{"guid": "c84638af-00e2-4efd-8f6e-7cb7563f660b:642ff5c2-efec-4157-ab44-8a6dc931ddae", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101447.1", "spisova_znacka": "20SaZ/9/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 20SaZ/9/2026 z 25. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. septembra 2026, sp. zn. 20SaZ/9/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101447.1", "identifikacne_cislo": "0726101447", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2026-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "nazov": "§ 206 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-501", "nazov": "§ 501 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-501", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-501"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-501"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/642ff5c2-efec-4157-ab44-8a6dc931ddae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101447.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101447.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101447.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n20SaZ/9/2026\n0726101447\n25. 09. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726101447.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu:\nAnatolii LEMEHA, narodený XX. XXXXX XXXX, štátny príslušník Ukrajiny, bez dokladu totožnosti, toho\nčasu umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Medveďov 244, 930 07\nMedveďov, právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské\nnábrežie 14, 945 01 Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a\ncudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Račianska 62,\n812 72 Bratislava, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu\nžalovaného č. A./XXXX-XX zo dňa 02. septembra 2026, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. A./XXXX-XX zo dňa 02.09.2026, ktorým bol\nžalobca Anatolii LEMEHA, narodený XX. XXXXX XXXX, štátny príslušník Ukrajiny, bez dokladu\ntotožnosti, dňom 02. septembra 2026 zaistený na čas nevyhnutne potrebný najviac do 02. novembra\n2026, z r u š u j e .\nII. Žalovanému n a r i a ď u j e žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustiť.\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Dňa 01.09.2026 v čase o 21:15 hod. bol žalobca predvedený na Obvodné oddelenie Policajného\nzboru Bratislava Nové Mesto – Východ, kde uvádzal, že je štátnym príslušníkom Poľskej republiky.\nŽalobca bol stotožnený na základe fotografie cestovného dokladu nachádzajúcej sa v jeho mobilnom\ntelefóne. Lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené,\nže nemá udelený na území Slovenskej republiky žiadny druh pobytu. Žalobcu si dňa 02.09.2026 v čase\no 00:15 hod. prevzala hliadka Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava z dôvodu začatia konania\no administratívnom vyhostení.\n2. Žalovaný podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)\nrozhodnutím č. A./XXXX-XX zo dňa 02. septembra 2026 administratívne vyhostil žalobcu z územia\nSlovenskej republiky a z územia všetkých členských štátov na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 zákona\no pobyte cudzincov. Zároveň mu podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov uložila zákaz\nvstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 2 (dva) roky\na podľa § 83 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov neurčila lehotu na vycestovanie z dôvodu\n\nexistencie rizika úteku. Na tomto rozhodnutí bola vyznačená doložka právoplatnosti dňom 02.09.2026. K\nprekážkam administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, 2 a 4 zákona o pobyte cudzincov žalovaný\nuviedol iba že „nezistil prekážky administratívneho vyhostenia účastníka konania z územia Slovenskej\nrepubliky“, pričom na strane 6 odôvodnenia odôvodnil možnosť zaistenia žalobcu citáciou ustanovenia\n„§ 88 ods. 1 písm. k) zákona o pobyte cudzincov“.\n3. Žalovaný následne rozhodnutím č. A./XXXX-XX zo dňa 02. septembra 2026 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) ako zaistil žalobcu dňa 02.09.2026 v čase o 11:30 hod. podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 02.11.2026 a podľa §\n88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov“).\n4. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil ustanoveniami § 88 ods. 1 písm. b), § 88 ods. 2, § 88 ods. 4, § 88\nods. 5, § 84 ods. 1 písm. a) a d), § 89 ods. 1 písm. a) a b), § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a čl.\n5 ods. 1 písm. f) a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).\nUviedol, že žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez platného cestovného dokladu a\npobytového oprávnenia, pričom na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení mu nebola určená\nlehota na vycestovanie. Riziko úteku odôvodnil absenciou dokladov, nelegálnym pobytom, nedostatkom\nfinančných prostriedkov a neexistenciou väzieb na území SR. K účelu zaistenia žalovaný výslovne\nuviedol: „Útvar policajného zaistenia pre cudzincov bude počas doby zaistenia účastníka konania\npreverovať možnosť vyhostenia účastníka konania do domovskej krajiny, resp. do inej krajiny, do ktorej\nsa dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho príjme. Následne bude zabezpečovať technicko-personálne\nzabezpečenie návratu, taktiež je potrebné účastníkovi konania zabezpečiť náhradný cestovný doklad,\nnakoľko účastník konania takýmto dokladom nedisponuje.“. Skúmal aj možnosť uloženia miernejších\ndonucovacích opatrení podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov, pričom dospel k záveru, že žalobca\nnespĺňa zákonné podmienky, keďže nepreukázal zabezpečenie ubytovania a finančných prostriedkov\nvo výške 56 eur na deň podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 499/2011 Z. z.\nII. Žaloba\n5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 10. septembra 2026, doručenou žalovanému dňa\n11. septembra 2026, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. A./XXXX-XX zo dňa 02.\nseptembra 2026, nariadenia bezodkladného prepustenia zo zaistenia a priznania náhrady trov konania.\n6. Žalobca namietal, že jeho zaistenie je za daného skutkového stavu neúčelné, nepreskúmateľné a\nnezákonné. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je iba mechanickou reprodukciou zákonného textu bez\nnáležitého odôvodnenia. Poukázal na zásadný zásah do osobnej slobody garantovanej čl. 8 Listiny\nzákladných práv a slobôd a čl. 5 Dohovoru. Namietal porušenie zásady materiálnej pravdy a povinnosti\nsprávneho orgánu zistiť skutkový stav ex offo podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku (s odkazom na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/34/2010).\n7. Ako nosný hmotnoprávny dôvod žalobca uviedol, že je štátnym občanom Ukrajiny, v ktorej prebieha\nozbrojený konflikt. V prípade návratu do krajiny pôvodu existuje reálne riziko ohrozenia jeho života v\nzmysle čl. 3 Dohovoru. Žalobca uviedol, že sa do bojov zapojiť nechce, bojí sa o svoj život v prípade\nnávratu a zdôraznil, že hoci konanie o vyhostení a konanie o zaistení sú dve odlišné konania, nie sú\nizolované, pričom nerealizovateľnosť vyhostenia priamo zakladá neúčelnosť zaistenia cudzinca.\nIII. Vyjadrenie a ďalšie podanie žalovaného\n8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15. septembra 2026 navrhol, aby Správny súd\nv Bratislave správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Trval na tom, že zaistenie žalobcu je účelné,\nprimerané a v súlade so zákonom. Poukázal na formulačné nedostatky žaloby (§ 83 ods. 2 písm.\nc/ namiesto písm. a/) a tvrdil, že samotná existencia ozbrojeného konfliktu neznamená automatické\nporušenie čl. 3 Dohovoru a žalobca neuviedol individuálne okolnosti prenasledovania. Žalovaný predložil\nvyjadrenie a administratívny spis súdu dňa 15.09.2026.\n\n9. Následne dňa 18. septembra 2026 žalovaný predložil správnemu súdu písomné doplnenie, ktorého\nprílohou bolo oznámenie Národnej ústredne Interpol Bratislava zo dňa 17. septembra 2026, obsahujúce\nsprávu Interpolu Kyjev vydanú na základe žiadosti žalovaného zo dňa 14. septembra 2026. Z tohto\noznámenia vyplýva, že podľa dostupných evidencií Ukrajiny bola potvrdená totožnosť žalobcu a bolo\nzistené, že po žalobcovi je na Ukrajine vyhlásené pátranie v súvislosti s trestným konaním pre skutok\npodľa § 407 ods. 5 Trestného zákonníka Ukrajiny, pričom bolo vydané aj uznesenie ukrajinského súdu,\nktorým bolo nariadené zadržanie žalobcu za účelom jeho predvedenia.\nIV. Relevantná právna úprava\n10. Podľa § 206 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní\nviazaný žalobnými bodmi.\n11. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n12. Podľa § 206 ods. 5 SSP správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne\nzmenili okolnosti veci.\n13. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby\npodľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie\no predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi bezodkladné prepustenie\nžalobcu zo zaistenia.\n14. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\n15. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.\n16. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n17. Podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do\nštátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté,\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Podľa § 81 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\ncudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa\nodseku 1 alebo odseku 2.\n18. Podľa článku 15 ods. 1 druhej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa\n16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych\npríslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“)\nzaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun,\na vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.\n19. Podľa článku 15 ods. 4 návratovej smernice keď sa ukáže, že odôvodnený predpoklad na odsun z\nprávnych alebo iných dôvodov už neexistuje, alebo že prestali platiť podmienky ustanovené v odseku\n1, zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí.\n20. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem zákonného zatknutia\nalebo iného pozbavenia slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo\nosoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním\nustanoveným zákonom.\n\n21. Podľa čl. 3 Dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestu.\n22. Podľa čl. 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie nikto nesmie byť vysťahovaný, vyhostený\nani vydaný do štátu, v ktorom existuje vážne riziko, že bude vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n23. Podľa § 501 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) vydanie osoby do cudziny na trestné stíhanie alebo na výkon trestu je\nneprípustné, ak ide o trestný čin výlučne politickej alebo vojenskej povahy.\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a/ SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v režime konania\no správnej žalobe vo veciach zaistenia (druhý diel štvrtej hlavy tretej časti SSP) v zákonnej lehote podľa\n§ 228 SSP.\n25. Správny súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 206 ods. 3 SSP, podľa ktorého správny súd\nposudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Ako\nuž Správny súd v Bratislave vo viacerých veciach uzavrel (napr. sp. zn. 17Saz/1/2023 -rozsudok zo dňa\n24. 11. 2023) a sp. zn. 15Saz/2/2024 - rozsudok zo dňa 30. 01. 2024), skutočnosť, že právny zástupca\nžalobcu v žalobe uviedol nepresné zákonné ustanovenia (zámena § 88 ods. 1 písm. c/ za písm. b/, resp.\npoukaz na § 83 ods. 2 písm. c/ namiesto písm. a/ zákona o pobyte cudzincov), nebráni meritórnemu\nprieskumu zákonnosti zaistenia. Správny súd je oprávnený a povinný posúdiť dôvodnosť žaloby aj z\niného dôvodu, než uviedol žalobca. Inštitút zaistenia cudzinca totiž predstavuje kvalifikovaný zásah do\nosobnej slobody zaručenej čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 5 ods. 1 Dohovoru,\nktorý je prípustný len za prísne vymedzených podmienok (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sza/8/2016 zo dňa 30. 3. 2016).\n26. Správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že zásada non-refoulement je jedným zo základných\nprincípov medzinárodného, európskeho aj vnútroštátneho práva. Ustanovenie § 81 zákona o pobyte\ncudzincov predstavuje priame vnútroštátne vyjadrenie tejto zásady v zmysle čl. 3 Dohovoru, čl. 19 ods.\n2 Charty základných práv EÚ a čl. 5 návratovej smernice (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 2Sak/1/2025 zo dňa 21. 2. 2025).\n27. Na rozdiel od iných práv (napríklad čl. 8 Dohovoru chrániaceho súkromný a rodinný život, kde správny\norgán na stranách 6 – 7 rozhodnutia o vyhostení vyvažoval práva jednotlivca s verejným poriadkom a\nbezpečnosťou), článok 3 Dohovoru a § 81 zákona o pobyte cudzincov majú absolútny charakter. pri\nčl. 3 Dohovoru nie je prípustné žiadne vyvažovanie s verejným záujmom, záujmom štátu na ochrane\nhraníc, neoprávneným pobytom cudzinca, ani s rizikom jeho úteku. Žiaden z týchto dôvodov nemôže\nospravedlniť vyhostenie osoby tam, kde by čelila riziku neľudského zaobchádzania alebo ohrozenia\nživota.\n28. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobca nepožiadal o medzinárodnú ochranu ani o\ndočasné útočisko. Táto argumentácia však neobstojí. Zákaz vyhostenia podľa čl. 3 Dohovoru a prekážky\nvyhostenia podľa § 81 zákona o pobyte cudzincov chránia cudzinca priamo zo zákona bez ohľadu na\nto, či formálne inicioval azylové konanie. Správny orgán je povinný rešpektovať prekážky vyhostenia v\nkaždom konaní o administratívnom vyhostení; táto povinnosť nevzniká až podaním žiadosti o azyl.\n29. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 1Sza/4/2015 zo dňa 3. 7. 2015)\nje správny orgán povinný zaoberať sa prekážkami vyhostenia podľa § 81 zákona o pobyte cudzincov\nz úradnej povinnosti (ex offo) už v konaní o zaistení, a to osobitne pri existencii vojenského konfliktu v\ncieľovej krajine. V súlade so zásadou materiálnej pravdy (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku a rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/34/2010 zo dňa 4. 5. 2010) nemôže byť správny orgán viazaný iba\nvyjadreniami účastníka a nesmie preniesť celú ťarchu dokazovania o bezpečnostnej situácii na zaistenú\nosobu. Žalovaný v konaní o vyhostení odbavil prekážky vyhostenia jedinou paušálnou frázou, do spisu\n\nnezaložil žiadne správy o stave v krajine pôvodu a v napadnutom rozhodnutí o zaistení na strane 4\nrezignoval na akékoľvek predbežné posúdenie situácie s odôvodnením, že možnosť vyhostenia bude\nv budúcnosti „preverovať“.\n30. Argumentácia žalovaného, podľa ktorej vojna na Ukrajine nezakladá automatickú prekážku\nvyhostenia a žalobca nepreukázal individuálne ohrozenie, je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou\nsprávnych súdov. Krajský súd v Prahe v rozsudku č. j. 48 A 15/2026-14 zo dňa 05. 08. 2026 (body 16\n– 19) výslovne uviedol, že „na Ukrajine prebiehajúca vojna zasahuje celé jej územie a jej dôsledkom je\nexistencia skutočného nebezpečenstva pre všetkých jej obyvateľov“. Nemožnosť vnútorného presídlenia\nv rámci Ukrajiny je notorietou (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach č. j. 60 Az\n2/2025-33 zo dňa 09. 02. 2026), keďže ruské vzdušné a dronové útoky cielia na civilné obyvateľstvo\na energetickú infraštruktúru naprieč celým štátom bez ohľadu na vzdialenosť od frontovej línie. Zmena\nnáhľadu na existenciu tohto nebezpečenstva by vyžadovala preukázanie podstatnej a dlhodobej zmeny\nokolností (rebus sic stantibus), čo žalovaný nepreukázal.\n31. Mestský súd v Prahe v rozsudku č. j. 34 Az 5/2026 zo dňa 28. 08. 2026 (body 48 – 53) označil tézu o\nbezpečných západných regiónoch Ukrajiny za rýdzo špekulatívnu a pripomenul záväzné zjednocujúce\nuznesenie Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 21 Azs 39/2026-20 zo dňa 23. 07. 2026, podľa ktorého\n„nelze nikoho zajistit za účelem správního vyhoštění na Ukrajinu, protože samotné vyhoštění by bylo\nv rozporu se zásadou nenavracení“. K tomu pristupujú aj rozsudky Mestského súdu v Prahe č. j. 43 A\n20/2026-22 zo dňa 29. 07. 2026, č. j. 23 Az 4/2026-37 zo dňa 19. 06. 2026 a Krajského súdu v Prahe\nč. j. 40 Az 9/2026-29 zo dňa 08. 06. 2026, dokumentujúce masívne zintenzívnenie útokov zasahujúcich\naj západné oblasti Ukrajiny v priebehu rokov 2025 a 2026.\n32. Pre porovnanie s praxou tunajšieho súdu, je možné poukázať na rozsudok Správneho súdu v\nBratislave v rozsudku sp. zn. 15SaZ/4/2026 zo dňa 25. 08. 2026, ktorým zrušil rozhodnutie správneho\norgánu práve pre ignorovanie rizík vojenského konfliktu a mobilizácie.\n33. Dňa 18.09.2026 žalovaný predložil súdu správu Interpolu Kyjev, z ktorej vyplýva, že po žalobcovi\nje na Ukrajine vyhlásené pátranie pre trestný čin podľa § 407 ods. 5 Trestného zákonníka Ukrajiny a\nsúd vydal uznesenie o nariadení jeho zadržania za účelom predvedenia. Toto nové zistenie má zásadné\ndôsledky, ktoré nezákonnosť zaistenia žalobcu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku výrazne prehlbujú.\n34. Kým žalovaný vo vyjadrení z 15.09.2026 tvrdil, že žalobca nepreukázal individuálne ohrozenie,\noznámenie Interpolu Kyjev paradoxne predložené samotným žalovaným, individualizuje žalobcove\ntvrdenia. Žalobca (XX-XXXXX muž, nar. XX.XX.XXXX) nie je civilistom v bežnom postavení, ale osobou\ntrestne stíhanou za skutok podľa § 407 ods. 5 Trestného zákonníka Ukrajiny, t. j. za samovoľné opustenie\nvojenskej časti alebo miesta služby spáchané v podmienkach vojnového stavu (vojenská dezercia), za\nčo mu hrozí trest odňatia slobody na 5 až 10 rokov. V prípade jeho núteného návratu na Ukrajinu by\nžalobca nebol navrátený ako bežný občan, ale bol by okamžite zatknutý a uväznený v podmienkach\nprebiehajúceho vojnového stavu s bezprostredným rizikom núteného nasadenia do bojových operácií.\nTým je preukázané konkrétne, bezprostredné a individualizované riziko porušenia čl. 3 Dohovoru a\nexistencia prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.\n35. Správny súd zdôrazňuje, že ak je po cudzincovi v zahraničí vyhlásené pátranie v súvislosti s\ntrestným stíhaním a súdnym príkazom na zatknutie, odovzdanie osoby na účely trestného stíhania sa\nmôže realizovať výlučne v režime medzinárodnoprávnej pomoci v trestných veciach – vydávacieho\nkonania (extradície) podľa § 498 a nasl. Trestného poriadku, pod kontrolou prokuratúry, v právomoci\ntrestného súdu a ministra spravodlivosti. Správny orgán cudzineckej polície nesmie využiť inštitút\nadministratívneho vyhostenia a zaistenia cudzinca ako nástroj zastretého vydania do rúk orgánov\ncudzieho štátu na trestné stíhanie. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä\nrozsudok Bozano proti Francúzsku zo dňa 18. 12. 1986, séria A č. 111) využitie vyhostenia na obídenie\nprísnych procesných záruk extradičného konania predstavuje zneužitie právomoci a robí pozbavenie\nosobnej slobody svojvoľným a nezákonným v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.\n36. Skutok podľa § 407 ods. 5 Trestného zákonníka Ukrajiny (samovoľné opustenie vojenskej služby)\npredstavuje trestný čin výlučne vojenskej povahy. Podľa § 501 písm. c) Trestného poriadku Slovenskej\nrepubliky je vydanie osoby na trestné stíhanie do cudziny zákonom výslovne vylúčené, ak ide o trestný\n\nčin výlučne politickej alebo vojenskej povahy. Rovnako je vydanie neprípustné pri riziku mučenia či\nneľudského zaobchádzania podľa § 501 písm. a) Trestného poriadku a čl. 3 Dohovoru. Správny orgán\npreto nemôže prostredníctvom administratívneho vyhostenia docieliť to, čo samotný Trestný poriadok v\nextradičnom konaní kogentne zakazuje.\n37. Správny súd nemôže opomenúť ani skutočnosť, že žalovaný požiadal Národnú ústredňu Interpol\nBratislava o lustráciu až dňa 14. septembra 2026, teda až po tom, čo mu bola dňa 11. septembra\n2026 doručená správna žaloba žalobcu vo veci zaistenia. Tento postup napĺňa závery tunajšieho súdu\nz rozsudku sp. zn. 17Saz/1/2023 (bod 21 – 22) a sp. zn. 18Saz/3/2023 (bod 26): úkony iniciované\npolicajným orgánom až po doručení správnej žaloby nesvedčia o konaní s náležitou starostlivosťou od\nzačiatku zaistenia, ale predstavujú iba dodatočnú snahu o zhojenie vlastnej nečinnosti.\n38. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ (Veľká komora) vo veci Said Shamilovich Kadzoev (Huchbarov),\nC-357/09 PPU zo dňa 30. 11. 2009 (body 63 – 67, výrok 5), článok 15 ods. 4 Návratovej smernice\nvyžaduje, aby zaistenie cudzinca bolo podmienené existenciou reálnej vyhliadky na úspešné vykonanie\nodsunu (reasonable prospect of removal). Táto vyhliadka neexistuje, ak je nepravdepodobné, že osoba\nbude prijatá do cieľovej krajiny. Ak reálna vyhliadka odsunu odpadne z právnych (prekážka nonrefoulement, zákaz zastretého vydania) alebo faktických dôvodov, zaistenie okamžite stráca svoje\nodôvodnenie a dotknutá osoba musí byť bezodkladne prepustená.\n39. SDEÚ v rozsudku Kadzoev (body 68 – 71, výrok 6) uviedol, že nedostatok platných dokladov\ntotožnosti, absencia finančných prostriedkov či ubytovania neoprávňujú štát ponechať osobu v zaistení,\nak neexistuje reálna vyhliadka na vyhostenie. Dôvody verejného poriadku nemôžu samy osebe slúžiť\nako náhrada za chýbajúci účel zaistenia.\n40. Túto doktrínu plne prevzal Najvyšší správny súd SR:\n- v rozsudku sp. zn. 1Szak/3/2024 zo dňa 29. 10. 2024 výslovne nadviazal na bod 67 rozsudku Kadzoev a\nzdôraznil, že zaistenie nestačí odôvodniť formálnou existenciou rozhodnutia o vyhostení ani neuplynutím\nlehoty;\n- v rozsudku sp. zn. 2Sak/3/2023 zo dňa 27. 3. 2023 potvrdil, že zaistenie bez reálnej a prakticky\nvykonateľnej cesty odsunu je neúčelné a neefektívne a zakladá povinnosť bezodkladného prepustenia;\n- v rozsudku sp. zn. 1Szak/4/2024 zo dňa 19. 12. 2024 a sp. zn. 1Szak/6/2021 zo dňa 4. 3. 2021 uzavrel,\nže abstraktné tvrdenia o vyhostení do „iných krajín“ bez reálnych podkladov nemôžu založiť zákonnosť\nzaistenia;\n- a v rozsudku sp. zn. 6Szak/2/2024 zo dňa 12. 6. 2024 (priamo k štátnemu príslušníkovi Ukrajiny)\npotvrdil, že zaistenie musí byť spojené s reálne uskutočniteľným odsunom.\n41. K tomu pristupuje konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR priamo k vyhosteniu na Ukrajinu:\n- v rozsudku sp. zn. 10Sža/55/2011 zo dňa 02. 11. 2011 (Najvyšší súd SR zrušil zaistenie a uzavrel že\n„logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený, a preto je potrebné\npri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný“\n- rozsudkoch sp. zn. 10Szak/12/2016 zo dňa 17. 10. 2016, sp. zn. 8Sžz/3/2012 zo dňa 29. 05. 2012,\nsp. zn. 10SZa/6/2013 zo dňa 06. 05. 2013 a sp. zn. 1SZa/4/2013 zo dňa 03. 05. 2013 Najvyšší súd\nSR opakovane zrušil rozhodnutia o zaistení cudzincov na účel ich vrátenia na Ukrajinu a nariadil ich\nbezodkladné prepustenie zo zaistenia pre nerealizovateľnosť odsunu;\n- rovnako Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 557/2012 zo dňa 18. 04. 2013 vyslovil porušenie čl. 5\nods. 1 písm. f) a ods. 4 Dohovoru a zdôraznil povinnosť prepustenia zo zaistenia, ak jeho účel (návrat\nna Ukrajinu) nemožno dosiahnuť.\n42. Vo výrokovej časti rozhodnutia o vyhostení č. A./XXXX-XX zo dňa 02.09.2026 žalovaný určil ako\njedinú cieľovú krajinu vyhostenia Ukrajinu. Keďže vyhostenie na Ukrajinu naráža na prekážku nonrefoulement podľa § 81 zákona o pobyte cudzincov a čl. 3 Dohovoru a na zákaz zastretého vydania za\nvojenský trestný čin, zaistenie žalobcu stratilo reálnu vyhliadku na odsun v zmysle rozsudku Kadzoev a\nčl. 15 ods. 4 návratovej smernice, a stalo sa nezákonným a neúčelným.\n43. Správny súd v Bratislave ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci nastala skutkovo aj právne totožná\nsituácia, akú tunajší súd riešil v rozsudku sp. zn. 18Saz/3/2023 zo dňa 29. 12. 2023, keďže žalovaný\nzaistil žalobcu napadnutým rozhodnutím dňa 02.09.2026. Do predloženia administratívneho spisu a\n\nvyjadrenia k žalobe súdu dňa 15.09.2026 (teda za obdobie dvoch týždňov) žalovaný nevykonal vo veci\nani jeden jediný úkon smerujúci k výkonu administratívneho vyhostenia. Administratívny spis žalovaného\ndokumentuje iba skutkový stav ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení (02.09.2026) a neobsahuje\nžiadne doklady o lustrácii, žiadosti o náhradný cestovný doklad na Zastupiteľskom úrade Ukrajiny ani\noverovanie možnosti readmisie. Žalovaný požiadal Národnú ústredňu Interpol Bratislava o lustráciu až\ndňa 14. septembra 2026, teda až po tom, čo mu bola dňa 11. septembra 2026 doručená správna žaloba\nžalobcu vo veci zaistenia. Tento postup vedie súd k záveru, že úkony iniciované policajným orgánom až\npo doručení správnej žaloby nesvedčia o konaní s náležitou starostlivosťou od začiatku zaistenia, ale\npredstavujú iba dodatočnú snahu o zhojenie vlastnej nečinnosti.\n44. Ako už Správny súd v Bratislave opakovane uviedol, ak správny orgán bezodkladne po zaistení\nnepreukáže v administratívnom spise aktívne konanie s náležitou starostlivosťou smerujúce k odsunu,\nzaistenie cudzinca je čisto formálne, neúčelné, neefektívne a samoúčelné.\n45. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 4 iba všeobecne deklaroval, že bude v\nbudúcnosti úkony vykonávať, avšak v spise nie je zaznamenaný žiaden reálny úkon, takéto zaistenie\nnemôže z ústavného hľadiska obstáť (čl. 8 ods. 2 Listiny a čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru).\n46. Vzhľadom na kumuláciu vyššie uvedených dôvodov – absenciu reálnej vyhliadky na vyhostenie na\nUkrajinu v zmysle rozsudku SDEÚ Kadzoev, rozpor vyhostenia so zásadou non-refoulement podľa § 81\nzákona o pobyte cudzincov a čl. 3 Dohovoru, zákaz zastretého vydania na trestné stíhanie za vojenský\ntrestný čin (§ 501 písm. c/ Trestného poriadku) a pasivitu žalovaného po zaistení žalobcu – Správny súd\nv Bratislave vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú.\n47. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP zrušil a\nzároveň žalovanému nariadil bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.\n48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP\ns poukazom na výsledok konania a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému\nprávo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne\npodľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia na\nSprávnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa\n§ 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy bolo napadnuté rozhodnutie\nsťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých\ndôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\npodľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}