Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/151/2020 z 13. 2. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. februára 2026, sp. zn. BA-6S/151/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1 Správny súd v Bratislave | BA-6S/151/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1 | 2026-02-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, SSP, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47094679-a03d-4d7e-9d9d-971d47ae7cc2 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-6S/151/2020 1020200904 13. 02. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: FORS AGRICOLA, s.r.o., so sídlom Krásno nad Kysucou 1682, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 45 000 573, zastúpeného Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6990/2020-640, č. 16832/2020 zo dňa 27.04.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu zamieta. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca na základe jednotnej žiadosti na rok 2018 požiadal dňa 15.05.2018 Pôdohospodársku platobnú agentúru (ďalej aj len „PPA“) o poskytnutie jednotnej platby v rámci systému jednotnej platby na plochu (SAPS) s platbou za ekologizáciu na nahlásenej výmere 249,67 ha, o platbu za hospodárenie v oblasti so špecifickými obmedzeniami (ANC) na nahlásenej výmere 249,10 ha a o agro – enviromentálnu klimatickú platbu (AEKO) na nahlásenej výmere 104,61 ha. PPA žalobcovi oznámením zo dňa 25.09.2018 určila lehotu 10 dní na vyjadrenie k zisteným nezrovnalostiam. PPA poukázala na chyby zistené v jednotlivých kultúrnych dieloch (ďalej aj len „KD“) a to A. B. C. XXXX/X, D. A. B. C. XXXX/ X parcela E. s parcelou F., KD G. C. XXXX/X, D. D. H. D. C. XXXX/X, D. I. C. X XXX/X E. D. I. C. XXXX/ X, ďalej na nezrovnalosti spočívajúce v neexistencii KD, väčšej výmere KD ako je zapísané v registri pôdy ako aj na fakt, že okrem žiadateľa si podali jednotnú žiadosť viaceré subjekty. Žalobca následne svojim podaním zo dňa 05.10.2018 predložil vyplnenú prílohu špecifikácie nezrovnalostí, v ktorej potvrdil pôvodne nahlásenú výmeru na KD A. B. C. XXXX/X, D. A. B. č. XXXX/X parcela E. s parcelou F., KD D. H. D. C. XXXX/X, D. I. C. XXXX/X, D. I. C. XXXX/X teda na všetkých KD okrem D. G. C. XXXX/X, na ktorom si žalobca v žiadosti znížil nahlásenú výmeru 2,33 ha na výmeru 2,13 ha. 2. PPA listom zo dňa 17.04.2019 (doručený žalobcovi dňa 25.4.2019) vyzvala žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich obhospodarovanie s uvedením sporných KD, o predloženie evidencie o poľnohospodárskom pozemku a evidencie o použití hnojív a hospodárskych hnojív sekundárnych zdrojov živín a kompostov na poľnohospodárskych pozemkoch, predloženie tzv. knihy honov alebo iných dokladov, ktoré jednoznačne preukážu obhospodarovanie deklarovaných pozemkov, evidenciu ustanovenú vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 172/2018 Z.z. (výpis z registra ovocných sadov a vinohradov za rok 2018) alebo iný doklad preukazujúci, že žalobca v roku 2018 deklarované plochy obhospodaroval s tým, že na neskôr priložené doklady sa podľa § 26 ods. 4 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z.z.“) neprihliada. Žalobca dňa 03.05.2019 predložil PPA na základe tejto výzvy zmluvy o nájme, mapové časti evidencie a vysvetlenie o rozsahu užívania, následne dňa 29.05.2019 žalobca predložil ďalší dokument, s odôvodnením, že na skôr predloženom CD nosiči chýbal. 3. PPA vykonala dňa 14.05.2019 kontrolu na mieste (ďalej aj len „KNM 1“), pričom dňa 15.05.2019 bola správa z kontroly na mieste odovzdaná žalobcovi, ktorý potvrdil svoju účasť na kontrole a stav zistený počas kontroly na mieste, zároveň bol upovedomený o tom, že sa môže vyjadriť k zisteniam kontroly s tým, že na námietky podané po prerokovaní správy sa nebude prihliadať. K záznamu z kontroly sú priložené tabuľky, z ktorých vyplývajú rozdiely medzi žalobcom deklarovanou výmerou uvedenou v žiadosti a nameranou výmerou zistenou pri kontrole, letecké snímky plôch a rukou vypísaná tabuľka evidencie o hnojení pozemkov. 4. Ďalšia kontrola na mieste bola vykonaná dňa 17.10.2019 (ďalej len „KNM2“), správa z tejto kontroly bola žalobcovi doručená dňa 31.10.2019. Zo správy z KNM2 vyplýva, že žiadateľ umelo vytvoril podmienky potrebné k tomu, aby v rozpore s cieľmi právnych predpisov získal neoprávnenú výhodu podľa článku 60 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1306/2013. 5. Následne PPA ako prvostupňový správny orgán vydala dňa 25.02.2020 rozhodnutie č.500/2178/22849/2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 1 ods. 1 v spojení s § 10 a v súlade s § 23 a nasl. zákona číslo 280/2017 Z.z. a v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán žalobcovi schválil poskytnutie podpory formou úhrady finančnej disciplíny v sume 90,01 EUR podľa čl. 26 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1306/2013“), pričom súčasne neschválil poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu podľa § 14 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., neschválil poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie podľa § 14 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., neschválil poskytnutie podpory formou platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami a zároveň uložil dodatočnú sankciu v sume 156,19 EUR podľa § 6 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z., ako aj neschválil poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie podľa čl. 19 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014. 6. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že preskúmal jednotnú žiadosť žalobcu spolu so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov, grafickými prílohami a ostatnými dokladmi predloženými žiadateľom a že v priebehu správneho konania vykonal administratívne kontroly vrátane krížových kontrol plnenia kritérií oprávnenosti a podmienok krížového plnenia podľa platnej legislatívy Európskej únie. Správny orgán ďalej konštatoval, že za účelom zistenia presného a úplného skutkového stavu si obstaral potrebné podklady, najmä podania a vyjadrenia účastníka konania, dôkazy, čestné vyhlásenia a výsledky uskutočnených kontrol, ktoré považoval za správne a spoľahlivo objasňujúce stav veci, pričom kľúčovým podkladom pre vydanie rozhodnutia boli výsledky týchto kontrol. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán ďalej uviedol, že po zohľadnení všetkých dostupných dôkazov a po kontrolách vykonaných podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 dospel k záveru, že sú splnené podmienky na rozhodnutie vo výrokovej časti, pričom postup výpočtu sumy podpory, hodnoty nadhodnotenia a zistenia z vykonaných kontrol uviedol v špecifikácii platieb a v zozname pozemkov so zisteným nadhodnotením a chybami, ktoré tvoria prílohy rozhodnutia a jeho neoddeliteľnú súčasť. 7. Zo špecifikácie platieb, ktorá tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že prvostupňový orgán pri posudzovaní jednotnej žiadosti žalobcu o poskytnutie priamych podpôr za rok 2018 vychádzal z rozdielu medzi žalobcom nahlásenou výmerou poľnohospodárskej pôdy a výmerou určenou ako „oprávnená na poskytnutie podpory“ (určená výmera). Zo špecifikácie platieb ku každej platbe vyplýva rozdiel medzi nahlásenou a určenou výmerou. Zo špecifikácie platieb vyplývajú jednotlivé sumy pred krátením, v dôsledku zisteného nadhodnotenia výmery žalovaný uplatnil zníženie podľa čl. 19a nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014. Z prílohy rozhodnutia ďalej vyplýva že PPA však súčasne uplatnila aj zníženie za umelé vytvorenie podmienok na získanie podpory v rozsahu 100 % podľa čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, v dôsledku čoho došlo k zníženiu platieb a po uplatnení uvedených znížení žalovaný stanovil výšku platieb na sumu 0,00 eura. Zo špecifikácie platieb ďalej vyplýva, že PPA uplatnila aj zníženia vyplývajúce z nadhodnotenia výmery vo forme dodatočnej sankcie (offset) podľa čl. 19a nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014, pričom sankčná výmera bola určená v rozsahu 7,30 ha a finančný dopad tejto dodatočnej sankcie bol vyčíslený v sume 150,19 eur. PPA uplatnila aj úhradu finančnej disciplíny. Základ pre výpočet finančnej disciplíny bol určený v sume 6.677,24 eura, pričom percento úhrady bolo stanovené vo výške 1,348051 %. Úhrada finančnej disciplíny pred krátením bola vyčíslená v sume 90,01 eura a v tej istej výške bola uvedená aj výsledná úhrada finančnej disciplíny. 8. V administratívnom spise druhostupňového orgánu sa nachádza sprievodný list, ktorým prvostupňový orgán predložil odvolanie žalovanému ako druhostupňovému orgánu, pričom prílohou tohto podania je nedatovaná listina „Výsledky doplneného konania“, v tejto listine sa uvádzajú podrobné skutkové zistenia a správna úvaha pri posúdení skutkového stavu a právne posúdenie veci (najmä právne posúdenie jednotlivých nájomných zmlúv a dokladov predložených zo strany žalobcu), táto listina nie je súčasťou prvostupňového administratívneho spisu a zo žiadneho dokumentu nevyplýva, že bola doručovaná žalobcovi. Tieto skutočnosti nie sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. 9. Žalovaný vydal dňa 27.04.2020 podľa § 35 ods. 6 zákona č. 280/2017 Z. z rozhodnutie č. 6990/2020-640, č. záznamu 16832/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, a to tak, že znenie časti výroku prvostupňového rozhodnutia o neschválení poskytnutia podpory formou jednotnej platby na plochu, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platby pre vybrané oblasti s prírodnými a inými obmedzeniami a platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie doplnil o právny základ v čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, v spojení s príslušnými ustanoveniami nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. a zároveň z výroku vypustil uplatnenie sankcie vo výške 156,19 eur. Žalovaný súčasne rozhodol, že ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia zostávajú nezmenené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí posúdil odvolacie námietky ako nedôvodné, keďže skutkové zistenia platobnej agentúry považuje za správne, zákonné a dostatočne preukázané obsahom administratívneho spisu, uviedol, že postup platobnej agentúry bol v súlade s právnymi predpismi Európskej únie aj Slovenskej republiky. 10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný rekapituloval obsah prvostupňového rozhodnutia, vrátane toho, že PPA schválila žalobcovi úhradu finančnej disciplíny v sume 90,01 EUR a súčasne neschválila poskytnutie jednotlivých priamych platieb, pričom svoje rozhodnutie oprela o výsledky administratívnych kontrol, krížových kontrol a kontrol na mieste, ako aj o zistenia týkajúce sa nadhodnotenia výmer, neobhospodarovania niektorých plôch a nepreukázania práva užívania. Žalovaný následne opísal skutkové zistenia platobnej agentúry, a to najmä priebeh administratívnych kontrol, obsah oznámenia o nezrovnalostiach, výsledky kontrol na mieste, rozsah zistených rozdielov medzi nahlásenými a určenými výmerami, ako aj zistenia týkajúce sa neobhospodarovania niektorých dielov pôdnych blokov a viacnásobného nahlásenia rovnakých plôch viacerými subjektmi. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal hodnotením predložených nájomných zmlúv, pričom uviedol, že niektoré z nich boli uzatvorené so subjektom, ktorý v čase ich uzavretia neexistoval, a iné neobsahovali dostatočné určenie prenajímateľa alebo predmetu nájmu, a preto ich nepovažoval za spôsobilé preukázať právo užívania poľnohospodárskej pôdy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe nich zmluvy považuje za neplatné, pričom na absolútnu neplatnosť právnych úkonov prihliada správny orgán z úradnej povinnosti. V nadväznosti na uvedené skutkové a právne zistenia žalovaný uviedol, že v prípade, ak je zistené umelé vytvorenie podmienok na získanie podpory v zmysle čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, neposkytujú sa žiadne výhody, pričom tento právny následok sa uplatní bez ohľadu na to, či ide o nesplnenie jednotlivých kritérií oprávnenosti alebo o kombináciu viacerých porušení. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe preskúmania administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobca umelo vytvoril podmienky potrebné na poskytnutie podpôr, a preto mu nemožno uvedené platby priznať. 11. Zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že k nej pristúpil na základe § 35 ods. 6 zákona č. 280/2017 Z. z., keďže neschválenie poskytnutia jednotlivých platieb vychádza z dôvodu aplikácie čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. 12. Žalovaný sa ďalej vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu v tom zmysle, že pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, v napadnutom rozhodnutí uviedol, že toto obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 26 ods. 9 a § 26 ods. 12 zákona č. 280/2017 Z. z. a nepovažuje ho za nepreskúmateľné. Zároveň konštatoval, že rozhodnutím vydaným v rámci odvolacieho konania dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom obe rozhodnutia spolu úzko súvisia a v rámci jedného správneho konania tvoria jeden celok zavŕšený až právoplatnosťou rozhodnutia druhostupňového orgánu. Žalovaný súčasne uviedol, že nie je účelom odvolacieho konania odstraňovať menšie nedostatky v odôvodneniach rozhodnutí prvostupňových orgánov, pričom samotné rozhodnutie žalovaného tieto prípadné nedostatky napráva. 13. K námietke porušenia procesných práv žalobcu a práva na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že postup platobnej agentúry bol v súlade s právnymi predpismi, keďže žalobca bol v priebehu konania opakovane vyzývaný na preukázanie plnenia ustanovených podmienok a práva užívania k nahláseným poľnohospodárskym plochám, bol riadne poučený o následkoch nepredloženia dokladov v stanovenej lehote a mal možnosť sa k zisteniam správneho orgánu vyjadriť. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neuplatnil žiadne námietky proti výsledkom kontrol na mieste, a to ani pri prerokovaní ich výsledkov, ani následne do vydania prvostupňového rozhodnutia, pričom svoje námietky uplatnil až v odvolaní. 14. Vo vzťahu k námietke nesprávneho hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že dôkazná povinnosť bola v danom konaní na žalobcovi, ktorý bol podľa § 16 ods. 7 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., § 60 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. a § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. povinný po výzve správneho orgánu riadne preukázať vlastnícke právo alebo právo užívania ku všetkým nahláseným poľnohospodárskym plochám. Žalovaný poukázal na to, že na dôkazy predložené po uplynutí určenej lehoty sa v zmysle § 26 ods. 4 zákona č. 280/2017 Z. z. neprihliada, a to ani v odvolacom konaní, na čo nadväzuje aj § 35 ods. 8 tohto zákona. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že správne orgány neboli oprávnené prihliadať na oneskorene predložené doklady, vrátane dodatočne predloženej knihy honov. 15. K námietke nesprávneho posúdenia práva užívania poľnohospodárskej pôdy žalovaný uviedol, že PPA bola oprávnená a povinná preskúmať predložené nájomné zmluvy aj z hľadiska ich platnosti, a to na účely posúdenia splnenia kritérií oprávnenosti. Žalovaný výslovne konštatoval, že nejde o rozhodovanie súkromnoprávnych sporov, ale o predbežné posúdenie listín predložených na preukázanie práva užívania pôdy. Žalovaný podrobne vysvetlil, že na absolútnu neplatnosť právnych úkonov je správny orgán povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a preto bol oprávnený dospieť k záveru, že niektoré z predložených nájomných zmlúv sú neplatné pre neexistenciu prenajímateľa alebo pre neurčitosť predmetu nájmu. 16. Pokiaľ ide o námietku nesprávnej aplikácie čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, žalovaný uviedol, že na základe kombinácie okolností zistených v konaní a subjektívneho prvku spočívajúceho v snahe žalobcu získať výhodu z pravidiel Európskej únie dospel k záveru, že žalobca umelo vytvoril podmienky potrebné na poskytnutie podpory. Žalovaný sa odvolal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, z ktorej vyplýva, že pri posudzovaní umelo vytvorených podmienok sa skúma kombinácia objektívnych a subjektívnych okolností, pričom subjektívny prvok nie je totožný so zavinením v zmysle vnútroštátneho práva. Žalovaný zdôraznil, že právna úprava nevyžaduje preukázanie úmyslu v trestnoprávnom zmysle alebo v zmysle zásad správneho trestania, ale postačuje zistenie, že konanie žalobcu bolo v rozpore s cieľmi právnych predpisov Európskej únie. II. Správna žaloba 17. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 23.06.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 25.06.2020, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, nepreskúmateľné a vydané v konaniach zaťažených podstatnými procesnými vadami, ktoré mali za následok porušenie práv žalobcu a vydanie nezákonného rozhodnutia. 18. Ako prvý žalobný dôvod žalobca uvádzal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pre úplnú absenciu dôvodov. Poukázal na to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nebolo možné zistiť, akými skutkovými zisteniami a právnymi úvahami sa správny orgán riadil pri neschválení jednotlivých podpôr, ani z akých dôvodov uložil dodatočnú sankciu. Namietal, že rozhodnutie neobsahovalo opis rozhodujúcich skutkových okolností, hodnotenie vykonaných dôkazov ani správnu úvahu, ktorá by umožňovala preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Zdôrazňoval, že samotné odkazy na prílohy rozhodnutia alebo na administratívny spis nemôžu nahradiť zákonom požadované náležitosti odôvodnenia. Na podporu tejto argumentácie žalobca výslovne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné aj vtedy, ak jeho dôvody možno len domýšľať z obsahu správneho spisu, avšak nie sú vyjadrené priamo v odôvodnení rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že podľa ustálenej judikatúry správnych súdov musí byť rozhodnutie preskúmateľné samo osebe, bez potreby rekonštruovať jeho dôvody z iných podkladov. 19. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na to, že prvostupňový správny orgán spolu s odvolaním a administratívnym spisom predložil žalovanému aj nový podklad pre vydanie rozhodnutia, z ktorého žalovaný vychádzal v napadnutom rozhodnutí, a to „Výsledky doplneného dokazovania“, pričom zdôraznil, že z tohto dokumentu vyplývajú konkrétne zistenia, na základe ktorých nedošlo zo strany prvostupňového orgánu k schváleniu podpory. Žalobca zdôraznil, že s uvedenými zisteniami nebol oboznámený a nemal možnosť sa k nim s poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“) vyjadriť, čím došlo k porušeniu práv žalobcu účinne hájiť svoje práva a oprávnené záujmy, porušeniu zásady kontradiktórnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia. Namietal, že správny orgán vychádzal aj z podkladov, ku ktorým sa nemohol vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť účinne uplatniť jeho procesné práva. 20. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania. Poukázal na to, že ministerstvo v odvolacom konaní nahradilo chýbajúce odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia vlastným rozsiahlym odôvodnením, čím fakticky rozhodlo o veci po prvý raz až v druhom stupni. Zdôrazňoval, že s rozhodujúcimi dôvodmi, na základe ktorých mu neboli priznané platby, sa oboznámil až z druhostupňového rozhodnutia, proti ktorému už nemal možnosť podať riadny opravný prostriedok. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že hoci judikatúra správnych súdov v určitých prípadoch pripúšťa doplnenie alebo spresnenie odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom, nepripúšťa situáciu, v ktorej by druhostupňový orgán nahradil úplne absentujúce odôvodnenie rozhodnutia prvého stupňa. Na podporu tohto záveru žalobca poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/142/2009), z ktorej vyplýva, že zásada jednotnosti rozhodnutí nemôže slúžiť na legitimizáciu nepreskúmateľného prvostupňového rozhodnutia, a že odvolací orgán nesmie suplovať činnosť prvostupňového orgánu v rozsahu, ktorý by popieral právo účastníka na riadny opravný prostriedok. 21. Ako ďalší žalobný dôvod žalobca uviedol, že ministerstvo v odvolacom konaní rozšírilo a zmenilo právny základ rozhodnutia, keď neschválenie podpôr oprelo o aplikáciu čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, hoci tento dôvod nebol v prvostupňovom rozhodnutí uplatnený. Tvrdil, že ide o nový rozhodujúci právny dôvod, ku ktorému nemal možnosť sa vyjadriť v rámci riadneho opravného prostriedku, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv. 22. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť uloženia dodatočnej sankcie v prvostupňovom rozhodnutí a to z dôvodu, že v rozhodnutí úplne absentovala akákoľvek úvaha o dôvodoch uloženia sankcie, o jej výške a o proporcionalite zásahu do jeho práv. Tvrdil, že správny orgán neuviedol, za aké konkrétne porušenie povinností bola sankcia uložená, ani aké právne ustanovenia boli pri jej uložení aplikované. 23. Žalobca zároveň namietal, že rozhodnutie ministerstva je nepreskúmateľné aj v tej časti, v ktorej ponechalo v platnosti výrok o schválení úhrady finančnej disciplíny v sume 90,01 EUR, keďže k tejto časti výroku žalovaný neuviedlo žiadne skutkové ani právne dôvody. Zdôrazňoval, že ak žalovaný tvrdil, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok, táto argumentácia nemôže obstáť v časti výroku, ku ktorej neexistuje žiadna odôvodňujúca úvaha ani v jednom z rozhodnutí. 24. Na záver žalobca zhrnul, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, vydané v rozpore so zásadou dvojinštančnosti, so zásadou zákonnosti a so základnými zásadami správneho konania, pričom tieto vady mali za následok ich nezákonnosť. Z týchto dôvodov navrhol, aby správny súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenia žalobcu a žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania 25. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.08.2020 v celom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Uviedol, že oba správne orgány postupovali v súlade s právnymi predpismi Európskej únie aj Slovenskej republiky, a že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo všetkých vykonaných dôkazov nachádzajúcich sa v príslušných administratívnych spisoch. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu smerujúcu proti nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa § 26 ods. 9 a § 26 ods. 12 zákona č. 280/2017 Z. z. Zdôraznil, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia boli výslovne označené prílohy, ktoré tvorili jeho neoddeliteľnú súčasť, a to najmä „Špecifikácia platieb“ a zoznam pozemkov so zisteným nadhodnotením a chybami. Podľa žalovaného bolo možné po oboznámení sa s týmito prílohami jednoznačne zistiť skutkový stav veci aj dôkazy, z ktorých PPA vychádzala. Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe nekonkretizoval žiadne konkrétne pochybenia vo vzťahu k zisteniam z vykonaných kontrol, ale obmedzil sa len na všeobecnú námietku nedostatočného odôvodnenia. 27. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je nevyhnutné, aby celé odôvodnenie rozhodnutia bolo doslovne uvedené v textovej časti označenej ako „odôvodnenie“, pokiaľ je v rozhodnutí výslovne uvedený odkaz na inú listinu, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a bola účastníkovi konania doručená. Takýto postup považoval za súladný so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti podľa § 23 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. Žalovaný zdôraznil, že duplicita úplného prepisovania zistení z kontrol do textu rozhodnutia by bola nehospodárna, keďže žalobcovi bolo umožnené sa s týmito zisteniami oboznámiť a vyjadriť sa k nim. 28. K procesným námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správy z kontrol na mieste KNM 1 a KNM 2 boli žalobcovi riadne doručené a prerokované, pričom žalobca voči nim neuplatnil žiadne námietky, a to ani v zákonom stanovenej lehote, ani v odvolacom konaní. Žalovaný poukázal na § 26 ods. 4 zákona č. 280/2017 Z. z. a konštatoval, že procesné námietky žalobca uplatnil oneskorene, až v žalobe. Zdôraznil, že žalobca mal počas celého konania možnosť nahliadať do administratívneho spisu podľa § 27 zákona č. 280/2017 Z. z. a aktívne sa zúčastňovať na dokazovaní. 29. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa dodatočnej sankcie, žalovaný poukázal na to, že žalobca si bol vedomý skutočnosti, že rozhodnutím druhostupňového orgánu bola sankcia vypustená, a zároveň sám v žalobe uviedol, že túto časť rozhodnutia už nenapáda. Z tohto dôvodu považoval žalovaný námietky smerujúce k sankcii za irelevantné. 30. K námietke porušenia základných zásad správneho konania žalovaný uviedol, že si je vedomý judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukazoval, avšak zdôraznil, že právo účastníka konania byť osobitne oboznámený s ukončením dokazovania nepatrí medzi základné pravidlá správneho konania podľa § 3 správneho poriadku. Uviedol, že aj keby sa základné pravidlá správneho konania subsidiárne uplatňovali, žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k zisteniam z vykonaných kontrol, ktoré tvorili kľúčový podklad rozhodnutia. 31. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti časti rozhodnutia týkajúcej sa úhrady finančnej disciplíny žalovaný uviedol, že ide o rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi v plnom rozsahu vyhovené, a preto podľa § 26 ods. 13 zákona č. 280/2017 Z. z. nebolo potrebné jeho podrobné odôvodnenie. Zdôraznil, že úhrada finančnej disciplíny sa poskytuje automaticky oprávneným prijímateľom a žalobca v žalobe ani nespochybňoval samotnú výšku priznanej sumy. 32. Pokiaľ ide o námietku porušenia zásady dvojinštančnosti, žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán bol oprávnený zmeniť výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu a súčasne doplniť jeho odôvodnenie. Zdôraznil, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie spolu úzko súvisia a v rámci jedného správneho konania tvoria jeden celok, ktorý je zavŕšený až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu. Podľa žalovaného doplnenie dôvodov v odvolacom konaní prebehlo v súlade s judikatúrou správnych súdov a žalobca mal možnosť sa s podkladmi oboznámiť už v prvostupňovom konaní. 33. K námietke týkajúcej sa „Výsledkov doplneného konania“ žalovaný uviedol, že tieto boli vyhotovené v súlade s § 35 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. až v odvolacom konaní a stali sa súčasťou administratívneho spisu. Žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť prostredníctvom nahliadnutia do spisu, pričom žalovaný zdôraznil, že tieto výsledky nepredstavovali nový skutkový základ, ale opis priebehu konania a zistení, ktoré už vyplývali z administratívneho spisu. 34. Napokon žalovaný uviedol, že bolo oprávnene posúdené, že žalobca naplnil podmienky obchádzania právnych predpisov podľa čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, keďže nepreukázal právo užívania ku všetkým nahláseným poľnohospodárskym plochám napriek výzvam správneho orgánu, a tým sledoval získanie výhody z pravidiel Európskej únie. Z tohto dôvodu bolo podľa žalovaného zákonné nepriznať žalobcovi platby SAPS, ekologizačné platby, platby pre oblasti s obmedzeniami a platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenia v plnom rozsahu, pričom úhrada finančnej disciplíny predstavovala samostatnú platbu, na ktorú sa ustanovenia o obchádzaní nevzťahovali. 35. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.09.2020 zotrval na všetkých žalobných tvrdeniach a námietkach uplatnených v správnej žalobe. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného nepovažuje za spôsobilé vyvrátiť nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, a že žalovaný sa s podstatou jeho žalobných námietok nevysporiadal. Nad rámec argumentácie uvedenej v žalobe poukázal na iné, obdobné rozhodnutie PPA, v ktorom bolo odôvodnenie rozhodnutia totožné ako v prejednávanej veci, pričom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako odvolací orgán v tejto inej veci samé konštatovalo nepreskúmateľnosť rozhodnutia PPA pre nedostatok dôvodov, absenciu uvedenia vykonaných dôkazov, výkladu právnych noriem, ich vzťahu ku skutkovým zisteniam a správnej úvahy, a preto bolo podľa ministerstva v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku, ako aj s § 3 ods. 1 a § 46 správneho poriadku (rozhodnutie PPA č. 500/1814/21224/2017 zo dňa 24.04.2018 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2018). 36. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že žalovaný v prejednávanej veci postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, ako aj v rozpore s § 59 ods. 3 správneho poriadku, čím podľa jeho názoru došlo aj k porušeniu zásady legitímnych očakávaní. V tejto súvislosti žalobca podrobne rozviedol obsah precedenčnej zásady a zásady legitímnych očakávaní v správnom konaní, pričom poukázal na odbornú literatúru a na judikatúru anglických súdov, konkrétne na rozhodnutie R (Baker) v Devon County Council (1995), 1 All ER 73, z ktorého citoval závery o tom, že legitímne očakávania sa nevzťahujú na samotný výsledok konania, ale na procesnú spravodlivosť a na záujem účastníka na rovnakom alebo podobnom procesnom postupe správneho orgánu. 37. Žalobca ďalej uviedol, že povinnosť správneho orgánu riadne a presvedčivo odôvodniť rozhodnutie nie je vylúčená ani ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., na ktoré sa žalovaný odvolával. Zdôraznil, že aj keď sa na konanie o priamych podporách nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní v plnom rozsahu, každé rozhodnutie správneho orgánu musí byť preskúmateľné súdom a musí zodpovedať základným princípom správneho práva a princípom dobrej správy. Uviedol, že tieto dokumenty síce predstavujú tzv. soft-law, avšak vytvárajú štandard kvality rozhodovania verejnej správy, ktorého dodržiavanie je predmetom súdneho prieskumu. Zdôraznil, že medzi kontrolovateľné zásady patrí najmä zásada legality, ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, zákazu zneužitia správneho uváženia, zásada predvídateľnosti, legitímnych očakávaní a právnej istoty. 38. K argumentácii žalovaného, ktorý poukazoval na § 26 ods. 13 zákona č. 280/2017 Z. z., žalobca uviedol, že táto je v prejednávanej veci bez právnej relevancie, keďže prvostupňovým rozhodnutím mu nebolo vyhovené v plnom rozsahu. Uviedol, že PPA síce schválila úhradu finančnej disciplíny v sume 90,01 eur, avšak súčasne neschválila poskytnutie viacerých podpôr a uložila dodatočnú sankciu, a preto nebolo možné aplikovať výnimku z povinnosti odôvodnenia rozhodnutia. 39. Osobitnú časť repliky žalobca venoval zásade jednotnosti prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia. Uviedol, že hoci táto zásada vyplýva zo súdnej judikatúry, konkrétne z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž-o-KS 126/2006, publikovaného ako R 46/2007, vzťahuje sa len na prípady, v ktorých odvolací orgán dopĺňa alebo rozvíja správnu úvahu prvostupňového orgánu. Zdôraznil, že táto judikatúra sa nevzťahuje na situácie, v ktorých v prvostupňovom rozhodnutí úplne absentuje akékoľvek odôvodnenie, a kde druhostupňový orgán toto odôvodnenie v celom rozsahu nahradí vlastným. Podľa žalobcu je v takom prípade porušená zásada dvojinštančnosti, keďže účastník konania sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi až v druhom stupni, proti ktorému už nemá k dispozícii riadny opravný prostriedok. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie žalovaného, v ktorom sám uviedol, že v odvolacom konaní priamo zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia na zákonný. 40. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu. IV. Relevantná právna úprava 41. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 42. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 43. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., na konanie o priamych podporách sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40 všeobecného predpisu o správnom konaní. 44. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z., v konaní o priamych podporách konajúci orgán uplatňuje zásadu riadneho finančného hospodárenia, zásadu transparentnosti, zásadu nediskriminácie, zásadu hospodárnosti, zásadu efektívnosti, zásadu účelnosti, zásadu účinnosti a zásadu zákazu konfliktu záujmov. 45. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., oprávnenosť žiadosti o priame podpory sa overuje postupmi podľa osobitných predpisov. Vykonávanie dôkazných prostriedkov patrí konajúcemu orgánu. Platobná agentúra môže v prvostupňovom konaní pri zisťovaní skutkového stavu a overovaní plnenia podmienok na poskytnutie priamych podpôr vyzvať žiadateľa, aby jej predložil dôkazy v primeranej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. 46. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z., v prvostupňovom konaní sa neprihliada na dôkazy predložené po uplynutí lehoty určenej konajúcim orgánom alebo osobitnými predpismi. 47. Podľa § 26 ods. 7, 8 zákona č. 280/2017 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi, musí ho vydať konajúci orgán, musí vychádzať zo stavu veci zisteného v konaní a musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom. Písomné rozhodnutie obsahuje výrok, ktorý sa môže členiť na časti, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie žiadosti, ktorá bola predmetom konania. Rozhodnutie musí mať odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je konajúcim orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. 48. Podľa § 26 ods. 9 zákona č. 280/2017 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti obsahuje vo výroku výšku schválených priamych podpôr. Proti rozhodnutiu alebo časti výroku rozhodnutia o schválení poskytnutia podpory v plnom rozsahu, alebo ak tak ustanovuje § 34 ods. 8, sa nemožno odvolať. 49. Podľa § 26 ods. 10 zákona č. 280/2017 Z. z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak odsek 11 neustanovuje inak. Povinnou prílohou rozhodnutia je špecifikácia platieb, ktorá obsahuje nahlásenú a určenú výmeru plochy, nahlásený alebo určený počet zvierat, výpočet výšky schválených priamych podpôr a výpočet udelených sankcií. 50. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z., ak vzniknú nedostatky alebo pochybnosti o pravdivosti podania alebo jeho príloh alebo je podanie alebo jeho prílohy neúplné, konajúci orgán oznámi tieto nedostatky alebo pochybnosti žiadateľovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril; konajúci orgán určí žiadateľovi primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia konajúceho orgánu a súčasne ho poučí o následkoch nedodržania určenej lehoty. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 51. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu. 52. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6, § 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 13.02.2026 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 53. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca svojimi žalobnými námietkami namietal porušenie svojich procesných práv v správnom konaní. Namietal najmä skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto nemohol uplatniť odvolacie námietky k meritu veci, s čím súvisí námietka porušenia zásady dvojinštančnosti konania, ďalej namietal, že sa nemohol oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Žalobca však v správnej žalobe nevzniesol žiadne námietky smerujúce proti skutkovým zisteniam, ani proti právnemu posúdeniu veci obsiahnutému v samotnom napadnutom rozhodnutí. 54. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou porušenia zásady dvojinštančnosti konania, ktorú žalobca odvodňoval tým, že prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a je preto nepreskúmateľné. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté druhostupňové rozhodnutie a zároveň, prvostupňové a odvolacie konanie a rozhodnutia tvoria jeden celok. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia môže vymedziť aj iné dôvody ako tie, ktoré uvádza prvostupňový správny orgán, resp. dôvody môže doplniť. Z obsahu prílohy, ktorá je súčasťou prvostupňového rozhodnutia (§ 26 ods. 10 zákona č. 280/2017 Z. z.) vyplývajú jednotlivé žalobcom nahlásené plochy, určené plochy, plochy nadhodnotenia, výpočet platieb a skutočnosť, že bolo uplatnené nadhodnotenie v zmysle čl. 19a nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 a zníženie za umelé vytvorenie podmienok v zmysel čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (viď bod 7 odôvodnenia tohto rozsudku). Zo špecifikácie platieb tak vyplýva, že PPA nepristúpila iba k úprave nahlásených výmer a k uplatneniu sankcií za nadhodnotenie výmery podľa príslušných ustanovení vykonávacích nariadení, ale v celom rozsahu uplatnil zníženie za umelé vytvorenie podmienok podľa čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, v dôsledku čoho žalobcovi nebola priznaná žiadna z požadovaných platieb, a to ani v rozsahu výmer, ktoré boli zo strany PPA určené ako oprávnené. Toto odôvodnenie následne žalovaný ako odvolací orgán doplnil tak, že uviedol právne posúdenie veci vo vzťahu k užívacím právam žalobcu na nahlásených plochách. Súd preto konštatuje, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktoré tvoria jeden celok, netrpia vadou nepreskúmateľnosti a súd túto žalobnú námietku považoval za nedôvodnú. 55. Vo vzťahu k porušeniu procesných práv žalobcu súd v prvom rade poukazuje na obsah administratívneho spisu odvolacieho orgánu (žalovaného), v ktorom sa nachádza dokument „Výsledky doplneného konania“, z ktorého nad rámec odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplývajú skutočnosti podstatné pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a to opis skutkových okolností a posúdenie skutkového stavu (najmä právne posúdenie nájomných zmlúv a iných dokumentov, ktoré predložil na výzvu PPA žalobca). Tento dokument nie je súčasťou administratívneho spisu prvostupňového orgánu a do administratívneho spisu druhostupňového orgánu je zaradený až v poradí po podanom odvolaní, pričom žalobcovi doručovaný nebol. Súd konštatuje, že tieto skutkové zistenia a správna úvaha týkajúca sa posúdenia zmlúv nie sú obsiahnuté v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Súd preto prisvedčil žalobcovi v tom, že nemohol uplatniť odvolacie námietky voči tomuto posúdeniu jeho užívacích vzťahov k jednotlivým KD, keďže tieto skutočnosti mu z prvostupňového rozhodnutia neboli známe. Podľa § 23 ods.1 zákona č. 280/2017 Z. z. sa niektoré ustanovenia správneho poriadku na toto konanie nevzťahujú. Na konanie podľa zákona č. 280/2017 Z. z. sa však aplikujú princípy uvedené v §23 ods. 2 tohto zákona, a to princíp transparentnosti a nediskriminácie. Zároveň je potrebné uvedený postup žalobcu posúdiť aj s ohľadom na znenie § 25 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z., podľa ktorého je konajúci orgán povinný žiadateľovi oznámiť svoje pochybnosti a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril. Výzvy PPA adresované žalobcovi neobsahovali pochybnosti o platnosti nájomných zmlúv, ktoré sú vyjadrené až v odvolacom konaní a to v listine „Výsledky doplneného konania“ a následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd preto konštatuje, že žalobca sa všetky dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia dozvedel až zo samotného napadnutého rozhodnutia a preto nemal možnosť k niektorým zaujať stanovisko v priebehu administratívneho konania. Súd sa nestotožnil s argumentáciu žalovaného, že postačuje, ak mal žalobca možnosť sa s týmito podkladmi oboznámiť nahliadnutím do spisu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že listina s názvom „Výsledky doplneného konania“ je v spise zaradená v poradí až po podanom odvolaní žalobcu, žalobca preto nemohol očakávať, že prvostupňový orgán akýmkoľvek spôsobom bude po podaní odvolania do spisu dopĺňať skutkové zistenia a právne posúdenie veci. Súd preto tento postup správnych orgánov považuje za taký, ktorý je porušením ustanovení o konaní pred správnym orgánom. Avšak v rámci zásady jednoty administratívneho konania treba povedať, že vo výslednom druhostupňovom rozhodnutí boli uvedené všetky dôvody, ktoré viedli správne orgány k danému rozhodnutiu a najneskôr v napadnutom rozhodnutí mal žalobca vedomosť o všetkých právnych úvahách správnych orgánov, a v rámci správnej žaloby mal možnosť, resp. povinnosť, všetky tieto podstatné dôvody napadnúť. 56. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným porušením procesných práv žalobcu zdôrazňuje, že nie každé porušenie procesných pravidiel zakladá nezákonnosť správneho rozhodnutia; relevantným je len také porušenie procesných práv účastníka správneho konania, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, teda na spôsob zistenia skutkového stavu alebo na jeho právne posúdenie a zároveň, ktoré je zásahom do subjektívnych práv žalobcu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. R 122/2003) vyplýva že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v prípade procesných vád môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia a ktorej odstránenie by mohlo privodiť pre žalobcu lepšie postavenie alebo lepší výsledok konania. Rozhodnutia sa nezrušujú preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Súd sa preto zaoberal otázkou, či samotná existencia procesnej vady je v prípade žalobcu dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v situácii, ak žalobca súčasne s tvrdením procesnej vady nevzniesol námietky k samotnému meritu veci, t.j. k samotným dôvodom napadnutého rozhodnutia, ktoré je primárnym predmetom súdneho prieskumu (prvostupňové rozhodnutie je predmetom prieskumu v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) a to tak, aby bolo zrejmé, či procesná vada mohla mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. 57. Súd pre posúdenie tejto otázky poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, napr. na rozsudok sp.zn. 4 As 313/2024-29 zo dňa 30.10.2025, podľa ktorého „uvedená procesní vada může vést ke zrušení správního rozhodnutí jen v případě, že mohla mít vliv na jeho zákonnost (srov. např. rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 4. 6. 2003, č. j. 6 A 12/2001-51, a ze dne 8. 2. 2007, č. j. 2 Afs 93/2006-75). Není totiž důvod rušit rozhodnutí v situaci, kdy je zřejmé, že správní orgán by po odstranění vytýkané vady vydal v dalším řízení rozhodnutí v zásadě shodné (srov. rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 4. 1. 2011, č. j. 2 As 80/2010-49). Správní soud by tudíž mohl shledat důvodnost takové žalobní námitky jedině tehdy, pokud by žalobce konkretizoval, jak mohla tato vada ovlivnit výsledek správního řízení a v čem tedy spatřuje nezákonnost napadeného rozhodnutí (srov. přiměřeně rozsudek rozšířeného senátu Nejvyššího správního soudu ze dne 20. 12. 2005, č. j. 2 Azs 92/2005–58). Podle rozsudku Nejvyššího správního soudu ze dne 15. 3. 2024, č. j. 5 As 342/2022-30, je pro úspěšnost takové námitky nezbytné, aby „žalobce upřesnil podklady, jež neměl k dispozici, a jakým způsobem takové pochybení správního orgánu mohlo ovlivnit vydané meritorní rozhodnutí. Jinak řečeno, musí popsat, co by se změnilo v případě, kdyby k takové procesní vadě nedošlo (srov. rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 29. 6. 2011, č. j. 8 As 28/2011-78, nebo ze dne 31. 8. 2015, č. j. 8 As 149/2014-68).“ ..... S ohledem na citovanou judikaturu Nejvyšší správní soud souhlasí s krajským soudem v tom, že stěžovatelka v žalobě neupřesnila podklady, které neměla ve správním řízení k dispozici, ani jakým způsobem takové pochybení správního orgánu mohlo ovlivnit její možnost se bránit proti napadenému rozhodnutí. Neuvedla také, co by se změnilo v případě, kdyby k tvrzené vadě nedošlo. ...Neuvedla ani, v čem byly podklady rozdílné ani jaké námitky by bývala vznesla, pokud by znala „aktualizované“ podklady rozhodnutí. Přisvědčit je třeba krajskému soudu i v tom, že stěžovatelka se o tvrzeném rozporu mezi podklady dozvěděla současně s doručením napadeného rozhodnutí, tudíž měla možnost již v žalobě konkrétně formulovat, jak uvedená skutečnost (nemožnost seznámit se s aktuálními podklady rozhodnutí) ovlivňuje její postup či obranu v řízení a/nebo zákonnost napadeného rozhodnutí. To však neučinila a omezila se na výše zmíněnou obecnou argumentaci, ač měla ve lhůtě pro podání žaloby dostatek času a prostoru, aby se seznámila s kompletním spisovým materiálem a nejpozději v žalobě uvedla, s jakými podklady jí nebylo umožněno se seznámit a v čem se toto pochybení negativně projevilo na její argumentaci v průběhu správního řízení a jaký to mělo vliv na zákonnost napadeného rozhodnutí.“ 58. Žalobca v podanej žalobe neuviedol, akým spôsobom by procesné pochybenie správneho orgánu mohlo ovplyvniť závery meritórneho rozhodnutia, neuviedol žiadne námietky voči právnemu posúdeniu platnosti nájomných zmlúv a užívacích vzťahov, nevzniesol konkrétne námietky voči aplikácii článku 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, pričom tieto dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia mu boli známe najneskôr doručením samotného napadnutého rozhodnutia a námietky voči nim mohol a mal v podanej žalobe uplatniť, pričom ak všetky podstatné závery nepopiera, nemôže dospieť k priaznivejšiemu rozhodnutiu. S ohľadom na absenciu relevantných námietok voči samotnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia k meritu veci (posúdenie užívacích vzťahov žalobcu k jednotlivým KD a námietky voči uplatneniu článku 60 nariadenia) súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že namietané procesné vady mohli mať reálny alebo aspoň potenciálny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a teda ani na výsledok správneho konania. Podstatné závery vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia, že nájomné zmluvy predložené žalobcom na preukázanie užívacieho práva k pozemkom boli uzatvorené s neexistujúcim subjektom alebo že neobsahovali dostatočné určenie prenajímateľa alebo predmetu nájmu, a preto neboli spôsobilé preukázať právo užívania poľnohospodárskej pôdy k daným pozemkom ako jednej zo základných podmienok pre priznanie žiadaných platieb, ostali žalobcom nedotknuté, nenapadnuté. Predmetom súdneho prieskumu je druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu a preto, ak žalobca jeho podstatné závery v žalobe nenapadne, vrátením veci pre skoršie procesné pochybenie by sa len formálne zopakovalo administratívne konanie s rovnakým výsledkom. Samotné formálne namietanie procesného pochybenia prvostupňového orgánu, bez akéhokoľvek vecného spochybnenia skutkových alebo právnych záverov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré namietanú nedostatočnú odôvodnenosť záverov PPA zhojilo, preto nemôže viesť k jeho zrušeniu. Súd preto konštatuje, že hoci k porušeniu procesných práv žalobcu v rámci administratívneho konania došlo, z vyššie uvedených dôvodov nemohol pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Zároveň súd podotýka, že nemôže dotvárať argumentáciu žalobcu a je výslovne viazaný uplatnenými žalobnými bodmi v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP. 59. Súd sa ďalej zaoberal žalobnou námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k schválenej platbe finančnej disciplíny vo výške 90,01 EUR, ku ktorej žalobca uviedol, že neobsahuje správnu úvahu. Vyčíslenie tejto sumy je však uvedené v prílohe prvostupňového rozhodnutia, na str. 3 špecifikácie platieb, ktoré obsahuje uvedenie sumy pre výpočet finančnej disciplíny a percento úhrady. Úhrada finančnej disciplíny predstavuje rozhodnutie o vyplatení sumy, ktorá bola žiadateľovi v predchádzajúcom období zadržaná v dôsledku uplatnenia mechanizmu finančnej disciplíny. Priame platby, ktoré sa majú žiadateľovi poskytnúť ako úhrada finančnej disciplíny podľa čl. 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa určia ako násobok priamych platieb určených na základe žiadosti a koeficientu úhrady finančnej disciplíny. Keďže v tomto prípade ide o vyplatenie zadržanej sumy za predchádzajúce obdobie, vyčíslenie sumy vyplýva z prvostupňového rozhodnutia a žalobca bližšie túto žalobnú námietku nekonkretizoval, teda neuviedol, či v skutočnosti mala byť vyplatená iná suma zadržanej platby za predchádzajúce obdobie, súd preto nemohol prisvedčiť ani tejto žalobnej námietke. 60. K žalobnej námietke týkajúcej sa doplnenia aplikácie čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ktorý podľa žalobcu nevyplýval z prvostupňového rozhodnutia, súd uvádza, že uplatnenie tohto článku nariadenia (zníženie za umelé vytvorenie podmienok na získanie podpory v rozsahu 100 %) vyplývalo už z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (z prílohy rozhodnutia „Špecifikácia platieb“), pričom žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil (upresnil) výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že príslušný článok nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 uviedol priamo do znenia výroku. Súd poukazuje na to, že súčasťou kompetencie druhostupňového orgánu je aj oprávnenie výrok prvostupňového rozhodnutia doplniť a spresniť alebo inak precizovať, pokiaľ takým postupom odstráni zistené nedostatky, zosúladí výrok z obsahom spisu a zabezpečí jeho jednoznačnosť. Zmena alebo doplnenie výroku pritom nepredstavuje neprípustný zásah do práv účastníka, v takom prípade nahrádza rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmenenom rozsahu. Súd preto ani pri posudzovaní tejto žalobnej námietky nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 61. Ako nedôvodnú súd posúdil aj žalobnú námietku nezákonnosti rozhodnutia v časti týkajúcej sa uplatnenej dodatočnej sankcie vo výške 156,19 eur uvedenej vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorou žalobca namietal, že neobsahuje správnu úvahu, z ktorej by bolo možné jednoznačne vyvodiť záver odôvodnenosti uloženia takejto sankcie a jej výšky a označenie dôkazov, z ktorých správny orgán pri ukladaní sankcie vychádzal. Táto žalobná námietka smerovala k prvostupňovému rozhodnutiu, súd konštatuje, že druhostupňovým rozhodnutím došlo k zmene výroku prvostupňového rozhodnutia tak, že časť výroku o uplatnení tejto sankcie bola vypustená. Prvostupňové rozhodnutie bolo teda v tejto časti v plnom rozsahu nahradené druhostupňovým rozhodnutím. Táto žalobná námietka preto nesmerovala k prieskumu napadnutého rozhodnutia, ktorým je rozhodnutia druhostupňové. Z toho dôvodu súd nemohol neprisvedčiť ani tejto žalobnej námietke. 62. Na základe uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 64. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 SSP). Odlišné stanovisko člena senátu JUDr. Lukáša Galla podľa § 139 ods. 4 SSP: 1. Na základe zistení, ktoré správny súd uviedol v bode č. 55 tohto rozsudku som ako člen senátu dospel k záveru, že žalobu je potrebné považovať v časti žalobnej argumentácie bodu IV. 2 a bodu IV. 4 za dôvodnú a napadnuté rozhodnutie je nutné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, a to spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP. 2. Ako člen senátu sa neviem stotožniť s postupom orgánov verejnej správy, kedy prvostupňový orgán vydá rozhodnutie obsahujúce stručné odôvodnenie formálneho, resp. všeobecného charakteru, voči ktorému žalobca podá odvolanie a prvostupňový orgán až následne vypracuje osobitný dokument v rozsahu 10 strán, ktorého obsahom sú skutkové zistenia a právne posúdenie samotnej žiadosti žalobcu, ktoré komplexne ozrejmujú dôvody nevyhovenia žiadosti a tým dopĺňajú alebo nahrádzajú samotné prvostupňové rozhodnutie. 3. Navyše sa ďalej neviem stotožniť s následným postupom, kedy prvostupňový orgán existenciu takéhoto dokumentu nenotifikuje žalobcovi ako účastníkovi konania a predloží ho spolu s odvolaním žalovanému, ktorý z takto koncipovaného dokumentu následne pri rozhodovaní vychádza. Predmetný postup orgánov verejnej správy nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 280/2017 Z. z., kedy by bolo vopred účastníkovi konania zrejmé, že prvostupňový orgán rozhoduje takpovediac „skrátenou formou rozhodnutia“ a že o skutočných dôvodoch nevyhovenia žiadosti by sa mal dozvedieť až z druhostupňového rozhodnutia, voči ktorému už nemôže podať odvolanie. 4. Napriek všeobecným východiskám citovanej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v bode 56 rozsudku mám za to, že uvedený postup orgánov verejnej správy nie je možné (resp. žiadúce) zo strany správnych súdov aprobovať a tým zároveň aj relativizovať postup prvostupňového orgánu, ktorý je v rozpore s § 26 ods. 9 až ods. 12 zákona č. 280/2017 Z. z. Správne súdnictvo je podľa základných princípov konania (§ 5 SSP) jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, kedy správne súdy pri rozhodovaní dbajú na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 5. Zároveň v tejto súvislosti odkazujem na známu zásadu subsidiarity správneho súdnictva, kedy uplatňovanie a bránenie práv a oprávnených záujmov má prvotne prebiehať v rámci administratívneho konania spolu so zabezpečením všetkých procesných práv a záruk pre účastníkov konania a až následne je možné ochranu práv a oprávnených záujmov preniesť na systém správneho súdnictva. Nepovažujem preto za správne, aby v rámci správneho súdnictva uvedené konanie orgánov verejnej správy ostalo nepovšimnuté bez procesných následkov pre správny orgán a aby na účastníkov konania bola následne vznášaná vyššia náročnosť na formuláciu žalobných bodov, pričom žalobca nie je podľa ustanovení SSP obmedzovaný tým, aký žalobný dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP navrhne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.