{"guid": "5c7a965d-1e98-4192-b7e5-8ae35c3e36d8:e2857662-3fd3-4004-ac34-a3a278d8de05", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200772.4", "spisova_znacka": "BA-6S/129/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/129/2020 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. marca 2026, sp. zn. BA-6S/129/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200772.4", "identifikacne_cislo": "1020200772", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-42", "nazov": "§ 42 ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-42", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152", "nazov": "§ 152 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-38h.odsek-1", "nazov": "§ 38h ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-38h.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-38h"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/343#paragraf-42", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-152", "/SK/ZZ/2001/136#paragraf-38h"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2857662-3fd3-4004-ac34-a3a278d8de05", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200772.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200772.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200772.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/129/2020\n1020200772\n24. 03. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200772.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so\nsídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL,\ns.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369 a BOHUNICKÝ & Co s.r.o., so sídlom\nLermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie,\nso sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, za účasti: Zdravé regióny, so sídlom Limbová 2, 837\n52 Bratislava, IČO: 50 626 396, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5590-9000/2020\nzo dňa 22.04.2020, takto\nrozhodol:\nI.\n\nSprávny súd žalobu z a m i e t a.\n\nII.\nSprávny súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi\nepriznáva.\nIII.\n\nn\n\nĎalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n\n1. Zdravé regióny, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396 (ďalej aj len\n„kontrolovaný“), vyhlásil dňa 16.12.2019 zverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania\nv Úradnom vestníku Európskej únie pod zn. 2019/S 242-594805, ako aj dňa 17.12.2019 zverejnením\noznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 256/2019 dňa\n17.12.2019 pod značkou 35404-MSS verejnú súťaž na predmet zákazky „Zabezpečenie stravovania\nzamestnancov prostredníctvom stravných poukážok (stravné lístky)“. V závislosti od predmetu zákazky,\ntypu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 1 177 707,30 eura bez DPH, išlo\no nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb.\n2. V lehote na predkladanie ponúk, t. j. do 13.01.2020 do 10:00 hod., predložili ponuku dvaja uchádzači.\nDňa 18.02.2020 kontrolovaný zverejnil vo Vestníku verejného obstarávania Oznámenie o výsledku\nvyhodnotenia ponúk. Úspešným uchádzačom bola spoločnosť DOXX – Stravné lístky, spol. s r.o., so\nsídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000 (ďalej aj len „DOXX“).\n3. Dňa 02.01.2020 doručil žalobca kontrolovanému žiadosť o nápravu, ktorá bola kontrolovaným\nzamietnutá v celom rozsahu, o čom kontrolovaný upovedomil žalobcu dňa 09.01.2020. Následne dňa\n17.01.2020 žalobca doručil kontrolovanému a dňa 20.01.2020 žalovanému námietky proti podmienkam\nuvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným.\nŽalobca namietal stanovenie požiadavky na predmet zákazky spôsobom, ktorý akceptuje len papierovú\npodobu stravných lístkov. Poukázal na § 42 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o verejnom\nobstarávaní“) uvádzajúc, že súťažné podklady musia obsahovať podrobné vymedzenie predmetu\nzákazky tak, aby s ohľadom na základné princípy verejného obstarávania zabezpečili dosiahnutie účelu,\nna ktorý je predmet zákazky určený. Predmet zákazky má byť vymedzený jednoznačne, zrozumiteľne,\núplne a nestranne, pričom technické požiadavky musia byť určené tak, aby zabezpečili rovnaký\nprístup pre čo najširší okruh uchádzačov/záujemcov, a aby bola zabezpečená čestná hospodárska\nsúťaž. Požiadavky na predmet zákazky nesmú byť v rozpore s princípmi uplatňovanými vo verejnom\nobstarávaní. Žalobca mal za to, že kontrolovaný v súťažných podkladoch v opise predmetu zákazky\nvylúčil jeden z relevantných a plnohodnotných spôsobov, ktorým je možné naplniť účel, na ktorý sa\npredmet zákazky obstaráva, čím bezdôvodne a protizákonne obmedzil hospodársku súťaž. Verejný\nobstarávateľ je povinný vypracovať opis predmetu zákazky na základe výkonnostných a funkčných\npožiadaviek s odkazom na technické špecifikácie. Opis predmetu zákazky má obsahovať špecifikáciu\ntoho, čo má predmet poskytovať (výkon, funkcia), a nie ako to má byť zabezpečené (technické riešenie).\nToto zákonné ustanovenie sa aplikuje na technické zariadenia, ale analogicky je možné a potrebné ho\npoužiť aj na iné druhy zákaziek. Ak kontrolovaný začne diktovať formu/spôsob dosiahnutia funkčných a\nvýkonnostných parametrov, vzniká objektívne riziko, že diskvalifikuje subjekty na trhu, ktoré sú schopné\nponúknuť rovnaké alebo lepšie parametre plnenia, avšak inou formou/spôsobom, a to je podľa žalobcu\nv rozpore so zákonom.\n4. Úrad pre verejné obstarávanie, Odbor dohľadu rozhodnutím č. 2872-6000/2020 zo dňa 27.02.2020\n(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vydaným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného,\nnámietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu\npodal žalobca odvolanie.\n5. Úrad pre verejné obstarávanie, Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj len „žalovaný“)\nrozhodnutím č. 5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 177\nods. 12 zákona o verejnom obstarávaní odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil\npovažujúc námietky žalobcu za neopodstatnené.\nII.\nŽaloba\n6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\na navrhol, aby správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie\nako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.\n7. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie skrytej diskriminácie pri obstarávaní predmetu zákazky\n- papierové stravné lístky, keď sa do verejného obstarávania nemohli zapojiť subjekty, vrátane\nžalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou\nelektronických stravných lístkov. Účelom verejného obstarávania bolo zabezpečenie stravovania pre\nzamestnancov kontrolovaného v zmysle\n§ 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „Zákonník práce“). Tento účel bolo možné splniť nielen vyhlásením\nsúťaže na užšie definovaný predmet zákazky - papierové stravné lístky, ale aj vyhlásením súťaže\nna predmet zákazky, obsahujúci zabezpečenie stravovania prostredníctvom elektronických poukážok.\nKontrolovaný si vybral takú alternatívu, ktorá obmedzuje subjekty podnikajúce v oblasti zabezpečenia\nstravovania v možnosti predložiť ponuku.\n8. Uprednostnenie len papierových stravných poukážok kontrolovaný počas administratívneho konania\nobhajoval tým, že posudzoval uplatniteľnosť a využiteľnosť tej-ktorej formy stravných lístkov tak, ako\nto od neho (údajne) vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní a rozhodovacia prax žalovaného. Iná\nako papierová forma stravných lístkov nie je podľa kontrolovaného uplatniteľná v okolí pracoviska jeho\nzamestnancov v dostatočnej miere, pričom tiež zdôrazňoval, že jeho zamestnanci vykonávajú prevažnú\nväčšinu svojich činností v marginalizovaných rómskych komunitách, a teda papierová forma stravných\nlístkov je vhodnejšia. Obhajobu zvolenej špecifikácie predmetu zákazky kontrolovaným považoval\nžalobca za nedostatočnú, nepodloženú a zjavne účelovú. Žalovaný sa s ňou však v napadnutom\nrozhodnutí stotožnil a nekriticky ju prijal. Žalobca mal za to, že elektronické karty sú určené na ten istý\núčel ako papierové stravné lístky, t. j. zabezpečenie stravovania zamestnancov. V administratívnom\n\nkonaní žalobca predložením zoznamu Akceptačných miest uvedených v námietkach bez akýchkoľvek\npochybností overiteľne preukázal, že účel verejného obstarávania by bol dosiahnutý tak formou\nelektronických kariet, ako aj stravných poukážok v papierovej podobe.\n9. Tým žalobca zároveň preukázal, že použitie elektronických stravovacích kariet by bolo aj v súlade\ns požiadavkou kontrolovaného vyslovenou v kapitole C „Opis predmetu zákazky“ v bode 16 súťažných\npodkladov. Pravidlo, podľa ktorého má kontrolovaný opísať predmet zákazky s ohľadom na rozsah,\nobsah a kvalitu plnenia, je základom pre zabezpečenie čestnej hospodárskej súťaže smerujúcej\nk získaniu vecne a ekonomicky najlepšej ponuky s ohľadom na účel predmetu zákazky. Definovanie\npredmetu zákazky je v kompetencii verejného obstarávateľa, avšak stanovenie požiadaviek na predmet\nzákazky nemôže byť v rozpore so základnými princípmi platnými vo verejnom obstarávaní, a teda nesmie\nbezdôvodne diskriminovať iné do úvahy pripadajúce formy.\n10. To, že má kontrolovaný nejaké neopodstatnené obavy, že elektronické karty by boli údajne ťažšie\nvyužiteľné, ešte neznamená, že to tak v skutočnosti je. Pokiaľ kontrolovaný poukazoval na to, že jeho\nzamestnanci vykonávajú pracovné činnosti v marginalizovaných rómskych komunitách, to nemusí bez\nďalšieho mať bezprostrednú súvislosť s využívaním stravných lístkov iba v papierovej forme na účely\nsamotného stravovania zamestnancov. Žalobca preto považoval za potrebné zdôrazniť, že ak by aj\nhypoteticky pokrytie využívania elektronických stravovacích kariet bolo v určitej lokalite nižšie oproti\npokrytiu akceptačnými miestami papierových stravných poukážok, nie je to pre posúdenie porušenia\nprincípu nediskriminácie vo verejnom obstarávaní v posudzovanom prípade relevantný argument.\n11. Žalovaný nekriticky prevzal argumentáciu kontrolovaného bez akéhokoľvek overenia jej pravdivosti\na naopak, „en bloc“ odmietol argumentáciu žalobcu, ktorá má svoje logické opodstatnenie, je\nrelevantná a pre rozhodnutie vo veci podstatná. Navyše, ak by aj potenciálne bol niekde problém\ns použitím elektronických kariet, nie je vylúčené, že rovnaký problém by mohli mať v danom mieste\nzamestnanci kontrolovaného aj s použitím/akceptáciou papierových stravných poukážok. Nie všetky\nprevádzky totiž akceptujú akékoľvek papierové stravné poukážky, a preto nikde nie je zaručené, že\nby v niektorých prevádzkach zamestnanci kontrolovaného nemali problém s uplatnením papierových\nstravných poukážok. Ak by žalobca mal prisvedčiť tejto účelovej argumentácii kontrolovaného, ktorú\nprevzal do napadnutého rozhodnutia aj žalovaný, mohla by nastať „ad absurdum“ situácia, kedy by\nsa všetci verejní obstarávatelia, resp. obstarávatelia mohli odvolávať na svoje „zaužívané procesy“\na zvyky a nerešpektujúc základné povinnosti v § 10 zákona o verejnom obstarávaní, vrátane rovnakého\nzaobchádzania a nediskriminácie, by efektívne znemožnili čestnú hospodársku súťaž, v rámci ktorej by\nmohlo predložiť ponuku čo najviac hospodárskych subjektov (v tomto prípade poskytujúcich služby na\nzabezpečenie stravovania zamestnancov).\n12. Samozrejme, v rámci naplnenia potrieb kontrolovaného je potrebné zohľadňovať aj iné potreby,\ntakéto požiadavky však musia byť dôvodné a opodstatnené. Opodstatneným dôvodom, prečo\nneboli v rámci predmetu zákazky súťažené aj elektronické poukážky, by potenciálne mohla byť\nnapr. nemožnosť kontrolovaného ich „sprocesovať“, čo však kontrolovaný nielenže nijako relevantne\nnepreukázal, ale žalovaný to ani nijakým spôsobom neskúmal.\n13. Faktom a nespornou výhodou zavedenia elektronických poukážok je naopak zjednodušenie\nadministratívy a zníženie resp. úspora nákladov spojených s manuálnym vydávaním papierových\nstravných poukážok. V prípade poskytovania papierových stravných lístkov a elektronických kariet ide\no odlišné segmenty trhu, ktoré vyplývajú z odlišností v spôsobe zavedenia, sprocesovania, evidovania,\nspôsobu sprostredkovania zamestnancom a následného používania samotnými zamestnancami. Je\nprirodzené, že papierová a elektronická poukážka nie sú totožné a sú s nimi spojené viaceré odlišnosti.\nZ pohľadu nediskriminácie a rovnosti je však dôležité, že obe slúžia na totožný účel – zabezpečenie\nstravovania zamestnancov. Na účely dodržania povinnosti verejného obstarávateľa musia byť na\npreferenciu jednej z týchto foriem dané opodstatnené dôvody na strane kontrolovaného. Tieto však\nv posudzovanom prípade zjavne absentujú.\n14. Žalobca namietal nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že na trhu v čase vyhlásenia súťaže pôsobilo\ndostatočné množstvo subjektov, ktoré boli spôsobilé plniť predmet zákazky. Poukázal na rozhodnutie\nRady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky\nč. 31/2017/ODK.2017/KH/R/2/025\nzo dňa 11.09.2017, potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa\n\n21.11.2018, ktorým bol úspešnému uchádzačovi DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o. a spoločnostiam Up\nSlovensko, s.r.o., Edenred Slovakia, s.r.o., SODEXO PASS SR, s.r.o. a VAŠA Slovensko s.r.o. uložený\nzákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia,\npričom rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2019. Keďže verejná\nsúťaž na predmet zákazky prebiehala v decembri 2019, tento zákaz mal byť podľa žalobcu zo strany\nkontrolovaného zohľadnený a následne vyhodnotený aj zo strany žalovaného.\n15. Žalobca ďalej uviedol, že opis predmetu zákazky má obsahovať špecifikáciu toho, čo má\npredmet zákazky poskytovať (funkcia, výkon), a nie ako to má byť zabezpečené (technické riešenie).\nKontrolovaný preto postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď požiadavka na\npapierovú formu stravovacích poukážok nie je analogicky požiadavkou na funkciu alebo výkon, ale na\nformu - spôsob plnenia. Takáto podmienka je bezdôvodne obmedzujúca hospodársku súťaž, a teda\nje diskriminačná, keďže požadovaný obsah, kvalitu aj rozsah plnenia dokážu hospodárske subjekty\nposkytnúť aj inou formou, ako stanovil kontrolovaný, a to prostredníctvom elektronických stravovacích\npoukážok.\n16. Právne posúdenie veci žalovaným je podľa názoru žalobcu v rozpore s praxou samotného\nžalovaného a tiež českou judikatúrou, napr. rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 1 Asf/20/2008 zo dňa 05.06.2008, ktoré je analogicky aplikovateľné aj na posudzovaný\nprípad, keď kontrolovaný bez objektívnych dôvodov vylúčením elektronických poukážok z predmetu\nzákazky neumožnil žalobcovi podať ponuku, pričom tento by bol inak spôsobilý zabezpečiť stravovanie\npre zamestnancov, resp. poslancov zastupiteľstva kontrolovaného – čo bol základný účel verejného\nobstarávania. Kontrolovaný tým, že v rámci obstarávania nepripustil elektronickú formu stravných\npoukážok, postupoval v rozpore s požiadavkou nediskriminácie hospodárskych subjektov.\n17. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\nV záujme zabezpečenia zákonnosti verejného obstarávania predmetnej zákazky a na to nadväzujúceho\nadministratívneho konania pred žalovaným, je žalovaný povinný prihliadať na všetko, čo vyjde najavo za\núčelom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu a bol povinný vysporiadať sa so všetkými\npredloženými argumentmi a skutočnosťami relevantnými pre správne posúdenie veci a tieto svoje\núvahy náležite zdôvodniť. Veľká časť napadnutého rozhodnutia predstavuje len citáciu prvostupňového\nrozhodnutia o námietkach bez vlastnej úvahy žalovaného.\n18. V závere žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, keď\nsa žalovaný nezaoberal odôvodnením potrieb kontrolovaného, ktorými ospravedlňuje obstarávanie len\npapierovej formy poukážok a diskrimináciu žalobcu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n19. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.07.2020 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako\nnedôvodnú.\n20. Poukázal na to, že zásadu zákazu diskriminácie (či tzv. skrytú diskrimináciu) si nie je možné zamieňať\ns jednoduchou nemožnosťou konkrétneho dodávateľa splniť podmienky, resp. realizovať predmet\nverejného obstarávania v požadovanej kvalite či rozsahu. Je potrebné si uvedomiť samotný zmysel\nstanovenia požiadaviek na predmet zákazky, ktorý je svojím spôsobom vždy k niektorým subjektom\n„diskriminačný“, čo vychádza zo samotného účelu. Pokiaľ by totiž verejný obstarávateľ nebol oprávnený\nstanoviť si požiadavky na predmet zákazky, zjavne by nebol schopný dosiahnuť ani cieľ samotného\nverejného obstarávania, teda realizovanie požadovaného predmetu plnenia v určitej kvalite, rozsahu\na časovom horizonte. Obmedzenie okruhu dodávateľov je dôsledkom samotného procesu verejného\nobstarávania. K tejto problematike žalovaný citoval rozsudok Krajského súdu v Brne č. j. 31 Af 3/2015-29\nzo dňa 19.12.2016.\n21. Vo verejnom obstarávaní je v zásade možné každú požiadavku verejného obstarávateľa považovať\ndo určitej miery za limitujúcu a obmedzujúcu a určitá miera obmedzenia voľnosti, ako pre verejného\nobstarávateľa, tak pre dodávateľa, je zákonom predvídaná a povolená. Požiadavky na predmet zákazky\nnesmú byť verejným obstarávateľom stanovené tak, aby určitým dodávateľom bezdôvodne priamo alebo\n\nnepriamo zaručovali konkurenčnú výhodu alebo vytvárali bezdôvodné prekážky hospodárskej súťaže.\nTieto požiadavky ale môžu za konkrétnych okolností vo svojom dôsledku vytvárať istú nerovnováhu\nmedzi dodávateľmi, čiže môžu do určitej miery „prelomiť“ základné princípy verejného obstarávania (a\nto predovšetkým princíp nediskriminácie), avšak výlučne za predpokladu, že pre to existuje objektívny\ndôvod na strane verejného obstarávateľa.\n22. Žalovaný mal za to, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne zaoberal otázkou, či zabezpečenie\nstravovania výlučne vo forme papierových stravných lístkov možno považovať za diskriminačnú\npodmienku voči hospodárskym subjektom, ktoré poskytujú alternatívnu formu zabezpečenia stravovania\nzamestnancov formou elektronických stravných kariet tak, ako tvrdil žalobca. Žalovaný sa v rámci\nodvolacieho konania vysporiadal s námietkou žalobcu a tvrdením, že uvedená požiadavka je\ndiskriminačná a uviedol, že je v kompetencii verejného obstarávateľa definovať predmet zákazky\ntak, aby boli naplnené jeho potreby. V rámci „naplnenia potrieb verejného obstarávateľa“ nemožno\nkompetenciu verejného obstarávateľa pri definovaní opisu predmetu zákazky obmedziť len na sledovaný\núčel predmetu zákazky, ktorým je zabezpečenie stravovania, ale je primerané a vhodné akceptovať aj\niné požiadavky verejného obstarávateľa na daný predmet zákazky, ktoré zodpovedajú jeho potrebám.\nŽalovaný dospel k záveru, že verejný obstarávateľ má právo zadefinovať, akú formu stravných poukážok\nmá v úmysle obstarať pre svojich zamestnancov.\n23. Žalovaný mal za preukázané, že verejný obstarávateľ svoju požiadavku na zabezpečovanie\nstravovacích služieb pre zamestnancov formou stravovacích poukážok vo forme stravných lístkov,\ndostatočne odôvodnil, a to predovšetkým dostupnosťou na celom území Slovenskej republiky. V tejto\nsúvislosti zdôraznil, že verejnému obstarávateľovi nevyplýva žiadna automatická povinnosť aktívne\nodôvodňovať, čo ho viedlo ku stanoveniu tej ktorej požiadavky na predmet zákazky a už vôbec nie\nv súťažných podkladoch. Účelom súťažných podkladov je predovšetkým poskytnúť potencionálnym\ndodávateľom dostatočné informácie k tomu, aby mohli hospodárske subjekty najmä vypracovať a podať\nporovnateľné ponuky, vysvetlenie súťažných podkladov potom slúži k vyriešeniu prípadných nejasností.\n24. Rozhodnutie, čo bude a čo nebude požiadavkou na predmet zákazky, neprináleží žalobcovi, ale\nverejnému obstarávateľovi. Zodpovednosť za správnosť a úplnosť opisu predmetu zákazky leží na\nverejnom obstarávateľovi.\n25. Zo zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva žiadna povinnosť prispôsobiť predmet zákazky\nmožnostiam, nárokom či potrebám jednotlivých dodávateľov (žalobcu). Je všeobecne známe, že pre\nrôznych dodávateľov by boli vyhovujúce odlišné požiadavky, a to vždy\ns ohľadom\nna portfólio ich konkrétnych výrobkov. Bližšie vymedzenie požiadaviek na predmet zákazky nie je\nmožné automaticky považovať za diskriminačné len preto, že nimi nedisponuje výrobok niektorého z\ndodávateľov pôsobiacich na relevantnom trhu. Žalovaný upriamil pozornosť aj na to, že samotný žalobca\nsa stal úspešným uchádzačom v niekoľkých verejných obstarávaniach, v ktorých verejní obstarávatelia\npožadovali zabezpečiť stravovanie pre zamestnancov výlučne elektronickými kartami (t. j. dodávatelia\nlen papierových poukážok sa do týchto súťaží nemohli zapojiť). Žalobca diskrimináciu v tých verejných\nobstarávaniach, v ktorých boli obmedzení poskytovatelia papierových stravných lístkov, nenamietal.\nIV.\nReplika žalobcu\n26. Žalobca v replike zo dňa 02.09.2020 ako aj v ďalšom vyjadrení zo dňa 10.12.2021 zotrval\nna doterajšej skutkovej, vecnej ako aj právnej argumentácii uvedenej v žalobe. Trval na tom, že\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne interpretoval a aplikoval § 10 ods. 2 zákona o verejnom\nobstarávaní, konkrétne princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov v kontexte obstarávania\nzákazky, a z tohto dôvodu je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1\npísm. c) SSP.\n27. Žalobca nemal „a priori“ v úmysle „nadiktovať“ žalovanému, čo má byť predmetom obstarávanej\nzákazky, ale to, že pri definovaní predmetu zákazky je vždy potrebné postupovať tak, aby nedochádzalo\nk diskriminácii (priamej a ani skrytej). Samozrejme, papierová a elektronická poukážka nie sú totožné a\nsú s nimi spojené viaceré odlišnosti, dôležité však z pohľadu nediskriminácie a rovnosti je, že obe tieto\nformy slúžia na rovnaký účel, ktorým je zabezpečenie stravovania zamestnancov. Na preferenciu jednej\n\nz týchto foriem musia byť bezpodmienečne dané opodstatnené dôvody na strane kontrolovaného, ktoré\nvšak v danom prípade nie sú dané.\n28. Žalobca pritom preukázal pokrytie akceptačnými miestami minimálne v takom rozsahu, v akom\nto požadoval kontrolovaný v súťažných podkladoch. Kritérium rozsahu pokrytia by naopak znamenalo\ndiskrimináciu aj iných dodávateľov papierových stravných poukážok s nižším počtom zazmluvnených\npartnerov než víťazný uchádzač. Takýto postup by však bol nad rámec účelu verejného obstarávania,\nktorým je zabezpečenie stravovania zamestnancov kontrolovaného podľa § 152 Zákonníka práce,\npričom kontrolovaný\nv administratívnom konaní nijako nepreukázal, čo konkrétne by bránilo\naplikácii elektronických kariet jeho zamestnancami.\n29. Kontrolovaný tak postupoval pri vypracovaní požiadaviek na predmet zákazky\nv rozpore so\nzákonom o verejnom obstarávaní, keďže požiadavka na papierovú formu stravovacích poukážok nie je\n(analogicky) požiadavkou na funkciu alebo výkon, ale požiadavkou na formu – spôsob plnenia. Takúto\npodmienku považoval žalobca za bezdôvodne obmedzujúcu hospodársku súťaž, a teda diskriminačnú,\nkeďže požadovaný obsah, kvalitu aj rozsah plnenia dokážu hospodárske subjekty poskytnúť aj inou\nformou, ako stanovil kontrolovaný, konkrétne prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok.\n30. Nelogicky a účelovo podľa názoru žalobcu pôsobí tvrdenie žalovaného, že ,,verejnému\nobstarávateľovi nevyplýva žiadna automatická povinnosť aktívne odôvodňovať, čo ho viedlo\nk\nstanoveniu tej ktorej požiadavky na predmet zákazky, a už vôbec nie v súťažných podkladoch“.\n31. Podľa názoru žalobcu nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného vyslovené na strane č. 7 vyjadrenia,\nže ,,bližšie vymedzenie požiadaviek na predmet zákazky nie je možné automaticky považovať za\ndiskriminačné len preto, že nimi nedisponuje výrobok niektorého z dodávateľov pôsobiacich na\nrelevantnom trhu.“ Takéto zhodnotenie iba zvýrazňuje celkový alibistický postoj žalovaného, ktorý sa\nvôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že zabezpečenie stravovania prostredníctvom elektronických\nstravných poukážok nekladie na verejných obstarávateľov (resp. na obstarávateľov) žiadne dodatočné\npersonálne a/alebo materiálne požiadavky, a tým na jeho vylúčenie z predmetu verejného obstarávania\nnebol žiadny dôvod.\n32. V danom prípade neboli zachované princípy transparentného, hospodárneho\na\nnediskriminačného verejného obstarávania, a to nielen kontrolovaným, ale v širšom zmysle aj\nžalovaným, ktorý si tiež riadne nesplnil svoju úlohu dôsledne „bdieť“ nad celým procesom verejného\nobstarávania.\n33. Žalobca dal ďalej do pozornosti, že dňa 04.02.2021 bol medzitým schválený zákon č. 76/2021 Z. z.\nktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2023 v Slovenskej republike\nzavedie povinná elektronická podoba stravovacej poukážky, pričom zamestnávateľ bude môcť poskytnúť\nzamestnancovi stravný lístok\nv papierovej podobe len vtedy, ak jeho použitie v elektronickej\npodobe počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Z vyššie uvedeného je\nzrejmé, že sám zákonodarca si uvedomuje nevyhnutnosť elektronizácie stravovacích poukážok\na\nschválením novely sa (nepriamo) prikláňa k argumentácii žalobcu v tomto konaní.\n34. Zákonodarca v novele presne vymedzil dôvody, kedy zamestnávateľ môže vydať papierové\nstravovacie poukážky. Je evidentné, že zákonodarca chce aj týmto spôsobom odstrániť z verejných\nsúťaží svojvoľné, bezdôvodné (a diskriminačné) odmietanie elektronických stravovacích poukážok\nobstarávateľmi (vrátane kontrolovaného). Akákoľvek argumentácia kontrolovaného ako aj žalovaného\nohľadom údajnej nemožnosti akceptácie elektronických stravovacích poukážok preto aj s poukazom na\nznenie novely neobstojí.\nV.\nDuplika žalovaného\n35. Žalovaný v duplike zo dňa 02.06.2021 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú.\n\n36. V súvislosti s novelou, na ktorú poukázal žalobca vo svojom vyjadrení, žalovaný uviedol, že\npredmetné verejné obstarávanie bolo vyhlásené ešte pred zverejnením čo i len zámeru novelizácie\nZákonníka práce (§ 152 ods. 4), týkajúcej sa povinnej elektronickej formy stravovacích poukážok. Nie\nje možné odvolávať sa v právnom štáte, aj v zmysle zásady zákazu retroaktivity právnych noriem,\nna právne normy, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy. Nerešpektovanie uvedenej zásady\nby malo za následok stav právnej neistoty. Žalovaný tak zastával názor, že argumentácia žalobcu\n„ad absurdum“ žiada uplatnenie pravej retroaktivity, ktorá je nielen nežiadúcim, ale priamo platným\nprávom zakázaným inštitútom. Verejný obstarávateľ môže zjednotiť svoj postup len s legislatívou platnou\na účinnou v čase realizácie verejného obstarávania.\n37. Ďalší účastník konania nevyužil právo vyjadriť sa k žalobe. Svoje právo vyjadriť sa využil iba vo\nvzťahu k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, s ktorým vyjadril\nnesúhlas podaním zo dňa 20.01.2022.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n38. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\nao\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave\nzačal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v\nBratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023\ndaná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/129/2020\nbola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho\nsúdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/129/2020.\n39. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez\nnariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie\npojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho\nsúdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 24.03.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\n40. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie\n§ 493f tým nie je dotknuté.\n41. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní\npri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.\n42. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia\ndodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp\ntransparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti\na efektívnosti.\n43. Podľa § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, konečným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci na účely tohto zákona sa rozumie právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola\nžaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené.\n44. Podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné\npodklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky.\nV súťažných podkladoch\nverejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a\nna vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu\nvýroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný\npostup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty,\nmusia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí\nverejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických\npožiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky musia byť určené tak, aby bol zabezpečený\nrovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž.\n\n45. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ\na obstarávateľ\nvypracujú opis predmetu zákazky na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek, ktoré môžu\nzahŕňať environmentálne charakteristiky; technické požiadavky sa musia určiť tak, aby boli zrejmé všetky\npodmienky a okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky.\n46. Podľa § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocujú\nponuky na základe objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky,\ns cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určené\nkritériá musia byť nediskriminačné a musia podporovať hospodársku súťaž.\n47. Podľa § 44 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ponuky sa vyhodnocujú na základe\na) najlepšieho pomeru ceny a kvality,\nb) nákladov použitím prístupu nákladovej efektívnosti najmä nákladov počas životného cyklu alebo\nc) najnižšej ceny.\n48. Podľa § 47 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže\nuchádzačom povoliť predloženie variantných riešení. V oznámení\no vyhlásení verejného\nobstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú,\nči povoľujú predloženie variantných riešení. Na variantné riešenia, ktoré neboli povolené, sa neprihliada.\nVariantné riešenia musia súvisieť s predmetom zákazky.\n49. Podľa § 169 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, konanie o preskúmanie úkonov\nkontrolovaného pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením\nsúťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu\ninovatívneho partnerstva (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím\nzmluvy“) sa začína na základe námietok.\n50. Podľa § 170 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, námietky je oprávnený podať a) uchádzač,\nb) záujemca, c) účastník, d) osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli\nbyť dotknuté postupom kontrolovaného alebo e) orgán štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v\ndanej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie\nstavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie.\n51. Podľa § 170 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podaniu námietok musí predchádzať doručenie\nžiadosti o nápravu kontrolovanému. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie námietok podľa odseku\n3 písm. c) až g) a na podanie námietok orgánom štátnej správy podľa odseku 1 písm. e).\n52. Podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, osoba podľa odseku 1 môže pred\nuzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred\nzadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva\npodať námietky proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti\no účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným.\n53. Podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov\nkontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v\npodaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval\npodľa odseku 2, námietky zamietne.\n54. Podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo\nveci samej, pričom ak sú pre to dôvody, rada rozhodnutie zmení\na v opačnom prípade\nodvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n55. Podľa § 152 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať\nzamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na\npracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného\nzamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.\n\n56. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä\nposkytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu\npracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení,\nv stravovacom zariadení iného\nzamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej\nosoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje\nu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok\nna poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako\nštyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie\nďalšieho teplého hlavného jedla.\n57. Podľa § 38h ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o organizácii\nministerstiev (ďalej aj len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“), ak tento zákon neustanovuje\ninak, úrad uloží podnikateľovi zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak tomuto\npodnikateľovi uložil pokutu za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá spočívala v\nkoordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní,\nv obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej\nsúťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou\nsúťažou.\n58. Podľa § 38h ods. 4 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, doba podľa odseku 1 a 3 začína\nplynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku\nplynutia lehoty považuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené\nkonanie vo veci preskúmania rozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1\nalebo 3.\n59. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí námietok žalobcu podaných podľa\n§ 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.\n60. Podstata žalobných námietok spočívala v tom, že opis predmetu zákazky kontrolovaným, ktorý\nakceptuje len papierovú podobu stravovacích lístkov, mal za následok obmedzenie hospodárskej súťaže\na diskrimináciu potenciálnych záujemcov, teda aj žalobcu, ktorí boli schopní splniť účel verejného\nobstarávania - zabezpečenie stravovania pre zamestnancov kontrolovaného v zmysle § 152 Zákonníka\npráce prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok. Žalobca tiež namietal nesprávnosť\nzáveru správnych orgánov oboch stupňov, že v čase vyhlásenia súťaže pôsobilo na trhu dostatočné\nmnožstvo subjektov, ktoré boli spôsobilé plniť takýto predmet zákazky, zmätočné stanovenie kritérií na\nvyhodnotenie ponúk a porušenie princípu transparentnosti kontrolovaným.\n61. Vychádzajúc z § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je verejné obstarávanie založené na\nprincípe rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, transparentnosti,\nhospodárnosti a efektívnosti. Princíp nediskriminácie\na rovnakého zaobchádzania spočíva\nv tom, že verejný obstarávateľ postupuje voči všetkých uchádzačom rovnako, nemôže žiadneho z\nuchádzačov priamo alebo nepriamo zvýhodňovať. Princíp transparentnosti predstavuje požiadavku, aby\nproces verejného obstarávania bol prehľadný a prebiehal predvídateľným spôsobom.\n62. V prvom rade sa správny súd vysporiadal s otázkou, či sa kontrolovaný opisom predmetu\nzákazky dopustil diskriminácie vo vzťahu k žalobcovi, ktorá v konečnom dôsledku viedla k obmedzeniu\nhospodárskej súťaže.\n63. Jednou z najdôležitejších častí súťažných podkladov je opis predmetu zákazky,\nv ktorom verejný\nobstarávateľ musí popísať predmet zákazky jednoznačne, úplne a nestranne, na základe technických\npožiadaviek podľa prílohy č. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Technické požiadavky musia byť určené\ntak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená\nhospodárska súťaž (§ 42 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní). Verejný obstarávateľ je\npovinný vypracovať opis predmetu zákazky na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek, ktoré\nmôžu zahŕňať environmentálne charakteristiky. Technické požiadavky sa musia určiť tak, aby boli zrejmé\nvšetky podmienky a okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky (§ 42 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom\nobstarávaní).\n\n64. Kontrolovaný v súťažných podkladoch v kapitole A.1 „Pokyny pre záujemcov, uchádzačov“ v časti\nI „Všeobecné informácie“ v bode 2 „Predmet zákazky“ v odstavci 2.2 súťažných podkladov uviedol,\nže „Predmetom zákazky je zabezpečenie stravovania pre zamestnancov verejného obstarávateľa\nprostredníctvom stravných lístkov, v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z.\nZákonníka práce v znení neskorších predpisov. Stravné poukážky musia byť poskytnuté v papierovej\nforme, elektronická forma sa vzhľadom na lokality výkonu práce jednotlivých zamestnancov verejného\nobstarávateľa nepripúšťa...“.\n65. V súťažných podkladoch v kapitole A.1 „Pokyny pre záujemcov, uchádzačov“ v časti I „Všeobecné\ninformácie“ v bode 4 „Variantné riešenia“ v odstavci 4.1 kontrolovaný uviedol, že „Neumožňuje\nsa predložiť variantné riešenia. Ak súčasťou ponuky bude aj variantné riešenie, variantné riešenie\nnebude zaradené do vyhodnotenia a bude sa naň hľadieť, akoby nebolo predložené.“ V kapitole\nC „Opis predmetu zákazky“ v bode 1 súťažných podkladov kontrolovaný uviedol, že „Predmetom\nzákazky je zabezpečenie stravovania pre zamestnancov objednávateľa prostredníctvom stravných\nlístkov (stravných poukážok) vo vybraných stravovacích zariadeniach zmluvných partnerov dodávateľa,\nktorí sú oprávnení tieto služby poskytovať.“\n66. Čo sa týka otázky spôsobu opisu predmetu zákazky, správny súd poukazuje na rozsudok Krajského\nsúdu v Brne č. j. 31 Af 3/2015-29 zo dňa 19.12.2016, z ktorého vyplýva, že každý zadávateľ pri zadávaní\nzákazky reaguje na svoje potreby a k tým smeruje snahu\no uzavretie zmluvy prostredníctvom\nverejnej zákazky. Súd nevidel pochybenie v tom, pokiaľ zadávateľ reaguje vypísaním zákazky na svoju\nvzniknutú potrebu riešenia určitej situácie.\n67. Z povahy veci totiž samotná potreba zadávateľa v sebe implikuje obmedzenie pre jej riešenie,\nnakoľko pre určité záujmy zadávateľov existuje iba limitné množstvo riešiteľov. Rovnako Najvyšší\nsprávny súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 9Afs 87/2008 zo dňa 19.12.2016 konštatoval, že\npredmet verejnej zákazky vychádza z potrieb zadávateľa a môže mať najrôznorodejší charakter daný\njeho vecným obsahom, potrebami zadávateľa, jeho finančnými možnosťami, a pod. Zodpovednosť za\nstanovenie kvalifikačných kritérií je preto plne na zadávateľovi.\n68. Opis predmetu zákazky je teda v kompetencii verejného obstarávateľa v závislosti od jeho potrieb a\npri súčasnom dodržaní princípov verejného obstarávania (§ 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní).\n69. Zákonník práce v § 152 ods. 1 a 2 (v znení účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania)\nukladal zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov stravovanie zodpovedajúce\nzásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, ak zamestnanec odpracoval viac\nako štyri hodiny. Túto povinnosť zamestnávateľ splnil najmä poskytovaním jedného teplého hlavného\njedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom\nzariadení,\nv stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak zabezpečil\nstravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má\noprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej\nosoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. V predmetnej právnej veci kontrolovaný ako\nzamestnávateľ zabezpečoval stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby\nalebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, a za tým účelom vyhlásil\nverejné obstarávanie na predmet zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov prostredníctvom\nstravovacích poukážok (stravné lístky)“ v papierovej podobe (forme) bez možnosti variantného riešenia.\n70. Skutočnosti, ktoré kontrolovaný uviedol (t. j. že zamestnanci kontrolovaného vykonávajú prevažnú\nväčšinu svojich pracovných činností v marginalizovaných rómskych komunitách, čím je papierová forma\nstravných lístkov nielen vhodnejšia, ale je ňou zároveň zabezpečený požadovaný rozsah poskytovania\nslužieb, ktoré sú predmetom zákazky, pričom elektronickú formu stravných lístkov vzhľadom k tomu,\nže ide o rómske osady, nie je možné uplatniť pre zamestnancov kontrolovaného v dostatočnej miere),\npodľa správneho súdu odôvodňujú potrebu kontrolovaného ako verejného obstarávateľa, resp. tieto je\nmožné považovať za dôvody relevantné pre vymedzenie predmetu zákazky spôsobom uvedeným\nv\nsúťažných podkladoch.\n71. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie (v prípade, ak ho nezabezpečuje sám vo\nvlastnom stravovacom zaradení) je viazaná na názor jeho zamestnancov na formu „platidla“ za\n\nstravovanie. Inak povedané, ak sa zamestnanci vyjadria, že majú záujem\no papierové\nstravovacie poukážky, lebo ich prijímajú stravovacie zariadenia, ktoré navštevujú, nemá logický význam,\naby zamestnávateľ obstarával elektronické stravovacie poukážky, keď ich zamestnanci nebudú využívať,\nčím by sa podstatne sťažilo resp. mohlo by sa až znemožniť splnenie povinnosti kontrolovaného ako\nzamestnávateľa podľa § 152 Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu má stanovisko kontrolovaného, že\npri opise predmetu zákazky vychádzal z potrieb svojich zamestnancov, racionálny základ.\n72. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že kontrolovaný ako verejný obstarávateľ je\nv zmysle § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní povinný dodržiavať aj princíp hospodárnosti a\nefektívnosti. Nemožno sa preto zamerať iba na samotný účel predmetu zákazky, ktorým je zabezpečenie\nstravovania zamestnancov, ale je potrebné prihliadať aj na ďalšie aspekty predmetu zákazky, ktorými\nsú spôsob zavedenia predmetu zákazky v rámci interných systémov a procesov kontrolovaného,\nuplatniteľnosť\na využiteľnosť zvolenej formy predmetu zákazky. Účelom verejného\nobstarávania je zabezpečiť hospodársku súťaž o predmet verejného obstarávania, teda voľnú súťaž\ndodávateľov o zákazku, a tým dosiahnuť efektívne nakladanie s prostriedkami z verejných rozpočtov.\nJe preto povinnosťou verejného obstarávateľa postupovať pri zadávaní zákazky nanajvýš hospodárne.\nAk teda kontrolovaný dôvodil, že nemal záujem o elektronické stravovacie poukážky, s odvolaním sa\nna preferenciu týchto zamestnancov, zohľadniac lokalitu vykonávania činnosti svojich zamestnancov,\npotom možno považovať požiadavku kontrolovaného na stravovacie poukážky v papierovej podobe\nza zmysluplnú a nevybočujúcu zo základnej ekonomickej logiky, ktorá nie je v rozpore so zákonom o\nverejnom obstarávaní a ani Zákonníkom práce. V danom prípade kontrolovaný zohľadnil predovšetkým\nuplatniteľnosti a využiteľnosť zvolenej formy predmetnej zákazky.\n73. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že obstarávanie predmetu zákazky\n- papierových stravovacích poukážok vyplývalo z odôvodnených potrieb kontrolovaného a stanovenie\ntakéhoto predmetu zákazky nemožno považovať voči žalobcovi za diskriminačné. Je rozhodnutím\nžalobcu, aký predmet činnosti bude v rámci podnikania vykonávať a aké produkty alebo služby bude\nna trhu ponúkať.\n74. Správny súd dodáva, že zabezpečenie stravovania prostredníctvom elektronických stravovacích\npoukážok možno považovať za variantné riešenie. Kontrolovaný ako verejný obstarávateľ však\npredkladanie variantných riešení vo vzťahu k požadovanému predmetu zákazky neumožnil. Správny\nsúd uvádza, že inštitút variantných riešení je fakultatívny, a teda verejný obstarávateľ nie je povinný\ntento inštitút aplikovať (§ 47 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní). Samotný žalobca súhlasil s tým,\nže papierová a elektronická poukážka nie sú totožné a sú s nimi spojené viaceré odlišnosti.\n75. Žalobca v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej\nrepubliky č. 31/2017/ODK.2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.09.2017, ktorým bol úspešnému uchádzačovi\nDOXX - Stravné lístky, spol. s r.o. a ďalším spoločnostiam uložený zákaz účasti vo verejnom\nobstarávaní podľa § 38h ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže na dobu troch rokov od\nprávoplatnosti konečného rozhodnutia. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/273/2017 zo\ndňa 21.11.2018 bola žaloba proti uvedenému rozhodnutiu zamietnutá. V tejto súvislosti žalobca namietal,\nže nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že na trhu v čase vyhlásenia súťaže pôsobilo dostatočné\nmnožstvo subjektov, ktoré boli spôsobilé plniť predmet zákazky.\n76. Správny súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 bola podaná kasačná sťažnosť, ktorá má v zmysle § 446 ods.\n2 písm. c) SSP odkladný účinok. Posúdením otázky existencie konečného rozhodnutia vo veci zákazu\núčasti vo verejnom obstarávaní v takomto prípade sa zaoberal Správny súd v Bratislave v rozsudku\nč. k. BA-6S/18/2020-97 zo dňa 22.01.2025. Správny súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s\nktorým sa stotožňuje:\n„54. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z\nich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel\nzákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme, že sa v takýchto\nprípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\n\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o\nktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným\ngramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS274/2007 z 11.10.2007\na sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 01.07.2008).\n55. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného\ntextu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu\nzákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy,\nktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu\nalebo na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na\nroveň gramatickému výkladu, napríklad logický, systematický, historický a teleologický výklad, ktoré sú\nspôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a\nzmyslu aplikovanej právnej normy (napr. nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05.10.2011).\n56. Z textu § 32 ods. 1 písm. f) Zákon o VO v spojení s § 32 ods. 6 písm. c) Zákona o VO vyplýva, že zákaz\núčasti má byť viazaný na právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba voči rozhodnutiu\nPMU, ktorým bol uložený zákaz účasti, alebo ktorým súd konanie o preskúmanie rozhodnutia PMU\nzastavil. Na základe administratívneho spisu možno\nkonštatovať, že v posudzovanom prípade existuje aj Rozhodnutie PMU a zároveň existuje aj právoplatný\nRozsudok KS BA, ktorým bola správna žaloba voči Rozhodnutiu PMU zamietnutá. Rozsudok KS BA tak\nspĺňa legálnu definíciu „konečného rozhodnutia“ podľa\n§ 32 ods. 6 písm. c) Zákona o VO, čo by podľa\ngramatického výkladu malo byť dôvodom na nesplnenie podmienok osobného postavenia podľa § 32\nods. 1 písm. f) Zákona o VO. Ako však vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu, text zákona\nje prvotným zdrojom poznania právnej normy, no nie je dostatočným. K textu (a jeho gramatickému\nvýkladu) musí pristúpiť zohľadnenie účelu právnej normy, logického vzťahu jednotlivých časti právnej\nnormy, systematickej súvislosti s ostatnými právnymi normami i historického vývoja danej normy. Len\ntak je možné identifikovať právnu normu, ktorá bude následne aplikovaná na zistený skutkový stav.\n57. Podľa správneho súdu je potrebné právny text § 32 ods. 1 písm. f) Zákona o VO vykladať v logickej\na systematickej súvislosti s ďalšou relevantnou právnou normou (textom zákona), na ktorú poukazuje aj\nžalovaný. Konkrétne je potrebné posúdiť podmienku osobného postavenia (spočívajúcu v neexistencii\nkonečného rozhodnutia, ktorým by bol uchádzačovi uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní) v\nlogickej súvislosti s pozastavením účinkov Rozsudku KS BA vyplývajúcom z SSP. Žalovaný odkazuje\nna § 446 ods. 2 písm. c) v spojení\ns § 447 ods. 2 SSP, podľa ktorých nastúpením odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti proti Rozsudku KS BA zo zákona (t. j. podaním kasačnej sťažnosti) sa do\nprávoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky Rozsudku KS BA\na takéto rozhodnutie súdu nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo\nopatrení iných orgánov verejnej moci. Týmto iným orgánom verejnej moci je aj žalovaný ako ústredný\norgán štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 140 os. 1 Zákona\no VO) rozhodujúci v prvom stupni\n(a prostredníctvom Rady žalovaného aj v druhom stupni) o Námietkach žalobcu voči vyhodnoteniu\nponúk vo Verejnom obstarávaní. Aby mohol žalovaný zohľadniť závery právoplatného Rozsudku KS BA\nv rámci vyhodnocovania Námietok a posudzovania splnenia podmienky osobného postavenia, musel\nby ignorovať následky odkladného účinku kasačnej sťažnosti tak, ako sú vymedzené v § 447 ods. 2\nSSP. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k SSP predstavuje odkladný účinok správnej žaloby, resp.\nkasačnej sťažnosti, širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku.\nPriznaním odkladného účinku alebo jeho nastúpením zo zákona sa totiž pozastavujú všetky účinky\nnapadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani\npodkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení; odkladným účinkom „sa negujú\nvšetky účinky a následky preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia“.\n58. Obdobne aj odborná literatúra uvádza nasledovné: „Pod pozastavením účinkov rozhodnutia\nkrajského súdu je potrebné rozumieť stav, keď rozhodnutie navonok existuje, ale nevyvoláva s ním\nspojené právne účinky. Odkladný účinok teda na jednej strane nemá vplyv na platnosť a právoplatnosť\nrozhodnutia krajského súdu, ktoré sa v jeho dôsledku nezrušuje a ním skončená vec sa naďalej\npovažuje za rozhodnutú či ukončenú v zmysle nastúpenia prekážky res iudicata [napr. § 98 ods. 1\npísm. a) SSP]. Uvedené teda bráni pokračovaniu\nv tom istom správnom súdnom konaní, v\nktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie krajského súdu, resp. začatiu nového takéhoto konania pri\nnezmenenom skutkovom a právnom stave. Na strane druhej skutočnosť, že dochádza k pozastaveniu\núčinkov rozhodnutia krajského súdu, znamená, že na jeho základe nemožno voči jeho adresátovi viesť\nvýkon rozhodnutia (napr. exekúciu na podklade peňažnej alebo sankčnej moderácie), a súčasne ani\nosoba oprávnená z tohto rozhodnutia krajského súdu nemôže na jeho podklade realizovať svoje právo\n\n(napr. úspešný žalobca pri žalobe podľa § 313 ods. 1 SSP). Ak je s účinkami rozhodnutia krajského\nsúdu spojená nejaká lehota počítaná na dni, mesiace či roky (napr. sankcia zákazu činnosti pri sankčnej\nmoderácii), nastúpením odkladného účinku dochádza k prerušeniu plynutia tejto lehoty a táto spočíva až\ndo jeho zániku (§ 446 ods. 2, § 186 ods. 2, § 189). Pokiaľ zákon znemožňuje, aby rozhodnutie krajského\nsúdu s nastúpeným odkladným účinkom bolo podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí\nalebo opatrení orgánov verejnej moci, je potrebné tento právny následok vykladať extenzívne. Táto\npotreba je daná nakoniec aj tým, že zákon § 447 ods. 2 nehovorí len o následnom rozhodovaní orgánov\nverejnej správy, ale vzťahuje tento následok širšie na orgány verejnej moci. Týmito môže byť exekútor,\norgány činné v trestnom konaní, ale i napr. iný súd. Ak je odkladný účinok kasačnej sťažnosti spojený aj\ns pozastavením účinkov rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej správy, potom jeho\nnastúpením musí dôjsť aj k prerušeniu administratívneho konania z dôvodu začatia konania o predbežnej\notázke, resp. prerušenia iného zásahu.“ (Správny súdny poriadok. Komentár. 2018, s. 1654 - 1655).\n59. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalobca nesprávne redukuje výklad obsahu pojmu „konečné\nrozhodnutie“ len na rozdiel medzi významom a obsahom pojmu „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“.\n„Odkladný účinok“ je totiž širší pojem, ako „odklad vykonateľnosti“. Odkladný účinok pozastavuje/neguje\nvšetky účinky Rozsudku KS BA; neodkladá sa „len“ vykonateľnosť, resp. možnosť výkonu rozhodnutia.\nZ textu právnej normy upravenej v § 447 ods. 2 SSP teda vyplýva, že Rozsudok KS BA nie je po podaní\nkasačnej sťažnosti spôsobilý navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a existuje\nprávna prekážka na použitie tohto rozsudku inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné\nrozhodovanie. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a odkladného účinku, ktorý\nv tomto prípade\nnastáva priamo zo Správneho súdneho poriadku je, že Rozsudok KS BA, a ani Rozhodnutie PMU,\nnevyvolávajú právne účinky, ktoré Zákon o VO spája s uložením zákazu účasti vo verejnom obstarávaní\npotvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia kasačného súdu\no kasačnej sťažnosti. Tento právny záver, vyplývajúci z právnej normy § 447 ods. 2 SSP, nemôže vylúčiť\nani text Zákona o VO, ktorý definuje „konečné rozhodnutie“ ako právoplatné rozhodnutie súdu.\n60. Vyššie uvedený záver podporuje aj historický výklad § 32 ods. 6 Zákona o VO predložený\nžalovaným (body 12 a 13 tohto rozsudku), ktorý jasne poukazuje na dôvody zavedenia pojmu „konečné\nrozhodnutie“. Jednoduchý poukaz žalobcu na časovú následnosť niekoľkých mesiacov roku 2015 od\nprijatia/platnosti SSP do prijatia/platnosti Zákona o VO (bod 20 tohto rozsudku) podľa názoru správneho\nsúdu neobstojí v porovnaní s historickým exkurzom žalovaného. V prípade žalobcovej argumentácie\nčasovou následnosťou totiž nejde o historický výklad textu právnej normy z pohľadu jej vývoja/zmien\noproti pôvodnej/predchádzajúcej právnej úprave.\n61. Práve s ohľadom na zohľadnenie komplexnej úpravy obsiahnutej v SSP, ktorej súčasťou je\naj záujem zákonodarcu priznať zo zákona automaticky odkladný účinok kasačnej sťažnosti voči\nrozhodnutiam v oblasti správneho trestania (akým je aj Rozhodnutie PMU preskúmavané v súdnom\nkonaní predchádzajúcom Rozsudku KS BA, ako aj samotnému predmetnému kasačnému konaniu),\nnemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že výklad žalovaného ide proti účelu zmeny prieskumu správnych\nrozhodnutí z apelačného na kasačný systém. Cieľom tejto zmeny síce je zefektívniť súdny prieskum v\nrámci správneho súdnictva, no tento cieľ nemôže nijako negovať cieľ zákonodarcu odstrániť negatívne\ndôsledky účinkov rozhodnutia v oblasti správneho trestania v čase, kedy o preskúmaní súvisiaceho\nsúdneho rozhodnutia rozhoduje ešte kasačný súd.“\n77. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o nesprávnosti\nzáveru žalovaného, že na trhu v čase vyhlásenia súťaže pôsobilo dostatočné množstvo subjektov, ktoré\nboli spôsobilé plniť predmet zákazky.\n78. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Asf\n20/2008 zo dňa 05.06.2008, tento nemožno aplikovať, keďže v prejednávanej veci nešlo o priamu alebo\nnepriamu diskrimináciu, pretože sa nepreukázalo nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivými záujemcami\na uchádzačmi a zároveň sa nepreukázalo poškodenie hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia\nmedzi hospodárskymi subjektmi.\n79. Rovnako námietku žalobcu o zmätočnom stanovení kritérií na vyhodnotenie ponúk\na\nporušení princípu transparentnosti kontrolovaným vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Kontrolovaný\nv súťažných podkladoch jasne určil ako kritérium na vyhodnotenie ponúk najnižšiu cenu (§ 44 ods. 3\npísm. c) zákona o verejnom obstarávaní). Zámerom kontrolovaného teda bolo súťažiť o najnižšiu celkovú\ncenu (províziu) vyjadrenú v eurách bez DPH. Z uvedeného dôvodu informácie, ktoré kontrolovaný\nuviedol v súťažných podkladoch, neumožňovali predloženie špekulatívnych ponúk tak, ako to namietal\n\nžalobca. Preto nemožno kontrolovaným stanovené požiadavky na predmet zákazky a kritériá na\nvyhodnotenie ponúk považovať za zmätočné a v rozpore s princípom transparentnosti.\n80. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že správne orgány oboch\nstupňov založili svoje rozhodnutia na riadne zistenom skutkovom stave, vec po právnej stránke správne\nposúdili a svoje rozhodnutia aj dostatočne odôvodnili. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n81. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168\na contrario SSP\ntak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné\nod žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n82. O trovách ďalšieho účastníka rozhodol správny súd tak, že mu náhradu trov konania podľa § 169\nSSP nepriznal, keďže ďalšiemu účastníkovi konania nebola správnym súdom\nv konaní uložená\nžiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý ďalšiemu\núčastníkovi v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami s možnosťou (nie\npovinnosťou) vyjadriť sa k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto vyjadrenie správny\nsúd vyžadoval. Uvedené platí aj v prípade výzvy správneho súdu podľa § 106 ods. 2 SSP na vyjadrenie\nsa k replike žalobcu. Správny súd nezistil a ďalší účastník konania netvrdil ani dôvody hodné osobitného\nzreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať mu právo na náhradu trov konania.\n83. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}