Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sa/14/2024 z 12. 10. 2026
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 12. októbra 2026, sp. zn. 17Sa/14/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0824100760.3
Správny súd v Bratislave | 17Sa/14/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0824100760.3 | 2026-10-12 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 246 ods. 2 SSP, zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, § 3 ods. 1 písm. d) SSP, § 6 ods. 1 SSP, § 6 ods. 2 písm. e) SSP, § 242 ods. 1 SSP, § 244 ods. 1 SSP, § 246 ods. 1 SSP, § 99 SSP, § 97 SSP, § 105 SSP, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z., § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 9/2010 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z. z., § 22 zákona č. 9/2010 Z. z., § 171 ods. 1 SSP, § 168 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4d2dd40-5b81-49cb-936a-726e0df03ff3
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0824100760.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
17Sa/14/2024
0824100760
12. 10. 2026
JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI:SK:SpSBA:2026:0824100760.3

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX/
XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63
Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 16. septembra 2024 sa žalobca domáhal, aby
súd uložil Sociálnej poisťovni, ústredie povinnosť konať a rozhodnúť (v lehote určenej súdom) o jeho
žiadosti zo dňa 7. mája 2024.
2. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 18Sa/3/2024-28 zo dňa 17. októbra 2024
bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád žaloby, okrem iného na odstránenie nedostatku procesnej
podmienky podľa § 246 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), a to doručením súdu oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti
podľa osobitného predpisu alebo vybavenia podnetu prokurátorom. Žalobcovi na odstránenie tohto
nedostatku/doplnenia žaloby stanovil lehotu 25 dní od doručenia uznesenia. Správny súd v uznesení
žalobcu poučil o procesných následkoch nedoplnenia žaloby.
3. V podaní zo dňa 28. októbra 2024 žalobca uviedol, že žalobu proti nečinnosti podal z dôvodu, že
žalovaná nerozhodla písomným rozhodnutím v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote o jeho písomnej
žiadosti zo dňa 7. mája 2024 a nerozhodla o nej ani po márnom uplynutí lehoty. Poukázal, že dňa 7. júna
2024 podal v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) sťažnosť adresovanú Sociálnej poisťovni, ústredie, avšak
v zákonom stanovenej lehote a ani po jej uplynutí od žalovanej Oznámenie o výsledku prešetrenia
sťažnosti zo dňa 7. júna 2024 neobdŕžal. Ako prílohu zaslal list žalovanej z 28. mája 2024, ktorým
bolo vybavené jeho podanie zo dňa 7. mája 2024, ktorým žiadal o obnovu konania vo veci starobného
dôchodku.
4. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k. 18Sa/3/2024-44 zo dňa 12. novembra 2024 bola
vec postúpená Správnemu súdu v Bratislave a na tunajšom súde bola vedená pod sp. zn. 17Sa/14/2024.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po

vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.
8. Podľa § 242 ods. 1 prvej vety SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
9. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
10. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
11. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí
byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie
podnetu prokurátorom.
12. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred
podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.
13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
14. Správny súd prv než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky konania
ustanovené pre daný druh žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f)
SSP zastaviť. Aj keď boli v danom prípade realizované procesné úkony podľa § 105 SSP, na procesné
podmienky musí súd prihliadať kedykoľvek počas konania podľa § 97 SSP (teda v akomkoľvek štádiu).
15. Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k
žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa
osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava reflektuje na zásadu
subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade
nečinnosti, má byť v prvom rade realizované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými
prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca
preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 244 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 2 SSP a teda, že
vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením
sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo
vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé,
že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných žalobách podľa SSP.
V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci
samej, nejedná sa len o formálnu náležitosť.
16. Prílohy žaloby proti nečinnosti majú sčasti odlišnú povahu než prílohy prikladané žalobcami v
konaniach o všeobecnej správnej žalobe, či ostatných správnych žalobách. Prílohy vymedzené v

§ 246 ods. 2 SSP totiž preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré
tvoria conditio sine qua non pre obrátenie sa na správny súd. Nedodržanie týchto postupov, resp.
nepreukázanie tejto skutočnosti bude mať za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP
(Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava :
C. H. Beck, 2018, § 246.).
17. Správny súd v prejednávanom prípade nemal preukázané, že žalobca v konaní o jeho žiadosti zo 7.
mája 2024 (o obnovu konania vo veci starobného dôchodku), vyčerpal osobitné postupy ustanovené
zákonom, keďže ani na výzvu súdu nepripojil oznámenie o výsledku prešetrenia jeho sťažnosti na
nečinnosť podľa zákona o sťažnostiach alebo vybavenie podnetu prokurátorom podľa zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, tak ako to vyžaduje § 246 ods. 2 SSP. V
podaní zo dňa 28. októbra 2024 žalobca uviedol, že podal sťažnosť dňa 7. júna 2024, avšak oznámenie
o výsledku prešetrenia jeho sťažnosti neobdŕžal. K uvedenému podaniu pripojil list žalovanej z 28. mája
2024, ktorým bolo vybavené jeho podanie zo dňa 7. mája 2024. Za oznámenie o výsledku vybavenia
sťažnosti nemožno však považovať list žalovanej, ktorým žalovaná vybavila samotnú žalobcovu žiadosť
zo dňa 7. mája 2024, nakoľko nešlo o vybavenie sťažnosti na nečinnosť podľa zákona o sťažnostiach.
18. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach je sťažnosťou podanie fyzickej osoby alebo
právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých
sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Sťažnosťou podľa
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach je aj podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým
poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je
v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 2 zákona o sťažnostiach sa podanie posudzuje
podľa obsahu. Zákon o sťažnostiach teda výslovne rozlišuje sťažnosť smerujúcu proti činnosti (postupu)
orgánu verejnej správy, sťažnosť smerujúcu proti jeho nečinnosti (pasivite), ako aj sťažnosť, ktorou
je poukazované na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy. Na to, aby bola splnená
obligatórna podmienka konania o žalobe proti nečinnosti podľa § 244 ods. 1 a § 246 ods. 2 SSP,
musí predchádzajúca sťažnosť v administratívnom konaní materiálne smerovať proti nečinnosti orgánu
verejnej správy (t. j. proti protiprávnemu nepokračovaniu v začatom administratívnom konaní podľa § 3
ods. 1 písm. d/ SSP) a predložené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti sa musí týkať práve tejto
namietanej nečinnosti. Uvedené vyplýva aj z § 244 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobcom je fyzická osoba,
ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne
vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
19. Správny súd sa venoval obsahu podanej sťažnosti zo dňa 7. júna 2024, keďže žalobca tvrdil,
že oznámenie o výsledku prešetrenia tejto sťažnosti neobdŕžal (hoci súdu nepreukázal ani doručenie
predmetnej sťažnosti zo dňa 7. júna 2024 žalovanej). Správny súd po posúdení obsahu tejto sťažnosti
dospel k záveru, že predmetná sťažnosť nesmerovala materiálne proti nečinnosti, pretože je zrejmé,
že žalobca v nej vyjadruje nesúhlas s výsledkom vybavenia jeho žiadosti zo dňa 7. mája 2024 (t.j.
nespokojnosť s obsahom listu žalovanej z 28. mája 2024, ktorým bola vybavená uvedená žiadosť
žalobcu zo dňa 7. mája 2024). Nečinnosť však nie je stav, keď vec je vybavená (hoc aj listom - opatrením),
aj keď takéto vybavenie veci nie je podľa predstáv žiadateľa. Sťažnosť zo 7. júna 2024 preto materiálne
nesmeruje proti nečinnosti orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, keďže smeruje proti
forme a obsahu vybavenia jeho žiadosti zo dňa 7. mája 2024 (teda proti činnosti). K žalobe priloženú
sťažnosť z 11. júla 2024 správny súd vyhodnotil ako nerelevantnú pre prejednávaný prípad, keďže
uvedená sťažnosť (adresovaná Ministrovi spravodlivosti SR) smeruje proti vedúcej útvaru sociálneho
zabezpečenia GR ZVJS, a nie proti nečinnosti žalovanej.
20. Žalobca preto nepreukázal, že by pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy
podal sťažnosť, ktorou by namietal nečinnosť žalovanej, k žalobe nepriložil oznámenie o výsledku
prešetrenia sťažnosti na nečinnosť podľa § 20 zákona o sťažnostiach a nepriložil ani vybavenie podnetu
prokurátorom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Navyše
ustanovenie § 22 zákona o sťažnostiach upravuje aj postup prešetrenia spôsobu vybavenia prvotnej
sťažnosti (pri právnej úprave, v ktorej zákonodarca nepočítal s vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia,
možno za vybavenie sťažnosti považovať de facto aj jej nevybavenie) vedúcim orgánu verejnej správy
(resp. iným príslušným orgánom), pričom až za predpokladu, že opomenutá by zostala aj táto nová
sťažnosť, správny súd by považoval prostriedky nápravy za neúspešne vyčerpané.

21. Z uvedených dôvodov správny súd nemal preukázané splnenie obligatórnej zákonnej procesnej
podmienky konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v podobe úplného vyčerpania
osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach, resp. podľa
zákona o prokuratúre podľa § 244 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 2 SSP.
22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj
keď žalovanej vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia
konania žalobcom, ich náhradu jej však nepriznal, pretože jej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne
vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a ani si ich náhradu
žalovaná neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.