{"guid": "672d829e-2d24-45dd-94a5-d0fb928fb21b:f72d9b7e-73a7-4302-9ab2-faaa8fd80cfa", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1", "spisova_znacka": "BA-5S/54/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/54/2019 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2026, sp. zn. BA-5S/54/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1", "identifikacne_cislo": "1019200374", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/538/#paragraf-48.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 48 ods. 1 písm. k) zákona č. 538/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/538/#paragraf-48.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/538-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/538/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 538/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/538/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/538-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/51", "nazov": "zákon č. 51/1988 Zb. Slovenskej národnej rady o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/51-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-537.odsek-1", "nazov": "§ 537 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-537.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-537"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-537.odsek-3", "nazov": "§ 537 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-537.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-537"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/569/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 569/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/569/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/569-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/538#paragraf-48", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-537", "/SK/ZZ/2007/569#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f72d9b7e-73a7-4302-9ab2-faaa8fd80cfa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/54/2019\n1019200374\n23. 06. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1019200374.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef\nJaroščák, ml., so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556, proti žalovanému:\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 831 01 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S02941-2019-OVSASK zo dňa 03.01.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. S02941-2019-OVSASK zo dňa 03.01.2019 a vec\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný listom č. S03514-2018-IKŽ-1 zo dňa 23.02.2018 (ďalej len „oznámenie o začatí\nadministratívneho konania“) oznámil žalobcovi začatie administratívneho konania vo veci uloženia\npokuty za správny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. k) a ods. 3 písm. c) zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných\nliečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prírodných\nliečivých vodách“) za porušenie § 40 ods. 2 písm. e) v spojení s § 28 ods. 3 zákona o prírodných\nliečivých vodách, ktorého sa dopustil tým, že pred realizovaním penetračných sond na pozemku\nevidovanom ako parcela registra „A.“ B. C. XXXX/X, XXXX/XX D. XXXX/XX v katastrálnom území\nE. si nevyžiadal stanovisko žalovaného k realizácii geologických prác, čím v ochrannom pásme II.\nstupňa vykonal činnosť, ktorá mohla negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo\nzdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodných liečivých zdrojov v Bardejove. Žalovaný zároveň\npoučil žalobcu o možnosti vyjadriť sa k veci a k podkladom rozhodnutia ako aj o možnosti navrhovať\ndôkazy a doplnenie podkladov rozhodnutia s tým, že svoje vyjadrenia alebo dôkazné tvrdenia a návrhy\nna doplnenie podkladov rozhodnutia mohol žalobca uplatniť najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia\noznámenia o začatí administratívneho konania.\n2. V nadväznosti na oznámenie o začatí administratívneho konania žalobca predložil žalovanému svoje\nvyjadrenie k začatiu predmetného administratívneho konania zo dňa 12.03.2018, v ktorom konštatoval,\nže predmetný inžinierskogeologický prieskum realizovala obchodná spoločnosť GEO-REAL s.r.o., so\nsídlom Stará spišská cesta 40A/III, 040 01 Košice, IČO: 36 209 643 (ďalej len „spoločnosť GEO-REAL\ns.r.o.“), ako osoba oprávnená na výkon činností vykonávaných banským spôsobom v zmysle zákona č.\n51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov\n\n(ďalej len „zákon o banskej činnosti“). Žalobca bol len objednávateľom inžinierskogeologického\nprieskumu. Činnosť vykonávanú banským spôsobom v zmysle zákona o banskej činnosti bolo možné\nbez akýchkoľvek pochybností považovať za vysoko odbornú činnosť, ktorú mohla vykonávať len osoba\ns príslušným vysokoškolským vzdelaním, a ktorá bola zapísaná v banskom registri. Keďže žalobca nebol\noprávnenou osobou na výkon činnosti vykonávanej banským spôsobom v zmysle zákona o banskej\nčinnosti, pre potreby územného konania o umiestnenie stavby „Ubytovacie zariadenie F.“ na pozemku\nevidovanom ako parcela registra „A.“ B. C. XXXX/X, XXXX/XX D. XXXX/XX v katastrálnom území\nE. si musel zabezpečiť vykonanie inžinierskogeologického prieskumu u na to spôsobilej osoby. Bolo\nvšeobecne známe, že areál, resp. okolie E. B. malo charakter kúpeľov s veľkým výskytom prírodných\nminerálnych vôd, a že E. B. boli rozlohou najväčšie kúpele na území Slovenskej republiky, resp.\nbývalej Československej republiky. Pri realizácii inžinierskogeologického prieskumu preto spoločnosť\nGEO-REAL s.r.o. ako oprávnená osoba na výkon činnosti vykonávanej banským spôsobom v zmysle\nzákona o banskej činnosti mohla a mala vedieť, že akákoľvek činnosť vykonávaná banským spôsobom\nv areáli Bardejovských Kúpeľov bude vykazovať určité špecifiká, resp. podmienky v zmysle príslušnej\nlegislatívy. Bolo tak zrejmé, že za predmetný správny delikt zodpovedala spoločnosť GEO-REAL s.r.o.,\nktorá realizovala predmetný inžinierskogeologický prieskum a nie žalobca. Žalobcovi preto nebolo\nzrejmé, z akých úvah vychádzal žalovaný pri začatí administratívneho konania voči nemu. Žalobca\nk svojmu vyjadreniu k začatiu predmetného administratívneho konania pripojil (okrem iného) vyjadrenie\nspoločnosti GEO-REAL s.r.o. Žalobca napokon dodal, že na pozemku evidovanom ako parcela registra\n„C“ KN č. XXXX/X v katastrálnom území E. v rokoch 2011 a 2012 došlo k navážke zeminy v rozsahu\njeden až tri metre, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu pôvodnej výšky terénu.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 03514-47/2018/ŠKK zo dňa 13.04.2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) rozhodol tak, že podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona o prírodných liečivých vodách\nuložil žalobcovi pokutu vo výške 100,00 eur za správny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. k) zákona\no prírodných liečivých vodách, ktorého sa žalobca dopustil vykonaním inžinierskogeologického\nprieskumu, pozostávajúceho z realizácie dvoch penetračných sond do hĺbky sedem metrov,\nv katastrálnom území E., nachádzajúcom sa v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov\nv Bardejove bez súhlasného stanoviska žalovaného, čím konal v rozpore s § 28 ods. 3 a § 40 ods.\n2 písm. e) v spojení s § 50 ods. 17 písm. b) zákona o prírodných liečivých vodách, v zmysle ktorého\nv ochrannom pásme II. stupňa bez vydania stanoviska žalovaného bolo zakázané vykonávať vrty hlbšie\nako šesť metrov.\n4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný v stručnosti sumarizoval skutkové\nzistenia, priebeh administratívneho konania a podstatný obsah vyjadrenia žalobcu k oznámeniu\no začatí administratívneho konania. Žalovaný ďalej konštatoval, že usúdil, že „vyjadrenie vo vzťahu\nku skutočnosti, že geologické práce boli realizované v ochrannom pásme II. stupňa prírodných\nliečivých zdrojov v Bardejove bez stanoviska Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, teda práce\nmohli negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť alebo\nvýdatnosť prírodných liečivých zdrojov v Bardejove, za nerelevantné“, a že následne uložil pokutu\nv zmysle § 48 ods. 3 písm. c) zákona o prírodných liečivých vodách. Žalovaný sa potom ešte vyjadril\nk výške uloženej pokuty.\n5. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\nS02941-2019-OVSASK zo dňa 03.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho podľa § 59\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „správny poriadok“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v stručnosti sumarizoval priebeh administratívneho\nkonania a podstatný obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný ďalej\ncitoval právne normy, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí, a konštatoval, že odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia obsahuje dostatočnú odpoveď na tie právne a skutkové otázky, ktoré boli\npredmetom konania. Žalovaný sa tiež zmienil o tom, že pre účel zisťovania lokalizácie pozemkov mal\nzriadený geografický informačný systém, ktorý bol samostatnou súčasťou monitorovacieho systému\nživotného prostredia. Odvolacia námietka žalobcu o tom, že nebol zodpovedný za uvedený správny\ndelikt, sa žalovanému javila ako irelevantná, keďže z predloženej dokumentácie bolo zrejmé, že vrt bol\nrealizovaný v katastrálnom území E. na pozemku účastníka konania ako stavebníka a tento pozemok\nsa nachádzal v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove. Žalovaný nebol\n\nv zmysle platných právnych predpisov oprávnený posudzovať konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o.,\na to ani z hľadiska banských činností.\nII.\nŽaloba\n7. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.03.2019,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového\nrozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany\nprírodných liečivých zdrojov“).\n8. Žalobcom ani treťou osobou neboli vykonané žiadne zakázané činnosti. Pokuta preto bola uložená\nneopodstatnene. Spoločnosť GEO-REAL s.r.o. nevykonávala vrty, za realizáciu ktorých bola žalobcovi\nuložená pokuta, ale len penetračné sondy. Žalovaný sa mal vysporiadať s vyjadrením spoločnosti GEOREAL s.r.o. v administratívnom konaní a ak bola žalobcovi uložená pokuta vychádzajúca zo záveru, že\nsa jedná o vrty, malo odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany\nprírodných liečivých zdrojov obsahovať aj dôsledné vyvrátenie informácií poskytnutých spoločnosťou\nGEO-REAL s.r.o., ktorá penetračné sondy preukázateľne realizovala. Žalovaný na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vôbec sa nezaoberal vyjadrením spoločnosti GEOREAL s.r.o. a ani obsahom odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní poukazoval na vyjadrenie spoločnosti\nGEO-REAL s.r.o., a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považoval neinvazívne penetračné sondy\nza vrty. Žalovaný nezistil spoľahlivo stav veci a bez ohľadu na tento nedostatok prvostupňovým\nrozhodnutím uložil žalobcovi pokutu a napadnutým rozhodnutím napriek nedostatočne zistenému\nskutkovému stavu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svojvoľné označovanie neinvazívneho spôsobu\nprieskumu pôdy vykonaného licencovanou spoločnosťou v zmysle normy STN EN ISO 22476-2:2005\nžalovaným za vrt zásadne spochybňuje právnu istotu žalobcu a je bez akýchkoľvek pochýb rozhodnutím\narbitrárnym. Žalovaný vo svojej viac ako strohej argumentácii uvádzal, že boli vykonané úkony bez\njeho predchádzajúceho súhlasného stanoviska v zmysle § 50 ods. 17 písm. b) zákona o prírodných\nliečivých vodách. S uvedeným tvrdením žalovaného nebolo možné súhlasiť, pretože sa nejednalo\no vrty, a preto nebolo potrebné zo strany spoločnosti GEO-REAL s.r.o. žiadať predchádzajúce\nsúhlasného stanovisko žalovaného. Výsledkom vrtu by bola „šachta“ alebo iný priestor, ktorý by po\njeho vyvŕtaní ostal prázdny, resp. priechodný. Penetračné sondy tak, ako boli popísané vo vyjadrení\nspoločnosti GEO-REAL s.r.o., neboli vrtom, lebo po vytiahnutí sondy sa ňou vytvorený priestor zaceľoval\nokamžite prirodzenými pohybmi pôdy. Žalovaný, ktorý sa vo svojich vyjadreniach žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s namietanou skutočnosťou, že totiž v predmetnej právnej veci nešlo o vrty, a ani\nneuviedol, prečo podľa jeho názoru išlo v predmetnej právnej veci o vrty, teda pochybil.\n9. Ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vrt bol realizovaný na pozemku účastníka konania\nako stavebníka, toto jeho vyjadrenie bolo možné vykladať výlučne tak, že žalovaný tvrdil, že žalobca bol\nvlastníkom pozemkov, kde sa realizovali penetračné sondy. Toto tvrdenie žalovaného bolo nesprávne.\nŽalobca, ako fyzická osoba podnikateľ, ktorej bola uložená pokuta, nebol vlastníkom pozemkov\nevidovaných ako parcely registra „C“ KN č. XXXX/X, C. XXXX/XX D. C. XXXX/XX v katastrálnom\núzemí E., na ktorých sa penetračné sondy do zeme zavádzali. Vlastníkom pozemku evidovaného\nako parcela registra „C“ KN č. XXXX/X v katastrálnom území E. bola obchodná spoločnosť RENTINVEST REALITY, s.r.o. s tým, že v čase vykonania skúšky bola vlastníkom tohto pozemku spoločnosť\nASTIRO, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca dodal, že vlastníkom dvoch z troch pozemkov, kde boli\nvykonané penetračné sondy, bola fyzická osoba – nepodnikateľ a vlastníkom tretieho pozemku, kde\nboli vykonané penetračné sondy, bola obchodná spoločnosť. Pokuta pritom ale bola uložená žalobcovi\ns prideleným IČO a miestom podnikania, nie fyzickej osobe označenej rodným číslom a adresou\ntrvalého pobytu, ktorá vlastnila len dva z troch pozemkov. Ak trval žalovaný na tom, že za konanie na\npozemku zodpovedal jeho vlastník, pokuta mala byť uložená subjektom podľa vlastníctva pozemkov\na nie účastníkovi územného konania – žalobcovi. Žalobca nebol vlastníkom ani jedného z pozemkov,\nna ktorých boli realizované penetračné sondy. Celé administratívne konanie bolo vedené proti žalobcovi\nbez jeho pasívnej legitimácie. Žalovaný odvodil pasívnu legitimáciu žalobcu z jeho postavenia účastníka\núzemného konania týkajúceho sa stavby „Ubytovacie zariadenie F.“. Žalovaný založil nesprávne určenú\npasívnu legitimáciu žalobcu v administratívnom konaní na domnelom vlastníckom práve žalobcu\nk pozemkom, kde sa realizovali penetračné sondy. Toto určenie pasívnej legitimácie bolo nielen\nnesprávne, ale žalovaný tým aj zaviedol nebezpečný precedens. Žalovaný postupoval voči žalobcovi\n\nv zmysle princípov objektívnej zodpovednosti, avšak princípy objektívnej zodpovednosti za vozidlá boli\naplikovateľné výlučne v súvislosti so zákonom o cestnej premávke a nikde inde. Zo žiadneho zákonného\nustanovenia nevyplývala objektívna zodpovednosť vlastníka pozemku za dianie na ňom a už vôbec nie\nzodpovednosť účastníka územného konania. O realizácii penetračných sond spoločnosťou GEO-REAL\ns.r.o. mal žalovaný vedomosť už z vyjadrenia tejto spoločnosti GEO-REAL ako aj z jej záverečnej správy\na tiež zo samotného odvolania žalobcu.\n10. Závery prijaté žalovaným boli nelogické a nesprávne. Penetračné sondy nerealizoval žalobca, ale ich\nrealizovala spoločnosť GEO-REAL s.r.o. Žalobca ani nebol vlastníkom pozemkov, kde boli penetračné\nsondy realizované. Žalovaný čerpal z vyjadrenia spoločnosti GEO-REAL s.r.o. ako aj z jej záverečnej\nsprávy, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných\nliečivých zdrojov nevyplývalo, prečo síce poukazoval na prácu spoločnosti GEO-REAL s.r.o., avšak\nignoroval jej činnosť, za ktorú prekvapujúco dostal pokutu žalobca.\n11. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu z dôvodu, že dve z troch penetračných sond boli realizované do\nhĺbky sedem metrov, čím malo dôjsť k porušeniu právnej úpravy ustanovenej v § 50 ods. 17 písm. b)\nzákona o prírodných liečivých vodách, ktorá umožňovala bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného\nvykonať „vrty“ len do hĺbky šesť metrov. Tretia penetračná sonda bola realizovaná len do hĺbky päť\nmetrov. Žalovaný pochybil, keď nezobral do úvahy výsledky prieskumu a síce, že došlo k násypom pôdy,\nz čoho plynulo, že žalobca nemohol realizovať vrty do hĺbky viac ako šesť metrov.\n12. Žalovaný sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal viac ako stroho, keď sa vôbec\nnezaoberal skutočnosťou, že v predmetnej právnej veci nešlo o vrty, ale o penetračné sondy. S uvedením\nskutočnosti, že penetračné sondy vykonávala spoločnosť GEO-REAL s.r.o. a nie žalobca, sa žalovaný\nvysporiadal tak, že uviedol, že nebolo v jeho kompetencii kontrolovať spoločnosť GEO-REAL s.r.o. pri\nvýkone jej činnosti, čím aplikoval na správne trestanie žalobcu princíp objektívnej zodpovednosti, ktorý\nsa vyznačoval nepreukázaním viny konkrétnej osoby, ale zodpovednosťou vlastníka (držiteľa) vozidla\nza jeho užívanie tretími osobami, čo samozrejme v prejednávanom prípade nebolo akceptovateľné.\nNapadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia.\n13. Žalovaný sa neriadil ustanoveniami § 47 ods. 3 správneho poriadku, pričom ani neuviedol\nskutočnosti, ktoré boli rozhodujúce a ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Žalovaný taktiež\nneuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal so skutočnosťami prezentovanými žalobcom\na spoločnosťou GEO-REAL s.r.o., ktorá bola licencovanou spoločnosťou na prieskum penetračnými\nsondami.\n14. Náležité odôvodnenie bolo povinnou náležitosťou každého rozhodnutia. Orgán verejnej správy musel\nreagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania k podkladu jeho rozhodnutia a vo\nsvojom rozhodnutí musel uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale musel v ňom reagovať\naj na pripomienky účastníkov konania. Rozhodnutie orgánu verejnej správy muselo byť dostatočne\npresvedčivé a muselo obsahovať právne posúdenie veci. To znamená, že rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy muselo obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy\nvo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodzoval svoje právne závery.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.05.2019 namietajúc nedostatok pasívnej vecnej\nlegitimácie ministerky zdravotníctva ako žalovanej a navrhujúc žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\n16. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ministerky zdravotníctva ako žalovanej,\npretože vo veci nebola pasívne legitimovaná ona ako fyzická osoba, ale žalovaný, t.j. Ministerstvo\nzdravotníctva Slovenskej republiky, ktorého bola ministerka vrcholným predstaviteľom. D. B. vydala\nnapadnuté rozhodnutie v rámci svojej činnosti ministerky zdravotníctva. Pri rozhodnutiach orgánov\nverejnej správy vydaných v administratívnom konaní bol žalovaným ústredný orgán štátnej správy, aj\nkeď rozhodnutie vydal ten, kto stál na jeho čele. Ministerka nebola sama o sebe orgánom verenej správy,\nale osobou stojacou na čele orgánu verejnej správy.\n\n17. K námietke o existencii navážky (násypu) zeminy žalovaný uviedol, že hĺbka (dĺžka) vrtu sa\nstanovovala v bm. Išlo teda o odvŕtaný profil, ktorý ak predstavoval viac ako 6 metrov, podliehal\npovinnosti požiadať pred jeho vykonaním o stanovisko žalovaného. Žalobca podľa predloženej\ndokumentácie realizoval prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o. dve penetračné skúšky do\nhĺbky sedem metrov ako súčasť inžinierskogeologického prieskumu pre potreby projektu „Ubytovacie\nzariadenie – F. E.“ v katastrálnom území E., nachádzajúcom sa v II. ochrannom pásme prírodných\nliečivých zdrojov v E., v rozpore s § 28 ods. 3 a § 40 ods. 2 písm. e) zákona o prírodných\nliečivých vodách bez súhlasného stanoviska žalovaného. Pre účely zisťovania lokalizácie pozemkov mal\nžalovaný zriadený geografický informačný systém, ktorý bol samostatnou súčasťou monitorovacieho\nsystému životného prostredia. V geografickom informačnom systéme boli hranice ochranných\npásiem zakreslené v rozsahu vymedzených všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný\nprvostupňovým rozhodnutím rozhodol o uložení pokuty žalobcovi ako účastníkovi konania, pretože sa\ndopustil správneho deliktu podľa § 48 ods. 1 písm. k) zákona o prírodných liečivých vodách realizovaním\ndvoch penetračných sond do hĺbky siedmich metrov v katastrálnom území E., nachádzajúcom sa\nv ochrannom pásme II. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v E. v rozpore s § 28 ods. 3 a § 40 ods.\n2 písm. e) zákona o prírodných liečivých vodách bez súhlasného stanoviska žalovaného a v rozpore\ns § 50 ods. 17 písm. b) zákona o prírodných liečivých vodách. Prvostupňové rozhodnutie potvrdil aj\nporadný orgán žalovaného, ktorým bola rozkladová komisia ministra zdravotníctva. Rozkladová komisia\nodporučila prvostupňové rozhodnutie potvrdiť v zmysle jeho odôvodnenia. S tvrdením žalobcu, že\nzistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nebolo možné súhlasiť.\nIV.\nReplika žalobcu\n18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 17.06.2019 zotrval na stanovisku, že\nžaloba je dôvodná.\n19. K námietke žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ministerky zdravotníctva žalobca\nuviedol, že ako žalovaného označil Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti s jeho\npochybením pri výkone verejnej moci. Zo žiadneho bodu žaloby nebolo možné odvodiť, že by žalobca\nvytýkal postup ministerky ako fyzickej osoby. Argumentácia žalovaného o nedostatku jeho pasívnej\nvecnej legitimácie bola nepodložená a nepravdivá.\n20. Ak žalovaný nepoprel skutočnosť, že sondy vykonávala licencovaná spoločnosť GEO-REAL s.r.o.\na nie žalobca, tak bolo viac ako nesporné, že žalovaný nepostupoval v súlade s právnymi predpismi,\npokiaľ za činnosť tretieho subjektu pokutoval práve žalobcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe\nnesprávne uviedol, že žalobca podľa predloženej dokumentácie realizoval prostredníctvom spoločnosti\nGEO-REAL s.r.o. penetračné sondy do hĺbky sedem metrov. Spoločnosť GEO-REAL s.r.o. nebola\nžalobcovým zamestnancom a jej úkony nebolo možné brať za konanie žalobcu. Podľa § 537 ods. 1\na ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný\nzákonník“) zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo s tým, že\npri vykonávaní diela mal zhotoviteľ postupovať samostatne, pričom nebol pri určení spôsobu vykonania\ndiela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Už vo vyjadrení spoločnosti\nGEO-REAL s.r.o. bolo uvedené, že tá ako realizátor sond mala za to, že sa nejednalo o vrt, a preto\npodľa jej názoru nebolo potrebné kontaktovať žalovaného ohľadne získania povolenia na realizáciu\nsond. Z uvedeného bolo zrejmé, že spoločnosť GEO-REAL s.r.o. sa nezaviazala plniť žalobcove pokyny\na konala podľa svojho uváženia a v súlade s právnymi predpismi. Aj z § 13 ods. 1 Obchodného\nzákonníka nesporne vyplývalo, že tvrdenia žalovaného o tom, že penetračné sondy vykonával žalobca\nprostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o., boli nepravdivé, keďže žalobca ako fyzická osoba –\npodnikateľ konal osobne alebo za neho konal zástupca. Spoločnosť GEO-REAL s.r.o. nemala na účely\nrealizácie penetračných sond splnomocnenie, nebola zástupcom žalobcu, ale bola zmluvnou stranou\nzmluvy o dielo, ktoré vykonala. Ak teda spoločnosť GEO-REAL s.r.o. realizovala prieskum do hĺbky\nväčšej, ako bolo zákonom stanovené, tak žalobca za takéto konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o.\nnemohol niesť zodpovednosť. Zodpovednosť žalobcu by mohla prichádzať do úvahy len vtedy, ak by\nžalovaný za penetračné sondy sankcionoval spoločnosť GEO-REAL s.r.o., ktorá ich reálne vykonala, a tá\nby si následne uplatnila náhradu škody voči žalobcovi, a to z dôvodu, že žalobca ako objednávateľ diela\nby prikázal spoločnosti GEO-REAL s.r.o. vykonať penetračné sondy do väčšej hĺbky, ako bolo právnym\n\npredpisom povolené, a to aj napriek tomu, že by spoločnosť GEO-REAL s.r.o. žalobcu upozornila na\nnesprávnosť takéhoto postupu. Žalobca však neurčil zhotoviteľovi spôsob, akým mal postupovať pri\nrealizovaní geologického prieskumu na predmetných pozemkoch a ani pri samotnej realizácii diela\npostup prác žiadnym spôsobom neusmerňoval.\n21. Jedna z penetračných sond bola realizovaná na pozemku, s ktorým nemal žalobca ani s ním osobne\nči majetkovo prepojené osoby nič spoločné. Napriek tomu bol žalobca žalovaným sankcionovaný za\núkony realizované treťou osobou na cudzom pozemku.\n22. Žalovaný tvrdenie, že za vrt možno považovať každé dielo vykonané do zemskej kôry, teda ryhu,\nvýkop, odkop, a že s ohľadom na veľkosť predmetu, ktorým sa vykonával vrt, teda mohlo ísť o sondu,\nryhu, lomovú stenu, žiadnym spôsobom nepodložil a ani nepoukázal na žiadny judikát alebo akýkoľvek\nrelevantný, či vôbec nejaký zdroj. Žalobcom prezentované tvrdenie nemalo oporu ani v § 3 písm. a)\nzákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.\n23. Pokiaľ by žalovaný sankcionoval žalobcu ako stavebníka, bolo potrebné uviesť, že penetračné\nsondy neboli stavbou. Nebolo možné prisvedčiť úvahe žalovaného, že by v predmetnej právnej veci\nišlo o objektívnu zodpovednosť žalobcu za dianie na pozemku iných subjektov. Ak si žalobca objednal\nu spoločnosti GEO-REAL s.r.o. prieskumné sondy, nemohol za toto konanie uvedenej spoločnosti niesť\nzodpovednosť. Konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o. nebolo na príkaz žalobcu. Spoločnosť G. H.\nnebola zástupcom žalobcu a ani jeho zamestnancom. Žalovaný pokutu uložil nesprávnemu subjektu.\n24. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.\nV.\nKonanie na správnom súde\n25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023\nvykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od\n01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave\na Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec\nvedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/54/2019 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená\ndo senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/54/2019.\n26. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3\nods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez\nnariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň\nvyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke\nsprávneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2026.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n27. Podľa § 28 ods. 3 zákona o prírodných liečivých vodách, v ochrannom pásme II. stupňa je zakázané\nvykonávať všetky činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne, chemické, mikrobiologické\na biologické vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo,\nzdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho\nzdroja.\n28. Podľa § 40 ods. 2 písm. e) zákona o prírodných liečivých vodách, ministerstvo zdravotníctva je\ndotknutým orgánom vo veciach geologických prác a banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským\nspôsobom na území ochranných pásiem prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja.\n\n29. Podľa § 41 ods. 1 zákona o prírodných liečivých vodách, na plnenie svojich úloh na úseku\nprírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd, prírodných liečebných kúpeľov a klimatických\npodmienok vhodných na liečenie sa na ministerstve zdravotníctva zriaďuje Štátna kúpeľná komisia, ktorá\nje správnym orgánom a rozhoduje v prvom stupni.\n30. Podľa § 42 písm. h) zákona o prírodných liečivých vodách, do pôsobnosti Štátnej kúpeľnej komisie\npatrí rozhodovať o uložení pokuty podľa § 47 a 48.\n31. Podľa § 48 ods. 1 písm. k) zákon o prírodných liečivých vodách, správneho deliktu sa dopustí\nfyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak v ochrannom pásme II. stupňa vykonáva zakázané\nčinnosti.\n32. Podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona o prírodných liečivých vodách, Štátna kúpeľňová komisia uloží\npokutu od 100 eur do 33 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. f) až p) a r).\n33. Podľa § 48 ods. 7 zákona o prírodných liečivých vodách, konanie o uloženie pokuty možno začať do\njedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že fyzická osobapodnikateľ alebo právnická osoba porušila alebo nesplnila povinnosť, najneskôr však do troch rokov odo\ndňa, keď k porušeniu povinnosti došlo alebo keď povinnosť mala byť splnená.\n34. Podľa § 49 zákona o prírodných liečivých vodách, na konania podľa tohto zákona sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n35. Podľa § 50 ods. 17 písm. b) zákona o prírodných liečivých vodách, pre ochranné pásma prírodných\nliečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd určené podľa doterajších predpisov až do určenia\nnových ochranných pásiem podľa § 26 platia tieto obmedzenia: v ochrannom pásme II. stupňa bez\nvydania stanoviska ministerstva zdravotníctva je zakázané zriaďovať skládky odpadov a toxických látok,\nvykonávať vrty hlbšie ako šesť metrov, vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským\nspôsobom, vykonávať ťažbu dreva, ktorá nie je ťažbou podľa osobitného predpisu, ťažiť štrk a zeminu\na povoľovať odber a odberať podzemné vody v množstve vyššom ako 0,5 l.s-1.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n36. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci\nsprávneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov. Úlohou správneho súdu v nadväznosti\nna žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou\npraxou, a to v medziach žalobných námietok ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v §\n195 SSP. Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na\núseku ochrany prírodných liečivých zdrojov v medziach žalobných námietok, správny súd pripomína,\nže samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru\na detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd vo vzťahu k žalobným námietkam\ntaktiež pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov uvedené v žalobe\npodľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia tohto rozhodnutia žalovaného za žalobcu\nkonkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025\nzo dňa 29.01.2026, ods. 34).\nVII./a\nK preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných\nliečivých zdrojov\n37. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky pristúpil v prvom rade k posúdeniu preskúmateľnosti\nrozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov,\nkeďže len preskúmateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spravidla spôsobilé byť predmetom\nďalšieho hodnotenia z hľadiska jeho tvrdenej nezákonnosti a vád administratívneho konania. Správny\nsúd skôr, ako by pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti uvedeného rozhodnutia žalovaného,\n\npoznamenáva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak je zrozumiteľné a ak\nobsahuje dostatok dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy nezrozumiteľné alebo\nneobsahuje dostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy je teda nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov s tým, že\nnepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov, pretože nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej správy rozhodol.\n38. O nezrozumiteľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy spravidla pôjde vtedy, ak je rozpor medzi\nvýrokom a odôvodnením, ak nemožno rozpoznať, ako vôbec orgán verejnej správy vo veci rozhodol, t.j.\nv prípade nezrozumiteľnosti prejavu vôle orgánu verejnej správy, alebo ak je výrok zmätočný z dôvodu\njeho vnútornej rozporuplnosti. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nezrozumiteľné aj vtedy, ak\nnie je nezrozumiteľnosťou postihnutý samotný výrok, ale jeho odôvodnenie. V každom prípade, jedným\nz predpokladov zrozumiteľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako to už bolo ostatne naznačené,\nje súlad jeho výroku a odôvodnenia. Zrozumiteľnosť odôvodnenia orgánu verejnej správy tak možno\nposudzovať len vo väzbe na jeho výrok a naopak. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že účelom\nodôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je objasniť dôvody, ktoré viedli orgán verejnej správy\nk určitému rozhodnutiu, ktorého obsah je vyjadrený práve vo výroku jeho rozhodnutia. Je potom zrejmé,\nže rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré obsahuje nepreskúmateľný výrok, nemožno ani náležite\nodôvodniť. Keďže odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí korešpondovať s výrokom\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, tak pri nepreskúmateľnom výroku táto nadväznosť logicky nemôže\nbyť prítomná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžfk/21/2021 zo dňa 31.03.2022, ods. 28).\n39. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nedostatok dôvodov môže mať,\npodobne ako nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť, rôzne\npodoby. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ak nie\nje zrejmé, z akých skutkových záverov orgán verejnej správy vychádzal, alebo ak nie je zrejmé,\nna základe akých podkladov rozhodnutia dospel orgán verejnej správy k ním konštatovaným\nskutkovým záverom a akými úvahami sa riadil pri hodnotení podkladov. Z tohto hľadiska spôsobuje\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy v rozhodnutí neuvedie\npodklady rozhodnutia, z ktorých odvodil skutkové závery. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj vtedy, ak orgán verejnej správy nevysvetlil, prečo\nuprednostnil podklady svedčiace o určitom skutkovom závere na úkor podkladov svedčiacich o odlišnom\nskutkovom závere, alebo ak orgán verejnej správy neobjasnil svoje právne úvahy spôsobom primeraným\nskutkovým a právnym okolnostiam rozhodovanej právnej veci.\n40.\nPri posudzovaní preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy samozrejme nemožno\nopomenúť, že eventuálne nedostatky jeho odôvodnenia nie je možné zhojiť doplnením dôvodov, či\nzrozumiteľnejším formulovaním dôvodov predmetného individuálneho správneho aktu v správnom\nsúdnom konaní. Pre správny súd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je právne\nrelevantná len argumentácia uvedená v rozhodnutí orgánu verejnej správy (porovnaj napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods.\n32). Inými slovami, písomné vyjadrenie orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom\nkonaní nenahrádza odôvodnenie jeho rozhodnutia vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018, ods. 32). Nedostatky odôvodnenia\nrozhodnutia orgánu verejnej správy teda nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy\nako žalovaného v správnom súdnom konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Szak/5/2017 zo dňa 22.05.2017). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že\nnormatívna úprava, v zmysle ktorej nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je\nmožné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní,\núzko súvisí s normatívne ustanovenou relatívne krátkou lehotou, v rámci ktorej musí žalobca vymedziť\nžalobné námietky v rámci všeobecnej správnej žaloby. Ak by orgán verejnej správy ako žalovaný mohol\ndodatočne v priebehu správneho súdneho konania dopĺňať dôvody svojho rozhodnutia, mohol by potom\nuplatnením takéhoto postupu zmariť právo dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby efektívne sa\ndomáhať ochrany svojich verejných subjektívnych práv v rámci správneho súdnictva.\n41. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť\npreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných\n\nliečivých zdrojov, t.j. preskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým\nrozhodnutím.\n42. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že inžinierskogeologický prieskum, a teda aj „vrty“,\nresp. „penetračné sondy“ (ďalej len „penetračné sondy“), vykonala spoločnosť GEO-REAL s.r.o. Táto\nokolnosť vyplýva z vyjadrenia spoločnosti GEO-REAL s.r.o. zo dňa 12.03.2018, v ktorom tá konštatovala,\nže „keďže v zmysle citovaného zákona nejde o vrt, nepovažovali sme za nutné žiadať o stanovisko IKŽ.“\nZ textácie „nepovažovali sme“ použitej v uvedenom vyjadrení je zrejmé, že spoločnosť GEO-REAL s.r.o.\nsa prihlásila k vykonaniu „penetračných sond“. Opomenúť nemožno ani „Technickú správu“, ktorá bola\nprílohou vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.12.2017 adresovaného žalovanému, a v ktorej sa konštatovalo,\nže „pre potreby projektu bol prevedený inžiniersko-geologický prieskum spoločnosťou GEO-REAL s.r.o.,\nStará spišská cesta 40A/III, 040 01 Košice“. Samotný žalovaný ostatne v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia konštatuje, že „z predloženej projektovej dokumentácie vyplynulo, že bol prevedený\ninžinierskogeologický prieskum spoločnosťou GEO-REAL s.r.o., Stará spišská cesta 40A/III, 040 01\nKošice“ (s. 2 prvostupňového rozhodnutia).\n43. Správny súd z administratívneho spisu taktiež zistil, že žalobca už vo svojom vyjadrení\nk oznámeniu o začatí administratívneho konania namietal, že predmetný inžinierskogeologický prieskum\nrealizovala spoločnosť GEO-REAL s.r.o. Ku konštatovaniu tejto okolnosti zo strany žalobcu sa žalovaný\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nijako bližšie nevyjadril. Žalobcom uvádzanú okolnosť,\nže totiž predmetný inžinierskogeologický prieskum realizovala spoločnosť GEO-REAL s.r.o., žalovaný\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v podstate „iba“ spomenul v rámci popisu priebehu\nadministratívneho konania.\n44. Čo sa týka samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, žalovaný v ňom (zrejme) vo\nvzťahu k vyjadreniu žalobcu k oznámeniu o začatí administratívneho konania uviedol v podstate\n„iba“ to, že „Štátna kúpeľná komisia, zriadená na plnenie úloh na úseku prírodných minerálnych\nvôd, prírodných liečivých vôd, prírodných liečebných kúpeľov, kúpeľných liečební a klimatických\npodmienok vhodných na liečenie podľa zákona, na svojom zasadnutí dňa 13.04.2018 usúdila, že\nvyjadrenie vo vzťahu ku skutočnosti, že geologické práce boli realizované v ochrannom pásme\nII. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove bez stanoviska Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky, teda práce mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo\nzdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodných liečivých zdrojov v Bardejove, za nerelevantné,“\nkeď v prevyšujúcej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalovaný sumarizoval skutkové\nzistenia, priebeh administratívneho konania a podstatný obsah vyjadrenia žalobcu k oznámeniu o začatí\nadministratívneho konania, pričom sa ešte vyjadril k výške uloženej pokuty a k okolnostiam, na ktoré\nprihliadal pri uložení pokuty. Z citovanej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (formulovanej\ninak pomerne ťažkopádne) je zrejmé len to, že určité vyjadrenie považoval žalovaný za nerelevantné.\nNie je však zrejmé, z akých dôvodov predmetné vyjadrenie žalovaný považoval za nerelevantné.\n45. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu (okrem iného) namietal, že nevie, z akých úvah vychádzal žalovaný, keď ho označil za\nsubjekt, ktorý sa dopustil predmetného správneho deliktu. Toto tvrdenie žalovaného bolo podľa žalobcu\nnepochopiteľné a nelogické o to viac, že už vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí administratívneho\nkonania uviedol, že za predmetný správny delikt, ak sa vôbec stal, zodpovedá spoločnosť GEO-REAL\ns.r.o. ako realizátor inžinierskogeologického prieskumu, a že prípadné rozhodnutie o uložení pokuty\nvoči nemu by bolo z pohľadu odôvodnenosti a preskúmateľnosti ústavne nekonformné. Táto odvolacia\nnámietka mala nepochybne charakter podstatnej odvolacej námietky, s ktorou sa bolo potrebné pri\nrozhodovaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu riadne vysporiadať. Je totiž zrejmé,\nže odvolacia námietka uplatnená v odvolaní podanom proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého\nstupňa vo veci správneho trestania, ktorou odvolateľ namieta, že nie je nositeľom zodpovednosti za\nsprávny delikt, a ktorá nie je celkom zjavne iracionálna, má charakter podstatnej odvolacej námietky,\ns ktorou je potrebné sa pri rozhodovaní o odvolaní riadne vysporiadať.\n46. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedenú odvolaciu námietku, že totiž žalobca nie je zodpovedný\nza uvedený správny delikt, v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že „sa javí ako irelevantná, nakoľko\nz predloženej dokumentácie ... je zrejmé, že vrt bol realizovaný v kat. území E. na pozemku účastníka\nkonania ako stavebníka a tento pozemok sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných\n\nliečivých zdrojov v Bardejove. Ministerstvo nie je v zmysle platných právnych predpisov oprávnené\nposudzovať konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o., a to ani z hľadiska banských činností.“ Žalovaný\nvšak v napadnutom rozhodnutí nijako bližšie neozrejmil svoje úvahy, na základe ktorých nemal byť\noprávnený posudzovať konanie spoločnosti GEO-REAL s.r.o. a predovšetkým neozrejmil, prečo by za\nskutok, ktorý podľa obsahu administratívneho spisu vykonala spoločnosť GEO-REAL s.r.o., t.j. právnická\nosoba, a teda subjekt odlišný od žalobcu, mal niesť zodpovednosť práve žalobca. Žalovaný pritom\nsvoje úvahy v tomto smere neozrejmil ani v prvostupňovom rozhodnutí. Inými slovami, relevantnú\nargumentáciu žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu, že totiž nie je zodpovedný za predmetný správny\ndelikt, vznesenej už v jeho vyjadrení k oznámeniu o začatí administratívneho konania, neuviedol ani\nv prvostupňovom rozhodnutí.\n47. V nadväznosti na doposiaľ uvedené je potrebné uvedomiť si, že spoločnosť GEO-REAL s.r.o., ako to\nuž bolo uvedené, je právnickou osobou, a teda subjektom odlišným od žalobcu. Spoločnosť GEO-REAL\ns.r.o. ako právnická osoba nepochybne má deliktuálnu zodpovednosť v rozsahu, v akom právny poriadok\nSlovenskej republiky priznáva právnickým osobám spôsobilosť dopustiť sa správnych deliktov a niesť\nza ne zodpovednosť. Bolo preto potrebné, aby žalovaný (prinajmenšom) v napadnutom rozhodnutí\nnáležite, teda spôsobom primeraným skutkovým a právnym okolnostiam preskúmavanej právnej veci,\nozrejmil, ako dospel k záveru o zodpovednosti žalobcu za skutok vymedzený vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, spáchaný subjektom odlišným od žalobcu.\n48. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe použil formuláciu, že\ntotiž „ ... žalobca podľa predloženej dokumentácie realizoval prostredníctvom subjektu GEO-REAL\ns.r.o., dve penetračné skúšky do hĺbky 7 m ako súčasť inžinierskogeologického prieskumu ... “. Vo\nvzťahu k tejto formulácii ale správny súd konštatuje, že takáto formulácia, t.j. formulácia, že žalobca\nvykonal penetračné sondy (skúšky) prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o., sa v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neobjavuje. V odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia sa konštatuje, ako to už bolo uvedené, že inžinierskogeologický prieskum\nbol prevedený spoločnosťou GEO-REAL s.r.o. Keďže správny súd pri prieskume rozhodnutia orgánu\nverejnej správy zásadne vychádza z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, nemohol na predmetnú\nformuláciu uvádzanú žalovaným až vo vyjadrení k žalobe prihliadať. Odhliadnuc od tejto skutočnosti,\nžalovaný vo vyjadrení k žalobe nijako bližšie neozrejmuje, ako dospel k záveru, že žalobca „konal\nprostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o.“ vo vzťahu k predmetnému inžinierskogeologickému\nprieskumu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (a pochopiteľne ani v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia a ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) nijako nešpecifikuje právny titul, z ktorého\nby malo vyplývať, že žalobca „konal prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o.“ vo vzťahu\nk predmetnému inžinierskogeologickému prieskumu. Nie je teda zrejmé, či mal žalovaný vo vyjadrení\nk žalobe na mysli „konanie žalobcu prostredníctvom spoločnosti GEO-REAL s.r.o.“ vo vzťahu\nk predmetnému inžinierskogeologickému prieskumu na základe dohody o splnomocnení, zmluvy\no dielo alebo na základe iného právneho titulu. Z uvedených dôvodov predmetná formulácia použitá\nžalovaným v jeho vyjadrení k žalobe nemohla zhojiť nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\na odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.\n49. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny dospel k záveru, že ak žalobca v žalobe namietal, že\nžalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia s jeho námietkou, že penetračné sondy vykonávala spoločnosť\nGEO-REAL s.r.o., vysporiadal tak, že nie je v jeho kompetencii kontrolovať spoločnosť GEO-REAL\ns.r.o. pri výkone jej činnosti (čím žalovaný aplikoval na správne trestanie vo veci žalobcu princíp\nobjektívnej zodpovednosti), v dôsledku čoho bolo rozhodnutie žalovaného (okrem iného aj) v tomto\nsmere nepreskúmateľné, a to z dôvodu absencie odôvodnenia, táto žalobná námietka bola dôvodná.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí (a ani v prvostupňovom rozhodnutí) nijako neozrejmil, ako dospel\nk záveru, že nie je v jeho kompetencii kontrolovať, resp. posudzovať konanie spoločnosti GEO-REAL\ns.r.o. pri výkone jej činnosti, a že za vykonanie predmetných „penetračných sond“ spoločnosťou GEOREAL s.r.o. deliktuálne zodpovedá žalobca, ako to implicitne vyplýva z rozhodnutia žalovaného vo veci\nsprávneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov.\n50. Žalobcom dôvodne namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vyššie\nuvedenej podstatnej odvolacej námietke týkajúcej sa žalobcom uvádzanej okolnosti, že totiž predmetné\n„penetračné sondy“ vykonala spoločnosť GEO-REAL s.r.o., v dôsledku čoho žalobca nemôže\nzodpovedať za vykonanie týchto „penetračných sond“, predstavuje bez ďalšieho dôvod na zrušenie\n\nnapadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V súčasnom štádiu\npreskúmavanej právnej veci by preto bolo v zásade predčasné vyjadrovať sa k ďalším žalobným\nnámietkam. Správny súd však nad rámec dôvodu, kvôli ktorému bolo potrebné napadnuté rozhodnutie\nzrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, považuje pre účely ďalšieho konania za vhodné vyjadriť\nsa v kontexte žalobných námietok k niektorým ďalším aspektom preskúmavanej právnej veci.\n51. Žalobca v žalobe namietal nesprávne zistenia žalovaného ohľadom vlastníctva pozemkov\nevidovaných ako parcely registra „A.“ B. C. XXXX/X, C. XXXX/XX D. C. XXXX/XX v katastrálnom\núzemí E., resp. namietal, že nebol vlastníkom pozemkov, kde boli penetračné sondy realizované.\nZákladným predpokladom preskúmateľnosti záverov žalovaného vo vzťahu k týmto žalobným\nnámietkam bolo riadne vymedzenie skutku vo výroku rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu\nna úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov, presnejšie v preskúmavanej právnej veci vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia, ktorý bol potom potvrdený napadnutým rozhodnutím, keďže odôvodnenie\nrozhodnutia orgánu verejnej správy a v ňom uvedené skutkové zistenia musia korešpondovať\ns výrokom rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia (a ani vo výroku\npotvrdzujúceho napadnutého rozhodnutia) však žalovaný nevymedzil pozemky, na ktorých malo dôjsť\nk „vykonaniu inžinierskogeologického prieskumu, pozostávajúceho z realizácie dvoch penetračných\nsond do hĺbky 7 m“, ktorým konaním sa mal žalobca dopustiť správneho deliktu podľa § 48 ods.\n1 písm. k) zákona o prírodných liečivých vodách (ďalej len „relevantné pozemky“). Táto okolnosť\ntaktiež zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany\nprírodných liečivých zdrojov, a to vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho zistenia\nžalovaného ohľadom vlastníctva pozemkov evidovaných ako parcely registra „A.“ B. C. XXXX/X,\nC. XXXX/XX D. C. XXXX/XX v katastrálnom území E., resp. vo vzťahu k žalobnej námietke, že\nžalobca nebol vlastníkom pozemkov, kde boli penetračné sondy realizované. Uvedenie pozemkov\nevidovaných ako parcely registra „A.“ B. C. XXXX/X, C. XXXX/XX D. C. XXXX/XX v katastrálnom\núzemí E. len v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany\nprírodných liečivých zdrojov bolo nepostačujúce, keďže predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vo\nveci správneho trestania. Žalovaný navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci správneho\ndeliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov uvádza tri pozemky, pričom ale podľa výroku\nprvostupňového rozhodnutia, ktorý bol potom potvrdený napadnutým rozhodnutím, vykonané mali byť\n„len“ dve penetračné sondy do hĺbky sedem metrov. V kontexte predmetných žalobných námietok\npotom pochopiteľne vyvstáva otázka, na ktorých z troch v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vo\nveci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov zmienených pozemkoch boli\nvykonané dve penetračné sondy do hĺbky sedem metrov. Až po zodpovedaní tejto otázky, samozrejme\nza predpokladu náležitého vymedzenia relevantných pozemkov vo výroku rozhodnutia žalovaného\nvo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov, by bolo možné pristúpiť\nk posúdeniu správnosti zistenia vlastníctva relevantných pozemkov zo strany žalovaného. Nemožno\npritom samozrejme opomenúť, že predpokladom potrebnosti pristúpenia k posúdeniu správnosti zistenia\nvlastníctva relevantných pozemkov zo strany žalovaného by bolo náležité odôvodnenie relevancie\notázky vlastníctva týchto pozemkov v rozhodnutí žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany\nprírodných liečivých zdrojov a súlad argumentácie žalovaného v tomto smere s relevantnou právnou\núpravou. Takéto odôvodnenie ale rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany\nprírodných liečivých zdrojov neobsahuje. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti by bolo v súčasnom štádiu\npreskúmavanej právnej veci predčasné vyjadrovať sa k žalobným námietkam týkajúcim sa vlastníctva\npozemkov zmienených v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku\nochrany prírodných liečivých zdrojov.\n52. V nadväznosti na vyššie prezentovanú výhradu vo vzťahu k absencii vymedzenia relevantných\npozemkov vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím,\nsprávny súd pripomína, že riadne formulovaný výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci\nsprávneho trestania (ďalej len „výrok sankčného rozhodnutia“) a predovšetkým v ňom obsiahnutý popis\nskutku predstavuje nezastupiteľnú časť rozhodnutia, pretože len z jeho výroku možno zistiť, či a ak áno,\naká povinnosť bola porušená a aká sankcia bola uložená. Výrok sankčného rozhodnutia, na ktorý sa\nkladú vysoké formálne požiadavky, preto v zásade musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta,\nčasu a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby\npredmetný skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. Požiadavky na popis skutku samozrejme nie je\nmožné aplikovať všeobecne, paušálne a šablónovite, ale vždy s prihliadnutím k špecifikám a povahe\nskutku, ohľadom ktorého orgán verejnej správy vedie správne konanie vo veci správneho trestania.\n\nVo veciach správneho trestania je teda (okrem iného) potrebné v každom jednotlivom prípade a vo\nvšetkých jeho súvislostiach posúdiť, či je údaj o mieste alebo časový údaj v popise skutku dostatočný\na potrebný, a či popis skutku dostatočne vymedzuje skutok tak, aby nemohol byť zamenený s iným\nskutkom. Keďže z výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím,\nje vo vzťahu k miestu „vykonania inžinierskogeologického prieskumu, pozostávajúceho z realizovania\ndvoch penetračných sond do hĺbky 7 metrov“ zrejmé len to, že k nemu malo dôjsť v katastrálnom\núzemí E., a to v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v E., možno konštatovať,\nže žalovaný dostatočne nevymedzil miesto spáchania správneho deliktu. Požiadavkám na vymedzenie\nmiesta spáchania správneho deliktu vo výroku sankčného rozhodnutia by v skutkových a právnych\nokolnostiach preskúmavanej právnej veci zodpovedalo vymedzenie relevantných pozemkov vo výroku\nrozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov\nuvedením ich základných identifikačných údajov, ktorými sú parcelné číslo pozemku, údaj, či sa jedná\no parcelu registra „C“ KN alebo parcelu registra „E“ KN a názov katastrálneho územia, v ktorom sa\npozemok nachádza.\nVII./b\nK pasívnej vecnej legitimácii žalovaného\n53. K námietke žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ministerky zdravotníctva správny\nsúd uvádza, že pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v správnom súdnictve je orgán verejnej\nsprávy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická\nosoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý\nvydal rozhodnutie alebo opatrenie, tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 180 ods. 1 SSP. To znamená,\nže žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z uvedeného\npotom vyplýva, že správny súd nie je viazaný označením žalovaného, ale je povinný sám žalovaného\nurčiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v žalobe\nnesprávne označí žalovaného, správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná\n(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/1/2025 zo\ndňa 23.10.2025, ods. 42, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/16/2019 zo\ndňa 05.05.2020, ods. 27, či komentárovú literatúru napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.\na kol.: Správny súdny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 907).\n54. Správny súd, keďže nebol viazaný označením žalovaného v žalobe, vychádzajúc zo žalobcom\nvymedzeného predmetu správneho súdneho prieskumu a z prvostupňového rozhodnutia v spojení\ns napadnutým rozhodnutím ustálil, že žalovaným je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky\na s takto ustáleným žalovaným potom v rámci tohto správneho súdneho konania aj konal.\n55. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd konštatuje, že námietka žalovaného o nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie ministerky zdravotníctva nemohla viesť k záveru, že by bolo potrebné žalobu\nodmietnuť či zamietnuť, prípadne správne súdne konanie zastaviť.\nVII./c\nZáver a náhrada trov konania\n56. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, a preto ho postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Správny súd s prihliadnutím k dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia\nnepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Rozhodovanie orgánov verejnej správy\nv ich inštančnom postupe totiž tvorí jeden celok a žalovaný môže vhodne zvoleným postupom v rámci\nrozhodovania o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu reagovať na vyššie uvedené\nnedostatky zrušeného napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.\n57. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto\nrozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu a toto rozhodnutie náležite, t.j. zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, odôvodniť. Osobitnú\npozornosť pritom bude žalovaný venovať ozrejmeniu svojich úvah ohľadom nositeľa zodpovednosti za\nsprávny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. k) zákona o prírodných liečivých vodách.\n\n58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n59. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave § 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c)\nSSP. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}