{"guid": "01f04dd9-5248-4c41-83cc-ed8d05138ece:676eb4ea-02fd-484d-8cfc-73fcc6728462", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1018201688.2", "spisova_znacka": "BA-6S/206/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/206/2018 z 29. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. júla 2026, sp. zn. BA-6S/206/2018, ECLI:SK:SpSBA:2026:1018201688.2", "identifikacne_cislo": "1018201688", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/179", "nazov": "predpis č. 179/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/179", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/179-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/676eb4ea-02fd-484d-8cfc-73fcc6728462", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1018201688.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1018201688.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1018201688.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/42/2025\n1018201688\n29. 07. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1018201688.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.,\na z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu:\nmesto Veľké Kapušany, L. N. Tolstého 1, 079 01 Veľké Kapušany, zastúpeného JUDr. Julián Lapšanský,\nadvokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,\nIČO: 45941815, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11882-P/2018 zo dňa 27. 09. 2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. spisu 11882-P/2018 zo dňa 27.09.2018\na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. spisu 6501-3000/2018 zo dňa 25.06.2018 zrušuje a\nvec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „Úrad“), odbor legislatívno-právny (ďalej\naj ako „prvostupňový orgán“) č. 6501-3000/2018 zo dňa\n25. 06.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení\n(ďalej len „zákon o VO“ alebo „zákon o verejnom obstarávaní“) uložená pokuta vo výške 99 499,08 eur\nz dôvodu, že žalobca pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Modernizácia,\nrekonštrukcia a údržba verejného osvetlenia“, ktorého výsledkom bolo uzavretie koncesnej zmluvy č.\n196/2016/OZI zo dňa 03.06.2016 (ďalej len „Zmluva“), použil postup obchodnej verejnej súťaže podľa\n§ 281 až § 288 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v relevantnom znení (ďalej len „ObZ“),\nnapriek skutočnosti, že predmetná zákazka nespĺňala požiadavky na koncesiu na stavebné práce podľa\n§ 15 zákona o VO, ale išlo o zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 zákona\no VO, čím žalobca ako účastník konania konal v rozpore s § 9 ods. 1 zákona o VO, pretože sa\nvyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo postupom\nustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní.\n2. Prvostupňový orgán s odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie\n(C-206/08 WAZV Gotha proti Eurawasser Aufbereitungs- und Entsorgungsgesellschaft mbH) a s\nodkazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní\n\nkoncesií (ďalej len „Smernica“) uviedol, že špecifickým znakom koncesie, ktoré ju odlišuje od klasickej\nzákazky, je špecifická forma odplatnosti, ktorá je determinovaná ďalším osobitným znakom koncesie,\nktorým je prenos rizika z verejného obstarávateľa na dodávateľa. Vyhodnotením jednotlivých článkov\nZmluvy dospel prvostupňový orgán k záveru, že spoločnosť SIEMENS s. r. o. (ďalej len „uchádzač“),\ns ktorým žalobca uzatvoril zmluvu, nenesie žiadne významné prevádzkové riziko, ktoré by mohlo\nnapĺňať znak koncesie. Prvostupňový orgán ďalej doplnil, že uchádzač nenesie rovnako žiadnu\nzodpovednosť v prípade poškodenia osvetlenia pri okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a ani pri\nškodách vzniknutých v dôsledku zlyhania energetických alebo iných zariadení, ktoré nemá v užívaní,\na ani v dôsledku výpadku elektrickej energie. Rovnako prvostupňový orgán dodal, že oprávnenie\nuchádzača predať po predchádzajúcom písomnom súhlase obstarávateľa časti osvetlenia, ktoré\npre úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke,\nnezodpovedá protiplneniu od tretích subjektov ako jednému zo znakov koncesie. Ďalej prvostupňový\norgán poukázal na to, že z obsahu zmluvy nevyplýva pre uchádzača možnosť na získanie protiplnenia\nod tretích subjektov a tiež, že táto zmluva ustanovuje obsah práva užívania osvetlenia úspešným\nuchádzačom, pričom je zrejmé, že predmetné užívanie je obmedzené vyslovene za účelom výstavby\na údržby verejného osvetlenia. V záverečnej časti prvostupňový orgán dodal, že žalobca pri postupe\nzadávania zákazky formou koncesie nespĺňal definičné znaky koncesie na uskutočnenie stavebných\nprác, teda ani definičné znaky koncesie ako takej podľa zákona o VO. Prvostupňový orgán zároveň\nkonštatoval, že v predmetnom prípade išlo o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa\n§ 4 ods. 3 písm. b) bod 2. zákona o VO a žalobca mal preto postupovať na základe zákonom stanovených\npravidiel určených pre zadávanie podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska podľa §\n91 v nadväznosti na § 100 až § 102 zákona o VO, a nie postupom verejnej obchodnej súťaže podľa\nObchodného zákonníka. Pri určovaní výšky sankcie správny orgán postupoval na základe § 149 ods. 1\npísm. a) a ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, kedy odkázal na jej výšku určenú priamo zákonom\no VO, kedy nie je ponechaná na jeho úvahe. Z tohto dôvodu bola výška pokuty určená 5 % zmluvnej ceny.\nZáklad pre výpočet výšky sankcie tak predstavuje cena (súhrn mesačných platieb s DPH za koncesné\nobdobie) vo výške 1 989 981,60 eur s DPH (ďalej len „zmluvná cena“), z ktorej 5% predstavuje 99 499,08\neur.\n3. Na základe podaného rozkladu žalobcom Predseda Úradu ako odvolací orgán rozhodnutím č. 11882P/2018 zo dňa 27.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“)\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. Úvodom žalovaný konštatoval, že Protokol o výsledku kontroly\ndodržiavania zákona o verejnom obstarávaní\nč. 1872-7000/2017-ODII/7 zo dňa 15.05.2017 (ďalej len „Protokol“) bol prerokovaný dňa\n27.09.2017, čo je deň určujúci pre začatie plynutia subjektívnej lehoty, ktoré podľa neho môže plynúť\nlen v rámci objektívnej trojročnej lehoty. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu,\nže charakteristickým znakom koncesie, ktorý ju odlišuje od klasickej zákazky, je špecifická forma\nodplatnosti, ktorá je determinovaná ďalším osobitným znakom koncesie, a to prenosom rizika z\nverejného obstarávateľa na dodávateľa. Verejný obstarávateľ podľa žalovaného môže v súlade s\nkoncesnou zmluvou koncesionárovi poskytnúť čiastočné peňažné plnenie, avšak toto nesmie byť takého\ncharakteru, že koncesionárovi zaručí náhradu vynaložených finančných prostriedkov a odstráni tým\npodstatnú časť rizika, ktoré koncesionár nesie. Žalovaný sa preto stotožnil so záverom prvostupňového\norgánu, že oprávnenie uchádzača predať po predchádzajúcom písomnom súhlase obstarávateľa časti\nosvetlenia z dôvodov úplného opotrebenia, poškodenia, zastaranosti, alebo z iných závažných dôvodov\nosobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných surovín (príp. zabezpečuje ich likvidáciu), nezodpovedá\nprotiplneniu od tretích subjektov. Dané ustanovenie bolo podľa žalovaného dohodnuté zrejme len za\núčelom zákonnej likvidácie odpadov a nie za účelom dosiahnutia „zisku“. Ziskovosť v rámci koncesie\nzávisí podľa žalovaného od ekonomického správania sa tretích subjektov, t. j. tretie subjekty sa\nrozhodnú, či ponuku koncesionára využijú alebo nie. Predaj starých častí verejného osvetlenia je podľa\nžalovaného viazaný na predchádzajúci súhlas žalobcu a že o prípadnom predaji by teda v konečnom\ndôsledku rozhodovala vôľa samotného účastníka konania.\n4. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na úlohy žalobcu ako jednotku územnej samosprávy a jej\nzákonných povinností, ktorá v čase zadania zákazky zabezpečuje verejnoprospešné služby, medzi ktoré\npatrí okrem iných aj správa a údržba verejného osvetlenia. Z povahy plnenia teda vyplýva, že verejné\nosvetlenie je zabezpečené priamo účastníkom konania, ktorý koncesionárovi uhradí cenu za plnenie.\nPodľa žalovaného z obsahu zmluvy nevyplýva pre koncesionára možnosť na získanie protiplnenia od\ntretích subjektov na základe prenájmu sústavy verejného osvetlenia za účelom poskytovania služieb,\n\npretože táto zmluva jednoznačne ustanovuje obsah práva užívania osvetlenia koncesionárom, pričom\nje zrejmé, že predmetné užívanie je obmedzené vyslovene za účelom výstavby a údržby verejného\nosvetlenia. Podľa žalovaného žalobca tak v konaní na prvom stupni, ako ani v podanom rozklade\nnepreukázal, že ním zvolený postup, t. j. zadanie zákazky na predmet „Modernizácia, rekonštrukcia\na údržba verejného osvetlenia“ postupom obchodnej verejnej súťaže podľa § 281 až § 288 ObZ bol\nsúladný so zákonom o VO.\nII.\nSprávna žaloba\n5. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, ktorú doručil pôvodne\nna Krajský súd v Bratislave dňa 28.11.2018. Rozhodnutie žalovaného napadol z dôvodu jeho\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu pri zadávaní zákazky postupoval súlade\ns ustanoveniami zákona o VO, a to so zachovaním princípu rovnakého zaobchádzania, princípu\nnediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princípu transparentnosti a princípu hospodárnosti a\nefektívnosti. Žalobca podľa svojich tvrdení nepostupoval podľa ustanovení zákona o VO, pretože\npredpokladaná hodnota zákazky nedosahovala hodnotu 5 000 000 eur, kedy verejný obstarávateľ podľa\n§ 66 ods. 1 zákona o VO nemá povinnosť postupovať podľa ustanovení zákona o VO. V tejto súvislosti sa\nžalobca tiež odvolal na § 187 ods. 2 zákona o VO, ktoré nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného\nobstarávania, pričom aj podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy by verejné obstarávanie podlimitnej\nkoncesie prebiehalo rovnako obchodnou verejnou súťažou.\n6. V ďalšej časti argumentácie žalobca uviedol, že konanie, v ktorom bolo vydané prvostupňové\nrozhodnutie, bolo začaté dňa 25.04.2018, teda takmer dva roky po tom, ako sa žalovaný o údajnom\nporušení zákona dozvedel. O koncesnej zmluve sa žalovaný mohol podľa žalobcu dozvedieť na\nzáklade jej zverejnenia na webovej stránke žalobcu dňa 16.06.2016. Žalovaný preto postupoval podľa\nžalobcu protizákonne a nebol oprávnený vydať napadnuté rozhodnutie z dôvodu uplynutia subjektívnej\nprekluzívnej lehoty podľa § 149 ods. 7 zákona o VO. Rozhodnutie žalovaného žalobca označil za nejasné\na vzájomne odporujúce, keď vo výroku uvádza, že došlo k porušeniu zákona pri zadávaní zákazky na\nuskutočnenie stavebných prác a v bode č. 44 uviedol, že je irelevantné, či išlo o koncesiu na poskytnutie\nslužby alebo na uskutočnenie stavebných prác. Žalobca namietal nesprávnu interpretáciu Smernice\nžalovaným v tom zmysle, že Zmluva nespĺňa znaky koncesie, lebo plnenia za služby poskytované\nkoncesionárom sú uhrádzané len verejným obstarávateľom a nie občanmi alebo tretími subjektami.\nSmernica podľa žalobcu jednoznačne počíta aj s existenciou koncesných zmlúv, kde odplatu za\nposkytované služby poskytuje výlučne verejný obstarávateľ. Súčasne žalobca namietal, že žalovaný\nzámerne cituje judikatúru pochádzajúcu zo skoršieho obdobia ako je platná Smernica. Rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu neobsahujú žiadne ekonomické analýzy,\nznalecké posudky a ani obyčajné číselné vyjadrenia, z ktorých by vyplývali závery o odstránení\npodstatnej časti rizika, ktoré úspešný uchádzač ako koncesionár nesie. Takéto odôvodnenie považoval\nžalobca za svojvoľné a bez dôkazov, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave.\n7. Na základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného s\nprvostupňovým rozhodnutím a vrátil vec na ďalšie konanie žalovanému.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe\n8. K žalobe sa podaním doručeným krajskému súdu dňa 31.01.2019 vyjadril žalovaný. Počítanie\nsubjektívnej prekluzívnej lehoty žalobcom považoval žalovaný za iracionálne, pretože nie je možné\nreálne očakávať, že žalovaný v momente zverejnenia Zmluvy vyvodí záver o jej súlade, príp. podozrenie\nz dôvodu jej rozporu so zákonom. Podľa žalovaného bolo správne konanie začaté v lehote podľa\n§ 149 ods. 7 zákona o VO, t. j. do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu v rámci výkonu\nkontroly podľa § 146 zákona o VO. K tvrdenému rozporu žalobcu medzi výrokom a odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca vetu vytrhol z kontextu, pretože prvostupňovým\nrozhodnutím bol len zdôraznený rozdiel medzi zákazkou na uskutočnenie stavebných prác a koncesiou\nna uskutočnenie stavebných prác. V danom prípade bolo žalobcovi podľa žalovaného len vysvetlené,\nže nie je podstatné, o ktorý druh koncesie išlo, keďže nedošlo vôbec k naplneniu znakov koncesie ako\n\ntakej. Podľa žalovaného nie je potrebné sa zamýšľať, podľa akého zákona mala byť koncesia zadávaná,\nkeďže o koncesiu vôbec nešlo.\n9. Samotný fakt, že Smernica pripúšťa existenciu určitých dohôd, za ktoré poskytuje odplatu výlučne\nverejný obstarávateľ ešte podľa žalovaného neznamená, že za takú je možné považovať aj Zmluvu\nv posudzovanom prípade. Podľa Zmluvy uchádzač podľa žalovaného nenesie žiadnu zodpovednosť\nani v prípade poškodenia osvetlenia pri okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, ani pri škodách\nvzniknutých v dôsledku zlyhania energetických alebo iných zariadení a ani pri škodách spôsobených\nvandalizmom a poškodením osvetlenia zo strany tretích osôb, a to ani v prípade, ak tieto osoby nebudú\nznáme. Uchádzač podľa žalovaného nenesie žiadne významné riziko, ktoré by mohlo napĺňať znaky\nkoncesie.\n10. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n11. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným súdu dňa 19.02.2019 vyjadril žalobca (replika).\nOpätovne uviedol, že Zmluva bola žalovanému známa odo dňa 13.06.2016, kedy ju nezískal výkonom\nkontroly, ale na základe faktov, ktoré mu boli známe už v uvedený dátum, pričom k začatiu konania\ndošlo až 25.04.2018, t. j. po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty. Vyjadrenie žalovaného ohľadne\nuvádzaného rozporu v rámci prvostupňového rozhodnutia podľa žalobcu len potvrdzuje zmätočnosť\na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V súvislosti s otázkou splnenia požiadaviek na koncesnú zmluvu\nžalobca odkázal na svoje žalobné body a ďalej zotrval na žalobnom návrhu.\n12. K replike sa žalovaný ďalej nevyjadril.\nV.\nRozsudok krajského súdu a kasačného súdu\n13. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6S/206/2018-52 zo dňa\n10.11.2022 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia žalovaného,\nako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že prijatý záver žalovaného o tom, že posudzovaná Zmluva nemá\nznaky koncesie, nie je podložený dôkazmi, ktoré by boli obsiahnuté v administratívnom spise, a ktorú\nskutočnosť namietal žalobca v podanej žalobe. Obdobne tiež uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia\no tom, že koncesionár nenesie prevádzkové riziko zodpovedajúce koncesii nevyplýva z dôkazov\nuvedených v preskúmavaných rozhodnutiach a takéto dôkazy nie sú ani súčasťou administratívneho\nspisu a odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní. Tvrdenia\nžalovaného o neprenesení rizika na koncesionára s odkazom na výšku dojednaných mesačných\nplatieb boli podľa krajského súdu neodôvodnené a dodal, že žalovaný tieto závery nedal do žiadnej\nkomparácie s prevádzkovými nákladmi koncesionára, ktoré tento by mal vynaložiť počas trvania\nzmluvy za prevádzku, údržbu a opravu prevádzkovaného verejného osvetlenia. Podľa krajského súdu\nz administratívneho konania absentuje zo strany žalovaného akýkoľvek výpočet, z ktorého by vyplývalo\ntvrdenie žalovaného ohľadom toho, že koncesionár žiadne významné riziko nenesie. Dojednanie úpravy\nceny plnenia za elektrickú energiu ako úpravy ceny opráv a údržby verejného osvetlenia považoval\nkrajský súd za zaužívanú prax, ktorú nie je možné vyhodnotiť ako skutočnosť, ktorá sama osebe vylučuje\ndanú zákazku ako koncesiu. Žalovaným prezentovaný zistený skutkový stav vo veci, ktorý vzal ako\nzáklad pre odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí nemal podľa krajského súdu oporu v dôkazoch\nobsiahnutých v administratívnom spise. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo\npreto podľa krajského súdu potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku.\n14. Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/10/2023 zo dňa\n31.03.2025 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“) došlo k zrušeniu rozsudku krajského súdu a vráteniu\nveci Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) na ďalšie konanie. V odôvodnení kasačný\nsúd konštatoval, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu,\nv nedostatočnej miere reflektuje na podstatné dôvody uvádzané v napadnutých rozhodnutiach. Podľa\nkasačného súdu krajský súd nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci, ale\n\nviac menej len prevzal tvrdenia a argumentáciu žalobcu. Keďže podľa kasačného súdu výroku\nrozsudku nekorešponduje relevantné odôvodnenie reflektujúce na konkrétny skutkový a právny stav v\nprejednávanej veci, kasačný súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo výroku\nvecne správne. V závere kasačný súd dodal, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec\nopätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský\nsúd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.\nVI.\nKonanie správneho súdu po vrátení veci kasačným súdom\n15. Správny súd v Bratislave postupom podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) oznámil účastníkom konania prípisom zo dňa\n24.10.2025 (ďalej len „výzva“) zistenie vád správneho trestania podľa § 195 písm. d) SSP. V oznámení\nsprávny súd vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k otázke možnej aplikácii zásady\nukladania trestov v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, a to v súvislosti\ns ukladaním sankcie za skutok, ktorý bol predmetom rozhodnutia žalovaného, na ktorý sa pôvodne\naplikovali ustanovenia zákona č. 149 ods. 1 písm. a) zákona o VO a na ktorý by bolo možné aplikovať\nneskoršie ustanovenia § 181 ods. 1, ods. 9 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.08.2024 (ďalej len „zákon o VO 2“).\n16. K výzve sa podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.10.2025 vyjadril žalobca. Uviedol, že výzvu\nberie na vedomie, pričom podľa jeho názoru podal všeobecnú správnu žalobu podľa § 176 SSP a nie\nsprávnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP. Žalobca zotrval na svojom\nzávere, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Vo vyjadrení ďalej skonštatoval, že novšia právna\núprava je pre neho priaznivejšia a že zotrváva na svojich žalobných bodoch a na žalobnom návrhu.\n17. Žalovaný sa k výzve vyjadril podaním doručeným dňa 05.11.2025. Vo vyjadrení uviedol, že pri\nukladaní sankcie postupoval prísne podľa legislatívnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania,\nkedy ešte pre žalobcu neexistovala priaznivejšia právna úprava. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že\npriaznivejšia právna úprava nadobudla účinnosť po 01.08.2024, a to v čase prebiehajúceho správneho\nsúdneho konania. Uviedol tiež, že si je vedomý nevyhnutnosti postupu konajúceho súdu aplikovať\npovinnú reatroaktivitu v prospech páchateľa. Pre prípad, že súd pristúpi k rozhodnutiu v zmysle petitu\nžaloby, požaduje rozhodnutie o trovách konania podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP tak, aby nepriznal\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o VO zákazka na účely tohto zákona je zmluva s peňažným plnením\nuzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane\na jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,\nuskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.\n19. Podľa § 3 ods. 3 zákona o VO zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto\nzákona je zákazka, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej\ndokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele\n45 Spoločného slovníka obstarávania (ďalej len „slovník obstarávania“), alebo uskutočnenie stavby.\nStavba na účely tohto zákona je výsledok stavebných prác ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu\nalebo technickú funkciu, a uskutočnenie stavby zodpovedá požiadavkám verejného obstarávateľa alebo\nobstarávateľa.\n20. Podľa § 3 ods. 4 zákona o VO zákazka na poskytnutie služby na účely tohto zákona je zákazka,\nktorej predmetom je poskytnutie služby, okrem zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3. Zákazka, ktorej\npredmetom je poskytnutie služby a ktorá zahŕňa ako vedľajšiu činnosť stavebné práce uvedené v oddiele\n45 slovníka obstarávania, sa považuje za zákazku na poskytnutie služby. Zákazka, ktorej predmetom je\ndodanie tovaru aj poskytnutie služby, sa považuje za zákazku na poskytnutie služby, ak predpokladaná\nhodnota služby prevyšuje predpokladanú hodnotu tovaru.\n\n21. Podľa § 15 ods. 1 zákona o VO koncesia na stavebné práce je zákazka rovnakého typu ako zákazka\nna uskutočnenie stavebných prác s tým rozdielom, že protiplnením za stavebné práce, ktoré sa majú\nuskutočniť je buď len právo na využívanie stavby na dohodnutý čas alebo toto právo spojené s peňažným\nplnením. V koncesnej zmluve verejný obstarávateľ a koncesionár dohodnú rozsah práva na využívanie\nstavby, ktorého súčasťou môže byť aj poberanie úžitkov z nej, ako aj výšku a podmienky prípadného\npeňažného plnenia.\n22. Podľa § 15 ods. 2 zákona o VO koncesia na služby je zákazka rovnakého typu ako zákazka na\nposkytnutie služby s tým rozdielom, že protiplnením za služby, ktoré sa majú poskytnúť je buď len\nprávo využívať poskytované služby na dohodnutý čas alebo toto právo spojené s peňažným plnením.\nV koncesnej zmluve verejný obstarávateľ a koncesionár dohodnú rozsah využívania poskytovaných\nslužieb, ktorého súčasťou môže byť aj poberanie úžitkov z nich, ako aj výšku a podmienky prípadného\npeňažného plnenia.\n23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek\npostupovať podľa tohto zákona.\n24. Podľa § 9 ods. 3 zákona o VO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého\nzaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp\nhospodárnosti a efektívnosti.\n25. Podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona o VO úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi\npokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu\npodľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, alebo ak uzavrel zmluvu\nrokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie.\n26. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o VO 2 Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo\nobstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu,\nkoncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným\ntýmto zákonom.\n27. Podľa § 149 ods. 7 zákona o VO konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa,\nkeď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Ak\nsa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu kontroly podľa § 146, konanie o uložení pokuty možno\nzačať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výkone kontroly.\n28. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n29. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023\nvykonávať svoju činnosť správny súd, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende\nvo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nV súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025,\nbola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu a\nregistra 10S správneho súdu.\n31. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu žaloby a uplatnených žalobných bodov\na vzhľadom na to, že ide o žalobu vo veciach správneho trestania, rozhodnutie preskúmal aj podľa §\n195 SSP za účelom zistenia, či je prítomná existencia tzv. vád trestania.\n32. Žalovaný pri ukladaní sankcie aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia\n\nzákona o VO, kedy podľa § 149 ods. 1 písm. a) tohto zákona bolo možné za posudzované konanie\nuložiť žalobcovi sankciu vo výške 5 % zmluvnej ceny. Rovnaká úprava výšky sankcie za protiprávne\nkonanie žalobcu bola ponechaná aj v neskoršom zákone o VO 2 v jeho ustanovení § 182 ods. 1 písm. a).\n33. Neskorším zákonom č. 179/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“) došlo k zmene ustanovenia § 182 ods. 1 písm. a) zákona\no VO 2, kedy pôvodná výška sankcie 5 % zmluvnej ceny bola zmenená na zákonom ustanovené rozpätie\nod 0,1% do 5% zmluvnej ceny. Za posudzované konanie žalobcu by teda po uvedenej novelizácii\nbolo možné uložiť miernejšiu (priaznivejšiu) sankciu oproti sankcii, ktorú bolo možné uložiť za účinnosti\npredchádzajúceho zákona o VO.\n34. Z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami\nplatnými v trestnom práve. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva sa prejavuje pri\ntrestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z Ústavy\nSlovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky,\ntrestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.\nNeskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. (...) Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzároveň odkazuje na zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych\nsankciách, schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991, podľa znenia ktorej, ak po spáchaní činu\nnadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o\nuložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019).\n35. Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte\nuložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak\nnásledne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, je\npovinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto\nzmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej. Správne súdy\nsú v zmysle § 195 písm. d) SSP povinné prihliadať na výnimku zo zásady retroaktivity vyplývajúcej z\nčl. 50 ods. 6 Ústavy SR, resp.\n§ 2 ods. 1 Trestného zákona, a to z úradnej povinnosti aj nad rámec rozsahu a dôvodov správnej žaloby\n(obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/59/2025 zo dňa\n22.08.2025).\n36. Správny súd so zreteľom na citované závery preto prihliadol na zmenu zákonnej úpravy,\nktorá priniesla pre žalobcu eventuálnu možnosť byť za konštatované protiprávne konanie postihnutý\nmiernejšie, ako to bolo v čase rozhodovania prvostupňového orgánu a samotného žalovaného.\n37. Súčasne je nutné pripomenúť, že do § 182 ods. 9 zákona o VO 2 bol novelou zakomponovaný aj\ninštitút mimoriadneho zníženia sankcie o 50 % v prípade, že by verejný obstarávateľ za stanovených\npodmienok súhlasil s vytýkanými porušeniami zákona a vyjadril súhlas s tým, že sa dopustil\nprejednávaných správnych deliktov.\n38. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia preto správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Uvedené rozhodnutia sa zrušujú aj v spojitosti so zistenou\nvadou trestania podľa § 195 písm. d) SSP, keďže ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa\nTrestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania v rámci\nposudzovanej veci.\n39. Správny súd považoval za potrebné dať odpoveď aj na podstatu žalobných námietok žalobcu, ktorá\nspočívala v nesprávnom právnom posúdení konania žalobcu ohľadne uzatvorenia koncesnej zmluvy,\nv námietke uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty žalovaným a zmätočnosti napadnutého\nrozhodnutia.\n\n40. V prvom rade správny súd poukazuje na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci C-856/24 zo dňa 09.07.2026, Sad Trasporto Locale SpA v. Provincia autonoma di Bolzano,\nz ktorej vyplýva, že pojem „koncesia na služby“ sa vzťahuje na odplatnú zmluvu, prostredníctvom\nktorej verejný obstarávateľ poveruje poskytovaním a riadením služieb hospodársky subjekt, pričom\njej protiplnením je právo na využívanie predmetných služieb, prípadne spolu s peňažným plnením.\nUdelenie koncesie na služby zahŕňa prenesenie prevádzkového rizika na koncesionára, ktoré zahŕňa\nriziko na strane dopytu alebo ponuky, alebo obe tieto riziká, čo znamená neistotu, pokiaľ ide o možnosť\nnávratnosti uskutočnených investícií alebo nákladov vzniknutých pri poskytovaní služieb. Z toho vyplýva,\nže rozdiel medzi verejnou zákazkou na služby a koncesiou na služby spočíva v protiplnení zaplatenom\nposkytovateľovi za poskytnuté služby. Zákazka na služby zahŕňa odmenu, ktorá je poskytovateľovi\nslužieb vyplatená priamo verejným obstarávateľom, zatiaľ čo protiplnenie koncesionára spočíva v práve\nvyužívať službu, ktorá je predmetom koncesie, alebo je toto právo spojené s peňažným plnením.\nUdelenie koncesie teda zahŕňa prenesenie prevádzkového rizika na koncesionára.\n41. Vzhľadom na námietku žalobcu, že žalovaný cituje judikatúru, ktorá nereflektuje zmenený právny\nstav a je zo skoršieho obdobia, ako je platná Smernica, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci veci C-452/23 zo dňa 29.04.2025, Fastned Deutschland GmbH & Co. KG\nv. Die Autobahn GmbH des Bundes (bod 43.), v ktorej uviedol, že „už pred prijatím smernice 2014/23\nsa pripustilo, že skutočnosť, že odmena zmluvného partnera verejného obstarávateľa nepochádza od\ndotknutého verejného orgánu, ale zo súm zaplatených tretími osobami za používanie dotknutého diela\nalebo služieb, znamená, že poskytovateľ znáša s tým súvisiace prevádzkové riziko, a teda charakterizuje\nkoncesiu, a nie verejnú zákazku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2005, Parking Brixen,\nC-458/03, EU:C:2005:605, bod 40). Toto kritérium na rozlíšenie medzi koncesiou a verejnou zákazkou,\nopísané v odôvodnení 18 smernice 2014/23, je teraz zakotvené v článku 5 bode 1 tejto smernice.“\n42. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-451/08 zo dňa 25.03.2010 - Helmut Müller\nGmbH proti Bundesanstalt für Immobilienaufgaben (body 71 a 75) vyplýva, že verejná koncesia na práce\nje podľa článku 1 ods. 3 smernice 2004/18 zákazka rovnakého druhu ako verejná zákazka na práce s\ntým rozdielom, že protiplnením za práce, ktoré sa majú vykonať, je buď len právo na využívanie diela,\nalebo toto právo spojené s peňažným plnením. Navyše treba uviesť, že podstata koncesie spočíva v\nskutočnosti, že samotný koncesionár znáša hlavné alebo v každom prípade podstatné hospodárske\nriziko, ktoré sa viaže na využívanie.\n43. V tejto súvislosti preto správny súd odmieta námietku žalobcu o tom, že žalovaný cituje judikatúru\nzo skoršieho obdobia ako je aktuálne platná Smernica. Výklad pojmu koncesia je judikatúrou Súdneho\ndvora Európskej únie jednotný a prierezový, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o aktuálnu Smernicu\nalebo o pôvodnú Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii\npostupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných\nzákaziek na služby. Najnovšia judikatúra pritom v rámci argumentácie odkazuje na rozhodnutia Súdneho\ndvora Európskej únie, ktoré sú ešte staršie, ako je citovaná judikatúra žalovaným.\n44. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán poukázali na jednotlivé články Zmluvy, v ktorých sú upravené\nmesačné platby žalobcu pre uchádzača v pevných sumách (spotreba + prevádzka, údržba a oprava\nosvetlenia), na právo uchádzača tieto platby upravovať podľa pohybu priemernej ročnej ceny elektrickej\nenergie (jej poklesu alebo nárastu), a na právo uchádzača požadovať od žalobcu navýšenie cien\no mieru inflácie. Rovnako poukázali na ustanovenia Zmluvy ohľadne vylúčenia akejkoľvek zodpovednosti\nuchádzača za škody, okrem zodpovednosti za priamu a zavinenú škodu samotným uchádzačom.\nŽalovaný a prvostupňový orgán hlavne poukázali na skutočnosť, ktorá je aj podľa citovanej judikatúry\nzákladným znakom koncesie, a to, že Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o protiplnení tretích\nsubjektov, t. j. samotných občanov, ako to býva v prípade služieb verejného parkovania, príp. verejnej\nautobusovej dopravy.\n45. Po prieskume relevantných ustanovení Zmluvy sa preto správny súd stotožňuje jednak s uvedenými\nskutkovými zisteniami žalovaného a prvostupňového orgánu a tiež s ich závermi, že v danom prípade\nsa nejedná o koncesiu, ale o zákazku na stavebné práce. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje,\nže podľa Zmluvy žalobca v podstate nepreniesol na uchádzača žiadne prevádzkové riziko a najmä je\nnutné uviesť, že uchádzač na základe Zmluvy neprijíma žiadne iné plnenia od tretích subjektov (od\nobčanov, ako uvádza žalovaný), ale iba od samotného žalobcu. Takto nastavený zmluvný vzťah preto\n\nnijak nepreukazuje, že sa jedná o koncesiu podľa znakov uvedených v zákone o VO, Smernici a ani\npodľa citovanej judikatúry.\n46. Na tomto závere nemenia nič ani námietky žalobcu, že žalovaný nepredložil žiadne ekonomické\nanalýzy, znalecké posudky, príp. číselné vyjadrenia. Tieto skutočnosti sú pre daný zmluvný vzťah medzi\nžalobcom a uchádzačom irelevantné, keďže koncesia už v samotnom základe zmluvnej spolupráce\nmedzi žalobcom a uchádzačom nespĺňa svoje základné znaky, teda prenos rizika na uchádzača a\nplnenia od tretích subjektov. Za riziko v danom prípade nie je možné považovať prípadnú nefunkčnosť\nsvietidiel ako uvádzal žalobca v žalobných námietkach, keďže sa nejedná o trhové riziko spojené\ns neistotou návratu investícii a ani riziko na strane dopytu alebo ponuky. Funkčnosť alebo nefunkčnosť\nsvietidiel súvisí so základným poskytovaním služby a nie s otázkou posudzovania, či sa jedná o koncesiu.\n47. Pokiaľ tiež žalobca uvádza, že zadanie koncesie cestou priameho zadania bez použitia postupov\npodľa zákona o VO nevylučoval ani § 66 ods. 1 zákona o VO, tak táto námietka nemôže obstáť, pretože\nako už bolo uvedené, v posudzovanom prípade nešlo o koncesiu z dôvodu nenaplnenia ich zákonných\nznakov a jej priame zadanie by bolo odôvodnené len vtedy, ak by zákazka tieto znaky koncesie splnila.\n48. Žalobné námietky ohľadne splnenia predpokladov na zadanie koncesie preto správny súd považoval\nza nedôvodné.\n49. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa zmeškania lehoty na uloženie\npokuty žalovaným (tzv. subjektívnou prekluzívnou lehotou). Začiatok plynutia jednoročnej prekluzívnej\nsubjektívnej lehoty na uloženie pokuty, ako sám uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, je nutné\nspájať s dňom prerokovania Protokolu a nie s dňom zverejnenia Zmluvy na webovej stránke žalobcu.\nPrvostupňový orgán (žalovaný) sa nedozvedá o porušení povinností jednotlivých subjektov tým, že\nakýkoľvek subjekt v pozícii verejného obstarávateľa zverejní na svojej webovej stránke odplatnú zmluvu.\nArgumentáciu ohľadne plynutia subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty žalovaný uviedol v bode\n38. svojho rozhodnutia, kedy sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu v tejto veci.\n50. Pokiaľ ide o namietanú zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia medzi jeho výrokovou časťou\na odôvodnením v bode 44. tohto rozhodnutia, správny súd ju nepovažuje za dôvodnú. V danom prípade\nnejde o zmätočnosť, pretože vo výrokovej časti bolo definované samotné konanie žalobcu ako zadanie\nzákazky na uskutočnenie stavebných prác, pričom bod 44. sa venuje tvrdeniami žalobcu o koncesii na\nstavebné práce alebo o koncesii na poskytnutie služieb, teda hovorí stále len o koncesii.\n51. Zostávajúcu žalobnú argumentáciu preto správny súd považoval za nedôvodnú.\n52. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania\nrozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175\nods. 2 SSP. Správny súd na dôvažok odkazuje na už ustálenú judikatúru kasačného súdu (napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Stk/8/2025 zo dňa 30.04.2026),\nktorý rozhodol o nároku na náhradu trov konania v prípade, ak k zrušeniu napadnutých rozhodnutí došlo\nz dôvodu zmeny právnej úpravy v prospech žalobcu - zásada úspechu v konaní je vyjadrená najmä\nv § 167 ods. 1 a 2 SSP a predstavuje základné pravidlo pre rozhodovanie o náhrade trov konania.\nÚspech vo veci sa posudzuje podľa výsledku meritórneho rozhodnutia vo vzťahu k žalobnému návrhu.\nŽalobca je plne úspešný vtedy, ak správny súd jeho žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie; ako\nvyplýva z výroku tohto rozsudku, žalobca bol v konaní pred správnym súdom plne úspešný, a preto\nmu zásadne patrí právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní zároveň správny\nsúd nevzhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 167 ods. 3 písm. a) SSP,\na teda nepriznať žalobcovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ako to uviedol\nkasačný súd vo vyššie špecifikovanom rozhodnutí (v ktorom bol žalovaným práve Úrad pre verejné\nobstarávanie), samotná skutočnosť, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene právnej úpravy\npriaznivejšej pre žalobcu, bez ďalšieho nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 167\nods. 3 písm. a) SSP. Ide o všeobecný dôsledok výkonu zákonodarnej moci, nie o individuálnu okolnosť\nna strane účastníkov konania alebo o takú zvláštnosť prípadu, ktorá by odôvodňovala nepriznanie trov\núspešnému žalobcovi. V konaniach o správnom trestaní je správny súd povinný rešpektovať princípy\ntrestania vrátane zásady použitia neskoršieho priaznivejšieho zákona. Ak teda v priebehu súdneho\n\nprieskumu nadobudne účinnosť právna úprava priaznivejšia pre sankcionovaný subjekt, správny súd\nje povinný na túto zmenu prihliadnuť. Takýto postup nepredstavuje mimoriadnu okolnosť v neprospech\nžalobcu, ale zákonom predpokladaný dôsledok princípov správneho trestania.\n53. Správny súd zároveň nepriznal žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania, a to aj\nnapriek úspechu v kasačnom konaní, keďže mu žiadne trovy v kasačnom konaní nevznikli.\n54. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení\ns § 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§\n443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}