{"guid": "5f80afa7-e068-4d2a-a52f-4e0dad9b79b8:a339177e-23c0-4268-bb5a-ee41fcc56618", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200430.2", "spisova_znacka": "BA-6S/55/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/55/2021 z 26. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. júna 2026, sp. zn. BA-6S/55/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200430.2", "identifikacne_cislo": "1021200430", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/147", "nazov": "zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/147", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/147-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a339177e-23c0-4268-bb5a-ee41fcc56618", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200430.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200430.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200430.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/55/2021\n1021200430\n26. 06. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021200430.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., a\nz členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu:\nPROCESS MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Gaštanová 13, 811 04 Bratislava, IČO: 36 356 794,\nzastúpeného: act legal s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\n974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100208461/2021 zo dňa\n05.02.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. 100208461/2021 zo dňa 05.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava\nč. 101583787/2020 zo dňa 15. 10. 2020 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Bratislava na ďalšie\nkonanie.\nII. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“)\nč. 101583787/2020 zo dňa 15. 10. 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), bol žalobcovi podľa §\n68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2017 (ďalej len „zdaňovacie obdobie“) v sume\n8000,- Eur a súčasne došlo k zvýšeniu rozdielu dane na DPH na sumu 19 006,40 Eur. Prvostupňový\norgán najskôr poukázal na vykonanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia\njanuár až december 2017 (ďalej len „daňová kontrola“) s jej začiatkom dňa 12.06.2018 a s jej ukončením\ndňa 09.07.2019, kedy bol žalobcovi doručený aj protokol o výsledku daňovej kontroly č. 101640277/2019\nzo dňa 04.07.2019, s ktorým sa ukončenie daňovej kontroly spája. Daňová kontrola bola prvostupňovým\norgánom prerušená dvakrát, a to od 25.04.2019 do 10.06.2019 a od 15.04.2020 do 05.10.2020.\nNa základe vykonanej daňovej kontroly prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi uplatnené právo na\nodpočítanie dane za zdaňovacie obdobie v sume 8000,- Eur z dodávateľskej faktúry č. 14091705\nvystavenej spoločnosťou AKYS s. r. o. (ďalej len „AKYS“ alebo aj ako „dodávateľ“), v celkovej sume\n48 000,- Eur, ktorej predmetom bolo poskytovanie reklamných služieb pre žalobcu. Uplatnené právo\nžalobcu na odpočet dane prvostupňový orgán nepriznal z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 49\nods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon\n\no DPH“), pretože nedošlo ku preukázaniu vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa podľa § 19 ods. 2\nzákona o DPH, t. j. dodania predmetu dane dodávateľom uvedeným na faktúre.\n2. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100208461/2021 zo dňa 05.\n02. 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa\n§ 74\nods. 4 daňového poriadku potvrdil. V úvode žalovaný skonštatoval, že prerušenie daňovej kontroly bolo\núčelné a nevyhnutné, pretože to bolo potrebné na získanie výsledkov z daňovej kontroly u spoločnosti\nAKYS. Samotná daňová kontrola bola podľa žalovaného vykonaná v zákonnej lehote a protokol má\npovahu zákonne získaného dôkazného prostriedku. Žalovaný odmietol odvolaciu námietku žalobcu\no tom, že prvostupňové rozhodnutie má povahu nulitného rozhodnutia. Podľa žalovaného mal žalobca\nna základe obsahu svoji námietok, ktoré vzniesol voči protokolu, k oboznámeniu z vyrubovacieho\nkonania aj z námietok uvedených v odvolaní dostatočnú vedomosť o dôvodoch a dôkazoch, na základe\nktorým mu nebola priznaná DPH z deklarovaných reklamných služieb od dodávateľa. Z uskutočneného\ndokazovania podľa žalovaného vyplýva, že nebolo zistené reálne vykonanie reklamných služieb tak,\nako bolo deklarované na dokladoch medzi obchodnými spoločnosťami v reťazci GASS, s. r. o. (ďalej len\nGASS), resp. Bright Industry s. r. o. (ďalej len „Bright Industry“) › PETAS, spol. s r. o. (ďalej len „PETAS“)\n› AKYS › žalobca. Z výpovedi konateľov spoločností GASS, Bright Industry, PETAS, podľa žalovaného\nvyplývalo, že títo nevedeli odpovedať a vysvetliť na ústnych pojednávaniach pred prvostupňovým\norgánom, čo znamenajú pojmy reklamný a mediálny priestor, pojem reklamné práva, nevedeli uviesť\npredmet obchodovania a ani nemali vedomosti vykonávaní ekonomickej činnosti týchto spoločností.\nPokiaľ spoločnosť PETAS hradila úhrady deklarovanými dodávateľom až potom, ako jej vykonal úhradu\ndeklarovaný odberateľ AKYS, to nie je podľa žalovaného pri reálnom vykonávaní ekonomickej činnosti\nmožné. Na základe vykonaného výsluchu konateľa spoločnosti AKYS žalovaný uviedol, že konateľ vo\nsvojich výpovediach uvádzal všeobecné informácie, nepreukázal nadobudnutie reklamných služieb od\nPETAS a ich následné dodanie odberateľom, ktorým vystavil faktúry, o. i. aj žalobcovi. Keďže podľa\nžalovaného AKYS nepreukázal vykonanie reklamných služieb pre žalobcu, prešla dôkazná povinnosť\nna žalobcu za účelom preukázania skutočností uvedených na predložených dokladoch. Na základe\nrealizácie výsluchu konateľa žalobcu žalovaný uviedol, že ani na základe tejto výpovede nedošlo\nk preukázaniu služieb deklarovaných na žalobcom predložených dokladoch a preto mu nebolo priznané\nprávo na odpočítanie dane. Celý obchodný reťazec, do ktorého bol zahrnutý aj žalobca, bol vytvorený\núčelovo, s cieľom uplatniť si neoprávnene právo na odpočítanie dane. Podľa žalovaného tento reťazec\nnemal iné opodstatnenie, keďže organizáciu kultúrnych a športových podujatí a ich vyhodnotenie\nvykonávali samotné reklamné agentúry. Žalovaný tiež poukazom na rozpor medzi faktúrami a zmluvou\no poskytnutí reklamných služieb konštatoval, že propagácia obchodného mena a loga žalobcu nie je\nreklamnou službou. Podľa žalovaného nebol žalobca ukrátený na svojich procesných právach tým,\nže sa nezúčastnil výpovedí množstva svedkov, pretože protokol z daňovej kontroly AKYS bol použitý\nako dôkaz pri daňovej kontrole žalobcu, s ktorými sa mohol oboznámiť a preukázať vecnými dôkazmi\npravdivosť údajov uvedených na predložených faktúrach.\nII.\nSprávna žaloba\n3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na\nKrajský súd v Bratislave dňa 12. 04. 2021. Napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za nezákonné,\npretože podľa neho trpí vadami nesprávneho právneho posúdenia veci, vadou nepreskúmateľnosti pre\nnedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý zobral žalovaný za základ svojho rozhodnutia je v rozpore\ns administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca prezentoval tvrdenie, že prvostupňový\norgán zneužil inštitút prerušenia daňovej kontroly za účelom obídenia zákonnom stanovenej lehoty na\nvykonanie daňovej kontroly. Tomuto záveru podľa žalobcu nasvedčuje skutočnosť, že prvostupňový\norgán k prerušeniu daňovej kontroly pristúpil až v jej závere, kedy neuvádza predmet predbežnej otázky,\nneuvádza výsledok konania o predbežnej otázke a ako bol tento výsledok premietnutý do záverov\nprvostupňového orgánu. Prerušenie daňovej kontroly preto bolo podľa žalobcu nezákonné, čo spôsobuje\naj nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, ktorý nebolo možné použiť ako podklad pre rozhodnutie\nžalovaného, ktoré je rovnako nezákonné.\n4. V ďalšej časti žalobných bodov žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nulitné a vydané\nomylom, pretože sa týka daňovej kontroly AKYS a netýka sa daňovej kontroly žalobcu. V odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia sa podľa žalobcu uvádza označenie spoločnosti PETAS ako dodávateľa\n\nslužieb, pričom medzi žalobcom a týmto subdodávateľom neexistoval žiadny právny vzťah. Z tejto\nskutočnosti je preto podľa žalobcu zrejmé, že prvostupňový orgán sa zaoberal obchodmi medzi AKYS\na PETAS a nie obchodmi medzi žalobcom a AKYS, ktoré žalobca od začiatku preukazuje. Týmto\nje súčasne podľa žalobcu zrejmé, že predmetom prvostupňového rozhodnutia nebolo zamietnutie\npráva na odpočet DPH žalobcu, ale spoločnosti AKYS. Žalovaný podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí\nnijak neodôvodnil svoj záver, že prvostupňové rozhodnutie náležitosti nulitného rozhodnutia podľa §\n64 ods. 2 písm. b) daňového poriadku nespĺňa a nevysporiadal sa so žiadnymi námietkami žalobcu\nohľadne konkrétnych častí prvostupňového rozhodnutia ohľadne obchodov medzi spoločnosťami AKYS\na PETAS, medzi ktoré bolo včlenených pár častí odôvodnenia týkajúcich sa žalobcu.\n5. Žalovaný podľa názoru žalobcu nezohľadnil dôkazy svedčiace v jeho prospech, tieto vykladal\nna jeho ťarchu a v jeho neprospech vyhodnotil aj také skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne tretích\nosôb (subdodávateľov). Žalobca v rámci svojej argumentácie konštatoval, že v konaní preukázal\nvšetky fázy obchodného vzťahu medzi ním a dodávateľom, a to prostredníctvom listín, výpoveďami\nštatutárnych zástupcov žalobcu a dodávateľa a úhradami poskytnutých služieb v plnej výške na\nzáklade bankových prevodov. Tieto dôkazy neboli prvostupňovým orgánom podľa žalobcu nijak\nzohľadnené a ich nezohľadnenie nebolo nijak odôvodnené. Podľa žalobcu je neprípustné, aby záver\nprvostupňového orgánu o neposkytnutí zdaniteľného plnenia dodávateľom bol založený len na vzťahu\nAKYS a dodávateľom PETAS, pričom služby boli žalobcovi dodané práve spoločnosťou AKYS bez\nohľadu to, či tak učinila svojpomocne alebo subdodávateľsky. Pokiaľ daňové orgány skonštatujú\nnesprávnosť, nepresvedčivosť alebo irelevantnosť žalobcom predložených dôkazov bez odôvodnenia,\nje takýto postup podľa žalobcu považovať za arbitrárny. Daňové orgány sa podľa žalobcu bez uvedenia\ndôvodov odmietli zaoberať jeho námietkou týkajúcou sa zabezpečenia a vykonania dokladov týkajúcich\nsa poštovej komunikácie medzi žalobcom a AKYS zaistených Kriminálnym úradom Finančnej správy\nďalej existenciou fotodokumentácie a obsahom označených webových stránok a vykonaním plnej\núhrady ceny za poskytnuté služby. Žalobca tiež namietal, že dokazovaním nebolo preukázané, že\nžalobca bol jedným zo sponzorov podujatí a že v tejto súvislosti bolo jeho meno a logo zobrazené na\npríslušných materiáloch.\n6. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ak daňové\norgány tvrdenia, že prezentácia loga a obchodného mena nie je reklamnou službou. S poukazom na § 2\nods. 1 písm. b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o reklame“) žalobca prezentoval záver, že prezentácia obchodného mena, príp. loga je reklamou.\nŽalobca odmietol, že by mal v rámci právneho vzťahu s AKYS záujem o sponzoring. Záujmom žalobcu\nbolo, aby prostredníctvom uskutočnenej reklamy sa zvýšilo povedomie o existencii žalobcu v rámci\nurčitého druhu subjektov ako o veľkej, úspešnej a dôveryhodnej spoločnosti. Reklamné služby boli podľa\nžalobcu dodané, čím vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a žalobca podľa svojich tvrdení za tieto\nslužby zaplatil. Právo na odpočet DPH by podľa žalobcu mu bolo možné odoprieť len za situácie, že by\nmal vedomosť o tom, že plnenie bolo súčasťou daňového podvodu, čo podľa žalobcu daňové orgány\nneuviedli, pričom to bolo ich dôkazným bremenom. Samotná skutočnosť, že plnenie nebolo vykonané\ndodávateľom uvedeného na faktúre podľa žalobcu nie je dôvodom na odopretie práva na odpočet DPH.\nŽalobca skonštatoval svoje transakcie podrobne zdokladoval a prípadnú problematickosť dodávateľa\nnemohol žalobca zistiť.\n7. Žalobca v záverečnej časti argumentácie uvádzal námietky v súvislosti s výsluchom svedkov, pričom\no týchto výsluchoch nebol upovedomený, nemohol sa na ich vykonaní zúčastniť a klásť svedkom otázky.\nTieto svedecké výpovede boli zahrnuté do protokolu z daňovej kontroly AKYS. Pokiaľ prvostupňový\norgán chcel tieto výpovede použiť ako dôkaz v tomto konaní, mal zopakovať samotné výsluchy\na tým rešpektovať procesné práva žalobcu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Porušenie tohto práva\nnemohli daňové orgány zhojiť tým, že žalobcovi bolo dodatočne umožnené oboznámiť sa s výsluchom\ntýchto svedkov.\n8. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného\nspolu s prvostupňovým rozhodnutím a priznal žalobcovi náhradu trov konania.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe a ďalšie vyjadrenia účastníkov\n\n9. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21. 05. 2021. Prerušením daňovej\nkontroly podľa žalovaného prvostupňový orgán neobchádzal zákonnú lehotu na vykonanie kontroly.\nJej prerušenie podľa žalovaného nebolo iba formálne, pretože protokol z daňovej kontroly spoločnosti\nAKYS bol použitý ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku. Tento protokol bol podľa žalovaného\npoužitý aj vo veci daňovej kontroly žalobcu. Tvrdenia žalobcu o jeho bezvýnimočnom práve byť\nprítomný pri vypočutí svedka považoval žalovaný za subjektívny názor žalobcu, pričom so šetreniami\na výpoveďami sa mal možnosť žalobca oboznámiť cestou nahliadnutia do spisu u prvostupňového\norgánu. Práve protokol z daňovej kontroly u spoločnosti AKYS obsahuje podľa žalovaného skutočnosti,\ntkoré nepotvrdili zdaniteľné obchody tak, ako to deklarovali obchodné spoločnosti na predložených\ndokladoch. Pokiaľ je pre žalobcu poštová komunikácia medzi ním a spoločnosťou AKYS významný\ndôkaz, tak ju mal podľa žalovaného predložiť, pretože ich musel mať k dispozícii. Navyše žalovaný\ndodal, že táto komunikácia nie je dôkazom o realizácii reklamných služieb od spoločnosti AKYS\na takýmito dôkazmi nie sú ani predložené zmluvy a ani preberacie protokoly. Daňové orgány podľa\nžalovaného nemajú dôvod pri nepriznaní dane z deklarovaných obchodov objasňovať a zdôvodňovať\nkto iný zabezpečil logo a obchodné meno žalobcu na podujatiach ako sponzora. Už pred zadaním\nreklamy musí byť obchodná spoločnosť schopná preukázať účel reklamy, jej odôvodnenie potreby,\nočakávanie prínosu a jej návratnosť. Žalobca preto podľa žalovaného nepreukázal žiadny podnikateľský\nplán, z ktorého by bolo možné predpokladať zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov. Sponzoring\npodľa žalovaného nie je predmetom dane, pričom žalobca vystupoval na daných podujatiach ako\nsponzor, kde mal uvedené svoje obchodné meno, logo, ktoré nie je spôsobilé informovať širokú verejnosť\no existencii, kvalite výrobkov a služieb žalobcu s cieľom zvýšiť ich predaj. V závere vyjadrenia žalovaný\nzotrval na svojich stanoviská uvedených v napadnutom rozhodnutí.\n10. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným dňa 14. 06. 2021 vyjadril žalobca (replika). Žalobca\nzotrval na svojich tvrdeniach o nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly ako aj nezákonnosti protokolu\nz daňovej kontroly. Rovnako zotrval aj na tvrdeniach o tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nsa netýka daňovej kontroly žalobcu ale dodávateľa AKYS, bolo vydané voči žalobcovi omylom, čo má\nza následok jeho nulitnosť. Opätovne uvádzal, že platná práva úprava neumožňuje zhojiť porušenie\npráva daňového subjektu zúčastniť sa na výsluchu svedkov a klásť im otázky tým, že mu je dodatočne\numožnené oboznámiť sa s týmito výsluchmi. Žalobca tiež nesúhlasil s tým, že mal byť na podujatiach\nuvedený ako sponzor, keďže táto skutočnosť nebola daňovými orgánmi preukázaná pričom poskytnuté\nreklamné služby dodávateľom spĺňajú definíciu reklamy tak, ako to vyplýva zo zákona o reklame.\nV ďalších častiach repliky žalobca odkázal na svoje tvrdenia uvedené v žalobe.\n11. Žalovaný sa k replike vyjadril podaním doručeným na súd dňa 20. 10. 2023. Prerušenie daňovej\nkontroly, či už zákonné alebo nezákonné, nemôže podľa žalovaného spôsobiť obmedzenie práv\nžalobcu a nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. Navyše daňovú kontrolu\npovažoval žalovaný za vykonanú v zákonnej lehote. Napadnuté rozhodnutie žalovaný nepovažoval za\nnulitné, keďže nebola splnená ani jedna zákonná podmienka na prijatie záveru o jeho nulitnosti. Podľa\nžalovaného nebol preukázaný predmet dane, z čoho vyplýva, že nedošlo k splneniu podmienok podľa\nzákona o DPH na právo na odpočítanie dane. Vec považoval žalovaný za správne skutkovo a právne\nposúdenú, pričom v napadnutom rozhodnutí došlo k vysporiadaniu sa so všetkými namietanými dôvodmi\nžalobcu.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n13. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n14. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n15. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a\n7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je\npovinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku\npri dovoze tovaru.\n16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť\na úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n19. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n20. Podľa § 493e Správneho súdneho poriadku v aktuálne platnom a účinnom znení konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej\nagende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od\n01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého\nsenátu a registra 10S správneho súdu.\n22. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu žaloby a uplatnených žalobných bodov,\nktorými bol v tomto konaní viazaný, pričom nezistil splnenie podmienok podľa § 134 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Správny súdny poriadok v znení ku dňu 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“), kedy by rozsahom\na dôvodmi žaloby viazaný nebol.\n23. Žalobca v rámci žalobných bodov vo svojej podstate namietal nezákonnosť uskutočnenej daňovej\nkontroly ako aj nezákonnosť protokolu o daňovej kontrole, napadnuté rozhodnutie považoval za\nnulitné a arbitrárne z dôvodu vyhodnotenia skutkového stavu iba v jeho neprospech. Žalobcova\nargumentácia zároveň smerovala voči nesprávnemu právnemu posúdeniu deklarovaných obchodov ako\nsponzoringu, voči samotnému právnemu posúdeniu odopretia nároku na odpočet DPH a v námietkach\nvoči podstatnému porušeniu práv žalobcu z dôvodu odopretia účasti pri výsluchu svedkov a možnosti\nklásť svedkom otázky.\n24. Správny súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že daňová kontrola žalobcu vykonaná v rámci\nmesiacov január 2017 – december 2017, v rámci ktorej boli preskúmavané deklarované obchody medzi\nžalobcom a dodávateľom AKYS, bola za rovnakého skutkového a právneho stavu predmetom posúdenia\niných senátov správneho súdu v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, a to v konaniach pod sp. zn.\n\nBA/1S/52/2021 (február 2021), sp. zn. BA/1S/53/2021 (marec 2017), sp. zn. BA/1S/58/2021 (apríl 2017),\nsp. zn. BA/2S/60/2021 (máj 2017), sp. zn. BA/6S/57/2021 (jún 2017), sp. zn. BA/2S/59/2021 (júl 2017),\nsp. zn. BA/2S/61/2021 (október 2017), sp. zn. BA/6S/58/2021 (november 2017) a sp. zn. BA/1S/51/2021\n(december 2017).\n25. Vo všetkých uvedených konaniach senáty správneho súdu vydanými rozsudkami vyhoveli podanej\nžalobe a zrušili príslušné rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP spolu\ns rozhodnutím prvostupňového orgánu podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ktorému súčasne vrátili vec\nna ďalšie konanie.\n26. Vzhľadom na skutočnosť, že aj aktuálne posudzovaná právna vec žalobcu sa týka totožného\npredmetu konania, správny súd zistil splnenie podmienok podľa § 140 SSP, kedy v rámci odôvodnenia\nuž poukáže len na totožný rozsudok správneho súdu v inom konaní (BA-2S/59/2021 – 141 zo dňa\n18.12.2025), a to v nasledovnom znení:\n„53. Prvú žalobnú námietku ohľadom nevykonania daňovej kontroly v zákonom stanovenej dĺžke\nvyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Správny súd prioritne uvádza, že daňová kontrola je procesom\nv rámci daňového konania, prostredníctvom ktorého správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti\npre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 daňového\nporiadku). Začatie daňovej kontroly aktivuje oprávnenia správcu dane (korešpondujúce s povinnosťami\ndaňového subjektu), ktoré umožňujú intenzívnym a invazívnym spôsobom zasahovať do základných\npráv a slobôd daňového subjektu, pričom tento je povinný sa daným úkonom podriadiť. Výsledkom\ndaňovej kontroly je protokol, ktorý predstavuje jeden z najdôležitejších dôkazov v daňových konaniach\nnadväzujúcich na uskutočnenú daňovú kontrolu (§ 47 a nasl. daňového poriadku).\n54. Invazívny charakter zásahu daňovej kontroly do individuálnej a autonómnej sféry daňového subjektu\nvymedzenej jeho základnými právami a slobodami spôsobuje, že osobitný význam získava aj časový\nrámec pre výkon daňovej kontroly. Ten je vymedzený limitom v § 46 ods. 10 daňového poriadku ako\n„najviac jeden rok odo dňa jej začatia“. Právna úprava predvída tiež možnosť prerušenia daňovej kontroly\n(§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 daňového poriadku), pričom s momentom prerušenia daňovej kontroly\nspája aj prerušenie plynutia lehoty na jej vykonanie (§ 46 ods. 10 v spojení s\n§ 61 ods. 5 daňového poriadku). Zákonodarca rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením\ndaňovej kontroly (§ 61 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 daňového poriadku). Zatiaľ čo pri obligatórnom\nprerušení daňovej kontroly správca dane nemá priestor pre úvahu, v prípade fakultatívneho prerušenia\ndaňovej kontroly je jej prerušenie práve na úvahe správcu dane. Pri fakultatívnom prerušení daňovej\nkontroly je správca dane stále viazaný požiadavkou výkonu daňovej kontroly (ako celku) v nevyhnutnom\nrozsahu (§ 44 ods. 1 daňového poriadku) a požiadavkou dbať pri výkone daňovej kontroly na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu (§ 3 ods. 1 daňového poriadku).\nNemožno pritom opomínať skutočnosť, že hoci počas prerušenia daňovej kontroly lehota na jej\nvykonanie neplynie, aj počas prerušenia daňovej kontroly môže dochádzať k zásahu do základných práv\na slobôd daňového subjektu (napr. trvanie zadržania nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa\n§ 79 ods. 6 zákona o DPH). Zásahom do právneho stavu kontrolovaného daňového subjektu je pritom\nnepochybne aj celková doba právnej neistoty spojená s otáznym výsledkom daňovej kontroly (možné\nfinančné nároky vo vzťahu k daňovému subjektu), či opätovným výkonom oprávnení správcu dane po\nodpadnutí dôvodu prerušenia daňovej kontroly.\n55. Fakultatívne prerušenie daňovej kontroly nemožno vnímať ako faktický prostriedok predĺženia lehoty\nna vykonanie daňovej kontroly, ale je dôsledne potrebné sledovať jeho účel. Správca dane preto musí\nzvažovať, či je fakultatívne prerušenie daňovej kontroly z hľadiska jej výkonu dôvodné a účelné. Podľa\nustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňovú kontrolu, ak\nsa buď začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo, ak je potrebné\nzískať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n56. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že správca dane vydal rozhodnutie o\nprerušení, pričom (i) vo výroku tohto rozhodnutia správca dane odkázal na § 61 ods. 1 písm. a) daňového\nporiadku a na začaté konanie o predbežnej otázke, avšak (ii) v odôvodnení poukázal na skutočnosť,\nže sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - poukázal na daňovú\n\nkontrolu u spoločnosti AKYS, teda dôvod podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. V rozhodnutí\no prerušení je tak zrejmý rozpor.\n57. Aj napriek tomu, že v rámci rozhodnutia o prerušení je viditeľný rozpor, správny súd uvádza, že v\nrovine subjektívnych práv žalobcu správny súd nevidel žiadne rozumné pochybnosti o tom, že daňová\nkontrola bola prerušená z dôvodu inej daňovej kontroly - u spoločnosti AKYS, a teda jednalo sa o konanie\no inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Pokiaľ ide o samotný nedostatok rozhodnutia\no prerušení, správny súd tento nedostatok vyhodnotil ako formálnu vadu, ktorá nemala za následok\nnezákonnosť vykonanej daňovej kontroly. Rozhodnutie o prerušení je v prvom rade označené číslom\nkonania, je na ňom označený žalobca a napokon vo výrokovej časti tohto rozhodnutia je uvedené, že\nsa prerušuje daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia. Aj napriek\nchybnému označeniu dôvodu prerušenia daňovej kontroly, z celého kontextu tohto rozhodnutia bolo\nmožné vyvodiť, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - daňová kontrola u dodávateľa žalobcu - spoločnosti AKYS. Preto\ntoto pochybenie podľa názoru správneho súdu nedosahuje takú intenzitu, ktorá by mala za následok\nnezákonnosť vykonanej daňovej kontroly.\n58. Správny súd zároveň nespochybňuje tvrdenia žalobcu, podľa ktorých je základnou zásadou\ndaňového konania zásada zákonnosti. Žalobca však z uvedenej zásady odvodzuje nesprávny záver,\nže každé procesné pochybenie daňového orgánu musí nutne zakladať nezákonnosť, a teda aj\nprotiústavnosť celého rozhodnutia. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že\nústavnú relevanciu majú len „závažné procesné pochybenia... ktoré intenzitou svojich dôsledkov\nzasahujú do podstaty základných práv“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n314/2015 zo dňa 16. decembra 2015). Uvedené rozhodnutie potvrdzuje Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky aj v uznesení sp. zn. III. ÚS 215/2021 zo dňa 09. marca 2021, v ktorom uviedol, že „zásadu\nzákonnosti ... nemožno vykladať tak, že každé porušenie zákona pri rozhodovaní o výške daňovej\npovinnosti bez ohľadu na jeho závažnosť zakladá dôvod na zrušenie vydaného rozhodnutia. Aj prieskum\nrozhodnutí vydaných v správnom súdnictve je založený na tom, že k zrušeniu rozhodnutia môže viesť len\npodstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [porovnaj § 191 ods. 1\npísm. g) Správneho súdneho poriadku]. Nesprávna je teda už východisková téza..., podľa ktorej každé\nporušenie ustanovení daňového poriadku zakladá nezákonnosť výsledného rozhodnutia. Naopak to,\nči tá-ktorá vada mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, je predmetom súdneho prieskumu, a len\nv prípade, že je tento vplyv preukázaný, ide o dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia“ (k tomu aj\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/106/2020 zo dňa 27. februára\n2023).\n59. Pochopiteľne, je úlohou správcu dane, aby postupoval podľa príslušných právnych predpisov a\nvyvaroval sa zrejmých chýb, avšak ako to správny súd konštatoval vyššie, nie každé pochybenie má\nza následok nezákonnosť rozhodnutia. Po preskúmaní rozhodnutia o prerušení správny súd súčasne\nuvádza, že (i) správca dane prerušil konanie v rámci daňovej kontroly tak, ako to predpokladá daňový\nporiadok - je teda nedôvodná námietka žalobcu, že daňová kontrola bola prerušená účelovo ku koncu\ndaňovej kontroly, (ii) správca dane daňovú kontrolu prerušil zo zákonného dôvodu a jej účel bol zrejmý\n- zistiť rozhodné skutočnosti ohľadom dodávateľa žalobcu a (iii) prerušenie daňovej kontroly bolo\nprimerané - správny súd má za to, že správca dane prerušil daňovú kontrolu len na nevyhnutne potrebný\nčas, pričom po odpadnutí dôvodu prerušenia bezodkladne v daňovej kontrole pokračoval. Na podklade\nuvedeného tak správny súd nemohol prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že daňová kontrola nebola\nvykonaná v zákonnej lehote, a preto bol protokol z daňovej kontroly zákonne získaným dôkazom.\n60. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku ohľadom nulity napadnutého rozhodnutia.\nDaňový poriadok nulitné rozhodnutie upravuje v § 64, pričom pre toto konanie je podstatný § 64 ods.\n2 písm. b) daňového poriadku, ktorý upravuje, že pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,\nktoré bolo vydané omylom inej osobe. Po preskúmaní administratívneho spisu má správny súd za\npreukázané, že ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj napadnuté rozhodnutie boli vydané daňovému\nsubjektu - žalobcovi, pričom v predmetnom prípade bola daňová kontrola a vyrubovacie konanie\nzamerané na zdaňovacie obdobie február 2017. Adresátom týchto rozhodnutí tak bol výlučne žalobca,\ndaňová povinnosť (vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu dane) bola uložená žalobcovi a daňové konanie bolo\n\nzamerané vo vzťahu k žalobcovi. Na podklade uvedeného tak neboli naplnené predpoklady na to, aby\nsa na uvedené rozhodnutia nazeralo ako na nulitné.\n61. Aj napriek tomu, že správny súd vyhodnotil námietku nulity napadnutého rozhodnutia ako\nnedôvodnú, správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Po preskúmaní obidvoch rozhodnutí\ndáva správny súd žalobcovi za pravdu, že ako správca dane, tak aj žalovaný sa formalisticky a\nbezmyšlienkovito stotožnili so závermi protokolu z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu spoločnosti AKYS, pričom opomenuli to, že ich úlohou bolo vyhodnotiť dôkazy vo vzťahu k žalobcovi.\nSúčasne je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že tým, že správca dane a následne žalovaný poukazovali\nna protokol z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu - spoločnosti AKYS, na viacerých\nmiestach v napadnutých rozhodnutiach (v častiach, kde finančné orgány jednoznačne hovoria o tom, že\ndaňový subjekt /spoločnosť AKYS/ nepreukázala vykonanie služieb spoločnosťou PETAS, spol. s r.o.)\nhovoria o daňovom subjekte, avšak myslia ním spoločnosť AKYS a nie žalobcu. Správny súd tak zastal\nnázor (zhodne so žalobcom), že správca dane a žalovaný sa viac venovali daňovej kontrole spoločnosti\nAKYS a jej dodávateľským vzťahom, ako právu žalobcu na odpočítanie DPH a jeho dodávateľským\nvzťahom.\n62. Správny súd nevylučuje, aby boli v rámci daňovej kontroly využité poznatky aj z iných daňových\nkontrol. Uvedené judikoval aj kasačný súd (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02. februára 2022), ktorý konštatoval, o. i. aj to, že ak svedkovia\nvypočúvaní v rámci inej daňovej kontroly neboli vypočúvaní aj v daňovej kontrole daňového subjektu,\nnie je porušením procesných práv daňového subjektu to, ak o výsluchu takýchto svedkov nebol\nupovedomený. Uvedené však neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz v daňovej kontrole nemohli\nbyť použité ako podklady aj listiny z daňovej kontroly iných daňových subjektov, avšak tieto listiny\nbudú použité ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktorý musí správca dane posúdiť v\nokolnostiach celého prípadu, vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu a preverovanému\ndaňovému subjektu. Správca dane sa nemôže uspokojiť len s tým, že mechanicky prevezme závery z\ninej daňovej kontroly bez toho, aby tieto závery na základe voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil tak,\nako to predpokladá aj § 3 ods. 3 daňového poriadku (teda v kontexte celého prípadu).\n63. Správny súd s odkazom na vyššie uvedené dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže\nbyť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k\nzneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26. októbra 2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n64. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za\npredpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich\nz čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z\npridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku\nSlovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (i) že poskytovateľom\nplnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) že predmetné plnenie fakticky\nexistuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (iii) že prijaté plnenie je príjemcom\n(žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva na odpočet\nzodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice 2006/112/ES, rozhodnutia Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci\nVikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie\ns. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí\npostavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne\n\nuvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo\nveci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL,\nC-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).\n65. Správny súd dodáva, že materiálne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa v\nzásade týkajú individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej\nčasti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú\n(bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/ materiálnych podmienok práva\nna odpočítanie dane (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sfk/67/2022 zo dňa 30. mája 2024). Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt\nnesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských\nspoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,\nnemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a\nteda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022,\npublikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako\nZNSS 23/2022).\n66. Správny súd s odkazom na uvedené uvádza, že finančné orgány sa v danom prípade majoritne\nzamerali na vzťah dodávateľa - spoločnosti AKYS a jeho dodávateľov - finančné orgány sa venovali\njednotlivým dodávateľom spoločnosti AKYS, pričom ich hlavnou úlohou bolo dokazovanie vo vzťahu\nspoločnosť AKYS - žalobca. Samozrejme, správny súd nevylučuje, aby finančné orgány preverovali aj\nsubdodávateľov v prípade, ak by daňovú kontrolu zamerali za účelom vyhodnotenia daňového podvodu,\no čo sa však v danom prípade nejednalo, keďže žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH z dôvodu\nnesplnenia hmotnoprávnych podmienok.\n67. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že finančné orgány nespochybnili\ndodanie služieb, ale spochybnili dodanie týchto služieb zo strany spoločnosti AKYS. V zmysle aktuálnej\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že\ndaňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil\nprostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však zjavne vedú závery správcu dane a\nžalovaného, ktorí spochybnili to, že spoločnosť AKYS dodala žalobcovi služby. ...\n68. Z administratívneho spisu mal súčasne správny súd za preukázané, že medzi žalobcom a\nspoločnosťou AKYS boli uzatvorené jednotlivé zmluvy o poskytnutí reklamných služieb, pričom\nspoločnosť AKYS sa zaviazala pre žalobcu poskytnúť komplexné marketingové a reklamné služby\na za tým účelom sa zaviazala uskutočňovať aktivity a činnosti smerujúce k prezentácii a propagácii\nobjednávateľa (článok 1 zmlúv). Z článku 2 zmlúv (bod 2.8) vyplynulo, že spoločnosť AKYS bola\noprávnená svoje záväzky plniť aj prostredníctvom tretích subjektov, a teda tieto služby mohli dodať\naj subdodávatelia. V administratívnom spise sa nachádzajú aj preberacie protokoly, prostredníctvom\nktorých boli spoločnosti AKYS odovzdané dizajn manuály. Na podklade uvedeného sa tak mali finančné\norgány zamerať na vzťah spoločnosť AKYS a žalobcu.\n69. Správny súd ďalej vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku, týkajúcu sa charakteru zabezpečených\nslužieb. Tu správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej\nrozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol, že rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu\n(sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre odpočet DPH významné. Napríklad v\nrozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27. júla 2023 v bode 39 uviedol: „pre záver o zákonnosti\nodpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring,\npretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.“ Ďalej v\nrozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa 27. júna 2023 v bode 24 konštatoval: „zákon č. 222/2004 Z. z. na\núčely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle,\nže by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu zákonom explicitne vylúčené zo\nvšeobecného režimu DPH.“ Obdobne je v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22. marca 2023 v bode\n41 kasačný súd toho názoru, že „na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH\nz prijatej reklamnej služby, nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring\n\nalebo reklamu“ (ďalej pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27. júna 2024).\n70. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba\ndodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia\ndo takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Správny\nsúd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu na výkon práva na odpočítanie DPH\nrelevantným ani analyzovanie nárastu obratu daňového subjektu v časovom období po dodaní reklamnej\nslužby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých rozsudkov kasačného súdu (napr. sp. zn.\n10Sžfk/57/2019 zo dňa 28. februára 2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26. apríla 2022, sp. zn.\n2Sžfk/9/2021 zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo dňa 26. októbra 2023 alebo sp. zn.\n2Sfk/93/2022 zo dňa 30. novembra 2023), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie\nnazveme sponzorským odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že\ndeklarovaná reklamná služba mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými\ntransakciami daňového subjektu na výstupe. Žalobná námietka tak bola vyhodnotená ako dôvodná.“\n27. Správny súd záverom konštatuje, že v tomto konaní nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov\niných senátov odchýliť a preto sa s nimi v rámci rozhodovania o veci samej v plnej miere stotožnil. So\nzreteľom na uvedené závery správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil podľa §\n191 ods. 4 prvá veta SSP na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.\n28. Po vrátení veci na ďalšie konanie daňové orgány opätovne posúdia nárok žalobcu na odpočet\nDPH a v prípade, že by tento nárok bolo nutné odoprieť, ustáli dôvod odopretia nároku na odpočet\nDPH v súlade s právnymi závermi vyslovenými v tomto rozsudku a s citovanou judikatúrou. Súčasne\nbude úlohou daňových orgánov buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne\noznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi\npreukázať jej splnenie, alebo preukázať, že žalobca priamo participoval na daňovom podvode, resp.\nmal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných\nstupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo že došlo k zneužitiu práva.\n29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči\nžalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.\n30. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení\ns § 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§\n443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}