{"guid": "6d555f40-60fe-4337-8b0b-499ab74fab94:b276ff25-386f-491b-bbe9-1f83ae2982b5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200421.1", "spisova_znacka": "BA-1S/50/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/50/2021 z 31. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 31. júla 2026, sp. zn. BA-1S/50/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200421.1", "identifikacne_cislo": "1021200421", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b276ff25-386f-491b-bbe9-1f83ae2982b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200421.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200421.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200421.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/50/2021\n1021200421\n31. 07. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021200421.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a\nčlenov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu:\nŽeleznice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti\nžalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797\n903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2008-9000/2021 zo dňa 08.03.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný začal z vlastného podnetu podľa § 171 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom\nobstarávaní v relevantnom znení (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) konanie o preskúmanie\núkonov žalobcu ako obstarávateľa po uzavretí zmluvy v súvislosti so zákazkou „Poskytovanie podpory a\núdržby prevádzky systému SAP a rozvoja produktov SAP“, zadávanou postupom priameho rokovacieho\nkonania podľa § 98 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktorej oznámenie o\ndobrovoľnej transparentnosti ex ante bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2020/S 025\ndňa 05.02.2020 pod č. 057909 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 33/2020 dňa 06.02.2020 pod\nč. 8633-DES. Výsledkom tohto verejného obstarávania bolo uzavretie Zmluvy o podpore prevádzky a\nvývoja informačného systému SAP č. 7006/2020/5400/025 zo dňa 02.04.2020 medzi žalobcom ako\nobjednávateľom a spoločnosťou TORY CONSULTING, a. s. ako poskytovateľom.\n2. Po preskúmaní dokumentácie žalobcu vydal žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutie\nč. 4823-6000/2020-OD/4 zo dňa 14.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa §\n175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní rozhodol, že žalobca porušil § 98 ods. 1 písm. b) bod 2\nzákona o verejnom obstarávaní, keď nepreukázal splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho\nkonania, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Prvostupňový správny\norgán vychádzal zo záveru, že priame rokovacie konanie predstavuje výnimočný postup, ktorého\npoužitie je podmienené kumulatívnym splnením troch podmienok, a to existenciou technických dôvodov\nvylučujúcich hospodársku súťaž, neexistenciou primeranej alternatívy alebo náhrady a súčasne\ntým, že chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného\nobstarávania. Žalovaný konštatoval, že samotná skutočnosť, že informačný systém bol dlhodobo\nvyvíjaný jedným dodávateľom a tento dodávateľ disponoval osobitným know-how, nepreukazovala\nexistenciu technických dôvodov odôvodňujúcich použitie priameho rokovacieho konania. Zároveň\nuviedol, že žalobca nepreukázal neexistenciu primeranej alternatívy alebo náhrady a ani to, že absencia\n\nhospodárskej súťaže nebola výsledkom jeho predchádzajúceho postupu pri budovaní informačného\nsystému od roku 2005. Prvostupňový správny orgán teda dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno preukázania splnenia zákonných podmienok na použitie priameho rokovacieho konania,\npričom poukázal na reštriktívny výklad výnimiek zo súťažných postupov vyplývajúci z judikatúry Súdneho\ndvora Európskej únie.\n3. Na základe odvolania podaného žalobcom rozhodovala o veci Rada Úradu pre verejné obstarávanie\nako druhostupňový orgán, ktorá rozhodnutím č. 2008-9000/2021 zo dňa 08.03.2021 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Stotožnila\nsa so skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu. Uviedla, že žalobca ani\npredloženými znaleckými posudkami nepreukázal existenciu technických dôvodov odôvodňujúcich\npoužitie priameho rokovacieho konania, keď samotné osobitné know-how dodávateľa ani dlhodobý vývoj\ninformačného systému nezakladali výlučnosť jedného hospodárskeho subjektu, ktorý by mohol zákazku\nrealizovať. Rada sa stotožnila aj so záverom, že žalobca nepreukázal neexistenciu primeranej alternatívy\nalebo náhrady a s tým, že absencia hospodárskej súťaže bola dôsledkom predchádzajúceho spôsobu\nbudovania informačného systému, čím nebola splnená ani tretia zákonná podmienka použitia priameho\nrokovacieho konania. Zdôraznila, že výnimky z povinnosti uplatniť súťažné postupy je potrebné vykladať\nreštriktívne a dôkazné bremeno spočíva na obstarávateľovi.\nII. Správna žaloba\n4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 01.04.2021 doručenou Krajskému súdu v\nBratislave domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia\nveci žalovanému na ďalšie konanie.\n5. Žalobca predovšetkým namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, keď žalovaný nesprávne dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na použitie\npriameho rokovacieho konania. Žalobca uviedol, že ešte pred použitím priameho rokovacieho konania\npostup konzultoval so zástupcami žalovaného, riadil sa ich odporúčaniami a na overenie správnosti\nsvojho postupu si zabezpečil dva znalecké posudky, a to znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva\nŽilinskej univerzity v Žiline č. 104/2019 a znalecký posudok znalca A. B. C. A., D. č. 13/2019. Uviedol, že\ntieto znalecké posudky dostatočne preukazovali splnenie zákonných podmienok na použitie priameho\nrokovacieho konania a nemal dôvod spochybňovať ich odborné závery.\n6. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný postupoval v rozpore so zásadou právnej istoty a\nlegitímnych očakávaní. Poukázal na to, že ešte pred uzavretím zmluvy zverejnil odôvodnenie\npoužitia priameho rokovacieho konania a oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante, pričom\nžalovaný prostredníctvom odboru dohľadu požadoval doplnenie určitých informácií, ktoré žalobca\nv stanovenej lehote poskytol. Keďže žalovaný následne neprijal žiadne opatrenia smerujúce k\nzastaveniu alebo zrušeniu priameho rokovacieho konania, žalobca bol oprávnený vychádzať z toho,\nže žalovaný považoval splnenie podmienok za dostatočne preukázané. V tejto súvislosti poukázal aj\nna predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť žalovaného, najmä na rozhodnutie žalovaného o zrušení\npredbežného opatrenia č. 272-7000/2012-OK/4 zo dňa 17.04.2012, v ktorom žalovaný pri obdobnej\nzákazke uznal splnenie podmienok na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Namietal preto,\nže napadnuté rozhodnutia predstavovali nepredvídateľnú zmenu rozhodovacej praxe žalovaného a boli\nv rozpore so zásadou legitímnych očakávaní a princípom právnej istoty.\n7. Vo vzťahu k prvej zákonnej podmienke použitia priameho rokovacieho konania žalobca namietal, že\nžalovaný nesprávne vyhodnotil existenciu technických dôvodov vylučujúcich hospodársku súťaž. Tvrdil,\nže žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď namiesto posúdenia\nlogickej správnosti a odôvodnenosti znaleckých posudkov priamo spochybnil odborné závery znalcov\nbez toho, aby ich vyvrátil iným relevantným odborným dôkazom alebo vlastným znaleckým posudkom.\nŽalobca pritom poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v\nBrne, podľa ktorej správny orgán nemôže bez odborného podkladu nahrádzať závery znalcov vlastnými\núvahami.\n8. Žalobca ďalej namietal, že technickým dôvodom odôvodňujúcim použitie priameho rokovacieho\nkonania bolo osobitné know-how spoločnosti TORY CONSULTING, a. s., ktoré táto spoločnosť\n\nnadobudla počas dlhoročného vývoja a podpory informačného systému SAP od roku 2005. Tvrdil, že\ntakéto osobitné know-how predstavuje technický dôvod výslovne predpokladaný bodom 50 preambuly\nsmernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (ďalej len „smernica 2014/24/EÚ). Podľa žalobcu\nžalovaný svojvoľne odmietol uznať osobitné know-how ako technický dôvod, hoci tento záver nemal\noporu v právnych predpisoch ani vo vykonanom dokazovaní.\n9. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne uzavrel, že absenciu hospodárskej súťaže vytvoril samotný\nžalobca. Tvrdil, že všetky predchádzajúce zákazky boli zadávané zákonným spôsobom a v súlade s\nprávnymi predpismi platnými v čase ich zadania, pričom aj žalovaný v roku 2012 uznal zákonnosť\nobdobného postupu. Namietal preto, že nemožno konštatovať, že hospodárska súťaž bola vylúčená\numelým zúžením parametrov verejného obstarávania. Žalobca zároveň uviedol, že si objektívne\nnemohol zabezpečiť širšie licenčné oprávnenia alebo sublicencie, keďže ich udelenie záviselo od vôle\ndodávateľa a neexistoval právny prostriedok, ktorým by mohol dodávateľa prinútiť na uzavretie zmluvy\ns požadovaným obsahom. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 5 Afs 43/2012, podľa ktorého samotná existencia licenčných obmedzení automaticky neznamená\núčelové vytvorenie stavu výlučnosti. Ďalej tvrdil, že neexistencia hospodárskej súťaže nebola spôsobená\nabsenciou sublicenčných práv, ale objektívnou technickou špecifickosťou informačného systému SAP\nbudovaného pre potreby žalobcu od roku 2005, čo podľa neho jednoznačne potvrdzovali oba znalecké\nposudky.\n10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa vôbec nezaoberal otázkou existencie primeranej alternatívy,\nkeďže už predtým nesprávne uzavrel, že neboli splnené prvé dve podmienky. Tvrdil, že primeraná\nalternatíva na relevantnom trhu neexistovala a jej vytvorenie by znamenalo neprimerané finančné\nnáklady, duplicitu už vynaložených verejných prostriedkov, potrebu opätovne obstarať funkčný\ninformačný systém a nehospodárne nakladanie s verejnými financiami. V tejto súvislosti poukázal\nna závery oboch znaleckých posudkov, ako aj na judikatúru Krajského súdu v Brne, podľa ktorej\nnemožno verejného obstarávateľa nútiť obstarávať plnenie, ktorým už disponuje, iba z dôvodu vytvorenia\nhospodárskej súťaže. Žalobca ďalej namietal, že pri výklade § 98 zákona o verejnom obstarávaní\nžalovaný nezohľadnil základné princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a\nefektívnosti podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Tvrdil, že použitie iného postupu by viedlo\nk nehospodárnemu a neúčelnému vynaloženiu verejných prostriedkov a k potrebe opätovne financovať\nuž existujúci a funkčný informačný systém.\n11. Napokon žalobca poukázal aj na to, že po uverejnení oznámenia o dobrovoľnej transparentnosti ex\nante žiadny hospodársky subjekt nepodal revízne postupy ani nenamietal použitie priameho rokovacieho\nkonania, čo podľa jeho názoru potvrdzovalo, že na relevantnom trhu neexistoval iný subjekt schopný\nposkytnúť požadované plnenie.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.06.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť. Vo vzťahu k znaleckým posudkom uviedol, že žalobca nimi nepreukázal splnenie zákonných\npodmienok na použitie priameho rokovacieho konania. Zdôraznil, že znalecké posudky predstavovali\niba jeden z dôkazov, ktoré bol oprávnený hodnotiť podľa vlastnej správnej úvahy, pričom znalci neboli\noprávnení podávať výklad právnych predpisov ani posudzovať splnenie podmienok ustanovených\nzákonom o verejnom obstarávaní.\n13. Žalovaný zdôraznil, že výnimky zo súťažných postupov je potrebné vykladať reštriktívne a ich použitie\nprichádza do úvahy len vo výnimočných objektívne odôvodnených prípadoch. Podľa jeho názoru žalobca\nnepreukázal, že z technických dôvodov neexistovala hospodárska súťaž, ani že neexistovala primeraná\nalternatíva alebo náhrada. Zároveň zastával názor, že prípadná absencia hospodárskej súťaže bola\ndôsledkom dlhodobého postupu samotného žalobcu, ktorý od roku 2005 neumožnil zapojenie iných\nhospodárskych subjektov do rozvoja a podpory informačného systému SAP, čím sám vytvoril stav, na\nktorý sa následne odvolával. Poukázal tiež na licenčné ustanovenia uzatvorených zmlúv, z ktorých\npodľa jeho názoru vyplývalo, že žalobca mohol do budúcnosti zabezpečiť poskytovanie služieb aj\nprostredníctvom iných subjektov.\n\n14. Žalobca v replike zo dňa 21.07.2021 nad rámec správnej žaloby uviedol, že žalovaný nesprávne\ninterpretoval jeho argumentáciu týkajúcu sa porušenia princípov právnej istoty a predvídateľnosti\nrozhodovania, keď jeho tvrdenia neopieral len o rozhodnutie z roku 2012, ale aj o ďalšiu rozhodovaciu\nprax žalovaného podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň poukázal na to, že žalovaný mal\nešte pred uzavretím zmluvy k dispozícii podklady na posúdenie splnenia podmienok použitia priameho\nrokovacieho konania, napriek tomu kontrolu nezačal.\n15. Žalovaný v duplike zo dňa 02.09.2021 zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe.\nIV. Relevantná právna úprava\n16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v aktuálne\nplatnom a účinnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n17. Podľa § 119 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej\nlen „SSP“) správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n18. Podľa § 10 ods. zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri\nzadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaží návrhov postupovať podľa tohto zákona.\n19. Podľa § 98 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní priame rokovacie konanie\nmôže obstarávateľ použiť len vtedy, ak tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý\nhospodársky subjekt, ak z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž a za predpokladu, že\nneexistuje ani žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je\nvýsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.\n20. Podľa čl. 32 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2014/24/EÚ o verejnom\nobstarávaní (ďalej len „smernica 2014/24/EÚ“) v osobitných prípadoch a za osobitných okolností\nstanovených v odsekoch 2 až 5 môžu členské štáty stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu zadávať\nverejné zákazky na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia.\n21. Podľa čl. 32 ods. 2 písm. b) smernice 2014/24/EÚ rokovacie konanie bez predchádzajúceho\nzverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na\ndodanie tovaru a verejných zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť v týchto prípadoch: ak práce,\ntovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto\ndôvodov:\ni) cieľom obstarávania je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo\numeleckého výkonu;\nii) z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž;\niii) ochrana výlučných práv vrátane práv duševného vlastníctva.\nVýnimky stanovené v bodoch ii) a iii) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná\nalternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia\nparametrov obstarávania.\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n22. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu\nv Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov\npodľa predchádzajúcej vety dňa 07.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie\nsenátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nRozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025\nbola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S\nsprávneho súdu.\n\n23. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom\n(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa\ns obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu\na podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,\nako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119\nSSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal bez nariadenia\npojednávania, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n24. Na základe žalobných námietok bolo predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci\nposúdenie zákonnosti záveru žalovaného, podľa ktorého žalobca porušil § 98 ods. 1 písm. b) bod 2\nzákona o verejnom obstarávaní, keď nepreukázal splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho\nkonania, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n25. Žalobca v priebehu správneho konania a rovnako aj v rámci žalobných námietok tvrdil, že v\npredmetnej veci boli splnené všetky tri podmienky na použitie priameho rokovacieho konania podľa §\n98 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona o verejnom obstarávaní. Svoje tvrdenia opieral predovšetkým o dva\nznalecké posudky, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazovali existenciu technických dôvodov\nvylučujúcich hospodársku súťaž, neexistenciu primeranej alternatívy alebo náhradného riešenia, ako aj\nskutočnosť, že predmetný stav nebol výsledkom jeho vlastného postupu. Zdôrazňoval, že informačný\nsystém bol dlhodobo budovaný ako komplexné riešenie, ktorého jednotlivé moduly sú navzájom úzko\nintegrované, pričom jeho prevádzka si vyžaduje osobitné know-how, znalosť architektúry systému,\nintegračných väzieb, kompatibility a interoperability. Tvrdil, že takéto know-how je neprenosné a\ndisponuje ním výlučne pôvodný dodávateľ, ktorý systém vytváral od roku 2005. Zároveň poukazoval\nna závery znalcov, podľa ktorých na relevantnom trhu neexistuje iný hospodársky subjekt schopný\nzabezpečiť predmetné plnenie, pričom prípadné vytvorenie nového riešenia alebo rozdelenie zákazky\nby bolo spojené s neprimeranými technickými rizikami a výraznými ekonomickými nákladmi. Žalobca\nzároveň namietal, že úrad nemohol závery znaleckých posudkov spochybniť vlastnými úvahami bez\nvykonania rovnocenného odborného dokazovania prostredníctvom znaleckého posudku.\n26. Správny súd k žalobným námietkam v prvom rade uvádza, že účelom právnej úpravy verejného\nobstarávania je zabezpečiť hospodárne, efektívne, transparentné a nediskriminačné nakladanie s\nverejnými prostriedkami, vytvoriť podmienky pre čestnú hospodársku súťaž medzi hospodárskymi\nsubjektmi a predchádzať obchádzaniu pravidiel verejného obstarávania. Právna úprava verejného\nobstarávania je svojou povahou založená na transpozícii smerníc Európskej únie upravujúcich postupy\nzadávania verejných zákaziek a súťaženia o verejné zdroje. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť\notvorenie vnútroštátnych trhov hospodárskej súťaži, rovnosť príležitostí dodávateľov a racionálne\nnakladanie s verejnými prostriedkami. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie tieto zásady dôsledne\nvykladá a rozvíja, pričom jej závery sú interpretačným východiskom aj pre vnútroštátne správne orgány\na súdy pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní.\n27. Ustanovenie § 98 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. predstavuje transpozíciu článku 32\nods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, ktorý umožňuje použitie tohto\nmimoriadneho postupu len vo výnimočných prípadoch, ak predmet zákazky môže objektívne plniť\niba určitý hospodársky subjekt, neexistuje rozumná alternatíva ani náhrada a absencia hospodárskej\nsúťaže nie je výsledkom umelého zúženia podmienok obstarávania zo strany verejného obstarávateľa.\nPoužitie priameho rokovacieho konania podľa § 98 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o verejnom\nobstarávaní predstavuje výnimku zo základného princípu zabezpečenia hospodárskej súťaže. Výklad\nsplnenia podmienok preto musí byť reštriktívny, pričom dôkazné bremeno o splnení všetkých zákonných\npodmienok spočíva na obstarávateľovi.\n28. Podmienky na použite priameho rokovacieho konania podľa § 98 ods. 1 zákona o verejnom\nobstarávaní musia byť splnené kumulatívne. Týmito podmienkami sú: (i) služby môže poskytnúť len\nurčitý hospodársky subjekt, ak ide o výhradné práva, (ii) neexistuje ani žiadna primeraná alternatíva\nalebo náhrada a (iii) chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov\nverejného obstarávania.\n\n29. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že účelom článku 32 ods. 2 písm. b) smernice 2014/24/EÚ\nje zabrániť situáciám, keď sa verejný obstarávateľ vlastným postupom dostane do faktickej závislosti\nod jediného dodávateľa, v dôsledku čoho už nie je schopný zabezpečiť hospodársku súťaž pri\nnásledných zákazkách na údržbu, rozvoj alebo modernizáciu existujúceho riešenia (tzv. vendor lockin). Ide o stav, keď je verejný obstarávateľ z technických, právnych alebo ekonomických dôvodov\nviazaný na pôvodného dodávateľa, napríklad preto, že tento disponuje výhradnými právami k softvéru,\nzdrojovým kódom, technickou dokumentáciou alebo špecifickým know-how potrebným na ďalší rozvoj\ninformačného systému. Samotná existencia takejto závislosti však ešte použitie priameho rokovacieho\nkonania neodôvodňuje. Rozhodujúce je, či ide o objektívne nevyhnutný stav, alebo o dôsledok\npredchádzajúcich rozhodnutí verejného obstarávateľa, ktorý si pri obstarávaní pôvodného riešenia\nnezabezpečil podmienky umožňujúce zachovanie hospodárskej súťaže aj pri budúcich zákazkách.\nPráve z tohto dôvodu sa na základe článku 32 ods. 2 písm. b) smernice 2014/24/EÚ výslovne vyžaduje,\naby neexistencia možnosti hospodárskej súťaže nebola výsledkom zúženia parametrov verejného\nobstarávania zo strany obstarávateľa. Súdny dvor sa k tejto otázke už opakovane vyjadril a to napr. v\nrozsudku z 28.05.2020, vo veci Informatikgesellschaft für Software Entwicklung, C-796/18, v ktorom\nuviedol, že „ak verejný obstarávateľ plánuje vyhlásiť verejné obstarávanie s cieľom zabezpečiť údržbu,\nprispôsobenie alebo vývoj softvéru získaného od hospodárskeho subjektu, musí zabezpečiť, aby\npotenciálnym záujemcom a uchádzačom poskytol dostatok informácií umožňujúcich rozvoj efektívnej\nhospodárskej súťaže na sekundárnom trhu údržby, prispôsobovania alebo vývoja uvedeného softvéru“.\nZ uvedeného vyplýva, že samotná existencia technickej závislosti od pôvodného dodávateľa alebo\nexistencia výhradných práv ešte sama osebe na použitie priameho rokovacieho konania nepostačuje.\nObstarávateľ musí preukázať, že táto situácia nevznikla v dôsledku jeho vlastných predchádzajúcich\nrozhodnutí alebo nastavenia zmluvných vzťahov, ktorými v minulosti vylúčil alebo podstatne obmedzil\nbudúcu hospodársku súťaž.\n30. Takéto závery vyplývajú aj z novšej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka\ninformačných systémov a závislosti verejného obstarávateľa od pôvodného dodávateľa a hoci formálne\nvychádza z výkladu článku 31 smernice 2004/18/ES (teda predchádzajúcej právnej úpravy), jej závery\nsú použiteľné aj pri výklade novej právnej úpravy účinnej v čase zadávania predmetnej zákazy (článku\n32 smernice 2014/24/EÚ). Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Česká republika proti Generální\nfinanční ředitelství zo dňa 09.01.2025, C-578/23, „...použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho\nuverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania (pozn. priame rokovacie konanie) nemôže byť\nodôvodnené odvolaním sa na technickú osobitosť softvéru používaného vo vnútroštátnom správnom\norgáne, ktorý je predmetom zákazky na dodanie tovaru, pokiaľ neexistujú dôkazy preukazujúce, že\nboli vykonané seriózne prieskumy s cieľom identifikovať subjekty odlišné od dodávateľa, ktorému bola\nzákazka zadaná, ktoré môžu predložiť vhodný softvér. Verejný obstarávateľ je preto povinný urobiť\nvšetko, čo možno od neho rozumne očakávať, aby sa vyhol uplatneniu článku 31 bodu 1 písm.\nb) smernice 2004/18 s cieľom využiť konanie, ktoré je viac otvorené hospodárskej súťaži. Bolo by\nnezlučiteľné s touto požiadavkou, ak by sa takémuto verejnému obstarávateľovi umožnilo uplatniť toto\nustanovenie, hoci mu možno pripísať vytvorenie alebo zachovanie situácie výlučnosti, na ktorú sa na\ntento účel odvoláva, najmä z dôvodu, že na dosiahnutie výsledku sledovaného dotknutou zákazkou\ntento verejný obstarávateľ nemusel vytvoriť takúto situáciu výlučnosti alebo že disponoval skutočnými\na ekonomicky primeranými prostriedkami na ukončenie takejto situácie. Z toho vyplýva, že na účely\nuplatnenia článku 31 bodu 1 písm. b) smernice 2004/18 musí verejný obstarávateľ preukázať na\njednej strane, že sú splnené dve kumulatívne podmienky uvedené v bode 26 tohto rozsudku , a na\ndruhej strane, že existenciu technických a umeleckých dôvodov alebo dôvodov súvisiacich s ochranou\nvýlučných práv spojených s predmetom zákazky mu nemožno pripísať.“.\n31. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca preukazoval splnenie podmienok na použitie\npriameho rokovacieho konania dvoma znaleckými posudkami, a to znaleckým posudkom Ústavu\nsúdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 104/2019 a znaleckým posudkom znalca A. B. C.\nA., D. č. 13/2019. Predmetom znaleckého skúmania bolo posúdenie viacerých navzájom súvisiacich\nodborných otázok, ktoré mali preukázať existenciu technických dôvodov odôvodňujúcich použitie\npriameho rokovacieho konania. Znalci sa zaoberali predovšetkým otázkou, či technické riešenie\ninformačného systému SAP vytvoreného pre žalobcu vykazuje také špecifické technické vlastnosti,\nktoré objektívne znemožňujú jeho podporu, údržbu a ďalší rozvoj iným hospodárskym subjektom.\nPosudzovali, či rozsah integrácie jednotlivých modulov informačného systému, ich vzájomné technické\n\nväzby, kompatibilita, interoperabilita a prepojenie s ďalšími informačnými systémami žalobcu umožňujú\nprevzatie poskytovania predmetných služieb iným dodávateľom bez vzniku závažných technických\nrizík. Rovnako skúmali, či existujú technické okolnosti, ktoré spôsobujú, že iný hospodársky subjekt\nnie je schopný dosiahnuť požadovaný výsledok pri zachovaní bezpečnej a nepretržitej prevádzky\ninformačného systému žalobcu ako správcu kritickej infraštruktúry. Znalci sa v súvislosti s tým zaoberali\notázkou existencie primeranej alternatívy alebo náhradného riešenia. Posudzovali, či je z technického,\nčasového a ekonomického hľadiska možné zabezpečiť podporu a ďalší rozvoj informačného systému\nprostredníctvom iného dodávateľa, aké riziká by takýto postup prinášal, či by bolo možné zachovať\npožadovanú mieru spoľahlivosti, bezpečnosti a funkčnosti systému a či by prípadná zmena dodávateľa\nneviedla k neprimeraným technickým komplikáciám, zvýšenej chybovosti zásahov, výpadkom prevádzky\nalebo potrebe opätovného osvojovania si rozsiahlych technických poznatkov o systéme. Na základe\nvykonanej analýzy dospeli k záveru, že takáto primeraná alternatíva neexistuje, keďže pokračovanie\nposkytovania služieb iným hospodárskym subjektom by bolo spojené s významnými technickými,\nčasovými a ekonomickými rizikami.\n32. Ďalším okruhom znaleckého skúmania bola otázka existencie osobitného know-how spoločnosti\nTORY CONSULTING, a. s. Znalci posudzovali, či toto know-how predstavuje súbor špecifických\nodborných poznatkov, skúseností a technických zručností získaných počas vývoja informačného\nsystému od roku 2005, či je nevyhnutné na zabezpečenie jeho ďalšej podpory a rozvoja, či je\nprenositeľné na iný hospodársky subjekt a či ním disponuje aj iný subjekt pôsobiaci na relevantnom\ntrhu. V tejto súvislosti hodnotili aj význam skúseností získaných pri tvorbe zákazníckych modulov,\nintegračných procesoch, konfigurácii systému, poznaní zdrojového kódu, integračných väzieb a\nkomunikácie s ostatnými informačnými systémami žalobcu. Znalci dospeli k záveru, že uvedeným\nsúborom poznatkov disponuje výlučne spoločnosť TORY CONSULTING, a. s., pričom podľa ich názoru\nide o know-how, ktoré nemožno bez ďalšieho preniesť na iný hospodársky subjekt.\n33. Žalovaný sa v prvostupňovom aj v napadnutom rozhodnutí s obsahom a závermi oboch znaleckých\nposudkov podrobne vysporiadal. Pri hodnotení znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva\nŽilinskej univerzity v Žiline žalovaný dospel k záveru, že zo znaleckého posudku nevyplynul konkrétny\ntechnický aspekt, ktorý by výlučne z technických dôvodov znemožňoval inému hospodárskemu subjektu\npredmet zákazky plniť. Žalovaný poukázal na to, že znalecký ústav svoje závery opieral najmä o\nunikátnosť informačného systému, jeho vytvorenie podľa individuálnych potrieb žalobcu, dlhodobé\nbudovanie systému súčasným poskytovateľom a tvrdenie, že na relevantnom trhu neexistuje primeraná\nnáhrada. Tieto skutočnosti však podľa žalovaného nepreukazovali technickú nemožnosť plnenia\nzákazky iným subjektom. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že samotná existencia\nšpecifického informačného systému, jeho dlhodobý vývoj jedným dodávateľom ani nadobudnuté knowhow nepreukazujú, že predmet zákazky nemôže poskytnúť iný hospodársky subjekt. Podľa úradu\nnemožno osobitné know-how získané pri vývoji systému automaticky považovať za technický dôvod\nvylučujúci hospodársku súťaž.\n34. Pri posudzovaní existencie technických dôvodov, pre ktoré neexistuje hospodárska súťaž sa\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s argumentáciou žalobcu založenou na unikátnosti\ninformačného systému, jeho technickej komplikovanosti, požiadavkách na kompatibilitu a interoperabilitu\njednotlivých modulov, potrebe zachovať technickú kvalitu, stabilitu a nízku chybovosť systému, ako\naj na osobitnom know-how spoločnosti TORY CONSULTING, a. s. Nespochybnil, že informačný\nsystém žalobcu bol technicky náročný, rozsiahly a prispôsobený jeho individuálnym potrebám.\nRovnako nespochybnil potrebu zabezpečiť jeho kompatibilitu, interoperabilitu, spoľahlivosť, bezpečnosť\na kontinuálnu prevádzku. Dospel však k záveru, že tieto vlastnosti sú typické pre veľké množstvo\ninformačných systémov vyrobených na mieru a samy osebe nepreukazujú existenciu takej technickej\nprekážky, ktorá by objektívne znemožňovala inému hospodárskemu subjektu predmet zákazky\nrealizovať. Žalovaný pri posúdení tejto otázky rozlišoval medzi technickou náročnosťou prevzatia\nsystému iným dodávateľom a technickou nemožnosťou takéhoto prevzatia. Podľa jeho názoru zákon\nnevyžadoval preukázanie, že plnenie predmetu zákazky iným subjektom by bolo komplikované, náročné\nalebo spojené s potrebou nadobudnúť nové znalosti, ale že by bolo z objektívnych technických dôvodov\nnemožné. Žalobca (a ani samotné znalecké posudky) však podľa žalovaného neidentifikoval konkrétnu\ntechnickú vlastnosť systému, technické obmedzenie alebo technickú prekážku, ktorá by vylučovala, aby\nslužby podpory, údržby a rozvoja systému poskytoval iný hospodársky subjekt. Žalovaný pri posúdení\ntejto otázky tiež poukázal na to, že znalosti získané pri vývoji, implementácii, testovaní, podpore a údržbe\n\ninformačných systémov mohol nadobudnúť aj iný dodávateľ, ak by mu bol umožnený prístup k systému\na jeho dokumentácii. Žalovaný nepoprel závery znalcov o technickej náročnosti alebo komplikovanosť\ninformačného systému. Nepovažoval ich však za dôkazy spôsobilé preukázať rozhodujúcu podmienku\nna použitie priameho rokovacieho konania, a teda to, že predmet zákazky môže z technických dôvodov\nrealizovať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt. Závery znalcov podľa žalovaného preukazovali\nnajmä výhody pokračovania spolupráce s pôvodným dodávateľom, technickú a organizačnú náročnosť\nzmeny dodávateľa a riziká spojené s prevzatím systému iným subjektom. Žalovaný preto dospel\nk záveru, že žalobca ani prostredníctvom oboch znaleckých posudkov nepreukázal splnenie prvej\nzákonnej podmienky, teda že z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž.\n35. Pokiaľ ide o znalecký posudok A. B. C. A., D., žalovaný dôvody súvisiace s integrovateľnosťou,\nkompatibilitou a interoperabilitou informačného systému nepovažoval za dôvody preukazujúce\nneexistenciu hospodárskej súťaže, dospel k záveru, že takéto vlastnosti sú vlastné každému alebo\nveľkému množstvu informačných systémov. Druhú skupinu dôvodov, ktoré znalec označil ako dôvody na\nnemožnosť zadať zákazku inému subjektu a to požiadavky na vnútornú kvalitu systému, jeho stabilitu,\nnízku chybovosť, predchádzanie dátovému zahlteniu a zabezpečenie technickej kvality počas celého\nživotného cyklu systému žalovaný vyhodnotil ako požiadavky na kvalitu obstarávaných služieb, nie\nako objektívne technické dôvody, pre ktoré by žiadny iný subjekt nemohol predmet zákazky poskytnúť.\nZnalec ďalej odvodzoval výlučnosť súčasného poskytovateľa od jedinečnosti architektúry systému a od\nšpecifického technologického a procesného know-how spoločnosti TORY CONSULTING, a. s. Žalovaný\nvšak dospel k záveru, že znalec neidentifikoval konkrétnu technickú prekážku špecifickú pre informačný\nsystém žalobcu, ktorá by inému hospodárskemu subjektu technicky znemožňovala plnenie predmetu\nzákazky. Žalovaný preto uzavrel, že ani tento znalecký posudok nepreukázal existenciu technických\ndôvodov v intenzite vyžadovanej § 98 ods. 1 písm. b) bodom 2 zákona o verejnom obstarávaní.\n36. K preukazovaniu splnenia podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania prostredníctvom\nznaleckého dokazovania súd pripomína, že úlohou znalca je poskytnúť orgánu verejnej moci\nodborné poznatky potrebné na posúdenie skutkových otázok, na ktorých zodpovedanie sa vyžadujú\nosobitné znalosti z príslušného vedného, technického alebo iného odborného odvetvia. V prípade\nznaleckého skúmania informačných systémov tak znalec môže posudzovať najmä technické\nvlastnosti existujúceho informačného systému, jeho architektúru, vnútornú štruktúru, spôsob prepojenia\njednotlivých komponentov, použité technológie, dátové a aplikačné väzby, mieru kompatibility, technickú\nzastaranosť, možnosti migrácie, integrácie alebo ďalšieho rozvoja, ako aj technické riziká spojené so\nzásahom do existujúceho riešenia. Predmetom znaleckého dokazovania môžu byť aj otázky, či je určitý\ntechnický postup uskutočniteľný, aké technické predpoklady si vyžaduje, prípadne aké dôsledky môže\nmať z hľadiska funkčnosti, bezpečnosti alebo kontinuity prevádzky informačného systému.\n37. Do odbornej činnosti znalca však nepatrí posudzovanie otázky, či sa na relevantnom trhu nachádza\niný hospodársky subjekt schopný poskytnúť požadovaný predmet plnenia. Takáto otázka nie je otázkou\ntechnickej povahy týkajúcou sa vlastností konkrétneho informačného systému, ale otázkou existencie a\nštruktúry trhu, dostupnosti potenciálnych dodávateľov, ich personálnych, technických a ekonomických\nkapacít, obchodnej stratégie a ochoty uchádzať sa o konkrétnu zákazku. Jej zodpovedanie si nevyžaduje\nznalecké skúmanie informačného systému, ale zisťovanie reálnej situácie na trhu v určitom čase a to\nprostredníctvom prieskumu trhu resp. trhových konzultácií. Znalec v odbore informačných technológií\npreto nemôže na základe samotného preskúmania technického riešenia spoľahlivo uzavrieť, že na\ntrhu neexistuje iný subjekt schopný zabezpečiť požadované plnenie. Môže pomenovať technické\npodmienky, ktoré by takýto subjekt musel splniť, identifikovať potrebné znalosti, oprávnenia, prístup\nk dokumentácii, zdrojovým kódom, rozhraniam alebo iným technickým prostriedkom a posúdiť mieru\ntechnickej náročnosti prevzatia alebo rozvoja systému. Z týchto zistení však nemožno bez ďalšieho\nvyvodiť záver o neexistencii hospodárskej súťaže, ani o tom, že požadované plnenie je objektívne\nschopný zabezpečiť iba doterajší dodávateľ.\n38. Súd preto nepovažuje za nezákonný záver žalovaného, podľa ktorého sa na prijatie záveru o tom,\nže predmet plnenia nie je schopný poskytnúť iný hospodársky subjekt, vyžaduje zisťovanie skutočností,\nktoré znalec zo samotného technického posúdenia informačného systému zistiť nemôže. Muselo by byť\noverené najmä to, aké subjekty na trhu pôsobia, aké obdobné systémy prevádzkujú alebo rozvíjajú,\nakými kapacitami disponujú, či by boli schopné získať potrebné technické znalosti alebo personálne\nzdroje a za akých podmienok by vedeli predmet zákazky realizovať. Ide teda o skutkové zisťovanie\n\nvykonávané prostredníctvom prípravných trhových konzultácií, prieskumu trhu, oslovenia potenciálnych\ndodávateľov alebo iného transparentného postupu, ktorým možno získať informácie priamo od subjektov\npôsobiacich na relevantnom trhu, ktoré zisťuje obstarávateľ. Žalobca takým spôsobom nepostupoval.\nSúd preto nezistil nezákonnosť v závere žalovaného, že žalobca splnenie podmienok pre použitie\npriameho rokovacieho konania v danom prípade nepreukázal. Znalec nie je oprávnený pri zisťovaní\nokruhu potenciálnych dodávateľov vystupovať namiesto obstarávateľa a jeho úlohou nie je ani hodnotiť,\nči konkrétne hospodárske subjekty spĺňajú podmienky účasti alebo či majú záujem o realizáciu\nzákazky. Takéto zisťovanie nepredstavuje odbornú znaleckú činnosť v odbore informačných technológií,\nale súčasť prípravy verejného obstarávania a posúdenia podmienok hospodárskej súťaže (porovnaj\nrozsudok Najvyššieho súdu súd SR sp. zn. 1Sžfk/41/2019 zo dňa 27.10.2020). Súd preto neprisvedčil\nargumentácii žalobcu, že žalovaný mal vyvrátiť závery znaleckých posudkov vykonaním ďalšieho\nznaleckého dokazovania alebo mal z týchto znaleckých posudkov vychádzať a túto žalobnú námietku\npovažoval za nedôvodnú. Súd nezistil nezákonnosť ani v záveroch žalovaného, podľa ktorých úrad\nmohol posúdiť, či závery znalcov skutočne odpovedali na rozhodujúcu otázku, či existoval konkrétny\ntechnický dôvod objektívne vylučujúci plnenie zákazky iným hospodárskym subjektom a to bez toho, aby\nbolo vykonané ďalšie znalecké dokazovanie. Takéto posúdenie nepredstavovalo neprípustné odborné\nprehodnocovanie znaleckých záverov, ale hodnotenie ich relevancie, presvedčivosti a použiteľnosti na\npreukázanie zákonných podmienok priameho rokovacieho konania.\n39. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí posúdil aj podmienku, podľa ktorej chýbajúca hospodárska\nsúťaž nesmie byť výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Vychádzal pritom\nz toho, že pojem umelého zúženia parametrov je potrebné vykladať vo vzťahu k predchádzajúcemu\nkonaniu alebo opomenutiu obstarávateľa, ktoré vytvorilo závislosť od jediného dodávateľa. Žalovaný\nz uvedeného vyvodil, že výlučné postavenie spoločnosti TORY CONSULTING, a. s., nespočívalo\nv objektívnych technických dôvodoch, ale bolo dôsledkom dlhodobého poskytovania služieb tejto\nspoločnosti a nedostatočného zmluvného zabezpečenia prístupu žalobcu k zdrojovým kódom,\ndokumentácii a ďalším podkladom potrebným na otvorenie hospodárskej súťaže. Skutočnosť, že\nžalobca si takéto oprávnenia zabezpečil až v zmluve uzatvorenej v preskúmavanom priamom rokovacom\nkonaní, podľa žalovaného potvrdzovala, že prekážky vstupu iných dodávateľov neboli neodstrániteľnou\nvlastnosťou informačného systému, ale dôsledkom predchádzajúceho postupu žalobcu. Závislosť od\npôvodného dodávateľa preto podľa žalovaného nebola nevyhnutným dôsledkom technickej povahy\nsystému, ale dôsledkom predchádzajúceho zmluvného nastavenia. Žalovaný preto uzavrel, že žalobca\nnepreukázal ani splnenie podmienky, podľa ktorej chýbajúca hospodárska súťaž nebola výsledkom\numelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Podľa žalovaného tak absenciu hospodárskej\nsúťaže nevytvorili objektívne technické vlastnosti systému, ale predchádzajúci postup žalobcu, ktorý\ndlhodobo zadával služby tomu istému poskytovateľovi a nevytvoril podmienky na vstup iných\nhospodárskych subjektov.\n40. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 5 Afs 43/2012 zo dňa 11. januára 2013, správny súd považuje za potrebné\nuviesť, že uvedené rozhodnutie predstavuje skoršiu etapu vývoja judikatúry vo vzťahu k podmienkam\npoužitia priameho rokovacieho konania z dôvodu existencie výhradných práv v oblasti informačných\nsystémov. Závery obsiahnuté v tomto rozhodnutí nemožno aplikovať na posudzovanú vec, keďže\nnásledná rozhodovacia prax správnych súdov, reflektujúca aj vývoj práva Európskej únie a transpozíciu\nsmernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, významne precizovala kritériá posudzovania\nexistencie tzv. vendor lock-in. Neskoršia judikatúra už nevychádza výlučne z posúdenia, či zadávateľ\nstav exkluzivity vytvoril účelovo alebo vedome, ale vyžaduje posúdenie, či zadávateľ mohol vzniku\ntakéhoto stavu predísť, či mohol rozumne predvídať potrebu budúcich nadväzujúcich plnení, akým\nspôsobom nastavil zmluvné a licenčné podmienky pri obstaraní pôvodného informačného systému\na či prijal primerané opatrenia smerujúce k zabráneniu vzniku závislosti od jediného dodávateľa\n(porovnaj vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora vo veci Česká republika proti Generální finanční\nředitelství, C-578/23, zo dňa 09.01.2025). Súd v prejednávanej veci považoval za rozhodujúce, že stav\nfaktickej závislosti žalobcu od spoločnosti TORY CONSULTING, a. s. bol výsledkom spôsobu, akým\nžalobca v priebehu predchádzajúcich rokov zabezpečoval jeho vývoj, podporu a rozvoj. Ako vyplýva\nzo samotnej žaloby, žalobca od roku 2005 dlhodobo zabezpečoval tieto plnenia prostredníctvom toho\nistého dodávateľa, pričom si v predchádzajúcich zmluvných vzťahoch nezabezpečil v dostatočnom\nrozsahu prístup k zdrojovým kódom, technickej dokumentácii a ďalším podkladom potrebným na to, aby\npodporu a rozvoj systému mohol v budúcnosti prevziať aj iný hospodársky subjekt. Práve postupným\n\nsústreďovaním znalostí o architektúre systému, jeho integračných väzbách a zákazníckych úpravách u\njediného dodávateľa tak vznikol stav, ktorý žalobca následne označoval za technický dôvod vylučujúci\nhospodársku súťaž. Za významnú súd považoval aj skutočnosť, že širšie oprávnenia umožňujúce\nprístup k systému a jeho ďalší rozvoj si žalobca zabezpečil až v zmluve uzatvorenej na základe\npreskúmavaného priameho rokovacieho konania. Súd sa preto stotožnil s posúdením tejto okolnosti\nzo strany žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že existujúci stav výlučnosti nebol neodstrániteľnou\nvlastnosťou samotného informačného systému, ale bol dôsledkom predchádzajúceho zmluvného\nnastavenia vzťahov žalobcu s pôvodným dodávateľom. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry, za umelé\nzúženie parametrov pritom nemožno považovať iba vedomé alebo účelové konanie obstarávateľa\nsmerujúce k vylúčeniu hospodárskej súťaže, ale aj taký jeho predchádzajúci postup alebo opomenutie,\nktorým vytvoril alebo zachoval stav výlučnosti, hoci mal reálnu možnosť prijať primerané opatrenia na\nzachovanie hospodárskej súťaže pri budúcich nadväzujúcich plneniach. Súd preto dospel k záveru, že\nžalobca nepreukázal, že chýbajúca hospodárska súťaž vznikla nezávisle od jeho predchádzajúceho\npostupu, a preto nepreukázal splnenie tretej kumulatívnej podmienky podľa § 98 ods. 1 písm. b) bodu\n2 zákona o verejnom obstarávaní. Právne posúdenie otázky umelého zúženia parametrov verejného\nobstarávania žalovaným, vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia, je v súlade s výkladom smernice\n2014/24/EÚ a v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora. Súd z týchto dôvodov neprisvedčil\nani žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia otázky umelého zúženia parametrov verejného\nobstarávania.\n41. Súd neprisvedčil ani argumentácii žalobcu, podľa ktorej existencia osobitného know-how spoločnosti\nTORY CONSULTING, a. s. sama osebe odôvodňovala použitie priameho rokovacieho konania s\npoukazom na bod 50 preambuly smernice 2014/24/EÚ. Súd nespochybňuje, že podľa uvedeného bodu\npreambuly môže osobitné know-how predstavovať jeden z technických dôvodov, pre ktoré hospodárska\nsúťaž neexistuje, a uvedené ustanovenie preto predstavuje relevantné interpretačné východisko pri\nvýklade článku 32 ods. 2 písm. b) smernice 2014/24/EÚ. Z bodu 50 preambuly však nemožno vyvodiť,\nže samotné preukázanie existencie osobitného know-how určitého dodávateľa postačuje na použitie\nrokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia. Podmienky použitia tohto postupu vyplývajú\npriamo z článku 32 ods. 2 písm. b) smernice 2014/24/EÚ, podľa ktorého sa výnimka založená na\ntechnických dôvodoch uplatní iba vtedy, ak neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a\nzároveň chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania. Aj\nkeby teda osobitné know-how pôvodného dodávateľa bolo možné v konkrétnom prípade považovať za\ntechnický dôvod v zmysle bodu 50 preambuly smernice 2014/24/EÚ (čo však žalobca nepreukázal),\nobstarávateľ musí preukázať aj splnenie ostatných kumulatívnych podmienok článku 32 ods. 2 písm. b)\ntejto smernice, vrátane toho, že stav výlučnosti nevznikol v dôsledku jeho vlastného predchádzajúceho\npostupu alebo opomenutia, ktorým vytvoril alebo zachoval závislosť od jediného dodávateľa. Bod 50\npreambuly preto nemožno vykladať izolovane od článku 32 ods. 2 písm. b) smernice 2014/24/EÚ ani\ntak, že existencia osobitného know-how zbavuje obstarávateľa povinnosti preukázať, že chýbajúca\nhospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania.\n42. Žalobca v súvislosti s neexistenciou primeranej alternatívy alebo náhrady poukazoval aj na to, že\nžalovaný nezohľadnil princípy hospodárnosti a efektívnosti vyplývajúce zo záverov znaleckého posudku\nA. B. C. A., D., v ktorom sa znalec zaoberal časovou a finančnou náročnosťou vytvorenia alternatívneho\ninformačného systému. Znalcovi bola položená otázka, či k existujúcemu informačnému systému SAP\nžalobcu existuje alternatívne riešenie alebo náhrada, a v prípade kladnej odpovede mal uviesť všetky\ntechnicky možné alternatívy. Znalec dospel k záveru, že na relevantnom trhu neexistuje iný alternatívny\ninformačný systém, ktorý by bolo možné bez ďalšieho použiť namiesto existujúceho systému žalobcu,\nkeďže išlo o informačný systém vytvorený osobitne pre podmienky fungovania Železníc Slovenskej\nrepubliky a právneho prostredia Slovenskej republiky. Ako teoreticky možné riešenie znalec posudzoval\nvytvorenie nového alternatívneho informačného systému. Uviedol, že vývoj takéhoto systému by trval\ntakmer štyri roky a jeho vytvorenie by k rozhodujúcemu dátumu stálo približne 10,611 milióna eur\nbez DPH. Zároveň konštatoval, že žalobca nemohol zostať počas takéhoto obdobia bez plnenia úloh\nzabezpečovaných prostredníctvom existujúceho systému SAP. Náklady na vytvorenie nového systému\noznačil za duplicitné, pretože žalobca by opätovne financoval funkcionality, ktoré už mal vytvorené,\nzaplatené a používal ich. Vynaloženie uvedených finančných prostriedkov preto znalec považoval za\nrozporné so zásadami účelnosti a efektívnosti a vytvorenie nového informačného systému nepovažoval\nza primeranú alternatívu k pokračovaniu prevádzky a rozvoja existujúceho systému. Znalcovi bola\nnásledne položená aj otázka, aby pri každom identifikovanom alternatívnom riešení alebo náhrade\n\nuviedol predpokladané výdavky a časovú náročnosť ich zabezpečenia, a to tak vo vzťahu k zachovaniu\naktuálnych funkcionalít informačného systému SAP, ako aj ku koncepcii jeho ďalšieho rozvoja, a\naby jednotlivé alternatívy posúdil z hľadiska hospodárnosti. Na túto otázku znalec odpovedal, že iné\nriešenie, ktoré by bolo možné považovať za primeranú alternatívu, neexistuje. Znalec tiež uviedol, že\niné hospodárske subjekty by na získanie potrebného know-how a technických prostriedkov na prevzatie\npodpory a rozvoja existujúceho systému potrebovali najmenej dva roky. Takéto obdobie považoval za\nneprijateľné vzhľadom na potrebu nepretržitej podpory a rozvoja systému. Žalobca z uvedených záverov\nvyvodzoval, že zmena dodávateľa alebo vytvorenie náhradného riešenia by neznamenali iba technicky a\norganizačne náročný prechod, ale vyvolali by aj neprimerané časové a finančné náklady. Argumentoval,\nže vytvorenie alternatívneho systému by viedlo k opakovanému zaplateniu plnení, ktorými už disponoval,\nzatiaľ čo prevzatie existujúceho systému iným poskytovateľom by vyžadovalo dlhé obdobie nadobúdania\npotrebných znalostí, počas ktorého nebolo možné ponechať systém bez podpory. Žalobca preto tieto\nokolnosti považoval za dôkaz, že neexistovalo riešenie schopné zabezpečiť rovnaký alebo obdobný\nvýsledok bez neprimeraných ťažkostí a nákladov.\n43. Súd v tejto súvislosti uvádza, že za znaleckú činnosť v tomto prípade nie je možné považovať ani\notázku určenia nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na vybudovanie úplne nového informačného\nsystému, pokiaľ znalec nemal k dispozícii presne vymedzené funkčné a technické požiadavky na\ntakéto nové riešenie. Náklady na vytvorenie informačného systému nezávisia len od technického\nstavu existujúceho systému, ale aj od posúdenia možností prípadným záujemcom, jeho technickými\nschopnosťami a know how, a aj od ďalších obchodných a zmluvných podmienok. Aj v prípade, ak znalec\ndisponuje odbornými skúsenosťami s vývojom informačných systémov, jeho odhad nákladov nemôže\nnahradiť cenové ponuky trhu. Cena požadovaného riešenia je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov\nvrátane konkurenčného prostredia, obchodnej politiky dodávateľov, dostupnosti odborných kapacít a\nkonkrétneho rozdelenia rizík medzi objednávateľa a dodávateľa. Ide preto o skutočnosti, ktoré sa\nspravidla zisťujú prieskumom trhu alebo súťažným postupom. Súd preto nezistil nezákonnosť v záveroch\nžalovaného, že znalecký posudok mohol byť relevantným podkladom pre zistenie technického stavu\ninformačného systému, miery jeho previazanosti s existujúcim dodávateľom, technických prekážok\nmigrácie alebo rizík spojených so zmenou riešenia, nemohol však sám preukázať, že na trhu\nneexistoval iný subjekt schopný poskytnúť požadované plnenie, ani to, že vytvorenie alternatívneho\nriešenia bolo ekonomicky vylúčené. Súd sa preto stotožnil so závermi žalovaného, podľa ktorých\nsamotný znalecký posudok nebol spôsobilým dôkazným prostriedkom na preukázanie ekonomickej\nneprimeranosti alternatívneho riešenia. Žalovaný preto nepostupoval nezákonne, keď dospel k záveru,\nže znalecké posudky nepreukazujú splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 98 ods. 1\npísm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní a nie sú ani dôvodom na poúdenie postupu žalobcu\nz ohľadom na princíp hospodárnosti. Súd preto ako nedôvodnú posúdil aj žalobnú námietku smerujúcu\nk tomu, že žalovaný postupoval nezákonne, keď na posúdenie veci neaplikoval zásadu hospodárnosti\na efektívnosti.\n44. Súd sa ďalej zaoberal námietkou porušenia zásady legitímnych očakávaní, ktorou žalobca\nargumentoval, že ešte pred začatím predmetného verejného obstarávania komunikoval so žalovaným,\nktorý bol oboznámený s dôvodmi plánovaného použitia priameho rokovacieho konania, pričom žalovaný\nmu v súvislosti s tým zaslal dodatočné otázky, na ktoré žalobca zaslal odpovede dňa 05.02.2020.\nSúd nespochybňuje, že uvedená komunikácia, ako aj predchádzajúci postup žalovaného vo vzťahu\nk obdobným zákazkám mohli byť z pohľadu žalobcu okolnosťami, ktoré zohľadnil pri voľbe ďalšieho\npostupu. Tieto skutočnosti však samy osebe nepostačovali na založenie legitímneho očakávania, že\nžalovaný považoval zákonné podmienky na použitie priameho rokovacieho konania za splnené. Zo\nsamotnej skutočnosti, že žalovaný so žalobcom komunikoval alebo si od neho vyžiadal doplňujúce\ninformácie, totiž nevyplývalo záväzné ani konečné posúdenie zákonnosti zamýšľaného postupu\nverejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní neupravuje postup, na základe ktorého by\nbol Úrad pre verejné obstarávanie oprávnený pred uskutočnením verejného obstarávania záväzne\npotvrdiť splnenie podmienok na použitie konkrétneho postupu zadávania zákazky. Ich splnenie bolo\npredmetom následného výkonu dohľadu v zákonom ustanovenom konaní a na základe skutkových\nokolností zistených v tomto konaní. Pokiaľ žalobca poukazoval aj na predchádzajúcu rozhodovaciu\nprax žalovaného, súd prihliadol na to, že princíp ochrany legitímnych očakávaní síce chráni dôveru\njednotlivca v určitú mieru stability a predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci, nemožno ho\nvšak vykladať tak, že by zakladal nárok na zachovanie určitého právneho posúdenia bez ohľadu na\nkonkrétne skutkové a právne okolnosti posudzovanej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok\n\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Shk/3/2022 zo dňa 19.06.2025, podľa\nktorého legitímne očakávania nemožno absolutizovať a nemožno z nich vyvodzovať bezpodmienečnú\nnemennosť rozhodovacej činnosti verejnej správy. Predchádzajúci postup správneho orgánu nebráni\ntomu, aby správny orgán v konkrétnej veci po preskúmaní všetkých rozhodujúcich okolností dospel k\nodlišnému právnemu záveru. Rovnako je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, vo veci\nÍrsko proti Komisii, C 339/00, bod 81, z ktorého vyplýva, že ochrana legitímnych očakávaní sa nemôže\nopierať o predchádzajúcu nečinnosť alebo nesprávny postup správneho orgánu.\n45. Zároveň nemožno opomenúť ani to, že žalobca zaslal svoje odpovede na dodatočné otázky\nžalovaného k splneniu podmienok na priame rokovacie konanie až dňa 05.02.2020, pričom oznámenie\no dobrovoľnej transparentnosti bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 05.02.2020\na vo Vestníku verejného obstarávania dňa 06.02.2020. Žalobcom uvedenú komunikáciu k splneniu\npodmienok na priame rokovacie konanie preto nemožno považovať za predchádzajúce posúdenie\nzákonnosti zamýšľaného postupu zo strany žalovaného, keďže v čase doručenia odpovedí už žalobca\nsvoj postup navonok realizoval jeho zverejnením. Súd preto neprisvedčil ani žalobnej námietke\nporušenia ochrany legitímnych očakávaní žalobcu vo vzťahu k posúdeniu splnenia zákonných\npodmienok pre priame rokovacie konanie.\n46. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\nneprisvedčil námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení\nzákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.\n47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo\nna náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto\ndôvody súd nevzhliadol.\n48. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}