Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/54/2019 z 23. 6. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2026, sp. zn. BA-5S/54/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1 Správny súd v Bratislave | BA-5S/54/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1 | 2026-06-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 48 ods. 1 písm. k) zákona č. 538/2005 Z. z., § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 538/2005 Z. z., zákon č. 51/1988 Zb. Slovenskej národnej rady o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, SP, § 537 ods. 1 ObZ, § 537 ods. 3 ObZ, § 3 zákona č. 569/2007 Z. z., zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f72d9b7e-73a7-4302-9ab2-faaa8fd80cfa Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-5S/54/2019 1019200374 23. 06. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Jaroščák, ml., so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 831 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S02941-2019-OVSASK zo dňa 03.01.2019, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. S02941-2019-OVSASK zo dňa 03.01.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný listom č. S03514-2018-IKŽ-1 zo dňa 23.02.2018 (ďalej len „oznámenie o začatí administratívneho konania“) oznámil žalobcovi začatie administratívneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. k) a ods. 3 písm. c) zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prírodných liečivých vodách“) za porušenie § 40 ods. 2 písm. e) v spojení s § 28 ods. 3 zákona o prírodných liečivých vodách, ktorého sa dopustil tým, že pred realizovaním penetračných sond na pozemku evidovanom ako parcela registra „A.“ B. C. XXXX/X, XXXX/XX D. XXXX/XX v katastrálnom území E. si nevyžiadal stanovisko žalovaného k realizácii geologických prác, čím v ochrannom pásme II. stupňa vykonal činnosť, ktorá mohla negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodných liečivých zdrojov v Bardejove. Žalovaný zároveň poučil žalobcu o možnosti vyjadriť sa k veci a k podkladom rozhodnutia ako aj o možnosti navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov rozhodnutia s tým, že svoje vyjadrenia alebo dôkazné tvrdenia a návrhy na doplnenie podkladov rozhodnutia mohol žalobca uplatniť najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí administratívneho konania. 2. V nadväznosti na oznámenie o začatí administratívneho konania žalobca predložil žalovanému svoje vyjadrenie k začatiu predmetného administratívneho konania zo dňa 12.03.2018, v ktorom konštatoval, že predmetný inžinierskogeologický prieskum realizovala obchodná spoločnosť GEO-REAL s.r.o., so sídlom Stará spišská cesta 40A/III, 040 01 Košice, IČO: 36 209 643 (ďalej len „spoločnosť GEO-REAL s.r.o.“), ako osoba oprávnená na výkon činností vykonávaných banským spôsobom v zmysle zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o banskej činnosti“). Žalobca bol len objednávateľom inžinierskogeologického prieskumu. Činnosť vykonávanú banským spôsobom v zmysle zákona o banskej činnosti bolo možné bez akýchkoľvek pochybností považovať za vysoko odbornú činnosť, ktorú mohla vykonávať len osoba s príslušným vysokoškolským vzdelaním, a ktorá bola zapísaná v banskom registri. Keďže žalobca nebol oprávnenou osobou na výkon činnosti vykonávanej banským spôsobom v zmysle zákona o banskej činnosti, pre potreby územného konania o umiestnenie stavby „Ubytovacie zariadenie F.“ na pozemku evidovanom ako parcela registra „A.“ B. C. XXXX/X, XXXX/XX D. XXXX/XX v katastrálnom území E. si musel zabezpečiť vykonanie inžinierskogeologického prieskumu u na to spôsobilej osoby. Bolo všeobecne známe, že areál, resp. okolie E. B. malo charakter kúpeľov s veľkým výskytom prírodných minerálnych vôd, a že E. B. boli rozlohou najväčšie kúpele na území Slovenskej republiky, resp. bývalej Československej republiky. Pri realizácii inžinierskogeologického prieskumu preto spoločnosť GEO-REAL s.r.o. ako oprávnená osoba na výkon činnosti vykonávanej banským spôsobom v zmysle zákona o banskej činnosti mohla a mala vedieť, že akákoľvek činnosť vykonávaná banským spôsobom v areáli Bardejovských Kúpeľov bude vykazovať určité špecifiká, resp. podmienky v zmysle príslušnej legislatívy. Bolo tak zrejmé, že za predmetný správny delikt zodpovedala spoločnosť GEO-REAL s.r.o., ktorá realizovala predmetný inžinierskogeologický prieskum a nie žalobca. Žalobcovi preto nebolo zrejmé, z akých úvah vychádzal žalovaný pri začatí administratívneho konania voči nemu. Žalobca k svojmu vyjadreniu k začatiu predmetného administratívneho konania pripojil (okrem iného) vyjadrenie spoločnosti GEO-REAL s.r.o. Žalobca napokon dodal, že na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ KN č. XXXX/X v katastrálnom území E. v rokoch 2011 a 2012 došlo k navážke zeminy v rozsahu jeden až tri metre, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu pôvodnej výšky terénu. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 03514-47/2018/ŠKK zo dňa 13.04.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona o prírodných liečivých vodách uložil žalobcovi pokutu vo výške 100,00 eur za správny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. k) zákona o prírodných liečivých vodách, ktorého sa žalobca dopustil vykonaním inžinierskogeologického prieskumu, pozostávajúceho z realizácie dvoch penetračných sond do hĺbky sedem metrov, v katastrálnom území E., nachádzajúcom sa v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove bez súhlasného stanoviska žalovaného, čím konal v rozpore s § 28 ods. 3 a § 40 ods. 2 písm. e) v spojení s § 50 ods. 17 písm. b) zákona o prírodných liečivých vodách, v zmysle ktorého v ochrannom pásme II. stupňa bez vydania stanoviska žalovaného bolo zakázané vykonávať vrty hlbšie ako šesť metrov. 4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný v stručnosti sumarizoval skutkové zistenia, priebeh administratívneho konania a podstatný obsah vyjadrenia žalobcu k oznámeniu o začatí administratívneho konania. Žalovaný ďalej konštatoval, že usúdil, že „vyjadrenie vo vzťahu ku skutočnosti, že geologické práce boli realizované v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove bez stanoviska Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, teda práce mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodných liečivých zdrojov v Bardejove, za nerelevantné“, a že následne uložil pokutu v zmysle § 48 ods. 3 písm. c) zákona o prírodných liečivých vodách. Žalovaný sa potom ešte vyjadril k výške uloženej pokuty. 5. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. S02941-2019-OVSASK zo dňa 03.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v stručnosti sumarizoval priebeh administratívneho konania a podstatný obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný ďalej citoval právne normy, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí, a konštatoval, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje dostatočnú odpoveď na tie právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania. Žalovaný sa tiež zmienil o tom, že pre účel zisťovania lokalizácie pozemkov mal zriadený geografický informačný systém, ktorý bol samostatnou súčasťou monitorovacieho systému životného prostredia. Odvolacia námietka žalobcu o tom, že nebol zodpovedný za uvedený správny delikt, sa žalovanému javila ako irelevantná, keďže z predloženej dokumentácie bolo zrejmé, že vrt bol realizovaný v katastrálnom území E. na pozemku účastníka konania ako stavebníka a tento pozemok sa nachádzal v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove. Žalovaný nebol v zmysle platných právnych predpisov oprávnený posudzovať konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o., a to ani z hľadiska banských činností. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.03.2019, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov“). 8. Žalobcom ani treťou osobou neboli vykonané žiadne zakázané činnosti. Pokuta preto bola uložená neopodstatnene. Spoločnosť GEO-REAL s.r.o. nevykonávala vrty, za realizáciu ktorých bola žalobcovi uložená pokuta, ale len penetračné sondy. Žalovaný sa mal vysporiadať s vyjadrením spoločnosti GEOREAL s.r.o. v administratívnom konaní a ak bola žalobcovi uložená pokuta vychádzajúca zo záveru, že sa jedná o vrty, malo odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov obsahovať aj dôsledné vyvrátenie informácií poskytnutých spoločnosťou GEO-REAL s.r.o., ktorá penetračné sondy preukázateľne realizovala. Žalovaný na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vôbec sa nezaoberal vyjadrením spoločnosti GEOREAL s.r.o. a ani obsahom odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní poukazoval na vyjadrenie spoločnosti GEO-REAL s.r.o., a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považoval neinvazívne penetračné sondy za vrty. Žalovaný nezistil spoľahlivo stav veci a bez ohľadu na tento nedostatok prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu a napadnutým rozhodnutím napriek nedostatočne zistenému skutkovému stavu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svojvoľné označovanie neinvazívneho spôsobu prieskumu pôdy vykonaného licencovanou spoločnosťou v zmysle normy STN EN ISO 22476-2:2005 žalovaným za vrt zásadne spochybňuje právnu istotu žalobcu a je bez akýchkoľvek pochýb rozhodnutím arbitrárnym. Žalovaný vo svojej viac ako strohej argumentácii uvádzal, že boli vykonané úkony bez jeho predchádzajúceho súhlasného stanoviska v zmysle § 50 ods. 17 písm. b) zákona o prírodných liečivých vodách. S uvedeným tvrdením žalovaného nebolo možné súhlasiť, pretože sa nejednalo o vrty, a preto nebolo potrebné zo strany spoločnosti GEO-REAL s.r.o. žiadať predchádzajúce súhlasného stanovisko žalovaného. Výsledkom vrtu by bola „šachta“ alebo iný priestor, ktorý by po jeho vyvŕtaní ostal prázdny, resp. priechodný. Penetračné sondy tak, ako boli popísané vo vyjadrení spoločnosti GEO-REAL s.r.o., neboli vrtom, lebo po vytiahnutí sondy sa ňou vytvorený priestor zaceľoval okamžite prirodzenými pohybmi pôdy. Žalovaný, ktorý sa vo svojich vyjadreniach žiadnym spôsobom nevysporiadal s namietanou skutočnosťou, že totiž v predmetnej právnej veci nešlo o vrty, a ani neuviedol, prečo podľa jeho názoru išlo v predmetnej právnej veci o vrty, teda pochybil. 9. Ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vrt bol realizovaný na pozemku účastníka konania ako stavebníka, toto jeho vyjadrenie bolo možné vykladať výlučne tak, že žalovaný tvrdil, že žalobca bol vlastníkom pozemkov, kde sa realizovali penetračné sondy. Toto tvrdenie žalovaného bolo nesprávne. Žalobca, ako fyzická osoba podnikateľ, ktorej bola uložená pokuta, nebol vlastníkom pozemkov evidovaných ako parcely registra „C“ KN č. XXXX/X, C. XXXX/XX D. C. XXXX/XX v katastrálnom území E., na ktorých sa penetračné sondy do zeme zavádzali. Vlastníkom pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ KN č. XXXX/X v katastrálnom území E. bola obchodná spoločnosť RENTINVEST REALITY, s.r.o. s tým, že v čase vykonania skúšky bola vlastníkom tohto pozemku spoločnosť ASTIRO, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca dodal, že vlastníkom dvoch z troch pozemkov, kde boli vykonané penetračné sondy, bola fyzická osoba – nepodnikateľ a vlastníkom tretieho pozemku, kde boli vykonané penetračné sondy, bola obchodná spoločnosť. Pokuta pritom ale bola uložená žalobcovi s prideleným IČO a miestom podnikania, nie fyzickej osobe označenej rodným číslom a adresou trvalého pobytu, ktorá vlastnila len dva z troch pozemkov. Ak trval žalovaný na tom, že za konanie na pozemku zodpovedal jeho vlastník, pokuta mala byť uložená subjektom podľa vlastníctva pozemkov a nie účastníkovi územného konania – žalobcovi. Žalobca nebol vlastníkom ani jedného z pozemkov, na ktorých boli realizované penetračné sondy. Celé administratívne konanie bolo vedené proti žalobcovi bez jeho pasívnej legitimácie. Žalovaný odvodil pasívnu legitimáciu žalobcu z jeho postavenia účastníka územného konania týkajúceho sa stavby „Ubytovacie zariadenie F.“. Žalovaný založil nesprávne určenú pasívnu legitimáciu žalobcu v administratívnom konaní na domnelom vlastníckom práve žalobcu k pozemkom, kde sa realizovali penetračné sondy. Toto určenie pasívnej legitimácie bolo nielen nesprávne, ale žalovaný tým aj zaviedol nebezpečný precedens. Žalovaný postupoval voči žalobcovi v zmysle princípov objektívnej zodpovednosti, avšak princípy objektívnej zodpovednosti za vozidlá boli aplikovateľné výlučne v súvislosti so zákonom o cestnej premávke a nikde inde. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala objektívna zodpovednosť vlastníka pozemku za dianie na ňom a už vôbec nie zodpovednosť účastníka územného konania. O realizácii penetračných sond spoločnosťou GEO-REAL s.r.o. mal žalovaný vedomosť už z vyjadrenia tejto spoločnosti GEO-REAL ako aj z jej záverečnej správy a tiež zo samotného odvolania žalobcu. 10. Závery prijaté žalovaným boli nelogické a nesprávne. Penetračné sondy nerealizoval žalobca, ale ich realizovala spoločnosť GEO-REAL s.r.o. Žalobca ani nebol vlastníkom pozemkov, kde boli penetračné sondy realizované. Žalovaný čerpal z vyjadrenia spoločnosti GEO-REAL s.r.o. ako aj z jej záverečnej správy, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov nevyplývalo, prečo síce poukazoval na prácu spoločnosti GEO-REAL s.r.o., avšak ignoroval jej činnosť, za ktorú prekvapujúco dostal pokutu žalobca. 11. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu z dôvodu, že dve z troch penetračných sond boli realizované do hĺbky sedem metrov, čím malo dôjsť k porušeniu právnej úpravy ustanovenej v § 50 ods. 17 písm. b) zákona o prírodných liečivých vodách, ktorá umožňovala bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného vykonať „vrty“ len do hĺbky šesť metrov. Tretia penetračná sonda bola realizovaná len do hĺbky päť metrov. Žalovaný pochybil, keď nezobral do úvahy výsledky prieskumu a síce, že došlo k násypom pôdy, z čoho plynulo, že žalobca nemohol realizovať vrty do hĺbky viac ako šesť metrov. 12. Žalovaný sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal viac ako stroho, keď sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v predmetnej právnej veci nešlo o vrty, ale o penetračné sondy. S uvedením skutočnosti, že penetračné sondy vykonávala spoločnosť GEO-REAL s.r.o. a nie žalobca, sa žalovaný vysporiadal tak, že uviedol, že nebolo v jeho kompetencii kontrolovať spoločnosť GEO-REAL s.r.o. pri výkone jej činnosti, čím aplikoval na správne trestanie žalobcu princíp objektívnej zodpovednosti, ktorý sa vyznačoval nepreukázaním viny konkrétnej osoby, ale zodpovednosťou vlastníka (držiteľa) vozidla za jeho užívanie tretími osobami, čo samozrejme v prejednávanom prípade nebolo akceptovateľné. Napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia. 13. Žalovaný sa neriadil ustanoveniami § 47 ods. 3 správneho poriadku, pričom ani neuviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce a ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Žalovaný taktiež neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal so skutočnosťami prezentovanými žalobcom a spoločnosťou GEO-REAL s.r.o., ktorá bola licencovanou spoločnosťou na prieskum penetračnými sondami. 14. Náležité odôvodnenie bolo povinnou náležitosťou každého rozhodnutia. Orgán verejnej správy musel reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania k podkladu jeho rozhodnutia a vo svojom rozhodnutí musel uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale musel v ňom reagovať aj na pripomienky účastníkov konania. Rozhodnutie orgánu verejnej správy muselo byť dostatočne presvedčivé a muselo obsahovať právne posúdenie veci. To znamená, že rozhodnutie orgánu verejnej správy muselo obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodzoval svoje právne závery. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.05.2019 namietajúc nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ministerky zdravotníctva ako žalovanej a navrhujúc žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 16. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ministerky zdravotníctva ako žalovanej, pretože vo veci nebola pasívne legitimovaná ona ako fyzická osoba, ale žalovaný, t.j. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorého bola ministerka vrcholným predstaviteľom. D. B. vydala napadnuté rozhodnutie v rámci svojej činnosti ministerky zdravotníctva. Pri rozhodnutiach orgánov verejnej správy vydaných v administratívnom konaní bol žalovaným ústredný orgán štátnej správy, aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stál na jeho čele. Ministerka nebola sama o sebe orgánom verenej správy, ale osobou stojacou na čele orgánu verejnej správy. 17. K námietke o existencii navážky (násypu) zeminy žalovaný uviedol, že hĺbka (dĺžka) vrtu sa stanovovala v bm. Išlo teda o odvŕtaný profil, ktorý ak predstavoval viac ako 6 metrov, podliehal povinnosti požiadať pred jeho vykonaním o stanovisko žalovaného. Žalobca podľa predloženej dokumentácie realizoval prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o. dve penetračné skúšky do hĺbky sedem metrov ako súčasť inžinierskogeologického prieskumu pre potreby projektu „Ubytovacie zariadenie – F. E.“ v katastrálnom území E., nachádzajúcom sa v II. ochrannom pásme prírodných liečivých zdrojov v E., v rozpore s § 28 ods. 3 a § 40 ods. 2 písm. e) zákona o prírodných liečivých vodách bez súhlasného stanoviska žalovaného. Pre účely zisťovania lokalizácie pozemkov mal žalovaný zriadený geografický informačný systém, ktorý bol samostatnou súčasťou monitorovacieho systému životného prostredia. V geografickom informačnom systéme boli hranice ochranných pásiem zakreslené v rozsahu vymedzených všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím rozhodol o uložení pokuty žalobcovi ako účastníkovi konania, pretože sa dopustil správneho deliktu podľa § 48 ods. 1 písm. k) zákona o prírodných liečivých vodách realizovaním dvoch penetračných sond do hĺbky siedmich metrov v katastrálnom území E., nachádzajúcom sa v ochrannom pásme II. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v E. v rozpore s § 28 ods. 3 a § 40 ods. 2 písm. e) zákona o prírodných liečivých vodách bez súhlasného stanoviska žalovaného a v rozpore s § 50 ods. 17 písm. b) zákona o prírodných liečivých vodách. Prvostupňové rozhodnutie potvrdil aj poradný orgán žalovaného, ktorým bola rozkladová komisia ministra zdravotníctva. Rozkladová komisia odporučila prvostupňové rozhodnutie potvrdiť v zmysle jeho odôvodnenia. S tvrdením žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nebolo možné súhlasiť. IV. Replika žalobcu 18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 17.06.2019 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná. 19. K námietke žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ministerky zdravotníctva žalobca uviedol, že ako žalovaného označil Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti s jeho pochybením pri výkone verejnej moci. Zo žiadneho bodu žaloby nebolo možné odvodiť, že by žalobca vytýkal postup ministerky ako fyzickej osoby. Argumentácia žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie bola nepodložená a nepravdivá. 20. Ak žalovaný nepoprel skutočnosť, že sondy vykonávala licencovaná spoločnosť GEO-REAL s.r.o. a nie žalobca, tak bolo viac ako nesporné, že žalovaný nepostupoval v súlade s právnymi predpismi, pokiaľ za činnosť tretieho subjektu pokutoval práve žalobcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nesprávne uviedol, že žalobca podľa predloženej dokumentácie realizoval prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o. penetračné sondy do hĺbky sedem metrov. Spoločnosť GEO-REAL s.r.o. nebola žalobcovým zamestnancom a jej úkony nebolo možné brať za konanie žalobcu. Podľa § 537 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo s tým, že pri vykonávaní diela mal zhotoviteľ postupovať samostatne, pričom nebol pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Už vo vyjadrení spoločnosti GEO-REAL s.r.o. bolo uvedené, že tá ako realizátor sond mala za to, že sa nejednalo o vrt, a preto podľa jej názoru nebolo potrebné kontaktovať žalovaného ohľadne získania povolenia na realizáciu sond. Z uvedeného bolo zrejmé, že spoločnosť GEO-REAL s.r.o. sa nezaviazala plniť žalobcove pokyny a konala podľa svojho uváženia a v súlade s právnymi predpismi. Aj z § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka nesporne vyplývalo, že tvrdenia žalovaného o tom, že penetračné sondy vykonával žalobca prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o., boli nepravdivé, keďže žalobca ako fyzická osoba – podnikateľ konal osobne alebo za neho konal zástupca. Spoločnosť GEO-REAL s.r.o. nemala na účely realizácie penetračných sond splnomocnenie, nebola zástupcom žalobcu, ale bola zmluvnou stranou zmluvy o dielo, ktoré vykonala. Ak teda spoločnosť GEO-REAL s.r.o. realizovala prieskum do hĺbky väčšej, ako bolo zákonom stanovené, tak žalobca za takéto konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o. nemohol niesť zodpovednosť. Zodpovednosť žalobcu by mohla prichádzať do úvahy len vtedy, ak by žalovaný za penetračné sondy sankcionoval spoločnosť GEO-REAL s.r.o., ktorá ich reálne vykonala, a tá by si následne uplatnila náhradu škody voči žalobcovi, a to z dôvodu, že žalobca ako objednávateľ diela by prikázal spoločnosti GEO-REAL s.r.o. vykonať penetračné sondy do väčšej hĺbky, ako bolo právnym predpisom povolené, a to aj napriek tomu, že by spoločnosť GEO-REAL s.r.o. žalobcu upozornila na nesprávnosť takéhoto postupu. Žalobca však neurčil zhotoviteľovi spôsob, akým mal postupovať pri realizovaní geologického prieskumu na predmetných pozemkoch a ani pri samotnej realizácii diela postup prác žiadnym spôsobom neusmerňoval. 21. Jedna z penetračných sond bola realizovaná na pozemku, s ktorým nemal žalobca ani s ním osobne či majetkovo prepojené osoby nič spoločné. Napriek tomu bol žalobca žalovaným sankcionovaný za úkony realizované treťou osobou na cudzom pozemku. 22. Žalovaný tvrdenie, že za vrt možno považovať každé dielo vykonané do zemskej kôry, teda ryhu, výkop, odkop, a že s ohľadom na veľkosť predmetu, ktorým sa vykonával vrt, teda mohlo ísť o sondu, ryhu, lomovú stenu, žiadnym spôsobom nepodložil a ani nepoukázal na žiadny judikát alebo akýkoľvek relevantný, či vôbec nejaký zdroj. Žalobcom prezentované tvrdenie nemalo oporu ani v § 3 písm. a) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov. 23. Pokiaľ by žalovaný sankcionoval žalobcu ako stavebníka, bolo potrebné uviesť, že penetračné sondy neboli stavbou. Nebolo možné prisvedčiť úvahe žalovaného, že by v predmetnej právnej veci išlo o objektívnu zodpovednosť žalobcu za dianie na pozemku iných subjektov. Ak si žalobca objednal u spoločnosti GEO-REAL s.r.o. prieskumné sondy, nemohol za toto konanie uvedenej spoločnosti niesť zodpovednosť. Konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o. nebolo na príkaz žalobcu. Spoločnosť G. H. nebola zástupcom žalobcu a ani jeho zamestnancom. Žalovaný pokutu uložil nesprávnemu subjektu. 24. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal. V. Konanie na správnom súde 25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/54/2019 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/54/2019. 26. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2026. VI. Relevantná právna úprava 27. Podľa § 28 ods. 3 zákona o prírodných liečivých vodách, v ochrannom pásme II. stupňa je zakázané vykonávať všetky činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne, chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. 28. Podľa § 40 ods. 2 písm. e) zákona o prírodných liečivých vodách, ministerstvo zdravotníctva je dotknutým orgánom vo veciach geologických prác a banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na území ochranných pásiem prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja. 29. Podľa § 41 ods. 1 zákona o prírodných liečivých vodách, na plnenie svojich úloh na úseku prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd, prírodných liečebných kúpeľov a klimatických podmienok vhodných na liečenie sa na ministerstve zdravotníctva zriaďuje Štátna kúpeľná komisia, ktorá je správnym orgánom a rozhoduje v prvom stupni. 30. Podľa § 42 písm. h) zákona o prírodných liečivých vodách, do pôsobnosti Štátnej kúpeľnej komisie patrí rozhodovať o uložení pokuty podľa § 47 a 48. 31. Podľa § 48 ods. 1 písm. k) zákon o prírodných liečivých vodách, správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak v ochrannom pásme II. stupňa vykonáva zakázané činnosti. 32. Podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona o prírodných liečivých vodách, Štátna kúpeľňová komisia uloží pokutu od 100 eur do 33 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. f) až p) a r). 33. Podľa § 48 ods. 7 zákona o prírodných liečivých vodách, konanie o uloženie pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že fyzická osobapodnikateľ alebo právnická osoba porušila alebo nesplnila povinnosť, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo alebo keď povinnosť mala byť splnená. 34. Podľa § 49 zákona o prírodných liečivých vodách, na konania podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 50 ods. 17 písm. b) zákona o prírodných liečivých vodách, pre ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd určené podľa doterajších predpisov až do určenia nových ochranných pásiem podľa § 26 platia tieto obmedzenia: v ochrannom pásme II. stupňa bez vydania stanoviska ministerstva zdravotníctva je zakázané zriaďovať skládky odpadov a toxických látok, vykonávať vrty hlbšie ako šesť metrov, vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom, vykonávať ťažbu dreva, ktorá nie je ťažbou podľa osobitného predpisu, ťažiť štrk a zeminu a povoľovať odber a odberať podzemné vody v množstve vyššom ako 0,5 l.s-1. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 36. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a to v medziach žalobných námietok ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov v medziach žalobných námietok, správny súd pripomína, že samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia tohto rozhodnutia žalovaného za žalobcu konkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34). VII./a K preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov 37. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky pristúpil v prvom rade k posúdeniu preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov, keďže len preskúmateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spravidla spôsobilé byť predmetom ďalšieho hodnotenia z hľadiska jeho tvrdenej nezákonnosti a vád administratívneho konania. Správny súd skôr, ako by pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti uvedeného rozhodnutia žalovaného, poznamenáva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak je zrozumiteľné a ak obsahuje dostatok dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy nezrozumiteľné alebo neobsahuje dostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je teda nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov s tým, že nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej správy rozhodol. 38. O nezrozumiteľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy spravidla pôjde vtedy, ak je rozpor medzi výrokom a odôvodnením, ak nemožno rozpoznať, ako vôbec orgán verejnej správy vo veci rozhodol, t.j. v prípade nezrozumiteľnosti prejavu vôle orgánu verejnej správy, alebo ak je výrok zmätočný z dôvodu jeho vnútornej rozporuplnosti. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nezrozumiteľné aj vtedy, ak nie je nezrozumiteľnosťou postihnutý samotný výrok, ale jeho odôvodnenie. V každom prípade, jedným z predpokladov zrozumiteľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako to už bolo ostatne naznačené, je súlad jeho výroku a odôvodnenia. Zrozumiteľnosť odôvodnenia orgánu verejnej správy tak možno posudzovať len vo väzbe na jeho výrok a naopak. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že účelom odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je objasniť dôvody, ktoré viedli orgán verejnej správy k určitému rozhodnutiu, ktorého obsah je vyjadrený práve vo výroku jeho rozhodnutia. Je potom zrejmé, že rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré obsahuje nepreskúmateľný výrok, nemožno ani náležite odôvodniť. Keďže odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí korešpondovať s výrokom rozhodnutia orgánu verejnej správy, tak pri nepreskúmateľnom výroku táto nadväznosť logicky nemôže byť prítomná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/21/2021 zo dňa 31.03.2022, ods. 28). 39. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nedostatok dôvodov môže mať, podobne ako nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť, rôzne podoby. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ak nie je zrejmé, z akých skutkových záverov orgán verejnej správy vychádzal, alebo ak nie je zrejmé, na základe akých podkladov rozhodnutia dospel orgán verejnej správy k ním konštatovaným skutkovým záverom a akými úvahami sa riadil pri hodnotení podkladov. Z tohto hľadiska spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy v rozhodnutí neuvedie podklady rozhodnutia, z ktorých odvodil skutkové závery. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj vtedy, ak orgán verejnej správy nevysvetlil, prečo uprednostnil podklady svedčiace o určitom skutkovom závere na úkor podkladov svedčiacich o odlišnom skutkovom závere, alebo ak orgán verejnej správy neobjasnil svoje právne úvahy spôsobom primeraným skutkovým a právnym okolnostiam rozhodovanej právnej veci. 40. Pri posudzovaní preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy samozrejme nemožno opomenúť, že eventuálne nedostatky jeho odôvodnenia nie je možné zhojiť doplnením dôvodov, či zrozumiteľnejším formulovaním dôvodov predmetného individuálneho správneho aktu v správnom súdnom konaní. Pre správny súd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je právne relevantná len argumentácia uvedená v rozhodnutí orgánu verejnej správy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods. 32). Inými slovami, písomné vyjadrenie orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní nenahrádza odôvodnenie jeho rozhodnutia vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018, ods. 32). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy teda nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szak/5/2017 zo dňa 22.05.2017). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že normatívna úprava, v zmysle ktorej nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní, úzko súvisí s normatívne ustanovenou relatívne krátkou lehotou, v rámci ktorej musí žalobca vymedziť žalobné námietky v rámci všeobecnej správnej žaloby. Ak by orgán verejnej správy ako žalovaný mohol dodatočne v priebehu správneho súdneho konania dopĺňať dôvody svojho rozhodnutia, mohol by potom uplatnením takéhoto postupu zmariť právo dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby efektívne sa domáhať ochrany svojich verejných subjektívnych práv v rámci správneho súdnictva. 41. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť preskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov, t.j. preskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím. 42. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že inžinierskogeologický prieskum, a teda aj „vrty“, resp. „penetračné sondy“ (ďalej len „penetračné sondy“), vykonala spoločnosť GEO-REAL s.r.o. Táto okolnosť vyplýva z vyjadrenia spoločnosti GEO-REAL s.r.o. zo dňa 12.03.2018, v ktorom tá konštatovala, že „keďže v zmysle citovaného zákona nejde o vrt, nepovažovali sme za nutné žiadať o stanovisko IKŽ.“ Z textácie „nepovažovali sme“ použitej v uvedenom vyjadrení je zrejmé, že spoločnosť GEO-REAL s.r.o. sa prihlásila k vykonaniu „penetračných sond“. Opomenúť nemožno ani „Technickú správu“, ktorá bola prílohou vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.12.2017 adresovaného žalovanému, a v ktorej sa konštatovalo, že „pre potreby projektu bol prevedený inžiniersko-geologický prieskum spoločnosťou GEO-REAL s.r.o., Stará spišská cesta 40A/III, 040 01 Košice“. Samotný žalovaný ostatne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že „z predloženej projektovej dokumentácie vyplynulo, že bol prevedený inžinierskogeologický prieskum spoločnosťou GEO-REAL s.r.o., Stará spišská cesta 40A/III, 040 01 Košice“ (s. 2 prvostupňového rozhodnutia). 43. Správny súd z administratívneho spisu taktiež zistil, že žalobca už vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí administratívneho konania namietal, že predmetný inžinierskogeologický prieskum realizovala spoločnosť GEO-REAL s.r.o. Ku konštatovaniu tejto okolnosti zo strany žalobcu sa žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nijako bližšie nevyjadril. Žalobcom uvádzanú okolnosť, že totiž predmetný inžinierskogeologický prieskum realizovala spoločnosť GEO-REAL s.r.o., žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v podstate „iba“ spomenul v rámci popisu priebehu administratívneho konania. 44. Čo sa týka samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, žalovaný v ňom (zrejme) vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu k oznámeniu o začatí administratívneho konania uviedol v podstate „iba“ to, že „Štátna kúpeľná komisia, zriadená na plnenie úloh na úseku prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd, prírodných liečebných kúpeľov, kúpeľných liečební a klimatických podmienok vhodných na liečenie podľa zákona, na svojom zasadnutí dňa 13.04.2018 usúdila, že vyjadrenie vo vzťahu ku skutočnosti, že geologické práce boli realizované v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove bez stanoviska Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, teda práce mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodných liečivých zdrojov v Bardejove, za nerelevantné,“ keď v prevyšujúcej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalovaný sumarizoval skutkové zistenia, priebeh administratívneho konania a podstatný obsah vyjadrenia žalobcu k oznámeniu o začatí administratívneho konania, pričom sa ešte vyjadril k výške uloženej pokuty a k okolnostiam, na ktoré prihliadal pri uložení pokuty. Z citovanej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (formulovanej inak pomerne ťažkopádne) je zrejmé len to, že určité vyjadrenie považoval žalovaný za nerelevantné. Nie je však zrejmé, z akých dôvodov predmetné vyjadrenie žalovaný považoval za nerelevantné. 45. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (okrem iného) namietal, že nevie, z akých úvah vychádzal žalovaný, keď ho označil za subjekt, ktorý sa dopustil predmetného správneho deliktu. Toto tvrdenie žalovaného bolo podľa žalobcu nepochopiteľné a nelogické o to viac, že už vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí administratívneho konania uviedol, že za predmetný správny delikt, ak sa vôbec stal, zodpovedá spoločnosť GEO-REAL s.r.o. ako realizátor inžinierskogeologického prieskumu, a že prípadné rozhodnutie o uložení pokuty voči nemu by bolo z pohľadu odôvodnenosti a preskúmateľnosti ústavne nekonformné. Táto odvolacia námietka mala nepochybne charakter podstatnej odvolacej námietky, s ktorou sa bolo potrebné pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu riadne vysporiadať. Je totiž zrejmé, že odvolacia námietka uplatnená v odvolaní podanom proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci správneho trestania, ktorou odvolateľ namieta, že nie je nositeľom zodpovednosti za správny delikt, a ktorá nie je celkom zjavne iracionálna, má charakter podstatnej odvolacej námietky, s ktorou je potrebné sa pri rozhodovaní o odvolaní riadne vysporiadať. 46. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedenú odvolaciu námietku, že totiž žalobca nie je zodpovedný za uvedený správny delikt, v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že „sa javí ako irelevantná, nakoľko z predloženej dokumentácie ... je zrejmé, že vrt bol realizovaný v kat. území E. na pozemku účastníka konania ako stavebníka a tento pozemok sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove. Ministerstvo nie je v zmysle platných právnych predpisov oprávnené posudzovať konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o., a to ani z hľadiska banských činností.“ Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí nijako bližšie neozrejmil svoje úvahy, na základe ktorých nemal byť oprávnený posudzovať konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o. a predovšetkým neozrejmil, prečo by za skutok, ktorý podľa obsahu administratívneho spisu vykonala spoločnosť GEO-REAL s.r.o., t.j. právnická osoba, a teda subjekt odlišný od žalobcu, mal niesť zodpovednosť práve žalobca. Žalovaný pritom svoje úvahy v tomto smere neozrejmil ani v prvostupňovom rozhodnutí. Inými slovami, relevantnú argumentáciu žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu, že totiž nie je zodpovedný za predmetný správny delikt, vznesenej už v jeho vyjadrení k oznámeniu o začatí administratívneho konania, neuviedol ani v prvostupňovom rozhodnutí. 47. V nadväznosti na doposiaľ uvedené je potrebné uvedomiť si, že spoločnosť GEO-REAL s.r.o., ako to už bolo uvedené, je právnickou osobou, a teda subjektom odlišným od žalobcu. Spoločnosť GEO-REAL s.r.o. ako právnická osoba nepochybne má deliktuálnu zodpovednosť v rozsahu, v akom právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnickým osobám spôsobilosť dopustiť sa správnych deliktov a niesť za ne zodpovednosť. Bolo preto potrebné, aby žalovaný (prinajmenšom) v napadnutom rozhodnutí náležite, teda spôsobom primeraným skutkovým a právnym okolnostiam preskúmavanej právnej veci, ozrejmil, ako dospel k záveru o zodpovednosti žalobcu za skutok vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, spáchaný subjektom odlišným od žalobcu. 48. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe použil formuláciu, že totiž „ ... žalobca podľa predloženej dokumentácie realizoval prostredníctvom subjektu GEO-REAL s.r.o., dve penetračné skúšky do hĺbky 7 m ako súčasť inžinierskogeologického prieskumu ... “. Vo vzťahu k tejto formulácii ale správny súd konštatuje, že takáto formulácia, t.j. formulácia, že žalobca vykonal penetračné sondy (skúšky) prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o., sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neobjavuje. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa konštatuje, ako to už bolo uvedené, že inžinierskogeologický prieskum bol prevedený spoločnosťou GEO-REAL s.r.o. Keďže správny súd pri prieskume rozhodnutia orgánu verejnej správy zásadne vychádza z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, nemohol na predmetnú formuláciu uvádzanú žalovaným až vo vyjadrení k žalobe prihliadať. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, žalovaný vo vyjadrení k žalobe nijako bližšie neozrejmuje, ako dospel k záveru, že žalobca „konal prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o.“ vo vzťahu k predmetnému inžinierskogeologickému prieskumu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (a pochopiteľne ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) nijako nešpecifikuje právny titul, z ktorého by malo vyplývať, že žalobca „konal prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o.“ vo vzťahu k predmetnému inžinierskogeologickému prieskumu. Nie je teda zrejmé, či mal žalovaný vo vyjadrení k žalobe na mysli „konanie žalobcu prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o.“ vo vzťahu k predmetnému inžinierskogeologickému prieskumu na základe dohody o splnomocnení, zmluvy o dielo alebo na základe iného právneho titulu. Z uvedených dôvodov predmetná formulácia použitá žalovaným v jeho vyjadrení k žalobe nemohla zhojiť nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. 49. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny dospel k záveru, že ak žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia s jeho námietkou, že penetračné sondy vykonávala spoločnosť GEO-REAL s.r.o., vysporiadal tak, že nie je v jeho kompetencii kontrolovať spoločnosť GEO-REAL s.r.o. pri výkone jej činnosti (čím žalovaný aplikoval na správne trestanie vo veci žalobcu princíp objektívnej zodpovednosti), v dôsledku čoho bolo rozhodnutie žalovaného (okrem iného aj) v tomto smere nepreskúmateľné, a to z dôvodu absencie odôvodnenia, táto žalobná námietka bola dôvodná. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí (a ani v prvostupňovom rozhodnutí) nijako neozrejmil, ako dospel k záveru, že nie je v jeho kompetencii kontrolovať, resp. posudzovať konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o. pri výkone jej činnosti, a že za vykonanie predmetných „penetračných sond“ spoločnosťou GEOREAL s.r.o. deliktuálne zodpovedá žalobca, ako to implicitne vyplýva z rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov. 50. Žalobcom dôvodne namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vyššie uvedenej podstatnej odvolacej námietke týkajúcej sa žalobcom uvádzanej okolnosti, že totiž predmetné „penetračné sondy“ vykonala spoločnosť GEO-REAL s.r.o., v dôsledku čoho žalobca nemôže zodpovedať za vykonanie týchto „penetračných sond“, predstavuje bez ďalšieho dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V súčasnom štádiu preskúmavanej právnej veci by preto bolo v zásade predčasné vyjadrovať sa k ďalším žalobným námietkam. Správny súd však nad rámec dôvodu, kvôli ktorému bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, považuje pre účely ďalšieho konania za vhodné vyjadriť sa v kontexte žalobných námietok k niektorým ďalším aspektom preskúmavanej právnej veci. 51. Žalobca v žalobe namietal nesprávne zistenia žalovaného ohľadom vlastníctva pozemkov evidovaných ako parcely registra „A.“ B. C. XXXX/X, C. XXXX/XX D. C. XXXX/XX v katastrálnom území E., resp. namietal, že nebol vlastníkom pozemkov, kde boli penetračné sondy realizované. Základným predpokladom preskúmateľnosti záverov žalovaného vo vzťahu k týmto žalobným námietkam bolo riadne vymedzenie skutku vo výroku rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov, presnejšie v preskúmavanej právnej veci vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol potom potvrdený napadnutým rozhodnutím, keďže odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy a v ňom uvedené skutkové zistenia musia korešpondovať s výrokom rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia (a ani vo výroku potvrdzujúceho napadnutého rozhodnutia) však žalovaný nevymedzil pozemky, na ktorých malo dôjsť k „vykonaniu inžinierskogeologického prieskumu, pozostávajúceho z realizácie dvoch penetračných sond do hĺbky 7 m“, ktorým konaním sa mal žalobca dopustiť správneho deliktu podľa § 48 ods. 1 písm. k) zákona o prírodných liečivých vodách (ďalej len „relevantné pozemky“). Táto okolnosť taktiež zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov, a to vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho zistenia žalovaného ohľadom vlastníctva pozemkov evidovaných ako parcely registra „A.“ B. C. XXXX/X, C. XXXX/XX D. C. XXXX/XX v katastrálnom území E., resp. vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobca nebol vlastníkom pozemkov, kde boli penetračné sondy realizované. Uvedenie pozemkov evidovaných ako parcely registra „A.“ B. C. XXXX/X, C. XXXX/XX D. C. XXXX/XX v katastrálnom území E. len v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov bolo nepostačujúce, keďže predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vo veci správneho trestania. Žalovaný navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov uvádza tri pozemky, pričom ale podľa výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol potom potvrdený napadnutým rozhodnutím, vykonané mali byť „len“ dve penetračné sondy do hĺbky sedem metrov. V kontexte predmetných žalobných námietok potom pochopiteľne vyvstáva otázka, na ktorých z troch v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov zmienených pozemkoch boli vykonané dve penetračné sondy do hĺbky sedem metrov. Až po zodpovedaní tejto otázky, samozrejme za predpokladu náležitého vymedzenia relevantných pozemkov vo výroku rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov, by bolo možné pristúpiť k posúdeniu správnosti zistenia vlastníctva relevantných pozemkov zo strany žalovaného. Nemožno pritom samozrejme opomenúť, že predpokladom potrebnosti pristúpenia k posúdeniu správnosti zistenia vlastníctva relevantných pozemkov zo strany žalovaného by bolo náležité odôvodnenie relevancie otázky vlastníctva týchto pozemkov v rozhodnutí žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov a súlad argumentácie žalovaného v tomto smere s relevantnou právnou úpravou. Takéto odôvodnenie ale rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov neobsahuje. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti by bolo v súčasnom štádiu preskúmavanej právnej veci predčasné vyjadrovať sa k žalobným námietkam týkajúcim sa vlastníctva pozemkov zmienených v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov. 52. V nadväznosti na vyššie prezentovanú výhradu vo vzťahu k absencii vymedzenia relevantných pozemkov vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, správny súd pripomína, že riadne formulovaný výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania (ďalej len „výrok sankčného rozhodnutia“) a predovšetkým v ňom obsiahnutý popis skutku predstavuje nezastupiteľnú časť rozhodnutia, pretože len z jeho výroku možno zistiť, či a ak áno, aká povinnosť bola porušená a aká sankcia bola uložená. Výrok sankčného rozhodnutia, na ktorý sa kladú vysoké formálne požiadavky, preto v zásade musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby predmetný skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. Požiadavky na popis skutku samozrejme nie je možné aplikovať všeobecne, paušálne a šablónovite, ale vždy s prihliadnutím k špecifikám a povahe skutku, ohľadom ktorého orgán verejnej správy vedie správne konanie vo veci správneho trestania. Vo veciach správneho trestania je teda (okrem iného) potrebné v každom jednotlivom prípade a vo všetkých jeho súvislostiach posúdiť, či je údaj o mieste alebo časový údaj v popise skutku dostatočný a potrebný, a či popis skutku dostatočne vymedzuje skutok tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Keďže z výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, je vo vzťahu k miestu „vykonania inžinierskogeologického prieskumu, pozostávajúceho z realizovania dvoch penetračných sond do hĺbky 7 metrov“ zrejmé len to, že k nemu malo dôjsť v katastrálnom území E., a to v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v E., možno konštatovať, že žalovaný dostatočne nevymedzil miesto spáchania správneho deliktu. Požiadavkám na vymedzenie miesta spáchania správneho deliktu vo výroku sankčného rozhodnutia by v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci zodpovedalo vymedzenie relevantných pozemkov vo výroku rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov uvedením ich základných identifikačných údajov, ktorými sú parcelné číslo pozemku, údaj, či sa jedná o parcelu registra „C“ KN alebo parcelu registra „E“ KN a názov katastrálneho územia, v ktorom sa pozemok nachádza. VII./b K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 53. K námietke žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ministerky zdravotníctva správny súd uvádza, že pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v správnom súdnictve je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie, tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 180 ods. 1 SSP. To znamená, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že správny súd nie je viazaný označením žalovaného, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/1/2025 zo dňa 23.10.2025, ods. 42, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/16/2019 zo dňa 05.05.2020, ods. 27, či komentárovú literatúru napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 907). 54. Správny súd, keďže nebol viazaný označením žalovaného v žalobe, vychádzajúc zo žalobcom vymedzeného predmetu správneho súdneho prieskumu a z prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím ustálil, že žalovaným je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a s takto ustáleným žalovaným potom v rámci tohto správneho súdneho konania aj konal. 55. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd konštatuje, že námietka žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ministerky zdravotníctva nemohla viesť k záveru, že by bolo potrebné žalobu odmietnuť či zamietnuť, prípadne správne súdne konanie zastaviť. VII./c Záver a náhrada trov konania 56. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd s prihliadnutím k dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Rozhodovanie orgánov verejnej správy v ich inštančnom postupe totiž tvorí jeden celok a žalovaný môže vhodne zvoleným postupom v rámci rozhodovania o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu reagovať na vyššie uvedené nedostatky zrušeného napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. 57. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto rozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto rozhodnutie náležite, t.j. zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, odôvodniť. Osobitnú pozornosť pritom bude žalovaný venovať ozrejmeniu svojich úvah ohľadom nositeľa zodpovednosti za správny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. k) zákona o prírodných liečivých vodách. 58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 59. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave § 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.