{"guid": "06cbaa80-022a-404e-9b40-2a1c13aee52e:1eb6aa64-0f9a-49a0-9252-8287524dbc81", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200589.4", "spisova_znacka": "BA-6S/93/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/93/2019 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. marca 2026, sp. zn. BA-6S/93/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200589.4", "identifikacne_cislo": "1019200589", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656", "nazov": "zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/656#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1eb6aa64-0f9a-49a0-9252-8287524dbc81", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200589.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200589.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200589.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/79/2025\n1019200589\n24. 03. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1019200589.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: ENERGO\nSOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 9, 811 02 Bratislava, IČO: 35 780 304, právne\nzastúpený: 1/ LAWCORP, s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 847 437, 2/ doc.\nJUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD., advokátka, so sídlom Jesenského 12, 811 02 Bratislava, IČO:\n30 852 064, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy\n44/a, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11909/2019-2061-11756\nzo dňa 21.02.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania\nepriznáva.\n\nn\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca listom zo dňa 03.08.2006 požiadal žalovaného o vydanie osvedčenia o súlade investičného\nzámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky na vybudovanie prepravnej siete plynu pre lokalitu\nVojany s priamym pripojením na ukrajinskú časť tranzitného plynovodu. Išlo o výstavbu prepravného\nVTL plynovodu DN 400 PN 64 v dĺžke asi 14 km pre zásobovanie elektrárne Vojany, prípadne\npre nový zdroj pre výrobu elektriny.\nS pripojením na ukrajinskú časť tranzitného plynovodu sa\nuvažovalo na pripravovanej odbočke na výstupe z kompresorovej stanice Užhorod pri slovenskej\nhranici. Trasa prepravného VTL plynovodu by viedla súbežne severne od existujúcich tranzitných\nplynovodov a medzištátneho plynovodu s ukončením pred regulačnou stanicou vo Vojanoch. Sieť\nby mala byť samostatná, bez vplyvu na existujúce siete na vymedzenom území. Podľa investičného\nzámeru navrhované zariadenie nemalo byť prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou\nna vymedzenom území.\n2. Sekcia energetiky Ministerstva hospodárstva SR (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“)\nrozhodnutiami zo dňa 21.09.2006, 15.11.2006 a 04.01.2007 prerušila predmetné správne konanie.\nŽalobca listom zo dňa 04.01.2007 oznámil definíciu energetického diela ako prepravnú plynárenskú sieť\nv zmysle § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení\núčinnom do 31.03.2008 (ďalej aj len „zákon č. 656/2004 Z. z.“). Prvostupňový správny orgán následne\nnariadil na deň 27.02.2007 ústne pojednávanie. Rozhodnutím č. 1605/2006-3400 zo dňa 19.03.2008\nprvostupňový správny orgán zastavil správne konanie z dôvodu, že nebolo možné riadne a náležite\n\nrozhodnúť\no vydaní osvedčenia bez informácie o presnej charakteristike energetického zariadenia.\nProti tomu rozhodnutiu podal žalobca rozklad dňa 15.04.2008.\n3. Minister hospodárstva Slovenskej republiky na návrh rozkladovej komisie rozhodnutím č. 54/2008\n(č. 1254/2008-1000-3100) zo dňa 18.06.2008 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie č. 1605/2006-3400 zo dňa 19.03.2008. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia okrem\niného vyplynul právny názor žalovaného, že „podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 656/2004 Z.\nz. je prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom\nprepojené s výnimkou ťažobnej siete. Ak by sa žiadosť týkala prepravnej siete, tak v zmysle definície\nv zákone č. 656/2004 Z. z. musí mať správny orgán vedomosť o kompresorových staniciach, resp.\nvysokotlakových plynovodoch a ich vzájomnom prepojení, čo však žalobca ani po opakovaných výzvach\nnepredložil“.\n4. Žalobou zo dňa 02.09.2008 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného v\nkonaní o udelenie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej\npolitiky a zrušenia rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 54/2008 (č. 1254/2008-1000-3100) zo dňa\n18.06.2008, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia č. 1605/2006-3400 zo dňa 19.03.2008. O\nžalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/215/2008-85 zo dňa 15.12.2009\ntak, že obe uvedené rozhodnutia boli zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho\nporiadku a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky tento\nrozsudok krajského súdu potvrdil rozsudkom sp. zn. 5Sžp/2/2010 zo dňa 24.02.2011.\n5. V nadväznosti na vyššie uvedené súdne konanie minister hospodárstva SR na návrh rozkladovej\nkomisie rozhodnutím č. 37/2011 (č. 1060/2011-1000-4220) zo dňa 24.06.2011 v celom rozsahu\nzrušil prvostupňové rozhodnutie č. 1605/2006-3400 zo dňa 19.03.2008 a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na nové konanie.\n6. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán pokračoval v správnom konaní a listom\nzo dňa 05.08.2011 požiadal SPP-distribúciu, a. s. o vyjadrenie k výstavbe prepravného VTL plynovodu\nv zmysle § 11 ods. 8 a ods. 9 zákona č. 656/2004 Z. z. V odpovedi na uvedenú žiadosť SPP-distribúcia,\na. s. uviedla, že na dotknutom území má vybudovanú distribučnú sieť a súčasne má v danej lokalite dva\nvysokotlakové plynovody. Pre bližšie posúdenie investičného zámeru požiadala o doplňujúce informácie,\na to o požadovaný pretlak zemného plynu, ročný odber zemného plynu a maximálny hodinový odber\nv letnom a v zimnom období. Zdôraznila, že investičný zámer žalobcu ako žiadateľa spĺňa definičné\nznaky výstavby priameho plynovodu v zmysle § 13 zákona č. 656/2004 Z. z., nakoľko navrhované\nzariadenie nemá byť prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou na vymedzenom území.\nMala za to, že pri výstavbe tohto plynárenského zariadenia je potrebné postupovať podľa príslušných\nustanovení zákona č. 656/2004 Z. z.\n7. Následne žalovaný rozhodnutím č. 1605/2006-3400 zo dňa 08.09.2011 prerušil predmetné správne\nkonanie a vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti o údaje požadované vo vyjadrení SPP- distribúcia, a. s.\n8. Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 02.09.2011 sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 37/2011 (č. 1060/2011-1000-4220) zo dňa 24.06.2011 a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie. V nadväznosti na uvedené prvostupňový správny orgán opätovne\nprerušil konanie vo veci, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu v danej veci. Uznesením sp. zn.\n3S/163/2011 zo dňa 02.07.2013 Krajský súd v Bratislave predmetné konanie zastavil s konštatovaním,\nže napadnutým rozhodnutím žalovaného nebolo definitívnym spôsobom rozhodnuté vo veci, a preto\nnemohlo dôjsť k ukráteniu subjektívnych práv žalobcu.\n9. Následne žalovaný listom zo dňa 20.09.2013 vyzval SPP-distribúcia, a. s. na vyjadrenie sa\nk investičnému zámeru žalobcu spolu s doplnením žiadosti o informácie požadované SPP- distribúcia,\na. s. v liste zo dňa 08.09.2011. Konanie bolo z tohto dôvodu opakovane prerušené, a to rozhodnutím\nzo dňa 20.09.2013. Požadované stanovisko SPP-distribúcia, a. s. bolo žalovanému doručené dňa\n10.10.2013. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 02.12.2013 konanie opätovne prerušil\na žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k predmetnému stanovisku SPP-distribúcia, a. s. zo dňa 08.10.2013.\n\n10. Žalobca listom zo dňa 08.01.2014 požiadal žalovaného o zaslanie predmetného stanoviska SPPdistribúcia, a. s. Rozhodnutím č. 12965/2014-4100-15102 zo dňa 02.04.2014 prvostupňový správny\norgán opätovne prerušil konanie a vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti. Žalobca vo vyjadrení zo dňa\n12.06.2014 uviedol, že z doterajších procesných úkonov žalovaného mu nie je zrejmé, na základe akých\nprávnych predpisov opakovane vyžaduje doplnenie podania a na základe čoho konštatuje nedostatky\npodania žalobcu. Zastával názor, že takýto postup žalovaného je v rozpore s § 69a zákona č. 656/2004\nZ. z.\n11. Dňa 24.09.2014 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 12965/2014-4100-28275,\nktorým žiadosť žalobcu o vydanie osvedčenia na výstavbu prepravnej siete plynu pre lokalitu Vojany\npriamo z ukrajinskej časti tranzitného plynovodu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nrozklad. Žalovaný rozhodnutím č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12.01.2015 zamietol\nrozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 12965/2014-4100-28275 zo dňa 24.09.2014. Z oboch\npreskúmavaných rozhodnutí žalovaného vyplynul totožný právny názor, že investičný zámer žalobcu\nje v rozpore so zákonom a pre nepreukázanie bezpečnosti, spoľahlivosti a efektívnosti nie je v súlade\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky, a preto je potrebné žiadosť podľa § 11 ods. 4 zákona\nč. 656/2004 Z. z. zamietnuť.\n12. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/62/2015-28 zo dňa 12.05.2016 zamietol žalobu\no preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12.01.2015\nstotožniac sa s právnymi závermi žalovaného uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí. Skonštatoval,\nže z odôvodnenia preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 zo dňa\n12.01.2015 bolo zrejmé, že žalovaný sa pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia dostatočným\nspôsobom zaoberal skutočnosťou, akým právnym predpisom sa prvostupňový správny orgán riadil\npri vydávaní svojho rozhodnutia. Z výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.09.2014 bolo\npodľa názoru krajského súdu dostatočne zrejmé, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 11\nods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. platného a účinného do 31.03.2008. Stotožnil sa s námietkou\nžalobcu ohľadom nedôvodných opakovaných prerušovaní správneho konania. Napriek tejto skutočnosti\nkrajský súd skonštatoval, že ide o pochybenia procesného charakteru, ktoré nemali vplyv na výsledok\nprvostupňového konania. Žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.\nz. z dôvodu nepreukázania efektívnosti a účelovosti zamýšľaného energetického zariadenia. V danom\nprípade by sa jednalo o vybudovanie paralelného plynovodu už existujúcej siete, čo nie je v súlade\ns požiadavkou efektívnosti a účelnosti a ani v súlade s cieľmi platnej energetickej politiky SR. Krajský súd\nmal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného nie sú nezákonné, vychádzali zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu a v postupe správnych orgánov nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli\nmať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, a preto rozhodol s poukazom na § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca\nodvolanie.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018\nzmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/62/2015-28 zo dňa 12.05.2016 tak, že\nrozhodnutie žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12.01.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nč. 12965/2014-4100-28275 zo dňa 24.09.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Konštatoval, že správne orgány oboch stupňov v konaní o žiadosti žalobcu nepostupovali\nv intenciách príslušnej právnej úpravy. Investičný zámer žalobcu by mal správny orgán posudzovať\njedine z pohľadu jeho súladu/nesúladu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. V prípade\nzamietavého stanoviska bolo úlohou a povinnosťou správneho orgánu preukázať, že investičný\nzámer žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a ten riadne odôvodniť.\nV predmetnej veci sa žalovaný obmedzil iba na konštatovanie o nesúlade investičného zámeru bez\nbližšieho zdôvodnenia. V odôvodnení absentuje konkretizácia, z akého dôvodu, ktorý je v rozpore\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky, nebola preukázaná bezpečnosť, spoľahlivosť a efektívnosť\nzamýšľaného energetického zariadenia. Taktiež z rozhodnutia nevyplýva, či kontrola nad tlakom\na potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť\nsieti a dodávok plynu na vymedzenom území. Taktiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu bola trasa\nenergetického zariadenia žalobcu vyhodnotená ako neistá. Odôvodnenie rozhodnutí tak považoval\nnajvyšší súd z tohto pohľadu za čisto formálne a riadne nepodložené. Najvyšší súd vyhodnotil postup\nkrajského súdu ako rozporný so zákonom, keď na uvedené nedostatky rozhodnutí neprihliadol a žalobu\n\nako nedôvodnú zamietol bez toho, aby sa v odôvodnení rozhodnutia, čo i len s touto námietkou žalobcu\nzaoberal a vysporiadal.\n14. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 21870/2018-4110-67765 zo dňa 13.12.2018 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobcu ako žiadateľa o vydanie osvedčenia na výstavbu\nenergetického zariadenia pod názvom „vybudovanie plynovodu s priamym pripojením na ukrajinskú\nčasť tranzitného plynovodu DN 400 PN 64, v dĺžke približne 14 km, pre zásobovanie EVO II“ podľa\nustanovenia § 11 ods. 4 druhej vety zákona č. 656/2004 Z. z. platného a účinného do 31.03.2008.\nPrvostupňový správny orgán\nv odôvodnení uvedeného rozhodnutia uviedol, že v konaní o vydanie\nosvedčenia postupoval\nv zmysle príslušných právnych predpisov s cieľom vyhovieť žiadateľovi\ntak, aby mu poskytol dostatočnú súčinnosť. Žalovaný potrebuje exaktnú konkretizáciu charakteristiky\ntechnického zariadenia nevyhnutnú pri vydávaní osvedčení. Žalobca napriek viacnásobným písomným\nvýzvam na doplnenie žiadosti zo strany správneho orgánu vrátane oznámenia nedostatkov žiadosti na\nústnom pojednávaní dňa 27.02.2007 svoju žiadosť nedoplnil. Ide najmä\no potvrdenie súladu\nv žiadosti uvedenej charakteristiky energetického zariadenia so zákonom č. 656/2004 Z. z., vyjasnenie\núčelnosti a efektívnosti zamýšľaného energetického zariadenia, vyjasnenie predpokladaného vplyvu\nenergetického zariadenia na bezpečnosť sietí v časti vymedzeného územia, okrem iného aj vzhľadom\nna to, že v tomto území sa nachádzajú dôležité energetické prepravné trasy a vyjasnenie vplyvu na\nbezpečnosť dodávok plynu na vymedzenom území. Zákon č. 656/2004 Z. z. v § 11 ods. 3 (v znení\núčinnom do 31.03.2008) ustanovuje, aké náležitosti musí žiadosť o vydanie osvedčenia obsahovať. Z\npopisu energetického zariadenia, ktorý uviedol žalobca, vyplýva, že plánované plynárenské zariadenie\nmá byť určené na prepravu plynu, pričom zo zákonnej definície prepravnej siete vyplýva, že v takom\nprípade musí ísť o „sieť kompresorových staníc a sieť vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom\nprepojené, s výnimkou ťažobnej siete“. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu plánované\nplynárenské zariadenie nespĺňa zákonné kritériá pre prepravnú sieť, nakoľko tu absentuje existencia\nkompresorových staníc\na vysokotlakových plynovodov na území SR. Pre vydanie\nosvedčenia je potrebné presne\na nezameniteľne charakterizovať energetické zariadenie.\n15. Ďalej prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí upozornil na návrh energetickej politiky\nSR, ktorý je strategickým dokumentom určujúcim základné ciele\na rámce rozvoja\nenergetiky v dlhodobom časovom výhľade. Energetická politika SR má za cieľ „vytvoriť predpoklady\npre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú\ndodávku a maximalizáciu úspor na strane spotreby.“ Na bezpečnosť dodávok vo významnej miere\nvplýva dostatočná kapacita podzemných zásobníkov, ako aj „prepojenosť jednotlivých prepravných sietí\nnavzájom“. Žiadateľom predložený investičný zámer má za cieľ dodávať plyn z toho istého zdroja, ktorým\nje zabezpečovaná dodávka plynu na územie SR, pričom z hľadiska bezpečnej dodávky je táto trasa\nneistá. Z hľadiska zníženia jednostrannej dovoznej závislosti od zemného plynu prechádzajúceho cez\núzemie Ukrajiny je preto potrebné podporovať možnosti zvýšenia bezpečnosti zásobovania zemným\nplynom „zabezpečením časti dodávok z iných zdrojov alebo inými dopravnými cestami. Monitorovanie\nbezpečnosti dodávok plynu je potrebné vykonávať včas, aby mohli byť podniknuté vhodné opatrenia,\nak dôjde k ohrozeniu bezpečnosti dodávky“.\n16. Navrhovaný investičný zámer je v rozpore s cieľom energetickej politiky SR\nv dlhodobom\nhorizonte, bod. 2 „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú\na spoľahlivú dodávku\nvšetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite“.\nV doručenom investičnom\nzámere nie je podľa názoru prvostupňového správneho orgánu presne definovaný druh plynárenského\nenergetického zariadenia, chýbajú relevantné podklady, ktoré by preukázali pôvod primárneho zdroja\nenergie, ktorý mal byť dopravovaný v plánovanom plynárenskom energetickom zariadení, ako aj údaje\no predpokladanom množstve (ročnom), vrátane opodstatnenosti plánovaného objemu plynu na strane\nodberu. Investičný zámer je podľa jeho názoru tiež v rozpore s nasledovnými prioritami stanovenými pre\ndosiahnutie cieľov energetickej politiky SR:\n3. Znižovanie závislosti dodávok energie z rizikových oblastí – diverzifikácia získavania zdrojov energií\nako aj dopravných ciest.\n4. Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky\nefektívnom princípe.\n8. Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť\nprimerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu.\n\n9. Dobudovať sústavu a siete tak, aby boli schopné zabezpečiť bezpečný\na spoľahlivý prenos,\nprepravu a distribúciu elektriny a plynu.\n10. Vybudovať nové spojovacie vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj trh tretích\nkrajín.\n17. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad. Žalovaný\nrozhodnutím č. 11909/2019/2061-11756 zo dňa 21.02.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)\nrozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že je zrejmé, že počas celého konania poskytoval žalobcovi\npotrebnú súčinnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), pričom v zmysle uvedeného ustanovenia správneho\nporiadku povinnosť správneho orgánu nezahŕňa postup, v ktorom by mal byť účastník oboznamovaný\no tom, aké dôvody a aké skutočnosti má uvádzať, aby sa v správnom konaní jeho žiadosti vyhovelo.\nŽalobca predloženým investičným zámerom v prvom rade nepreukázal zásadný predpoklad, ktorým\nje zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok zemného plynu, čo je v nesúlade s cieľom\nEnergetickej politiky SR „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku\nvšetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite“ a s prioritami uvedenými v bode 3, 4, 8, 9\na 10 Energetickej politiky SR. Správny orgán preskúmava súlad investičného zámeru s ustanoveniami\nplatných právnych predpisov, ktoré upravujú bezpečnosť dodávky plynu ako aj technickú bezpečnosť\nenergetických zariadení.\nZ doposiaľ predložených podkladov k investičnému zámeru nemožno\nvyhodnotiť, že žalobca bude schopný zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prepravu a distribúciu plynu\na riešenie stavov núdze. Z predložených podkladov taktiež nemožno vyhodnotiť, že žalobca bude\nprostredníctvom plynárenského dispečingu prepojených sietí na vymedzenom území alebo vlastného\nplynárenského dispečingu schopný riešiť stavy núdze, ako aj vykonávať činnosti, ktoré bezprostredne\nzamedzujú jeho vzniku. Žalobca predloženým investičným zámerom nepreukázal žiadne prepojenie\ns prvkami dispečerského riadenia s potrebnými informačnými a riadiacimi systémami. Z posúdenia\npredloženej žiadosti vyplýva, že navrhnuté zariadenie na „prepravu plynu“ nie je prepojené so žiadnou\nkompresorovou stanicou, ani sieťou vysokotlakových plynovodov.\n18. V danom prípade by sa podľa žalovaného jednalo o vybudovanie paralelného plynovodu k už\nexistujúcej sieti, čo nie je v súlade s požiadavkou efektívnosti a účelnosti ani v súlade s cieľmi platnej\nEnergetickej politiky SR. V rámci predmetného správneho konania bolo taktiež opakovane potvrdené,\nže v uvažovanej lokalite je dostatok voľných distribučných kapacít pre pokrytie požiadaviek dotknutého\nkoncového odberateľa. Žalobca dostatočne jasne nešpecifikoval primárne zdroje plynu, v dôsledku\nčoho sa jeho tvrdenie, že bude dopravovať pre koncového odberateľa plyn, ktorý bude minimálne o 5\n% lacnejší ako plyn ponúkaný spoločnosťou SPP, javí ako nepodložené. Žalobca taktiež nepreukázal\nžiadnu dohodu\ns elektrárňou Vojany II, pričom je potrebné zdôrazniť, že elektráreň Vojany II\nje v súčasnosti odstavená. Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že v prípade\ninvestičného zámeru žalobcu nebola náležite preukázaná bezpečnosť, spoľahlivosť\na efektívnosť\njeho zamýšľaného energetického zariadenia a taktiež, že charakteristika zamýšľaného plynárenského\nzariadenia ako prepravnej plynárenskej siete je v rozpore s § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 656/2004\nZ. z. Investičný zámer žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky SR, v\ndôsledku čoho je nutné jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou\nkoncepciou energetickej politiky zamietnuť. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie nie je\nnezákonné, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahuje predpísané náležitosti a\nje riadne odôvodnené, rešpektujúc právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018.\nII.\nŽaloba\n19. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a\nnavrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie\na vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n20. Napadnuté rozhodnutia oboch stupňov považoval žalobca za nezákonné a za nezákonný považoval\naj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Navyše, žalovaný svojím postupom nerešpektoval právny\nnázor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018, v ktorom\n\nnajvyšší súd konštatoval, že žalovaný je povinný rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu a\npostupovať podľa právnych predpisov účinných v čase podania žiadosti. Žalovaný mal investičný zámer\nposudzovať jedine\nz pohľadu jeho súladu/nesúladu s dlhodobou koncepciou energetickej\npolitiky. V prípade zamietavého stanoviska je jeho povinnosťou preukázať, že investičný zámer žiadateľa\nnie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a ten riadne odôvodniť. Najvyšší súd\nSR konštatoval nielen porušenie procesných predpisov, ale aj porušenie hmotnoprávnych predpisov,\npredovšetkým porušenie povinností uložených v § 11 zákona č. 656/2004 Z. z. účinného v čase podania\nžiadosti.\n21. Nezákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí žalobca odvodzoval aj zo skutočnosti, že obe\nrozhodnutia odporujú zásade zákazu diskriminácie. Žalovaný svojím konaním porušil svoju povinnosť\nštátneho orgánu konať a zaobchádzať so všetkými subjektmi rovnako a za rovnakých podmienok.\nŽalobca bol konaním žalovaného znevýhodnený oproti iným podnikateľom v oblasti energetiky. Z\nrozhodovacej činnosti žalovaného vyplýva, že svojím konaním výrazne obmedzuje konkurenciu medzi\njednotlivými podnikateľmi. Takýto prístup však odporuje princípom právneho štátu fungujúceho na\nprincípe trhovej ekonomiky. Ak podnikatelia budú mať obmedzené možnosti podnikať v oblasti energetiky\na ich počet bude umelo korigovaný, zamedzí sa tým aj jednej zo základných zásad efektívnej\nenergetickej politiky krajín Európskej únie – dostupnosť energie pre všetkých konečných spotrebiteľov\nv reálnom čase a na ekonomicky efektívnom princípe. Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR\nkladú dôraz na dodržiavanie princípov materiálneho právneho štátu, t. j. právna istota\na\nspravodlivosť. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatňovania\npráv tými subjektami, ktorým boli priznané. Princípy právneho štátu kladú dôraz aj na predvídateľnosť\nspôsobu, akým štátny orgán právnu normu uplatní, t. j. že štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa\nplatných právnych predpisov a tieto budú správne vykladať a aplikovať. V doterajšom konaní týkajúcom\nsa žiadosti dospel prvostupňový správny orgán\nk dvom rozdielnym prvostupňovým rozhodnutiam,\npričom obidve rozhodnutia boli po správnych žalobách žalobcu zrušené.\n22. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov oprel svoje argumenty aj\no\nneúplnú charakteristiku energetického zariadenia. Je však nesporné, že žalobca energetické zariadenie\ncharakterizoval v rozsahu požadovanom zákonom účinným v čase podania žiadosti. Akékoľvek ďalšie\nvýzvy žalovaného nemajú oporu v zákone. Navyše, konanie žalovaného pri predchádzajúcich dvoch\nrozhodnutiach bolo správnymi súdmi posúdené ako nezákonné. Preto ak žalovaný považoval za\npotrebné rozšíriť charakteristiku energetického zariadenia, mal žalobcu ako žiadateľa náležite:\na) poučiť o potrebe rozšírenia charakteristiky energetického zariadenia;\nb) odôvodniť, z akého právneho predpisu vyplýva potreba rozšírenia charakteristiky energetického\nzariadenia;\nc) poskytnúť žalobcovi priestor, aby zaujal voči takejto požiadavke stanovisko.\n23. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný svojím procesným postupom znemožnil žalobcovi riadne\nuplatňovať a vykonávať jeho práva účastníka správneho konania. Postup žalovaného preto považoval\nžalobca za nezákonný.\n24. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca ako žiadateľ nepreukázal bezpečnosť energetického zariadenia,\nžalobca uviedol, že na potrebu preukázania bezpečnosti energetického zariadenia nebol zo strany\nžalovaného náležite upovedomený a ani mu nebol poskytnutý priestor na odstránenie takého\nnedostatku. Potreba preukázania bezpečnosti energetického zariadenia pritom vyplýva len z rozhodnutí\nžalovaného, ale nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Je teda zrejmé, že žalovaný naďalej\nnerešpektuje viackrát vyslovený právny názor, že od žalobcu ako od žiadateľa môže vyžadovať len to, čo\nmu umožňuje zákon. Akékoľvek ďalšie požiadavky sú v rozpore s princípom právneho štátu a poškodzujú\npráva žalobcu ako účastníka správneho konania a súčasne aj ako podnikateľa v oblasti energetiky.\nTakýmto konaním teda došlo k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z procesných právnych predpisov\nako aj z hmotnoprávnych predpisov. Závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú v\nrozpore so skutočným stavom a vôbec neodôvodňujú meritórne rozhodnutie žalovaného. Vyhodnotenie\ndôkazov nie je náležite odôvodnené.\n25. Z opísaných skutočností podľa žalobcu vyplýva, že postup žalovaného bol v rozpore so zákonom\na prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádza zo skutočne\n\nzisteného stavu veci, teda obe rozhodnutia sú v rozpore so zákonom. Celé konanie od podania\nsamotnej žiadosti až po vydanie napadnutého rozhodnutia tak bolo postihnuté množstvom procesných i\nhmotnoprávnych vád a samotný výsledok poškodzuje žalobcu jednak ako súťažiteľa v danej energetickej\noblasti, a jednak ako subjekt práv priznaných Ústavou SR a ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Žalovaný opakovane nerešpektoval právny názor správnych súdov v uvedenej veci, ktoré\njasne konštatovali, že žalovaný môže od žalobcu vyžadovať iba informácie, ktoré predpisuje príslušný\nprávny predpis.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n26. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.08.2019 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu\nv celom rozsahu, nakoľko správne orgány postupovali a rozhodli vo veci v súlade so zákonom, náležite\nvychádzali zo skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia a svoje rozhodnutia riadne\nodôvodnili.\n27. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o nezákonnosti procesného postupu žalovaného tento uviedol,\nže je zrejmé, že počas celého konania poskytol žalobcovi potrebnú súčinnosť v zmysle § 3 ods. 2\nsprávneho poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia povinnosť správneho orgánu nezahŕňa postup,\nv ktorom by mal byť účastník konania oboznamovaný o tom, aké dôvody a skutočnosti má uvádzať, aby\nsa v správnom konaní jeho žiadosti vyhovelo.\n28. K argumentácii žalobcu o nerešpektovaní právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v\nrozsudku sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018 žalovaný uviedol, že mal za to, že prvostupňový\nsprávny orgán rozhodol v intenciách tohto rozsudku a posúdil predložený investičný zámer žalobcu.\nDospel k záveru, že žiadosť je potrebné zamietnuť z dôvodu nesúladu s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky SR. V prvostupňovom rozhodnutí je jasne uvedené, že investičný zámer je v rozpore\ns energetickou politikou SR „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku\nvšetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite“, ako aj s nasledovnými základnými\nprioritami stanovenými pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky „znižovanie závislosti dodávok\nenergie z rizikových oblastí – diverzifikácia získavania zdrojov energií ako aj dopravných ciest“;\n„využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky\nefektívnom princípe“; „zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektriny a tepla\ns cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu“; „dobudovať sústavu\na siete tak, aby boli schopné zabezpečiť bezpečný a spoľahlivý prenos, prepravu a distribúciu elektriny\na plynu“ a „vybudovať nové spojovacie vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj\nna trh tretích krajín“. Tento nesúlad s uvedeným cieľom a prioritami prvostupňový správny orgán riadne\na zrozumiteľne odôvodnil.\n29. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že nezákonnosť oboch rozhodnutí možno odvodiť aj zo skutočnosti,\nže obe rozhodnutia odporujú zásade zákazu diskriminácie, žalovaný uviedol, že správne orgány\ndodržiavali základné zásady konania uvedené v § 3 správneho poriadku, nevynímajúc precedenčnú\nzásadu (zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásadu legitímnych očakávaní). Inštitút\nosvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou bol zavedený z dôvodu zabezpečenia\nregulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určitými kritériami realizácie\nschválenej energetickej politiky. Príslušným orgánom pre ich vydávanie je žalovaný. Energetická politika\nSR je strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom\nčasovom výhľade. Energetická politika SR je súčasťou národohospodárskej stratégie Slovenskej\nrepubliky, keďže zabezpečenie maximálneho ekonomického rastu v podmienkach trvalo udržateľného\nrozvoja je podmienené spoľahlivosťou dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej\nochrane životného prostredia. Na základe žalobcom predloženej žiadosti, ako aj neskôr doplnených\npodkladov, žalovaný nemohol potvrdiť súlad výstavby energetického zariadenia s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky z dôvodov uvedených v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.\n30. Pochybenie ohľadom neodôvodnenosti jednotlivých výziev na doplnenie žiadosti žalobcu bolo\npotvrdené v rozhodnutí žalovaného č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12.01.2015, kde sa\nuvádza, že zákon č. 656/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.03.2008 neobsahoval obsahové\n\nnáležitosti žiadosti na vydanie osvedčenia v rozsahu, v akom ich prvostupňový správny orgán požadoval\nod žiadateľa v prerušení konania. Z administratívneho spisu však jednoznačne vyplýva, že energetické\nzariadenie charakterizované žalobcom je v rozpore s § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 656/2004 Z. z.\nNavyše, v prípade posudzovania, či je investičný zámer žalobcu v súlade s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky, možno konštatovať nesúlad aj vzhľadom k absencii bezpečnosti, spoľahlivosti\na efektívnosti zamýšľaného energetického zariadenia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že preskúmal súlad investičného zámeru\nnielen s dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR, ale aj s ustanoveniami platných právnych\npredpisov, ktoré upravujú bezpečnosť dodávky plynu, ako aj technickú bezpečnosť energetických\nzariadení.\n31. Tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutia oboch stupňov nevychádzajú zo skutočne zisteného\nstavu, považoval žalovaný za neodôvodnené, ničím nepodložené a formulované len vo všeobecnej\nrovine. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je konštatované, že rozkladová komisia posudzovala, či\nz prvostupňového rozhodnutia a z jeho podkladov plynie konzistentný záver, že investičný zámer žalobcu\nsa prieči koncepcii energetickej politiky SR. Dôvody, prečo investičný zámer žalobcu nezodpovedá\nstanoveným prioritám koncepcie energetickej politiky, boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí\njednoznačne, zrozumiteľne a v primeranom rozsahu.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n32. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a\nnavrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a\nvec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n33. Správny súd rozsudkom č. k. BA-6S/93/2019-171 zo dňa 24.09.2024 (ďalej aj len „zrušujúci rozsudok\nsprávneho súdu“) zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali dôsledne v intenciách\ncitovaného právneho názoru najvyššieho súdu. Čo sa týka posúdenia súladu/nesúladu investičného\nzámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, uviedli body, ktoré považovali za rozporné\ns predmetnou koncepciou. Avšak, úplne opomenuli vysporiadať sa s ďalšími dvoma skutočnosťami,\nktoré im v predmetnom rozsudku vytkol najvyšší súd, a to:\nBod 1/ či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na\nbezpečnosť a spoľahlivosť siete a dodávok plynu na vymedzenom území a\nBod 2/ z akého dôvodu bola trasa energetického zariadenia žalobcu ako žiadateľa vyhodnotená ako\nneistá.\n34. Správny súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doslova skopíroval\nznenie odsekov týkajúcich sa kontroly nad tlakom a potrubím ako aj argumentáciu ohľadom trasy\nenergetického zariadenia, ktorú vyhodnotil ako neistú, z predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č.\n54/2014 zo dňa 12.01.2015. To znamená, že žalovaný úplne odignoroval právny názor vyslovený v\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018 a nedostatky spočívajúce\nv absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia\nv tejto časti vôbec nekonvalidoval. Neuviedol\nžiadnu ďalšiu správnu úvahu, ktorá ho viedla\nk prijatiu uvedených záverov. Zároveň konštatoval,\nže z napadnutého rozhodnutia aj naďalej nevyplýva, či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti\nšpecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť sieti a dodávok plynu na\nvymedzenom území. Žalovaný mal pozitívne a negatívne vymedziť problematiku kontroly nad tlakom a\npotrubím, t. j. mal špecifikovať, prečo je kontrola nad tlakom a potrubím aj na území Slovenskej republiky\nnevyhnutná (pozitívne vymedzenie) a tiež mal uviesť, aké nevýhody a riziko\ns ohľadom na\nbezpečnosť a spoľahlivosť sietí a dodávok plynu na našom území by so sebou priniesla situácia, keď by\nsa kompresorová stanica nachádzala len na Ukrajine a Slovenská republika by nad tlakom a potrubím\nnemala žiadnu kontrolu (negatívne vymedzenie).\n35. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podľa názoru správneho súdu nezaoberal ani odôvodnením\nďalšieho argumentu, na ktorom založil nesúlad investičného zámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky SR uvedenom v bode 2/.\n\nV.\nKasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde\n36. Proti zrušujúcemu rozsudku správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť namietajúc, že\nsprávny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pre dosiahnutie\ncieľov energetickej politiky bolo stanovených jedenásť základných priorít, pričom investičný zámer\nžalobcu je v rozpore s prioritami č. 3., 4., 8., 9. a 10. Žalovaný tiež v kasačnej sťažnosti poukázal na\nto, že zásadnou informáciou v rámci posudzovania investičného zámeru podľa zákona č. 656/2004 Z.\nz. je, že predmetný plynovod ústi na výstupe z kompresorovej stanice Užhorod pri slovenskej hranici,\navšak je navrhnutý\ns ukončením pred regulačnou stanicou vo Vojanoch. Podľa § 2 písm. c) bod 7\nzákona č. 656/2004 Z. z. je zrejmé, že v zmysle platnej definície ustanovenej v osobitnom predpise\n„prepravnou sieťou je sieť kompresorových staníc a sieť vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom\nprepojené, s výnimkou ťažobnej siete.“ Z uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ žalobca ako žiadateľ\nzahrnul v rámci zariadenia len jednu kompresorovú stanicu, dokonca mimo územia SR (na Ukrajine),\ntakéto zaradenie nemôže spĺňať požiadavky a kritéria zákona č. 656/2004 Z. z., a tým ani technického\nnávrhu riešenia popísaného žiadateľom, čo je rovnako v rozpore s energetickou politikou SR. Žalovaný\nmal tiež za to, že správny orgán sa riadne a dostatočne zaoberal požiadavkami kasačného súdu. Je\nvšeobecným\na nespochybniteľným faktom, že zahrnutie zariadení na území mimo\nSR je z hľadiska bezpečnosti jednoznačne vnímané ako rozpor v spoľahlivosti dodávok, čo sa napríklad\nprakticky ukázalo aj v dnešnej dobe vojnového konfliktu na Ukrajine.\n37. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 3Svk/3/2025 zo dňa 17.07.2025 (ďalej aj len „rozsudok kasačného\nsúdu“) zrušil zrušujúci rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že správny\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\nV odôvodnení konštatoval, že po oboznámení sa s rozhodnutiami správnych orgánov dospel k záveru,\nže tieto boli odôvodnené v intenciách právneho názoru najvyššieho súdu, a teda záver správneho\nsúdu o absencii dôvodov v dotknutej časti nebol správny. Podľa názoru kasačného súdu je podstata\notázok, pre ktorých nezodpovedanie správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov, plne pokrytá\nv jednotlivých častiach odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov. Nie je možné spochybniť fakt,\nže zahrnutie zariadení na území mimo Slovenskej republiky je z hľadiska bezpečnosti jednoznačne\nvnímané ako rozpor v spoľahlivosti dodávok, čoho dôkazom je aj vojnový konflikt na Ukrajine.\nVI.\nKonanie na správnom súde po vrátení veci kasačným súdom a posúdenie podstatných právnych\nargumentov\n38. Pro vrátení veci na ďalšie konanie správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o\nzriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\npreskúmal rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a to vrátane konania, ktoré\npredchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\nSprávny súd rozhodol na pojednávaní dňa 24.03.2026.\n39. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy\na iných zásahov orgánov\nverejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n41. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z., stavať energetické zariadenie možno iba na základe\nosvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak\nide o výstavbu energetického zariadenia na\na) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 0,5 MW s výnimkou energetických zariadení\nna výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov,\n\nb) výrobu plynu z biologicky odbúrateľných látok,\nc) distribúciu elektriny a plynu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ sústavy alebo siete\nvymedzeného územia.\n\nv rámci časti\n\n42. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z., dlhodobú koncepciu energetickej politiky schvaľuje vláda\nSlovenskej republiky na návrh ministerstva.\n43. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z., osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou\nkoncepciou energetickej politiky vydáva ministerstvo na základe písomnej žiadosti žiadateľa, ktorá\nobsahuje\na) obchodné meno fyzickej osoby alebo právnickej osoby, identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, pri\nfyzickej osobe meno a priezvisko, dátum narodenia, pobyt na vymedzenom území, pri právnickej osobe\nprávnu formu, sídlo a meno a priezvisko, dátum narodenia členov štatutárneho orgánu,\nb) investičný zámer, ktorý obsahuje\n1. charakteristiku energetického zariadenia,\n2. údaje o umiestnení energetického zariadenia,\n3. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na sústavu alebo na sieť na vymedzenom území z\nhľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti,\n4. údaje o primárnych zdrojoch energie,\n5. ekonomickú a energetickú efektívnosť energetického zariadenia,\n6. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na životné prostredie,\n7. finančné zabezpečenie investičného zámeru,\n8. vplyv na bezpečnosť dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území,\n9. súlad investičného zámeru s územným plánom.\n44. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., ak investičný zámer žiadateľa je v súlade s dlhodobou\nkoncepciou energetickej politiky, ministerstvo osvedčenie vydá v lehote do 60 dní odo dňa doručenia\nžiadosti; táto lehota môže byť predĺžená o 30 dní. Ak investičný zámer žiadateľa nie je v súlade\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky, ministerstvo žiadosť zamietne. Dôvody na zamietnutie\nžiadosti musia byť objektívne, nediskriminačné a riadne podložené.\n45. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z., osvedčenie podľa odseku 4 je dokladom pre územné\nkonanie a stavebné konanie.\n46. Podľa § 67 zákona č. 656/2004 Z. z., na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n47. Podľa § 69a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2008, konania začaté pred\n1. aprílom 2008 sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n48. V zmysle § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom\nkasačného súdu.\n49. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či správne orgány oboch stupňov po zrušení\npredošlých rozhodnutí (rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 12965/2014-4100-28275 zo\ndňa 24.09.2014 a rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12.01.2015) postupovali v intenciách\nprávneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo\ndňa 25.01.2018.\n50. V nadväznosti na žalobné námietky a v nadväznosti na prednes právneho zástupcu žalobcu na\npojednávaní dňa 24.03.2026 správny súd v prvom rade pripomína, že\nv preskúmavaných\nprávnych veciach už rozhodoval kasačný súd, ktorý v kasačnom rozsudku vyjadril právny názor, ktorým\nje správny súd v ďalšom konaní viazaný.\n51. V nadväznosti na normatívne ustanovenú viazanosť právnym názorom kasačného súdu vyjadreným\nv kasačnom rozsudku správny súd uvádza, že táto viazanosť je prirodzeným dôsledkom kasačného\n\ncharakteru rozhodnutia kasačného súdu. Ak by správny súd\nv nadväzujúcom konaní po\nzrušení jeho skoršieho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie nebol viazaný právnym názorom\nkasačného súdu vyjadreným v rozhodnutí kasačného súdu, vo svojej podstate by stratilo rozhodovanie\nkasačného súdu o kasačných sťažnostiach zmysel.\n52. Normatívne ustanovená viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu vyjadreným\nv jeho zrušujúcom rozhodnutí je procesným odrazom hierarchického usporiadania súdnej sústavy. Nejde\npritom o samoúčelnú normatívnu úpravu. Jej zmyslom je zachovávanie jednak rýchlosti a hospodárnosti\nvýkonu súdnictva, jednak právnej istoty účastníkov správneho súdneho konania a z nej vyplývajúcej\ndôveryhodnosti rozhodovacej činnosti súdov.\n53. Pri normatívne ustanovenej viazanosti správneho súdu právnym názorom kasačného súdu nemožno\nopomenúť, že raz kasačným súdom vysloveným právnym názorom je viazaný nielen správny súd,\nale tiež aj samotný kasačný súd, pokiaľ rozhoduje za inak nezmenených skutkových okolností v\ntej istej právnej veci o kasačnej sťažnosti proti novému rozhodnutiu správneho súdu, a to aj keby\nsa zmenilo zloženie senátu kasačného súdu opätovne rozhodujúceho v tej istej právnej veci. Takto\nnormatívne ustanovená viazanosť správneho súdu právnym názor kasačného súdu odráža finalitu\nrozhodnutí kasačného súdu a reflektuje požiadavku naplnenia legitímneho očakávania, pričom prispieva\nk predvídateľnosti súdneho rozhodovania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/108/2024 zo dňa 30.04.2025, ods. 22, Kühn, Z., Kocourek, T. a kol.:\nSoudní řád správní. Komentář. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 1025 - 1026).\n54. Predmetný záväzný právny názor kasačný súd v rozsudku sp. zn. 3Svk/3/2025 zo dňa 17.07.2025\nvyjadril vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam uvádzajúc: „Kasačný súd sa oboznámil s rozhodnutiami\nsprávnych orgánov po zrušení Najvyšším súdom a konštatuje, že tieto boli odôvodnené v intenciách\njeho právneho názoru a teda záver správneho súdu\no absencii dôvodov v dotknutej časti nebol\nsprávny. V rozhodnutiach správnych orgánov je vyjadrený fakt, že neistota trasy vyplýva z premisy, že\nSlovenská republika ako aj členské štáty EÚ vykonávajú opatrenia, ktoré majú za cieľ eliminovať hrozby\nbudúcich prerušení dodávok. Z hľadiska zníženia jednostrannej dovoznej závislosti od zemného plynu\nprechádzajúceho cez územie Ukrajiny, je preto potrebné podporovať možnosti zvýšenia bezpečnosti\nzásobovania zemným plynom. Dodávka plynu z Ukrajiny sa v celej miere preukázala ako riziková už v\nroku 2009, čím sa predpoklad zo strany ministerstva reálne potvrdil. V tom čase išlo o najväčší výpadok\ndodávok zemného plynu z Ruska do Európy, ktorá bola známa ako Plynová kríza.“\n55. Investičný zámer žalobcu by mal správny orgán posudzovať jedine z pohľadu jeho súladu/nesúladu\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky, čo prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí\nuskutočnil. Prvostupňový správny orgán preukázal, že investičný zámer žiadateľa - žalobcu nie je\nv súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR a ten riadne odôvodnil. Aj kasačný súd vo\nsvojom rozsudku konštatoval, že „Zároveň na rovnakej strane prvostupňový správny orgán zrozumiteľne\nkonštatoval, s akými cieľmi Energetickej politiky je navrhovaný investičný zámer v rozpore. Prvostupňový\norgán poukázal aj na to, že žiadateľ definoval plánované plynárenské zariadenia ako prepravnú\nplynárenskú sieť, pričom však v zmysle údajov poskytnutých žiadateľom, toto zariadenie nespĺňa\ndefiníciu prepravnej siete v zmysle § 2 písm. c) bodu 7 zákona č. 656/2004 Z. z. Prvostupňový správny\norgán konštatoval, že nemá v danom prípade vedomosť o kompresorových staniciach, pričom zdôraznil,\nže existencia kompresorových staníc a vysokotlakových plynovodov na území SR je pre prepravnú\nsieť podmienkou stanovenou zákonom, ktorú však žiadateľ nespĺňa.\nV napadnutom\nrozhodnutí žalovaný uviedol, že v prípade výstavby plynárenského zariadenia v zmysle popisu žiadateľa\nby SR nemala žiadnu kontrolu nad tlakom a potrubím, čo by bolo bezpochyby v rozpore s požiadavkou\nbezpečnosti a spoľahlivosti sietí a dodávok plynu na vymedzenom území. Rovnako bol zdôraznený\nmedzinárodný aspekt investície vo vzťahu\nk Ukrajine a tomu, že navrhovaný investičný zámer\nje vystavený riziku obmedzenia alebo prerušenia dodávok a nepredstavuje tak nijaký prínos k zvýšeniu\nspoľahlivosti dodávok\na energetickej bezpečnosti.“\n56. Správny súd v zhode s právnym názorom kasačného súdu vo svojom rozsudku dospel k záveru,\nže správne orgány riadne odôvodnili napadnuté rozhodnutia a dali v nich odpovede jednak na otázku\n„Prečo je kontrola nad tlakom a potrubím aj na území Slovenskej republiky nevyhnutná (pozitívne\nvymedzenie) a tiež aké nevýhody a riziko s ohľadom na bezpečnosť\na spoľahlivosť sietí a dodávok\nplynu na našom území by so sebou priniesla situácia, keď by sa kompresorová stanica nachádzala\n\nlen na Ukrajine a Slovenská republika by nad tlakom\na potrubím nemala žiadnu kontrolu\n(negatívne vymedzenie)“. Ako uviedol aj kasačný súd, otázka požiadavky na plnohodnotnú prevádzku\nkompresorových staníc s využitím akumulácie predstavuje jednoznačný dôvod a zároveň odpoveď na\nprvú otázku (pozitívne vymedzenie). Rovnako druhá otázka (negatívne vymedzenie) je plne reflektovaná\nv odôvodnení napadnutých rozhodnutí orgánov oboch stupňov. V tejto súvislosti správny súd upriamuje\npozornosť na záver kasačného súdu vyslovený v jeho rozsudku, že „Nie je možné spochybniť fakt, že\nzahrnutie zariadení na území mimo SR, je z hľadiska bezpečnosti jednoznačne vnímané ako rozpor v\nspoľahlivosti dodávok, čoho dôkazom je aj vojnový konflikt na Ukrajine.“\n57. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk mal správny súd za to, že správne orgány postupovali\npri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní\nnevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie.\nV rámci prvostupňového a\ndruhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej\nstránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli\nzistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych\norgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov správny súd považoval za vecne\nsprávne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní\núspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože\nz obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,\nktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n59. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443\nods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}