{"guid": "c4fb1290-e31b-4f55-824f-c7e10de3a788:e8270681-8188-4a1a-9513-6fcd0f2ca5d1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200193.2", "spisova_znacka": "BA-2S/33/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/33/2020 z 16. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. januára 2026, sp. zn. BA-2S/33/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200193.2", "identifikacne_cislo": "1020200193", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8270681-8188-4a1a-9513-6fcd0f2ca5d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200193.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200193.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200193.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/33/2020\n1020200193\n16. 01. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200193.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n10 BA-2S/33/2020\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph. D., a\nz členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu:\nA. B. C. A., nar. XX. XX. XXXX, naposledy prechodným pobytom B. XXXX/X, XXX XX D. – C. B.,\nštátny občan Irackej republiky, zastúpeného: Mgr. Toni Khuri, advokát, so sídlom Dlhé diely II/13, 841 04\nBratislava, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nPPZ-HCP-BA2-2019/059639-004 zo dňa 02. 12. 2019, takto\nrozhodol:\n9 BA-2S/33/2020\n\nI. Správny súd rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,\nč.: PPZHCP-BA2-2019/059639-004 zo dňa 02. 12. 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n7 BA-2S/33/2020\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície\nBratislava, Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. PPZ-HCPBA6-3898-028/2019-PPC zo dňa 11. 09. 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žiadosť\nžalobcu zo dňa 21. 03. 2019 o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania (ďalej len „žiadosť“)\n\npodľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zamietnutá z dôvodov podľa\n§ 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán\nuviedol, že na základe ním vyžiadaného stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo“), podľa ktorého podnikateľská činnosť žalobcu nepredstavuje prínos pre\nhospodárske záujmy Slovenskej republiky, nie je obnovenie prechodného pobytu žalobcu na území\nSlovenskej republiky vo verejnom záujme. V danom prípade bolo podľa prvostupňového orgánu\npotrebné uprednostniť verejný záujem Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov\ntretích krajín pred záujmom účastníka konania na uplatňovanie práva na podnikanie, pričom zásah do\ntohto práva bol podľa prvostupňového orgánu uskutočnený v medziach zákona, keďže došlo k naplneniu\ndôvodov na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a)\nzákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový orgán v závere uviedol, že na základe predložených listinných\ndôkazov a zistených skutočností nepovažoval za dôvodné obnoviť účastníkovi konania prechodný pobyt\nna území Slovenskej republiky na účely podnikania.\n2. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2019/059639-004\nzo dňa 02. 12. 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“)\npotvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v úvode argumentácie konštatoval, že v rámci žiadosti boli\nzo strany žalobcu pripojené všetky doklady podľa zákona o pobyte cudzincov, ale len doloženie\npredpísaných dokladov nie je jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu, keďže zo\nžiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby obnovil prechodný pobyt na\núčel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. Prínos podnikateľskej činnosti účastníka konania je\npodľa žalovaného spojený s verejným záujmom Slovenskej republiky, aby sa na jej území zdržiavali\ntakí cudzinci, ktorých podnikateľská činnosť je prínosná pre jej hospodárstvo a tým aj pre jej občanov.\nPodľa žalovaného nie je možné žalobcu označiť ako nositeľa všeobecného či verejného záujmu pre\nštát, jeho ekonomické štruktúry a celé obyvateľstvo. V prípade žalobcu nie je možné podľa žalovaného\nvidieť verejný záujem ani v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z jeho podnikania,\nkeďže žalobca dosiahnutím zisku v sledovanom období roka 2018 splnil len zákonom určené podmienky\nna obnovenie pobytu. Cudzincovi podľa žalovaného priamo nevyplýva zo zákona povinnosť doložiť\nďalšie doklady, ale predložením dokladov ako zmluvy, faktúry, cenníky, osvedčenia a iné, preukazuje\nplnenie si udeleného účelu pobytu, ako aj prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky. Obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania by malo byť uskutočnené len cudzincovi,\nktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je\nnevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Žalovaný zároveň zdôraznil, že zákon o pobyte\ncudzincov prikazuje účastníkovi konania navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu\nznáme, pričom správny orgán pri zamietnutí žiadosti nesleduje svoj prospech, ale sa rozhoduje na\nzáklade informácií, ktoré mu účastník konania v rámci konania o obnovení prechodného pobytu\nposkytne. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že pred vydaním rozhodnutia sa prvostupňový orgán\nza účelom posúdenia otázky prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky obrátil na ministerstvo, ako na oprávnený orgán, a vyžiadal si od neho stanovisko, ktoré tvorilo\npodklad pre samotné rozhodnutie. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že zo žalobcom predložených\nzmlúv je zrejmé, že tieto v danom období sám nepodpísal a preto pre sledované obdobie nebolo\npreukázané konanie žalobcu v mene obchodnej spoločnosti SALSABEEL EUROPE, s. r. o.\n3. Žalovaný ohľadom doručovania prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v súvislosti so\nžiadosťou pripojil splnomocnenie oprávňujúce na konanie advokátsku kanceláriu AGM partners s. r.\no. (ďalej len „advokátska kancelária“), so súhlasom dať sa zastupovať aj advokátskym koncipientom\ntejto advokátskej kancelárie a tiež žalovaný odkázal na oprávnenie žalobcu na zastupovanie jeho\nosoby akoukoľvek inou treťou osobou. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že spolu so žiadosťou bolo\npredložené splnomocnenie uvedenej advokátskej kancelárie, ktorá splnomocnila pani E. C. (ďalej len\n„zamestnankyňa“) k zastupovaniu žalobcu v konaní o obnovení prechodného pobytu. V závere žalovaný\nuzavrel, že prvostupňový orgán riadne odôvodnil a preukázal, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom\nzáujme.\nII.\nSprávna žaloba\n\n4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 05. 02. 2020, pretože mal za preukázané, že\nrozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňovým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a právom\nchránených záujmoch. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného ohľadne oprávnenia ministerstva\nna posudzovanie dopadov vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov na hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky, pretože ministerstvo posudzuje žiadosť prvostupňového orgánu o zaujatie stanoviska len\nz hľadiska hospodárskeho prínosu pre Slovenskú republiku a podľa vlastného interného predpisu.\nStanovisko ministerstva má podľa žalobcu podobu substanoviska, ktoré má odporúčací a doplňujúci\ncharakter, neopiera sa o rozhodnutia policajného orgánu a nemá záväzný charakter, na ktorom by\nžalovaný mal odôvodniť celú argumentáciu zamietnutia žiadosti. Stanovisko, ktoré podľa vlastného\nvyjadrenia žalobcu mu prvostupňový orgán nezaslal a mohol sa s ním oboznámiť len prostredníctvom\nnahliadania v správnom spise, považuje žalobca za podklad, ktorý nemá žiadnu výpovednú hodnotu.\nV tomto stanovisku sa podľa žalobcu neuvádzajú žiadne dôvody, pre ktoré nie je podnikateľská činnosť\nžalobcu v záujme hospodárstva Slovenskej republiky. Táto skutočnosť nedáva podľa názoru žalobcu\nmu možnosť náležite reagovať na závery ministerstva.\n5. K splnomocneniu voči zamestnankyni žalobca uviedol, že predmetné splnomocnenie bolo udelené\nza účelom nahliadania do spisu, prípadne na úkony s tým súvisiace, ale nemalo suplovať a ani nahrádzať\nplnú moc, ktorú žalobca udelil advokátskej kancelárii. Prvostupňové rozhodnutie preto nemalo byť\ndoručované zamestnankyni ale len advokátskej kancelárii. Týmto došlo k porušeniu ustanovení § 51\nods. 1 správneho poriadku, čo podľa žalobcu zakladá dôvod pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia.\n6. V dôsledku uvedeného postupu prvostupňového orgánu došlo podľa žalobcu k vydaniu arbitrárneho\nprvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného. Žalobca konštatoval, že\nprechodný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky by nepochybne priniesol majetkový prospech,\nako aj iný prospech pre mnohých občanov a bol by prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.\n7. V ďalšej časti argumentácie žalobca uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán nerešpektovali\nDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), keďže zamietnutie\nžiadosti predstavuje zásah do žalobcovho práva na podnikanie, ktoré ani nemôže na území Slovenskej\nrepubliky vykonávať z dôvodu podmienenia jeho vykonávania udelením prechodného pobytu na účely\npodnikania. Týmto došlo podľa žalobcu k odopretiu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného\nživota garantované čl. 8 Dohovoru, pričom žalovaný sa nevysporiadal s otázkou stretu dvoch základných\npráv, a to práva uskutočňovať podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky a práva štátu na\nzásah do práva na podnikanie. Žalovaný podľa žalobcu neodôvodnil, prečo uprednostnil verejný záujem\nštátu a nie právo na podnikanie žalobcu spôsobom, aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia\nžalovaného posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu, nebolo obmedzené, resp. odopreté\nprávo žalobcu na podnikanie na území Slovenskej republiky. V závere žaloby preto žalobca navrhol, aby\nsúd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a ďalšie vyjadrenia\n8. K žalobe sa podaním doručeným dňa 25. 06. 2020 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení rekapituloval\nkonanie pred prvostupňovým orgánom, uvádzal argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní a v podanej\nžalobe a opätovne uviedol argumentáciu, ktorá bola obsahom rozhodnutia žalovaného. Vo vyjadrení\nďalej uviedol, že prvostupňový orgán riadne zdôvodnil a preukázal, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom\nzáujme a odkázal na dve nesúhlasné stanoviská ministerstva. K žalobným námietkam ohľadne otázky\ndoručovania prvostupňového rozhodnutia oprávnenej osobe žalovaný uviedol, že zamestnankyňa bola\nsplnomocnená aj na preberanie poštových a iných zásielok, a to vrátane tých, ktoré sú určené do\nvlastných rúk. Prvostupňový orgán preto podľa žalovaného postupoval správne.\n9. Podľa žalovaného nebol dôvod spochybňovať stanoviská ministerstva ako štátneho orgánu, ktorý\nmá oprávnenie a dostatočné prostriedky na posudzovanie dopadov vykonávania podnikateľskej činnosti\nsubjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V tejto súvislosti odkázal tiež na rozhodovaciu činnosť\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sažk/7/2017 zo dňa 20. 06. 2017. Žalovaný v závere\nuviedol, že na svojom rozhodnutí trvá a navrhuje žalobu zamietnuť.\n\n10. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30. 06. 2020, sa žalobca vyjadril podaním\ndoručeným dňa 15. 07. 2020. Žalobca vo vyjadrení uvádzal ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 34\nods. 3, ods. 5, ods. 7, ods. 10, ods. 15 zákona o pobyte cudzincov a rekapituloval postup a argumentáciu\nžalovaného, s ktorými sa nestotožnil. Vyjadrenie ministerstva k prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu\nnebolo vyjadrením o tom, že obnovenie jeho pobytu bude vo verejnom záujme alebo nie a takéto\nstanovisko nie je záväzné. K odôvodneniu rozhodnutia žalovaného ohľadne nepreukázania aktívneho\nvýkonu podnikateľskej činnosti v mene spoločnosti SALSABEEL EUROPE, s. r. o. žalobca uviedol,\nže neznamená, že ak niektorý z konateľov neuzatvára zmluvy (kontrakty), tak že tým nevykonáva\npodnikateľskú činnosť v mene tejto spoločnosti. Funkcia konateľa spoločnosti nezahŕňa len podpisové\nprávo, ale v jeho kompetencii je množstvo činností, ktoré v mene spoločnosti zabezpečuje v rámci\nrozdelenia úloh medzi konateľmi. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca zotrval na svojej argumentácii\nuvedenej v žalobe.\n11. K vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 27. 07. 2020, sa žalovaný následne\nnevyjadril.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí\npolicajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi\ntretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v\npracovnoprávnom vzťahu.\n13. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny\npre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa\nštátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\nfinančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského\núradu k udeleniu prechodného pobytu.\n14. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.\n15. Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie\nprechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie\nprechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa\na) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27,\nb) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.\nVII.\nPrávne posúdenie žaloby\n16. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej\nagende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od\n01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého\nsenátu a registra 10S správneho súdu.\n17. O žalobe rozhodol správny súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom k 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“) dňa 16. 01.\n2026, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením jeho skráteného\npísomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd v\nsúlade s § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení\nSSP v znení účinnom k 30. júnu 2023.\n\n18. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu smerovala proti záveru žalovaného, podľa ktorého je\nministerstvo oprávnené posudzovať prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky, ďalej proti nemožnosti vyjadriť sa k stanovisku ministerstva, z ktorého žalovaný vychádzal,\nako aj proti záverom žalovaného o doručovaní prvostupňového rozhodnutia. Žalobca zároveň namietal\nnepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a porušenie práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života.\n19. Z judikatúry Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.\nzn. 1Sak/4/2021 alebo 10Sžak/2/2020) vyplýva, že verejný záujem v rámci rozhodovania o udelení\npovolenia na prechodný pobyt možno chápať ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo\niný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, pričom preukázať skutočnosť, že udelenie\nprechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nie je vo verejnom záujme je povinnosťou\nsprávnych orgánov. Pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska\njeho možných benefitov či už pre hospodárstvo SR, ale aj benefitov pre lokálne časti územia, v ktorom\ncudzinec mieni podnikať, je žiadúce vychádzať tak zo stanovísk ministerstva ako aj miestnych úradov\nmestských častí, najmä z hľadiska posúdenia ich záujmu o prípadné rozširovanie podnikateľských\nčinností podľa predmetu podnikania, resp. živnosti daného štátneho príslušníka tretej krajiny. Je\nvšak povinnosťou správnych orgánov v prípade negatívneho stanoviska dotknutých orgánov, najmä\nak chýbajú bližšie dôvody negatívneho stanoviska, takéto nedostatky odstrániť a vyžiadať bližšiu\nidentifikáciu dôvodov, ktoré sa stanú základom pre správne uváženie správnych orgánov pri rozhodovaní\no udelení/obnovení prechodného pobytu, resp. pri rozhodovaní o zrušení povolenia na prechodný pobyt.\n20. Pokiaľ správne orgány v rozhodnutiach vychádzajú iba z nesúhlasného stanoviska ministerstva,\nich postup je nutné označiť za neobjektívny, keďže nedošlo z ich strany k vysporiadaniu sa s dôkazmi,\nktoré by mohli byť žalobcovi na prospech. Predmetné stanovisko ministerstva pritom pre orgány verejnej\nsprávy nie je záväzné.\n21. Ďalej správny súd považoval za potrebné uviesť, že pri posudzovaní žiadosti o udelenie (obnovenie)\nprechodného pobytu je potrebné sa jednak vysporiadať s dopadom napadnutého rozhodnutia na\nsúkromný život žiadateľa, ako aj na jeho osobné a rodinné pomery, finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho\npobytu a predpokladaného pobytu. Hodnotenie dôkazných prostriedkov musí byť dôveryhodným\na postačujúcim spôsobom vyjadriteľné aj navonok, kedy orgány verejnej správy majú uviesť analýzu\núvahy, ktorou sa spravovali pri hodnotení dôkazov svedčiacich tak v prospech, ako aj neprospech\nžiadateľa.\n22. Správny súd so zreteľom na uvádzané závery judikatúry, ako aj uvádzané žalobné námietky, vykonal\nprieskum rozhodnutia žalovaného. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán\nposudzovali žiadosť žalobcu cez podmienky verejného záujmu, a to najmä podľa prínosu podnikateľskej\nčinnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Žalovaný vychádzal zo stanoviska ministerstva,\npričom kládol dôraz na právomoci ministerstva podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády\na organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tzv. kompetenčný zákon). Žalovaný\nuviedol, že stanovisko ministerstva si vyžiadal ako podklad pred vydaním rozhodnutia a následne aj\njeho prehodnotenie, a to aj napriek existencii daňových nedoplatkov obchodnej spoločnosti, v ktorej je\nžalobca konateľom. Zároveň konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané konanie v mene tejto\nobchodnej spoločnosti.\n23. Odôvodnenie žalovaného v časti prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo\nSlovenskej republiky nemohol správny súd považovať za dostatočné. Žalovaný si síce vyžiadal\nstanovisko ministerstva, ktoré označil za podklad svojho rozhodnutia, avšak toto stanovisko nijak vecne\nnevyhodnotil a obmedzil sa len na konštatovanie, že bolo vydané oprávneným orgánom a že s týmto\norgánom postupoval v súčinnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia zároveň nevyplýva, či žalovaný považoval\npredmetné stanovisko za postačujúci podklad pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu, ani či považoval\nza potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na účely posúdenia prínosu pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky. Správny súd pritom zastáva názor, že práve vyžiadanie si konkrétnych dôvodov týkajúcich sa\nzáveru stanoviska malo byť základom pre riadnu aplikáciu správnej úvahy orgánov verejnej správy pri\nrozhodovaní o obnovení prechodného pobytu žalobcu. Pokiaľ takéto dôvody žalovaný nemal k dispozícii,\n\nbolo dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že na závery ministerstva nemohol náležite reagovať, čo predstavuje\npodstatné porušenie jeho procesných práv.\n24. Správny súd sa môže z obsahu odôvodnenia len domnievať, že žalovaný implicitne považoval\nstanovisko za relevantný a zároveň záväzný podklad pre rozhodnutie. Pokiaľ ide o záver žalovaného,\npodľa ktorého nebolo preukázané konanie žalobcu v mene spoločnosti, tieto skutočnosti samé osebe,\nvzhľadom na komplexnosť otázky posudzovania obnovenia prechodného pobytu, nepostačujú na\nposúdenie materiálnej podmienky prínosu žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky.\n25. Rovnako správny súd nepovažuje za dostatočnú ani tú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v\nktorej posudzoval súlad žiadosti žalobcu s verejným záujmom. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno\nv otázke rozporu udelenia prechodného pobytu s verejným záujmom zaťažuje prvostupňový orgán, ako\naj žalovaného. V tejto súvislosti podľa názoru správneho súdu nepostačuje len stručné konštatovanie\nžalovaného, uvedené na strane 7 napadnutého rozhodnutia, že žalobcu nemožno považovať za nositeľa\nvšeobecného alebo verejného záujmu pre štát, jeho ekonomické štruktúry a obyvateľstvo. Takýto záver\nžalovaný nijako bližšie argumentačne nerozvinul ani ho nepodložil konkrétnymi dôkazmi. Za tejto situácie\nsú pre správny súd nepresvedčivé aj ďalšie konštatovania žalovaného, podľa ktorých žalobca splnil „len“\nzákonom ustanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu a predložil zákonom vyžadované\ndoklady. Pokiaľ žalovaný na jednej strane fakticky konštatuje splnenie zákonných podmienok, potom\nna strane druhej jeho záver o neobnovení prechodného pobytu žalobcu správny súd nepovažuje za\ndostatočne odôvodnený a presvedčivý.\n26. Žalovaný v rámci svojho odôvodnenia poukázal na to, že pri posudzovaní žiadosti postupoval podľa §\n33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte, pričom bez bližších dôvodov neuviedol, prečo neposudzoval žiadosť\naj podľa písmena b) tohto ustanovenia, ktoré sú spoločne v danom paragrafe uvedené ako kumulatívne\na nie ako alternatívne podmienky. Týmto aj podľa citovanej judikatúry ostali bez preskúmania otázky\ntýkajúce sa osobných a rodinných pomerov žalobcu a tiež doterajšia dĺžka prechodného pobytu, keďže\nžalobcovi už raz prechodný pobyt na území Slovenskej republiky udelený bol. O to viac bolo preto\npodľa správneho súdu potrebné uviesť žalovaným dostatok presvedčivých dôvodov pre neobnovenie\nprechodného pobytu.\n27. Zhrnutím uvedených záverov preto správny súd konštatuje dôvodnosť žalobných námietok\ntýkajúcich sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov ako aj námietok\npodstatného porušenia ustanovení zákona v konaní pred žalovaným a prvostupňovým orgánom, ktoré\nmalo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného.\n28. Pokiaľ ide o žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho doručovania prvostupňového\nrozhodnutia, správny súd konštatuje nedostatočnú argumentáciu žalobcu ohľadne zásahu do\nžalobcových subjektívnych práv. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že už v splnomocnení, ktoré žalobca\npripojil ku svojej žiadosti, bol vyslovený jeho súhlas s tým, aby sa uvedený splnomocnenec (pozn.\nadvokátska kancelária, ktorá v zastúpení žalobcu spísala aj samotnú správnu žalobu) nechal zastupovať\ntreťou osobou. Na tento účel pritom žalobca predložil dve splnomocnenia, kedy sa advokátska kancelária\nako splnomocnenec žalobcu nechala zastupovať najskôr advokátskou koncipientkou a následne aj p.\nE. C.. Rozsah týchto splnomocnení bol v obidvoch prípadoch uvedený na akékoľvek úkony súvisiace\nso žiadosťou žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti neuvádza, aký dopad, resp. zásah do práv žalobcu\nmalo doručovanie prvostupňového rozhodnutia substitútovi, keďže žalobca podal voči prvostupňovému\nrozhodnutiu odvolanie a následne aj správnu žalobu. Pokiaľ žalobca neprezentoval zásah do jeho\nsubjektívnych práv, správny súd aj v kontexte ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu (napr.\nuznesenie sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015) ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (napr. rozsudok sp. zn. 3Svk/53/2023 zo dňa 27.02.2025) má za to, že tejto časti žaloby nebolo\nmožné priznať právnu ochranu.\n29. Na základe uvedených skutočností preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d) a písm. f) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n30. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne preskúmať žiadosť žalobcu a posúdiť\nju v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov, so zreteľom na právne závery\nsprávneho súdu. Ak v súvislosti s touto žiadosťou opätovne vydá negatívne rozhodnutie, musí ho\n\nnáležite, presvedčivo a konkrétne odôvodniť, a to vo vzťahu k otázke rozporu žiadosti s verejným\nzáujmom, k otázke prínosu podnikateľských aktivít žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ako\naj k otázke prípadnému zásahu do osobných sfér žalobcu.\n31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, kedy žalobcovi, ktorý\nmal v konaní úspech, priznal právo na úplnú náhradu trov konania.\n32. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0\nPoučenie:\n2 BA-2S/33/2020\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "4a33ab29-a4fd-4367-a69e-0fa05438d12d:6a6a1851-b88a-44f9-b07a-ecca0fefcc27", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200238.1", "spisova_znacka": "1Sak/4/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/4/2021 z 26. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200238.1"}], "citovane_v": []}