{"guid": "3a359eaf-31d5-40a9-8c6f-68a2a733fec8:5ca44bc1-cd23-4b0c-ac60-1df41b15fb52", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200067.2", "spisova_znacka": "BA-5S/10/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/10/2021 z 14. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. mája 2026, sp. zn. BA-5S/10/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200067.2", "identifikacne_cislo": "1021200067", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/447/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/447/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/447/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/447/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2015/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/447", "nazov": "zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-4", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/447#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/447#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ca44bc1-cd23-4b0c-ac60-1df41b15fb52", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200067.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200067.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200067.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/10/2021\n1021200067\n14. 05. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021200067.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Zlatá Noha, s.r.o., IČO: 46 283 773, so sídlom: Bellova 2/a, 831 03\nBratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., IČO: 36 868 221, so\nsídlom: Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nIČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 523730/2020 zo dňa 11.11.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Mestská časť Bratislava – Nové Mesto ako správca dane podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 2 písm.\nb) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), ďalej len „prvostupňový orgán“\nalebo „správca dane“, dňa 16.07.2020 vydal rozhodnutie č. 26272/8079/2020/HF/KOHJ (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým na základe § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o\nmiestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 447/2015 Z. z.“) a Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava –\nNové Mesto č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava – Nové Mesto\n(ďalej len „VZN č. 1/2017“), vyrubil žalobcovi ako poplatníkovi miestny poplatok za rozvoj vo výške XX\nXXX Eur so splatnosťou do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, za stavbu „Bytový dom Podkolibská\nul.“, na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,\nk. ú. A. (ďalej len „predmetná stavba“).\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že dňa 29.04.2016 bolo vydané rozhodnutie\nMestskej časti Bratislava – Nové Mesto č. 5137/2016/UKSP/VIDM-45, ÚKaSP 2014-15/1706/Vim,\nktorým bola dodatočne povolená predmetná stavba, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\nv spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odbor opravných prostriedkov č. OU-BAOVBP2-2019/113711/ZAV zo dňa 04.10.2019, a to dňom 21.10.2019. Právoplatnosťou dodatočného\npovolenia stavby vznikla podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. žalobcovi ako poplatníkovi poplatková\npovinnosť.\n\n3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 523730/2020 zo dňa 11.11.2020 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie ako vecne\nsprávne potvrdil.\nII.\nŽaloba\n4. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 18.01.2021\nna Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\na zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu\ndane (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“ alebo „vydané rozhodnutia“), pričom z obsahu žaloby\nvyplýva, že žalobca namietal žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda vydanie\npreskúmavaných rozhodnutí na základe neúčinného právneho predpisu a nesprávne právne posúdenie\nveci.\n5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že predmetom poplatku je stavba a v zmysle\n§ 13 zákona č. 447/2015 Z. z. správca dane môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na\nktorú bolo vydané stavebné povolenie až po účinnosti označeného zákona. Podľa žalobcu je zrejmé,\nže správca dane nebol oprávnený vyrubiť predmetný poplatok. Žalobca vysvetlil, že z gramatického\nvýkladu označeného ustanovenia vyplýva, že právo vyrubiť poplatok za rozvoj sa v prvom rade viaže\nna vydanie stavebného povolenia a až následne, pri vzniku poplatkovej povinnosti, sa zohľadňuje\nnadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia. Do 29.11.2019 môže správca dane vyrubiť poplatok, len\nak sú splnené všetky nasledujúce podmienky: musí existovať všeobecne záväzné nariadenie obce\nzavádzajúce poplatok, toto všeobecne záväzné nariadenie musí byť účinné, po nadobudnutí jeho\núčinnosti musí byť vydané stavebné povolenie, až nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia\nvzniká príslušnej osobe poplatková povinnosť. V danej veci však všetky uvedené podmienky splnené\nneboli. Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby v danej veci bolo vydané dňa 29.04.2016, ale zákon\nsa stal účinným až dňa 01.11.2016 a VZN č. 1/2017 až dňa 01.03.2017, teda rozhodnutie o dodatočnom\npovolení stavby bolo vydané ešte pred účinnosťou príslušných predpisov.\n6. Žalobca zdôraznil, že povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne\nzáväzné právne predpisy vrátane základných zásad daňového konania, ktorou je aj zásada zákonnosti.\nPri napĺňaní podmienok materiálneho právneho štátu je nevyhnutné, aby činnosť daňových orgánov\nnebola vysvetľovaná len v tom zmysle, že sú oprávnené uplatňovať voči jednotlivcom zákonom\nkonštituovanú právomoc akýmkoľvek spôsobom, ale je treba, aby bola vyložená v materiálnom slova\nzmysle, teda že takéto orgány pri výkone svojich právomocí musia čo najviac rešpektovať ochranu\nzákladných práv jednotlivca, teda autonómnu sféru jednotlivca, ktorej súčasťou je aj jeho informačná\nautonómia. Pri výkone činnosti daňovými orgánmi dochádza k stretu medzi verejným záujmom na\nstanovení a výbere daní a ochrane autonómnej sféry jednotlivca. Reguláciu týchto dvoch proti sebe\nstojacich záujmov je stanovená v § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Toto ustanovenie určuje daňovým\norgánom povinnosť, aby uplatňovali jednotlivé procesné inštitúty v súlade s princípom proporcionality\ntak, aby ich zásahy voči jednotlivcom boli minimalizované. Musia procesne postupovať tak, aby\nkonkrétne procesné úkony neboli voči jednotlivcom neprimerané a v tej súvislosti porušujúce právo na\ninformačnú autonómiu jednotlivca. Každý zásah činnosti verejného orgánu do osobnej sféry jednotlivca\nmusí byť vykonávaný na základe zákona a v jeho medziach v spojení s konkrétnymi a objektívne\nverifikovateľnými skutočnosťami, či dôvodmi takéhoto obmedzenia, pričom nestačí, aby bol autoritatívny\nzásah vykonaný len preto, že verejný orgán takúto právomoc formálne má. Inak povedané, nestačí, aby\norgán verejnej správy kompetenciu mal, ale túto aj využíval a používal len na základe zákona a aj ústavne\nkonformným spôsobom. Žalobca uzavrel, že z uvedeného vyplýva, že preskúmavané rozhodnutia sú\nnezákonné.\n7. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol zrušiť obe preskúmavané rozhodnutia a vec vrátiť na ďalšie\nkonanie správcovi dane, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu\n8. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 02.03.2021. Poukázal na to, že v žalobe uvádzané dôvody sú obdobné ako dôvody žalobcom\npodaného odvolania a s jednotlivými námietkami sa žalovaný vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí.\nĎalej žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a uzavrel, že\nžalovaný i správca dane postupovali v súlade so zákonom a po právnej stránke vec posúdili správne.\nNapadnuté rozhodnutie je podľa žalovaného v súlade so zákonom, preto navrhol žalobu podľa § 190\nSSP ako bezdôvodnú zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.\n9. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 20.03.2021, nebola podaná.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n11. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n13. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu\nvo\nveci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na\núzemí obce,\na) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné\npovolenie“),\nb) ktorá je ohlásená stavebnému úradu,\nc) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo\nd) ktorá je dodatočne povolená.\n15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti\nstavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,\ndňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby\nstavebnému úradu.\n16. Podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z. z. základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti\npodlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom\nna účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých\nmiestností v nadzemných podlažiach stavby.\n17. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. obec môže ustanoviť sadzby poplatku\nza\nrozvoj rôzne pre stavby v členení\na) stavby na bývanie,\nb) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané\nna skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,\nc) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,\nd) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie\na\nadministratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,\ne) ostatné stavby.\n\n18. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. ak sa stavba realizuje na viaceré účely\na\nobec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, základ poplatku podľa § 6 sa zníži o\n60 m2 z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj\nsa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa\nvypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel\nvyužitia stavby.\n19. Podľa § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona\nprvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však\nzavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.\n20. Podľa § 15 zákona č. 447/2015 Z. z. ak poplatková povinnosť k poplatku vznikne do 29. novembra\n2019, postupuje sa podľa predpisov účinných do 29. novembra 2019.\n21. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis\n(Daňový poriadok – poznámka správneho súdu), ak § 5, § 9 až 11 tohto zákona neustanovujú inak.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej\nlen „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená\npred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/10/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-5S/10/2021.\n23. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod\nna jeho\nnariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto považoval podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP za\nsplnené a vec preskúmal bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom k tomu, že\npri vyhlasovaní\nrozsudku boli prítomní len sudcovia a zapisovateľ, rozsudok vo veci súd verejne vyhlásil vyvesením jeho\nskráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 14.05.2026 po dobu\n14 dní (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na\núradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 19.11.2025 (oznámenie bolo vyvesené od 19.11.2025 do\n14.05.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137\nods. 3 SSP je deň 14.05.2026.\n24. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1\nSSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane (ďalej spolu aj „daňové orgány“), vrátane konania,\nktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná.\n25. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bol\nžalobcovi vyrubený miestny poplatok za rozvoj vo výške XX XXX Eur za predmetnú stavbu, na ktorú\nnebolo vydané stavebné povolenie. Poplatok za rozvoj bol vyrubený titulom právoplatného rozhodnutia\no dodatočnom povolení predmetnej stavby vydaného dňa 29.04.2016, právoplatného dňa 21.10.2019.\nDaňové orgány pri vyrubení poplatku a určovaní jeho výšky vychádzali z toho, že žalobcovi vznikla\npoplatková povinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, teda dňa\n21.10.2019 (§ 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.), za jeho základ určili výmeru nadzemnej časti\npodlahovej plochy (§ 6 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.) s tým, že za podlahovú plochu považovali súčet\nvýmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby, konkrétne výmeru 1 184,05 m2 s účelom\nstavby na bývanie a výmeru 519,43 m2 s využitím stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť.\n\nSadzbu poplatku určili podľa VZN č. 1/2017 vo výške 35 Eur za m2 v členení podľa § 7 ods. 2 zákona č.\n447/2015 Z. z. Zároveň aplikovali § 8 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z., teda základ poplatku znížili o 60\nm2 z výmery podlahovej plochy\ns najväčším podielom na celkovej ploche stavby.\n26. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na uvedené bolo, na základe žalobcom podanej žaloby a\nv medziach ním vznesených konkrétnych žalobných námietok a dôvodov posúdiť, či daňové orgány pri\nvydaní preskúmavaných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupovali v súlade s\nprávnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Správny súd bol pri tomto prieskume viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj stavom ku dňu vydania preskúmavaných rozhodnutí (§\n135 ods. 1 SSP).\n27. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho\nspisu, z ktorého zistil, že Mestská časť Bratislava – Nové Mesto ako príslušný stavebný úrad vydala\ndňa 29.04.2016 pod č. 5137/2016/UKSP/VIDM-45, ÚKaSP 2014-15/1706/Vim rozhodnutie podľa § 88\nods. 1 písm. b), § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov, ktorým dodatočne povolila predmetnú stavbu a určila podmienky\npre jej dokončenie. Toto rozhodnutie stavebného úradu bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu\nBratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 04.10.2019 č. OU-BA-OVBP2-2019/113711-ZAV\na nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2019. Obsahom administratívneho spisu je aj VZN č. 1/2017,\nz ktorého vyplýva, že bolo prijaté Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto\ndňa 14.02.2017, nadobudlo účinnosť dňa 01.03.2017 a bola ním určená sadzba poplatku za rozvoj,\nkonkrétne vo výške 35 Eur za stavby na bývanie aj za stavby na ostatné podnikanie [§ 2 ods. 1 písm.\na), písm. d) VZN č. 1/2017]. Tieto skutočnosti, teda existencia právoplatného rozhodnutia o dodatočnom\npovolení stavby a existencia VZN č. 1/2017, upravujúceho poplatok za rozvoj vrátane jeho sadzieb na\núzemí Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, neboli medzi účastníkmi sporné, teda nespochybňoval\nich ani sám žalobca.\n28. Spornou v prejednávanej veci bola existencia poplatkovej povinnosti žalobcu podľa zákona č.\n447/2015 Z. z. Žalobca vo svojej žalobnej argumentácii tvrdil, že k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí\ndošlo na základe neúčinného právneho predpisu a že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\ntým, že bol nesprávne aplikovaný § 13 zákona\nč. 447/2015 Z. z. a neboli\nsplnené podmienky pre vyrubenie poplatku za rozvoj, keďže rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby\nbolo vydané už dňa 29.04.2016. Správny súd pri posudzovaní žalobných námietok vychádzal z premisy,\nže neúčinnosť právneho predpisu v zmysle § 191 ods. 1 písm. a) SSP znamená absenciu právnej\nzáväznosti aplikovaného právneho predpisu vo vzťahu k jeho účinkom, a že nesprávnym právnym\nposúdením veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne\na úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne\naplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom.\nSprávny súd v prejednávanej veci však žiadnu z uvedených vád preskúmavaných rozhodnutí nezistil.\n29. Správny súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že zákon č. 447/2015 Z. z. vstúpil do\nplatnosti dňa 31.12.2015 a nadobudol účinnosť dňom 01.11.2016. Predmetom tohto zákona je miestny\npoplatok za rozvoj, pričom podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 447/2015 Z. z. (A. Všeobecná časť)\n„Cieľom predkladaného zákona je: - ustanoviť do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj,\nktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením;\ntento nástroj bude mať funkciu príjmovú – teda tam, kde sa predpokladá stavebný rozvoj, bude\nna základe všeobecne záväzného nariadenia ustanovený a na základe takto stanovených pravidiel\nbude tento poplatok vyberaný, pričom bude príjmom obce, tento nástroj bude mať funkciu rozvojovú\n– teda tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a\ntechnickej infraštruktúry, bude tento poplatok slúžiť ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto\ninfraštruktúry, tento nástroj bude mať funkciu protikorupčnú – vylúči, alebo aspoň podstatne obmedzí\nochotu zúčastnených strán „dohodnúť sa“ na rôznych plneniach, ktoré súvisia, alebo aj nesúvisia s\nvýstavbou v obciach a stanoví jasné pravidlá, z ktorých sa budú dať predvídať náklady stavebníka.“\nPoplatok za rozvoj má teda fakultatívny charakter, obec ho môže a nemusí zaviesť, zavádza a ustanovuje\nho však vždy všeobecne záväzným nariadením na svojom území (§ 1, § 2 zákona č. 447/2015\nZ. z.). Mestská časť Bratislava - Nové Mesto ako územný samosprávny a správny celok Bratislavy,\nvykonávajúci pôsobnosť obce v zmysle § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej\n\nrepubliky Bratislave v znení neskorších predpisov, upravila poplatok za rozvoj na základe VZN č. 1/2017,\nktoré bolo prijaté 14.02.2017 a nadobudlo účinnosť 01.03.2017.\n30. Predmetom poplatku za rozvoj v zmysle zákona č. 447/2015 Z. z. je pozemná stavba definovaná v\n§ 3 ods. 1 zákona, pričom sem patrí aj stavba, ktorá je dodatočne povolená, teda bolo na ňu vydané\nrozhodnutie o dodatočnom povolení stavby [§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 447/2015 Z. z.]. Poplatková\npovinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o\npovolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení\nstavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu (§ 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.).\nPoplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné\npovolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom\npovolení stavby alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu (§ 5 ods. 1 zákona č.\n447/2015 Z. z.).\n31. Aplikujúc uvedené právne východiská na danú vec, správny súd dospel k záveru, že žalobcovi vo\nvzťahu k predmetnej stavbe vznikla poplatková povinnosť podľa zákona č. 447/2015 Z. z. v spojení\ns VZN č. 1/2017, keďže je nesporné, že bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení predmetnej\nstavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2019, teda už v čase účinnosti zákona č. 447/2015\nZ. z. a VZN č. 1/2017. Žalobca je zároveň právnickou osobou, ktorej ako stavebníkovi bolo rozhodnutie\no dodatočnom povolení predmetnej stavby vydané, pričom ide o stavbu, ktorá podlieha poplatkovej\npovinnosti (§ 3, § 4, § 5 zákona č. 447/2015 Z. z.). Správny súd preto nesúhlasí so žalobnou\nargumentáciou, že podmienky zákona č. 447/2015 Z. z. pre vznik poplatkovej povinnosti a jej\nvyrubenie žalobcovi neboli splnené. Vznik poplatkovej povinnosti je jednoznačne upravený v § 4 ods.\n1 zákona č. 447/2015 Z. z. a viaže sa na moment právoplatnosti rozhodnutia, ktorá predstavuje jeho\nprávnu záväznosť a nezmeniteľnosť, nie na moment jeho vydania, kedy je vydané rozhodnutie stále\nnapadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, a teda je možné ho v ďalšom konaní zrušiť, prípadne\nzmeniť.\n32. Pokiaľ ide o znenie § 13 zákona č. 447/2015 Z. z., podľa ktorého „obec môže vyrubiť poplatok za\nrozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto\nzákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce“, správny\nsúd nesúhlasí s jeho interpretáciou tak, ako ju ponúkol žalobca. Podľa žalobcu znenie tohto ustanovenia\nvylučuje vyrubenie poplatku za rozvoj pre stavby, pre ktoré bolo príslušné rozhodnutie, ktorým boli\npovolené, neprávoplatne vydané ešte pred účinnosťou tohto zákona. Hoci citované ustanovenie\nvýslovne používa pojem „vydané stavebné povolenie“, podľa správneho súdu takto zvolenú formuláciu\nzákonodarcu nemožno vykladať izolovane, bez kontextu s ostatnými ustanoveniami predmetného\nzákona, a opomínať tým jeho logický a systematický výklad. V kontexte s Dôvodovou správou k tomuto\nzákonu (Osobitná časť, pôvodne k § 12) je zrejmé, že zákonodarca uvedeným ustanovením sledoval\nurčenie okamihu, odkedy je možné poplatok vyrubiť po prvýkrát, pričom za rozhodujúce považoval\nnadobudnutie účinnosti tohto zákona a zavedenie poplatku všeobecne záväzným nariadením, ktoré na\nzákon nadväzuje, nie skôr. Slovné spojenie „vydané stavebné povolenie“ je potom potrebné vykladať\nv rámci logického a systematického výkladu na seba nadväzujúcich ustanovení zákona č. 447/2015 Z.\nz. v spojitosti s § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2015 Z. z., ale aj v spojitosti s § 4 ods. 1 zákona č.\n447/2015 Z. z., keď prvé z označených ustanovení používa v súvislosti s predmetom poplatku pojem\n„vydané právoplatné stavebné povolenie“, pre ktoré zavádza skratku „stavebné povolenie“, s tým, že\ntáto skratka sa používa v ďalšom texte právneho predpisu vrátane § 13 označeného zákona; a druhé\nz označených ustanovení viaže vznik poplatkovej povinnosti výslovne na právoplatné rozhodnutie.\nSprávny súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že pod pojem „vydané stavebné povolenie“ použitý\nv § 13 nemožno podradiť len rozhodnutia o povolení stavby, ktoré boli vydané bez toho, aby nadobudli\nprávoplatnosť. Práve naopak, v kontexte s ostatnými ustanoveniami zákona č. 447/2015 Z. z. tieto\nrozhodnutia, na základe ktorých následne, v ďalšom konaní, vzniká alebo sa ukladá určitá povinnosť,\nmusia byť právoplatné, a teda záväzné a nezmeniteľné.\n33. Pre výklad ustanovenia § 13 označeného zákona je potrebné mať na pamäti aj zmysel\na účel samotného právneho predpisu, ktorým je stavebný rozvoj obce a finančné nástroje pre jeho\nzabezpečenie. Stavebné aktivity je možné realizovať len na základe právoplatných rozhodnutí, ktorými\nsa stavby povoľujú, či už je to stavebné povolenie, dodatočné povolenie stavby, zmena stavby pred jej\ndokončením a iné. Až okamihom právoplatnosti rozhodnutia je možné účinne realizovať ním priznané\n\nprávo či vyžadovať splnenie určitej povinnosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010\n(Zb. Us. č. 20/2010, právna veta), v ktorom ÚS SR vyslovil, že\n„V súvislosti s\nvýkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať\nna spravodlivú\nrovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania.\nPrincíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými\natribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.\nNevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych\nnoriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy\nuplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého\nnemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho\npredpisu.“ Ďalej podľa názoru ÚS SR uvedeného v označenom náleze „Pri výklade a aplikácii ustanovení\nprávnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je\ndoslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje\núčel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto\nprípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia\nso zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno\nuprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl.\n2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona\n(III. ÚS 341/07).“\n34. Správny súd preto nesúhlasí s názorom žalobcu, že jednou z podmienok pre vyrubenie poplatku\nza rozvoj je skutočnosť, že stavebné povolenie, resp. dodatočné povolenie stavby, musí byť vydané až\npo nadobudnutí účinnosti predmetného zákona, keďže toto zo znenia zákona nevyplýva. Rozhodnutie\no dodatočnom povolení predmetnej stavby v danej veci bolo síce vydané ešte pred účinnosťou zákona\nč. 447/2015 Z. z. a účinnosťou VZN č. 1/2017, avšak nadobudlo právoplatnosť a účinky až potom, ako\noba právne predpisy vstúpili do účinnosti, a zároveň až vtedy sa mohlo začať realizovať. Žalovaný teda\nnepochybil, ak žalobcovi vyrubil poplatok za rozvoj v súlade so zákonom č. 447/2015 Z. z. v znení do\n29.11.2019.\n35. Správny súd preto konštatuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by\nrelevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí\nv zmysle\nním uplatnených žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. a), písm. c) SSP, teda\nz dôvodu,\nže preskúmavané rozhodnutia boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu\na pre\nnesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný ani prvostupňový orgán nepochybili, ak dospeli k záveru, že\nžalobcovi v súvislosti so stavbou „Bytový dom Podkolibská ulica“ v k. ú. A. vznikla poplatková povinnosť\npodľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v spojení s VZN č. 1/2017, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia\no dodatočnom povolení stavby, teda dňom 21.10.2019. Podľa názoru správneho súdu na skutkový stav\nv danej veci boli správne aplikované aj ustanovenia § 13 v spojení s § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 5 ods.\n1 zákona č. 447/2015 Z. z., ktorý bol v čase jeho aplikácie platný a účinný, teda k naplneniu žalobných\ndôvodov nedošlo.\n36. Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvedené v bode 6. rozsudku, tieto sú formulované všeobecne,\nbez akejkoľvek konkretizácie nedostatkov vo vzťahu k prejednávanej veci, preto k takýmto vágnym,\nneurčitým námietkam správny súd nemohol zaujať relevantné stanovisko. Správny súd v tejto súvislosti\npripomína, že rozsah konkretizácie žalobných námietok vždy determinuje aj rozsah úvah a odpovedí\nzo strany správneho súdu.\n37. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n\n38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario)\na\núspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by\nbolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať.\n39. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}