza akcionárov akciových spoločností, avšak uvádza spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, ale len výlučne v prípade, keď spadajú pod definíciu zamestnanca. Žalobca by titulom svojej dividendy zo zisku za obdobie do 31.12.2003 žiadnu odvodovú povinnosť na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z.z. nemal. uviedol, že sa s vyjadreniami uvedenými vo vyjadrení žalovaného nestotožňuje a považuje ich za nesprávne. Trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a na argumentácii v nej uvedenej. 14. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. VI. Konanie na správnom súde, relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom 15. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 18. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 19. Podľa ustanovenia § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. “Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu.“ 20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. „Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a) zamestnanec, b) samostatne zárobkovo činná osoba, c) zamestnávateľ, d) štát, e) platiteľ dividend.“ 21. Podľa ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z.“ Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.“ 22. Podľa ustanovenia § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z.“ Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona.“ 23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) „Predmetom dane sú a) príjmy zo závislej činnosti ( § 5), b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ( § 6), c) príjmy z kapitálového majetku ( § 7), d) ostatné príjmy ( § 8).“ 24. Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. „Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, c) príjmy z predaja hnuteľných vecí, d) príjmy z prevodu opcií, e) príjmy z prevodu cenných papierov, f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, h) dôchodky a podobné opakujúce sa požitky, i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ § 6 ods. 2 písm. b)], k) príjmy z derivátových operácií, l) peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby, m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu.“ 25. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. „Na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára 2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.“ 26. Podľa ustanovenia § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z. „Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( § 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane.“ 27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov platného a účinného do 31.12.2003 (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) „Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len "daň") sú a) príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6), b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7), c) príjmy z kapitálového majetku (§ 8), d) príjmy z prenájmu (§ 9), e) ostatné príjmy (§ 10).“ 28. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. „Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev.“ 29. Žalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave . Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Nitre vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 30. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 27.02.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 31. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 32. Správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého administratívneho spisu. 33. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol námietky žalobcu a potvrdil výkaz nedoplatkov č. 1663192517 zo dňa 01.10.2020 zdravotnou poisťovńou vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 v sume 5611,22 eur. 34. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalobcovi vznikla povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z príjmov z podielov na zisku obchodnej spoločnosti (dividend) vytvoreného do 31.12.2003, avšak vyplatených až v roku 2015. 35. Uvedená právna otázka bola vyriešená Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení, sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020, v ktorom na nastolenú otázku veľký senát prijal túto odpoveď: „Podiel na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplatený po 01.01.2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Veľký senát sa stotožnil s argumentáciou senátu 9S uvedenou v uznesení o postúpení veci, že dividendu, na ktorú v posudzovanom prípade vznikol účastníkovi nárok pred rokom 2003 a bola vyplatená v roku 2015, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c/ a d/, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. V odôvodnení uznesenia veľký senát ďalej uviedol, že: „Podľa § 10b ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona zárobková činnosť je dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ostatné príjmy nie sú v zákone o dani z príjmov definované ani taxatívne vymenované, ustanovenie uvádza iba príkladmo, čo možno za ostatné príjmy považovať (ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä). Použitím argumentu a contrario je potrebné pod § 8 zákona o dani z príjmov podradiť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie je možné posúdiť ich podľa ustanovení §§ 5-7 zákona o dani z príjmov. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú príjmom zo závislej činnosti (§ 5), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), ani príjmom z kapitálového majetku (§ 7). Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov účinného v roku 2015 dividenda nie je predmetom dane. Podľa § 52 ods. 24 tohto zákona ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ Veľký senát ďalej konštatoval, že: „Na posúdenie vzniku daňovej povinnosti z podielov na zisku z obchodnej spoločnosti, na ktoré vznikol nárok pred 31.12.2003 sa podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda účastníkovi D. T. vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti ešte pred 01.01.2004, zdaniteľnosť uvedenej dividendy sa bude spravovať zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný. Podľa tohto zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon z roku 1999 považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností. Dividenda, na ktorú účastníkovi vznikol nárok do roku 2003 sa teda zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z. z. Keďže takúto dividendu, vyplatenú roku 2015 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z., pôjde o ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Ako takýto ho účastník D. aj priznal v daňovom priznaní. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.“ 36. Obdobne ako vo vyššie uvedenej veci, aj v predmetnom prípade žalobcovi vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti pred 01.01.2004, a preto sa zdaniteľnosť tohto príjmu spravuje zákonom č. 366/1999 Z. z., ktorý bol v čase vzniku nároku účinný a podľa ktorého sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb aj príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon č. 366/1999 Z. z. považoval aj podiely na zisku akciových spoločností (dividendy). Z uvedeného je zrejmé, že aj keď sa dotknuté rozhodnutie veľkého senátu týka podielu na zisku obchodnej spoločnosti – s.r.o. je plne aplikovateľné aj v prípade podielu na zisku akciových spoločností – dividend. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na recentnú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu (pozri rozsudky sp. zn. 6Ssk/4/2025 z 25.09.2025 a sp. zn. 6Ssk/115/2025 z 18 .12. 2025) 37. Dividenda, na ktorú žalobcovi vznikol nárok do 31.12.2003, sa zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Nezdaňujú sa iba dividendy, na ktoré vznikol nárok od 01.01.2004, teda od účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z.. K vyplateniu dividendy došlo až v roku 2015, pričom tento príjem nespadá pod iné zákonné definície príjmov, a preto je možné ho považovať za ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v roku 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. 38. Je zrejmé, že na predmetnú vec sa nevzťahuje ustanovenie § 10b ods. 1 písm. e/ zákona č. 580/2004 Z. z., definujúce dividendu ako zárobkovú činnosť v spojení s povinnosťou platiť poistné aj z dividend podľa § 13 ods. 6 uvedeného zákona. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje len na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období po 01.01.2011, teda od účinnosti novelizácie zákona č. 580/2004 Z. z., ktorou bola do zákona definícia dividendy vložená. Dividendu, na ktorú žalobcovi vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v roku 2015, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v roku 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. 39. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/22/2018 zo dňa 28.04.2021 je možné skonštatovať, že povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z dividendy, na ktorú vznikol nároku do roku 2003 a bola vyplatená roku 2015, nemôže byť považovaná za pravú retroaktivitu, pretože zákon č. 580/2004 Z. z. účinný v roku 2015 akceptuje stav, ktorý nastal za účinnosti skoršej právnej úpravy (vznik práva na dividendu), ale tento stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy (v čase jej reálneho vyplatenia). 40. Žalovaný bol pri rozhodovaní viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí veľkého senátu, sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020 a vzhľadom na správne právne posúdenie veci žalovaný správne aplikoval ustanovenia príslušného zákona a napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil. 41. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, v ktorých Najvyšší súd SR prezentoval opačný právny názor na kľúčovú spornú otázku v tejto veci, teda že podiel na zisku dosiahnutom v účtovnom období za zdaňovacieho obdobie do 31.12.2003, vyplatený po roku 2011 nepodlieha odvodovej povinnosti na verejné zdravotné poistenie. Správny súd k tejto námietke uvádza, že žalobcom uvádzané rozhodnutia časovo prechádzali vydaniu rozhodnutia veľkého senátu, sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020, ktorým došlo ku konečnému vyriešeniu vyššie uvedenej spornej právnej otázky. Rozhodnutie veľkého senátu je pre súdy záväzné a správny súd nevidí priestor na polemiku so závermi veľkého senátu prezentovanými v tomto rozhodnutí. 42. Vymeriavací základ bol vypočítaný podľa vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „vyhláška č. 116/2014 Z. z.“) správne. Správne bola ustálená aj výška poistného z ostatných príjmov v sume 5611,22 EUR (§ 6 ods. 6, 7 a 8 vyhlášky č. 116/2014 Z. z., § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z.). Po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd nezistil, že by pri výpočte a určení nedoplatku na poistnom na verejné zdravotné poistenie za rok 2015 bol porušený zákon. 43. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol a v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).