Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/294/2021 z 12. 3. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. marca 2026, sp. zn. BA-5S/294/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1017200771.1 Správny súd v Bratislave | BA-5S/294/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1017200771.1 | 2026-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z., § 18 ods. 1 SP, zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, SSP, zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, TZ, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/016c1d01-85a3-4708-80b8-0d0da19f2870 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1017200771.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-5S/294/2021 1017200771 12. 03. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1017200771.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., IČO: 31 347 037, so sídlom: Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, právne zastúpeného: soukeník – štrpka s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom: Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, IČO: 00 156 426, so sídlom: Botanická 3096/17, 841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 555/2017 zo dňa 08.03.2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. 555/2017 zo dňa 08.03.2017 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec č. k. RO: 2042/2016-252, č. spisu: 156/2015 zo dňa 20.12.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Senec (ďalej aj „prvostupňový orgán“) prostredníctvom svojich inšpektorov vykonala dňa 17.10.2016 u žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka 217, Svätoplukova 29, 903 01 Senec, úradnú kontrolu potravín (ďalej len „kontrola“), zameranú na dodržiavanie všeobecných požiadaviek vyplývajúcich zo zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 152/1995 Z. z.“), pri použití kontrolnej metódy: inšpekcia, odoberanie vzoriek pre analýzu. Z kontrolných zistení bol vypracovaný Záznam o úradnej kontrole potravín č. SC/2016/KO,ŠI,KR,KS/131 zo dňa 17.10.2016 (ďalej len „Záznam z kontroly“) a na ich základe bolo žalobcovi podľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. uložené opatrenie na mieste, a to vykonať účinnú deratizáciu a sanitáciu celej prevádzkarne. Dňa 18.10.2016 bola u žalobcu vykonaná dodatočná kontrola zameraná na overenie splnenia opatrenia uloženého na mieste pri kontrole dňa 17.10.2016, z ktorej bol vyhotovený Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. DÚKP/SC/2016/KS,KA/81 zo dňa 18.10.2016 (ďalej len „Záznam z dodatočnej kontroly“) s výsledkom, že opatrenie bolo splnené. 2. Dňa 21.11.2016 prvostupňový orgán doručil žalobcovi Upovedomenie o začatí správneho konania č. k.: 185/2016-252, č. spisu: 156/2016 zo dňa 16.11.2016, v ktorom mu oznámil začatie správneho konania podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov na základe zistení z kontroly dňa 17.10.2016. 3. Rozhodnutím č. RO: 2042/2016-252, č. spisu 156/2015 zo dňa 20.12.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán vyslovil, že žalobca porušil svoje povinnosti podľa zákona č. 152/1995 Z. z., v zmysle nedostatkov zistených pri kontrole dňa 17.10.2016, čím sa dopustil iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. i), § 28 ods. 2 písm. o) zákona č. 152/1995 Z. z. celkovo troma skutkami založenými na skutkovom základe uvedenom vo výroku prvostupňového rozhodnutia, pri zistení predchádzajúceho potrestania rozhodnutím prvostupňového orgánu č. k. RO: 1092/2016-255, č. spisu: 86/2016 zo dňa 01.07.2016, právoplatným 25.07.2016 s uložením úhrnnej pokuty podľa § 28 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z. z. vo výške X XXX Eur, čím podľa prvostupňového orgánu došlo k opakovanému porušeniu povinností a splneniu podmienok pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. Prvostupňový orgán žalobcovi na základe uvedeného uložil podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. pokutu vo výške XX XXX Eur so splatnosťou v lehote 15 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. 4. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. k.: 555/2017 zo dňa 08.03.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie zmenil. Dospel k záveru, že protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané, nezistil porušenie právnych predpisov a odvolacie námietky žalobcu nepovažoval za opodstatnené. Zistil však dôvody na zmenu prvostupňového rozhodnutia s poukazom na nedostatky odstrániteľné v odvolacom konaní. Žalovaný pri rešpektovaní výsledkov dokazovania vykonaného v prvostupňovému konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie v jeho výroku tak, že doplnil presný popis zistených nedostatkov (identifikoval druhy potravín po dátume minimálnej trvanlivosti), upravil označenie dotknutých právnych predpisov a vyhodnotil opakovanosť protiprávneho konania, pričom uloženú pokutu ponechal v pôvodnej výške. II. Žaloba 5. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“) podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podanou žalobcom v zákonom stanovenej lehote dňa 12.05.2017 prostredníctvom poštovej prepravy na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 5S/93/2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, teda s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav bez opory v administratívnom spise a existenciu takého podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 6. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca zhrnul skutkový stav v danej veci na základe priebehu administratívneho konania a namietal najmä nepreskúmateľnosť zhromaždených dôkazov a výkon kontroly, nesprávnu právnu kvalifikáciu, porušenie práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia. K jednotlivým námietkam uviedol, že prvostupňový orgán porušil § 22 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože kontrola vykonaná dňa 17.10.2016, ako aj dodatočná kontrola zo dňa 18.10.2016, sa uskutočnili bez prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva. Inšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia, ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a začali s výkonom kontrol, pričom si od žiadneho zamestnanca žalobcu nevyžiadali predloženie plnomocenstva alebo iného poverenia, ktoré by ho oprávňovalo na zastupovanie žalobcu pri výkone kontroly. Takto vykonané kontroly označil žalobca za neprípustné a nezákonné. 7. Zároveň podľa žalobcu inšpektori vykonali kontroly bez toho, aby ich sprevádzal akýkoľvek poverený zamestnanec žalobcu. Aj z tohto dôvodu boli vykonané kontroly nezákonné, nakoľko niektoré nedostatky mohli spôsobiť sami inšpektori, a to nesprávnou manipuláciou s potravinami, s cieľom uloženia sankcie žalobcovi. Záznam z kontroly podpísala A. B., zástupkyňa vedúcej filiálky, a Záznam z dodatočnej kontroly B. C., vedúca filiálky, pričom tieto osoby neboli oprávnené konať v mene žalobcu, a teda ani nemali oprávnenie predmetné záznamy podpísať a vyjadriť sa k nim. Žalobcovi bola konaním inšpektorov odňatá možnosť konať a vzniesť voči zisteniam počas výkonu kontrol námietky. Žalobca zdôraznil, že výkon kontroly bez prítomnosti štatutárneho zástupcu alebo splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý by sa mohol kvalifikovane vyjadriť ku všetkým zisteniam, postupom a metódam kontroly, je nezákonný. 8. Vykonanie kontroly podľa žalobcu predstavuje dôležitý úkon správneho orgánu v konaní vo veci uloženia pokuty za porušenie ustanovení zákona č. 152/1995 Z. z., z ktorého sa má vyhotovovať v zmysle § 22 Správneho poriadku zápisnica. V danom prípade však prvostupňový orgán namiesto zápisnice vyhotovil záznamy, pričom tieto nie je možné z obsahového hľadiska považovať za zápisnicu v zmysle § 22 Správneho poriadku, nakoľko nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, ktoré Správny poriadok od zápisnice vyžaduje. Žalobca mal za to, že záznamy nepredstavujú spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom boli vyhotovované jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytili skutočný priebeh kontroly, navyše ich prílohou nie je fotodokumentácia. Žalobca namietal aj vyhotovenie fotodokumentácie, ktorá nie je bližšie špecifikovaná v Zázname z kontroly, a teda podľa neho nie je zrejmé, aká konkrétna fotodokumentácia bola počas kontroly vykonaná, aké nedostatky ňou boli zadokumentované, kto fotografie vyhotovoval a pod. Záznam z kontroly mal byť pevne zviazaný s prílohami vrátane fotodokumentácie, aby bolo zrejmé, že s nimi nikto nemanipuloval, čo však v danej veci nebolo splnené, preto pretrváva pochybnosť o tejto skutočnosti. Žalobca zdôraznil, že ani z jedného vyhotoveného záznamu nie je možné identifikovať priebeh kontroly, čo ktorý inšpektor presne vykonával, koľko výrobkov a ktoré výrobky konkrétne inšpektori počas kontroly kontrolovali a ako na seba nadväzovali jednotlivé kroky kontroly, pričom uvedené spôsobuje to, že záznamy sú nepreskúmateľné, nedôveryhodné a nemôžu byť považované za riadne získané dôkazy v správnom konaní a už vôbec nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty. 9. Vo vzťahu k nesprávnej právnej kvalifikácii žalobca poukázal na zmätočnosť pri právnej kvalifikácii ustanovenia, v zmysle ktorého mu mala byť uložená pokuta. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax žalovaného v obdobných prípadoch, najmä rozhodnutie zo dňa 01.04.2015, č. k.: 776/2015, v ktorom mal žalovaný konštatovať opakované porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 152/1995 Z. z. Žalobca vyvodil, že opakovaným porušením povinností sa rozumie porušenie tej istej povinnosti nielen podľa toho istého odseku, ale aj podľa tohto istého písmena. Na to, aby boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie zvýšenej sadzby v zmysle § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z., sa preto účastník konania musí dopustiť opakovaného porušenia tej istej povinnosti stanovenej určitým písmenom príslušného odseku zákona č. 152/1995 Z. z., za ktorý mu bola prvostupňovým orgánom uložená pokuta, a to do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodnutím prvostupňového orgánu č. k. RO: 1092/2016-255 zo dňa 01.07.2016, na ktoré odkázal prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí, mu bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a), nie podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z. Vzhľadom na to nedošlo k opakovanému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z. Na základe uvedeného neboli splnené podmienky pre uloženie sankcie v zmysle § 28 ods. 7 predmetného zákona, preto sú preskúmavané rozhodnutia v rozpore so zákonom č. 152/1995 Z. z. 10. Žalobca sa ďalej domnieval, že konaním žalovaného a prvostupňového orgánu (ďalej spolu aj „správne orgány“) bol porušený čl. 1, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského sudu v Bratislave sp. zn. 2S/245/2014 zo dňa 25.03.2015, pričom mal za to, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy, a teda mu prislúchajú práva zakotvené v Dohovore a na konanie sa aplikujú aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú ochrany práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru. Podľa žalobcu žalovaný porušil jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, a to najmä tým, že pri rozhodovaní použil nezákonné dôkazy. Žalobca mal tiež za to, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia – podnikateľských priestorov. Na základe uvedených skutočností vyvodil, že výkonom kontroly boli porušené jeho práva vyplývajúce mu z Dohovoru resp. z Ústavy Slovenskej republiky a napadnuté rozhodnutie žalovaného tak predstavuje výsledok nezákonného a nepreskúmateľného postupu. Vykonanou kontrolou bolo porušené právo žalobcu na ochranu súkromia a obydlia, pričom kontrola nebola nevyhnutná v demokratickej spoločnosti, a teda neboli splnené jej podmienky. Príkaz na vykonanie kontroly nevydal sudca ani iný nezávislý orgán, ktorý by zabezpečil nezávislosť takéhoto postupu. Preto žalobca označil kontrolu zo dňa 17.10.2016 vykonanú prvostupňovým orgánom za nezákonnú, v dôsledku čoho jej výsledok v podobe Záznamu z kontroly nesmie byť v uvedenom prípade použitý ako dôkaz. 11. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pri súčasnom uplatnení práva na náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu 12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 03.08.2017, v ktorom zhrnul priebeh administratívneho konania a v plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v preskúmavaných rozhodnutiach. Uviedol, že kontrola bola vykonaná dňa 17.10.2016, čo možno považovať zároveň za čas spáchania zistených správnych deliktov podľa zákona č. 152/1995 Z. z., preto postupoval podľa zákona účinného do 31.12.2016. Pri rozhodovaní vychádzal z materiálov, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a tieto boli podľa neho zistené a získané zákonným spôsobom. Podľa žalovaného bolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil svoje povinnosti v zmysle nedostatkov zistených vykonanými kontrolami, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z. a došlo aj k opakovanému porušeniu povinnosti, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. Podľa žalovaného bolo preukázané, že žalobca nedodržiaval požiadavky upravené zákonom č. 152/1995 Z. z. a osobitnými predpismi tak, ako boli skutkovo vymedzené v preskúmavaných rozhodnutiach. 13. Žalovaný k námietkam žalobcu o nepreskúmateľnosti zhromaždených dôkazov a výkonu kontroly konštatoval, že bola vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly potravín. Poukázal na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Frekvencia úradných kontrol potravín musí byť pravidelná a úmerná riziku a je potrebné, aby sa ďalšie kontroly ad hoc vykonávali kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržania predpisov. 14. Žalovaný zdôraznil, že úradná kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade, ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona č. 152/1995 Z. z., v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Záznamy vyhotovené v predmetnej veci podľa žalovaného obsahujú všetky potrebné náležitosti, pričom neboli podané žiadne námietky ani v čase kontroly, ani v lehote určenej zákonom č. 152/1995 Z. z. 15. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom žurnalizácie Záznamu z kontroly, žalovaný uviedol, že zamestnancovi žalobcu bol predmetný záznam priamo odovzdaný, takže je vylúčená manipulácia s ním. Strany predmetného záznamu sú chronologicky usporiadané a očíslované av ľavom hornom rohu sú strany spojené „zošívačkou“. Všetky listiny tvoriace súčasť spisu sú v časovom slede od najstaršej po najmladšiu, evidované, kedy bola ktorá listina do spisu doručená alebo založená. Fotografie boli zaslané žalobcovi spolu s upovedomením o začatí správneho konania, žalobca mal teda možnosť oboznámiť sa s dôkazným materiálom. Žalovaný ďalej konštatoval, že dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol Záznam z kontroly a nie fotodokumentácia, ktorá je len podporou popísaných zistení a samotná nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Navyše voči priebehu a výsledkom kontroly nepodal žalobca žiadne námietky v zákonnej lehote. 16. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnej právnej kvalifikácii žalovaný uviedol, že z jeho strany ide o nepochopenie tzv. absorpčnej zásady používanej pri ukladaní pokuty za viaceré správne delikty, keďže je presvedčený, že pokuta je ukladaná iba za jeden, a to najzávažnejší správny delikt. Podľa názoru žalovaného však v prípade, ak sa prevádzkovateľ dopustil viacerých správnych deliktov, správny orgán má za použitia tzv. absorpčnej zásady uložiť pokutu za všetky správne delikty, ale podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. Skutočnosť, že bola uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší, však neznamená, že ostatné konania neboli posudzované a sankcionované. Vo výroku rozhodnutia boli jednotlivé porušenia jednoznačne vymedzené, bola dostatočne a podrobne posúdená opakovanosť skutku a boli uvedené rozhodnutia, v nadväznosti na ktoré bolo konanie posúdené ako opakované. Spáchanie ďalších správnych deliktov je potrebné zohľadniť ako priťažujúcu okolnosť pri určení pokuty v rámci sadzby pre najzávažnejší správny delikt, pritom je potrebné vziať do úvahy ich počet, závažnosť a tiež skutočnosť, ak niektoré z nich sú posúdené ako opakované. Ďalej uviedol, že v prípade ukladania pokút v zmysle ustanovenia § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. nemožno vychádzať zo striktne jazykového (gramatického) výkladu. Aplikácia ustanovenia § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade, ak právnická alebo fyzická osoba podnikateľ v priebehu jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu bola uložená pokuta v zmysle § 28 ods. 4 predmetného zákona, opätovne poruší akúkoľvek jednu povinnosť, za porušenie ktorej mu bola už vyššie uvedená pokuta uložená. 17. Žalovaný dodal, že kontroly sú vykonávané v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, vykonáva ich kontrolný orgán z vlastného podnetu v zmysle vopred schválených harmonogramov kontrol alebo z podnetu tretej osoby (podnet spotrebiteľa). Kontrola bola v predmetnej veci vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly potravín tak európskych, ako aj vnútroštátnych. Zásah prvostupňového orgánu bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Pri kontrole potravín dňa 17.10.2016 neboli žiadne práva žalobcu na ochranu práva na spravodlivý proces porušené ani dotknuté. Orgán kontroly postupoval v danom prípade zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, kontrolné činnosti, ktoré vykonáva, sú logickým a zákonným dôsledkom jeho postupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodržiava predpisy potravinového práva. Nebolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť obydlia, pretože také právo právnickej osobe neprináleží. Orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje schválenie kontroly žiadnym nezávislým orgánom vopred, je to nemožné z právneho i z praktického hľadiska. Kontroly sa vykonávajú neohlásené. Orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné kontroly potravín vždy s cieľom ochrany života a zdravia ľudí a zvierat a vždy v súlade so zákonom. 18. Prvostupňový orgán mal podľa žalovaného dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia, zistil skutočný stav veci a vykonal všetky dostupné dôkazy, pri ich hodnotení postupoval dôsledne, dôkazný postup dostatočne popísal a logicky i vecne zdôvodnil a uviedol, ktoré skutočnosti vzal pri svojom rozhodovaní za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a jednoznačne preukazujú, že skutky sa stali. Napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný a obsahuje predpísané náležitosti. Žalovaný zotrval na všetkých svojich argumentoch, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 19. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť podľa § 190 SSP. 20. V rámci reakcie na doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe sa žalobca vyjadril podaním doručeným krajskému súdu 18.09.2017 (replika). Zopakoval, že záznamy nepredstavujú spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom boli vyhotovované jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytávajú skutočný priebeh vykonaných kontrol. K nesprávnej právnej kvalifikácii protiprávneho konania uviedol, že naďalej trvá na argumentoch uvedených v žalobe s tým, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. Preto zároveň považoval výšku pokuty za neprimeranú. 21. K porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia žalobca uviedol, že s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení k žalobe nesúhlasí, pretože vychádza z nepochopenia zmyslu a účelu čl. 6 a čl. 8 Dohovoru. Trval na tom, že kontrola zo dňa 17.10.2016 vykonaná prvostupňovým orgánom nebola nevyhnutná v demokratickej spoločnosti, a teda kritériá, ktoré musia byť splnené na to, aby správny orgán v rámci výkonu svojej právomoci mohol zasiahnuť do práva na ochranu obydlia právnickej osoby, neboli v danom prípade splnené. Na tom podľa žalobcu nič nemení ani skutočnosť, že správne orgány výkon kontroly realizovali na základe zákona, ktorý im vykonanie kontroly umožňuje, nakoľko výkon týchto kontrol musí predovšetkým rešpektovať základné práva vyplývajúce z právnych noriem vyššej právnej sily, ako je Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a teda aj ustanovenia Dohovoru. Pri výkone kontrol je pritom potrebné dbať na uplatňovanie základných zásad výkonu verejnej moci, a to najmä vtedy, ak sa nimi zasahuje do základných práv a slobôd fyzických alebo právnických osôb, čomu postup prvostupňového orgánu nezodpovedal. Výkonom kontroly dňa 17.10.2016 boli porušené základné práva žalobcu, keďže príkaz na jej vykonanie nevydal sudca, resp. iný nezávislý orgán, ktorý by zabezpečil nezávislosť takéhoto postupu, počas jej výkonu nebola prítomná žiadna nezávislá tretia osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh kontroly, a teda by kontrolovala inšpektorov v ich postupe pri kontrole, ako aj to, či neporušili pravidlá vzťahujúce sa na výkon kontroly, prípadne práva, resp. právom chránené záujmy žalobcu. 22. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe a v jej žalobnom petite. IV. Rozsudok krajského súdu, kasačné konanie 23. Krajský súd rozsudkom č. k. 5S/93/2017-83 zo dňa 30.04.2019 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení k veci samej (body 78. až 87. rozsudku krajského súdu) poukázal na to, že „...podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmäo vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. V citovanej právnej úprave zákonodarca ustanovuje, že správny orgán spisuje zápisnicu pri ústnom podaní, pri dôležitom úkone v konaní, pri ústnom pojednávaní a ak vo veci koná a rozhoduje kolektívny správny orgán pri hlasovaní. Podľa okolností prípadu je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité, čo vyplýva z dikcie zákonom stanovenej „najmä“. Zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom procesnom úkone, resp. konaní o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec správneho orgánu. Dôležitosť zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37), pričom zápisnica je len jeden z možných dôkazov v správnom konaní (34 ods. 2), a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že žalobca v stanovisku k začatiu správneho konania nevzniesol námietku, v ktorej by vyjadril pochybnosti k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, uvedených v zázname z úradnej kontrole potravín zo dňa 17.10.2016 a ani k fotodokumentácii tvoriaceho prílohu upovedomenia o začatí správneho konania. Správny súd dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice prvostupňovým orgánom z vykonanej úradnej kontroly potravín a v danom prípade nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd uvádza, že prvostupňový orgán pri výkone úradnej kontroly postupoval v súlade s § 18 ods. 3, § 20 ods. 8, 9 až 11 zákona č. 152/1995 Z. z. čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, 2, 3čl. 10 ods. 2 písm. a/ až i/ nariadenia (ES) č. 882/2004. Z uvedených ustanovení nariadenia (ES) č. 882/2004 a § 20 zákona č. 152/1995 Z. z. je zrejmé, že úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či žalobca si plní povinnosti určené zákonom č. 152/1995 Z. z. Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že inšpektori vykonávajúci kontrolu sa preukázali služobnými preukazmi z čoho vyplýva, že úradná kontrola bola vykonávaná s vedomím a za prítomnosti zamestnanca žalobcu - zástupca vedúceho prevádzky p. A. B.. Pre úplnosť správny súd dodáva, že úradná kontrola bola vykonávaná v častiach prevádzky, ktoré súviseli s manipuláciou s potravinami a ich umiestňovaním na trhu. Ďalej, ako vyplýva z administratívneho spisu žalovaného, žalobca voči priebehu a výsledku úradnej kontroly a uloženým opatreniam nepodal námietky v lehote podľa § 20 ods. 11 zákona č. 152/1995 Z. z. Vzhľadom na uvedené správny súd námietky žalobcu uvedené v časti II. bod 2 žaloby nepovažuje za právne opodstatnenú. Námietku žalobcu uvedenú v časti II. bod 4. správny súd považuje za neopodstatnenú. Žalobca v žalobe poukázal na judikatúru ESĽP sťažnosť č. 37971/97 Société Colas and Others v. France a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/04 z 31.03.2004 a domáhal sa toho, aby na jeho prípad boli ich závery aplikované. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a na rozsudok sp. zn. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25.01.2012, ktorý uviedol cit.: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.“ Pre úplnosť správny súd uvádza a zastáva názor, že uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/2004 zo dňa 31.03.2004, že nie je z neho možné vychádzať, pretože predmetom konania pred ústavným súdom bola sťažnosť obchodnej spoločnosti vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 19 ods. 1, 2 a čl. 21 ods. 1, 2 ústavy a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného úradu justičnej polície PZ Nové Zámky, Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky a Mestskej polície mesta Nové Zámky pri vykonaní prehliadky sídla, uskutočnenej 19.06.2003. Táto sťažnosť bola odmietnutá a ústavný súd sa v odôvodnení uznesenia problematikou porušenia uvedených základných práv ani nezaoberal. Správny súd sa taktiež oboznámil z uznesením Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 259/05-16 zo dňa 16.12.2005 a zistil, že obchodná spoločnosť v sťažnosti namietala porušenie jej základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy a základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 ústavy vydaním (14.06.2005) a realizáciou (21.06.2005) príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov Úradom justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Banskej Bystrici so súhlasom prokuratúry v Banskej Bystrici. Je potrebné uviesť, že ani toto uznesenie je možné aplikovať na prejednávanú vec. Správny súd námietku žalobcu o nezákonnosti kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú, keď právomoc k výkonu úradnej kontroly potravín, pri kontrole povinností, pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, vyplýva pre žalovaného z ust. § 18 ods. 1 a 2, § 21 písm. c/ a 23 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z., ako aj Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 , keď podľa správneho súdu ust. § 1 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z.z. vylučuje aplikáciu nariadenia č. 882/2004 len na vykonávanie úradných kontrol na overovanie dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami. Z čl. 1 bod 1 nariadenia č. 882/2004, ktoré nie je z aplikácie zákona č. 152/1995 Z. z. vylúčené, je zrejmé, že úradná kontrola podľa uvedeného nariadenia je vykonávaná aj na zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa (čl. 1 bod 1 písm. b/ nariadenia č. 882/2004). Ani z iných ustanovení nariadenia č. 882/2004 nevyplýva, že nariadenie č. 882/2004 nie je možné aplikovať v postupe podľa zákona č. 152/2004 Z. z. Nariadenie č. 882/2004 prenecháva národným vládam úpravu orgánov a ich kompetencie, pri úradných kontrolách. Zákon č. 152/1995 Z. z. právomoc vykonávať úradné kontroly potravín deleguje na orgány vymedzené v § 21 tohto zákona. Orgány, ktoré sú kompetentné vykonávať úradnú kontrolu potravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa SR a jednotlivé regionálne veterinárne a potravinové správy. Úradná kontrola je vykonávaná prostredníctvom zamestnancov - kontrolórov - inšpektorov. Zákon č. 39/2007 Z. z. v § 6 ods. 3 písm. a/, v zákone č. 152/1995 Z. z. v § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 písm. d/, § 23 upravuje, že kontrolu potravín sú kompetentní vykonávať regionálna a veterinárna a potravinová správa, za ktorú konajú jej jednotliví zamestnanci - inšpektori. Správny súd k tvrdeniu žalobcu, že bolo porušené jeho právo podľa čl. 8 Dohovoru s poukazom na rozsudok ESĽP Société Colas Est proti Francúzsku zo dňa 16.04.2002, sťažnosť č. 37971/97 poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/262/23015 zo dňa 27.09.2017, ktorý sa vysporiadal s touto námietkou žalobcu, ktorú uviedol v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1723/2014 zo dňa 19.06.2014, s uvedeným právnym názorom sa plne stotožnil, cit: „Na základe uvedeného podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných kontrol potravín a odber vzoriek vykonávajú v rámci svojho pôsobenia regionálne veterinárne a potravinové správy prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním v súlade so zákonom o potravinách, tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade nemohlo byť porušené v danej veci právo na súkromie podľa čl. 8 dohovoru. Taký výklad, aký uvádza žalobca by nepochybne šiel na rámec jeho dikcie, pretože keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzky zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti žalobcu, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín. Odvolací súd preto považuje úradnú kontrolu potravín vykonanú 14. januára 2014 v čase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkovej jednotke za zlučiteľnú s obmedzením práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru, ktoré prislúcha žalobcovi. Námietku žalobcu uvedenú v časti II. Bod 3 správny súd považuje za neopodstatnenú. Žalobca namietal aplikáciu § 27 ods. 7 zákona č. 152/2004 Z. z. v súvislosti s ukladaním pokuty. Správny súd poukazuje na právoplatné prvostupňové správne rozhodnutie č. k. RO: 1092/2016-255 zo dňa 01.07.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.07.2016; č. k.: RO: 1305/2015-255, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.11.2015. Pokuty uložené uvedenými právoplatnými správnymi rozhodnutiami boli uložené za porušenie povinností upravených v § 28 ods. 4 písm. a/, § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z. z. Napadnutým rozhodnutím bola uložená žalobcovi pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona č. 152/1995 Z. z. Správny súd je toho názoru, že žalovaný relevantným spôsobom uplatnil aplikáciu § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z, preto správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.“ 24. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 1Asan/24/2019 zo dňa 29.09.2021, právoplatným dňa 20.04.2022 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“) tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení NSS SR uviedol (body 21. až 27. rozsudku kasačného súdu): „Kasačnému súdu (znalému predchádzajúcej judikatúry v obdobných veciach) sa pri prvotnom oboznamovaní sa so sťažnostnými bodmi ako potenciálne najzávažnejšia javila námietka proti posúdeniu pokutovaného porušenia zákona ako opakovaného, čo viedlo žalovanú k uloženiu pokuty v sprísnenej sadzbe v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Preto kasačný súd sprvu zameral svoju pozornosť na tento sťažnostný bod, čím však nijako neprejudikoval posúdenie dôvodnosti ostatných sťažnostných bodov. Kasačný súd rozumel argumentácii žalovanej v preskúmavanom rozhodnutí i v súdnom konaní tak, že v skoršom rozhodnutí prvostupňového orgánu č. k. RO: 1029/2016-255 z 01.07.2016 sa vo výroku konštatovalo, že sa sťažovateľka dopustila okrem iného aj správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, a v ďalšom výroku bola uložená pokuta v zmysle absorbčnej zásady podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. To by pri ďalšom správnom delikte, ktorý mal byť spáchaný podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách (a ktorého sa týka súdená vec), aj podľa názoru kasačného súdu odôvodňovalo uplatnenie § 28 ods. 7 zákona o potravinách (m. m. pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/7/2018 z 02.04.2019, D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, body 45-49). Sťažovateľka však v celom konaní popierala žalovanou tvrdený fakt, že jej bola pokuta v onom skoršom rozhodnutí uložená aj za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Sťažovateľka poukázala na to, že správny súd sa k tomuto problému vyjadril zmätočne a bez dostatočného odôvodnenia. Ňou citovaný bod 87 odôvodnenia napadnutého rozsudku (pozri vyššie bod 11) naozaj nedáva zrozumiteľnú odpoveď, ako súd dospel k záveru, že bola splnená podmienka opätovného porušenia povinností, za ktoré už bola uložená pokuta. Správny súd nevysvetlil, ako verifikoval sťažovateľkou nastolenú skutkovú otázku skoršieho uloženia sankcie za rovnaký delikt, a nedal zrozumiteľnú odpoveď na námietku nesprávneho právneho posúdenia. Navyše v uvedenom odseku odôvodnenia ani na takýto skorší delikt (podľa písm. i/) vôbec nepoukazuje. Nie je teda zrejmé, ako správny súd došiel k záveru, že právne posúdenie žalovanej je správne. Kasačný súd hľadal v súdnom i administratívnom spise uvedené skoršie rozhodnutie prvostupňového orgánu, aby sa sám oboznámil s presným znením jeho výrokovej časti. Takéto rozhodnutie sa však v spisoch nenachádzalo. Preto kasačný súd nielenže nemohol považovať nevyhovenie žalobnému bodu za dostatočne odôvodnené, ale nie je mu ani jasné, z akých listín správny súd vychádzal. Z podaní účastníkov totiž nebolo nesporné, čo bolo obsahom onoho skoršieho rozhodnutia, i keď je zrejmé, že aj sťažovateľka potvrdzuje jeho existenciu. Z tohto dôvodu kasačný súd považoval za nevyhnutné zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec správnemu súdu na ďalšie konanie. Od správneho súdu sa v ďalšom konaní očakáva, že si vyjasní, aký skutkový stav a na základe akých podkladov považuje za preukázaný. Zároveň sa musí vysporiadať s otázkou úplnosti administratívneho spisu, a či boli podklady pre rozhodnutie dostatočné pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia. Ak to bude považovať za nevyhnutné, môže aj sám vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu. V každom prípade však musí riadne preskúmať námietku sťažovateľky, ktorá tvrdí nenaplnenie predpokladov aplikácie sporného § 28 ods. 7 zákona o potravinách; následne musí svoj záver aj dostatočne odôvodniť. Kasačný súd poukazuje aj na zásady uvedené v § 195 S.s.p., osobitne v písm. a/. Keďže kasačný súd zistil nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v takej časti, ktorá je pre jeho udržateľnosť rozhodujúca, mal za to, že nie je potrebné a vhodné, aby ďalej podrobne skúmal námietky sťažovateľky voči právnemu posúdeniu veci správnym súdom, keď bude povinnosťou správneho súdu vecou sa opäť nanovo zaoberať. Kasačný súd však napriek tomu vo vzťahu k ostatným sťažnostným bodom odkazuje na podrobné a výstižné právne posúdenie v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/32/2018 z 30.06.2020, D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X (body 31-43), ktoré je s ohľadom na rovnaké, resp. obdobné sťažnostné body (námietky k začatiu, priebehu kontroly a následnému zaznamenaniu jej priebehu, právo na súkromie) značne prenositeľné aj na súdenú vec. Obdobne je možné poukázať na závery najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 4Asan/29/2018 z 13.11.2019, D.:E.: F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X (body 46-50).“ V. Konanie pred krajským súdom po vydaní rozsudku kasačného súdu 25. Po tom, ako sa vec vrátila z kasačného súdu, jej bola na krajskom súde pridelená nová sp. zn. 5S/294/2021. 26. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.04.2022 žalovaný v nadväznosti na rozsudok kasačného súdu a jeho závery doplnil administratívny spis v danej veci tým, že súdu predložil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. k. RO: 1092/2016-255, č. spisu: 86/2016 zo dňa 01.07.2016, právoplatné dňa 25.07.2016. V podaní zároveň uviedol, že predmetné rozhodnutie preukazuje skutočnosť, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti došlo k opakovanému porušeniu povinnosti v kontrolovanej prevádzkarni žalobcu, za ktoré mu bola uložená pokuta vo zvýšenej sadzbe podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. 27. Podanie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 10.09.2025. 28. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 14.07.2022 sa k veci vyjadril žalobca. Dal do pozornosti zmenu zákona č. 152/1995 Z. z., ktorá podľa neho mohla mať zásadný vplyv na výsledok konania, berúc do úvahy povinné uplatnenie nepravej retroaktivity. Žalobca naďalej zotrval na svojich argumentoch bližšie popísaných v žalobe a podaniach predložených súdu. K zmene zákona č. 152/1995 Z. z., ktorá bola vykonaná zákonom č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 211/2022 Z. z.“ alebo „novela“), vysvetlil, že na jej základe sa s účinnosťou od 01.07.2022 zmenilo ukladanie sankcií za umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti, pričom na základe novely bola akceptovaná premisa, že je nutné rozlišovať medzi umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume spotreby a potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (ďalej len „DMT“), keďže DMT indikuje kvalitu potravín, nie bezpečnosť; sankcionovaný je ďalej len predaj potravín po uplynutí DMT, ak správne orgány preukážu, že nie sú bezpečné po uplynutí 45 dní po DMT; skutková podstata umiestňovania na trh potravín po DMT bola preklasifikovaná na menej závažný správny delikt podľa § 28 ods. 3 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z. v znení novely a je sankcionovaný pokutou v rozpätí od 500 Eur do 200 000 Eur namiesto doterajšieho rozpätia 1 000 Eur až 500 000 Eur; v prípade zistenia opätovného porušenia zákazu umiestňovania na trh potravín po uplynutom DMT do jedného roka je možné uložiť pokutu do dvojnásobku sadzieb podľa § 28 ods. 3 predmetného zákona, t. j. v sadzbe 1 000 Eur až 400 000 Eur namiesto doterajšieho 2 000 Eur až 1 000 000 Eur. 29. Žalobca zdôraznil, že z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, že ani pri jednom druhu potravín po DMT nebola preukázaná ich nebezpečnosť, nešlo o konzumné vajcia ani mäsové konzervy a dva druhy potravín mali byť umiestňované na trh do 45 dní pod DMT. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že podľa novej právnej úpravy by žalobcovi nebola uložená pokuta za umiestňovanie na trh potravín po uplynutí DMT. Ďalej žalobca poukázal na to, že v prípade umiestňovania na trh potravín viac ako 45 dní po uplynutí DMT došlo k zásadnej zmene kvalifikácie tohto skutku, pričom tento sa považuje za iný správny delikt podľa § 28 ods. 3 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z. a nie je zaradený medzi najzávažnejšie správne delikty podľa § 28 ods. 4 písm. i) predmetného zákona. Naďalej zotrval na tom, že opakovanosť protiprávneho konania nebola preukázaná, v dôsledku čoho nebolo možné aplikovať prísnejšiu kvalifikovanú skutkovú podstatu. Zhrnul, že systém sankcií zavedených novelou je výrazne priaznivejší než uplatnil žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach, pričom podľa neho je potrebné aj v danej veci aplikovať právnu úpravu cez prizmu trestnoprávnych zásad ukladania trestov, t. j. je potrebné skutky posúdiť pre páchateľa priaznivejšie. Žalobca vo veci aplikácie neskoršej právnej úpravy poukázal okrem iných aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019, v zmysle ktorého je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu právnej úpravy sankcie, hoci nastala až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca uzavrel, že je zrejmé, že novela môže mať priaznivý vplyv na výsledok konania v prospech žalobcu, a zotrvávaním na pôvodnej právnej úprave je zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu tým, že mu je uložená neprimerane prísna sankcia. 30. Vzhľadom na uvedené opätovne navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu s tým, že nebola naplnená opakovanosť protiprávneho konania a je daná povinnosť aplikovať právnu úpravu priaznivejšiu pre páchateľa. 31. Podaním doručeným súdu dňa 10.02.2025 žalobca svoju argumentáciu doplnil, keď uviedol, že uložením neprimeranej pokuty správne orgány porušili trestnoprávnu zásadu ukladania trestov – zásadu úmernosti sankcie sankcionovaného skutku, na čo je podľa žalobcu súd povinný prihliadať ex offo. Ďalej zdôraznil význam čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky i zásadnú modifikáciu právnej úpravy po novele a vyjadril názor, že konanie žalobcu by v časti nemohlo byť sankcionované vôbec, resp. nebolo by možné aplikovať § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. Taktiež v tejto veci poukázal na ustálenú rozhodovaniu prax správnych súdov. Žalobca na dôvažok zotrval na žalobnom petite vrátane priznania práva na náhradu trov konania. 32. Predmetné podania žalobcu boli doručené žalovanému v dňoch 18.04.2023 a 10.09.2025 s možnosťou vyjadriť sa v lehote určenej súdom, žalovaný však túto možnosť nevyužil a nevyjadril sa k nim. VI. Relevantná právna úprava 33. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 34. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 35. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 36. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 37. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 38. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 39. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 40. Podľa § 195 písm. d) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. 41. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 42. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 43. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016 orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a) nezabezpečuje zdravotné prehliadky zamestnancov, b) používa na výrobu potravín zložky, ktoré nespĺňajú kvalitatívne požiadavky, c) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, na ktorých výrobu boli použité nepovolené zložky alebo zakázané zložky okrem prídavných látok, aróm a technologických pomocných látok, d) nevedie záznamy o dodávateľoch a odberateľoch v záujme vysledovateľnosti potravín, e) nenahlási vopred príslušnému orgánu úradnej kontroly príchod zásielky, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky a jej množstvo podľa § 7b, f) vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, g) umiestňuje na trh potraviny, ktorým sa pripisujú iné vlastnosti, ako potravina má, h) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom, i) umiestňuje na trh potraviny, ktoré sú balené do obalov alebo obalových materiálov, ktoré nespĺňajú požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami, j) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny neschválené orgánom verejného zdravotníctva podľa § 6 ods. 3 písm. a), k) nezabezpečí registráciu prevádzkarne vrátane predaja na diaľku podľa § 6, l) neoznačuje krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť údajom o ich zložení a dátume spotreby na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny, m) predáva potraviny na miestach, na ktorých je predaj zakázaný, n) umiestňuje na trh potraviny, pri ktorých bolo zistené prekročenie najvyššieho prípustného množstva prídavných látok, extrakčných činidiel, technologických pomocných látok, aróm a kontaminantov, maximálnych limitov zvyškov prípravkov na ochranu rastlín a zvyškov veterinárnych liečiv a analýzou rizika nebola potvrdená ich bezpečnosť, o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh, p) nesplnila povinnosť uloženú v § 12a ods. 1 písm. b), q) nesplnila povinnosť podľa § 8 ods. 3. 44. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016 orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, b) používa na výrobu potravín zložky po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti, c) umiestňuje na trh potraviny neznámeho pôvodu alebo ich vyrába zo zložiek neznámeho pôvodu, d) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny bez označenia ich alergénnych zložiek, ak ich obsahujú, e) používa pri výrobe potravín vodu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu, f) vyrába alebo umiestňuje na trh neschválené geneticky modifikované potraviny [ § 6 ods. 3 písm. e)], g) sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín, h) ohrozí alebo poškodí zdravie ľudí, i) umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. 45. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016 ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. 46. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde ak do jedného k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 47. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2022 orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a) nezabezpečuje zdravotné prehliadky zamestnancov, b) používa na výrobu potravín alebo pokrmov zložky, ktoré nespĺňajú kvalitatívne požiadavky, alebo ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, c) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, na ktorých výrobu boli použité nepovolené zložky alebo zakázané zložky okrem prídavných látok, aróm a technologických pomocných látok, d) nevedie záznamy o dodávateľoch a odberateľoch v záujme vysledovateľnosti potravín, e) nepodá informáciu o dovoze alebo informáciu o dodávke podľa § 7b príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, f) vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, alebo nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 5 prvej vety, g) umiestňuje na trh potraviny, ktorým sa pripisujú iné vlastnosti, ako potravina má, h) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom, i) umiestňuje na trh potraviny, ktoré sú balené do obalov alebo obalových materiálov, ktoré nespĺňajú požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami, j) umiestňuje na trh nové potraviny, ktoré nie sú povolené Európskou komisiou a nie sú zaradené do únijného zoznamu povolených nových potravín alebo ktoré sa nepoužívajú ako zložka do potravín alebo ako zložka na potravinách v súlade s podmienkami použitia a požiadavkami na ich označovanie podľa osobitných predpisov, k) umiestňuje na trh výživové doplnky, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, l) nezabezpečí registráciu prevádzkarne vrátane predaja na diaľku podľa § 6, m) neoznačuje krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť údajom o ich zložení a dátume spotreby na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny, n) predáva potraviny na miestach, na ktorých je predaj zakázaný, o) umiestňuje na trh potraviny, pri ktorých bolo zistené prekročenie najvyššieho prípustného množstva prídavných látok, extrakčných činidiel, technologických pomocných látok, aróm a kontaminantov, maximálnych limitov zvyškov prípravkov na ochranu rastlín a zvyškov veterinárnych liečiv a analýzou rizika nebola potvrdená ich bezpečnosť, p) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 48. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2022 orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 500 eur do 200 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a) používa technológie, ktoré nezodpovedajú hygienickým a zdravotným požiadavkám na výrobu potravín, na manipulovanie s nimi a na ich umiestňovanie na trh, b) používa do potravín nepovolené alebo zakázané prídavné látky, arómy a technologické pomocné látky, c) vyrába alebo umiestňuje na trh geneticky modifikované potraviny neoznačené podľa osobitných predpisov, d) porušuje zákaz klamlivého označenia potravín alebo ich klamlivej reklamy, e) používa označenie pôvodu alebo zemepisné označenie alebo označenie zaručenej tradičnej špeciality, f) nedodržiava podmienky bezodplatného prevodu potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 9 alebo predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 14 alebo ods. 15, g) porušuje zákaz umiestňovania potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti na trh podľa § 6 ods. 18 alebo ods. 19, h) porušuje pri uskutočňovaní propagácie a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. q), i) porušuje zákaz propagácie a marketingu potravín predávaných po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 12 ods. 1 písm. s). 49. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2022 orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, b) používa na výrobu potravín alebo pokrmov zložky po uplynutí dátumu spotreby, c) umiestňuje na trh potraviny neznámeho pôvodu alebo ich vyrába zo zložiek neznámeho pôvodu, d) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny bez označenia prítomnosti výrobkov a látok spôsobujúcich alergiu alebo neznášanlivosť, ak ich obsahujú, e) používa pri výrobe potravín vodu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu, f) vyrába alebo umiestňuje na trh neschválené geneticky modifikované potraviny [§ 6 ods. 5 písm. e)], g) sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín, h) ohrozí alebo poškodí zdravie ľudí, i) umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby, j) zrušené od 21.7.2022. 50. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2022 ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. 51. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2022 ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 52. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 53. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 54. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 55. Podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. VII. Posúdenie veci správnym súdom 56. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/294/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/294/2021. 57. Správny súd vzhľadom k absencii dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP preskúmal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku dňa 12.03.2026. Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 19.11.2025 (oznámenie bolo vyvesené od 19.11.2025 do 12.03.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP, správny súd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 12.03.2026. 58. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane konania, ktoré vydaniu preskúmavaných rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a pri viazanosti právnym názorom NSS SR, vysloveným v rozsudku kasačného súdu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie existencie vady nesprávneho právneho posúdenia danej veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 59. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. i), § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. uložená pokuta vo výške 16 000 Eur za to, že umiestňoval na trh päť druhov potravín po uplynutom DMT, za porušenie povinnosti udržiavať potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby a povinnosti starať sa o ničenie hlodavcov, teda za to, že sa dopustil správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. i), § 28 ods. 2 písm. o) zákona č. 152/1995 Z. z., a to opakovane s ohľadom na rozhodnutie prvostupňového orgánu č. k. RO: 1092/2016-255, č. spisu: 86/2016 zo dňa 01.07.2016, právoplatné dňa 25.07.2016. 60. Reflektujúc na závery rozsudku kasačného súdu, sa správny súd v prvom rade zameral na otázku úplnosti administratívneho spisu a otázku skutkového stavu, ktorý sa týkal opakovanosti konania žalobcu vo vzťahu k aplikácii § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. na danú vec. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že administratívny spis bol na podklade pokynu kasačného súdu doplnený podaním žalovaného, doručeným krajskému súdu dňa 21.04.2022, o rozhodnutie prvostupňového orgánu č. k. RO: 1092/2016-255, č. spisu: 86/2016 zo dňa 01.07.2016, právoplatného dňa 25.07.2016, z ktorého bez pochybností vyplýva, že dňa 26.11.2015, kedy bola v prevádzkarni žalobcu: BILLA s.r.o., filiálka 217, Svätoplukova, Senec, vykonaná úradná kontrola potravín, sa žalobca šiestimi skutkami dopustil iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. i), § 28 ods. 4 písm. a), § 28 ods. 2 písm. o) zákona č. 152/1995 Z. z., za čo mu bola uložená (úhrnná) pokuta vo výške 3 000 Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. (ďalej len „predchádzajúce rozhodnutie“). Správny súd preto ustálil, že za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z. už bol žalobca potrestaný a z jeho strany teda došlo (konaním uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia) do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré mu už bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 predmetného zákona. Táto skutočnosť, aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Asan/7/2018 zo dňa 02.04.2019 (body 45. – 49., m. m.), v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, odôvodňovala aplikáciu § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. na danú vec. 61. Správny súd však v priebehu súdneho konania zistil, že došlo k legislatívnej zmene právnej úpravy zákona č. 152/1995 Z. z., ktorá zmena bola prijatá zákonom č. 211/2022 Z. z., a to s účinnosťou od 01.07.2022. Zmena právnej úpravy sa dotkla okrem iného aj ustanovenia § 28 ods. 4 písm. i), ktoré v spojení s § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. bolo aplikované pri ukladaní (úhrnnej) sankcie za spáchanie správnych deliktov v danej veci. Zmena právnej úpravy vo vzťahu k § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z. spočívala vo vypustení jednej z alternatív postihnuteľného protiprávneho konania a došlo k úprave skutkových podstát správnych deliktov vo vzťahu k potravinám po uplynutí DMT [konkrétne z § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z. bola vypustená skutková podstata správneho deliktu umiestňovania na trh potravín po uplynutí DMT s tým, že skutkové podstaty správnych deliktov vo vzťahu k potravinám po uplynutí DMT boli zaradené do § 28 ods. 3 písm. f) až i) zákona č. 152/1995 Z. z., teda medzi menej závažné skutkové podstaty], a tým došlo aj k zmene sadzby pokuty za takéto správne delikty [umiestňovanie na trh potravín po uplynutí DMT malo byť sankcionované podľa § 28 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z. z., v ktorom je rozpätie sadzby pokuty od 500 Eur do 200 000 Eur oproti § 28 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z. z. s rozpätím výšky pokuty od 1 000 Eur do 500 000 Eur]. Zákonodarca teda po novele začal rozlišovať medzi umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume spotreby a potravín po uplynutom DMT ako spoločensky odlišne nebezpečných typov konania. Skutková podstata umiestňovania na trh potravín po DMT bola preklasifikovaná na menej závažný správny delikt podľa § 28 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení novely a v súčasnosti je menej prísne sankcionovaná. S týmito zmenami sa potom spája aj aplikácia ustanovenia § 28 ods. 6, ktoré súvisí s ukladaním pokút podľa § 28 ods. 1 až ods. 3, a aplikácia ustanovenia § 28 ods. 7, ktoré súvisí s ukladaním pokút podľa § 28 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z. z. 62. Keďže jeden zo skutkov žalobcu, uvedených v napadnutom rozhodnutí (skutok v poradí prvý), za ktorý spolu s ďalšími dvoma skutkami bola žalobcovi napadnutým rozhodnutím uložená pokuta vo výške XX XXX Eur, sa týkal umiestňovania na trh potravín po uplynutom DMT, pričom tento správny delikt ako v tom čase najprísnejšie trestný bol základom pre uloženie úhrnnej sankcie za všetky tri správne delikty, je možné konštatovať, že zmena právnej úpravy má zásadný vplyv na posúdenie danej veci, vrátane možnej aplikácie § 28 ods. 7 predmetného zákona na danú vec. Táto skutočnosť teda má kardinálny dopad na právne posúdenie napadnutým rozhodnutím sankcionovaného konania žalobcu, a to jednak vo vzťahu k otázke existencie, resp. zániku trestnosti, i výšky ukladanej sankcie, vrátane ukladania sankcie za opakované konanie. 63. Z uvedených skutočností je tak jednoznačné, že zmena právnej úpravy sa priamo dotýka ustanovení, ktoré boli aplikované pri ukladaní pokuty vo vzťahu k žalobcovi v predmetnom konaní, a tieto zmeny sú v jeho prospech, hoci nastali až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom sú spôsobilé ovplyvniť výsledok celého konania. V kontexte povinnosti súdu zohľadniť zmenu právnej úpravy v prospech žalobcu správny súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), ktorý v nadväznosti na zmenu právnej úpravy zákona č. 152/1995 Z. z. prijatú zákonom č. 211/2022 Z. z. účinnú od 01.07.2022 vyslovil: „Správne súdy sú zároveň v zmysle § 195 písm. d) Správneho súdneho poriadku povinné prihliadať na zásadu, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Novela zákona č. 152/1995 Z. z. účinná od 1. júla 2022 preto správnym súdom vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a teda už netvorí súčasť právneho poriadku. Právna istota formálne nastolená právoplatnosťou rozhodnutia orgánu verejnej správy o uložení sankcie nechráni žiadne základné právo ani slobodu, lebo "protistranou" žalobcov v konaniach pred správnymi súdmi je štát, zastúpený orgánom verejnej správy, a verejnomocenská pozícia vylučuje, aby bol nositeľom základných práv a slobôd potenciálne chránených právnou istotou nastolenou právoplatnosťou rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie.“ (Zb. Us. 54/2022, právna veta). ÚS SR v predmetnom rozhodnutí dôvodil, že „...v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a druhý ústavne nekonformný), všeobecné súdy majú povinnosť vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca z čl. 152 ods. 4 ústavy sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. Ústavne konformný výklad právnej normy, resp. výklad právnej normy totiž nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad, ale o faktickú novelizáciu právnej normy a odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti (II. ÚS 244/09, I. ÚS 212/06, I. ÚS 338/06). Ústavný súd poukazuje na vôľu zákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie...Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č.16922/90]. Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že správny delikt má trestnú povahu, nebráni tomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán. ESĽP však k tomu dôvodí, že pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou je, že orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a nestranného tribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. V opačnom prípade (absencia postavenia nezávislého a nestranného súdu), tak ako to je aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia ich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie ESĽP z 28.1.1983 vo veci Albert and Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č.7299/75, 7496/76). Práve preto je nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov...Z rozsudku ESĽP vo veci Engel a ďalší v. Holandsko (sťažnosti č.5100/71, 5101/71, rozsudok z 8.6.1976) vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, či je konkrétny správny delikt "trestný" v zmysle čl. 6 dohovoru, ESĽP prihliada na tri kritéria (ďalej len "engelovské kritériá"), ktorými sú: a) kvalifikácia deliktu podľa vnútroštátneho práva; b) povaha deliktu; c) druh a závažnosť sankcie, ktorá za delikt hrozí. Nadväzne na to Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") dôvodí, že "trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi." (rozsudok č.k. 8 Sžo 147/2008 z 12. marca 2009). Niet pochýb, že sankcie ukladané podľa napadnutého ustanovenia napĺňajú "engelovské" kritériá, preto ich možno považovať sa trestné sankcie. Aplikácia zásady použitia neskoršej priaznivejšej právnej úpravy zo strany správneho súdu, ktorá nastala až po vydaní (právoplatnosti) preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, bola najvyšším súdom taktiež judikovaná rozsudkom č.k. 4Asan/2/2019 z 5. novembra 2019, publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.R 20/2021. Podľa právnej vety tohto rozhodnutia: "Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenuv právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej...“ (Zb. Us. 54/2022, body 16. – 25.). 64. Podľa judikatórnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) platí, že: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“ (R 20/2021). Taktiež podľa NS SR „...ak v čase rozhodovania správneho súdu už nie je konanie sťažovateľa deliktuálnym konaním, a to vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre sťažovateľa ako páchateľa, ktorá dekriminalizovala jeho deliktuálne správanie, musí na túto skutočnosť správny súd prihliadnuť ex lege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ vôbec nenamieta. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikáciu inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov.“ (R 52/2018). 65. Obdobné závery vo vzťahu k aplikácii práva Európskej únie a povinnosti súdov prihliadať na zmenu právnej úpravy aj v kasačnom konaní potvrdil i Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 01.08.2025, C-544/23, v ktorom na základe prejudiciálnych otázok položených zo strany NSS SR vyslovil, že „Článok 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že: sa môže uplatniť na správnu sankciu trestnoprávnej povahy, ktorá bola uložená na základe pravidla, ktoré bolo po uložení tejto sankcie zmenené spôsobom, ktorý je priaznivejší pre sankcionovanú osobu, pokiaľ táto zmena odráža zmenu postoja k trestnoprávnej kvalifikácii skutkov, ktorých sa dopustila táto osoba, alebo k trestu, ktorý sa má uložiť. Článok 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že: súd, ktorý rozhoduje o kasačnej sťažnosti proti súdnemu rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý opravný prostriedok podaný proti správnej pokute, ktorá má trestnoprávnu povahu a patrí do pôsobnosti práva Únie, je v zásade povinný uplatniť voči odsúdenej osobe priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení tohto súdneho rozhodnutia, bez ohľadu na to, že vo vnútroštátnom práve sa toto rozhodnutie považuje za právoplatné.“ 66. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade s ústavnokonformným výkladom právnych predpisov a so zásadami správneho trestania, reflektujúc na judikatúru, rešpektujúc práva dotknutých účastníkov konania, bolo podľa názoru správneho súdu potrebné v danom konaní zohľadniť zmenu právnej úpravy, ku ktorej v priebehu konania pred správnym súdom došlo a ktorá má zásadný vplyv na posúdenie podstatných skutočností vo vzťahu k žalobcovi. Správne súdy nie sú podľa § 195 písm. d) SSP viazané rozsahom ani dôvodmi žaloby, pokiaľ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je nutné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci administratívneho trestania. K zásadám ukladania pritom patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie [čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 195 písm. d) SSP]. Aplikácia inštitútu nepravej retroaktivity je tak prípustná, ak je v prospech páchateľa. 67. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s čl. 50 ods. 6, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, aplikujúc ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) s poukazom na § 195 písm. d) SSP (per analogiam), pri zachovaní práva účastníkov konania vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam (žalobca sa k zmene právnej úpravy vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.07.2022 a 10.02.2025, žalovaný právo vyjadriť sa nevyužil), zrušil preskúmavané rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na potrebu dodržania zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré sú aplikovateľné aj na správne trestanie v danej veci, a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 68. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, preto bolo potrebné obe preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 69. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 70. Úlohou prvostupňového orgánu v novom konaní bude vysporiadať sa s aplikáciou zmeny právnej úpravy na danú vec a vyhodnotiť ju v prospech žalobcu, pričom bude zároveň potrebné, aby tento orgán svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil vo vzťahu k všetkým nastoleným otázkam vrátane prípadne uloženej sankcie za správne delikty a jej výšky. Aktuálne ohľadom aplikácie § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. na danú vec správny súd upriamuje pozornosť na to, že bude úlohou konajúcich orgánov v ďalšom konaní ustáliť, či aplikácia tohto ustanovenia v kontexte so zmenou právnej úpravy je vôbec v danej veci možná. Prvostupňový orgán, viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, bude povinný aplikovať novú právnu úpravu v jej komplexnosti, pri zohľadnení zásad správneho trestania a subsidiárneho použitia trestnoprávnych zásad ukladania trestov. 71. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, spadajúcimi pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, sa správny súd nezaoberal, keďže ich hodnotenie je s ohľadom na vytýkané vady preskúmavaných rozhodnutí predčasné. 72. V súlade so závermi NSS SR vyslovenými v rozsudku kasačného súdu správny súd ad marginem (okrajovo) poukazuje na obdobné námietky ako v prejednávanej veci (začatie, priebeh, zaznamenanie úradnej kontroly potravín, právo na súkromie žalobcu), s ktorými sa v právne a skutkovo obdobných veciach tých istých účastníkov konania už vysporiadal NS SR v rozsudkoch sp. zn. 1Asan/32/2018 zo dňa 30.06.2020 (body 31. až 43.), sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019 (body 46. až 50.), ako aj NSS SR v rozsudku sp. zn. 1Asan/18/2020 z 31.01.2023 (najmä body 38. až 47.), pričom ich NS SR ani NSS SR nepovažovali za opodstatnené. 73. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 467 ods. 3 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania. 74. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.