{"guid": "ea8bdb08-5d6e-42d5-b2fa-260ca156e11c:c961a521-8239-4e27-9ceb-fc1baafe860d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101106.1", "spisova_znacka": "16SaZ/7/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16SaZ/7/2026 z 15. 10. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. októbra 2026, sp. zn. 16SaZ/7/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101106.1", "identifikacne_cislo": "0726101106", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2026-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c961a521-8239-4e27-9ceb-fc1baafe860d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101106.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101106.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16SaZ/7/2026\n0726101106\n15. 10. 2026\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726101106.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., narodený X. XXXXXXX XXXX, štátny príslušník B. D. E., bez dokladov totožnosti, adresa\nposledného pobytu v krajine pôvodu: F. G. – bez bližšieho určenia, okres H. I., J. A., B., toho času\nJ. XX, G., zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie\n14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného K.: H./XXXX-X zo dňa 29. júna 2026, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Dňa 29. júna 2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. H./XXXX-X, ktorým žalobcovi neudelil azyl podľa §\n13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“).\n2. Žalovaný úvodom zhrnul skutkové zistenia a doterajší priebeh administratívneho konania. Po\nnelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky a následnom zadržaní žalobcu, v tom čase\nmaloletého cudzinca bez sprievodu, mu bol ustanovený opatrovník, ktorý za neho dňa 11. apríla 2025\npožiadal o udelenie azylu resp. poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o jeho život pred hnutím\nTaliban, ktoré ho chcelo naverbovať do svojich radov. Tak žalobca ako aj jeho opatrovník boli poučení\no právach a povinnostiach počas konania o azyle.\n3. V rámci vstupného pohovoru, ktorý sa uskutočnil dňa 29. apríla 2025, žalobca uviedol, že v krajine\npôvodu chodil päť rokov do školy, no šiesty ročník z finančných dôvodov nedokončil. K dôvodom svojej\nžiadosti uviedol, že asi mesiac pred odchodom z krajiny pôvodu prišli k nim domov členovia skupiny\nTaliban a povedali rodičom, aby vydali svojich synov do tábora, kde by prešli výcvikom a vstúpili do ich\nradov. Rodičia členom Talibanu povedali, že si to premyslia a dajú im vedieť, no keďže sa rodičia o svojich\nsynov báli, žalobcu na druhý deň poslali k strýkovi do L., a ostatní synovia sa tiež niekde skryli. Keď sa\nTalibanci vrátili a rodičov sa pýtali na synov, tí im povedali, že nevedia kde sú, na čo príslušníci Talibanu\nreagovali, že je to zrada a keď ich nájdu rozhodnú, ako budú postupovať. Od toho času sa Talibanci\nrodičov na žalobcu a jeho bratov opakovane pýtali a vyhrážali sa, že keď sa k nim dobrovoľne nepridajú,\nzoberú ich nasilu. V dôsledku uvedeného sa žalobca spolu s rodičmi rozhodli, že z Afganistanu odíde\npreč. Začiatkom roka 2025 spolu s ďalšími štyrmi cudzincami prešiel nelegálne do Pakistanu, odkiaľ\nv ceste pokračoval pešo aj dopravnými prostriedkami cez Irán, Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko,\naž sa dopravil k rakúsko - slovenským hraniciam. Jeho cieľom bolo dostať sa do Nemecka, no vybral\nsa nesprávnym smerom, a tak sa dostal na územie Slovenskej republiky, kde sa prihlásil na polícii.\n\nUstanovený opatrovník za neho požiadal o azyl z dôvodu obavy o jeho život, pretože ho skupina Taliban\nho chcela naverbovať do svojich radov.\n4. V nadväznosti na uvedené zistenia vydal žalovaný dňa 10. septembra 2025 rozhodnutie č. H./XXXXX (ďalej len „prvé rozhodnutie o medzinárodnej ochrane“), ktorým žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1\npísm. a) zákona o azyle neudelil, no poskytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona\no azyle. Voči výroku I. o neudelení azylu podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Košiciach,\nktorý prvé rozhodnutie o medzinárodnej ochrane v uvedenom rozsahu výroku I. zrušil rozsudkom sp. zn.\n8Saz/1/2025 z 8. januára 2026 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, upozorňujúc žalovaného, že\nna žalobcu bolo potrebné prihliadať ako na maloletého a použiť priaznivejšie podmienky, hoci po podaní\nžiadosti o azyle a v priebehu konania už plnoletosť dosiahol. Žalovaný osobitne poukázal na body 50 až\n54 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 8Saz/1/2025 z 8. januára 2026. V nadväznosti na vyslovený právny\nnázor vykonal žalovaný dňa 17. marca 2026 so žalobcom doplňujúci pohovor, v ktorom uviedol, že sa\npridržiava svojich skôr prezentovaných dôvodov žiadosti o udelenie azylu. Nad rámec toho dodal, že\nsituácia v krajine pôvodu je ešte horšia, pretože začala vojna s Pakistanom. Pri vysvetlení aktuálnej\nsituácie svojich bratov uviedol, že vzhľadom k tomu, že žijú blízko pakistanských hraníc a do začiatku\nkonfliktu pracovali pri nakládke kamiónov, v dôsledku konfliktu už uvedené práce nevykonávajú, čo je\ndôvodom ich ekonomických problémov, no iné problémy nemajú. Celá rodina sa však obáva o svoj život,\npretože bývajú v blízkosti aktuálneho konfliktu.\n5. Žalovaný, zistiac nezrovnalosti v informáciách, ktoré žalobca poskytol najskôr vo vstupnom pohovore\na neskôr v doplňujúcom pohovore, vykonal so žalobcom dňa 16. júna 2026 ďalší doplňujúci pohovor,\nv priebehu, ktorého žalobca dostal možnosť tieto rozdiely vo výpovediach vysvetliť.\n6. Prvým rozporom vo výpovediach bol opis cesty žalobcu z rodnej krajiny. Podľa vyjadrení uvedených\nvo vstupnom pohovore mal krajinu pôvodu opustiť približne mesiac po jeho odchode zo školy, čo bolo\npribližne 3 mesiace pred jeho príchodom na Slovensko. Začiatkom roka 2025, mali spolu s ďalšími\ncudzincami prechádzať Pakistanom, Iránom až do Turecka, odtiaľ do Bulharska, Maďarska a následne\nna Slovensko, pričom v každej z týchto krajín sa mal zdržať iba pár dní. V druhom doplňujúcom pohovore\nuviedol, že po odchode zo školy ešte takmer rok spolu s bratrancom G. predával hranolky, aby finančne\npomohol rodine. Ďalej uviedol, že z Afganistanu odišiel už v roku 2022 do Pakistanu a následne do Iránu,\nkde zotrval 2 roky a pracoval vo fabrike na topánky. Po odchode z Iránu v roku 2024 pokračoval v ceste\ndo Istanbulu, kde sa zdržal ďalšie takmer 2 roky, počas ktorých pracoval v hoteli. Časť zarobených\npeňazí posielal rodine, zvyšnú časť použil na financovanie svojej cesty ďalej do Európy.\n7. K situácii jeho súrodencov v druhom doplňujúcom pohovore zopakoval, že má päť bratov a šesť\nsestier. Všetci bratia sú ženatí a bývajú v spoločnej domácnosti s rodičmi, tak ako aj jedna slobodná\nsestra. Najmladší, približne XX ročný brat do školy nechodí, pretože rodina nemá na financovanie školy\npeniaze, a preto pomáha staršiemu bratovi s predajom čipsov. Ďalší slobodný brat sa zdržiava doma,\nnikde nepracuje, pretože v Afganistane je ťažké si nájsť prácu. Žalovaný zdôraznil, že pri vstupnom\npohovore žalobca pri všetkých bratoch uviedol aspoň približne ich vek, avšak v poslednom pohovore\nnevedel uviesť ani len to. Taktiež uviedol, že bratia a ich rodiny, slobodná sestra a rodičia, sa majú\ndobre a sú v poriadku. S vydatými sestrami nie je nikto z rodiny v kontakte, pretože bývajú samostatne\nso svojimi manželmi a deťmi.\n8. Čo sa týka verbovania žalobcu, vo vstupnom pohovore uviedol, že asi mesiac pred jeho odchodom\nz krajiny pôvodu prišli ku nim domov Talibanci a od rodičov chceli, aby sa k nim spolu s bratmi\npridali, išli do tábora, kde absolvujú výcvik, naučia sa narábať so zbraňou a následne vstúpia do ich\nradov. Keď s tým rodičia, bratia ani žalobca nesúhlasili, Talibanci sa im mali vyhrážať, že ich unesú.\nRodičia na to reagovali tak, že si premyslia, ktorých zo synov by vedeli Talibanu poskytnúť na výcvik.\nPo tejto udalosti mali rodičia žalobcu poslať za strýkom do L. a ostatní bratia sa ukryli niekde v rodnej\nobci. Rodičia Talibancom následne uviedli, že všetci synovia ušli a nevedia kde sa nachádzajú, na čo\nTalibanci reagovali, že je to zrada a že rozhodnú, ako budú ďalej postupovať. Žalobca taktiež uviedol,\nže od odchodu z Afganistanu nie je s bratmi v kontakte a že si myslí, že sa stále pred Talibanom\nskrývajú. Raz sa skontaktoval s bratom G., ktorý mu povedal, že je dobre, že odišiel, pretože Talibanci\nsa na neho aj na bratov už viackrát pýtali rodičov. Okrem problému s Talibanom viackrát uviedol, že celá\nrodina má aj finančné problémy, podobne ako každá domácnosť v Afganistane. V doplňujúcom pohovore\nžalobca vyhlásil, že odkedy odišiel z domu a rodina Talibancom povedala, že zmizol, viac sa už naňho\nnepýtali. Pri druhom doplňujúcom pohovore už problém s Talibanom opísal úplne inak, keď uviedol,\nže Talibanci pri svojej prvej ani druhej návšteve do domu vôbec nevošli, ale prišli len na dvor. Prvýkrát\nžalobca doma nebol a keď sa vrátil, rodičia mu povedali, že Talibanci chceli, aby išiel s nimi bojovať.\nAsi po týždni alebo dvoch mali znova prísť ku ním na dvor s tou istou požiadavkou. Vtedy doma bol,\nale ukryl sa na toalete. Po ich odchode žalobca odišiel do okresu A., kde čakal na vhodnú chvíľu,\n\naby mohol prekročiť hranicu s Pakistanom. Po odchode z Afganistanu bol v kontakte s jedným z bratov,\nktorý mu povedal, že Taliban ku nim ešte raz prišiel a pýtal sa na neho. Keď bratia príslušníkom Talibanu\npovedali, že žalobca z Afganistanu ušiel, viac k nim už neprišli. Na tomto pohovore žalobca uviedol,\nže Talibanci sa zaujímali iba o neho, o jeho bratov nie, pretože sú ženatí a majú svoje rodiny. Bratia sa\npred Talibanom nikdy neskrývali a naďalej pracovali aby uživili svojej rodiny, rodičov a súrodencov, ktorí\nnepracovali. S rodinou bol naposledy v kontakte cez aplikáciu WhatsApp asi pred týždňom a zopakoval,\nže v Afganistane je veľmi zlá ekonomická situácia, ale inak sa všetci majú dobre.\n9. Pri vstupnom pohovore navyše uviedol, že nikdy žiadne doklady totožnosti ani M. nemal, ani nemá,\na že nikdy žiadne doklady totožnosti nepotreboval. Na druhom doplňujúcom pohovore už uviedol, že M.\nstratil po ceste na Slovensko.\n10. Na základe prezentovaných zistení a s odkazom na relevantnú právnu úpravu pristúpil\nžalovaný opätovne k posúdeniu žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Keďže základom posudzovania\nprenasledovania v prípade žalobcu mal byť akt jeho násilného verbovania Talibanom, bolo potrebné\nv konaní posúdiť mieru pravdivosti a hodnovernosti týchto tvrdení. V tomto kontexte pokladal žalovaný\nza dôležité zdôrazniť, že žalobca najmä počas druhého doplňujúceho pohovoru uviedol diametrálne iné\ninformácie ako vo vstupnom pohovore. Pri posúdení konzistentnosti a dôveryhodnosti výpovede žalobcu\nbolo potrebné poukázať na množstvo nezrovnalostí v jeho jednotlivých výpovediach, ktoré hodnovernosť\nvýraznou mierou spochybnili. Žalovaný preto pristúpil k posúdeniu celkovej dôveryhodnosti žalobcu,\na to prostredníctvom štvorstupňového testu dôveryhodnosti tak, ako to vyplýva z Praktickej príručky\nEurópskeho podporného úradu pre azyl.\n11. V prvom rade žalovaný vyhodnotil, či sa vyskytujú nejaké nezrovnalosti/rozpory medzi opismi,\nktoré žalobca poskytol alebo opismi a inými dôkazmi predloženými žalobcom. V prípade žalobcu\nžalovaný konštatoval, že takéto nezrovnalosti sa vyskytli v početnej miere, napríklad v prípade opisu\nsvojej cesty z Afganistanu až na Slovensko, rozdielnych informáciách o dokladoch totožnosti, a najmä\niným spôsobom opísal samotný dôvod, pre ktorý tu požiadal o azyl. Žalobca bol pritom pred každým\npohovorom upozornený na povinnosť vypovedať pravdivo, pričom na konci každého pohovoru prehlásil,\nže všetko, čo v danom pohovore uviedol, je pravda.\n12. V druhom rade sa žalovaný venoval tomu, či sa nezrovnalosti alebo rozpory týkajú vecných\nskutočností a vedú k jasnému a presvedčivému záveru, že dôkazy žalobcu nie sú vnútorne dôveryhodné.\nV prípade žalobcu nemožno opomenúť, že jeho výpovede sú základným predpokladom objektívneho\nposúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, keďže sa nachádzal v dôkaznej núdzi. Výpoveď\nžalobcu bola teda jediným dôkazným prostriedkom v azylovom konaní. Vyhodnotením výpovedí\nbolo objektívne preukázané uvádzanie rozporuplných a nekonzistentný informácií, najmä, no nielen\npri popisovaní údajného verbovania, teda samotného dôvodu žiadosti žalobcu o azyl.\n13. Žalovaný ďalej potvrdil, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť vysvetliť a objasniť, nezrovnalosti\nalebo rozpory ktoré vystali v priebehu azylového konania a to v priebehu troch pohovorov, pričom vo\nvšetkých mal dostatočný čas a priestor prezentovať svoje dôvody, ako je aj doplniť. Cieľom najmä\ndruhého doplňujúceho pohovoru bolo ozrejmenie nezrovnalosti ohľadom okolnosti údajného verbovania\nžalobcu, jeho cesty a pobytov v krajinách po odchode z Afganistanu, či jeho dokladov totožnosti.\n14. Žalovaný napokon uviedol, že žalobca vysvetlenie nezrovnalostí alebo rozporov odôvodnil tak,\nže nakoľko mal za sebou ťažkú cestu, a bol pri prvom pohovore v strese, bál sa a nevedel čo má\nrozprávať. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca bol na území Slovenskej republiky zadržaný\n28. marca 2025, kedy mu bol ako maloletému cudzincovi bez sprievodu ustanovený opatrovník a bol\numiestnený v Centre pre deti a rodiny Medzilaborce (ďalej len „centrum“). Po približne dvoch týždňoch,\ndňa 11. apríla 2025 v jeho mene opatrovník požiadal o azyl, a až po ďalších dvoch týždňoch, dňa 29.\napríla 2025, bol so žalobcom v priestore centra vykonaný vstupný pohovor. Práve centrum je zariadenie,\nkde sú umiestňovaní maloletí cudzinci bez sprievodu, sú tam vytvorené podmienky zodpovedajúce\nich veku a poskytované odborné pedagogické, či psychologické poradenstvo, ako aj potrebná\nodborná zdravotná starostlivosť. Žalobca mal pred vstupným pohovorom dostatočný časový priestor\nna oddych a regeneráciu po nepochybne náročnej ceste z krajiny pôvodu na územie Slovenskej\nrepubliky a pri pohovore žiadnym spôsobom, ani len nenaznačil čo i len minimálnu nepohodu,\nstres alebo akékoľvek iné okolnosti, ktoré by mu bránili pravdivo a dôsledne vypovedať. Pri každom\nz pohovorov mu bola v úvode povereným pracovníkom žalovaného položená otázka, či mu jeho\nzdravotný stav dovoľuje vypovedať, na čo zakaždým jednoznačne odpovedal, že sa cíti dobre\na vypovedať môže. Jeho prípadnú nepohodu alebo diskomfort mal možnosť odkomunikovať, či už\nso svojim opatrovníkom, ktorý bol na tomto pohovore prítomný alebo pracovníkom žalovaného,\nktorý pohovor viedol. Súdom ustanovený opatrovník v závere vstupného pohovoru ničím nenamietal\npriebeh pohovoru a vyjadril sa, že žalobca v čase vstupného pohovoru bol vo veku, kedy vedel\n\na aj vyjadril svoj názor, k čomu mal dostatočný priestor. Pri svojej poslednej výpovedi žalobca vyhlásil,\nže si je vedomý, že v predchádzajúcich výpovediach svoje dôvody a mnohé ďalšie skutočnosti opisoval\ninak, i keď na konci každého pohovoru uviedol, že hovoril pravdu. Pri poslednej výpovedi opäť prehlásil,\nže to, čo v nej uviedol bola pravda. Žalovaný s poukazom na uvedené jeho vysvetlenia nezrovnalostí\nnepovažuje za rozumné.\n15. Žalovaný konštatoval, že vykonaným testom dôveryhodnosti boli preukázané rozporuplnosť\nvýpovede žalobcu a meniace sa a vzájomne nekonzistentné tvrdenia týkajúce sa podstatných aspektov\njeho azylového príbehu. Keďže žalobca nepredložil presvedčivé vysvetlenie zistených rozporov,\nžalovaný jeho výpovede vyhodnotil ako nedôveryhodné a nepriznal im takú dôkaznú hodnotu, ktorá\nby umožňovala založiť na nich skutkové zistenia rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti\no medzinárodnú ochranu.\n16. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o pokusoch hnutia Taliban o jeho oslovenie alebo získanie\npre spoluprácu neboli v priebehu konania konzistentné, konkrétne a vzájomne súladné. Zistené rozpory\nsa týkali kľúčový skutočností, na ktorých žalobca zakladal dôvody svojej žiadosti o medzinárodnú\nochranu, a preto ich nemožno považovať za nepodstatné nepresnosti. Tieto nezrovnalosti významným\nspôsobom oslabujú vierohodnosť tvrdení žalobcu a súčasne spochybňujú jeho celkovú dôveryhodnosť\nvo vzťahu k ním uvádzaným dôvodom odchodu z krajiny pôvodu a tvrdeným obávam z návratu.\n17. Vo vzťahu k problematike verbovania nových členov skupinou Taliban si žalovaný do konania\nzabezpečil spoľahlivé informácie z viacerých významných a relevantných zdrojov. Zo správy o\nAfganistane Rakúskeho spolkového úradu pre prisťahovalectvo a azyl zo 7. novembra 2025 vyplynulo,\nže členstvo v bezpečnostných štruktúrach Talibanu v období od júna do októbra 2023 bolo obľúbené,\na nebol odkázaný na nútený nábor nových členov. V dôsledku nedostatku iných pracovných príležitostí\nmá Taliban dostatok mužov a mnohí sú ochotní slúži dobrovoľne, a to aj bez nároku na odmenu.\nZo správy Ministerstva zahraničných vecí USA z 12. augusta 2025 vyplynulo, že Taliban zakázal nábor\ndetí, a nedovolí deťom mladším ako 18 rokov vstúpiť do žiadnej zo svojich jednotiek. V minulosti\nsa Taliban skutočne uchyľoval k rôznym praktikám, vrátane vyhrážok a núteného náboru civilných\nobyvateľov krajiny do svojich radov, avšak v súčasnej dobe je Taliban štátnym aktérom, a k takýmto\npraktikám už v podstate nie je nútený. Rovnaké informácie vyplývajú aj zo správy Nórskeho centra\ninformácií o krajinách pôvodu z 20. januára 2025, podľa ktorej Talibanu nechýbajú dobrovoľníci, skôr\nsa považuje za výsadu stať sa súčasťou bezpečnostnej štruktúry, a teda nedochádza k nútenému\nnáboru. Žalovaný zhrnul, že aktuálne relevantné informácie nepreukazujú existenciu systematickej\na plošnej praxe násilného náboru obyvateľstva po prevzatí moci Talibanom v roku 2021, práve\nnaopak, nútená regrutácia je skôr výnimočná, a Taliban disponuje dostatočným počtom dobrovoľníkov\nmotivovaných ideologicky alebo ekonomicky. Na tomto základe žalovaný konštatoval, že objektívny\nprvok opodstatnenosti strachu pred prenasledovaním absentuje. V prípade žalobcu taktiež chýba\nprepojenie s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, či príslušnosťou\nk určitej sociálnej skupine. Samotná všeobecná obava mladého muža z možného verbovania\ndo ozbrojených štruktúr v krajine pôvodu bez ďalších individualizujúcich okolností nepostačuje na záver\no existencii odôvodneného strachu z prenasledovania tak, ako je definovaný v zákone o azyle.\n18. Čo sa týka zhoršenia bezpečnostnej situácie v oblasti odkiaľ žalobca pochádza v dôsledku\neskalácie napätia a ozbrojených incidentov v pohraničných oblastiach Afganistanu a Pakistanu, kde\nžije aj jeho rodina, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu korešpondujú s dostupnými informáciami\no krajine pôvodu, avšak samy o sebe nepredstavujú dôvod na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona\no azyle. Napriek zhoršenej bezpečnostnej situácii žalobca počas druhého doplňujúceho pohovoru\nuviedol, že celá rodina sa má dobre a sú v poriadku. Žalovaný však dodal, že žalobcovi v súčasnosti\nnehrozí návrat do krajiny pôvodu, pretože mu bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej\nrepubliky podľa zákona o azyle, ktorá sa ďalej považuje za poskytnutú podľa zákona č. 69/2026 Zb.\no medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n19. Žalovaný uzavrel, že nepovažuje žalobcu za dôveryhodného, pretože jeho výpovede boli\nnekonzistentné, vzájomne rozporné a v podstatných častiach ich menil. So žalobcom vykonal dva\ndoplňujúce pohovory a do konania zabezpečil aktuálne relevantné informácie o krajine pôvodu, z ktorých\nnebolo preukázané, že by žalobcovi v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu hrozilo prenasledovanie\nz azylovo relevantných dôvodov.\n20. Záverom, a vo vzťahu k stanovisku Centra právnej pomoci doručeného žalovanému dňa\n11. mája 2026 uviedol, že aktuálne informácie o krajine pôvodu neposkytujú dostatočný podklad\npre záver, že by žalobcovi hrozilo individuálne a cielené násilné verbovanie zo strany Talibanu.\nŽalobca nepreukázal, že by bol v osobitnom záujme Talibanu alebo že by mu z dôvodu jeho rasy,\nnárodnosti, náboženstva, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine hrozilo\n\nprenasledovanie v zmysle zákona o azyle. Pokiaľ centrum právnej pomoci poukazuje na nepriaznivú\nbezpečnostnú a humanitárnu situáciu v Afganistane, žalovaný uviedol, že tieto okolnosti bez preukázania\nprenasledovania z niektorého zo zákonom ustanovených azylových dôvodov nezakladajú dôvod\nna udelenie azylu. Vo vzťahu k potrebe priznania azylu aj z humanitárnych dôvodov žalovaný uviedol,\nže z dôvodu, že žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13 a zákona o azyle, udelenie\nazylu podľa § 9 zákona o azyle z humanitárnych dôvodov by bolo v rozpore so zákonom o azyle v znení\nnovely účinnej od 1. júna 2022.\nII. Správna žaloba\n21. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, namietajúc dôvody nezákonnosti\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\na navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n22. Žalobca uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach o ohrození života v prípade jeho návratu do\nkrajiny pôvodu, pretože sa odmietol pridať k Talibanu, za čo mu hrozí poprava. Žalovaný pritom založil\nnapadnuté rozhodnutie práve na nedostatočnom preukázaní opodstatnenosti obavy z prenasledovania\nz uvedeného dôvodu. Je známe, že v krajine pôvodu dochádza k násilnému regrutovaniu mladých\nchlapcov k Talibanu a prípadná neposlušnosť sa prísne trestá. Počas pohovorov navyše došlo\nku značným nezrovnalostiam vo výpovediach žalobcu, zapríčinených tlmočníkom, ktorému dobre\nnerozumel. Žalobca poukázal na jeho životnú situáciu, stresové situácie a obavy o svoj život, keď musel\nopustiť domovskú krajinu bez sprievodu rodičov alebo člena svojej rodiny.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n23. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju navrhol pre jej\nnedôvodnosť zamietnuť.\n24. Úvodom označil vyjadrenia žalobcu, podľa ktorého boli nezrovnalosti vo výpovediach spôsobené\nnedorozumeniami s tlmočníkom a sú dôsledkom prežitých udalostí pred príchodom žalobcu na\núzemie Slovenskej republiky, za účelové a všeobecné. Žalobca ani v žalobe nešpecifikoval konkrétnu\nnezrozumiteľnosť tlmočenia, ktorá mohla ovplyvniť žalobcom prezentovaný azylový príbeh. Komunikácia\nso žalobcom počas pohovorov pritom prebehla za účasti opatrovníka bez výhrad k zrozumiteľnosti\ntlmočenia a vzájomná zrozumiteľnosť a stav maloletého žalobcu boli počas pohovorov opakované\noverované. Ani pri jednom z pohovorov žalobca neuviedol, že by mal problémy s porozumením\nustanovenému tlmočníkovi.\n25. Žalovaný v prvom rade poukázal na odlišnosti prezentované počas doplňujúceho pohovoru týkajúce\nsa násilnej regulácie zo strany Talibanu, v súvislosti s čím poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/16/2017 z 25. októbra 2017, ktorý „akcentuje význam dejovej\nlínie popisovania skutočností relevantných pre rozhodnutie v azylovom konaní“. Vyjadrenia žalobcu\nnevykazujú potrebnú mieru konzistentnosti a dôveryhodnosti, keďže rozdiely sa netýkajú nepodstatných\ndetailov, ale samotnej podstaty údajného prenasledovania žalobcu Talibanom, a to najmä okolností\nodchodu z krajiny pôvodu, keď vo vstupnom pohovore uviedol, že z Afganistanu odišiel tri mesiace\npríchodom na Slovensko (v roku 2025) prechodom cez Pakistan, Irán, Turecko, Bulharsko a Maďarsko,\npričom v každej z uvedených krajín zotrval len niekoľko dní. V doplňujúcom pohovore zo 16. júna 2026\nuviedol skutočnosti, z ktorých vyplynulo, že krajinu pôvodu opustil už niekedy medzi rokmi 2019 až 2021.\nV tom istom pohovore sa žalobca následne vyjadril, že z Afganistanu odišiel už v roku 2022 do Pakistanu\na Iránu, kde pracoval dva roky vo fabrike, následne na čo odišiel do Istanbulu, kde strávil ďalších 22\nmesiacov. V súvislosti s konštatovaním nedôveryhodnosti azylového príbehu žalobcu žalovaný poukázal\nna rozsudky kasačného súdu sp. zn. 1Sža/10/2015 z 21. apríla 2015 a 1Sža/4/2012 z 28. februára 2012.\n26. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s potrebou aplikácie zásady benefit of the doubt v prípade žalobcu,\nkeďže za týmto účelom by musel primárne poskytnúť pravdivé, konzistentné a vierohodné tvrdenia,\naktívne spolupracoval pri zisťovaní skutkového stavu a prípadné nejasnosti alebo rozpory hodnoverne\nvysvetlil. Žalovaný nedospel k záveru, že skutkový stav by zostal neobjasnený pre objektívnu dôkaznú\nnúdzu, ale z dôvodu, že samotné tvrdenia žalobcu nebolo možné považovať za dôveryhodné. Zmienená\nzásada slúži na preklenutie objektívnej dôkaznej núdze pri inak dôveryhodnom žiadateľovi, a teda,\nnemožno ju aplikovať na odstránenie dôsledkov zistení o nedostatočnej vierohodnosti jeho výpovedí.\nV tejto súvislosti poukázal na čl. 4 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ.\n27. Žalovaný uzavrel, že nedôveryhodnosť žalobcu bola riadne zistená a predstavuje legitímny podklad\npre právne posúdenie veci. Žalobca preto nespĺňa podmienky na udelenie azylu, pretože nebolo\npreukázané, že by mohol byť v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu prenasledovaný z azylovo\nrelevantných dôvodov.\n\n28. Záverom poukázal na skutočnosť, že žalobca je osobou požívajúcou doplnkovú ochranu, navyše,\nvychádzajúc z novej právnej úpravy zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene\na doplnení niektorých zákonov udelenú na dobu neurčitú.\n29. Žalobca svoje právo na repliku napriek výzve správneho súdu nevyužil.\nIV. Posúdenie veci správnym súdom\n30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10,\n§ 13 ods. 3, §\n17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia, administratívneho vyhostenia\na zákazu vstupu posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3\nSSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu\nžalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP\ndospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n31. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 15. októbra 2026, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Žiaden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal,\npričom žalobca výslovne súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaní. Správny súd navyše nevzhliadol potrebu pojednávanie nariaďovať podľa § 107 ods.\n1 písm. b) alebo d) SSP. Na rozdiel od vecí, v ktorých azylový príbeh žiadateľa nie je spochybnený\na osobný výsluch pred súdom môže mať opodstatnenie, v posudzovanom prípade žalovaný založil\nnapadnuté rozhodnutie na spochybnení dôveryhodnosti výpovede žalobcu pre zásadné rozpory, ktoré\nvyplynuli z dvoch vykonaných pohovorov a nepodarilo sa ich rozptýliť ani tretím pohovorom, v ktorom\nbol žalobcovi poskytnutý priestor zistené nedostatky azylového príbehu vysvetliť. Úlohou správneho\nsúdu bolo predovšetkým preskúmať uvedené vyhodnotenie dôveryhodnosti žalovaným (vyjadrené\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia) na podklade administratívneho spisu, a teda preskúmať jeho\nzákonnosť a logickú udržateľnosť. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia\nústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nsprávneho súdu.\n32. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie vo veci neudelenia azylu žalobcovi podľa § 13 ods.\n1 písm. a) zákona o azyle z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 8 zákona o azyle,\npričom kľúčovým bolo konštatovanie, že žalobca a ním prezentovaný azylový príbeh je nedôveryhodný.\nŽalovaný preto nevzhliadol žiaden azylovo relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť žalobca v prípade\njeho návratu do krajiny pôvodu prenasledovaný.\n33. Keďže napadnuté rozhodnutie je v poradí už druhým rozhodnutím žalovaného o žiadosti žalobcu\no poskytnutie medzinárodnej ochrany, pričom prvé rozhodnutie o medzinárodnej ochrane zrušil Správny\nsúd v Košiciach rozsudkom č. k. 8SaZ/1/2025-49 z 8. januára 2026 (ďalej len „rozsudok Správneho\nsúdu v Košiciach“) a vec mu s právnym názorom vrátil na ďalšie konanie, správny súd sa v prvom rade\nzaoberal procesnou otázkou viazanosti takýmto názorom podľa § 191 ods. 6 SSP. Viazanosť upravená\nv predmetnom ustanovení sa však vzťahuje výlučne na právne posúdenie daného, nezmeneného\nskutkového stavu. Z obsahu predchádzajúceho rozsudku Správneho súdu v Košiciach vyplýva, že\nten výslovne vychádzal zo zistenia, že žalovaný v pôvodnom konaní pravdivosť skutkových tvrdení\nžalobcu vôbec nespochybňoval a ani súd vtedy nezistil nedostatky v jeho výpovedi zachytenej\nv zápisnici o vstupnom pohovore. Z tohto dôvodu Správny súd v Košiciach uložil žalovanému povinnosť\npreskúmateľne posúdiť, či odmietavý postoj žalobcu a jeho rodiny k verbovaniu do radov hnutia Taliban a\nnásledný útek z krajiny pôvodu nezakladajú prenasledovanie z dôvodu imputovaného politického názoru\n(§ 19a ods. 6 zákona o azyle), osobitne so zreteľom na maloletosť žiadateľa. V ďalšom administratívnom\nkonaní však v rámci dvoch doplňujúcich pohovorov ktoré sa uskutočnili dňa 17. marca 2026 a 16.\njúna 2026 žalobca prezentoval nové, zásadne odlišné skutkové okolnosti, v dôsledku čoho žalovaný už\nďalej nebol viazaný výlučne pôvodnými skutkovými východiskami, ale bol povinný v súlade so zásadou\nmateriálnej pravdy vyhodnotiť dôkazy podľa ich nového obsahu. To malo zároveň za následok, že právny\nnázor Správneho súdu v Košiciach vyslovený v súvislosti s pôvodne ustáleným skutkovým stavom\npodstatne znížil svoju relevanciu a záväznosť.\n34. Správny súd preto podrobil preskúmaniu kľúčový záver žalovaného, ktorým je celková\nnedôveryhodnosť azylového príbehu žalobcu. Posudzovanie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu\nv rámci Spoločného európskeho azylového systému (na ktorého budovaní sa podieľa aj Slovenská\nrepublika) prebieha v dvoch na seba nadväzujúcich etapách, ktorých vykonanie musí byť náležite\nodzrkadlené v odôvodnení rozhodnutia o žiadosti. Každé rozhodnutie, by preto malo sledovať určitú\nlogickú a chronologickú postupnosť.\n35. Prvou etapou je zisťovanie skutkového stavu, pri ktorom by mal migračný úrad úzko spolupracovať\nso žiadateľom o azyl. Zisťovanie skutkového stavu v tomto kroku je v zásade skúmanie dôveryhodnosti\n\nazylového príbehu žiadateľa a to ako celku ako aj s prihliadnutím na jeho detaily. Na tento účel by mal\npreto žalovaný jednoznačne uviesť, ktorým tvrdeniam verí a bude na ich základe hodnotiť aj žiadosť\no udelenie azylu a naopak, ktorým neverí (a prečo) a nebude ich zohľadňovať. Iba s dôveryhodným\npríbehom totiž možno ďalej pracovať a právne ho posudzovať, či žiadateľovi hrozí prenasledovanie pre\nniektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle.\n36. Keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle výsledkom transpozície smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany\n(ďalej len „smernica č. 2011/95/EÚ“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné\nzohľadňovať nepriamy účinok uvedenej smernice a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným\nspôsobom a v jej kontexte.\n37. Pri posudzovaní dôveryhodnosti azylového príbehu by preto mal migračný úrad vychádzať z čl. 4\nods. 5 smernice č. 2011/95/EÚ, podľa ktorého v prípade, že členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej\nje povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu (čo je aj prípad právnej úpravy\nobsiahnutej v zákone o azyle, konkrétne § 4 ods. 1), a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie\nsú podložené listinným alebo iným dôkazom (čo umožňuje § 19a ods. 3 zákona o azyle a citovaný\nčlánok smernice č. 2011/95/EÚ je do toho ustanovenia priamo premietnutý), tieto aspekty si nevyžadujú\npotvrdenie, ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky: a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť\nsvoju žiadosť; b) boli predložené príslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté\nuspokojivé vysvetlenie týkajúce sa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí; c) vyhlásenia\nžiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými\ninformáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa; d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom\nmožnom čase alebo žiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná\nvšeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.\n38. Sám žalobca pritom namietal, že zásada „benefit of the doubt“ (v pochybnostiach v prospech\nžiadateľa) vyjadrená v uvedenom článku mala byť v jeho prípade a v jeho prospech aplikovaná. Ako však\nvyplýva z predchádzajúceho bodu, predpoklady pre uplatnenie tohto pravidla sú taxatívne vymedzené\nv § 19a ods. 3 zákona o azyle a v čl. 4 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/\nEÚ. V zmysle tejto právnej úpravy sa benefit of the doubt uplatňuje výlučne v situácii dôkaznej núdze\npri inak vierohodnom žiadateľovi, ktorého tvrdenia sú súvislé, hodnoverné a neodporujú dostupným\ninformáciám. To napokon konštatoval aj sám žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe. Ak je žiadateľ\nnevierohodný vo všetkých relevantných aspektoch svojej žiadosti, správny orgán ho môže bez ďalšieho\nposúdiť ako nevierohodného a nemusí detailne skúmať jednotlivé čiastkové tvrdenia (pozri bod 7\nuznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7 Azs 50/2021-24). Obdobne Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sža/10/2015 zdôraznil, že v stave dôkaznej núdze je\nkľúčovým faktorom celková vierohodnosť žiadateľa.\n39. Podobne aj Najvyšší správny súd Českej republiky zdôraznil, že „záver žalovaného o tom,\nže azylový príbeh žiadateľa či jeho časť sú nedôveryhodné, je podmienený dôsledným preskúmaním\ndôveryhodnosti tejto výpovede, na čo by sa mal zamerať pohovor so žiadateľom a jeho výpoveď by\nnásledne mala byť riadne vyhodnotená podľa všeobecne uznávaných indikátorov dôveryhodnosti, ako\nsú zhrnuté v čl. 4 ods. 5 kvalifikačnej smernice. Medzi nich patrí predovšetkým vnútorná a vonkajšia\nkonzistencia žiadateľovej výpovede, otázka, či je táto výpoveď dostatočne konkrétna, jej plauzibilita vo\nsvetle relevantných informácií o zemi pôvodu atď..“ (pozri napr. rozsudky NSS zo 6. februára 2008,\nčj. 1 Azs 18/2007-55, z 28. júla 2009, čj. 5 Azs 40/2009-74, z 25. júna 2015, čj. 4 Azs 71/2015-54, č.\n3279/2015 Sb. NSS, alebo z 12. apríla 2021, čj. 5 Azs 97/2019-41).\n40. Následne až druhou etapou posudzovania azylovej žiadosti je vlastné právne posúdenie ustáleného\nazylového príbehu, pričom v tejto etape ide už o výlučnú činnosť migračného úradu. Správny súd však\nopakuje, že pokiaľ nedôjde k riadnemu vyhodnoteniu celého azylového príbehu žalobcu, resp. jeho\nsmerodajných častí, a k ustáleniu východiskového skutkového základu, nie je dôvod aby vôbec migračný\núrad začal neúplne vyhodnotený azylový príbeh právne posudzovať.\n41. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/4/2012 z 28. februára 2012\n„Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“ Rovnaký právny štandard aplikuje aj Najvyšší\n\nsprávny súd Českej republiky, ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 4 Azs 24/2013-34 judikoval, že pokiaľ\nsa žiadateľ po celý čas konania drží jednej základnej dejovej línie, drobné nepresnosti tvoria len\nnepodstatné rysy azylového príbehu a neodôvodňujú záver o nedôveryhodnosti.\n42. Na význam stability dejovej línie popisu rozhodujúcich skutočností poukázal aj Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžak/16/2017 z 25. októbra 2017, ktorý v bodoch 29 až\n32 v tejto súvislosti uviedol: „...vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom\nkonaní nutné vychádzať. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS\nSR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby\nprenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou\nvýpoveďou. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa\n27. mája 2008, v ktorom uviedol, že „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom\nna nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými\nby preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové\nsprávanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí\nzáležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú\nprotirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod\nna spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“ Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v\npochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl\nvyvracajú alebo spochybňujú.“ (dôraz doplnený)\n43. S konkretizáciou na prejednávanú vec, žalovaný v napadnutom rozhodnutí detailne a presvedčivo\nodôvodnil, že rozdiely medzi výpoveďou žalobcu pri vstupnom pohovore zo dňa 29. apríla 2025, jeho\nvýpoveďou pri doplňujúcom pohovore zo dňa 17. marca 2026 a pri druhom doplňujúcom pohovore\nvykonanom dňa 16. júna 2026 za účelom odstránenia rozporov, nepredstavujú nepodstatné odchýlky,\nale znamenajú úplný rozpad pôvodnej dejovej línie v samotnom jadre azylového príbehu.\n44. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol pri každom jednom pohovore\nupozornený na to, že musí vypovedať pravdivo a uviesť všetky skutočnosti o ktorých vie, pre ktoré sa\nrozhodol požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky\na ktoré sú relevantné pre posúdenie jeho žiadosti. Zároveň na otázku, či dobre rozumie tlmočníkovi,\nodpovedal, že mu rozumie dobre. Taktiež žalobca odpovedal kladne na záver pohovoru na otázky,\nči uviedol všetky dôvody svojej žiadosti, či otázky pochopil, či odpovedal na všetky otázky pravdivo\na opakovane kladne odpovedal aj na otázku, či pánovi tlmočníkovi dobre rozumel. Vstupný pohovor\nsa navyše uskutočnil za prítomnosti povereného zástupcu súdom ustanoveného opatrovníka žalobcu,\nkeďže žalobca bol v tom čase maloletým žiadateľom o azyl bez sprievodu. Ten sa kladne vyjadril\nna otázku, či súhlasí s priebehom pohovoru s maloletým žiadateľom. Na otázku, či chce niečo k žiadosti\no azyl maloletého dodať, uviedol, že maloletý žiadateľ je vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor, ktorý aj\nvyjadril a mal túto možnosť na tomto pohovore. Doplňujúci pohovor dňa 17. marca 2026 sa uskutočnili\nza prítomnosti dvoch zástupcov zvoleného právneho zástupcu (Centra právnej pomoci), pričom právny\nzástupca bol volaný aj na druhý doplňujúci pohovor, avšak oznámil, že sa ho nezúčastní. Správny súd\npreto nedetegoval žiadne nedostatky vo vzťahu k vedeniu pohovorov so žalobcom ako s maloletým\nžiadateľom o azyl.\n45. Následne sa správny súd zameral na obsah zápisníc z uvedených pohovorov. Správny súd zistil,\nže zatiaľ čo pri vstupnom pohovore žalobca tvrdil, že Talibanci prišli asi mesiac pred jeho odchodom\nz krajiny pôvodu v roku 2025 ku nim domov dopytovať sa rodičov, ktorý z ich synov by sa mohol pridať do\nich radov, v doplňujúcom pohovore dňa 16. júna 2026 uviedol, že tento incident sa mal udiať ešte v roku\n2022 a Talibanci zostali po celý čas vonku. Podľa vyjadrení, ktoré uviedol pri vstupnom pohovore, mali\nrodičia poslať žalobcu ihneď na druhý deň po návšteve Talibancov ku jeho strýkovi do L. aby sa skryl,\na Talibanci sa prišli rodičov pýtať sa na jeho a jeho bratov opätovne hneď na ďalší deň. Podľa vyjadrení\nv doplňujúcich pohovoroch mal byť žalobca naopak aj pri druhej návšteve Talibancov stále doma,\nskrytý v kúpeľni, a medzi prvou a druhou návštevou ubehol jeden alebo dva týždne. Rozpory detegoval\nsprávny súd (obdobne ako žalovaný) aj pri tvrdeniach týkajúcich sa rodinných príslušníkov žalobcu.\nV pôvodnej výpovedi žalobca totiž uvádzal, že Taliban sa zaujímal aj o jeho bratov, ktorí sa museli pred\nnimi neustále skrývať, pričom v doplňujúcom pohovore vyhlásil, že jeho bratia s Talibanom problémy\nnemali pretože majú založené rodiny a chceli naverbovať iba jeho. Zároveň z vyjadrení uskutočnených\npočas doplňujúcich pohovorov vyplynulo, že bratia v Afganistane pracujú, neskrývajú sa a odhliadnuc\nod zhoršenej bezpečnostnej situácie v dôsledku konfliktu s Pakistanom sa majú dobre. Žalobca má túto\nvedomosť priamo od jeho bratov, s ktorými je v kontakte (prevažne s G.), hoci pri vstupnom pohovore\n\nuviedol, že s nimi v kontakte nie je. V doplňujúcom pohovore dňa 16. júna 2026 navyše uviedol, že je\nv kontakte s celou rodinou s ktorou telefonoval asi týždeň dozadu a rodina, bratia aj rodičia, sa majú\ndobre. Zásadné nezrovnalosti, na ktoré poukázal aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nsa teda týkali okolností odchodu žalobcu z krajiny pôvodu (kedy Afganistan opustil, cez ktoré krajiny\ncestoval a koľko sa v nich zdržal), jeho rodiny a ich situácie v krajine pôvodu ako aj okolností jeho (a\njeho bratov) verbovania do radov Talibanu.\n46. Správny súd dodáva, že žalovaný nad rámec výpočtu nezrovnalostí vo výpovediach žalobcu tieto\npostavil do kontextu aktuálnej situácie a informácií o krajine pôvodu. Porovnaním sa pritom ukázalo, že\nudalosti, ktoré žalobca opisoval, vykazujú náznaky neaktuálnosti a tieto sa mohli uskutočniť nanajvýš\nniekoľko rokov dozadu, v čase jeho skutočného odchodu z Afganistanu v roku 2022, kedy sa situácia\nverbovania mladých chlapcov Talibanom menila. V dnešnej dobe, a teda aj v roku 2025, už totiž\nk nútenému či násilnému verbovaniu mladých chlapcov resp. mužov nedochádza, keďže služby v radoch\nTalibanu sú považované za privilégium a hnutie má dostatok dobrovoľných dospelých členov. Aj\nuvedené, všeobecné zistenia, indukujú nedôveryhodnosť azylového príbehu žalobcu.\n47. Za tohto stavu je záver žalovaného, že žalobcom prezentovaný príbeh nezodpovedá skutočnosti,\nvykazuje znaky účelovo vykonštruovaného naratívu a skutočným motívom jeho odchodu resp. príchodu\nna územie Slovenskej republiky bola nepriaznivá finančná situácia, plne logický a preskúmateľný.\nSprávny súd konštatuje, že pokiaľ by žalovaný vychádzal iba z informácií prezentovaných žalobcom pri\nvstupnom pohovore, mohol by dospieť k presvedčeniu, že žalobca skutočne vynaložil snahu zdôvodniť\nsvoju žiadosť, avšak vykonaním ďalších doplňujúcich pohovorov bol tento prvotný záver rozptýlený.\nŽalobca totiž následne v druhom doplňujúcom pohovore, ktorý sa uskutočnil dňa 16. júna 2026,\nneposkytol uspokojivé vysvetlenie týkajúce nedostatkov a rozporov, ktoré vystali po prvom doplňujúcom\npohovore uskutočnenom dňa 17. marca 2026. Napokon bolo zistené, že vyhlásenia žalobcu sú v\nrozpore s aktuálnymi a dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu. Na tomto základe nebola\npreukázaná všeobecná dôveryhodnosť žalobcu.\n48. Správny súd ďalej konštatuje, že vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej boli\nuvedené rozpory spôsobené jazykovou bariérou a neporozumením si s tlmočníkom pri vstupnom\npohovore. Odhliadnuc od jeho vyhlásenia pri doplňujúcom pohovore dňa 16. júna 2026, v ktorom\nnezrovnalosti zdôvodnil tak, že pri vstupnom pohovore sa bál a nevedel čo má hovoriť a preto len\nrozprával (a teda sa priznal, že vedome nehovoril pravdu), poukazuje správny súd na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 18/2009-79 v odseku 23 a uznesenie sp. zn.\n2 Azs 42/2010-115, v ktorých konštatoval, že všeobecná námietka nekvalitného tlmočenia vznesená až\nv súdnom konaní nemôže byť úspešná, ak bol pohovor vedený v jazyku zvolenom žiadateľom, žiadateľ\npodpísal protokol potvrdzujúci súhlas s jeho obsahom a v žalobe neoznačil konkrétne pasáže či otázky,\nktoré mali byť preložené nesprávne. Žalobca v podanej správnej žalobe uplatnil túto námietku výlučne v\npaušálnej rovine bez akejkoľvek špecifikácie konkrétnych pochybení tlmočníka. Zo spisového materiálu\npritom vyplýva, že pri vstupnom pohovore bol prítomný kolízny opatrovník maloletého, vzájomná\nzrozumiteľnosť bola kontrolovaná a zápisnica bola po spätnom pretlmočení podpísaná bez akýchkoľvek\nvýhrad. Z vecného hľadiska je vylúčené, aby tlmočnícka nepresnosť spôsobila takéto zásadné rozdiely,\nakými sú napríklad ukrývanie sa žalobcu pri prvých návštevách Talibancov v dome na toalete, verzus že\nmal rodný dom opustiť po prvej návšteve Talibancov a ukryť u strýka v L., či diametrálne odlišné okolnosti\na časové súvislosti odchodu žalobcu z krajiny pôvodu (rozdiel 3 roky). Žalovaný sa s touto námietkou\nv napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal.\n49. Pokiaľ žalobca poukazuje na svoj vek v čase podania žiadosti a na traumatizujúce zážitky z cesty,\nsprávny súd plne rešpektuje koncept statusovej zraniteľnosti maloletého cudzinca bez sprievodu, pri\nktorom sa nezrelosť a závislosť pokladajú za definičné znaky dieťaťa, čo vyžaduje uplatňovanie princípu\nnajlepšieho záujmu dieťaťa v procesnej i hmotnoprávnej rovine (pozri odsek 32 rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 6Sak/3/2026 zo dňa 28. apríla 2026). Nemožno však opomenúť skutočnosť,\nže vstupný pohovor bol so žalobcom vykonaný až približne mesiac po tom, ako bol zadržaný na území\nSlovenskej republiky a teda mal dostatočne dlhý čas na regeneráciu ako aj poskytnuté podmienky\n(keďže bol umiestnený v centre kde mal dostupné odborné pedagogické, či psychologické poradenstvo,\nako aj potrebná odborná zdravotná starostlivosť) na prípravu naň a na prípadnú konzultáciu s povereným\nzástupcom či opatrovníkom. Tvrdenia o únave a strese z cesty tak strácajú relevanciu.\n50. Správny súd rovnako zohľadnil rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-550/16, v\nzmysle ktorého dosiahnutie plnoletosti počas azylového konania nezbavuje žiadateľa priaznivejšieho\nposudzovania viažuceho sa k maloletým osobám, pokiaľ bol maloletým v čase podania žiadosti (k tomu\npozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2023, body 62 a 63). Ako však Najvyšší\nsprávny súd SR výslovne uviedol v odseku 33 rozsudku sp. zn. 6Sak/3/2026, samotná okolnosť, že\n\nžiadateľom o azyl je maloletá osoba (navyše bez sprievodu), automaticky bez ďalšieho nezakladá dôvod\nna udelenie azylu, pretože aj v týchto prípadoch je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona\no azyle (najmä § 2 a § 8). Osobitná zraniteľnosť a nízky vek (v danom prípade 17 rokov pri vstupe na\núzemie) odôvodňujú zvýšenú citlivosť pri vedení výsluchu a toleranciu nepresností v detailoch, nemôžu\nvšak slúžiť ako ospravedlnenie pre predkladanie nepravdivých skutkových verzií v základných rysoch\npríbehu.\n51. Napokon, k už skôr načrtnutej námietke žalobcu, že v jeho prospech mala byť aplikovaná zásada\n„benefit of the doubt“, keďže žalobca v posudzovanom konaní nepreukázal všeobecnú dôveryhodnosť\nsvojej osoby a jeho výpovede vykazovali zásadnú vnútornú nekonzistentnosť, zákonné podmienky pre\nuplatnenie pravidla benefit of the doubt splnené neboli.\n52. Správny súd neprehliadol, že z informácií o krajine pôvodu zhromaždených v administratívnom\nspise vyplýva, že celková bezpečnostná situácia v Afganistane zostáva naďalej nestabilná a zložitá,\npričom v niektorých regiónoch, najmä v tých pohraničných, kde je usídlená aj rodina žalobcu, pretrvávajú\nozbrojené strety a bezpečnostný tlak na civilné obyvateľstvo. Táto všeobecne nepriaznivá situácia\nvšak sama osebe nezakladá nárok na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, nakoľko azyl ako\nnajvyššia forma medzinárodnej ochrany je viazaný na preukázanie opodstatnených obáv z cieleného\na individualizovaného prenasledovania z taxatívne vymedzených dôvodov. Z rozhodovacej činnosti\nNajvyššieho správneho súdu SR (rozsudok sp. zn. 6Sak/3/2026, odseky 33 a 34) ako aj judikatúry\nSúdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-238/19) vyplýva možnosť prisúdenia politického názoru\njednotlivcovi, ktorý útekom prejavil nesúhlas s praktikami vládnuceho režimu, avšak táto doktrína\nje aplikovateľná výlučne za predpokladu, že je preukázaný aspoň základný a hodnoverný skutkový\npredpoklad, že k pokusu o nútené verbovanie žiadateľa a k jeho úteku pred týmto konkrétnym zásahom\nskutočne došlo.\n53. V posudzovanej veci však bol tento individuálny skutkový základ vyvrátený samotnou zmenou\nvýpovede žalobcu a jeho tvrdením, že jeho rodina v krajine pôvodu naďalej žije bez obťažovania\nTalibanom a jeho bratia tam voľne vykonávajú prácu. Doktrínu imputovaného politického názoru\nnemožno konštruovať abstraktne a oddelene od reálneho skutkového deja, ak absentuje akýkoľvek\nvierohodný akt odporu či individuálneho prenasledovania na strane žiadateľa. Práve na riešenie situácií,\nkedy žiadateľ nepreukáže individualizované prenasledovanie z azylových dôvodov podľa § 8 zákona\no azyle, avšak v krajine pôvodu čelí všeobecnému riziku vážneho bezprávia vyplývajúcemu z celkovej\nbezpečnostnej nestability a jeho zraniteľnosti, slúži inštitút doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona\no azyle. Žalovaný vo vyjadrení ku žalobe poukázal na skutočnosť, že žalobca je aj naďalej osobou\npožívajúcou doplnkovú ochranu ako inú formu medzinárodnej ochrany, ktorá mu je v zmysle platnej\nprávnej úpravy zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane poskytnutá na dobu neurčitú. Jeho\nnávrat do krajiny pôvodu preto za daného stavu nehrozí. Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi túto\ndoplnkovú ochranu právoplatne poskytol, plne pokrýva jeho potrebu medzinárodnoprávnej ochrany v\nsúlade s vnútroštátnym i európskym právom bez toho, aby bol priznávaný status azylanta osobe, u ktorej\nneboli splnené zákonné podmienky jeho udelenia.\n54. Už len pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ ide o otázku možnej príslušnosti k sociálnej\nskupine (verbovaní slobodní maloletí chlapci) v zmysle § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, je potrebné\nvo vzťahu k žalobcovi skonštatovať, že riešenie tejto teoreticko-právnej otázky je v posudzovanej veci\npre rozhodnutie vo veci samej bezpredmetné. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle totiž popri\nsamotnej existencii azylovo relevantného dôvodu nevyhnutne vyžaduje aj preukázanie opodstatnenej\nobavy z individuálneho prenasledovania, ktoré musí byť v príčinnej súvislosti práve s týmto dôvodom.\nAko Najvyšší správny súd SR pripomenul už v rozsudku sp. zn. 2Sak/17/2022, určitú sociálnu skupinu\nnemôže definovať len samotné prenasledovanie jej členov, alebo spoločná obava z prenasledovania,\npretože prenasledovanie (či odôvodnená obava, že k nemu dôjde) je samostatným kritériom, ktoré\nmusí byť pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle tiež splnené. Keďže v prípade žalobcu došlo v\ndôsledku zásadných rozporov v jeho výpovediach k úplnému rozpadu skutkového základu o hrozbách\na nátlaku zo strany Talibanu, a naopak bolo preukázané, že jeho rodina v krajine pôvodu žije bez\nakýchkoľvek perzekúcií a bratia tam voľne pracujú, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom\nsamotnej hrozby prenasledovania. Navyše, aktuálne informácie o krajine pôvodu potvrdzujú, že Taliban\nod núteného verbovania členov upustil. Za tohto stavu, kedy bola výpoveď žalobcu ako žiadateľa v\nkľúčových skutkových okolnostiach vyhodnotená celkovo ako nedôveryhodná, je nadbytočné a právne\nirelevantné skúmať žalobcovu príslušnosť k sociálnej skupine, nakoľko žalobca touto svojou výpoveďou\nnepreukázal, že mu hrozí prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k nej.\n55. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom\n\nchránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,\na preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 219 SSP).\n56. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP].\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm.\na)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci [písm. c)].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}