{"guid": "234bc855-c17a-4dbd-9c86-440e6dd1bf94:5abc47dc-bc39-435a-8467-428159141003", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200247.3", "spisova_znacka": "BA-1S/25/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/25/2019 z 1. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 1. apríla 2026, sp. zn. BA-1S/25/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200247.3", "identifikacne_cislo": "1019200247", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2026-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/747", "nazov": "zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/747-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5abc47dc-bc39-435a-8467-428159141003", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200247.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200247.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200247.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n4S/132/2025\n1019200247\n01. 04. 2026\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2026:1019200247.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so\nsídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: WERNER & Co. s.r.o.,\nso sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanej: Národná banka Slovenska,\nso sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.\nNBS1-000-027-006 zo dňa 11.12.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-027-006 zo dňa\n11.12.2018 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, vrátane trov\nkasačného konania, v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaná pri výkone dohľadu nad finančným trhom vykonaného za účelom prešetrenia obsahu\npodnetov spotrebiteľa zo dňa 28.11.2016 a 15.02.2017 dospela k záveru, že žalobca porušil povinnosti\nv oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a rozhodnutím č. NBS1-000-010-632 zo dňa 30.10.2017\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi podľa § 35f ods. 1 písm. a) v spojení s §\n35h ods. 1 zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o dohľade“) pokutu vo výške 7.000,- eur\nza porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorého sa žalobca dopustil voči\nfinančnému spotrebiteľovi A. B. (ďalej len„finančný spotrebiteľ“, „spotrebiteľ“) v súvislosti s vymáhaním\nspotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 701501198 zo dňa 09.05.2013, a to\ntým, že porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania\nskutku ako aj v čase vydania prvostupňového a napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochrane\nspotrebiteľa“) použitím nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa\ntým, že žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru pri vymáhaní dlžnej sumy zo zmluvy o úvere\nč. 701501198 v rozpore s odbornou starostlivosťou:\n- listom zo dňa 02.11.2016 vyzval finančného spotrebiteľa na uhradenie dlžnej sumy vo výške 694,39\neura (vyčíslenej k 31.10.2016), pričom v dlžnej sume boli zahrnuté aj nároky žalobcu, ktoré boli\nzamietnuté skorším rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 7C/91/2016 zo dňa\n08.06.2016, právoplatného dňa 02.08.2016;\n\n- listom zo dňa 27.01.2017 vyzval spotrebiteľa prostredníctvom tretej osoby na uhradenie dlžnej sumy\nvo výške 666,62 eura (vyčíslenej k 27.01.2017), pričom v dlžnej sume boli zahrnuté aj nároky žalobcu,\nktoré boli zamietnuté skorším rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 7C/91/2016 zo\ndňa 08.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2016;\na zároveň žalobca finančnému spotrebiteľovi v predmetných listoch pre prípad, že nedisponuje\ndostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu celého dlhu alebo jeho časti, ponúkal refinancovanie\npôvodného spotrebiteľského úveru zo zmluvy o úvere č. 701501198 novým spotrebiteľským úverom\núčelovo viazaným na úhradu uvádzanej dlžnej sumy, čím táto obchodná praktika mohla podstatne\nnarušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ktorý sa na základe nekalej obchodnej praktiky\nžalobcu mohol rozhodnúť uhradiť neexistujúci nárok, prípadne uzatvoriť zmluvu na nový spotrebiteľský\núver za účelom refinancovania neexistujúcich pohľadávok účastníka konania.\n2. Žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí podľa § 35f ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením § 35h\nods. 1 zákona o dohľade taktiež uložila žalobcovi zákaz používať nekalú obchodnú praktiku podľa § 7\nods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorou žalobca akýmkoľvek spôsobom uplatňuje u finančného\nspotrebiteľa podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona o dohľade nároky, ktoré všeobecný súd\nzamietol meritórnym rozhodnutím, čím nekalá obchodná praktika môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí\nrozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.\n3. Na rozklad žalobcu Banková rada žalovanej rozhodnutím č. NBS1-000-027-006 zo dňa 11.12.2018\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že uložila žalobcovi pokutu\n(výrok I.) vo výške 7.000,- eur podľa § 35f ods. 1 písm. a) v spojení s § 35h ods. 1 zákona o dohľade a\nsúbežne podľa ustanovení § 35f ods. 1 písm. c) v spojení s § 35h ods. 1 zákona o dohľade za porušenie\n§ 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to za nedostatky v činnosti\nžalobcu, ktorých sa dopustil voči finančnému spotrebiteľovi v súvislosti s vymáhaním spotrebiteľského\núveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 701501198 zo dňa 09.05.2013, a to použitím nekalej\nobchodnej praktiky vymedzenej v § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľov tým, že žalobca ako\nposkytovateľ spotrebiteľského úveru pri vymáhaní dlžnej sumy zo zmluvy o úvere č. 701501198 v rozpore\ns odbornou starostlivosťou:\n- listom zo dňa 02.11.2016 vyzval finančného spotrebiteľa na uhradenie dlžnej sumy vo výške 694,39\neura (vyčíslenej k 31.10.2016), pričom v dlžnej sume boli zahrnuté aj také nároky účastníka konania,\nktoré už boli zamietnuté meritórnym rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/91/2016\nzo dňa 08.06.2016, právoplatným dňa 02.08.2016;\n- listom zo dňa 27.01.2017 vyzval finančného spotrebiteľa v súvislosti s vymáhaním spotrebiteľského\núveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 701501198 zo dňa 09.05.2013 - prostredníctvom tretej\nosoby (kontaktnej osoby, ktorou bol C. B., bytom D. XXX, XXX XX D.), na uhradenie dlžnej sumy vo\nvýške 666,62 eura (vyčíslenej k 27.01.2017), pričom v dlžnej sume boli zahrnuté aj také nároky účastníka\nkonania, ktoré už boli zamietnuté meritórnym rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.\n7C/91/2016 zo dňa 08.06. 2016, právoplatným dňa 02.08.2016.\n- Zároveň žalobca v rámci predmetných listov (výziev) zo dňa 02.11.2016 a zo dňa 27.01.2017\nzaslal spotrebiteľovi aj ponuku, ktorá spočívala v tom, že pokiaľ tento nedisponuje dostatočnými\nfinančnými prostriedkami na úhradu požadovaného celého dlhu alebo jeho časti, tak žalobca ponúkal\nspotrebiteľovi refinancovanie pôvodného spotrebiteľského úveru zo zmluvy o úvere č. 701501198\nnovým spotrebiteľským úverom účelovo viazaným na úhradu žalobcom uvádzanej dlžnej sumy, čím táto\nobchodná praktika mohla podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ktorý sa\nna základe nekalej obchodnej praktiky žalobcu mohol rozhodnúť uhradiť neexistujúci nárok, prípadne\nuzatvoriť zmluvu na nový spotrebiteľský úver na účely refinancovania neexistujúcich pohľadávok\nžalobcu.\n4. V napadnutom rozhodnutí žalovaná súbežne (výrok II.) uložila žalobcovi zákaz podľa § 35f ods. 1\npísm. c) v spojení s § 35h ods. 1 zákona o dohľade používať nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2\npísm. a) a b) a ods. 5 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to akýmkoľvek spôsobom\npri konaní žalobcu vo vzťahu k finančnému spotrebiteľovi a pri uplatňovaní akéhokoľvek nároku žalobcu\nvoči finančnému spotrebiteľovi [vymedzenému v § 1 ods. 3 písm. c) zákona o dohľade], ktorý súd\nzamietol meritórnym rozhodnutím, pretože žalobca postupoval voči finančnému spotrebiteľovi v rozpore\ns požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od poskytovateľa spotrebných\núverov, čím sa mohlo podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného finančného spotrebiteľa a\nzapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.\n\n5. Zároveň Banková rada žalovanej rozklad žalobcu vrátane jeho doplnenia zamietla (výrok III.).\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia a priznania\nnáhrady trov konania. Alternatívne navrhol aplikáciu sankčnej moderácie a uloženie pokuty vo výške\n1.000,- eur, prípadne upustenie od potrestania.\n7. Žalobca namietal nezákonnosť postupu žalovanej, ktorá zmenila v celom rozsahu prvostupňové\nrozhodnutie a rozklad žalobcu súčasne zamietla; pokiaľ žalovaná zvolila postup pre zmenu\nnapadnutého rozhodnutia, nemohla rozklad zamietnuť. Banková rada žalovanej identifikovala (aj\nžalobcom namietané) vady výroku prvostupňového rozhodnutia, práve v ktorej časti (náležité označenie\nfinančného spotrebiteľa, označenie kontaktnej osoby, absencia odkazu na § 7 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa), čím uznala rozklad žalobcu za dôvodný, a teda ho súčasne nemohla zamietnuť. Výrok\nnapadnutého rozhodnutia je neurčitý, opiera sa o zákon o dohľade a zákon o ochrane spotrebiteľa\nbez toho, že by tieto zákony špecifikoval uvedením čísla, pod ktorým boli zverejnené v Zbierke\nzákonov SR a uvedením rozhodného znenia; žalobca nepôsobí v oblasti poskytovania finančných úverov\nani spotrebných úverov, ale má udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Výrok\nnapadnutého rozhodnutia je ďalej rozporný vo vzťahu k dátumu jeho vydania, keď na prvej strane uvádza\nnajprv 12.12.2018 a následne uvádza, že ide o rozhodnutie Bankovej rady zo dňa 11.12.2018. Vo vzťahu\nk p. A. B. nepoužíva žalovaná žiadnu skratku, avšak uvádza, že ide o dotknutého finančného spotrebiteľa\nalebo finančného spotrebiteľa. Následne však v časti I. používa pojem spotrebiteľ, pričom vôbec nie\nje zrejmé, koho má tým na mysli (či p. A. B. alebo p. C. B., ktorý nemôže byť spotrebiteľom, alebo\núplne inú osobu). Z hľadiska spôsobilosti narušiť ekonomické správanie časť II. výroku napadnutého\nrozhodnutia uvádza priemerného finančného spotrebiteľa, čo je však neprípustným zmiešaním pojmu\nfinančný spotrebiteľ v zmysle § 1 ods. 1 písm. c) zákona o dohľade a § 7 ods. 2 písm. b) zákona o\nochrane spotrebiteľa.\n8. Výrok II. napadnutého rozhodnutia je nezákonný aj pre rozpor s § 7 ods. 2 zákona o ochrane\nspotrebiteľa, ktorý k tomu, aby existovala nekalá obchodná praktika, požaduje kumulatívne splnenie\ndvoch podmienok: (A) konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou a (B) podstatné narušenie\nalebo spôsobilosť podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, avšak žalovaná\npreukázala existenciu nekalej obchodnej praktiky iba podmienkou A, z ktorej automaticky vyvodila aj\nexistenciu podmienky B, a tak kumulatívne splnenie definičných znakov nekalej obchodnej praktiky\nstavia do podoby „hypotéza – dispozícia“.\n9. Žalobca namietal, že autoritatívnym žiadaním nielen predloženia dokladov zo strany žalobcu pred\nzačatím konania (t.j. vydaním rozkazu o uložení sankcie), ale predovšetkým vlastného vyjadrenia\nžalobcu k otázke spáchania správneho deliktu, bola porušená zásada zákazu sebaobviňovania, a preto\nbol zistený skutkový stav nezákonný.\n10. Výšku uloženej pokuty považoval žalobca za nepreskúmateľnú, keď žalovaná bola povinná\nzaoberať sa každým kritériom pre uloženie pokuty samostatne, neuvádzať skutočnosti všeobecné,\nale iba skutočnosti individualizujúce prípad, priradiť každej skutočnosti charakter poľahčujúcej alebo\npriťažujúcej a na základe ich vzájomného pomerovania vybrať sankciu a stanoviť jej výšku.\n11. Došlo tiež k porušeniu zásady zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius), keďže pôvodne\nbola žalobcovi rozkazom uložená pokuta vo výške 4.000,- eur, ktorá bola prvostupňovým rozhodnutím\nzvýšená na 7.000,- eur a naviac bol uložený aj zákaz používania nekalej obchodnej praktiky. Orgán\ndohľadu pri tých istých skutkových a právnych okolnostiach pristúpil k zvýšeniu uloženej pokuty a k nej\npridal aj zákaz nekalej obchodnej praktiky.\n12. Žalovaná naviac nepreukázala existenciu žiadnej závažnej priťažujúcej okolnosti a nedostatočne\nvzala do úvahy existenciu poľahčujúcich okolností, keďže sa jednalo o ojedinelý prípad týkajúci sa\njednej zmluvy a jedného spotrebiteľa, nešlo o prípad hromadnej alebo systémovej povahy, uložená\n\npokuta je zjavne neprimeraná, až arbitrárna. Ku konaniu žalobcu došlo v dôsledku technickej chyby v\ninformačnom systéme, spotrebiteľ neutrpel žiadnu škodu ani inú ujmu, žalobca sa mu za chybu osobným\nlistom ospravedlnil. Uložená pokuta bola cca 10x vyššia ako vymáhaný dlh, čo považoval žalobca za\nneprimerané.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej\n13. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 30.09.2019 pričom navrhla žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť postupom podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov(ďalej len „SSP“).\n14. Žalovaná s poukazom na § 32 ods. 2 zákona o dohľade uviedla, že prvostupňový orgán\nsprávne zistil skutkový stav, avšak rozhodnutie bolo nesprávne, pretože prvostupňový orgán neuviedol\ndostatočne zrozumiteľným spôsobom označenie finančného spotrebiteľa, voči ktorému sa žalobca\ndopustil nezákonného konania, a preto na základe vlastných zistení pri preskúmavaní prvostupňového\nrozhodnutia zmenila príslušnú časť výroku prvostupňového rozhodnutia, spresnila výrok uvedením § 7\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Banková rada bola povinná rozhodnúť aj o podanom rozklade,\na preto ho zamietla. Napadnuté rozhodnutie považovala žalovaná za zákonné, určité a spĺňajúce všetky\nzákonné obsahové náležitosti.\n15. Vyjadrenia a listiny predložené žalobcom boli získané v rámci dohľadu na diaľku pri vybavovaní\npodania spotrebiteľa v súlade s § 35j zákona o dohľade. Právo odoprieť výpoveď sa nevzťahuje\nna dôkazné prostriedky, ktoré existujú objektívne, nezávisle od vôle žalobcu, ani na dokumenty a\ninformácie, ktoré je žalobca povinný orgánu dohľadu poskytovať, keďže je subjektom dohliadaným\npodľa osobitného zákona. Orgán dohľadu môže požadovať predloženie takýchto dokumentov a toto\npredloženie autoritatívne vynútiť bez toho, aby došlo k porušeniu práva odoprieť výpoveď. Z rozhodnutí\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) (napr. veci Saunders a Fayed), predbežné\nkonanie, ktoré je vo svojej podstate prieskumné, nepodlieha zárukám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) ani vtedy, keď je ich účelom zistiť a zaznamenať\nskutočnosti, ktoré môžu byť následne použité ako základ pre konanie iných príslušných orgánov, pokiaľ\nnerozhodujú o veci formou či obsahom.\n16. Žalovaná sa pri ukladaní pokuty podrobne zaoberala jednotlivými hľadiskami podľa § 35f ods. 1\nzákona o dohľade; tieto boli dostatočne podrobne rozobraté tak v prvostupňovom ako aj v napadnutom\nrozhodnutí; uloženú pokutu považovala za primeranú. Banková rada neukladala trest nanovo, ani\nnemenila výšku pokuty, iba sa zaoberala námietkami uplatnenými v rozklade, a preto pokiaľ nenašla\npochybenie pri ukladaní sankcie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemusí opakovať úvahy\nprvostupňového rozhodnutia, ani obsahovať novú a úplnú úvahu o ukladanej sankcii.\n17. Žalovaná k namietanému porušeniu zásady reformatio in peius uviedla, že ani v trestnom konaní\npodľa ustanovenia § 355 ods. 4 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou\nani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze, a teda uvedená zásada sa neuplatní ani\npri rozhodovaní po podaní odporu voči rozkazu. Podaním odporu došlo k zrušeniu rozkazu o uložení\nsankcie podľa § 35c ods. 4 zákona o dohľade, a preto nie je možné naň prizerať.\nIV. Ďalší priebeh konania\n18. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-1S/25/2019 – 100 zo dňa 06.11.2024 žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudkom sp.\nzn. 4Stk/11/2025 zo dňa 22.10.2025 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie\nkonanie.\n\n20. V súvislosti s právnou úpravou rozkazov v rámci správneho trestania (t. j. nie v režime trestného\npráva), poukázal kasačný súd na § 87 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej „zákon o priestupkoch“), podľa ktorého v konaní po zrušení rozkazu\nnemožno obvinenému uložiť iný druh sankcie (s výnimkou pokarhania) alebo vyššiu výmeru sankcie\nako uloženej v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.\nKasačný súd v tejto súvislosti poukázal aj na závery odbornej literatúry, z ktorých vyplynulo, že zákaz\nzmeny k horšiemu sa musí analogicky uplatniť aj v prípade, ak sa v neskrátenom konaní prejednáva\npriestupok z predchádzajúceho blokového konania, v ktorom obvinený z priestupku nebol ochotný\npokutu zaplatiť; zákaz zmeny k horšiemu sa neuplatní, pokiaľ sa v neskrátenom konaní zistia nové\npodstatné skutkové okolnosti.\n21. Kasačný súd poukázal tiež na § 31 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie\nvymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorých\n„(5) Prevádzkovateľovi vozidla obvinenému zo spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm.\na), b) alebo písm. e) nemožno v konaní o správnom delikte vedenom po zrušení rozkazu uložiť vyššiu\npokutu, než bola uvedená v rozkaze.“ a „(6) Včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa\nodseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte\nprevádzkovateľa vozidla [...]“.Obdobný zákonný režim účinkov odporu proti rozkazu vyplýva napr. aj zo\nzákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 138 ods. 5).\n22. Zo zákona o priestupkoch, ale aj z príkladmo uvedených iných osobitných zákonov potom vyplýva\nopačný prístup k interpretácii právnych následkov podania rozkazu ako tomu bolo v účinnom znení\nzákona o dohľade. Východiskom právnej úpravy v zákone o dohľade je v zásade „neexistencia\nviazanosti“, kým zákon o priestupkoch (a iné – demonštratívne uvedené - predpisy správnoprávnej\npovahy) so zrušením rozkazu na základe odporu viažu opačný účinok – vychádza sa z „viazanosti\nrozkazom“ a z tohto pravidla sa určujú výnimky – v zásade zistenie nových (podstatných) skutkových\nokolností. Naviac ani doktrína k § 355 ods. 3 Trestného poriadku nepodporuje všeobecný záver o tom,\nže podanie odporu a zrušenie rozkazu poskytuje súdu absolútnu neviazanosť od záverov uvedených\nv rozkaze, keď zistený stav, na základe ktorého bol trestný rozkaz vydaný, sa môže na základe\ndokazovania na hlavnom pojednávaní zmeniť tak, že to ovplyvní samotnú kvalifikáciu skutku, druh a\nvýmeru trestu v neprospech obvineného.\n23. Kasačný súd tiež zdôraznil, že v rozhodnom čase § 35c ods. 4 zákona o dohľade určoval len to,\nže „Včasným podaním odporu s odôvodnením sa rozkaz o uložení sankcie zrušuje a Národná banka\nSlovenska pokračuje v konaní v prvom stupni“ a – naopak – formálnoprávne neurčoval, že by sa v\nneskrátenom konaní poskytovala správnemu orgánu „absolútna voľnosť“, resp. „neviazanosť“ v rámci\nkonania a rozhodovania vo veci (v porovnaní s rozkazným konaním).\n24. Správnemu súdu bolo uložené, aby v ďalšom konaní posúdil, či ustanovenie § 35c ods. 4 zákona o\ndohľade v rozhodnom čase umožňovalo žalovanej uložiť žalobcovi prísnejšiu – nominálne vyššiu pokutu\nako mu bola uložená v skrátenom konaní (rozkaze); v prípade záveru, že zmena výšky pokuty vylúčená\nnebola, avšak bola napr. viazaná na určité predpoklady/podmienky (napr. doplnenie dokazovania v\nrámci neskráteného konania, preukázanie nových skutočností, ktoré neboli známe v čase vydania\nrozkazu, iná právna kvalifikácia skutku, iné okolnosti, na ktoré sa prihliadalo pri ukladaní sankcie a\npod.), uvedie, aké okolnosti opodstatňovali zmenu sankcie a preskúma, či predmetné okolnosti vo veci\nnastali. Následne potom opätovne posúdi kvalitu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, a to\ns osobitným zameraním na okolnosti, ktoré vyhodnotí vo veci ako relevantné – vrátane súvisiaceho\nodôvodnenia pokuty a jej primeranosti.\nV.\nKonanie na správnom súde po vrátení veci kasačným súdom\n25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, pričom vychádzal\nz vyššie uvedených právne záväzných záverov kasačného súdu.\n26. Správny súd v Bratislave vo veci opätovne rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil dňa 01.04.2026,\npričom na verejnom vyhlásení rozsudku bol prítomný právny zástupca žalobcu.\n\n27. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Žalobca v žalobe\npožiadal o nariadenie pojednávania a uvedenej žiadosti Správny súd v Bratislave vyhovel nariadením\npojednávania dňa 06.11.2024, na ktorom mali možnosť účastníci konania možnosť vyjadriť sa k žalobe\na k listinným dôkazom, ako aj možnosť predniesť svoje konečné návrhy, pričom právny zástupca\nžalobcu sa z účasti na uvedenom pojednávaní ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti\npostupom podľa § 114 SSP. Na uvedenom pojednávaní bol aj vyhlásený skorší rozsudok (zrušený\nkasačným súdom). Správny súd zohľadnil, že žiadosti žalobcu o nariadenie pojednávania bolo vyhovené\nv pôvodnom konaní pred správnym súdom a po vrátení bol správny súd z dôvodu kasačnej záväznosti\nv ďalšom konaní viazaný právnym názorom najvyššieho správneho súdu vysloveným v rozsudku sp.\nzn. 4Stk/11/2025 zo dňa 22.10.2025, a preto pre účastníkov konania nemôže byť tento ďalší rozsudok\nprekvapivým. Po vrátení veci správnemu súdu preto v danom prípade nebolo potrebné, ani hospodárne,\nopätovne nariaďovať pojednávanie na prejednanie žaloby.\n28. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01,\nv zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné\npojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne\norgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti\nŠvédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.\n2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler- Zgraggen\nproti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne\notázky (čo je aj prejednávaný prípad), postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie\na pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy.\n29. Podľa § 35c ods. 4 zákona o dohľade (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia),\ndohliadaný subjekt, proti ktorému bol vydaný rozkaz o uložení sankcie, môže Národnej banke Slovenska\nproti vydanému rozkazu o uložení sankcie podať do 15 dní od jeho doručenia písomne odpor, ktorý\nmusí byť odôvodnený. Včasným podaním odporu s odôvodnením sa rozkaz o uložení sankcie zrušuje\na Národná banka Slovenska pokračuje v konaní v prvom stupni. Ak pred vydaním rozkazu o uložení\nsankcie nebol proti účastníkovi konania urobený iný úkon, po včasnom podaní odporu s odôvodnením\nsa doručenie rozkazu o uložení sankcie účastníkovi považuje za prvý úkon v konaní.\n30. Vo vzťahu k namietanému porušeniu zákazu reformatio in peius t.j. zmeny k horšiemu, správny súd\nuvádza, že § 35 ods. 4 zákona o dohľade aplikovaný prvostupňovým orgánom v danom čase účinnom\nznení explicitne neobsahoval vymedzenie neviazanosti skôr vydaným rozkazom o uložení sankcie (či\nuž vo vzťahu k skôr zistenému skutkovému stavu alebo k výške a druhu uloženej sankcie).\n31. Pokiaľ § 35c ods. 4 zákona o dohľade ustanovuje, že po zrušení rozkazu žalovaná „..pokračuje v\nkonaní v prvom stupni“, správny súd dospel k záveru, že uvedená zákonná úprava nevyjadruje nič iné\nlen to, že žalovaná nie je viazaná skôr zisteným skutkovým stavom, a teda nie je zbavená povinnosti za\njeho riadne a náležité zistenie (keďže je povinná pokračovať v konaní); dohliadaný subjekt je oprávnený\nuplatniť v rámci riadneho konania všetky svoje procesné práva vrátane práva predkladať svoje vyjadrenia\n(tvrdenia) a navrhovať a predkladať dôkazy.\n32. Neviazanosť zisteným skutkovým stavom však nemožno interpretovať tak, že bez ďalšieho\nzodpovedá možnosti uloženia prísnejšej sankcie, inak povedané neviazanosť zisteným skutkovým\nstavom nemožno stotožňovať s možnosťou uložiť prísnejšiu sankciu. Uvedené vyjadruje iba to, že\nžalovaná môže aj po zrušení rozkazu zisťovať skutkový stav a vykonávať aj ďalšie doposiaľ nevykonané\ndôkazy (t. j. pokračuje v konaní) a až na základe takto „novo“ zisteného skutkového stavu a v príčinnej\nsúvislosti s ním následne nie je viazaná ani druhom a výškou skôr uloženej sankcie (a to prípadne aj\nv neprospech dohliadaného subjektu). Tieto dve okolnosti (skutkový stav – sankcia) podľa správneho\nsúdu pôsobia vo vzťahu vzájomnej podmienenosti. Zmeny v zistenom skutkovom stave v neprospech\ndohliadaného subjektu sú nevyhnutnou podmienkou pre možnosť uloženia prísnejšej sankcie. Zmeny\nv zistenom skutkovom stave a možnosť uloženia prísnejšej/inej sankcie, nemožno vnímať oddelene,\npretože ide o dve korelujúce okolnosti.\n\n33. Právna úprava rozkazného konania vo všeobecnosti vychádza z fakultatívneho uplatnenia tohto\nskráteného spôsobu rozhodovania. Žalovaná má (len) možnosť, pri ktorej ak považuje skutkový stav za\nspoľahlivo zistený, uložiť za správny delikt sankciu v maximálnej výške 5.000,- eur (prípadne opatrenie\nna odstránenie nedostatkov). Patrí teda do oblasti správnej úvahy žalovanej či konkrétne konanie bude\nviesť v skrátenom režime alebo považuje zistený správny delikt za tak závažný, že je potrebné uložiť\nvyššiu sankciu, a teda je nevyhnutné viesť riadne konanie. Zákonnou podmienkou pre vydanie rozkazu\nje spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Je to práve úsudok žalovanej o tom, že zistený skutkový stav\nspoľahlivo preukazuje spáchanie správneho deliktu, vrátane úsudku o jeho závažnosti a následkoch,\nktorý je rozhodujúcou okolnosťou pre vydanie rozkazu. Žalovaná má tak možnosť na základe všetkých\nzistených okolností posúdiť aj primeranosť či dostatočnosť ukladanej sankcie. Žalovaná tak už pred\nvydaním rozkazu zváži, či závažnosť zisteného správneho deliktu zodpovedá uloženiu pokuty v sadzbe\ndo 5.000,- eur (prípadne uloží opatrenie na odstránenie a nápravu zisteného nedostatku).\n34. Pokiaľ budú po zrušení rozkazu na základe odôvodneného odporu zistené podstatné skutočnosti,\nktoré neboli žalovanej známe pred vydaním rozkazu, je potrebné vychádzať z premisy, že skutkový\nstav nebol zistený spoľahlivo, dôsledkom čoho nemôže byť žalovaná viazaná obsahom rozkazu, ale\nopäť výlučne v súvislosti so skutočnosťami, ktoré neboli skôr zistené, či neboli žalovanej známe, pred\nvydaním rozkazu.\n35. Takýto záver napokon zodpovedá aj právnej úprave trestného rozkazu v § 355 ods. 3 Trestného\nporiadku (na ktorú správny súd len analogicky poukazuje použitím argumentu a maiori ad minus), ktorá\nnedáva ani trestnému súdu po zrušení trestného rozkazu možnosť ľubovoľne uložiť prísnejší trest bez\nzodpovedajúcej zmeny zisteného skutkového stavu v neprospech obžalovaného (bod 22 vyššie, rovnako\nbody 125, 126 rozsudku kasačného súdu). Okolnosťou, ktorá by mohla privodiť pre obžalovaného\nuloženie prísnejšieho trestu je práve zistenie nových rozhodujúcich skutočností v priebehu hlavného\npojednávania, ktoré neboli súdu známe pri vydávaní trestného rozkazu.\n36. Správny súd vo svetle týchto záverov preskúmal, či skutkový stav v čase vydania prvostupňového\nrozhodnutia bol v zásade odlišný od stavu v čase vydania rozkazu a či uloženie prísnejšej sankcie malo\npodklad v zistení podstatných okolností svedčiacich v neprospech žalobcu.\n37. Z obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že po zrušení rozkazu bolo\nžalovanej dňa 13.06.2017 doručené podanie finančného spotrebiteľa, ktorým žalovanú informoval\no „nových taktikách a postupoch“ žalobcu, a predložil text dohody o urovnaní medzi žalobcom a\nspotrebiteľom, obsahom ktorej je aj záväzok spotrebiteľa, že nebude podávať akékoľvek podnety\nna kontrolné orgány a súčasne podané podnety vezme späť bez zbytočného odkladu; rovnako sa\nspotrebiteľ zaväzuje vziať späť žalobu o určenie neplatnosti zmluvy č. 701501142 podanú na Okresnom\nsúde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 11Csp/135/2017. Ďalej sú súčasťou spisového materiálu v zásade\nuž len listiny a výzvy žalovanej a vyjadrenia a podania žalobcu.\n38. Uvedené podanie spotrebiteľa spolu s prílohami žalovaná v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia\nlen spomenula, ale nijako bližšie sa ním nezaoberala. V súvislosti s konaním žalobcu opísaným\nv tomto podaní nebola nijako menená skutková veta zisteného deliktu. Obsah tohto podania nebol\nnijako reflektovaný ani pri odôvodnení uloženej výšky pokuty. V súvislosti s touto listinou tak správny\nsúd nezistil, že by bol žalovanou akýmkoľvek spôsobom skutkový stav vyhodnotený ako zmenený\nv neprospech žalobcu v porovnaní so skutkovým stavom zisteným pred vydaním rozkazu resp. že by\ntáto písomnosť mala na zistený správny delikt či jeho trvanie vôbec nejaký vplyv.\n39. Odôvodnenie prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia tiež neposkytuje žiadne náležité\nvysvetlenie okolností, ktoré by osvetľovali pohnútky žalovanej, pre ktoré mala za to, že sankcia uložená\nrozkazom bola neprimeraná; výlučne odkaz žalovanej na pomer výšky uloženej pokuty k maximálne\nmožnej výške pokuty neposkytuje náležité vysvetlenie pre uloženie prísnejšej sankcie (rovnako závery\nkasačného súdu, bod 129 rozsudku kasačného súdu). K argumentu žalovanej, že v konaní o rozkaze\nmôže byť uložená pokuta v maximálnej výške „len“ 5.000,- eur správny súd zdôrazňuje, že je voľbou\nžalovanej aký procesný postup zvolí pri výkone dohľadu nad finančným trhom (podrobnejšie bod 34\ntohto rozsudku).\n\n40. Na základe uvedených východísk správny súd dospel k záveru, že vo veci neboli splnené zákonné\npodmienky, aby žalovaná v konaní o správnom delikte, tak ako bol ustálený vo výrokovej časti\nnapadnutého rozhodnutia, uložila žalobcovi prísnejšiu sankciu /nominálne vyššiu pokutu a súčasne aj\nzákaz používať nekalú obchodnú praktiku/; z napadnutého rozhodnutia žiadne relevantné argumenty\nodôvodňujúce tento postup ani nevyplývajú, a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť ako\nnezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n41. Správny súd pre úplnosť zdôrazňuje, že pre potreby tohto rozsudku sa zaoberal výlučne právnou\núpravou § 35c ods. 4 zákona o dohľade účinnou v rozhodnom čase tak ako mu to bolo uložené kasačným\nsúdom (bod 130 rozsudku kasačného súdu).\n42. Správny súd sa v ďalšom nezaoberal ostatnými námietkami žalobcu týkajúcimi sa vád výroku\nnapadnutého rozhodnutia a porušenia zákazu sebaobviňovania, keďže tieto boli predmetom právneho\nposúdenia v skoršom rozsudku tunajšieho súdu. Správny súd tieto námietky považoval za nedôvodné\na kasačný súd toto právne posúdenie vyhodnotil ako správne. Z uvedeného dôvodu v tejto súvislosti\nv podrobnostiach, v súlade so zásadou hospodárnosti, správny súd poukazuje na body 85 až 109\nrozsudku kasačného súdu.\n43. Správny súd sa nezaoberal ani výškou a primeranosťou uloženej pokuty a moderačným návrhom\nžalobcu, keďže dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia.\n44. Žalovaná v ďalšom konaní pre prejednanie správneho deliktu žalobcu zvolí vhodný procesný postup.\nV prípade, že ustáli, že sú splnené podmienky pre uloženie sankcie, jej výšku náležite odôvodní, s tým,\nže je viazaná právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku.\n45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči\nžalovanej právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, v plnom rozsahu.\n46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiac od jeho\ndoručenia /§ 443 ods. 1 SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§\n443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}