{"guid": "dc6d775c-f487-431c-ab83-9c2e84b15a69:47094679-a03d-4d7e-9d9d-971d47ae7cc2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1", "spisova_znacka": "BA-6S/151/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/151/2020 z 13. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. februára 2026, sp. zn. BA-6S/151/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1", "identifikacne_cislo": "1020200904", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/292", "nazov": "zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/292", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/292-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47094679-a03d-4d7e-9d9d-971d47ae7cc2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/151/2020\n1020200904\n13. 02. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200904.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a\nčlenov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu:\nFORS AGRICOLA, s.r.o., so sídlom Krásno nad Kysucou 1682, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 45 000\n573, zastúpeného Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku\n26, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6990/2020-640, č. 16832/2020 zo dňa 27.04.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu zamieta.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobca na základe jednotnej žiadosti na rok 2018 požiadal dňa 15.05.2018 Pôdohospodársku\nplatobnú agentúru (ďalej aj len „PPA“) o poskytnutie jednotnej platby v rámci systému jednotnej\nplatby na plochu (SAPS) s platbou za ekologizáciu na nahlásenej výmere 249,67 ha, o platbu za\nhospodárenie v oblasti so špecifickými obmedzeniami (ANC) na nahlásenej výmere 249,10 ha a o agro –\nenviromentálnu klimatickú platbu (AEKO) na nahlásenej výmere 104,61 ha. PPA žalobcovi oznámením\nzo dňa 25.09.2018 určila lehotu 10 dní na vyjadrenie k zisteným nezrovnalostiam. PPA poukázala na\nchyby zistené v jednotlivých kultúrnych dieloch (ďalej aj len „KD“) a to A. B. C. XXXX/X, D. A. B. C. XXXX/\nX parcela E. s parcelou F., KD G. C. XXXX/X, D. D. H. D. C. XXXX/X, D. I. C. X XXX/X E. D. I. C. XXXX/\nX, ďalej na nezrovnalosti spočívajúce v neexistencii KD, väčšej výmere KD ako je zapísané v registri\npôdy ako aj na fakt, že okrem žiadateľa si podali jednotnú žiadosť viaceré subjekty. Žalobca následne\nsvojim podaním zo dňa 05.10.2018 predložil vyplnenú prílohu špecifikácie nezrovnalostí, v ktorej potvrdil\npôvodne nahlásenú výmeru na KD A. B. C. XXXX/X, D. A. B. č. XXXX/X parcela E. s parcelou F., KD\nD. H. D. C. XXXX/X, D. I. C. XXXX/X, D. I. C. XXXX/X teda na všetkých KD okrem D. G. C. XXXX/X,\nna ktorom si žalobca v žiadosti znížil nahlásenú výmeru 2,33 ha na výmeru 2,13 ha.\n2. PPA listom zo dňa 17.04.2019 (doručený žalobcovi dňa 25.4.2019) vyzvala žalobcu na predloženie\ndokladov preukazujúcich obhospodarovanie s uvedením sporných KD, o predloženie evidencie o\npoľnohospodárskom pozemku a evidencie o použití hnojív a hospodárskych hnojív sekundárnych\nzdrojov živín a kompostov na poľnohospodárskych pozemkoch, predloženie tzv. knihy honov alebo\niných dokladov, ktoré jednoznačne preukážu obhospodarovanie deklarovaných pozemkov, evidenciu\nustanovenú vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 172/2018 Z.z. (výpis z registra\novocných sadov a vinohradov za rok 2018) alebo iný doklad preukazujúci, že žalobca v roku 2018\ndeklarované plochy obhospodaroval s tým, že na neskôr priložené doklady sa podľa § 26 ods. 4 zákona\n\nč. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene\nzákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v relevantnom znení (ďalej len\n„zákon č. 280/2017 Z.z.“) neprihliada. Žalobca dňa 03.05.2019 predložil PPA na základe tejto výzvy\nzmluvy o nájme, mapové časti evidencie a vysvetlenie o rozsahu užívania, následne dňa 29.05.2019\nžalobca predložil ďalší dokument, s odôvodnením, že na skôr predloženom CD nosiči chýbal.\n3. PPA vykonala dňa 14.05.2019 kontrolu na mieste (ďalej aj len „KNM 1“), pričom dňa 15.05.2019 bola\nspráva z kontroly na mieste odovzdaná žalobcovi, ktorý potvrdil svoju účasť na kontrole a stav zistený\npočas kontroly na mieste, zároveň bol upovedomený o tom, že sa môže vyjadriť k zisteniam kontroly\ns tým, že na námietky podané po prerokovaní správy sa nebude prihliadať. K záznamu z kontroly\nsú priložené tabuľky, z ktorých vyplývajú rozdiely medzi žalobcom deklarovanou výmerou uvedenou v\nžiadosti a nameranou výmerou zistenou pri kontrole, letecké snímky plôch a rukou vypísaná tabuľka\nevidencie o hnojení pozemkov.\n4. Ďalšia kontrola na mieste bola vykonaná dňa 17.10.2019 (ďalej len „KNM2“), správa z tejto kontroly\nbola žalobcovi doručená dňa 31.10.2019. Zo správy z KNM2 vyplýva, že žiadateľ umelo vytvoril\npodmienky potrebné k tomu, aby v rozpore s cieľmi právnych predpisov získal neoprávnenú výhodu\npodľa článku 60 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1306/2013.\n5. Následne PPA ako prvostupňový správny orgán\nvydala dňa 25.02.2020 rozhodnutie\nč.500/2178/22849/2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 1 ods. 1 v spojení s § 10 a\nv súlade s § 23 a nasl. zákona číslo 280/2017 Z.z. a v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a rady\n(EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe\nrežimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Prvostupňovým rozhodnutím správny\norgán žalobcovi schválil poskytnutie podpory formou úhrady finančnej disciplíny v sume 90,01 EUR\npodľa čl. 26 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení\na monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1306/2013“), pričom\nsúčasne neschválil poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu podľa § 14 nariadenia vlády\nSR č. 342/2014 Z. z., neschválil poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy\nprospešné pre klímu a životné prostredie podľa § 14 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., neschválil\nposkytnutie podpory formou platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami a\nzároveň uložil dodatočnú sankciu v sume 156,19 EUR podľa § 6 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z.,\nako aj neschválil poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie podľa\nčl. 19 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014.\n6. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že preskúmal jednotnú žiadosť\nžalobcu spolu so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov, grafickými prílohami a ostatnými dokladmi\npredloženými žiadateľom a že v priebehu správneho konania vykonal administratívne kontroly vrátane\nkrížových kontrol plnenia kritérií oprávnenosti a podmienok krížového plnenia podľa platnej legislatívy\nEurópskej únie. Správny orgán ďalej konštatoval, že za účelom zistenia presného a úplného skutkového\nstavu si obstaral potrebné podklady, najmä podania a vyjadrenia účastníka konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia a výsledky uskutočnených kontrol, ktoré považoval za správne a spoľahlivo objasňujúce stav\nveci, pričom kľúčovým podkladom pre vydanie rozhodnutia boli výsledky týchto kontrol. V odôvodnení\nrozhodnutia prvostupňový orgán ďalej uviedol, že po zohľadnení všetkých dostupných dôkazov a po\nkontrolách vykonaných podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 dospel k záveru, že\nsú splnené podmienky na rozhodnutie vo výrokovej časti, pričom postup výpočtu sumy podpory, hodnoty\nnadhodnotenia a zistenia z vykonaných kontrol uviedol v špecifikácii platieb a v zozname pozemkov so\nzisteným nadhodnotením a chybami, ktoré tvoria prílohy rozhodnutia a jeho neoddeliteľnú súčasť.\n7. Zo špecifikácie platieb, ktorá tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že\nprvostupňový orgán pri posudzovaní jednotnej žiadosti žalobcu o poskytnutie priamych podpôr za rok\n2018 vychádzal z rozdielu medzi žalobcom nahlásenou výmerou poľnohospodárskej pôdy a výmerou\nurčenou ako „oprávnená na poskytnutie podpory“ (určená výmera). Zo špecifikácie platieb ku každej\nplatbe vyplýva rozdiel medzi nahlásenou a určenou výmerou. Zo špecifikácie platieb vyplývajú jednotlivé\nsumy pred krátením, v dôsledku zisteného nadhodnotenia výmery žalovaný uplatnil zníženie podľa čl.\n19a nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014. Z prílohy rozhodnutia ďalej vyplýva že PPA však súčasne\nuplatnila aj zníženie za umelé vytvorenie podmienok na získanie podpory v rozsahu 100 % podľa čl.\n60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, v dôsledku čoho došlo k zníženiu platieb a po uplatnení uvedených\nznížení žalovaný stanovil výšku platieb na sumu 0,00 eura. Zo špecifikácie platieb ďalej vyplýva, že PPA\nuplatnila aj zníženia vyplývajúce z nadhodnotenia výmery vo forme dodatočnej sankcie (offset) podľa\nčl. 19a nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014, pričom sankčná výmera bola určená v rozsahu 7,30 ha\na finančný dopad tejto dodatočnej sankcie bol vyčíslený v sume 150,19 eur. PPA uplatnila aj úhradu\n\nfinančnej disciplíny. Základ pre výpočet finančnej disciplíny bol určený v sume 6.677,24 eura, pričom\npercento úhrady bolo stanovené vo výške 1,348051 %. Úhrada finančnej disciplíny pred krátením bola\nvyčíslená v sume 90,01 eura a v tej istej výške bola uvedená aj výsledná úhrada finančnej disciplíny.\n8. V administratívnom spise druhostupňového orgánu sa nachádza sprievodný list, ktorým prvostupňový\norgán predložil odvolanie žalovanému ako druhostupňovému orgánu, pričom prílohou tohto podania je\nnedatovaná listina „Výsledky doplneného konania“, v tejto listine sa uvádzajú podrobné skutkové zistenia\na správna úvaha pri posúdení skutkového stavu a právne posúdenie veci (najmä právne posúdenie\njednotlivých nájomných zmlúv a dokladov predložených zo strany žalobcu), táto listina nie je súčasťou\nprvostupňového administratívneho spisu a zo žiadneho dokumentu nevyplýva, že bola doručovaná\nžalobcovi. Tieto skutočnosti nie sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.\n9. Žalovaný vydal dňa 27.04.2020 podľa § 35 ods. 6 zákona č. 280/2017 Z. z rozhodnutie č.\n6990/2020-640, č. záznamu 16832/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ako odvolací orgán\nrozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím\nzmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, a to tak, že znenie časti výroku prvostupňového rozhodnutia\no neschválení poskytnutia podpory formou jednotnej platby na plochu, platby na poľnohospodárske\npostupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platby pre vybrané oblasti s prírodnými a inými\nobmedzeniami a platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie doplnil o právny základ v čl. 60\nnariadenia (EÚ) č. 1306/2013, v spojení s príslušnými ustanoveniami nariadenia vlády SR č. 342/2014\nZ. z. a nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. a zároveň z výroku vypustil uplatnenie sankcie vo výške\n156,19 eur. Žalovaný súčasne rozhodol, že ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia zostávajú\nnezmenené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí posúdil odvolacie námietky ako nedôvodné, keďže\nskutkové zistenia platobnej agentúry považuje za správne, zákonné a dostatočne preukázané obsahom\nadministratívneho spisu, uviedol, že postup platobnej agentúry bol v súlade s právnymi predpismi\nEurópskej únie aj Slovenskej republiky.\n10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný rekapituloval obsah prvostupňového rozhodnutia, vrátane toho,\nže PPA schválila žalobcovi úhradu finančnej disciplíny v sume 90,01 EUR a súčasne neschválila\nposkytnutie jednotlivých priamych platieb, pričom svoje rozhodnutie oprela o výsledky administratívnych\nkontrol, krížových kontrol a kontrol na mieste, ako aj o zistenia týkajúce sa nadhodnotenia výmer,\nneobhospodarovania niektorých plôch a nepreukázania práva užívania. Žalovaný následne opísal\nskutkové zistenia platobnej agentúry, a to najmä priebeh administratívnych kontrol, obsah oznámenia\no nezrovnalostiach, výsledky kontrol na mieste, rozsah zistených rozdielov medzi nahlásenými a\nurčenými výmerami, ako aj zistenia týkajúce sa neobhospodarovania niektorých dielov pôdnych\nblokov a viacnásobného nahlásenia rovnakých plôch viacerými subjektmi. Žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí zaoberal hodnotením predložených nájomných zmlúv, pričom uviedol, že niektoré z nich boli\nuzatvorené so subjektom, ktorý v čase ich uzavretia neexistoval, a iné neobsahovali dostatočné určenie\nprenajímateľa alebo predmetu nájmu, a preto ich nepovažoval za spôsobilé preukázať právo užívania\npoľnohospodárskej pôdy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na relevantné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka a uviedol, že na základe nich zmluvy považuje za neplatné, pričom na absolútnu neplatnosť\nprávnych úkonov prihliada správny orgán z úradnej povinnosti. V nadväznosti na uvedené skutkové a\nprávne zistenia žalovaný uviedol, že v prípade, ak je zistené umelé vytvorenie podmienok na získanie\npodpory v zmysle čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, neposkytujú sa žiadne výhody, pričom tento\nprávny následok sa uplatní bez ohľadu na to, či ide o nesplnenie jednotlivých kritérií oprávnenosti alebo\no kombináciu viacerých porušení. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe preskúmania administratívneho\nspisu dospel k záveru, že žalobca umelo vytvoril podmienky potrebné na poskytnutie podpôr, a preto\nmu nemožno uvedené platby priznať.\n11. Zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že k nej pristúpil na základe\n§ 35 ods. 6 zákona č. 280/2017 Z. z., keďže neschválenie poskytnutia jednotlivých platieb vychádza z\ndôvodu aplikácie čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.\n12. Žalovaný sa ďalej vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu v tom zmysle, že pokiaľ ide o\nnámietku nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, v napadnutom\nrozhodnutí uviedol, že toto obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 26 ods. 9 a § 26 ods. 12\nzákona č. 280/2017 Z. z. a nepovažuje ho za nepreskúmateľné. Zároveň konštatoval, že rozhodnutím\nvydaným v rámci odvolacieho konania dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom obe\nrozhodnutia spolu úzko súvisia a v rámci jedného správneho konania tvoria jeden celok zavŕšený až\nprávoplatnosťou rozhodnutia druhostupňového orgánu. Žalovaný súčasne uviedol, že nie je účelom\nodvolacieho konania odstraňovať menšie nedostatky v odôvodneniach rozhodnutí prvostupňových\norgánov, pričom samotné rozhodnutie žalovaného tieto prípadné nedostatky napráva.\n\n13. K námietke porušenia procesných práv žalobcu a práva na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že\npostup platobnej agentúry bol v súlade s právnymi predpismi, keďže žalobca bol v priebehu konania\nopakovane vyzývaný na preukázanie plnenia ustanovených podmienok a práva užívania k nahláseným\npoľnohospodárskym plochám, bol riadne poučený o následkoch nepredloženia dokladov v stanovenej\nlehote a mal možnosť sa k zisteniam správneho orgánu vyjadriť. Žalovaný poukázal na to, že žalobca\nneuplatnil žiadne námietky proti výsledkom kontrol na mieste, a to ani pri prerokovaní ich výsledkov, ani\nnásledne do vydania prvostupňového rozhodnutia, pričom svoje námietky uplatnil až v odvolaní.\n14. Vo vzťahu k námietke nesprávneho hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že dôkazná povinnosť\nbola v danom konaní na žalobcovi, ktorý bol podľa § 16 ods. 7 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., §\n60 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. a § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. povinný po výzve\nsprávneho orgánu riadne preukázať vlastnícke právo alebo právo užívania ku všetkým nahláseným\npoľnohospodárskym plochám. Žalovaný poukázal na to, že na dôkazy predložené po uplynutí určenej\nlehoty sa v zmysle § 26 ods. 4 zákona č. 280/2017 Z. z. neprihliada, a to ani v odvolacom konaní, na čo\nnadväzuje aj § 35 ods. 8 tohto zákona. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že správne orgány neboli\noprávnené prihliadať na oneskorene predložené doklady, vrátane dodatočne predloženej knihy honov.\n15. K námietke nesprávneho posúdenia práva užívania poľnohospodárskej pôdy žalovaný uviedol, že\nPPA bola oprávnená a povinná preskúmať predložené nájomné zmluvy aj z hľadiska ich platnosti, a to na\núčely posúdenia splnenia kritérií oprávnenosti. Žalovaný výslovne konštatoval, že nejde o rozhodovanie\nsúkromnoprávnych sporov, ale o predbežné posúdenie listín predložených na preukázanie práva\nužívania pôdy. Žalovaný podrobne vysvetlil, že na absolútnu neplatnosť právnych úkonov je správny\norgán povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a preto bol oprávnený dospieť k záveru, že niektoré\nz predložených nájomných zmlúv sú neplatné pre neexistenciu prenajímateľa alebo pre neurčitosť\npredmetu nájmu.\n16. Pokiaľ ide o námietku nesprávnej aplikácie čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, žalovaný uviedol,\nže na základe kombinácie okolností zistených v konaní a subjektívneho prvku spočívajúceho v snahe\nžalobcu získať výhodu z pravidiel Európskej únie dospel k záveru, že žalobca umelo vytvoril podmienky\npotrebné na poskytnutie podpory. Žalovaný sa odvolal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, z\nktorej vyplýva, že pri posudzovaní umelo vytvorených podmienok sa skúma kombinácia objektívnych a\nsubjektívnych okolností, pričom subjektívny prvok nie je totožný so zavinením v zmysle vnútroštátneho\npráva. Žalovaný zdôraznil, že právna úprava nevyžaduje preukázanie úmyslu v trestnoprávnom zmysle\nalebo v zmysle zásad správneho trestania, ale postačuje zistenie, že konanie žalobcu bolo v rozpore s\ncieľmi právnych predpisov Európskej únie.\nII. Správna žaloba\n17. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 23.06.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) dňa 25.06.2020, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,\nako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie\nkonanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, nepreskúmateľné a vydané v konaniach\nzaťažených podstatnými procesnými vadami, ktoré mali za následok porušenie práv žalobcu a vydanie\nnezákonného rozhodnutia.\n18. Ako prvý žalobný dôvod žalobca uvádzal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pre úplnú\nabsenciu dôvodov. Poukázal na to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nebolo možné zistiť,\nakými skutkovými zisteniami a právnymi úvahami sa správny orgán riadil pri neschválení jednotlivých\npodpôr, ani z akých dôvodov uložil dodatočnú sankciu. Namietal, že rozhodnutie neobsahovalo opis\nrozhodujúcich skutkových okolností, hodnotenie vykonaných dôkazov ani správnu úvahu, ktorá by\numožňovala preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Zdôrazňoval, že samotné odkazy na prílohy rozhodnutia\nalebo na administratívny spis nemôžu nahradiť zákonom požadované náležitosti odôvodnenia. Na\npodporu tejto argumentácie žalobca výslovne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné aj vtedy, ak jeho\ndôvody možno len domýšľať z obsahu správneho spisu, avšak nie sú vyjadrené priamo v odôvodnení\nrozhodnutia. Poukázal tiež na to, že podľa ustálenej judikatúry správnych súdov musí byť rozhodnutie\npreskúmateľné samo osebe, bez potreby rekonštruovať jeho dôvody z iných podkladov.\n19. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na to, že prvostupňový\nsprávny orgán spolu s odvolaním a administratívnym spisom predložil žalovanému aj nový podklad\npre vydanie rozhodnutia, z ktorého žalovaný vychádzal v napadnutom rozhodnutí, a to „Výsledky\ndoplneného dokazovania“, pričom zdôraznil, že z tohto dokumentu vyplývajú konkrétne zistenia, na\nzáklade ktorých nedošlo zo strany prvostupňového orgánu k schváleniu podpory. Žalobca zdôraznil, že\n\ns uvedenými zisteniami nebol oboznámený a nemal možnosť sa k nim s poukazom na § 3 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“)\nvyjadriť, čím došlo k porušeniu práv žalobcu účinne hájiť svoje práva a oprávnené záujmy, porušeniu\nzásady kontradiktórnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia. Namietal, že správny\norgán vychádzal aj z podkladov, ku ktorým sa nemohol vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť účinne\nuplatniť jeho procesné práva.\n20. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania. Poukázal na to,\nže ministerstvo v odvolacom konaní nahradilo chýbajúce odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia\nvlastným rozsiahlym odôvodnením, čím fakticky rozhodlo o veci po prvý raz až v druhom stupni.\nZdôrazňoval, že s rozhodujúcimi dôvodmi, na základe ktorých mu neboli priznané platby, sa oboznámil\naž z druhostupňového rozhodnutia, proti ktorému už nemal možnosť podať riadny opravný prostriedok.\nV tejto súvislosti žalobca uviedol, že hoci judikatúra správnych súdov v určitých prípadoch pripúšťa\ndoplnenie alebo spresnenie odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom, nepripúšťa\nsituáciu, v ktorej by druhostupňový orgán nahradil úplne absentujúce odôvodnenie rozhodnutia prvého\nstupňa. Na podporu tohto záveru žalobca poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/142/2009), z ktorej vyplýva,\nže zásada jednotnosti rozhodnutí nemôže slúžiť na legitimizáciu nepreskúmateľného prvostupňového\nrozhodnutia, a že odvolací orgán nesmie suplovať činnosť prvostupňového orgánu v rozsahu, ktorý by\npopieral právo účastníka na riadny opravný prostriedok.\n21. Ako ďalší žalobný dôvod žalobca uviedol, že ministerstvo v odvolacom konaní rozšírilo a zmenilo\nprávny základ rozhodnutia, keď neschválenie podpôr oprelo o aplikáciu čl. 60 nariadenia (EÚ) č.\n1306/2013, hoci tento dôvod nebol v prvostupňovom rozhodnutí uplatnený. Tvrdil, že ide o nový\nrozhodujúci právny dôvod, ku ktorému nemal možnosť sa vyjadriť v rámci riadneho opravného\nprostriedku, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv.\n22. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť uloženia dodatočnej sankcie v prvostupňovom rozhodnutí a to\nz dôvodu, že v rozhodnutí úplne absentovala akákoľvek úvaha o dôvodoch uloženia sankcie, o jej výške\na o proporcionalite zásahu do jeho práv. Tvrdil, že správny orgán neuviedol, za aké konkrétne porušenie\npovinností bola sankcia uložená, ani aké právne ustanovenia boli pri jej uložení aplikované.\n23. Žalobca zároveň namietal, že rozhodnutie ministerstva je nepreskúmateľné aj v tej časti, v ktorej\nponechalo v platnosti výrok o schválení úhrady finančnej disciplíny v sume 90,01 EUR, keďže k tejto\nčasti výroku žalovaný neuviedlo žiadne skutkové ani právne dôvody. Zdôrazňoval, že ak žalovaný tvrdil,\nže prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok, táto argumentácia nemôže obstáť v\nčasti výroku, ku ktorej neexistuje žiadna odôvodňujúca úvaha ani v jednom z rozhodnutí.\n24. Na záver žalobca zhrnul, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, vydané v rozpore so\nzásadou dvojinštančnosti, so zásadou zákonnosti a so základnými zásadami správneho konania, pričom\ntieto vady mali za následok ich nezákonnosť. Z týchto dôvodov navrhol, aby správny súd obe rozhodnutia\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nIII. Vyjadrenia žalobcu a žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania\n25. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.08.2020 v celom rozsahu stotožnil so\nskutkovým a právnym posúdením veci obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom\nrozhodnutí. Uviedol, že oba správne orgány postupovali v súlade s právnymi predpismi Európskej únie\naj Slovenskej republiky, a že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo všetkých vykonaných dôkazov\nnachádzajúcich sa v príslušných administratívnych spisoch. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu\nako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\n26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu smerujúcu proti nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia,\nžalovaný uviedol, že toto rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa § 26 ods. 9 a § 26 ods. 12 zákona\nč. 280/2017 Z. z. Zdôraznil, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia boli výslovne označené\nprílohy, ktoré tvorili jeho neoddeliteľnú súčasť, a to najmä „Špecifikácia platieb“ a zoznam pozemkov\nso zisteným nadhodnotením a chybami. Podľa žalovaného bolo možné po oboznámení sa s týmito\nprílohami jednoznačne zistiť skutkový stav veci aj dôkazy, z ktorých PPA vychádzala. Žalovaný uviedol,\nže žalobca v žalobe nekonkretizoval žiadne konkrétne pochybenia vo vzťahu k zisteniam z vykonaných\nkontrol, ale obmedzil sa len na všeobecnú námietku nedostatočného odôvodnenia.\n27. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je nevyhnutné, aby celé odôvodnenie rozhodnutia bolo doslovne\nuvedené v textovej časti označenej ako „odôvodnenie“, pokiaľ je v rozhodnutí výslovne uvedený odkaz\nna inú listinu, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a bola účastníkovi konania doručená. Takýto postup\npovažoval za súladný so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti podľa § 23 ods. 2 zákona\n\nč. 280/2017 Z. z. Žalovaný zdôraznil, že duplicita úplného prepisovania zistení z kontrol do textu\nrozhodnutia by bola nehospodárna, keďže žalobcovi bolo umožnené sa s týmito zisteniami oboznámiť\na vyjadriť sa k nim.\n28. K procesným námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správy z kontrol na mieste KNM 1 a KNM 2\nboli žalobcovi riadne doručené a prerokované, pričom žalobca voči nim neuplatnil žiadne námietky, a to\nani v zákonom stanovenej lehote, ani v odvolacom konaní. Žalovaný poukázal na § 26 ods. 4 zákona č.\n280/2017 Z. z. a konštatoval, že procesné námietky žalobca uplatnil oneskorene, až v žalobe. Zdôraznil,\nže žalobca mal počas celého konania možnosť nahliadať do administratívneho spisu podľa § 27 zákona\nč. 280/2017 Z. z. a aktívne sa zúčastňovať na dokazovaní.\n29. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa dodatočnej sankcie, žalovaný poukázal na to, že žalobca\nsi bol vedomý skutočnosti, že rozhodnutím druhostupňového orgánu bola sankcia vypustená, a zároveň\nsám v žalobe uviedol, že túto časť rozhodnutia už nenapáda. Z tohto dôvodu považoval žalovaný\nnámietky smerujúce k sankcii za irelevantné.\n30. K námietke porušenia základných zásad správneho konania žalovaný uviedol, že si je vedomý\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukazoval, avšak zdôraznil,\nže právo účastníka konania byť osobitne oboznámený s ukončením dokazovania nepatrí medzi\nzákladné pravidlá správneho konania podľa § 3 správneho poriadku. Uviedol, že aj keby sa základné\npravidlá správneho konania subsidiárne uplatňovali, žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k zisteniam z\nvykonaných kontrol, ktoré tvorili kľúčový podklad rozhodnutia.\n31. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti časti rozhodnutia týkajúcej sa úhrady finančnej disciplíny\nžalovaný uviedol, že ide o rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi v plnom rozsahu vyhovené, a preto podľa\n§ 26 ods. 13 zákona č. 280/2017 Z. z. nebolo potrebné jeho podrobné odôvodnenie. Zdôraznil, že\núhrada finančnej disciplíny sa poskytuje automaticky oprávneným prijímateľom a žalobca v žalobe ani\nnespochybňoval samotnú výšku priznanej sumy.\n32. Pokiaľ ide o námietku porušenia zásady dvojinštančnosti, žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán\nbol oprávnený zmeniť výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu a súčasne doplniť jeho odôvodnenie.\nZdôraznil, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie spolu úzko súvisia a v rámci jedného\nsprávneho konania tvoria jeden celok, ktorý je zavŕšený až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia\nodvolacieho orgánu. Podľa žalovaného doplnenie dôvodov v odvolacom konaní prebehlo v súlade s\njudikatúrou správnych súdov a žalobca mal možnosť sa s podkladmi oboznámiť už v prvostupňovom\nkonaní.\n33. K námietke týkajúcej sa „Výsledkov doplneného konania“ žalovaný uviedol, že tieto boli vyhotovené\nv súlade s § 35 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. až v odvolacom konaní a stali sa súčasťou\nadministratívneho spisu. Žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť prostredníctvom nahliadnutia do\nspisu, pričom žalovaný zdôraznil, že tieto výsledky nepredstavovali nový skutkový základ, ale opis\npriebehu konania a zistení, ktoré už vyplývali z administratívneho spisu.\n34. Napokon žalovaný uviedol, že bolo oprávnene posúdené, že žalobca naplnil podmienky obchádzania\nprávnych predpisov podľa čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, keďže nepreukázal právo užívania\nku všetkým nahláseným poľnohospodárskym plochám napriek výzvam správneho orgánu, a tým\nsledoval získanie výhody z pravidiel Európskej únie. Z tohto dôvodu bolo podľa žalovaného zákonné\nnepriznať žalobcovi platby SAPS, ekologizačné platby, platby pre oblasti s obmedzeniami a platby\nna agroenvironmentálno-klimatické opatrenia v plnom rozsahu, pričom úhrada finančnej disciplíny\npredstavovala samostatnú platbu, na ktorú sa ustanovenia o obchádzaní nevzťahovali.\n35. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.09.2020 zotrval na všetkých žalobných\ntvrdeniach a námietkach uplatnených v správnej žalobe. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného nepovažuje\nza spôsobilé vyvrátiť nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, a že žalovaný sa\ns podstatou jeho žalobných námietok nevysporiadal. Nad rámec argumentácie uvedenej v žalobe\npoukázal na iné, obdobné rozhodnutie PPA, v ktorom bolo odôvodnenie rozhodnutia totožné ako v\nprejednávanej veci, pričom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako\nodvolací orgán v tejto inej veci samé konštatovalo nepreskúmateľnosť rozhodnutia PPA pre nedostatok\ndôvodov, absenciu uvedenia vykonaných dôkazov, výkladu právnych noriem, ich vzťahu ku skutkovým\nzisteniam a správnej úvahy, a preto bolo podľa ministerstva v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku,\nako aj s § 3 ods. 1 a § 46 správneho poriadku (rozhodnutie PPA č. 500/1814/21224/2017 zo dňa\n24.04.2018 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa\n31.07.2018).\n36. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že žalovaný v prejednávanej veci postupoval v rozpore\nso zásadou zákonnosti podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, ako aj v rozpore s § 59 ods. 3\nsprávneho poriadku, čím podľa jeho názoru došlo aj k porušeniu zásady legitímnych očakávaní. V tejto\n\nsúvislosti žalobca podrobne rozviedol obsah precedenčnej zásady a zásady legitímnych očakávaní v\nsprávnom konaní, pričom poukázal na odbornú literatúru a na judikatúru anglických súdov, konkrétne\nna rozhodnutie R (Baker) v Devon County Council (1995), 1 All ER 73, z ktorého citoval závery o tom,\nže legitímne očakávania sa nevzťahujú na samotný výsledok konania, ale na procesnú spravodlivosť a\nna záujem účastníka na rovnakom alebo podobnom procesnom postupe správneho orgánu.\n37. Žalobca ďalej uviedol, že povinnosť správneho orgánu riadne a presvedčivo odôvodniť rozhodnutie\nnie je vylúčená ani ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., na ktoré sa žalovaný odvolával.\nZdôraznil, že aj keď sa na konanie o priamych podporách nevzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní v plnom rozsahu, každé rozhodnutie správneho orgánu musí byť preskúmateľné súdom a\nmusí zodpovedať základným princípom správneho práva a princípom dobrej správy. Uviedol, že tieto\ndokumenty síce predstavujú tzv. soft-law, avšak vytvárajú štandard kvality rozhodovania verejnej správy,\nktorého dodržiavanie je predmetom súdneho prieskumu. Zdôraznil, že medzi kontrolovateľné zásady\npatrí najmä zásada legality, ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, zákazu zneužitia správneho\nuváženia, zásada predvídateľnosti, legitímnych očakávaní a právnej istoty.\n38. K argumentácii žalovaného, ktorý poukazoval na § 26 ods. 13 zákona č. 280/2017 Z. z., žalobca\nuviedol, že táto je v prejednávanej veci bez právnej relevancie, keďže prvostupňovým rozhodnutím mu\nnebolo vyhovené v plnom rozsahu. Uviedol, že PPA síce schválila úhradu finančnej disciplíny v sume\n90,01 eur, avšak súčasne neschválila poskytnutie viacerých podpôr a uložila dodatočnú sankciu, a preto\nnebolo možné aplikovať výnimku z povinnosti odôvodnenia rozhodnutia.\n39. Osobitnú časť repliky žalobca venoval zásade jednotnosti prvostupňového a druhostupňového\nrozhodnutia. Uviedol, že hoci táto zásada vyplýva zo súdnej judikatúry, konkrétne z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž-o-KS 126/2006, publikovaného ako R 46/2007,\nvzťahuje sa len na prípady, v ktorých odvolací orgán dopĺňa alebo rozvíja správnu úvahu prvostupňového\norgánu. Zdôraznil, že táto judikatúra sa nevzťahuje na situácie, v ktorých v prvostupňovom rozhodnutí\núplne absentuje akékoľvek odôvodnenie, a kde druhostupňový orgán toto odôvodnenie v celom rozsahu\nnahradí vlastným. Podľa žalobcu je v takom prípade porušená zásada dvojinštančnosti, keďže účastník\nkonania sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi až v druhom stupni, proti ktorému už nemá k dispozícii\nriadny opravný prostriedok. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie žalovaného, v ktorom\nsám uviedol, že v odvolacom konaní priamo zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia na zákonný.\n40. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu.\nIV. Relevantná právna úprava\n41. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\núčinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n42. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len\n„SSP“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n43. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., na konanie o priamych podporách sa nevzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40\nvšeobecného predpisu o správnom konaní.\n44. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z., v konaní o priamych podporách konajúci orgán uplatňuje\nzásadu riadneho finančného hospodárenia, zásadu transparentnosti, zásadu nediskriminácie, zásadu\nhospodárnosti, zásadu efektívnosti, zásadu účelnosti, zásadu účinnosti a zásadu zákazu konfliktu\nzáujmov.\n45. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., oprávnenosť žiadosti o priame podpory sa overuje\npostupmi podľa osobitných predpisov. Vykonávanie dôkazných prostriedkov patrí konajúcemu orgánu.\nPlatobná agentúra môže v prvostupňovom konaní pri zisťovaní skutkového stavu a overovaní plnenia\npodmienok na poskytnutie priamych podpôr vyzvať žiadateľa, aby jej predložil dôkazy v primeranej\nlehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.\n46. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z., v prvostupňovom konaní sa neprihliada na dôkazy\npredložené po uplynutí lehoty určenej konajúcim orgánom alebo osobitnými predpismi.\n47. Podľa § 26 ods. 7, 8 zákona č. 280/2017 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s týmto zákonom a\nosobitnými predpismi, musí ho vydať konajúci orgán, musí vychádzať zo stavu veci zisteného v konaní\na musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom. Písomné rozhodnutie obsahuje výrok, ktorý\nsa môže členiť na časti, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V písomnom vyhotovení\nrozhodnutia sa uvedie orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie žiadosti,\n\nktorá bola predmetom konania. Rozhodnutie musí mať odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením\nmena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe\npodľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku\na podpis, ale je konajúcim orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe\nvýkonu verejnej moci.\n48. Podľa § 26 ods. 9 zákona č. 280/2017 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti\nobsahuje vo výroku výšku schválených priamych podpôr. Proti rozhodnutiu alebo časti výroku\nrozhodnutia o schválení poskytnutia podpory v plnom rozsahu, alebo ak tak ustanovuje § 34 ods. 8, sa\nnemožno odvolať.\n49. Podľa § 26 ods. 10 zákona č. 280/2017 Z. z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak odsek 11\nneustanovuje inak. Povinnou prílohou rozhodnutia je špecifikácia platieb, ktorá obsahuje nahlásenú\na určenú výmeru plochy, nahlásený alebo určený počet zvierat, výpočet výšky schválených priamych\npodpôr a výpočet udelených sankcií.\n50. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z., ak vzniknú nedostatky alebo pochybnosti o pravdivosti\npodania alebo jeho príloh alebo je podanie alebo jeho prílohy neúplné, konajúci orgán oznámi tieto\nnedostatky alebo pochybnosti žiadateľovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril; konajúci orgán určí\nžiadateľovi primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa\ndoručenia oznámenia konajúceho orgánu a súčasne ho poučí o následkoch nedodržania určenej lehoty.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n51. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom\npráce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec\nnáhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho\nsúdu.\n52. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6,\n§ 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou\nadvokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach\nžalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté\nrozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na\npojednávaní dňa 13.02.2026 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n53. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca svojimi žalobnými námietkami namietal\nporušenie svojich procesných práv v správnom konaní. Namietal najmä skutočnosť, že rozhodnutie\nprvostupňového orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto nemohol uplatniť odvolacie\nnámietky k meritu veci, s čím súvisí námietka porušenia zásady dvojinštančnosti konania, ďalej namietal,\nže sa nemohol oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Žalobca však v správnej žalobe\nnevzniesol žiadne námietky smerujúce proti skutkovým zisteniam, ani proti právnemu posúdeniu veci\nobsiahnutému v samotnom napadnutom rozhodnutí.\n54. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou porušenia zásady dvojinštančnosti konania, ktorú\nžalobca odvodňoval tým, že prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a je preto\nnepreskúmateľné. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté\ndruhostupňové rozhodnutie a zároveň, prvostupňové a odvolacie konanie a rozhodnutia tvoria jeden\ncelok. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia môže vymedziť aj iné dôvody ako tie, ktoré\nuvádza prvostupňový správny orgán, resp. dôvody môže doplniť. Z obsahu prílohy, ktorá je súčasťou\n\nprvostupňového rozhodnutia (§ 26 ods. 10 zákona č. 280/2017 Z. z.) vyplývajú jednotlivé žalobcom\nnahlásené plochy, určené plochy, plochy nadhodnotenia, výpočet platieb a skutočnosť, že bolo uplatnené\nnadhodnotenie v zmysle čl. 19a nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 a zníženie za umelé vytvorenie\npodmienok v zmysel čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (viď bod 7 odôvodnenia tohto rozsudku). Zo\nšpecifikácie platieb tak vyplýva, že PPA nepristúpila iba k úprave nahlásených výmer a k uplatneniu\nsankcií za nadhodnotenie výmery podľa príslušných ustanovení vykonávacích nariadení, ale v celom\nrozsahu uplatnil zníženie za umelé vytvorenie podmienok podľa čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, v\ndôsledku čoho žalobcovi nebola priznaná žiadna z požadovaných platieb, a to ani v rozsahu výmer, ktoré\nboli zo strany PPA určené ako oprávnené. Toto odôvodnenie následne žalovaný ako odvolací orgán\ndoplnil tak, že uviedol právne posúdenie veci vo vzťahu k užívacím právam žalobcu na nahlásených\nplochách. Súd preto konštatuje, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktoré tvoria\njeden celok, netrpia vadou nepreskúmateľnosti a súd túto žalobnú námietku považoval za nedôvodnú.\n55. Vo vzťahu k porušeniu procesných práv žalobcu súd v prvom rade poukazuje na obsah\nadministratívneho spisu odvolacieho orgánu (žalovaného), v ktorom sa nachádza dokument „Výsledky\ndoplneného konania“, z ktorého nad rámec odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplývajú\nskutočnosti podstatné pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a to opis skutkových okolností\na posúdenie skutkového stavu (najmä právne posúdenie nájomných zmlúv a iných dokumentov,\nktoré predložil na výzvu PPA žalobca). Tento dokument nie je súčasťou administratívneho spisu\nprvostupňového orgánu a do administratívneho spisu druhostupňového orgánu je zaradený až v poradí\npo podanom odvolaní, pričom žalobcovi doručovaný nebol. Súd konštatuje, že tieto skutkové zistenia\na správna úvaha týkajúca sa posúdenia zmlúv nie sú obsiahnuté v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia. Súd preto prisvedčil žalobcovi v tom, že nemohol uplatniť odvolacie námietky voči tomuto\nposúdeniu jeho užívacích vzťahov k jednotlivým KD, keďže tieto skutočnosti mu z prvostupňového\nrozhodnutia neboli známe. Podľa § 23 ods.1 zákona č. 280/2017 Z. z. sa niektoré ustanovenia správneho\nporiadku na toto konanie nevzťahujú. Na konanie podľa zákona č. 280/2017 Z. z. sa však aplikujú\nprincípy uvedené v §23 ods. 2 tohto zákona, a to princíp transparentnosti a nediskriminácie. Zároveň je\npotrebné uvedený postup žalobcu posúdiť aj s ohľadom na znenie § 25 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z.\nz., podľa ktorého je konajúci orgán povinný žiadateľovi oznámiť svoje pochybnosti a vyzvať ho, aby sa k\nnim vyjadril. Výzvy PPA adresované žalobcovi neobsahovali pochybnosti o platnosti nájomných zmlúv,\nktoré sú vyjadrené až v odvolacom konaní a to v listine „Výsledky doplneného konania“ a následne\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd preto konštatuje, že žalobca sa všetky dôvody pre\nvydanie napadnutého rozhodnutia dozvedel až zo samotného napadnutého rozhodnutia a preto nemal\nmožnosť k niektorým zaujať stanovisko v priebehu administratívneho konania. Súd sa nestotožnil\ns argumentáciu žalovaného, že postačuje, ak mal žalobca možnosť sa s týmito podkladmi oboznámiť\nnahliadnutím do spisu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že listina s názvom „Výsledky doplneného\nkonania“ je v spise zaradená v poradí až po podanom odvolaní žalobcu, žalobca preto nemohol\nočakávať, že prvostupňový orgán akýmkoľvek spôsobom bude po podaní odvolania do spisu dopĺňať\nskutkové zistenia a právne posúdenie veci. Súd preto tento postup správnych orgánov považuje za\ntaký, ktorý je porušením ustanovení o konaní pred správnym orgánom. Avšak v rámci zásady jednoty\nadministratívneho konania treba povedať, že vo výslednom druhostupňovom rozhodnutí boli uvedené\nvšetky dôvody, ktoré viedli správne orgány k danému rozhodnutiu a najneskôr v napadnutom rozhodnutí\nmal žalobca vedomosť o všetkých právnych úvahách správnych orgánov, a v rámci správnej žaloby mal\nmožnosť, resp. povinnosť, všetky tieto podstatné dôvody napadnúť.\n56. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným porušením procesných práv žalobcu zdôrazňuje, že\nnie každé porušenie procesných pravidiel zakladá nezákonnosť správneho rozhodnutia; relevantným je\nlen také porušenie procesných práv účastníka správneho konania, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia, teda na spôsob zistenia skutkového stavu alebo na jeho právne posúdenie a zároveň,\nktoré je zásahom do subjektívnych práv žalobcu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (napr. R 122/2003) vyplýva že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v prípade\nprocesných vád môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia\na ktorej odstránenie by mohlo privodiť pre žalobcu lepšie postavenie alebo lepší výsledok konania.\nRozhodnutia sa nezrušujú preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu\nprivodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Súd sa preto zaoberal otázkou, či samotná\nexistencia procesnej vady je v prípade žalobcu dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v situácii,\nak žalobca súčasne s tvrdením procesnej vady nevzniesol námietky k samotnému meritu veci, t.j.\nk samotným dôvodom napadnutého rozhodnutia, ktoré je primárnym predmetom súdneho prieskumu\n\n(prvostupňové rozhodnutie je predmetom prieskumu v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) a to tak,\naby bolo zrejmé, či procesná vada mohla mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.\n57. Súd pre posúdenie tejto otázky poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky, napr. na rozsudok sp.zn. 4 As 313/2024-29 zo dňa 30.10.2025, podľa ktorého „uvedená\nprocesní vada může vést ke zrušení správního rozhodnutí jen v případě, že mohla mít vliv na jeho\nzákonnost (srov. např. rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 4. 6. 2003, č. j. 6 A 12/2001-51,\na ze dne 8. 2. 2007, č. j. 2 Afs 93/2006-75). Není totiž důvod rušit rozhodnutí v situaci, kdy je zřejmé,\nže správní orgán by po odstranění vytýkané vady vydal v dalším řízení rozhodnutí v zásadě shodné\n(srov. rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 4. 1. 2011, č. j. 2 As 80/2010-49). Správní soud\nby tudíž mohl shledat důvodnost takové žalobní námitky jedině tehdy, pokud by žalobce konkretizoval,\njak mohla tato vada ovlivnit výsledek správního řízení a v čem tedy spatřuje nezákonnost napadeného\nrozhodnutí (srov. přiměřeně rozsudek rozšířeného senátu Nejvyššího správního soudu ze dne 20. 12.\n2005, č. j. 2 Azs 92/2005–58). Podle rozsudku Nejvyššího správního soudu ze dne 15. 3. 2024, č. j. 5\nAs 342/2022-30, je pro úspěšnost takové námitky nezbytné, aby „žalobce upřesnil podklady, jež neměl\nk dispozici, a jakým způsobem takové pochybení správního orgánu mohlo ovlivnit vydané meritorní\nrozhodnutí. Jinak řečeno, musí popsat, co by se změnilo v případě, kdyby k takové procesní vadě\nnedošlo (srov. rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 29. 6. 2011, č. j. 8 As 28/2011-78, nebo\nze dne 31. 8. 2015, č. j. 8 As 149/2014-68).“ ..... S ohledem na citovanou judikaturu Nejvyšší správní\nsoud souhlasí s krajským soudem v tom, že stěžovatelka v žalobě neupřesnila podklady, které neměla\nve správním řízení k dispozici, ani jakým způsobem takové pochybení správního orgánu mohlo ovlivnit\njejí možnost se bránit proti napadenému rozhodnutí. Neuvedla také, co by se změnilo v případě, kdyby k\ntvrzené vadě nedošlo. ...Neuvedla ani, v čem byly podklady rozdílné ani jaké námitky by bývala vznesla,\npokud by znala „aktualizované“ podklady rozhodnutí. Přisvědčit je třeba krajskému soudu i v tom, že\nstěžovatelka se o tvrzeném rozporu mezi podklady dozvěděla současně s doručením napadeného\nrozhodnutí, tudíž měla možnost již v žalobě konkrétně formulovat, jak uvedená skutečnost (nemožnost\nseznámit se s aktuálními podklady rozhodnutí) ovlivňuje její postup či obranu v řízení a/nebo zákonnost\nnapadeného rozhodnutí. To však neučinila a omezila se na výše zmíněnou obecnou argumentaci, ač\nměla ve lhůtě pro podání žaloby dostatek času a prostoru, aby se seznámila s kompletním spisovým\nmateriálem a nejpozději v žalobě uvedla, s jakými podklady jí nebylo umožněno se seznámit a v čem\nse toto pochybení negativně projevilo na její argumentaci v průběhu správního řízení a jaký to mělo vliv\nna zákonnost napadeného rozhodnutí.“\n58. Žalobca v podanej žalobe neuviedol, akým spôsobom by procesné pochybenie správneho orgánu\nmohlo ovplyvniť závery meritórneho rozhodnutia, neuviedol žiadne námietky voči právnemu posúdeniu\nplatnosti nájomných zmlúv a užívacích vzťahov, nevzniesol konkrétne námietky voči aplikácii článku 60\nnariadenia (EÚ) č. 1306/2013, pričom tieto dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia mu boli známe\nnajneskôr doručením samotného napadnutého rozhodnutia a námietky voči nim mohol a mal v podanej\nžalobe uplatniť, pričom ak všetky podstatné závery nepopiera, nemôže dospieť k priaznivejšiemu\nrozhodnutiu. S ohľadom na absenciu relevantných námietok voči samotnému odôvodneniu napadnutého\nrozhodnutia k meritu veci (posúdenie užívacích vzťahov žalobcu k jednotlivým KD a námietky voči\nuplatneniu článku 60 nariadenia) súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že namietané procesné\nvady mohli mať reálny alebo aspoň potenciálny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a teda\nani na výsledok správneho konania. Podstatné závery vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia, že\nnájomné zmluvy predložené žalobcom na preukázanie užívacieho práva k pozemkom boli uzatvorené\ns neexistujúcim subjektom alebo že neobsahovali dostatočné určenie prenajímateľa alebo predmetu\nnájmu, a preto neboli spôsobilé preukázať právo užívania poľnohospodárskej pôdy k daným pozemkom\nako jednej zo základných podmienok pre priznanie žiadaných platieb, ostali žalobcom nedotknuté,\nnenapadnuté. Predmetom súdneho prieskumu je druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu\na preto, ak žalobca jeho podstatné závery v žalobe nenapadne, vrátením veci pre skoršie procesné\npochybenie by sa len formálne zopakovalo administratívne konanie s rovnakým výsledkom. Samotné\nformálne namietanie procesného pochybenia prvostupňového orgánu, bez akéhokoľvek vecného\nspochybnenia skutkových alebo právnych záverov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré\nnamietanú nedostatočnú odôvodnenosť záverov PPA zhojilo, preto nemôže viesť k jeho zrušeniu. Súd\npreto konštatuje, že hoci k porušeniu procesných práv žalobcu v rámci administratívneho konania\ndošlo, z vyššie uvedených dôvodov nemohol pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Zároveň\nsúd podotýka, že nemôže dotvárať argumentáciu žalobcu a je výslovne viazaný uplatnenými žalobnými\nbodmi v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP.\n\n59. Súd sa ďalej zaoberal žalobnou námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k schválenej\nplatbe finančnej disciplíny vo výške 90,01 EUR, ku ktorej žalobca uviedol, že neobsahuje správnu úvahu.\nVyčíslenie tejto sumy je však uvedené v prílohe prvostupňového rozhodnutia, na str. 3 špecifikácie\nplatieb, ktoré obsahuje uvedenie sumy pre výpočet finančnej disciplíny a percento úhrady. Úhrada\nfinančnej disciplíny predstavuje rozhodnutie o vyplatení sumy, ktorá bola žiadateľovi v predchádzajúcom\nobdobí zadržaná v dôsledku uplatnenia mechanizmu finančnej disciplíny. Priame platby, ktoré sa\nmajú žiadateľovi poskytnúť ako úhrada finančnej disciplíny podľa čl. 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č.\n1306/2013 sa určia ako násobok priamych platieb určených na základe žiadosti a koeficientu úhrady\nfinančnej disciplíny. Keďže v tomto prípade ide o vyplatenie zadržanej sumy za predchádzajúce\nobdobie, vyčíslenie sumy vyplýva z prvostupňového rozhodnutia a žalobca bližšie túto žalobnú námietku\nnekonkretizoval, teda neuviedol, či v skutočnosti mala byť vyplatená iná suma zadržanej platby za\npredchádzajúce obdobie, súd preto nemohol prisvedčiť ani tejto žalobnej námietke.\n60. K žalobnej námietke týkajúcej sa doplnenia aplikácie čl. 60 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ktorý\npodľa žalobcu nevyplýval z prvostupňového rozhodnutia, súd uvádza, že uplatnenie tohto článku\nnariadenia (zníženie za umelé vytvorenie podmienok na získanie podpory v rozsahu 100 %) vyplývalo\nuž z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (z prílohy rozhodnutia „Špecifikácia platieb“), pričom\nžalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil (upresnil) výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že príslušný\nčlánok nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 uviedol priamo do znenia výroku. Súd poukazuje na to, že súčasťou\nkompetencie druhostupňového orgánu je aj oprávnenie výrok prvostupňového rozhodnutia doplniť\na spresniť alebo inak precizovať, pokiaľ takým postupom odstráni zistené nedostatky, zosúladí výrok\nz obsahom spisu a zabezpečí jeho jednoznačnosť. Zmena alebo doplnenie výroku pritom nepredstavuje\nneprípustný zásah do práv účastníka, v takom prípade nahrádza rozhodnutie prvostupňového orgánu v\nzmenenom rozsahu. Súd preto ani pri posudzovaní tejto žalobnej námietky nezistil dôvod na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia.\n61. Ako nedôvodnú súd posúdil aj žalobnú námietku nezákonnosti rozhodnutia v časti týkajúcej sa\nuplatnenej dodatočnej sankcie vo výške 156,19 eur uvedenej vo výroku prvostupňového rozhodnutia,\nktorou žalobca namietal, že neobsahuje správnu úvahu, z ktorej by bolo možné jednoznačne vyvodiť\nzáver odôvodnenosti uloženia takejto sankcie a jej výšky a označenie dôkazov, z ktorých správny\norgán pri ukladaní sankcie vychádzal. Táto žalobná námietka smerovala k prvostupňovému rozhodnutiu,\nsúd konštatuje, že druhostupňovým rozhodnutím došlo k zmene výroku prvostupňového rozhodnutia\ntak, že časť výroku o uplatnení tejto sankcie bola vypustená. Prvostupňové rozhodnutie bolo teda\nv tejto časti v plnom rozsahu nahradené druhostupňovým rozhodnutím. Táto žalobná námietka preto\nnesmerovala k prieskumu napadnutého rozhodnutia, ktorým je rozhodnutia druhostupňové. Z toho\ndôvodu súd nemohol neprisvedčiť ani tejto žalobnej námietke.\n62. Na základe uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil\nnámietkam žalobcu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.\n63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo\nna náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto\ndôvody súd nevzhliadol.\n64. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 SSP).\nOdlišné stanovisko člena senátu JUDr. Lukáša Galla podľa § 139 ods. 4 SSP:\n1. Na základe zistení, ktoré správny súd uviedol v bode č. 55 tohto rozsudku som ako člen senátu\ndospel k záveru, že žalobu je potrebné považovať v časti žalobnej argumentácie bodu IV. 2 a bodu IV.\n4 za dôvodnú a napadnuté rozhodnutie je nutné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, a to spolu s\nprvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP.\n2. Ako člen senátu sa neviem stotožniť s postupom orgánov verejnej správy, kedy prvostupňový orgán\nvydá rozhodnutie obsahujúce stručné odôvodnenie formálneho, resp. všeobecného charakteru, voči\n\nktorému žalobca podá odvolanie a prvostupňový orgán až následne vypracuje osobitný dokument\nv rozsahu 10 strán, ktorého obsahom sú skutkové zistenia a právne posúdenie samotnej žiadosti\nžalobcu, ktoré komplexne ozrejmujú dôvody nevyhovenia žiadosti a tým dopĺňajú alebo nahrádzajú\nsamotné prvostupňové rozhodnutie.\n3. Navyše sa ďalej neviem stotožniť s následným postupom, kedy prvostupňový orgán existenciu\ntakéhoto dokumentu nenotifikuje žalobcovi ako účastníkovi konania a predloží ho spolu s odvolaním\nžalovanému, ktorý z takto koncipovaného dokumentu následne pri rozhodovaní vychádza. Predmetný\npostup orgánov verejnej správy nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 280/2017 Z. z., kedy\nby bolo vopred účastníkovi konania zrejmé, že prvostupňový orgán rozhoduje takpovediac „skrátenou\nformou rozhodnutia“ a že o skutočných dôvodoch nevyhovenia žiadosti by sa mal dozvedieť až\nz druhostupňového rozhodnutia, voči ktorému už nemôže podať odvolanie.\n4. Napriek všeobecným východiskám citovanej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nv bode 56 rozsudku mám za to, že uvedený postup orgánov verejnej správy nie je možné (resp. žiadúce)\nzo strany správnych súdov aprobovať a tým zároveň aj relativizovať postup prvostupňového orgánu,\nktorý je v rozpore s § 26 ods. 9 až ods. 12 zákona č. 280/2017 Z. z. Správne súdnictvo je podľa\nzákladných princípov konania (§ 5 SSP) jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd\na ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, kedy správne súdy pri\nrozhodovaní dbajú na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.\n5. Zároveň v tejto súvislosti odkazujem na známu zásadu subsidiarity správneho súdnictva, kedy\nuplatňovanie a bránenie práv a oprávnených záujmov má prvotne prebiehať v rámci administratívneho\nkonania spolu so zabezpečením všetkých procesných práv a záruk pre účastníkov konania a až\nnásledne je možné ochranu práv a oprávnených záujmov preniesť na systém správneho súdnictva.\nNepovažujem preto za správne, aby v rámci správneho súdnictva uvedené konanie orgánov verejnej\nsprávy ostalo nepovšimnuté bez procesných následkov pre správny orgán a aby na účastníkov konania\nbola následne vznášaná vyššia náročnosť na formuláciu žalobných bodov, pričom žalobca nie je podľa\nustanovení SSP obmedzovaný tým, aký žalobný dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP\nnavrhne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca\nodo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}