{"guid": "dd07b43c-ea7c-4e43-9df9-c2478363fb66:be910d50-5369-4a40-8c00-95c1ae143fc7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201346.3", "spisova_znacka": "BA-2S/194/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/194/2019 z 17. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. februára 2026, sp. zn. BA-2S/194/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201346.3", "identifikacne_cislo": "1019201346", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. i) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/351#paragraf-77", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be910d50-5369-4a40-8c00-95c1ae143fc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201346.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201346.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201346.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/194/2019\n1019201346\n17. 02. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1019201346.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., so\nsídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202, právne zastúpený: Mgr. Veronika Krištofová,\nadvokátka, so sídlom Čaklovská 6, 821 02 Bratislava, IČO: 50 122 215, proti žalovanému: Úrad pre\nreguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, 828 55 Bratislava, za\núčasti ďalšieho účastníka konania: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO:\n35 763 469, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27/PÚ/2019-181 zo dňa 25.07.2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi\n\nnepriznáva.\n\nIII. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r\niznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca podaním zo dňa 10.12.2018, označeným ako „Návrh na riešenie sporu medzi podnikmi SWAN\nMobile, a. s. a Slovak Telekom, a. s. podľa § 77 Zákona o elektronických komunikáciách“ (ďalej len\n„návrh na riešenie sporu“), navrhol, aby žalovaný podľa § 77 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“)\nrozhodol tak, že ďalší účastník konania bol povinný od začatia poskytovania služieb národného\nroamingu, ktoré boli poskytnuté po nadobudnutí právoplatnosti individuálneho povolenia Slovak Telekom\nč. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 (ďalej len „individuálne povolenie č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013“),\nt.j. od 08.01.2014, do 31.12.2018, účtovať si ceny za tieto služby vo výške a za podmienok uvedených\nv tomto návrhu, pričom ďalší účastník konania nebol oprávnený účtovať si žiadne ďalšie poplatky\nnad rámec cenových podmienok stanovených týmto rozhodnutím (ďalej len „bod 1 návrhu na riešenie\nsporu“), že podmienky čl. 3 Konečného návrhu podmienok poskytovania národného roamingu zo dňa\n24.04.20174 (ďalej len „konečný návrh“) boli v rozpore s rozhodnutím žalovaného č. 4/PÚ/2017-83 zo\ndňa 07.03.2017 (ďalej len „skoršie rozhodnutie žalovaného o rozklade“), pričom ďalší účastník konania\nnesmel požadovať ich plnenie ako podmienku poskytovania služby národného roamingu (ďalej len „bod\n2 návrhu na riešenie sporu“), že podmienky čl. 4.3.2 konečného návrhu boli v rozpore so skorším\nrozhodnutím žalovaného o rozklade, pričom ďalší účastník konania nesmel požadovať ich plnenie ako\npodmienku poskytovania služby národného roamingu (ďalej len „bod 3 návrhu na riešenie sporu“), a že\n\npodmienky čl. 12 konečného návrhu boli v rozpore so skorším rozhodnutím žalovaného o rozklade,\npričom ďalší účastník konania nesmel požadovať ich plnenie ako podmienku poskytovania služby\nnárodného roamingu (ďalej len „bod 4 návrhu na riešenie sporu“). Žalobca v návrhu na riešenie sporu\nuviedol, že konečný návrh bol v špecifikovaných bodoch v rozpore so skorším rozhodnutím žalovaného\no rozklade.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 3/OTR/2019-186 zo dňa 09.04.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\no návrhu na riešenie sporu rozhodol tak, že podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\nkonanie v súvislosti s poskytnutím služby národného roamingu zastavil, pretože v tej istej veci sa už\nprávoplatne rozhodlo jeho skorším rozhodnutím o rozklade.\n3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že už vo svojom skoršom\nrozhodnutí o rozklade stanovil podmienky, za ktorých bol ďalší účastník konania povinný poskytovať\nžalobcovi ako oprávnenému záujemcovi národný roaming, a že žalobca sa návrhom na riešenie sporu\ndomáhal vydania rozhodnutia vo veci, o ktorej už žalovaný v minulosti právoplatne rozhodol a skutkový\nstav sa odvtedy podstatne nezmenil. S tvrdením žalobcu, že konkrétna cena za poskytovanie služby\nnárodného roamingu nebola určená, nebolo možné súhlasiť. Zo skoršieho rozhodnutia žalovaného\no rozklade totiž vyplývalo, že žalovaný ním určil maximálne ceny za služby, ktoré bol ďalší účastník\nkonania oprávnený účtovať za služby národného roamingu, a to z dôvodu ponechania možnosti\nkomerčnej dohody medzi účastníkmi konania o eventuálne nižších cenách za predmet služby. Žalovaný\nmal za dostatočne preukázané, že o bode 1 návrhu na riešenie sporu už bolo v minulosti jeho skorším\nrozhodnutím o rozklade rozhodnuté, a že preto nebolo možné o tomto bode návrhu na riešenie sporu\nopätovne konať a rozhodovať. Ostatné body návrhu na riešenie sporu, t.j. body 2 až 4 návrhu na riešenie\nsporu, sa týkali rozporov jednotlivých častí konečného návrhu s podmienkami skoršieho rozhodnutia\nžalovaného o rozklade. Žalovaný preto ostatné body návrhu na riešenie sporu posúdil ako podnet\nna možné porušenie podmienok svojho skoršieho rozhodnutia o rozklade a postúpil ich na riešenie\npríslušnému odboru v rámci svojej organizačnej štruktúry.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. 27/PÚ/2019-181 zo dňa 25.07.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\no rozklade žalobcu rozhodol tak, že ho podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca sa pokúsil navodiť\ndojem, že išlo o nový spor vyplývajúci z jeho skoršieho rozhodnutia o rozklade. Podľa § 19 ods. 2\nsprávneho poriadku sa podanie posudzovalo podľa jeho obsahu. Žalobca v návrhu na riešenie sporu\nnavrhoval rovnaké cenové podmienky ako v predchádzajúcom konaní, ktoré bolo ukončené skorším\nrozhodnutím žalovaného o rozklade. V tomto predchádzajúcom konaní boli vyriešené všetky sporné\notázky vyplývajúce z individuálneho povolenia č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013. Pri zdôvodňovaní\nsvojho návrhu na riešenie sporu pritom žalobca vychádzal z identických tvrdení ako v predchádzajúcom\nkonaní.\n6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný taktiež konštatoval, že v rámci prvostupňového\nrozhodnutia bolo správne zistené, že skutkový stav sa od vydania skoršieho rozhodnutia žalovaného\no rozklade podstatne nezmenil. Žalobca považoval za zmenu skutkového stavu údajné porušenie\nskoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca však vo svojom návrhu na riešenie sporu\nnepožadoval dodržiavanie skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade, ale jeho spätnú zmenu.\nRozhodnutie, v súvislosti s ktorým vznikol spor, bolo individuálne povolenie č. 1310541001 zo\ndňa 30.12.2013 a nie skoršie rozhodnutie žalovaného o rozklade. Žalobca neuviedol žiadne nové\nskutočnosti, na základe ktorých by mala byť určená iná cena, ako bola cena určená v skoršom rozhodnutí\nžalovaného o rozklade.\n7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný napokon konštatoval, že v rámci prvostupňového\nkonania bol jeho postup v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. Účastníkom konania bol\npredložený kompletný administratívny spis s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým podkladom. Nebolo\npovinnosťou žalovaného pred vydaním prvostupňového rozhodnutia oboznamovať účastníkov konania\nso svojou správnou úvahou. Až v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bol žalovaný povinný uviesť,\n\nakou správnou úvahou bol vedený a ako sa vysporiadal s jednotlivými podkladmi nevyhnutnými na\nvydanie rozhodnutia.\nII.\nŽaloba\n8. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.10.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného vo veci návrhu na riešenie sporu“).\n9. Žalobca sa návrhom na riešenie sporu domáhal riešenia sporu medzi ním a ďalším účastníkom\nkonania v súlade s § 77 zákona o elektronických komunikáciách, ktorý vznikol v súvislosti s plnením\npovinností ďalšieho účastníka konania vyplývajúcich zo skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade.\nŽalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď iba bod 1 návrhu na riešenie sporu vyhodnotil ako návrh na\nriešenie sporu, pričom ostatné body návrhu na riešenie sporu posúdil ako podnet týkajúci sa porušenia\njeho skoršieho rozhodnutia o rozklade, a keď konštatoval, že žalobca sa podaním návrhu na riešenie\nsporu domáhal vydania rozhodnutia o veci, o ktorej už v minulosti právoplatne rozhodol, pričom skutkový\nstav sa odvtedy podstatne nezmenil.\n10. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade, bol predmetom\nkonania spor medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania, ktorý vznikol v súvislosti s plnením\npovinností ďalšieho účastníka konania, ktoré vyplývali z rozhodnutia Telekomunikačného úradu\nSlovenskej republiky, a to individuálneho povolenia č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013. Návrhom na\nriešenie sporu sa však žalobca domáhal rozhodnutia v spore, ktorý vznikol v súvislosti s plnením\npovinností ďalšieho účastníka konania vyplývajúcich zo skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade.\n11. Žalobca v návrhu na riešenie sporu preukázal žalovanému spor, ktorý vznikol medzi ním a ďalším\núčastníkom konania v súvislosti s plnením povinností ďalšieho účastníka konania vyplývajúcich zo\nskoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca pritom podrobne špecifikoval, v ktorých bodoch\nbol konečný návrh v rozpore s podmienkami skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade.\n12. Ani viacročné rokovania o podmienkach poskytovania služby národného roamingu a ani právoplatné\na vykonateľné skoršie rozhodnutie žalovaného o rozklade neviedlo k dohode a ani k určeniu jasných\ncenových podmienok poskytovania služby národného roamingu zo strany ďalšieho účastníka konania.\nVzhľadom na pretrvávajúci spor medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania v otázke cenových\npodmienok sa žalobca návrhom na riešenie sporu domáhal, aby žalovaný rozhodol tento spor a na\nzáklade uvedeného rozhodol o podmienkach národného roamingu tak, aby boli v súlade so skorším\nrozhodnutím žalovaného o rozklade, a aby boli zároveň transparentné a jednoznačné. Bolo tak zrejmé,\nže predmet konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného vo veci návrhu na riešenie sporu, bol\nodlišný od predmetu konania, ktoré predchádzalo vydaniu skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade,\na to napriek skutočnosti, že predmet konania sa v oboch prípadoch týkal podmienok poskytovania\nslužby národného roamingu žalobcovi zo strany ďalšieho účastníka konania. Bolo preto nepochybné,\nže išlo o nový spor medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania, ktorý sa síce týkal podmienok\nposkytovania služby národného roamingu, avšak súvisel výlučne s plnením skoršieho rozhodnutia\nžalovaného o rozklade.\n13. Žalovaný bol v zmysle § 77 zákona o elektronických komunikáciách oprávnený konanie začaté na\nnávrh strany sporu zastaviť, ak spor nevznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich zo zákona\no elektronických komunikáciách, z rozhodnutia vydaného žalovaným alebo zo všeobecne záväzného\nprávneho predpisu vydaného žalovaným. Žalovaný bol v zmysle § 77 zákona o elektronických\nkomunikáciách ako aj v zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku povinný rozhodnúť o skutočnostiach,\nktoré boli sporné medzi stranami sporu. Žalovaný nijako relevantne nezdôvodnil, prečo body 2 až 4\nnávrhu na riešenie sporu neboli návrhom na riešenie sporu medzi podnikmi v zmysle § 77 zákona\no elektronických komunikáciách. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, ak body 2 až 4 návrhu na\nriešenie sporu vyhodnotil ako podnet na možné porušenie podmienok skoršieho rozhodnutia žalovaného\no rozklade a nie ako návrh na riešenie sporu.\n\n14. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nkonštatoval, že skutkový stav sa od vydania jeho skoršieho rozhodnutia o rozklade podstatne nezmenil,\nhoci z administratívneho spisu vyplýva opak. Od vydania skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade\ndošlo medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania v súvislosti s podmienkami poskytovania služby\nnárodného roamingu k zásadnej zmene okolností, a to k predloženiu konečného návrhu, ktorý bol\npodstatou sporu vymedzeného v návrhu na riešenie sporu. Niektoré body konečného návrhu pritom boli\nv príkrom rozpore s podmienkami skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca túto skutočnosť\noznámil ďalšiemu účastníkovi konania a následne aj žalovanému. Žalobca zároveň žiadal od ďalšieho\núčastníka konania, aby predložil návrh podmienok poskytovania národného roamingu, ktorý by bol\nv súlade s podmienkami skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca sa pokúšal rokovať\ns ďalším účastníkom konania o týchto podmienkach, avšak neúspešne. Bol preto nútený podať návrh na\nriešenie sporu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinností ďalšieho účastníka konania vyplývajúcich\nzo skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade.\n15. Pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keďže žalovaný nezohľadnil všetky\nvyjadrenia žalobcu predložené počas konania, žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil ani sa s nimi\nnevysporiadal tak, ako je orgán verejnej správy povinný urobiť. Žalovaný pri vydávaní napadnutého\nrozhodnutia nepostupoval v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, nedostatočne a nespoľahlivo\nzistil skutkový stav veci, pričom vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol v rozpore s administratívnym\nspisom. Žalovaný ani nepostupoval v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách, čím\nzásadným spôsobom porušil práva a právom chránené záujmy žalobcu.\n16. Základným právom žalobcu ako účastníka konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného\nvo veci návrhu na riešenie sporu, bolo právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam zisteným žalovaným,\nktoré boli podkladom pre rozhodnutie vo veci ako aj k spôsobu ich zistenia. Keďže žalovaný nepredložil\nžalobcovi ako účastníkovi konania svoju správnu úvahu, v ktorej by vyhodnotil zistené skutočnosti\nrozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, pred vydaním napadnutého rozhodnutia, žalobca nemohol\nv rozpore s ustanoveniami správneho poriadku v plnom rozsahu uplatniť svoje právo vyjadriť sa\nk podkladom rozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2019 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\n18. S tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci sa žalovaný podrobne\nvysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalobca nesprávne uvádzal, že žalovaný dospel k záveru, že\nmedzi žalobcom a ďalším účastníkom konania bol spor v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich\nz jeho skoršieho rozhodnutia o rozklade. V predmetnej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný len\npopisoval obsah podania žalobcu, v ktorom ten poukazoval na údajný rozpor medzi konečným návrhom\na skorším rozhodnutím žalovaného o rozklade. Žalovaný pritom následne uviedol, že „Úrad ich posúdil\nako podnet na možné porušenie podmienok Rozhodnutia o rozklade a postúpil ich na riešenie príslušným\nodborom Úradu“.\n19. Vo vzťahu k námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu a k námietke rozporu skutkového\nstavu, ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia, s administratívnymi spismi žalovaný odkázal na príslušnú\nčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n20. K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalovaný\nuviedol, že žalobca zrejme nedopatrením tento bod žaloby označil ako „podstatné porušenie ustanovení\no konaní pred správcom dane“. Pri tejto námietke zrejme malo ísť o porušenie ustanovení správneho\nporiadku, avšak žalobca žiadne konkrétne porušenie zákona neuviedol. K absencii správnej úvahy\nv administratívnom spise sa žalovaný vyjadril v napadnutom rozhodnutí.\nIV.\nReplika žalobcu\n\n21. Žalobca v replike k žalobe zo dňa 13.01.2020, ktorá bola zároveň aj vyjadrením žalobcu k vyjadreniu\nďalšieho účastníka konania, zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná.\n22. Tvrdenie žalovaného, že v jeho skoršom rozhodnutí o rozklade boli vyriešené všetky sporné otázky,\nneobstálo. Toto tvrdenie bolo nesprávne a neprimerané nielen z právneho, ale aj logického a najmä\nčasového hľadiska. Nebolo objektívne možné, aby sa predchádzajúce správne konanie a rozhodnutie,\nktorým bolo ukončené, vysporiadalo s otázkami a porušeniami, ku ktorým mohlo dôjsť a došlo až neskôr\npo jeho vydaní. Argumentáciu žalovaného preto nebolo možné akceptovať z právneho ani logického\nhľadiska. V preskúmavanej právnej veci sa preto nemohlo jednať a nejednalo o správnu aplikáciu\nprincípu „rei iudicatae“, na ktorú sa žalovaný opakovane odvolával.\n23. Pravdivé nebolo ani tvrdenie žalovaného, že žalobca sa svojím návrhom na riešenie sporu\nsnažil zmeniť už právoplatné skoršie rozhodnutie žalovaného. Pravdou bolo, že žalobca týmto\nnávrhom logickým a primeraným spôsobom reagoval na porušenie právoplatného a vykonateľného\nskoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade zo strany ďalšieho účastníka konania ako povinného\nsubjektu, pričom tohto porušenia sa ďalší účastník konania dopustil práve vo vzťahu k skoršiemu\nrozhodnutiu žalovaného o rozklade. Na návrhu, ktorým sa žalobca snažil domôcť reálnej vykonateľnosti\nskoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade, nebolo nič prekvapujúce ani neprimerané. Nenáležitým\na neprimeraným bol naopak spôsob, akým žalovaný o tomto návrhu rozhodol.\n24. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania bolo potrebné uviesť, že skutočnosť, že povinnosť\nposkytovania služby národného roamingu vyplývajúca z príslušnej licencie medzičasom zanikla, bola\nv kontexte návrhu na riešenie sporu irelevantná. Skoršie rozhodnutie žalovaného o rozklade bolo\nvydané a takisto návrh na riešenie sporu bol podaný v priebehu roka 2018, teda počas trvania\ntejto povinnosti ďalšieho účastníka konania. Nebolo práve lichotivou vizitkou žalovaného, že skoršie\nrozhodnutie upresňujúce podmienky povinnosti poskytovať službu národného roamingu vydal až v marci\n2017, teda cca 18 mesiacov pred zánikom predmetnej povinnosti ďalšieho účastníka konania. Samotné\nskoršie rozhodnutie žalovaného o rozklade ako aj návrh na riešenie sporu preukazovali potrebu\nopakovaných regulačných zásahov žalovaného smerom k stanoveniu a vynucovaniu podmienok služby\nnárodného roamingu. Včasné a riadne rozhodnutie žalovaného bolo nevyhnutnou podmienkou riadneho\nvysporiadania právnych a ekonomických vzťahov medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania vo\nvzťahu k službe národného roamingu vzniknutých pred 31.12.2018.\n25. Vyjadrenie žalovaného ani vyjadrenie ďalšieho účastníka konania neobsahovali žiadne relevantné\nskutočnosti reagujúce na tvrdenia žalobcu o zjavne nedostatočnom zistení skutkového stavu. Naopak,\ntvrdenia žalovaného ako aj ďalšieho účastníka konania smerovali k obhajobe takého postupu\nžalovaného, ktorý sa zisťovaním aktuálneho skutkového stavu po podaní návrhu na riešenie sporu\nkomplexne nezaoberal. Takýto postup bol nesprávny a neakceptovateľný.\nV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania\n26. Ďalší účastník konania v podaní zo dňa 25.11.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n27. Nosný argument žalobcu, že totiž žalovaný nebol oprávnený správne konanie o riešení sporu\nmedzi žalobcom a ďalším účastníkom konania zastaviť z dôvodu existencie prekážky res iudicata podľa\n§ 30 ods. 1 písm. i) správneho súdneho poriadku, neobstál, a to ani z formálno-právneho hľadiska\na ani z hľadiska materiálneho. Žalobca sa totiž návrhom na riešenie sporu domáhal určenia cien za\nposkytovanie služby národného roamingu a určenia podmienok súvisiacich s cenou a jej účtovaním.\nTieto ceny ako aj podmienky ich účtovania boli už skôr stanovené, a to skorším rozhodnutím žalovaného\no rozklade. Samotné skoršie rozhodnutie žalovaného o rozklade bolo rozhodnutím o riešení sporu medzi\npodnikmi, ktorým žalovaný na návrh žalobcu zo dňa 03.12.2014 určil podmienky plnenia povinnosti\nposkytovania národného roamingu záväzné pre žalobcu ako aj pre ďalšieho účastníka konania. Týmto\nsvojím skorším rozhodnutím o rozklade žalovaný určil aj cenu za službu národného roamingu platnú\nza celé obdobie poskytovania služby zo strany ďalšieho účastníka konania. V tejto súvislosti bolo ešte\npotrebné uviesť, že samotným svojím skorším rozhodnutím o rozklade žalovaný precizoval povinnosť\nďalšieho účastníka konania vyplývajúcu z individuálneho povolenia č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013,\nktorým žalovaný pridelil frekvencie z frekvenčného pásma 800 MHz a 2600 MHz a zároveň mu uložil\n\naj povinnosť poskytnúť oprávneným záujemcom službu národného roamingu. Táto povinnosť ďalšieho\núčastníka konania však už zanikla odo dňa 01.01.2019.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n28. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/194/2019-36 zo dňa 11.11.2019 pribral do konania\nspoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako ďalšieho účastníka konania.\n29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou\nod 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na\nktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/194/2019\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená\npod sp. zn. BA-2S/194/2019.\n30. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3\nods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 17.02.2026.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n31. Podľa § 38 ods. 2 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, dohľad sa uskutočňuje kontrolou\nplnenia povinností okrem povinnosti uvedenej v § 41 ods. 6 a podmienok určených týmto zákonom,\nvšeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými\npodľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje\nosobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.\n32. Podľa § 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, na konanie podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n33. Podľa § 77 zákona o elektronických komunikáciách, úrad rozhoduje o spore medzi podnikmi alebo\nosobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu, ktorý\nvznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, rozhodnutia alebo všeobecne\nzáväzného právneho predpisu vydaného úradom. Úrad rozhodne spor najneskôr do štyroch mesiacov\nod podania návrhu. Ak spor nevznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona,\nz rozhodnutia vydaného úradom alebo zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom,\núrad konanie zastaví.\n34. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí\nbyť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa\nosobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby\núčastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné\nprávne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.\n35. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci\nprávoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n\n36. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci\nnávrhu na riešenie sporu. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo\nv medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou\nsúdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom\ndeterminovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky s tým, že správny súd\nnemal oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci návrhu na\nriešenie sporu vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia uvedené\nv žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo veci\nnávrhu na riešenie sporu za žalobcu konkretizovať.\n37. Správny súd musel v nadväznosti na žalobné námietky v prvom rade ustáliť, či žalobná námietka,\nže žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď iba bod 1 návrhu na riešenie sporu vyhodnotil ako\nnávrh na riešenie sporu, a s ňou úzko súvisiaca ďalšia žalobná námietka, že totiž žalovaný nijako\nrelevantne neodôvodnil, prečo body 2 až 4 návrhu na riešenie sporu neboli návrhom na riešenie sporu,\nbola dôvodná. Správny súd pritom vo vzťahu k týmto žalobným námietkam dospel k záveru, že ani\njedna z nich nebola dôvodná. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a v dostatočnom\nrozsahu vysvetlil, ako a z akých dôvodov posúdil body 2 až 4 návrhu na riešenie sporu. V konkrétnostiach\npreskúmavanej právnej veci žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že body 2 až 4 návrhu na\nriešenie sporu vyhodnotil ako podnet na výkon kontroly, keďže účelom § 77 zákona o elektronických\nkomunikáciách nebola kontrola povinností, ale riešenie sporu. Popritom žalovaný v prvostupňovom\nrozhodnutí konštatoval, že body 2 až 4 návrhu na riešenie sporu sa týkali rozporov jednotlivých častí\nkonečného návrhu s podmienkami skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade, a že ich preto postúpil\nna riešenie príslušným odborom v rámci svojej organizačnej štruktúry. Správny súd sa v plnom rozsahu\nstotožnil s touto argumentáciou žalovaného a na zdôraznenie jej správnosti dodáva, že v bodoch 2 až 4\nnávrhu na riešenie sporu sa žalobca primárne výslovne domáhal rozhodnutia žalovaného, že podmienky\nčl. 3, čl. 4.3.2 a čl. 12 konečného návrhu boli v rozpore so skorším rozhodnutím žalovaného o rozklade.\nŽalobca sa tak v bodoch 2 až 4 návrhu na riešenie sporu zjavne domáhal kontroly plnenia povinnosti\nďalšieho účastníka konania vyplývajúcej zo skoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade, t.j. skoršieho\nrozhodnutia žalovaného vydaného v intenciách § 77 zákona o elektronických komunikáciách. Účelom\n§ 77 zákona o elektronických komunikáciách ale nie je kontrola plnenia povinností určitého subjektu\nvyplývajúcich z rozhodnutia žalovaného vydaného v intenciách tejto právnej normy.\n38. Po ustálení záveru, že žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho\nv tom, že žalovaný iba bod 1 návrhu na riešenie sporu vyhodnotil ako návrh na riešenie sporu, a ani\nžalobná námietka, že totiž žalovaný nijako relevantne neodôvodnil, prečo body 2 až 4 návrhu na riešenie\nsporu neboli návrhom na riešenie sporu, nebola dôvodná, správny súd pristúpil v medziach žalobných\nnámietok k posúdeniu otázky, či boli splnené podmienky pre zastavenie konania vo vzťahu k bodu 1\nnávrhu na riešenie sporu.\n39. Správny súd z administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že žalovaný svojím skorším\nrozhodnutím o rozklade, t.j. rozhodnutím č. 4/PÚ/2017-83 zo dňa 07.03.2017, rozhodol tak, že ďalší\núčastník konania bol povinný v zmysle individuálneho povolenia č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013\nposkytovať žalobcovi národný roaming, a to prostredníctvom svojich elektronických komunikačných\nsietí používajúcich frekvencie z frekvenčných pásiem 900 MHz a 1800 MHz v súlade s požiadavkami\npodľa štandardu 3GPP TS 22.011 (ETSI TS 122 011). Žalovaný pritom vo svojom skoršom rozhodnutí\no rozklade rozhodol aj o cenových podmienkach, ktoré museli byť súčasťou návrhu podmienok na\nposkytovanie národného roamingu, a to vo vzťahu k dátam (vrátane MMS) (i), SMS (ii), hlasovým\nslužbám v mestských oblastiach (iii), hlasovým službám mimo mestských oblastí (iv) a handover\ncalls (v). Vo výroku svojho skoršieho rozhodnutia o rozklade žalovaný (okrem iného) rozhodol, že\n„spoločnosť Slovak Telekom je povinná od začatia poskytovania služieb národného roamingu, ktoré boli\nposkytnuté po nadobudnutí právoplatnosti individuálneho povolenia Slovak Telekom č. 1310541001 (t.j.\nod dňa 08.01.2014) do 31.12.2018 účtovať si za tieto služby v tejto maximálnej výške ...“. Tieto cenové\npodmienky určené v skoršom rozhodnutí žalovaného o rozklade, vrátane citovanej časti výroku tohto\nrozhodnutia, žalovaný uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (str. 6 a 7 prvostupňového\nrozhodnutia). Samotné skoršie rozhodnutie žalovaného o rozklade správnemu súdu ostatne predložil\nďalší účastník konania ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 25.11.2019.\n\n40. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že bod 1 návrhu na riešenie sporu sa\ntýkal cenových podmienok na poskytovanie národného roamingu. Žalobca v ňom navrhol rozhodnúť\no cenových podmienkach na poskytovanie národného roamingu vo vzťahu k hlasovým službám (i),\nSMS (ii) a dátovým službám (iii) s tým, že zároveň navrhol, aby žalovaný rozhodol tak, že „spoločnosť\nSlovak Telekom je povinná od začatia poskytovania služieb národného roaming, ktoré boli poskytnuté po\nnadobudnutí právoplatnosti individuálneho povolenia Slovak Telekom č. 1310541001 (t.j. od 08.01.2014)\ndo 31.12.2018 účtovať si ceny za tieto služby v tejto výške a za nasledovných podmienok ...“.\n41. Správny súd tak mal za preukázané, že bod 1 návrhu na riešenie sporu sa týkal cenových podmienok\nna poskytovanie národného roamingu žalobcovi zo strany ďalšieho účastníka konania, pričom o týchto\ncenových podmienkach už bolo právoplatne rozhodnuté zo strany žalovaného v jeho skoršom rozhodnutí\no rozklade. Materiálne teda žalobca bodom 1 návrhu na riešenie sporu žiadal rozhodnúť o veci, o ktorej\nuž žalovaný právoplatne rozhodol. Na tomto závere žalobné námietky nemohli nič zmeniť.\n42. Žalobca spochybňoval záver žalovaného, že bod 1 návrhu na riešenie sporu sa týkal tej istej\nveci, o ktorej už žalovaný právoplatne rozhodol svojím skorším rozhodnutím o rozklade, tvrdením,\nže bod 1 návrhu na riešenie sporu sa týkal sporu vyplývajúceho práve zo skoršieho rozhodnutia\nžalovaného o rozklade, resp. sporu vyplývajúceho z konečného návrhu. Tieto tvrdenia žalobcu neboli\ndôvodné. Žalovaný totiž správne konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že spor medzi žalobcom\na ďalším účastníkom konania vznikol z rozhodnutia, ktorým bolo individuálne povolenie č. 1310541001\nzo dňa 30.12.2013. O tomto spore vyplývajúcom z rozhodnutia, ktorým bolo individuálne povolenie č.\n1310541001 zo dňa 30.12.2013, pritom bolo právoplatne rozhodnuté skorším rozhodnutím žalovaného\no rozklade, a to vrátane cenových podmienok. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť dodáva,\nže žalobca mal možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti skoršieho rozhodnutia žalovaného\no rozklade v rámci správneho súdnictva. Túto možnosť žalobca aj využil, ako je to správnemu súdu\nznáme z jeho úradnej činnosti, s tým, že jeho žaloba bola zamietnutá rozsudkom správneho súdu sp. zn.\nBA-5S/101/2017 zo dňa 20.03.2025. V tomto rozsudku, t.j. v rozsudku sp. zn. BA-5S/101/2017 zo dňa\n20.03.2025, sa správy súd (okrem iného) vysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa stanovenia\nceny za národný roaming v skoršom rozhodnutí žalovaného o rozklade (ods. 30 až ods. 32 rozsudku\nsprávneho súdu sp. zn. BA-5S/101/2017 zo dňa 20.03.2025). Je tak zrejmé, že skoršie rozhodnutie\nžalovaného o rozklade, upravujúce aj cenové podmienky, bolo zákonné, a že teda žalobca sa domáhal\nopätovného rozhodnutia vo veci, o ktorej už bolo právoplatne a zákonne rozhodnuté.\n43. Pripustenie výkladu, že sporom v zmysle § 77 zákona o elektronických komunikáciách môže byť\naj spor vyplývajúci z rozhodnutia žalovaného vydaného v intenciách § 77 zákona o elektronických\nkomunikáciách (ďalej len „rozhodnutie o spore“), by mohlo v konečnom dôsledku viesť k popretiu\nzmyslu a účelu rozhodovania žalovaného podľa § 77 zákona o elektronických komunikáciách. Subjekty\noprávnené iniciovať rozhodovanie žalovaného podľa § 77 zákona o elektronických komunikáciách by\ntotiž potom mohli vo svojej podstate reťaziť rozhodovanie žalovaného v intenciách tejto právnej normy\nnamietajúc, že z rozhodnutia o spore vyplývajú ďalšie spory. Pripustenie výkladu, že sporom v zmysle\n§ 77 zákona o elektronických komunikáciách môže byť aj spor vyplývajúci z rozhodnutia o spore, by\ntaktiež vnášalo značnú mieru neistoty do právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím\no spore, keďže tieto by mohli byť predmetom opätovného rozhodovania, resp. posudzovania mimo\nrámca rozhodovania o opravnom prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu o spore. To zjavne\nnemohlo byť zámerom zákonodarcu. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že\n§ 77\nzákona o elektronických komunikáciách nie je možné vykladať uplatnením výlučne jazykového výkladu.\nJazykový výklad totiž predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme a je len\nvýchodiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie postupy ako\nnapríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy pritom nie\nje možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné\nobsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho\npredpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho\nsystému (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž 36/2006 zo dňa\n15.2.2007). Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom dopĺňať\na viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu, ktorý by\npritom nemal viesť k takým dôsledkom, ktoré zákonodarca zjavne nemohol zamýšľať.\n\n44. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keďže v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia konštatoval, že skutkový stav sa od vydania jeho skoršieho rozhodnutia\no rozklade podstatne nezmenil, táto nebola dôvodná. Nie je sporné, že po vydaní skoršieho rozhodnutia\nžalovaného o rozklade predložil ďalší účastník konania žalobcovi konečný návrh. Sporné nie je ani to,\nže žalobca v žalobe namieta, že niektoré body konečného návrhu sú v príkrom rozpore s podmienkami\nskoršieho rozhodnutia žalovaného o rozklade. Posúdenie otázky dôvodnosti tejto námietky, t.j.\nnámietky (príkreho) rozporu niektorých bodov konečného návrhu s podmienkami skoršieho rozhodnutia\nžalovaného o rozklade, však má povahu kontrolnej činnosti. Účelom § 77 zákona o elektronických\nkomunikáciách ale nie je kontrola plnenia povinností určitého subjektu vyplývajúcich z rozhodnutia\nžalovaného vydaného v intenciách tejto právnej normy, t.j. v intenciách § 77 zákona o elektronických\nkomunikáciách, ako to už bolo uvedené. Predloženie konečného návrhu ďalšieho účastníka konania\nžalobcovi tak nemožno považovať za podstatnú zmenu okolností, ktorá by v skutkových a právnych\nokolnostiach preskúmavanej právnej veci bola relevantná z hľadiska právomoci žalovaného rozhodovať\nspory podľa § 77 zákona o elektronických komunikáciách.\n45. Neušlo teda pozornosti správneho súdu, že žalobca tvrdil, že spor, ktorého rozhodnutia v intenciách\n§ 77 zákona o elektronických komunikáciách sa domáhal, vyplýval zo skoršieho rozhodnutia žalovaného\no rozklade, resp. z konečného návrhu. Správny súd sa však s touto interpretáciou skutkových okolností\nzo strany žalobcu z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil.\n46. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že žalovaný nepredložil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania\nsvoju správnu úvahu, v ktorej by vyhodnotil zistené skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci,\npred vydaním napadnutého rozhodnutia, táto nebola dôvodná. Žalovanému totiž takáto povinnosť zo\nžiadneho právneho predpisu nevyplývala. Žalovaný mal v intenciách § 33 ods. 2 správneho poriadku,\nna ktorý žalobca poukázal vo väzbe na predmetnú žalobnú námietku, „iba“ povinnosť dať účastníkom\npredmetného správneho konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci mohli vyjadriť k jeho\npodkladu ako aj k spôsobu jeho získania, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Táto povinnosť žalovaného\nvšak nezakladala právo účastníkov predmetného správneho konania, a teda ani právo žalobcu, na\nto, aby ich žalovaný oboznámil so svojou správnou úvahou, v ktorej by vyhodnotil zistené skutočnosti\nrozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, ešte pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci.\n47. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §\n190 SSP zamietol.\n48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n49. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že mu\nprávo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením\nktorej by mu vznikli trovy a ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by mu\nmal priznať právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na správnu súdnu prax (napr. uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).\n50. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}