{"guid": "4a99e201-05ce-4768-a333-bb7341cca1a1:a3efbc56-02c1-4b5e-bc0c-27dde7305328", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201645.4", "spisova_znacka": "BA-5S/217/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/217/2020 z 12. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. februára 2026, sp. zn. BA-5S/217/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201645.4", "identifikacne_cislo": "1020201645", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/543", "nazov": "zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/292", "nazov": "zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/292", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/292-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-8", "nazov": "§ 2 ods. 8 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3efbc56-02c1-4b5e-bc0c-27dde7305328", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201645.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201645.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201645.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/217/2020\n1020201645\n12. 02. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020201645.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX E.,\nprávne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., IČO: 50 626 329, so sídlom:\nFramborská 253/21, 010 01 Žilina, za ktorú koná JUDr. Ing. Ján Halagan, advokát a konateľ, proti\nžalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, IČO: 00 156 621,\nso sídlom: Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.\n10473/2020-640, č. z. 41309/2020 zo dňa 17.09.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSlovenskej republiky číslo spisu 10473/2020-640, číslo záznamu 41309/2020 zo dňa 17.09.2020 z r u\nš u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ako orgán štátnej správy pre\noblasť poskytovania podpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa zákona\nč. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a\nrozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z. z.“) rozhodla o Jednotnej\nžiadosti na rok 2015, podanej zo strany žalobcu dňa 15.05.2015 pod č. 6060010345, ktorou žiadal\no jednotnú platbu na plochu a platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné\nprostredie pre pozemky (pôdne diely) Lietava, Špačince, Veľká Bytča, Varín v celkovej výmere 47,90 ha,\ntak, že po vykonaní administratívnej kontroly a kontroly na mieste rozhodnutím č. 500/1679/21153/2015\nzo dňa 27.09.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) schválila žalobcovi poskytnutie podpory\nformou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume\n877,92 Eur podľa § 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú\npravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych\nplatieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 342/2014 Z. z.“), a zároveň neschválila\nposkytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu. Súčasne prvostupňový orgán žalobcovi uložil\ndodatočnú sankciu v sume 4 699,49 Eur podľa čl. 19 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č.\n640/2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom\nna integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a\n\nadministratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenie na rozvoj vidieka a krížové\nplnenie (ďalej len „delegované nariadenie“).\n2. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný dňa 17.09.2020 vydal rozhodnutie č. s.\n10473/2020-640, č. z. 41309/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\nII.\nŽaloba\n3. Včas podanou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 25.11.2020\nna Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Pôdohospodárskej\nplatobnej agentúry (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“ a „správne orgány“) z dôvodov, ktoré\nsprávny súd podľa obsahu identifikoval ako žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre\nnedostatočne zistený skutkový stav a pre podstatné pochybenia procesného charakteru, ktoré mali mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím a postupom\nžalovaného bol ukrátený na svojich právach, čo odôvodňoval tým, že za základ napadnutého\nrozhodnutia žalovaný vzal dôkaz – Správu z kontroly na mieste zo dňa 21.03.2016 a k nej vypracovanú\ndoplňujúcu Správu z kontroly na mieste zo dňa 14.09.2016 (ďalej spolu aj „správy z KNM“), ktorá\nkontrola mala byť vykonaná dňa 01.02.2016. Podľa žalobcu ide o dôkazy, ktoré boli obstarané spôsobom\na postupom v rozpore so zákonom. Tieto správy nemajú, resp. by nemali mať žiadnu dôkaznú\nhodnotu a žalovaný na ne nemal pri rozhodovaní vôbec prihliadať. Tým, že žalovaný ako odvolací\norgán napadnutým rozhodnutím nezákonnosť obstarania týchto dôkazov odobril, sám svojím postupom\nukrátil žalobcu na jeho právach. Vykonanie dôkazu kontroly na mieste treba z hľadiska zákonom\npredpokladaných dôkazov správneho konania klasifikovať ako dôkaz ohliadky. Napriek tomu Správa\nz kontroly na mieste zo dňa 21.03.2016 bola vykonaná, aj keď neboli splnené podmienky jej výkonu\npodľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je potrebné prizvať účastníka a osoby, ktorá\nje s predmetom ohliadky oprávnená nakladať, pričom prizvanie na ohliadku musí byť skutočné, nielen\nformálne. Prvostupňový orgán urobil iba také formálne pozvanie, na základe ktorého sa žalobca na\nmiesto výkonu kontroly v určenom čase nemohol dostaviť. Vykonanie kontroly mu nebolo oznámené dňa\n29.01.2016, bolo mu oznámené nie spôsobom predpokladaným zákonom a nie tak, že by sa kontroly\nmohol zúčastniť. Vykonanie kontroly na mieste (ďalej aj „KNM“) mu bolo oznámené telefonicky dňa\n01.02.2016, teda v deň jej vykonania.\n5. Žalobca ďalej argumentoval, že spoluvlastníčkou pozemku v katastrálnom území F., ktorý je sporným\nkontrolovaným pôdnym dielom, je G. C., vo vzťahu ku ktorej správny orgán neurobil žiadne prizvanie\nna ohliadku, čím jej účasť nijako neumožnil, hoci je oprávnená s nehnuteľnosťou nakladať. Podľa\nžalobcu mal správny orgán prizvanie na ohliadku uskutočniť zákonným spôsobom. Prizvanie účastníka\nna vykonanie úkonu KNM má charakter predvolania, ktoré by malo mať písomnú formu a malo by byť\ndoručené v dostatočnom časovom predstihu a zrejme s doručením do vlastných rúk. Takýmto spôsobom\nvšak prvostupňový orgán nepostupoval a žalovaný ako odvolací orgán tento nedostatok nezhojil.\n6. Ďalej žalobca namietal, že na vykonanie KNM nebola prizvaná spoločnosť TAPOS PLUS, s.r.o., hoci\ndôvodom kontroly bol rozpor v krížových kontrolách, teda rozpor medzi žalobcom a touto spoločnosťou,\nzaložený tým, že obaja si súčasne požiadali o priznanie podpory na rovnakom kontrolovanom pôdnom\ndiele (ďalej aj „KD“). Paradoxne však tento rozpor nezaložil dôvod na vykonanie kontroly aj u spoločnosti\nTAPOS PLUS, s.r.o. Správa z KNM zo dňa 14.09.2016 je podľa žalobcu produkt vytvorený v príčinnej\nsúvislosti s prvotným zrušovacím rozhodnutím žalovaného č. 17271/2016 zo dňa 07.07.2016, v ktorom\nžalovaný prvostupňovému orgánu vytkol nedostatky. Správny orgán až cez jej obsah mal preukázané,\nže na spornom KD sa našli pozostatky po obilnine, keď túto skutočnosť po siedmich mesiacoch našiel\nkontrolór vo svojich poznámkach. Podľa žalobcu je nesporné, že Správa z KNM zo 14.09.2016 bola\nvyprodukovaná účelovo na potvrdenie rozhodnutia, ktoré chcel správny orgán vydať. So svojim novým\nobsahom sa stala kľúčovým podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Táto správa je však\n\nnepodpísaná, čo vylučuje túto listinu ako dôkaz v konaní. Navyše nie je potvrdená nestrannou osobou,\nprizvaným účastníkom ani inou oprávnenou osobou. Podľa žalobcu je nesporné, že obe správy sa týkajú\ntej istej KNM zo dňa 01.02.2016, preto výsledky z nich nemôžu byť odlišné. Podľa žalobcu nesedí ani\nčíslovanie príloh fotodokumentácie a nie je zrejmé, či dňa 30.03.2016, kedy žiadal o nahliadnutie do nej,\nvôbec nejaká dokumentácia v administratívnom spise bola. Podľa žalobcu niekto zasiahol do dôkaznej\ndokumentácie a menil obsah listinného dôkazu. Kto zasiahol do správy však nie je zistiteľné. Správa\nz KNM zo 14.09.2016 nie je podľa žalobcu ničím iným než čistým počítačovým výstupom bez podpisu\na príloh. Nepodpísaná správa nemá a nemôže mať postavenie dôkazu v správnom konaní a nemá\nžiadnu výpovednú hodnotu. Ak takýto dôkaz žalovaný akceptoval, akceptoval nezákonný dôkaz a porušil\npráva žalobcu.\n7. Žalobca vyjadril názor, že celkový postup prvostupňového orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu\nbol vedený v záujme druhého žiadateľa TAPOS PLUS, s.r.o., v tom čase majetkovo a personálne\nprepojeného so spoločnosťou SEMAT, a.s., ktorá bola podľa žalobcu „významným hráčom v dotačnej\npolitike“ s dobrými existujúcimi vzťahmi s prvostupňovým orgánom. Podľa žalobcu na základe\nuvedeného došlo k protiprávnemu priznaniu podpory spoločnosti TAPOS PLUS, s.r.o., napriek tomu,\nže žalobca spochybnil platnosť podnájomnej zmluvy, ktorou táto spoločnosť preukazovala právo na\nužívanie sporného pozemku. Žalobca vyjadril názor, že od počiatku je rozhodovanie o jeho žiadosti\nzaťažené vadou porušenia jeho práv, predovšetkým odopretím práva nahliadnuť do kompletného spisu,\npráva oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a práva na riadne vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom.\nPorušenie týchto práv žalobcu spôsobilo nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n8. Žalovaný podľa žalobcu porušil jeho práva aj tým, že v odvolacom konaní nekonal s riadne\nzvoleným právnym zástupcom, keďže mu nedoručil svoj list z 24.08.2020. Tento nedostatok nemohol\nbyť konvalidovaný ani vyhlásením žalovaného, že pôvodne udelená plná moc na tento účel nebola\npostačujúca.\n9. Žalobca uzavrel, že jeho žiadosť bola oprávnená a v súlade so zákonom, na svojom pozemku vykonal\nv žiadosti deklarované poľnohospodárske činnosti a v súlade s právnou úpravou mu vznikol nárok na\nposkytnutie platby. Prvostupňový orgán porušil zákon tým, že žalobcovi znemožnil uplatniť jeho práva,\nodoprel mu právo nahliadnuť do spisu, vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a podkladom rozhodnutia.\nŽalobca nemal možnosť posúdiť vyhotovenú fotodokumentáciu z KNM a vyhodnotiť jej pravdivosť.\n10. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie a priznať mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 24.02.2021, v ktorom v plnom rozsahu zotrval na skutkovom a právnom posúdení veci\nvyjadrenom v napadnutom rozhodnutí. K námietkam žalobcu uviedol, že KNM bola vopred oznámená\na aj umožnená. Žalovaný popísal priebeh KNM a uzavrel, že správy náležitým spôsobom špecifikujú\nzistený skutkový stav počas výkonu KNM, ktorý je aj náležitým spôsobom podložený vyhotovenou\nfotodokumentáciou sporného KD, ako aj vyhodnotením predložených dokladov žalobcu. KNM bola podľa\nžalovaného vykonaná v súlade s čl. 24 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014\nzo 17.07.2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami\nna rozvoj vidieka a krížovým plnením (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).\n12. K ďalším žalobným námietkam žalovaný reagoval poukazom na čl. 25 vykonávacieho nariadenia,\npodľa ktorého kontroly na mieste sa môžu ohlásiť za predpokladu, že to nie je v rozpore s ich účelom\nalebo účinnosťou. Každé ohlásenie sa prísne obmedzuje na minimálne potrebné časové obdobie\na neprekročí 14 dní. Pokiaľ ide o KNM týkajúcu sa žiadostí o pomoc alebo platbu, ohlásenia nesmú\nprekročiť 48 hodín s výnimkou náležite odôvodnených prípadov. Vzhľadom k takejto úprave mal žalovaný\nza to, že nevyhnutne musí pri ohlásení KNM dochádzať k telefonickému ohláseniu, navyše žalovaný nie\nje povinný výkon KNM ohlasovať vôbec.\n\n13. V súvislosti s neprizvaním spoluvlastníka pozemku žalovaný dodal, že v konaní o žiadosti je žiadateľ\njediným účastníkom konania, o ktorom sa rozhoduje, či mu požadovaná podpora môže byť priznaná.\nZ tohto dôvodu je potom osoba spoluvlastníka pozemku pre konanie o žiadosti bezpredmetná. Navyše\nv zmysle § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 342/2014 Z. z. je žiadateľ povinný nahlásenou plochou\ndisponovať k 31.05. príslušného roka podania žiadosti.\n14. Žalovaný ďalej konštatoval, že správy z KNM sa dopĺňajú. Podľa neho nie je potrebné, aby správa\nbola podpísaná. Správy vychádzajú zo skutkového stavu zisteného v čase výkonu KNM, t. j. dňa\n01.02.2016. Žalovaný nemal pochybnosť o autenticite vyhotovenej fotodokumentácie a zdôraznil, že\nžalobca mal v priebehu konania možnosť nahliadnuť do spisu, čo však nevyužil. Vo vzťahu k spoločnosti\nTAPOS PLUS, s.r.o. uviedol, že žalobca bol jediným účastníkom konania a o ostatných žiadateľoch sa\nkonalo v iných samostatných konaniach na základe nimi podaných žiadostí, preto sa žalovaný v tomto\nkonaní inými žiadateľmi nezaoberal.\n15. Žalovaný poukázal na to, že žalobca predložil ako doklad preukazujúci splnenie podmienok pre\nplatbu, medzi ktoré patrí obhospodarovanie KD, tzv. knihu honov, v ktorej deklaroval plodinu – trávy,\npričom prvostupňový orgán pri KNM v teréne zistil, že na spornom KD sa nachádzajú pozberové\nzvyšky po obilnine, čo potvrdila aj fotodokumentácia. Žalobca teda sporný KD neobhospodaroval, a tým\nnenaplnil podmienku § 2 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 342/2014 Z. z. Navyše\npodľa predložených dokladov bol sporný KD v roku 2015 v nájme spoločnosti SEMAT, a.s. Žalobca tak\nnepreukázal platný právny vzťah k spornému KD.\n16. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Náhradu\ntrov konania si neuplatnil.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n18. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n19. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n20. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n21. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n22. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n23. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia č. 342/2014 Z. z. žiadosť o priame platby môže Pôdohospodárskej\nplatobnej agentúre predložiť osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii\ndielov pôdnych blokov na území Slovenskej republiky.\n24. Podľa § 2 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. priame platby sa poskytnú na základe žiadosti\nžiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha a) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera\nmôže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu poľnohospodárskej plochy\ns výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, b) je mu k dispozícii k 31. máju\npríslušného roka, c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená, d)\nvyužívaná na pestovanie rýchlorastúcich drevín druhov stromov je vysadená druhmi stromov, ktoré sú\n\nuvedené v prílohe č. 1, vrátane dodržania maximálneho cyklu zberu, e) využívaná na pestovanie konope\nje osiata osivom odrôd podľa osobitného predpisu.\n25. Podľa § 2 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. priame platby sa poskytnú na základe žiadosti\nžiadateľovi, ktorý a) spĺňa požiadavky na aktívneho poľnohospodára podľa § 3, b) spĺňa pravidlá\nkrížového plnenia podľa § 4, c) vykonáva poľnohospodársku činnosť podľa osobitného predpisu alebo\nudržiava poľnohospodársku plochu podľa § 5.\n26. Podľa § 7 ods. 1 nariadenia č. 342/2014 Z. z. jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi,\nktorý spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2.\n27. Podľa § 7 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru\npoľnohospodárskej plochy, ktorú žiadateľ obhospodaruje a na ktorú možno poskytnúť podporu vedenú\nv evidencii dielov pôdnych blokov a ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť alebo sa prevažne\nvyužíva na poľnohospodársku činnosť podľa odseku 3.\n28. Podľa § 8 ods. 1 nariadenia č. 342/2014 Z. z. platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre\nklímu a životné prostredie sa poskytne žiadateľovi, ktorý a) spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie\npriamych platieb podľa § 2 a požiadavky podľa § 7 ods. 2, b) na poľnohospodárskej ploche dodržiava\npoľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (ďalej len \"postupy\") podľa odseku\n2, ak je to v súlade s osobitným predpisom.\n29. Podľa § 14 nariadenia č. 342/2014 Z. z.\n(1) Priame platby, ktoré sa majú žiadateľovi poskytnúť podľa § 7, sa v časti sumy, ktorá prekračuje 150\n000 eur, v príslušnom roku znížia o 5%.\n(2) Priame platby, ktoré sa majú žiadateľovi poskytnúť podľa § 7, sa v príslušnom roku znížia aj\nžiadateľovi, u ktorého sa preukážu okolnosti podľa osobitného predpisu.\n(3) Priame platby, ktoré sa majú žiadateľovi poskytnúť, sa v časti sumy, ktorá prekračuje 2 000 eur, v\npríslušnom roku znížia podľa osobitného predpisu.\n(4) Priame platby, ktoré sa majú žiadateľovi poskytnúť ako úhrada finančnej disciplíny podľa osobitného\npredpisu, sa určia ako násobok priamych platieb určených na základe žiadosti a koeficientu úhrady\nfinančnej disciplíny. Koeficient úhrady finančnej disciplíny je podiel prostriedkov finančnej disciplíny\nzískaných podľa osobitného predpisu a priamych platieb určených na základe žiadostí prekračujúcich\n2 000 eur.\n(5) Priame platby, ktoré sa majú žiadateľovi poskytnúť podľa § 7, 8 alebo § 12, sa upravia podľa\nosobitného predpisu, ak je žiadosť predložená oneskorene.\n(6) Priame platby, ktoré sa majú žiadateľovi poskytnúť podľa § 7, 8 alebo § 12, sa upravia podľa\nosobitného predpisu (Hlava II, Kapitola IV delegovaného nariadenia – poznámka správneho súdu), ak\nplatobná agentúra na základe kontrol podľa osobitného predpisu zistí rozdiely medzi údajmi uvedenými\nv žiadosti a skutočným stavom.\n(7) Priame platby, ktoré sa majú žiadateľovi poskytnúť podľa § 7, 8 alebo § 12, sa upravia podľa\nosobitného predpisu (Hlava II, Kapitola IV delegovaného nariadenia – poznámka správneho súdu) aj\nvtedy, ak platobná agentúra na základe kontrol podľa osobitného predpisu zistí porušenie podmienok\nalebo požiadaviek ustanovených v a) § 2 ods. 2, b) § 2 ods. 5 písm. c), c) § 2 ods. 6, d) § 12 ods. 1 až\n3 a 7, e) § 13 ods. 8 alebo f) § 16 ods. 4, 5 a 7.\n(8) Priame platby sa upravia podľa osobitného predpisu, ak platobná agentúra na základe kontrol podľa\nosobitného predpisu zistí nedodržiavanie pravidiel krížového plnenia podľa § 4.\n(9) Priame platby sa upravia podľa osobitného predpisu, ak platobná agentúra na základe kontrol podľa\nosobitného predpisu zistí, že žiadateľ umelo vytvoril podmienky požadované na získanie priamych\nplatieb.\n(10) Priame platby, ktoré sa majú žiadateľovi poskytnúť podľa § 7, 8 alebo § 12 sa neposkytnú, ak\nplatobná agentúra zistí porušenie povinnosti podľa a) § 16 ods. 2 alebo b) § 16 ods. 3.\n30. Podľa čl. 17 ods. 1 delegovaného nariadenia na účely tohto oddielu sa podľa potreby rozlišujú tieto\nskupiny plodín: a) plochy nahlásené na účely aktivácie platobných nárokov v rámci režimu základných\nplatieb alebo na účely poskytnutia jednotnej platby na plochu; b) skupina pri každej z plôch nahlásených\n\nna účely akéhokoľvek iného režimu pomoci alebo podporného opatrenia na plochu, v prípade ktorých sa\nuplatňuje odlišná miera pomoci alebo podpory; c) plochy nahlásené pod položkou „iné spôsoby využitia“.\n31. Podľa čl. 18 ods. 1 delegovaného nariadenia vzhľadom na žiadosti o pomoc v rámci režimu\nzákladných platieb, režimu pre malých poľnohospodárov, prerozdeľovacej platby, platby na oblasti s\nprírodnými prekážkami a prípadne v rámci režimu pre mladých poľnohospodárov v tom členskom štáte,\nktorý uplatňuje režim základných platieb, platia tieto ustanovenia: a) ak počet nahlásených platobných\nnárokov presahuje počet platobných nárokov, ktoré má príjemca k dispozícii, počet nahlásených\nplatobných nárokov sa zníži na počet platobných nárokov, ktoré má príjemca k dispozícii; b) ak je rozdiel\nmedzi počtom nahlásených platobných nárokov a nahlásenou plochou, nahlásená plocha sa upraví\npodľa nižšej z číselných hodnôt. Tento odsek sa neuplatňuje v prvom roku prideľovania platobných\nnárokov.\n32. Podľa čl. 19 ods. 1 delegovaného nariadenia ak vzhľadom na skupiny plodín uvedené v článku 17\nods. 1 plocha nahlásená na účely akéhokoľvek režimu pomoci na plochu alebo podporného opatrenia na\nplochu presahuje plochu určenú v súlade s článkom 18, pomoc sa vypočíta na základe určenej plochy\nzredukovanej o dvojnásobok zisteného rozdielu, ak daný rozdiel presahuje buď 3 % alebo dva hektáre,\nale nepresahuje 20 % určenej plochy. Ak je rozdiel väčší ako 20 % určenej plochy, žiadna pomoc alebo\npodpora na plochu sa na predmetnú skupinu plodín neposkytuje.\n33. Podľa § 19 ods. 2 delegovaného nariadenia ak je rozdiel väčší ako 50 %, žiadna pomoc alebo\npodpora na plochu sa na predmetnú skupinu plodín neposkytuje. Navyše sa príjemcovi uloží dodatočná\nsankcia rovnajúca sa sume pomoci alebo podpory zodpovedajúcej rozdielu medzi nahlásenou plochou\na plochou určenou v súlade s článkom 18.\n34. Podľa čl. 19 ods. 3 delegovaného nariadenia ak sumu vypočítanú v súlade s odsekmi 1 a 2 nie je\nmožné v plnej miere započítať v priebehu troch kalendárnych rokov nasledujúcich po kalendárnom roku\nzistenia v súlade s pravidlami, ktoré stanoví Komisia na základe článku 57 ods. 2 nariadenia (EU) č.\n1306/2013, nevyrovnaný zostatok sa zruší.\n35. Podľa čl. 24 ods. 1 vykonávacieho nariadenia administratívne kontroly a kontroly na mieste\nstanovené v tomto nariadení sa vykonávajú tak, aby sa zabezpečilo účinné overenie: a) správnosti\na úplnosti informácií uvedených v žiadosti o pomoc, žiadosti o podporu, žiadosti o platbu alebo\ninom vyhlásení; b) plnenia všetkých kritérií oprávnenosti, záväzkov a iných povinností týkajúcich sa\npríslušného režimu pomoci a/alebo podporných opatrení, podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc\na/alebo podpora alebo oslobodenie od povinnosti; c) požiadaviek a noriem relevantných pre krížové\nplnenie.\n36. Podľa čl. 25 vykonávacieho nariadenia kontroly na mieste sa môžu ohlásiť za predpokladu, že to nie\nje v rozpore s ich účelom alebo účinnosťou. Každé ohlásenie sa prísne obmedzí na minimálne potrebné\nčasové obdobie a neprekročí 14 dní. Pokiaľ ide o kontroly na mieste týkajúce sa žiadostí o pomoc na\ndobytok alebo žiadostí o platbu na základe podporných opatrení na zvieratá, ohlásenia nesmú prekročiť\n48 hodín, s výnimkou náležite odôvodnených prípadov. Okrem toho, keď sa v právnych predpisoch\nvzťahujúcich sa na akty a normy relevantné pre krížové plnenie vyžaduje ohlasovanie kontrol na mieste,\ntieto predpisy sa uplatňujú aj v prípade kontrol na mieste týkajúcich sa krížového plnenia.\n37. Podľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku\n(1) Vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť správnemu orgánu predmet ohliadky alebo strpieť\nohliadku na mieste.\n(2) Ohliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vyslúchnutý\nalebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.\n(3) Na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom\nohliadky nakladať.\n38. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku\n(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie\nnie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n39. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne\nvedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/217/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-5S/217/2020.\n40. Správny súd v priebehu konania nad rámec žalobných bodov zistil, že v danej veci, ktorá v\nčasti uloženej dodatočnej sankcie spadá do oblasti správneho trestania s poukazom na čl. 19 ods.\n2 delegovaného nariadenia, sú dané vady trestania uvedené v § 195 písm. c) SSP, konkrétne vada\nabsencie aplikácie základných zásad trestného konania na danú vec, a to zásady ne bis in idem a zásady\npráva na obhajobu, keďže výrok prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím\nv časti uloženia dodatočnej sankcie žalobcovi v sume 4 699,49 Eur, neobsahuje skutkovú ani úplnú\nprávnu vetu, teda nevymedzuje skutok, pre ktorý bola žalobcovi sankcia uložená, a jeho riadnu právnu\nkvalifikáciu, v dôsledku čoho nie je zabezpečená identifikácia skutku, jeho nezameniteľnosť a totožnosť,\na s tým súvisiace právo na obhajobu. Túto skutočnosť správny súd v rámci postupu podľa § 196 SSP\noznámil účastníkom konania a vyzval ich, aby sa k nej vyjadrili.\n41. Žalovaný na výzvu súdu reagoval podaním doručeným dňa 20.11.2025, v ktorom uviedol, že\npodstatou vady aplikácie základných zásad trestného konania na danú vec je ich aplikácia na správne\ntrestanie. Poukázal na zákaz dvojitého postihu pre ten istý skutok v trestnom i správnom konaní, a to aj vo\nvzťahu k právnickým osobám podľa osobitnej právnej úpravy. Konštatoval, že v súvislosti s ustanovením\n§ 41 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji\nvidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych\na investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na\nsprávne konanie o jednotnej žiadosti na rok 2015 vzťahujú ustanovenia zákona č. 543/2007 Z. z. Tento\nzákon upravuje kompetencie príslušných orgánov, ktoré v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 543/2007\nZ. z. konajú o právach a povinnostiach žiadateľa v konaní o priamych podporách podľa Správneho\nporiadku. Správne delikty upravuje zákon č. 543/2007 Z. z. v ustanoveniach § 15 a § 16, pričom žalovaný\na prvostupňový orgán sú príslušné na posudzovanie zodpovednosti za porušenie povinností, nejde však\no povinnosti v konaní o priamych platbách. Žalovaný tiež poukázal na § 21 zákona č. 91/2016 Z. z. o\ntrestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ktorý upravuje zákaz dvojitého stíhania, súdenia a potrestania rovnakého subjektu za ten istý\nskutok.\n42. Žalovaný konštatoval, že vo vzťahu k jednotným žiadostiam sa jedná o správne konanie o priamych\npodporách, pričom uloženie sankcií, ktoré sa v ňom uplatnili, nemožno považovať za sankcie správneho\ntrestania, ale za sankcie priamo vyplývajúce z neplnenia podmienok oprávnenosti v zmysle § 2, § 8\nnariadenia č. 342/2014 Z. z. v nadväznosti na čl. 19 delegovaného nariadenia. Jedná sa o samostatné\nsprávne konanie, v ktorom sa koná o právach a povinnostiach osôb v súvislosti s poskytovaním\npriamych podpôr tým, že sa skúma plnenie podmienok oprávnenosti, ktorého výsledkom je rozhodnutie\n\nvo veci. Správne konanie o žiadosti nemožno podľa žalovaného považovať za konanie o správnych\ndeliktoch, preto naň nemožno aplikovať zásadu ne bis in idem. Sankcia ukladaná v správnom konaní\no priamych podporách sa týka verejných finančných prostriedkov, na ktoré žiadateľovi vznikne nárok po\nsplnení osobitných podmienok, pričom v prípade ich neplnenia sa tieto nevyplatia v stanovenej sume,\nktorá môže s poukazom na závažnosť porušenia dodatočne postihnúť nárok na finančné prostriedky\nv budúcnosti, tzv. dodatočná sankcia. Žalovaný mal za to, že riadne vymedzené skutkové a právne\nposúdenie uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a v jeho špecifikácii platieb oprávňovali prvostupňový\norgán postupovať podľa čl. 19 delegovaného nariadenia a uplatniť administratívne sankcie, čo žalovaný\npovažoval za riadnu právnu kvalifikáciu. Napokon konštatoval, že postupoval v súlade so zásadami\nsprávneho konania a na základe dostupných podkladov, pričom napadnuté rozhodnutie bolo výsledkom\nspoľahlivo zisteného stavu veci.\n43. Vzhľadom na uvedené žalovaný naďalej zotrval na skutkovom a právnom posúdení veci, vyjadrenom\nv napadnutom rozhodnutí i vo vyjadrení k žalobe. Podľa žalovaného neexistuje dôvod na to, aby bolo\nnapadnuté rozhodnutie zrušené, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.\n44. Žalobca sa k výzve súdu a k vyjadreniu žalovaného z 20.11.2025 vyjadril podaním doručeným\nsúdu dňa 23.01.2026. S právnym názorom žalovaného sa nestotožnil a výrok o dodatočnej sankcii\npovažoval jednoznačne za sankciu, ktorá môže s poukazom na závažnosť porušenia dodatočne\npostihnúť nárok žalobcu na finančné prostriedky v budúcnosti. Podľa žalobcu nie je rozhodujúce, či\nsa jedná o sankciu, ktorú je povinný plniť v súčasnosti alebo v budúcnosti. Podľa žalobcu je potrebné\nskúmať materiálnu povahu opatrenia, nie jeho formálne pomenovanie. Uložená dodatočná sankcia\npodľa čl. 19 delegovaného nariadenia je reakciou na porušenie povinnosti – nevykonávanie deklarovanej\npoľnohospodárskej činnosti, má represívny a preventívny charakter, je uložená nezávisle od samotného\nposkytnutia podpory a predstavuje finančnú ujmu. Ide teda o sankciu v materiálnom zmysle, a to\nbez ohľadu na kvalifikáciu správnym orgánom. Sankcia má podľa žalobcu povahu správneho trestu\na nie je len technickým krátením podpory. Je samostatným negatívnym následkom, ktorý presahuje\nrámec odmietnutia žiadosti, ukladá sa ex post za zistené porušenie povinnosti. Žalobca konštatoval, že\nfinančné sankcie v oblasti poľnohospodárskych podpôr majú trestnoprávnu povahu, ak spĺňajú kritériá\nrepresie (Engelsove kritériá), preto sa na ne vzťahujú základné zásady správneho trestania. Medzi\nzákladné zásady trestného konania pritom nepochybne patrí presná identifikácia skutku, jeho časové,\nmiestne a vecné vymedzenie, nezameniteľnosť s iným skutkom a jasná právna kvalifikácia. Vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia nebol vymedzený skutok, za ktorý bola sankcia uložená, nie je uvedené\nkonkrétne konanie či opomenutie žalobcu, chýba časové a vecné určenie porušenia povinnosti a nie\nje zrejmé, aká povinnosť bola porušená a akým spôsobom. Takto formulovaný výrok neumožňuje\nidentifikáciu skutku, znemožňuje posúdenie zákazu dvojitého postihu a porušuje právo na obhajobu.\nIde o podstatnú vadu rozhodnutia, ktorá sama osebe zakladá dôvod na jeho zrušenie. Dodal, že aj\nkeby dodatočná sankcia ako špecifický administratívny nástroj nepredstavovala trestnú sankciu v zmysle\ntrestného práva, táto skutočnosť nezbavuje správny orgán povinnosti v rozhodnutí presne definovať\nskutok a jeho právnu kvalifikáciu, a to najmä ak sankcia má represívny charakter a má pre jednotlivca\nzávažné dôsledky.\n45. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a priznania náhrady trov\nkonania.\n46. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom\ndňa 12.02.2026 za prítomnosti povereného zamestnanca žalovaného a v neprítomnosti žalobcu\na jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Na pojednávaní bol\noboznámený obsah podania žalobcu zo dňa 23.01.2026, ku ktorému mal žalovaný možnosť sa\nvyjadriť. Žalovaný túto možnosť využil a v rámci svojho vyjadrenia zdôraznil najmä skutočnosť, že\nv danom prípade sa nejedná o správny delikt, dodatočná sankcia upravuje administratívne sankcie,\nnejde o sankciu správneho trestania, ide o konanie v súvislosti so splnením zákonných podmienok\npre poskytnutie podpory, navyše napadnuté rozhodnutie obsahuje správnu právnu kvalifikáciu. Podľa\nžalovaného bol dostatočne zistený skutkový stav a preskúmavané rozhodnutia sú zákonné. Žalovaný\ntiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa\n20.05.2010, v súvislosti s ktorým zvýraznil bezdôvodnosť čisto formálneho zopakovania procesu bez\nreálnej možnosti vecnej zmeny rozhodnutia.\n\n47. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými\n- bolo žalobcovi schválené poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné\npre klímu a životné prostredie v sume 877,92 Eur podľa nariadenia č. 342/2014 Z. z.,\n- nebolo žalobcovi schválené poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a súčasne\n- mu bola uložená dodatočná sankcia v sume 4 699,49 Eur podľa delegovaného nariadenia.\n48. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo,\nv rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, pri zohľadnení vád trestania podľa § 195 SSP a pri zachovaní\npostupu podľa § 196 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné\nzrušiť s poukazom na to, že trpí vadou nepreskúmateľnosti.\n49. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie\nvydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené. Táto vada nielenže znemožňuje zistiť\núčastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa\nproti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje\nprincíp právnej istoty a legitímnych očakávaní dotknutých subjektov. Za nepreskúmateľné sa považuje\ntaké rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je\nnedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu\nviedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil.\nNSS SR sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy,\nkeď vyslovil, že je potrebné, aby orgán „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé\na úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie\nzakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke\nnáležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného\nsprávneho orgánu...Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,\nale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené\nzákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim\nvyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo\nvzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom\npresahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať\nsvojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup\na úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec\npreskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende\nvymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022).\n50. Uvedené požiadavky sa vzťahujú zvlášť na rozhodnutia, vydávané vo veciach správneho trestania,\nkeďže práve tieto sa svojím charakterom približujú trestnému konaniu a ich výsledkom je spravidla\nsankcia s preventívno – represívnym charakterom. Je preto potrebné striktne trvať na požiadavke\njednoznačnosti, zrozumiteľnosti, presvedčivosti, dostatočnej argumentačnej vybavenosti a najmä\ndôvodnosti takýchto rozhodnutí, ktoré musia dávať odpovede na všetky nastolené skutkové a právne\notázky, a to nielen vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, ale aj k jeho výroku, ktorého súčasťou je\nskutková a právna veta ako základné predpoklady pre vyslovenie „viny“ a uloženie „trestu“, pričom tieto\ndve časti (výrok a odôvodnenie) musia byť argumentačne súladné.\n51. V prejednávanej veci správny súd dospel k záveru, že konanie, v ktorom bola žalobcovi uložená\ndodatočná sankcia podľa čl. 19 ods. 2 delegovaného nariadenia, je konaním vo veciach správneho\ntrestania. Dôvodom uloženia dodatočnej sankcie je totiž skutočnosť, že došlo k nadhodnoteniu\npri nahlasovaní plochy na účely režimu pomoci, teda dodatočná sankcia je následkom vyvodenia\nzodpovednosti za takéto (úmyselné či neúmyselné) nadhodnotenie, ktoré v prejednávanej veci malo\nspočívať v uvedení takých údajov v jednotnej žiadosti, ktoré nezodpovedali skutočnému stavu\noverenému následne vykonanou kontrolou. Takéto konanie podľa názoru správneho súdu (obzvlášť pri\npoužití ústavnokonformného výkladu právnych predpisov v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12.04.2007, Zb. Us. 10/2007) spĺňa požiadavku podľa § 194 ods. 1 SSP,\nkeďže sa v ňom rozhodlo o sankcii za protiprávne konanie (nadhodnotenie), pričom sankcia uložená\nv tomto konaní spĺňa parametre postihu na právach žalobcu (najmä majetkových). Na túto skutočnosť\n\nnemá podľa názoru správneho súdu vplyv ani skutočnosť, že ide o sankciu, ktorá sa má prejaviť až\nv budúcnosti, čo vyplýva najmä z čl. 19 ods. 3 delegovaného nariadenia.\n52. Dodatočná sankcia je zaradená pod čl. 19 delegovaného nariadenia, upravujúceho administratívne\nsankcie v prípade nadhodnotenia pri nahlasovaní, a rovná sa sume pomoci alebo podpory\nzodpovedajúcej rozdielu medzi nahlásenou plochou a plochou určenou v súlade s čl. 18. Ide tak\no sankciu, ktorej výška je priamo úmerná konkrétnemu nadhodnoteniu, teda rozsahu protiprávneho\nkonania. Navyše je uložená samostatne, nezávisí od poskytnutia samotnej podpory (ani nepredstavuje\njej krátenie) a pre žalobcu znamená finančnú ujmu v konkrétnej výške. Z materiálneho hľadiska preto táto\nsankcia predstavuje represívny a súčasne preventívny nástroj správneho trestania, o čom svedčí aj bod\n31 úvodných ustanovení delegovaného nariadenia, ktoré stanovuje pravidlá ukladania administratívnych\nsankcií a podľa ktorého „Zamietnutia a odňatia podpory a administratívne sankcie by sa mali v\nprípade podporných opatrení na rozvoj vidieka stanoviť s ohľadom na zásady odrádzajúcej povahy\na proporcionality. Zamietnutia a odňatia podpory by mali byť odstupňované na základe závažnosti,\nrozsahu, trvania a opätovného výskytu zistených prípadov neplnenia povinností. Zamietnutia a odňatia\npodpory a administratívne sankcie by mali vzhľadom na kritériá oprávnenosti, záväzky a ostatné\npovinnosti zohľadňovať osobitosti rôznych podporných opatrení. V prípade vážneho prípadu neplnenia\npovinností alebo v prípade, že príjemca poskytol nepravdivé dôkazy na účely získania podpory, by sa\npodpora mala zamietnuť a mala by sa uložiť administratívna sankcia. Najprísnejšou administratívnou\nsankciou by malo byť vylúčenie z jedného alebo viacerých podporných opatrení alebo druhov operácií\nna špecifikované obdobie.“\n53. Správny súd, posudzujúc vec vzhľadom na uvedené závery optikou správneho trestania, vlastnou\nprieskumnou činnosťou, realizovanou v súlade s § 195, § 196 SSP, nad rámec žalobných bodov zistil,\nže sú dané vady trestania v zmysle § 195 písm. c) SSP, konkrétne vada absencie aplikácie základných\nzásad trestného konania na danú vec, a to zásady ne bis in idem a zásady práva na obhajobu, keďže\nvýrok prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím v časti uloženia dodatočnej\nsankcie neobsahuje skutkovú ani úplnú právnu vetu, teda nevymedzuje skutok, pre ktorý bola žalobcovi\nsankcia uložená, a jeho riadnu právnu kvalifikáciu, v dôsledku čoho nie je zabezpečená identifikácia\nskutku, jeho nezameniteľnosť a totožnosť, a s tým súvisiace právo na obhajobu.\n54. Trestnoprávna zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci) je zakotvená v § 2 ods. 8 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a je vyjadrením ústavného princípu, že\nnikoho nemožno trestne stíhať za čin (skutok), za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený\nspod obžaloby (§ 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky). Základom pre uplatnenie tejto zásady je\nidentifikácia skutku, teda zistenie jeho špecifických charakteristík a znakov v podobe určitého konania\na jeho následku, ktorými je definovaná jeho identita (totožnosť) tak, aby bol nezameniteľný s iným.\nZabezpečenie nezameniteľnosti skutku je spojené so zachytením všetkých podstatných skutkových\nokolností, určujúcich jeho identitu. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)\n„Napriek tomu, že skutok je základom celého trestného konania, Trestný poriadok tento pojem nedefinuje\na neuvádza ani to, čo sa rozumie pod pojmom totožnosť skutku. Vymedzenie týchto pojmov je\nteda ponechané na teóriu trestného práva a súdnu prax. Podstatu skutku tvorí konanie páchateľa a\nnásledok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Totožnosť skutku je\nzachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku,\nzhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje\nbudú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach.\nTeória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými\nv obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými\nokolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci\ndokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už\ntak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré\nskutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom\nlen modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku. Čo tvorí skutok v konkrétnom prípade\na kedy je totožnosť skutku zachovaná, treba skúmať vždy podľa individuálnych okolností konkrétnej\ntrestnej veci...“ (uznesenie NS SR sp. zn. 1TdoV/19/2011).\n55. V súvislosti s významnosťou aplikácie zásady ne bis in idem aj v rámci správneho trestania správny\nsúd poukazuje napríklad na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn.\n\nIII. ÚS 571/2015 z 12.04.2016, v ktorom ÚS SR vyslovil, že „Vzhľadom na to, že správne trestanie\npreberá zásady trestného konania, je potrebné tieto aplikovať aj na zistenie totožnosti skutku, resp. či v\nkonkrétnej veci ide o jeden alebo viac rôznych a samostatne posudzovaných skutkov. Pri rozhodovaní\no administratívnych sankciách by mali byť rešpektované rezolúcie a odporúčania rezolúcie Výboru\nministrov Rady Európy č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov,\nodporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80) 2 o správnej úvahe a odporúčanie Výboru ministrov\nRady Európy č. (91) 1 vo veciach administratívnych sankcií týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej\nsprávy a ochrany práv jednotlivca, napriek tomu, že nie sú súčasťou nášho právneho poriadku...Pri\nskúmaní otázky totožného skutku, resp. toho istého činu a s ňou spätej zásady ne bis in idem je potrebné\nzohľadniť i právnu úpravu Európskej únie, konkrétne čl. 50 Charty základných práv Európskej únie a\nčl. 54 až 58 dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi\nvládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky\no postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach. Inštitút toho istého činu nadobúda v\ntejto súvislosti širší, medzištátny rozmer. Súdny dvor Európskej únie napríklad vo veci Van Esbroeck\n(C-436/04) dôvodil, že na posúdenie toho, či v určitom prípade ide o ten istý čin, je výlučne relevantné\nkritérium zhodnosti skutkovej podstaty činov, teda to, či je daný celok okolností navzájom nerozlučiteľne\nspojených.“\n56. Dôsledkom absencie aplikácie zásady ne bis in idem žalovaným na prejednávanú vec je skutočnosť,\nže napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti uloženej dodatočnej sankcie\nvykazuje znaky nepreskúmateľnosti, a to tak vo vzťahu k jeho výroku, ako aj k jeho odôvodneniu.\nVýrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje skutkovú ani úplnú právnu vetu, teda nevymedzuje\nskutok, pre ktorý bola žalobcovi sankcia uložená, ani jeho riadnu právnu kvalifikáciu, v dôsledku čoho\nnie je zabezpečená identifikácia skutku, jeho nezameniteľnosť a totožnosť, a s tým súvisiace právo\nna obhajobu. Preskúmavané rozhodnutia, ktoré predstavujú jeden vecný aj argumentačný celok, tak\nnemajú dostatočný materiálny základ, nakoľko v nich chýba riadne skutkové i právne vymedzenie\nporušenia povinnosti žalobcu, v dôsledku ktorého mu bola uložená dodatočná sankcia. Správny\nsúd zdôrazňuje, že skutková veta by vždy mala byť odrazom výsledkov dokazovania, resp. zistení,\nzabezpečených v priebehu konania, ktoré predstavujú ustálený skutkový stav v konkrétnej veci, a teda\naj základ pre ďalšie závery konajúceho orgánu vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti. Skutková veta\nteda vymedzuje skutkové dôvody rozhodnutia. Súčasťou výroku rozhodnutia vo veciach správneho\ntrestania musí byť vždy aj tzv. právna veta, ktorá oproti vete skutkovej a v nadväznosti na ňu vyjadruje\nprávny dôvod rozhodnutia, teda odpovedá na otázku, na akom právnom základe došlo k vyvodeniu\nzodpovednosti za protiprávne konanie, ktoré je identifikované v skutkovej vete. Právna veta tak musí\nobsahovať jednoznačnú právnu kvalifikáciu vo vzťahu ku skutku, teda vymedzenie porušenej povinnosti\ns poukazom na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, k porušeniu ktorého došlo, a jej nedostatok\nnie je možné zhojiť v odôvodnení rozhodnutia. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia v prejednávanej\nveci úplne chýba vymedzenie skutku (skutková veta) a absentuje v ňom aj úplná právna veta.\nPrvostupňový orgán sa obmedzil len na uvedenie výšky sankcie a ustanovenia, na základe ktorého\nbola sankcia uložená (čl. 19 ods. 2 delegovaného nariadenia), neuviedol však, akú konkrétnu povinnosť\nžalobca porušil a z akého konkrétneho ustanovenia táto povinnosť vyplýva. Relevantným spôsobom\nneustálil právny dôvod rozhodnutia, teda na akom právnom základe došlo k vyvodeniu zodpovednosti\nza protiprávne konanie, a to jednoznačným odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie. Žalovaný tieto\nnedostatky v odvolacom konaní nezhojil. S poukazom na zásadu nullum crimen sine lege, nulla poena\nsine lege (žiadny trestný čin bez zákona, žiadna vina bez zákona) táto skutočnosť nie je akceptovateľná\na spôsobuje nedostatok dôvodov, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené.\n57. Správny súd v tomto kontexte poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa\n01.09.2008, ktorý je aplikovateľný aj na prejednávanú vec a v ktorom NS SR vyslovil, že „výrok\nrozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času\na spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu,\naby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho\nrozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.“ (ZSP 69/2008).\nObdobne NS SR judikoval, že „vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia\ntiež je, ak v rozhodnutí nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia\ns uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.“ (R 51/2011).\nSprávny súd zastáva názor, že formulácia skutkovej a právnej vety je pre každé správne trestanie\nzásadná a spolu s odôvodnením rozhodnutia musí poskytovať záruky spravodlivého a zákonného\n\nprocesu, čo v prejednávanej veci nebolo splnené. Len adekvátne vymedzenie skutkového a právneho\nzákladu rozhodnutia môže splniť požiadavku zákonnosti procesu, v ktorom bola vyvodená zodpovednosť\nza porušenie zákona. Požiadavka na dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné rozhodnutie nie je\nsamoúčelná, ale je vždy spojená s dôsledným uplatnením práva dotknutej osoby na obhajobu, kam\npatrí nielen právo vedieť skutkové a právne dôvody svojho obvinenia, ale aj právo vyjadriť sa ku\nvšetkým skutočnostiam, ktoré sa jej kladú za vinu, k vykonaným dôkazom, k ich hodnoteniu, ako\naj k možnosti brániť sa proti tvrdeniam konajúceho orgánu a možnosti predkladať dôkazy vo svoj\nprospech, prípadne na právo viesť obhajobu vo svoj prospech. V tomto smere správny súd poukazuje\nna rozsudok NSS SR sp. zn. 6Asan/11/2021 z 15. 11. 2022 (bod 23. a nasl.), podľa ktorého „...kasačný\nsúd upriamuje pozornosť na princíp legality (zákonnosti) zakotvený v Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj ako „ústava“), ktorý znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak\nv oblasti viazanosti štátu s Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania\nštátnymi orgánmi, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. V oblasti\nadministratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány,\naby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý\nstanovuje platný zákon (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/55/2014 zo dňa\n26. novembra 2015). Administratívne trestanie má vo všeobecnosti trestno-právny charakter i podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný\npostih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), ako aj Čl. 49 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená. Tak\nČlánok 7 ods. 1 Dohovoru, ako aj Čl. 49 Ústavy teda zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania,\na to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa okrem zákazu\nretroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia)\naj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť,\nčo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť\naplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum\ncrimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom\n(nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma\nurčená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť\n(k tomu pozri aj - Kokkinakis v. Grécko, č. 14307/88, rozsudok ESĽP z 25.05.1993, ako aj Nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 476/2016 zo 17. januára 2018, zverejnený v Zbierke\nnálezov a rozhodnutí Ústavného súdu pod č. 9/2018)...Sankcionovať možno iba také konanie, ktorého\nznaky sú vyjadrené prostredníctvom skutkovej podstaty v zákone, pričom možno súčasne uplatniť iba\ntaký systém sankcií, ktorý stanoví zákon. Predmetné taktiež vyplýva z Odporúčania výboru ministrov\nRady č. 91/1 o správnych sankciách, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. ZSP 69/2008 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/118/2013 zo\ndňa 01.07.2014).“ Žalovaný sa pri rozhodovaní uvedeným neriadil a založil tým vadu nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\n58. S uplatnením zásady ne bis in idem súvisí aj zásada dôsledného zabezpečenia práva žalobcu\nna obhajobu, konkrétne práva vyjadriť sa k riadne vymedzenému právnemu základu rozhodnutia a\nk jeho podkladom, čo v prejednávanej veci nebolo splnené. Správny súd má za to, že žalovaný ani\nprvostupňový orgán v preskúmavaných rozhodnutiach nedali jasnú a jednoznačnú odpoveď na to, na\nčom založili dôvody svojich rozhodnutí vo vzťahu k výrokom o (ne)neschválení podpory, s ktorými\nsúvisí aj uloženie dodatočnej sankcie. Z obsahu administratívneho spisu v danej veci je zrejmé, že\nprvostupňový orgán vykonal jednak administratívnu kontrolu, v dôsledku ktorej zistil nezrovnalosti vo\nvýmerách pôdnych dielov, jednak z dôvodu zisteného rozporu pri krížových kontrolách vykonal kontrolu\npôdneho dielu Špačince na mieste. Zistil, že na spornom diele Špačince deklaroval obhospodarovanie aj\nžiadateľ TAPOS plus s.r.o., a zároveň, že žalobca na tomto diele nehospodáril, keďže deklaroval iný druh\nplodiny, než aká bola skutočne na predmetnom diele pestovaná. Tieto dve skutočnosti (nezrovnalosti\nvo výmere a nesplnenie podmienky obhospodarovania), ktoré sú každá samostatným dôvodom pre\nnepriznanie, resp. úpravu výšky priznanej pomoci (por. § 14 ods. 6, ods. 7 nariadenia č. 342/2014\nZ. z. v spojení s delegovaným nariadením), žalovaný ani prvostupňový orgán v preskúmavaných\nrozhodnutiach jednoznačne nevymedzili. Napadnuté rozhodnutie zmätočne obsahuje nielen odkazy na\npodmienky nariadenia č. 342/2014 Z. z., za ktorých sa priama platba (jednotná platba na plochu, ako\naj platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie) poskytuje (citácia\n\n§ 2 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 7 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 1), ale aj poukaz na § 14 ods. 6, ods. 7\nnariadenia č. 342/2014 Z. z., ktoré upravujú dva rozdielne dôvody rozhodnutia o platbe s odkazom\nna delegované nariadenie. Aj v tejto časti je preto napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím nepreskúmateľné a porušuje právo žalobcu na obhajobu, resp. znemožňuje mu sa proti\ndôvodom rozhodnutia, ktoré nie sú jasne zadefinované, brániť.\n59. Takýto záver sa vzťahuje aj na niektoré dôkazy, ktoré žalovaný použil ako podklad napadnutého\nrozhodnutia, keď správny súd zistil, že tieto nie sú súčasťou administratívneho spisu a žalobca nemal\nv priebehu administratívneho konania možnosť sa s nimi oboznámiť. Ide o dôkazy, na ktoré žalovaný\npoukazuje na strane 9 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa spoločností SEMAT, a.s. (údajný nájomník\npozemku) a TAPOS PLUS, s.r.o. (údajný spolužiadateľ), konkrétne nájomná zmluva, oznámenie\no vyčlenení pozemkov, výzva na zaplatenie nájmu a dane z nehnuteľnosti, stanovisko z 30.05.2007\na iné, ktoré v spojení s kontrolou zistenými skutočnosťami viedli žalovaného k záveru, že pozemky\nobhospodaroval subjekt odlišný od žalobcu. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí pritom vyplýva,\nže sporný KD F. bol nakoniec priznaný práve spoločnosti TAPOS PLUS, s.r.o., teda spolužiadateľovi,\ns ktorým bol žalobca v spore o právo užívania pozemkov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na\nrozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/63/2019 zo dňa 24.09.2020 (body 26. a nasl.), podľa ktorého „...jednotná\nplatba na plochu sa poskytuje žiadateľovi na poľnohospodársku pôdu, ktorá dosahuje požadovanú\nvýmeru, je ohraničená, obhospodarovaná a je mu k dispozícií k 31. máju príslušného roka. Správny je\ni právny názor krajského súdu, že rozhodujúcim predpokladom pre priznanie podpory je preukázanie\noprávnenia hospodáriť na pôde ako jej vlastník, nájomca alebo iný oprávnený užívateľ. Keďže v\nprejednávanom prípade nastala situácia, že si na tú istú poľnohospodársku pôdu uplatnili žiadosť o\npodporu dvaja žiadatelia, bolo povinnosťou PPA v zmysle v tom čase účinného § 16b zákona č. 543/2007\nZ. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka\n(ďalej len „zákon č. 543/2007 Z. z.\") pokúsiť vyriešiť tento konkurenčný konflikt výzvou spolužiadateľov\nna preukázanie zákonom stanovených podmienok pre poskytnutie podpory a práva užívania k pôde.\nZákon určuje, že ak sa týmto postupom preukáže, že právo užívania má len jeden žiadateľ, rozhodne\nPPA o poskytnutí podpory tomuto žiadateľovi a ostatným podporu neschváli. Platí, že pokiaľ by sa aj\nnapriek postupu podľa § 16b zákona č. 543/2007 Z. z. zistilo, že právo užívania viacerých žiadateľov\nje sporné, potom PPA na základe § 16c uvedeného zákona na spornej výmere neurčí stanovenú\nplochu s tým, že pokiaľ neskôr o práve užívania k dotknutej pôde rozhodne súd v prospech jedného zo\nžiadateľov, PPA konanie o poskytnutí podpory obnoví. Z uvedeného vyplýva, že spoľahlivé vyriešenie\notázky, ktorý z viacerých žiadateľov je oprávnený viacnásobne deklarovanú poľnohospodársku pôdu\nužívať a uplatňovať si na ňu podporu, predchádza k posúdeniu splnenia ostatných podmienok pre\nposkytnutie podpory. To znamená, že iba tomu skutočnému obhospodarovateľovi pôdy môže byť\npriznaná podpora, ktorý je oprávneným a dobromyseľným užívateľom tejto pôdy a ktorého užívacie\noprávnenie nebolo hodnoverne spochybnené konkurujúcim spolužiadateľom o podporu na tú istú pôdu.\nInými slovami ani zistenie, že pôdu poľnohospodársky využíva len jeden z viacerých spolužiadateľov,\nnemôže samo o sebe viesť k poskytnutiu podpory len tomuto žiadateľovi a vylúčeniu ostatných\nspolužiadateľov z podpory... Skutočné obhospodarovanie pôdy vzala PPA i sťažovateľ za rozhodujúce\npre neschválenie podpory žalobcovi, pričom v podstate tvrdia, že údaje žalobcu o spôsobe používania\npoľnohospodárskej pôdy sa kontrolou ukázali ako nepravdivé. Kasačný súd v podstate súhlasí so\nsťažovateľom v tom, že účelom jednotnej platby na plochu je predovšetkým podpora využívania a\nkultivácie poľnohospodárskej pôdy a kompenzácia nákladov na ten spôsob obhospodarovania, ktorý\nžiadateľ deklaruje v žiadosti. V prejednávanom prípade však správne orgány pred rozhodnutím o\nschválení či neschválení podpory pre spolužiadateľov opomenuli uspokojivo vyriešiť otázku, ktorému\nzo spolužiadateľov patrí právo užívania pôdy, teda ktorý z nich je oprávnený rozhodovať o tom, ako\nsa bude pôda využívať. PPA ani sťažovateľ nevenovali pozornosť tvrdeniu žalobcu, že spolužiadateľ ...\nosial pôdu pripravenú žalobcom na iné využitie bez vedomia žalobcu či dohody s ním. Z podkladov\npredložených v konaní oboma spolužiadateľmi musel správny orgán vedieť, že je medzi nimi spor o\nužívanie tej istej poľnohospodárskej pôdy, na ktorú si obaja uplatňujú podporu. V takej situácii nemôže\nsvojvoľné a nedobromyseľné obhospodárenie pôdy jedným zo žiadateľov privodiť tomuto žiadateľovi\nposkytnutie podpory na úkor druhého. Práve preto má podľa zákona pred faktickým stavom (teda\nskutočným využívaním pôdy) prednosť právny stav, teda preukázanie oprávnenia užívať v žiadosti\ndeklarovanú pôdu a to prostredníctvom predloženia užívacích titulov konkurujúcich žiadateľov (§ 16b\nzákona č. 543/2007 Z. z.), či rozhodnutia súdu o tom, kto bol v danom období oprávnený pôdu užívať (§\n16c uvedeného zákona). Ak sa v konaní pred civilným súdom ukáže, že právo užívať poľnohospodársku\npôdu nemal niektorý zo spolužiadateľov, mal by okrem neschválenia podpory (a prípadne vrátenia už\n\nposkytnutej podpory) čeliť aj povinnosti nahradiť škody spôsobené neoprávneným obhospodárením\npôdy a uplatňovaním práva na podporu. K vyhláseniam sťažovateľa o právnom nihilizme (bod 16)\nkasačný súd uvádza, že k takémuto následku by mohol viesť práve postoj správnych orgánov v\nprejednávanej veci, ktoré rozhodli o poskytnutí výhody (podpory) tomu z konkurujúcich žiadateľov, ktorý\n„vzal právo do svojich rúk\" a obhospodáril pôdu napriek zjavnému sporu o právo užívania pôdy, pričom\nžalobcu bez dostatočných podkladov z podpory vylúčil a uložil mu dodatočnú sankciu.“\n60. Správny súd zdôrazňuje princíp subsidiarity správneho súdnictva, ktorý okrem iného znamená, že\nsprávny súd nie je povinný nahrádzať činnosť správnych orgánov, a teda nie je povinný ani dedukovať\ndôvody ich rozhodnutí tak, aby bolo možné preskúmať ich vecnú správnosť. Preskúmavané rozhodnutia\nsvojou nedostatočnosťou a neurčitosťou možnosť ich vecného prieskumu vylučujú.\n61. Správny súd rezultuje, že v prejednávanej veci sú dané vady trestania podľa § 195 písm. c) SSP,\nkonkrétne vada absencie aplikácie základných zásad trestného konania na danú vec, a to zásady ne\nbis in idem a zásady dôsledného zabezpečenia práva na obhajobu. V dôsledku týchto vád napadnuté\nrozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, a to tak vo\nvzťahu k jeho výroku, ako aj k odôvodneniu. Výrok rozhodnutia neobsahuje riadne vymedzenie skutku\n(tzv. skutkovú vetu), a absentuje v ňom aj jeho právne posúdenie a právna kvalifikácia (tzv. právna\nveta), v dôsledku čoho nie je zabezpečená identifikácia skutku, jeho nezameniteľnosť a totožnosť, a teda\ndodržanie zásady ne bis in idem. S uplatnením tejto zásady súvisí aj zásada dôsledného zabezpečenia\npráva žalobcu na obhajobu, konkrétne práva žalobcu vyjadriť sa k riadne vymedzenému právnemu\nzákladu rozhodnutia a k jeho podkladom, čo v prejednávanej veci nebolo splnené.\n62. Vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené na\nrozhodnutia, vydané vo veciach správneho trestania. Správny súd zdôrazňuje, že každú vec je\npotrebné posudzovať prísne individuálne, pri zohľadnení všetkých jej okolností a s ohľadom na celkovú\nspravodlivosť konania, ktorá nesmie byť narušená (por. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veciach Doyle proti Írsku zo dňa 23.05.2019, Akdagová proti Turecku zo dňa 17.09.2019, Ibrahim a\nďalší proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.09.2016). Správny súd nespochybňuje nespornú potrebu\nzabezpečiť stav, v ktorom nedochádza k získaniu konkrétnej podpory/pomoci v pôdohospodárstve\nv rozpore s právnymi predpismi, avšak je toho názoru, že dodatočná sankcia môže prichádzať do\núvahy až ako výsledok riadneho a zákonného procesu, v ktorom sú rešpektované práva účastníka na\nzákonné a spravodlivé konanie i právo na obhajobu v najširšom slova zmysle. Len súčasné naplnenie\nmateriálnych a formálnych požiadaviek môže viesť k vydaniu zákonného správneho aktu, v tejto\nsúvislosti nemožno hovoriť o čisto formálnom procese zopakovania konania bez reálnej možnosti vecnej\nzmeny rozhodnutia tak, ako to na pojednávaní namietal žalovaný.\n63. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobného\ndôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné zrušiť a\nvec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom\nsprávneho súdu a je povinný v ďalšom konaní zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky.\nŽalovaný bude povinný najmä odstrániť nedostatky skutkovej a právnej vety, ako aj uviesť do praxe\nv danej veci skutočnosť, že v časti uloženia dodatočnej sankcie ide o vec správneho trestania, na\nktorú je potrebné aplikovať základné zásady trestného konania, a cez túto prizmu posudzovať aj\nzabezpečené dôkazy (vyhodnotiť ich zákonnosť a autenticitu, najmä vo vzťahu k správam z KNM),\na tiež dôsledne zabezpečiť realizáciu práv žalobcu na obhajobu. Úlohou žalovaného bude doplniť\nadministratívny spis tak, aby dôkazy, ktoré budú tvoriť podklad jeho rozhodnutia, boli bez výnimky\nsúčasťou administratívneho spisu a aby žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim.\nŽalovaný svoje prípadné ďalšie rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodní a pripojí aj úvahu vo\nvzťahu k dostatočnosti podkladov pre záver o absencii splnenia podmienky obhospodarovania sporného\npozemku žalobcom optikou rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/63/2019 zo dňa 24.09.2020.\n64. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n\n65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi\npriznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n66. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c3a215d-0ea5-455b-a00c-720cdfca015f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 61, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1"}, {"guid": "ussr:b88c245b-d7d8-4219-a949-64541fe28e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 72, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "9b9fa558-4896-40e3-a9fb-19720d4447c1:78ac8f07-759f-4798-a9ee-b88a0323655b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200638.1", "spisova_znacka": "6Asan/11/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/11/2021 z 15. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-15", "citacie_n": 7, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200638.1"}], "citovane_v": []}