{"guid": "8bf228ac-2315-4f57-8eba-a4a06dcd5c0d:ce8710ff-22af-4846-8eec-28a18d518970", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101102.1", "spisova_znacka": "15SaZ/6/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15SaZ/6/2026 z 13. 10. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. októbra 2026, sp. zn. 15SaZ/6/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101102.1", "identifikacne_cislo": "0726101102", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Filip Hudec", "sudca_id": 968, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-filip-hudec-968", "datum_vydania": "2026-10-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-1", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce8710ff-22af-4846-8eec-28a18d518970", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101102.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101102.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101102.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15SaZ/6/2026\n0726101102\n13. 10. 2026\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726101102.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., bez cestovného dokladu, s občianskym preukazom\nSýrie F. XXXXXXXX, posledné bydlisko v krajine pôvodu: obec D. D., okres G., H. G., Sýrska arabská\nrepublika, toho času bytom: I. XXX/X, XXX XX J., zast. Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska\n1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom\nPivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MUPO-42-57/2025-Ž zo dňa 22.06.2026, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu\nČAS: MU-PO-42-57/2025-Ž zo dňa 22.06.2026, ktorým žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. H. C.\nF. XXXXXXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., nebol udelený azyl, zrušuje a vec vracia žalovanému na\nďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-42-57/2025-Ž zo dňa 22.06.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nžalovaný žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.\n2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24.03.2025 bol žalobca na základe\ndublinského dohovoru vrátený z Nemeckej spolkovej republiky (ďalej len „Nemecko“) na územie SR.\nUviedol, že podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle sa žalobca považuje za žiadateľa o azyl, nakoľko ide o\ncudzinca, ktorý bol na územie SR vrátený z členského štátu Európskej únie z dôvodu, že na konanie\no udelenie azylu je príslušná SR.\n3. Konštatoval, že za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu bol so žalobcom dňa 11.04.2025 vykonaný\nvstupný pohovor, počas ktorého žalobca uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej\nstrany a ani nevykonával žiadne politické aktivity; že v Sýrii nemal žiadne problémy s políciou, armádou\nalebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný alebo väznený; že v júni 2024\nukončil v krajine pôvodu vysokoškolské štúdium ekonomického smeru na štátnej univerzite v meste\nDamask s bakalárskym titulom; že začiatkom augusta 2024 vycestoval zo Sýrie taxíkom do Libanonu,\nkde si na Zastupiteľskom úrade SR v Bejrúte prevzal víza, pričom dňa 06.08.2024 vycestoval letecky z\nBejrútu cez Istanbul do Viedne a následne autobusom pricestoval do Bratislavy, kde ostal 2 dni bývať u\n\nsvojho kamaráta; následne dňa 08.08.2024 cestoval z Bratislavy autobusom naspäť do Viedne a odtiaľ\nletecky do Düsseldorfu v Nemecku, kde požiadal o azyl, pričom dňa 24.03.2025 bol transferovaný z\nNemecka na územie SR, ktorá je zodpovedná za posúdenie jeho žiadosti o azyl.\n4. Poukázal na to, že žalobca o azyl na území SR požiadal z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom\nbolo nenastúpenie žalobcu na povinnú vojenskú službu v krajine pôvodu - v roku 2018, keď mal\nžalobca 18 rokov, tak bol predvolaný na vojenskú správu v okolí mesta G., kde absolvoval zdravotnú\nprehliadku a bola mu vystavená vojenská knižka s tým, že po ukončení vysokoškolského štúdia má\nnastúpiť na vojenskú službu - žalobca každý rok predkladal vojenskej správe potvrdenie z vysokej\nškoly o pokračovaní v štúdiu. K tomuto ešte uviedol, že žalobca si predĺžil štúdium tým, že 2 ročníky\nna vysokej škole opakoval, aby nemusel nastúpiť na povinnú vojenskú službu; dňa 16.07.2024 si\nžalobca na oddelení pre migráciu a cestovné doklady Ministerstva vnútra Sýrie v meste Damask vybavil\npovolenie na vycestovanie zo Sýrie za účelom turizmu. Druhým dôvodom žalobcovej žiadosti o azyl\nbola príslušnosť k náboženskej menšine alavitov. K tomuto konštatoval, že oblasť, z ktorej žalobca\npochádza, bola ohrozovaná zo strany nedisciplinovaných ozbrojených skupín, ktoré túto náboženskú\nskupinu utláčajú. Uviedol, že napriek tomu, že nová sýrska vláda sa chová demokraticky, nevie si s\ntýmito skupinami poradiť, pričom dňa 03.03.2025 príslušníci týchto ozbrojených skupín podpálili rodný\ndom žalobcu a jeho matku zbili, zlomili jej ruku a rebrá - žalobcov brat C. síce vtedy doma nebol, ale\nnakoľko sa odvtedy rodine neozval, tak žalobca nevedel uviesť, či ho ozbrojenci uniesli alebo sa skrýva\n- výkupné však od žalobcovej rodiny nikto nežiadal; po udalosti z 03.03.2025 sa žalobcova matka so\nšvagrinou a dcérou žalobcovho brata presťahovali k ujovi, ktorý býval v tej istej obci. K tomuto žalovaný\nešte konštatoval, že rodina žalobcu sa sťažovala u predstaviteľov novej vlády, ktorí sa podľa jeho názoru\nsnažia chrániť alavitov, ale často sú bezradní voči útokom ozbrojených skupín. Konštatoval, že iné\ndôvody vo svojej žiadosti žalobca neuviedol.\n5. Ďalej uviedol, že po komplexnom posúdení žiadosti žalobcu vydal dňa 06.08.2025 rozhodnutie\nČAS: MU-PO-42-22/2025-Ž, ktorým žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle neudelil\nazyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi poskytol doplnkovú ochranu na\ndobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca podal proti tomuto\nrozhodnutiu správnu žalobu na Správny súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 20Saz/5/2025-79 zo dňa\n21.11.2025 uvedené rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2025.\n6. Správny súd v predmetnom rozsudku č. k. 20Saz/5/2025-79 zo dňa 21.11.2025 uviedol, že úlohou\nžalovaného v ďalšom konaní bude zamerať sa aj na posúdenie otázky, či je alavitom v krajine pôvodu\nposkytovaná ochrana pred útokmi, resp. či nie je odopieraná a či je súčasná vláda v krajine pôvodu\nschopná poskytnúť alavitom v krajine systematickú ochranu pred neštátnymi pôvodcami útokov, s\nprihliadnutím na skutočnosť, že samotné vyhlásenia vysokých štátnych predstaviteľov, v ktorých sa\nzaväzujú vyšetriť zločiny a páchateľov brať na zodpovednosť sami o sebe nemôžu viesť k takýmto\nzáverom. Žalovaný bol predovšetkým povinný riadne vykonať dokazovanie a následne dať odpoveď na\nlegitímnu otázku, či náboženské vyznanie žalobcu – Alavit vedie v súčasnosti k záveru, že, žalobca\nby mohol byť ohrození prenasledovaním, či v krajine pôvodu žalobcu nehrozí, že Alaviti sú predmetom\nútokov zo strany štátnych či neštátnych subjektov – príslušníkov náboženských a militantných skupín\na súčasne, či sú štátne orgány v krajine pôvodu žalobcu schopné poskytnúť efektívnu ochranu pred\nprípadnými útokmi, prenasledovaním a inými hrozbami. Ďalej správny súd uviedol, že po riadnom\ndoplnení dokazovania a riadnom zistení skutkového stavu bude úlohou žalovaného posúdiť postavenie\nžalobcu vzhľadom na naznačené kritériá, pričom podstatné bude zameranie sa na okolnosti novo\nvzniknuté v krajine pôvodu žalobcu v čase jeho neprítomnosti v spojení s jeho postavením v krajine\npôvodu pred odchodom – postavenie alavitov, útoky, zabíjanie, únosy, každodenný život alavitov\nako náboženskej skupiny (nezamieňať so skupinou sociálnou), žalovaný predovšetkým zabezpečí\ninformácie o schopnosti a ochote štátu poskytnúť ochranu pred neštátnym útočníkom a s tým spojené\nobavy z prenasledovania, pričom na pamäti bude mať predovšetkým skutočnosť, že v danom prípade sa\naj podľa obsahu žiadosti žalobcu jedná o prípad prospektívneho rozhodovania, t. j. keďže ustanovenie\n§ 8 zákona o azyle pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z\nprenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v\nminulosti. Pritom má byť skúmaná predovšetkým možnosť budúceho prenasledovania.\n\n7. Žalovaný ďalej uviedol, že v ďalšom konaní vykonal so žalobcom dňa 18.03.2026 doplňujúci\npohovor za účelom hlbšieho objasnenia dôvodov jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR.\nKonštatoval, že žalobca počas pohovoru uviedol, že dôvody, ktoré uvádzal v súvislosti s postavením\nalavitov, stále trvajú. Žalobca uviedol, že do konania predložil niekoľko videí, ktoré poukazujú na situáciu\nalavitov v Sýrii a sú dostupné prostredníctvom sociálnej platformy YouTube. Ďalej počas doplňujúceho\npohovoru žalobca uviedol, že jeho brat bol v marci 2025 unesený - jeho brat utiekol začiatkom marca\n2025 z domu do hôr, kde ho našli ozbrojené jednotky spolu so skupinou iných alavitov a uniesli ich - po\ntroch mesiacoch jeho brata prepustili, ale za krátky čas ho náhodne z ulice uniesla iná ozbrojená skupina,\nktorá za jeho prepustenie požadovala výkupné, pričom po jeho zaplatení jeho brata prepustili, avšak s\nveľkými psychickými problémami. Žalobca tvrdil, že nevie uviesť názvy ozbrojených skupín, ktoré jeho\nbrata uniesli, ale zjednocovalo ich to, že boli radikálni moslimovia - na otázku, prečo jeho brata prepustili,\nžalobca uviedol, že sa domnieva, že ho nechali žiť preto, lebo nie je intelektuál, pričom väčšina osôb,\nktoré prepustili, neboli lekári, farmaceuti alebo vojaci. Žalobca uviedol, že akonáhle je alavit intelektuál,\ntak ho hneď zabijú. Žalobca ďalej uviedol, že jeho sestra, ktorá bola štátnou zamestnankyňou, bola\nprepustená z práce z dôvodu náboženskej príslušnosti k alavitom, ktorí dnes v Sýrii nemajú miesto,\nmôžu zabudnúť na prácu, umiestnenie v spoločnosti a podobne. Iné dôvody žalobca neuviedol.\n8. Konštatoval, že po vykonaní doplňujúceho pohovoru so žalobcom a získaní aktuálnych informácií\no krajine jeho pôvodu, pristúpil k opätovnému vyhodnoteniu žalobcovej žiadosti o azyl. K neudeleniu\nazylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca odišiel zo\nSýrie v auguste 2024 a po jeho odchode sa v decembri 2024, po zvrhnutí režimu prezidenta Bašára\nAsada, podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia v krajine pôvodu, s ktorou súvisí aj dôvod jeho\nžiadosti o azyl, prichádza v jeho prípade do úvahy posúdenie jeho žiadosti ako žiadateľa, resp. utečenca\n„sur place“. Mal za to, že zmenu bezpečnostno-politickej situácie v Sýrii na prelome rokov 2024/2025\nmožno kvalifikovať ako okolnosti novovzniknuté v čase neprítomnosti žalobcu v krajine pôvodu a v tomto\nprípade je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosti, ktoré nastali po jeho odchode z krajiny.\n9. V tejto súvislosti poukázal na dokument Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA): Usmernenia pre\njednotlivé krajiny: Sýria z 01.12.2025, kde v súvislosti s nedávnym vývojom v Sýrii uvádza, že dňa\n08.12.2024 viedla 12-dňová ofenzíva vedená Hay'at Tahrir al-Sham (HTS) a spojeneckými sýrskymi\nopozičnými silami ku pádu Asadovho režimu, čím sa ukončilo viac ako päť desaťročí rodinnej vlády.\nDňa 29.01.2025 bola ustanovená prechodná vláda, pričom za prechodného prezidenta bol vymenovaný\nAhmad al-Sharaa. Ústava z roku 2012 bola zrušená a základné štátne inštitúcie, vrátane parlamentu,\narmády a bezpečnostných služieb boli rozpustené. Pád Asadovho režimu koncom roka 2024 a\nnastolenie prechodnej vlády v roku 2025 znamenali pre Sýriu významný zlom. Bezpečnostná situácia\nvšak zostáva veľmi krehká a bezpečnostné sily prechodnej vlády sú stále v procese formovania. Niektoré\nozbrojené skupiny integrované do štruktúry novej sýrskej armády naďalej fungujú čiastočne nezávisle.\nBoli hlásené incidenty a odvety sektárskeho násilia. Medzi 6. a 10. marcom 2025 viedli strety medzi silami\nprechodnej vlády a ich pridruženými skupinami na jednej strane a proasadovskými zvyškami na strane\ndruhej k úmrtiam stoviek civilistov, najmä v pobrežných guvernorátoch Latakia, Tartús a v menšej miere\nHamá a Homs. Prechodná vláda je v počiatočných fázach budovania účinnej bezpečnosti v celej krajine.\nUpevnila si kontrolu nad kľúčovými mestskými centrami, ako sú Damask, Aleppo, Hamá a rozšírila svoju\nprítomnosť v centrálnych, severných a južných regiónoch. Prechodná vláda mala kontrolu nad dedinami\nvo východnom a severnom vidieku C. a vykonala razie proti proasadovským zvyškom a osobám\npodozrivým zo spáchania trestných činov počas Asadovho režimu vo viacerých guvernorátoch. Vládne\nbezpečnostné sily stále čelia značným výzvam pri riešení rôznych hrozieb vrátane sektárskeho násilia,\núnosov a rabovania. K 29.09.2025 prechodná vláda kontrolovala väčšinu sýrskeho územia okrem oblastí\novládaných Sýrskymi demokratickými silami (SDF) v severovýchodnej Sýrii a guvernorátu C., ktorý je\nprevažne ovládaný drúzmi. Bývalí vysokí vojenskí a spravodajskí predstavitelia Asadovej vlády vytvorili\nnové skupiny a siete zamerané na boj proti prechodnej vláde. Vzniklo niekoľko ozbrojených formácií.\nNiektoré z týchto skupín boli obvinené z podnecovania sektárskych rozporov, pričom sa prezentovali\nako obrancovia alavitskej komunity. Medzi nimi boli frakcie pôsobiace v pobrežných oblastiach Sýrie\noznačené za najorganizovanejšie povstalecké elementy. Správy naznačujú, že povstalecké útoky\nalavitských milícií spojených s bývalým režimom, zamerané predovšetkým na vládnu infraštruktúru a\nsunnitské komunity sa znížili a teraz sa vyskytujú s menšou frekvenciou od dosiahnutia vrcholu v marci\n2025.\n\n10. V súvislosti so súčasným postavením alavitov považoval za potrebné uviesť, že situácia v Sýrii\nsa po páde Asadovho režimu a počas prebiehajúcej transformácie krajiny v rokoch 2025 a 2026 pre\nalavitskú menšinu výrazne skomplikovala. Nórske Centrum informácií o krajinách pôvodu (Landinfo) vo\nsvojej správe o Sýrii z 10.04.2026 uviedlo, že alaviti tvoria približne 12% obyvateľstva a boli pôvodne\nsústredení hlavne v pobrežných oblastiach nad mestami Latakia a Tartús. V súčasnosti však existujú\nveľké alavitské komunity v Aleppe a Damasku, ako aj v mestách Hamá a Homs. Podobne ako v\nprípade iných skupín, aj medzi alavitskými komunitami existujú veľké rozdiely, od vysokopostaveného\nštátneho úradníka v K. až po chudobného roľníka v horskej dedine. V histórii bola kmeňová identita\nveľmi dôležitá a rôzne alavitské kmene medzi sebou často bojovali. Hoci identita kmeňa a klanu už pre\nmnohých alavitov nie je dôležitá, pre časť z nich má stále význam. Alaviti nemajú žiadne významné\nnáboženské inštitúcie, skôr naopak stlmili svoju sektársku príslušnosť, takže byť alavitom je skôr otázkou\nkultúrnej a skupinovej identity. V období po zvrhnutí Asadovho režimu v decembri 2024 uskutočnili\nnoví vládcovia rad akcií proti zostatkom starého režimu, ktorí odmietli zložiť zbrane. To opäť viedlo k\nstretom a nepokojom, ako aj k správam o rabovaní, vraždách a únosoch v provinciách Tartús, Latakia,\nHoms a Hamá. Začiatkom marca 2025 ozbrojenci zaútočili na vládne sily v oblastiach pozdĺž pobrežia\nStredozemného mora, kde alaviti tvoria veľkú časť obyvateľstva. Po tom, čo pôsobili ako neorganizované\nskupiny, sa predpokladá, že mnohí bývalí velitelia, ktorí zostali verní Asadovi, sa zjednotili v takzvanej\nBrigáde pobrežného štítu. Spolu s ďalšími skupinami sa odhaduje, že ich počet dosahoval približne\n2000 osôb. Podľa správy Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku\n(UNCOI), ktorá dokumentovala porušenia spáchané v marci 2025 v pobrežných oblastiach, sa odhaduje,\nže v období od 6. do 10. marca 2025 bolo na rozsiahlom území zabitých približne 1400 osôb, prevažne\ncivilistov, vrátane približne 100 žien. Komisia ďalej zistila, že existujú dôvodné podozrenia, že príslušníci\nbezpečnostných síl dočasnej vlády, vrátane Všeobecných bezpečnostných síl, 62. divízie (bývalá\nbrigáda SNA Sultán Suleiman Shah/Amshat), 76. divízie (bývalé jednotky SNA - Sýrska národná armáda\nAl-Hamza/Hamzat), Ahrar al-Sham a 400. divízie (bývalé brigády HTS), spolu so súkromnými osobami,\nspáchali porušenia medzinárodného humanitárneho práva a právnych predpisov v oblasti ľudských práv,\nz ktorých niektoré môžu predstavovať vojnové zločiny. UNCOI zároveň konštatovala, že mnohé zložky\nsíl prechodnej vlády sa na porušovaní ľudských práv, ktorého sa dopustili určité skupiny, nezúčastnili\nani ho nepodporili. Naopak, niektoré z nich sa aktívne podieľali na evakuácii alebo ochrane civilistov.\nOkrem toho UNCOI konštatovala, že neboli nájdené žiadne dôkazy o oficiálnej vládnej politike alebo\npláne na uskutočňovanie takýchto útokov. Dánska imigračná služba (DIS) vo svojej správe o situácii\nurčitých skupín v Sýrii z decembra 2025 uviedla, že úrady prijali viacero opatrení zameraných na\nochranu civilistov, vrátane alavitov, počas násilností v marci 2025. Medzi tieto opatrenia patrilo vydávanie\npokynov na ochranu civilistov, zavedenie zákazu vychádzania a zriadenie kontrolných stanovíšť ako\nnapríklad v Tartuse, kde tieto kontrolné stanovištia zabránili ozbrojeným osobám vo vstupe do mesta,\nčo pomohlo uchrániť ho pred násilím. Hoci sa v niektorých regiónoch zaviedli ochranné opatrenia,\nnepodarilo sa nimi obnoviť pocit bezpečia medzi alavitským obyvateľstvom a vzhľadom na bezpečnostné\nriziká a hospodársky kolaps mnohí alaviti odišli do Libanonu a na Cyprus alebo sa presťahovali do\nbezpečnejších oblastí v rámci Sýrie, vrátane severovýchodnej Sýrie. Prechodná vláda rozšírila svoju\núzemnú kontrolu a upevnila si právomoc nad kľúčovými mestskými centrami, ako sú Damask, Aleppo\na Hamá. Uzavrela tiež dohody s ozbrojenými frakciami vrátane Sýrskych demokratických síl (SDF) s\ncieľom integrovať ich sily do svojich bezpečnostných štruktúr. Napriek tomuto vývoju prechodná vláda\nnaďalej čelí značným výzvam pri budovaní účinnej správy vecí verejných a bezpečnosti v celej Sýrii.\nSúčasná vláda v Sýrii sa hlási k politike národnej jednoty a inklúzie, vrátane záruk rovnosti pred zákonom\na slobody náboženského vierovyznania. Súčasťou dočasnej sýrskej vlády sú aj predstavitelia menšín,\nvrátane alavitov. Napriek tomu, že nová prechodná vláda vyhlásila, že menšiny budú chránené a sám\nžalobca uviedol, že táto vláda sa chová demokraticky, nie je podľa jeho názoru v moci žiadnej vlády na\nsvete, ani štátov Európskej únie, ochrániť každého jedného občana najmä pred neočakávanými útokmi,\nči v konfliktných situáciách.\n11. V súvislosti s vyjadrením žalobcu počas doplňujúceho pohovoru dňa 18.03.2026, že jeho sestra\nbola prepustená z práce v štátnej správe, konkrétne v podniku s názvom Poľnohospodársky výskum, so\nsídlom v meste Hamá, považoval za potrebné uviesť, že alaviti mali v Asadovej vláde silné zastúpenie,\nkde zastávali kľúčové pozície v bezpečnostnom sektore, vo vládnych inštitúciách, aj v súkromnom\nsektore. Prepúšťanie zo strany prechodnej vlády ich neprimerane postihlo, čo však odráža ich nadmerné\nzastúpenie vo verejnej správe za vlády Bašára Asada. Mal za to, že samotná skutočnosť, že osoba bola\ncivilnou osobou spojenou s Asadovým režimom, ako sú vládni zamestnanci, sama o sebe nevedie k\núrovni rizika na preukázanie opodstatneného strachu z prenasledovania.\n\n12. Podotkol, že každý prípad sa má posudzovať individuálne, berúc do úvahy osobné okolnosti\nžiadateľa spolu s povahou a intenzitou násilia v jeho domovskej krajine. Pri individuálnom posudzovaní,\nči existuje primeraná pravdepodobnosť, že žalobca bude čeliť prenasledovaniu, by sa podľa jeho názoru\nmali zohľadniť okolnosti ovplyvňujúce riziko, ako napríklad prepojenie s bývalou Asadovou vládou a\nvýrazný opozičný postoj voči prechodnej vláde, čo nie je prípad žalobcu, alebo regionálne špecifiká, v\ndôsledku čoho čelia alaviti z guvernorátov Latakia, Tartús, Hamá a Homs vyššiemu riziku. Konštatoval,\nže v prípade žalobcu síce pripadá do úvahy regionálne špecifikum, nakoľko pochádza z guvernorátu G.,\nkde sú alaviti vystavení väčšiemu riziku, zároveň však poukázal na skutočnosť, že žalobca sa od roku\n2018 až do odchodu z krajiny zdržiaval najmä v meste Damask.\n13. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že EUAA v dokumente Usmernenia pre jednotlivé\nkrajiny: Sýria z 01.12.2025 v súvislosti s alternatívou vnútornej ochrany (IPA) uvádza, že táto môže byť\nuplatniteľná práve v meste Damask. Guvernorát Damask zostáva pod kontrolou prechodnej vlády a\npovažuje sa za najstabilnejšiu oblasť v Sýrii. Silná prítomnosť bezpečnostných síl prispela k všeobecne\nbezpečnému prostrediu, pričom došlo k zníženiu počtu zatýkaní na kontrolných stanovištiach a citeľnému\npoklesu celkových bezpečnostných incidentov. Ojedinelé incidenty sa však naďalej vyskytujú. Odhady\nÚradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) naznačujú, že k\n15.05.2025 žilo v Damasku 589 271 vnútorne vysídlených osôb (IDP) spolu s 5935 osobami, ktoré sa\nvrátili z vnútorného vysídlenia od 27.11.2024. K 18.09.2025 UNHCR hlásil 588781 vnútorne vysídlených\nosôb a 11569 nedávnych návratov. Prvým krokom v analýze IPA je identifikácia konkrétnej časti krajiny, v\nprípade Sýrie je to mesto Damask, ktoré je hlavným mestom krajiny a zostalo najstabilnejšou oblasťou v\nSýrii s všeobecne bezpečným prostredím. Po páde Asadovho režimu prechodná vláda úspešne obnovila\ndôveru a udržala verejný poriadok. V K. je dobrá úroveň bezpečnosti a bezpečnostné sily majú v meste\nsilné zastúpenie. Od januára 2025 boli obnovené medzinárodné lety na medzinárodné letisko v Damasku\n(DAM). Vnútroštátne lety medzi Damaskom a Aleppom boli obnovené už 18.12.2024. Voľnosť pohybu sa\nod pádu Asadovho režimu zlepšila a vo všeobecnosti neboli hlásené žiadne porušenia slobody pohybu\nv krajine. Civilisti sa vo všeobecnosti môžu pohybovať medzi veľkými mestami bez obmedzení. Cesta\nz letiska v Damasku do mesta je dobre zabezpečená. Vo všeobecnosti môže osoba bez rizika vstúpiť\ndo mesta Damask, legálne tam cestovať a usadiť sa.\n14. Konštatoval, že dňa 19.01.2026 UNHCR informoval, že v období od 08.12.2024 do 16.01.2026 sa z\niných krajín, vrátane susedných štátov, vrátilo odhadom 1 354 245 Sýrčanov. UNHCR podporuje návrat\nsýrskych utečencov do ich oblastí pôvodu. Od začiatku roka 2025 UNHCR poskytol pomoc približne\n24500 navrátilcom na kľúčových hraničných priechodoch s Tureckom a Libanonom. S odvolaním sa\nna Úrad Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA) uviedla\nEUAA v odpovedi na COI otázku za obdobie od 01. júna do 30.09.2025, že dynamika návratov do Sýrie\nzostáva zložitá a ovplyvňujú ju individuálne okolnosti, sociálno-ekonomický tlak v hostiteľských krajinách\na vnímanie zlepšenej bezpečnostnej situácie alebo prístupu k majetku v oblastiach pôvodu. Udržateľnosť\ntýchto návratov je však značne obmedzená, keďže mnohí navrátilci čelia závažným prekážkam pri\nprístupe k základným službám, právnej dokumentácii a možnostiam obživy. Najviac návratov bolo\nzaznamenaných v guvemorátoch Aleppo, Idlib, Damask, E. K., Homs, Rakká a Dará, pričom značný\npočet ľudí sa vrátil aj do provincií G. a G.. Mestské oblasti priťahujú najväčší počet navrátilcov a väčšina\nz nich smeruje do miest ako Aleppo, Homs a Damask, kde sa od septembra 2025 vyskytuje pomerne\nmálo bezpečnostných incidentov a ktoré ponúkajú viac služieb a možností na zabezpečenie živobytia.\n15. Ďalej poukázal na príručku EUAA: Usmernenia pre jednotlivé krajiny: Sýria z 01.12.2025, z ktorej\nvyplýva, že alaviti predstavujú približne 1,7 milióna osôb, čo je 9% sýrskych obyvateľov. Alaviti boli vo\nveľkej miere zastúpení v Assadovej vláde, kde zastávali kľúčové pozície v armáde, spravodajských\nslužbách a bezpečnostných zložkách. Prepúšťanie zo strany prechodnej vlády neprimerane postihlo\nalavitov, čo odzrkadľuje jednak ich nadmerné zastúpenie vo vládnych funkciách za Assadovho režimu,\njednak cielené opatrenia.\n16. V každom prípade považoval za potrebné uviesť, že podľa uvedenej príručky, alaviti, ako náboženská\nskupina, nie sú automaticky vystavení prenasledovaniu. Keby mal každý alavita, bez ohľadu na rizikové\nfaktory, dostať medzinárodnú ochranu, znamenalo by to popretie princípu individuálneho posúdenia\nkaždej žiadosti o azyl. Mal za to, že pri posudzovaní, či existuje primeraná pravdepodobnosť, že alaviti\nbudú čeliť prenasledovaniu, je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti každého žiadateľa ovplyvňujúce\n\ntoto riziko, pričom najväčšie riziko sa viaže najmä na osoby, ktoré boli prepojené s bývalým režimom,\npôsobili v armáde, bezpečnostných zložkách, spravodajských službách alebo zastávali verejné funkcie.\n17. V prípade žalobcu zdôraznil, že hoci pochádza z provincie G., v posledných rokoch pred odchodom\nzo Sýrie žil v meste Damask, kde býval, študoval a príležitostne pracoval, a ktoré zostalo najstabilnejšou\noblasťou v Sýrii so všeobecne bezpečným prostredím. Uviedol, že žalobca sa v krajine pôvodu nezapájal\ndo žiadnych politických aktivít, nebol členom žiadnej politickej strany, nevykonával žiadnu verejnú funkciu\na nemal žiadne problémy s políciou, armádou ani inými štátnymi či neštátnymi orgánmi. Taktiež uviedol,\nže nikdy nebol trestne stíhaný, zadržaný ani inak postihovaný. Ako primárny dôvod odchodu zo Sýrie\nžalobca uviedol snahu vyhnúť sa povinnej vojenskej službe. Následne po odchode žalobcu došlo\nv krajine k politickým zmenám, pričom prechodná vláda zrušila povinnú vojenskú službu a zároveň\nvyhlásila všeobecnú amnestiu pre osoby, ktoré sa v minulosti vyhýbali nástupu na vojenskú službu.\nBol toho názoru, že žalobca počas konania nepreukázal žiadne prepojenie na bývalý režim, nebol\nčlenom ozbrojených zložiek, nepracoval v štátnej správe a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by\nnasvedčovali tomu, že by mohol byť v súčasnosti identifikovaný ako osoba, ktorej by mohlo hroziť riziko\nprenasledovania či už zo strany štátnych alebo neštátnych aktérov - politicky aktívni neboli ani rodičia\nžalobcu a ani súrodenci žalobcu.\n18. Skutočnosť, že žalobcova sestra bola prepustená zo štátnej správy, podľa jeho názoru sama\nosebe nepreukazuje existenciu individuálneho rizika pre žalobcu a nepredstavuje dôvod na postihovanie\nrodinných príslušníkov – žalobcova sestra síce prišla o prácu v štátnej správe, nebola však zatknutá, ani\ninak prenasledovaná. Pokiaľ ide o opakované únosy žalobcovho brata, tak poukázal na to, že žalobca\nuviedol, že únosy vykonali rôzne ozbrojené skupiny, ktoré po prevrate v Sýrii skutočne operujú, pričom\npri prvom bratovom únose ani nepožadovali výkupné a brata po troch mesiacoch prepustili - pri druhom\núnose ozbrojenci už požadovali výkupné a po jeho zaplatení žalobcovho brata opäť prepustili. Mal za\nto, že z opísaného skutkového deja nevyplýva, že dôvodom únosu bola bratova alavitská identita. Podľa\njeho názoru skôr išlo o kriminálnu činnosť motivovanú finančným ziskom, ktorá je v nestabilnom prostredí\npo prevrate rozšírená. Uviedol, že takéto incidenty nepreukazujú, že by žalobcovi, ako alavitovi, hrozilo\nindividuálne riziko prenasledovania. Poukázal na to, že prechodná sýrska vláda je v počiatočných fázach\nbudovania účinnej bezpečnosti v celej krajine a nad kľúčovými mestskými centrami, ako je Damask,\nAleppo alebo G. si upevnila kontrolu a rozšírila svoju prítomnosť. Hoci v guvernoráte G., odkiaľ žalobca\npochádza, čelia alaviti vyššiemu riziku, vzhľadom na to, že žalobca od roku 2018 až do odchodu z krajiny\nžil v meste Damask, ktoré sa považuje za všeobecne bezpečné a kde podľa Landinfo v súčasnosti\nexistujú veľké komunity alavitov, mal za to, že by žalobcovi v prípade návratu do tejto oblasti, z dôvodu\npríslušnosti k alavitskej náboženskej menšine, nehrozilo prenasledovanie.\n19. Nad rámec uvedeného považoval za potrebné uviesť, že žalobcovi v súčasnosti nehrozí návrat do\nkrajiny pôvodu, nakoľko je mu vzhľadom na situáciu v Sýrii po prevrate poskytnutá doplnková ochrana\nna území SR.\n20. Uviedol, že na základe opätovného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií,\ndospel k záveru, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak,\nako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Preto mal za to, že žalobcova situácia nie je z hľadiska použitia\ninštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany SR cudziemu štátnemu\npríslušníkovi adekvátna. Dôvody žalobcovej žiadosti, v zmysle uvedeného, považoval za irelevantné z\nhľadiska udelenia azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, a to aj z pohľadu utečenca „sur place“.\n21. Záverom uviedol, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa právna zástupkyňa žalobcu\noboznámila s kompletným spisovým materiálom a následne zaslala stanovisko k prípadu, v ktorom\nuviedla, že sýrski alaviti čelia kombinácii bezpečnostných, sociálnych a ekonomických rizík, ktoré majú\nsystematický charakter a sú úzko späté s ich náboženskou identitou - v prípade návratu by takýto\nžiadateľ mohol byť vystavený nielen všeobecnému prenasledovaniu vyplývajúcemu z konfliktu, ale aj\nšpecifickému riziku prenasledovania, vrátane ohrozenia života, telesnej integrity, osobnej slobody a\nzákladných životných podmienok, pričom štát nie je schopný poskytnúť mu účinnú ochranu. Konštatoval,\nže v závere stanoviska mu navrhla, aby vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi udeľuje azyl podľa §\n8 písm. a) zákona o azyle, pretože žiadateľovi o udelenie medzinárodnej ochrany dôvodne hrozí\n\nprenasledovanie kvôli jeho náboženskému vierovyznaniu s určitým politickým aspektom voči alavitom\nako sociálnej skupine.\n22. Čo sa týka možného prenasledovania žalobcu z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine,\npoukázal na to, že už správny súd v predmetnom rozsudku v bode 55 ozrejmil, že príslušnosť k sociálnej\nskupine podľa zákona o azyle je potrebné vnímať ako možnosť, na základe ktorej môže byť cudzincovi\nudelená medzinárodná ochrana aj na základe obavy z prenasledovania z iných dôvodov než z dôvodu\nrasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia či z dôvodu uplatňovania politických práv a\nslobôd. Pokiaľ však možno u žiadateľa identifikovať riziko prenasledovania z dôvodu náboženstva\npodľa § 8 písm. a) zákona o azyle, má byť posudzovaný z tohto dôvodu, a nie z dôvodu príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine. Uviedol, že z uvedeného dôvodu sú potom nadbytočné a v podstate aj\nnehospodárne akékoľvek ďalšie námietky a vyjadrenia smerujúce k objasneniu pojmu sociálnej skupiny\na príslušnosti/nepríslušnosti žalobcu k takto konštruovanej sociálnej skupine alavitov. Dodal, že uvedený\nnázor správneho súdu je plne v súlade aj s názorom Najvyššieho správneho súdu SR uvedeným\nv rozsudku sp. zn. 2Sak/l 6/2022 z 28.12.2022.\nII.\nSprávna žaloba\n23. Správnou žalobou zo dňa 20.07.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 27.07.2026, sa\nžalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ČAS: MU-PO-42-57/2025-Ž zo dňa\n22.06.2026) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov; že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že\ndošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP).\n24. Poukázal najprv na to, že napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný po tom, čo jeho predchádzajúce\nrozhodnutie bolo vo výroku o neudelení azylu správnym súdom zrušené pre vnútornú rozpornosť,\nnedostatočné odôvodnenie a selektívne hodnotenie informácií o krajine pôvodu. Napriek záväznému\nprávnemu názoru správneho súdu však žalovaný odstránil iba formálne nedostatky pôvodného\nrozhodnutia, nie jeho vecné vady. Podstata argumentácie, pre ktorú bolo pôvodné rozhodnutie zrušené,\nzostala zachovaná. Žalovaný síce doplnil administratívny spis o nové informácie o krajine pôvodu, avšak\nani po ich doplnení neodpovedal na rozhodujúcu právnu otázku formulovanú správnym súdom, a to, či\nštátne orgány Sýrskej arabskej republiky sú schopné a ochotné poskytnúť žalobcovi ako príslušníkovi\nnáboženskej menšiny alavitov účinnú ochranu pred útokmi ozbrojených skupín. Táto otázka pritom tvorí\nsamotné jadro posúdenia dôvodnosti jeho žiadosti o udelenie azylu.\n25. Žalovaný podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdil tým, že ani po zrušení svojho\npredchádzajúceho rozhodnutia správnym súdom neaplikoval ustanovenia zákona o azyle spôsobom\nzodpovedajúcim záväznému právnemu názoru vyslovenému v zrušujúcom rozsudku. Podotkol, že\nsprávny súd pritom v odôvodnení svojho rozsudku neobmedzil svoje výhrady na formálne nedostatky\nodôvodnenia, ale jednoznačne identifikoval právne otázky, ktoré bolo potrebné v ďalšom konaní vyriešiť.\nVýslovne poukázal na vnútornú rozpornosť rozhodnutia žalovaného, na selektívne hodnotenie informácií\no krajine pôvodu, podceňovanie násilia páchaného na alavitskej komunite, a najmä uložil žalovanému\ndoplniť dokazovanie tak, aby bolo možné spoľahlivo posúdiť, či štátne orgány Sýrskej arabskej republiky\nsú schopné a ochotné poskytnúť žalobcovi ako príslušníkovi alavitskej náboženskej menšiny účinnú\nochranu pred útokmi ozbrojených skupín, prípadne akou mierou sa samotné štátne štruktúry na tomto\nnásilí podieľajú alebo ho tolerujú. Táto otázka pritom nepredstavovala iba jednu z okolností prípadu,\nale bola nosným právnym problémom, od ktorého záviselo posúdenie splnenia podmienok na priznanie\npostavenia utečenca. Žalovanému vytkol, že záväzný právny názor správneho súdu nerešpektoval.\nAdministratívny spis síce žalovaný doplnil o nové informácie o krajine pôvodu, avšak samotné doplnenie\ndôkazov podľa jeho názoru nemožno stotožňovať so splnením povinnosti vyplývajúcej z § 191 ods. 6\nSprávneho súdneho poriadku.\n26. Podotkol, že správny súd od žalovaného nepožadoval rozšírenie opisnej časti rozhodnutia ani\ndoplnenie ďalších správ o krajine pôvodu. Požadoval nové právne posúdenie veci založené na\n\nodstránení nedostatkov vytknutých v zrušujúcom rozsudku. Namietal, že napadnuté rozhodnutie však\nnamiesto odpovede na právne otázky formulované správnym súdom opätovne obsahuje prevažne\nreprodukciu informácií o bezpečnostnej situácii v Sýrii, pričom rozhodujúca právna úvaha v ňom naďalej\nabsentuje. Žalovaný podľa jeho názoru nevysvetlil, prečo napriek informáciám o pokračujúcich útokoch\nvoči alavitskému obyvateľstvu, o beztrestnosti ich páchateľov, o účasti alebo tolerancii štátnych zložiek\nvo vzťahu k týmto útokom a napriek pretrvávajúcej nestabilite bezpečnostnej situácie, dospel k záveru,\nže on (žalobca) disponuje účinnou ochranou zo strany štátu (Sýrskej arabskej republiky) – napadnuté\nrozhodnutie tak neobsahuje odpoveď na otázku, ktorú mu správny súd výslovne uložil vyriešiť.\n27. Nesprávne právne posúdenie veci podľa jeho názoru spočíva aj v tom, že žalovaný opätovne\nvychádzal z nesprávneho právneho východiska pri výklade pojmu prenasledovanie. Uviedol, že z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozhodujúci význam žalovaný prisudzoval tomu, či\npreukázal individuálne zacielenie svojej osoby zo strany konkrétnych páchateľov alebo priamu represiu\nzo strany štátnych orgánov. Bol toho názoru, že takýto prístup však nezodpovedá zákonu o azyle ani\nkvalifikačnej smernici, podľa ktorých môže byť pôvodcom prenasledovania aj neštátny subjekt, pokiaľ\nštát alebo subjekty ovládajúce štát nie sú schopné alebo ochotné zabezpečiť účinnú ochranu. Podotkol,\nže práve túto právnu otázku správny súd označil za rozhodujúcu, žalovaný sa jej však v napadnutom\nrozhodnutí opätovne nevenoval spôsobom, ktorý by umožňoval preskúmať správnosť jeho právnych\nzáverov.\n28. Podľa jeho názoru žalovaný rovnako nesprávne právne posúdil význam informácií o krajine pôvodu.\nPodotkol, že ich účelom nie je vytvoriť všeobecný opis bezpečnostnej situácie, ale overiť objektívnu\ndôvodnosť tvrdení žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ žalovaný sám zabezpečil informácie\npotvrdzujúce útoky proti alavitskej komunite, poukazujúce na rozsiahle násilie, beztrestnosť ozbrojených\nskupín a pochybnosti o schopnosti štátu zabezpečiť ochranu tejto náboženskej menšiny, no napriek\ntomu bez presvedčivej právnej argumentácie uzavrel, že mu z týchto zistení nevyplýva odôvodnená\nobava z prenasledovania, ide podľa jeho názoru o nesprávnu subsumpciu zisteného skutkového stavu\npod príslušné ustanovenia zákona o azyle - z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nemožno\nzistiť, akou právnou úvahou žalovaný premostil vlastné skutkové zistenia so záverom o neexistencii\npodmienok na priznanie medzinárodnej ochrany.\n29. Napokon žalovaný podľa jeho názoru nesprávne právne posúdil aj význam jeho náboženskej\npríslušnosti. Uviedol, že napriek tomu, že správny súd už v zrušujúcom rozsudku zdôraznil potrebu\nindividuálne posúdiť jeho postavenie ako príslušníka alavitskej komunity v aktuálnych pomeroch Sýrie,\nžalovaný opätovne založil svoje rozhodnutie predovšetkým na absencii dôkazov o individuálnom\njeho zacielení. Tým však podľa jeho názoru zamenil požiadavku individuálneho posúdenia žiadosti\ns požiadavkou preukázania individuálnej perzekúcie konkrétnou osobou. V azylovom práve pritom\npostačuje existencia objektívne odôvodneného rizika prenasledovania vyplývajúceho z príslušnosti k\nnáboženskej skupine za situácie, keď štát nie je schopný alebo ochotný zabezpečiť jej ochranu. Práve\ntúto právnu otázku však žalovaný ani po zrušení svojho pôvodného rozhodnutia podľa jeho názoru riadne\nneposúdil.\n30. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá podľa jeho názoru nespočíva\nv len samotnom právnom názore žalovaného, ale v absencii úvah, na základe ktorých k tomuto\nnázoru dospel. Konštatoval, že žalovaný podstatne rozšíril odôvodnenie rozhodnutia, avšak z jeho\nodôvodnenia nie je možné preskúmať, akým spôsobom odstránil jednotlivé nedostatky vytknuté súdom\nv zrušujúcom rozsudku. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru neobsahuje vysporiadanie sa so\nzáväzným právnym názorom súdu v tom zmysle, ktoré konkrétne skutkové a právne závery pôvodného\nrozhodnutia žalovaný prehodnotil, ktoré považoval za nesprávne a akými úvahami ich nahradil.\n31. Taktiež namietal, že skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia, je v\nrozpore s obsahom administratívneho spisu, resp. v ňom nemá oporu. Tvrdil, že žalovaný z vykonaného\ndokazovania vyvodil skutkové závery, ktoré z obsahu zabezpečených podkladov nevyplývajú. Naopak\nmal za to, že z rozhodujúcich správ o krajine pôvodu vyplýva pretrvávajúce a závažné násilie\npáchané na príslušníkoch alavitskej náboženskej menšiny, cielené útoky motivované ich náboženskou\npríslušnosťou, beztrestnosť páchateľov, ako aj závažné zlyhávanie štátnych orgánov pri zabezpečovaní\nich ochrany. Poukázal na to, že niektoré zo správ pritom poukazujú aj na priame zapojenie štátnych\n\nbezpečnostných zložiek alebo osôb konajúcich s ich vedomím či súhlasom do násilia páchaného na\nalavitskom obyvateľstve. Tieto skutkové zistenia však žalovaný vo svojich záveroch úplne opomína.\n32. V tejto súvislosti uviedol, že hoci žalovaný formálne vychádzal z rovnakých informačných zdrojov,\nktoré dokumentujú systematické násilie voči alavitom, skutkový záver, podľa ktorého mu z dôvodu\njeho náboženskej príslušnosti nehrozí prenasledovanie, z obsahu administratívneho spisu nevyplýva.\nŽalovaný totiž opätovne pristúpil k informáciám o krajine pôvodu selektívne, keď zdôrazňoval tie ich\nčasti, ktoré mohli podporiť záver o neudelení medzinárodnej ochrany, zatiaľ čo zistenia poukazujúce\nna rozsah násilia páchaného na alavitskej komunite, na pretrvávajúcu beztrestnosť jeho páchateľov,\nako aj na neschopnosť alebo neochotu štátu poskytnúť tejto náboženskej menšine účinnú ochranu,\nnepremietol do svojich záverov. Poukázal na to, že takýto postup pritom správny súd výslovne vytkol\nuž v zrušujúcom rozsudku, keď konštatoval selektívne hodnotenie informácií o krajine pôvodu a\nbagatelizovanie násilia páchaného na alavitskom obyvateľstve. Napriek tomu žalovaný rovnaký spôsob\nzopakoval aj v napadnutom rozhodnutí.\n33. Mal za to, že žalovaný tak nevychádzal zo skutkového stavu zisteného z administratívneho spisu\nv jeho úplnosti, ale vytvoril obraz veci iba na základe tých zistení, ktoré podporovali jeho vopred\nprijatý záver o neexistencii dôvodov na udelenie azylu. Konštatoval, že takýto záver nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní, pretože nereflektuje celkový obsah zabezpečených informácií o krajine pôvodu\nani ich vzájomné súvislosti. Mal za to, že pokiaľ z rozhodujúcich správ vyplýva, že príslušníci alavitskej\nnáboženskej menšiny sú po zmene režimu vystavení závažnému a systematickému násiliu a štát im nie\nje schopný alebo ochotný zabezpečiť účinnú ochranu, prípadne sa na tomto násilí sám podieľa, záver\nžalovaného, podľa ktorého jemu ako alavitovi nehrozí odôvodnené riziko prenasledovania, je v rozpore\ns obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu.\n34. Ďalej žalovanému vytýkal, že bez opory v administratívnom spise konštatoval, že dlhodobo žil v\nK., čo umožňuje jeho bezpečný návrat do tejto časti krajiny. Takýto záver však nevyplýva ani z jeho\nvýpovedí, ani z ostatných podkladov tvoriacich spis. Poukázal na to, že počas celého konania uvádzal,\nže sa v K. I. výlučne z dôvodu vysokoškolského štúdia, pričom nikdy netvrdil, že by K. H. miesto jeho\ntrvalého alebo dlhodobého pobytu, že by tam mal rodinné zázemie alebo že by tam presunul centrum\nsvojho súkromného života. Naopak, jeho rodinné väzby, domov aj dôvody obáv z prenasledovania boli od\nzačiatku konania viazané na jeho domovské prostredie, z ktorého pochádza jeho rodina a v ktorom došlo\nk útokom na jeho najbližších. Namietal, že žalovaný bez vykonania akéhokoľvek dokazovania vyvodil, že\nmal v K. L. zázemie, z ktorého následne vychádzal pri hodnotení možnosti jeho návratu. Takýto záver je\npodľa jeho názoru založený na domnienkach žalovaného. Skutočnosť, že počas štúdia prechodne býval\nv K., sama osebe nepreukazuje existenciu reálneho sociálneho, rodinného ani ekonomického zázemia,\nktoré by odôvodňovalo záver o možnosti jeho bezpečného života v tomto meste po návrate do krajiny\npôvodu.\n35. Žalovaný tak podľa jeho názoru podsúva vnútornú alternatívu ochrany, ale vôbec ju ako vnútornú\nalternatívu neposudzuje a súčasne aplikuje koncept vnútornej ochrany bez splnenia zákonných\npodmienok. Navyše považoval túto úvahu žalovaného za bezpredmetnú, nakoľko z informácii o krajine\npôvodu jasne vyplýva, že z pohľadu možností vnútorného presídlenia informácie o krajine pôvodu\nnenaznačujú existenciu bezpečnej alternatívy. Podotkol, že aj v oblastiach, ktoré sú označované\nako relatívne stabilnejšie, dochádza k prenasledovaniu alavitov vrátane zabíjania a vysídľovania.\nBezpečnostná situácia je navyše dynamická a nepredvídateľná, čo ďalej znižuje reálnosť bezpečného\npresunu v rámci krajiny.\n36. Tiež poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentuje aj tým, že mu poskytol\ndoplnkovú ochranu, ktorá je podľa zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane spojená s\npostavením cudzinca s udeleným trvalým pobytom, a preto mu zabezpečuje dostatočnú ochranu pred\nnávratom do Sýrskej arabskej republiky. Zastával názor, že takáto argumentácia žalovaného je právne\nirelevantná a svedčí o nesprávnom chápaní jednotlivých foriem medzinárodnej ochrany. Skutočnosť,\nže zákon priznáva osobám s udelenou doplnkovou ochranou postavenie cudzinca s trvalým pobytom\nna účely pobytového režimu a integrácie, nijako nemení zákonné podmienky na priznanie azylu ani\nnevylučuje povinnosť žalovaného posúdiť, či spĺňa podmienky na jeho udelenie. Mal za to, že pobytový\nstatus priznaný po udelení medzinárodnej ochrany nemôže predstavovať argument proti priznaniu tej\nformy medzinárodnej ochrany, na ktorú má žiadateľ podľa zákona nárok. Inými slovami, otázka, aké\n\npobytové oprávnenia bude po priznaní ochrany na území Slovenskej republiky požívať, je dôsledkom\nrozhodnutia o druhu medzinárodnej ochrany, nie kritériom na určenie, či mu má byť udelený azyl alebo\niba doplnková ochrana. Žalovaný tak podľa jeho názoru do úvah o splnení podmienok na udelenie\nazylu vniesol okolnosť, ktorá je z pohľadu zákonných podmienok rozhodovania nelogická a absolútne\nnevhodná.\n37. Žalovanému rovnako vytkol, že si bez jediného dôkazu zosobil právo určiť motív konania neznámych\nozbrojených militantov voči jeho bratovi. Mal za to, že takýto postup nie je výsledkom dokazovania, ale\nvýsledkom ničím nepodloženej úvahy, ktorá mala jediný cieľ - oslabiť azylovú relevanciu jeho tvrdení.\n38. Súčasne namietal, že v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci\nsamej, keď žalovaný nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený Správnym súdom v Bratislave v\nzrušujúcom rozsudku. Poukázal na to, že správny súd v zrušujúcom rozsudku žalovanému podrobne\nvysvetlil, v čom spočívali nedostatky jeho pôvodného rozhodnutia, pričom výslovne žalovanému vytkol\nselektívne hodnotenie informácií o krajine pôvodu, zľahčovanie násilia páchaného na príslušníkoch\nalavitskej náboženskej menšiny, absenciu riadneho posúdenia schopnosti a ochoty štátu poskytnúť mu\nochranu, ako aj vnútornú rozpornosť skutkových a právnych záverov. Tvrdil, že napriek jednoznačným\npokynom správneho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí tieto nedostatky neodstránil. Rozšíril\nsíce okruh citovaných zdrojov, avšak zachoval rovnaký spôsob ich hodnotenia, opätovne zľahčoval\nzávažnosť skutkových zistení a opäť dospel k skutkovým aj právnym záverom, ktoré správny súd už\nraz označil za neudržateľné.\n39. Z porovnania oboch správnych rozhodnutí považoval za zrejmé, že podstata rozhodovacích úvah\nžalovaného zostala nezmenená. Uviedol, že sa zmenil rozsah odôvodnenia, nie jeho obsah. Žalovanému\nvytýkal, že nevysvetlil, akým spôsobom odstránil jednotlivé vady vytknuté správnym súdom, ani\nnepreukázal, že by svoj právny názor v rozhodujúcich otázkach prehodnotil. Naopak, nové rozhodnutie\npredstavuje fakticky obhajobu pôvodného rozhodnutia doplnenú o ďalšie citácie správ o krajine pôvodu.\nKonštatoval, že takýto postup nemožno považovať za rešpektovanie záväzného právneho názoru\nsprávneho súdu.\n40. Ďalej uviedol, že v posudzovanej veci nejde o situáciu, keď žalovaný zaujal odlišný právny názor\nna doposiaľ nevyriešenú otázku. Ide o prípad, keď správny súd žalovanému podrobne vysvetlil, aké\nkonkrétne vady jeho rozhodnutie obsahuje a akým spôsobom majú byť odstránené, pričom žalovaný\ntieto pokyny nerešpektoval a vydal nové rozhodnutie, ktoré je vo svojich podstatných záveroch založené\nna totožných úvahách ako rozhodnutie už raz zrušené správnym súdom. Bol toho názoru, že takýto\npostup predstavuje závažné porušenie povinnosti rešpektovať záväzný právny názor správneho súdu\na súčasne popiera samotný zmysel súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy. Zároveň\nje nehospodárnym spôsobom konania, zbytočne zaťažuje správne súdy opakovaným preskúmavaním\ntých istých pochybení a neprimerane predlžuje konanie o medzinárodnej ochrane. V konečnom dôsledku\ntak žalovaný jeho opakovane vystavuje dlhodobému stavu právnej neistoty, núti ho opätovne absolvovať\ndoplňujúce pohovory a znovu sa vracať k traumatickým udalostiam. Takýto postup je podľa jeho názoru\nnezlučiteľný nielen so zásadou hospodárnosti konania, ale aj s požiadavkou efektívnej a včasnej súdnej\nochrany práv účastníkov konania.\n41. V kontexte vykonaného dokazovania a dôveryhodných informácií o krajine pôvodu, ktoré si\ndo konania zabezpečil samotný žalovaný, považoval za zrejmé, že príslušníci alavitskej komunity\nsú po páde Asadovho režimu naďalej vystavení cielenému a systematickému násiliu. Uviedol, že\ninformácie o krajine jeho pôvodu dokumentujú sektárske profilovanie alavitov, svojvoľné zadržiavanie,\núnosy, mimosúdne popravy, odvetné vraždy, útoky ozbrojených skupín na alavitské obce, ako aj\npretrvávajúcu beztrestnosť páchateľov. Zároveň poukazujú na neschopnosť, resp. neochotu štátnych\norgánov poskytnúť tejto náboženskej menšine účinnú ochranu, pričom niektoré zo správ hovoria\ndokonca o priamom zapojení zložiek napojených na súčasné štátne orgány do násilia páchaného\nna alavitskom obyvateľstve. Mal za to, že za týchto okolností sú jeho obavy z návratu do krajiny\npôvodu objektívne odôvodnené, pričom vykonané dokazovanie preukazuje existenciu reálneho rizika\njeho prenasledovania predovšetkým z dôvodu jeho alavitského vierovyznania a príslušnosti k alavitskej\nkomunite, pričom v konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi hroziacim závažným porušením\n\nzákladných ľudských práv a dôvodmi prenasledovania podľa Ženevského dohovoru z roku 1951.\nNežiadal nariadenie pojednávania vo veci.\nIII.\nVyjadrenia účastníkov konania\n42. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.08.2026 žalovaný uviedol, že pri posudzovaní prípadu žalobcu\nvychádzal z jeho výpovedí, z predložených dokumentov, ako aj zo správ o krajine pôvodu založených\nv administratívnom spise. Poukázal na usmernenie pre krajinu Sýria z decembra 2025, ktoré vydala\nAgentúra Európskej únie pre azyl (ďalej len „usmernenie pre Sýriu“), podľa ktorého je potrebné\nindividuálne posúdenie toho, či existuje primeraná miera pravdepodobnosti prenasledovania. V\nsúvislosti s alavitmi by sa mali zohľadniť okolnosti ovplyvňujúce riziko, vrátane faktov a okolností v\npríslušných oblastiach krajiny v čase rozhodnutia, ako napríklad politické pozadie: vnímané prepojenie\ns Asadovou vládou a/alebo (pripisovaný) opozičný postoj voči prechodnej vláde, ktoré zvyšujú riziko\nprenasledovania. Ďalej je potrebné zohľadniť domácu oblasť žiadateľa, pričom sektársky motivované\natentáty na alavitov boli obzvlášť rozšírené v oblastiach pod kontrolou prechodnej vlády, ako sú\nguvernoráty Latakia, Hama, Homs a Tartús, v dôsledku čoho čelia alaviti z týchto guvernorátov vyššiemu\nriziku. Podľa jeho názoru to znamená, že správy o krajine pôvodu založené v administratívnom spise\npotvrdzujú, že nie každý alavita je automaticky prenasledovaný.\n43. Ďalej uviedol, že žalobca bol posudzovaný ako utečenec „sur place“, nakoľko k zmene situácie v\njeho krajine pôvodu došlo až po jeho odchode z krajiny. Napriek tomu poznamenal, že žalobca nebol\nv krajine pôvodu politicky aktívny, nebol členom žiadnej politickej strany, nevykonával žiadnu verejnú\nfunkciu a nemal žiadne problémy s políciou, armádou, ani inými štátnymi, či neštátnymi orgánmi. Taktiež\nuviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný, zadržaný, ani inak postihovaný. Politicky aktívni neboli ani jeho\nrodičia a súrodenci. Skutočnosť, že sestra žalobcu prišla o prácu v štátnej správe, podľa jeho názoru\nsama o sebe nepredstavuje existenciu individuálneho rizika pre žalobcu a taktiež nepredstavuje dôvod\nna postihovanie rodinných príslušníkov - sestra žalobcu síce prišla o prácu v štátnej správe, čo však\nautomaticky nepredstavuje perzekúciu jej osoby. V nadväznosti na uvedené poznamenal, že žalobca\nskutočnosť o prepustení jeho sestry zo štátnej správy uviedol až po tom, ako mu vo vyjadrení k správnej\nžalobe zo dňa 16.09.2025 konštatoval, že „...je veľmi nepravdepodobné, že ak by bol žalobca a jeho\nrodina ako alaviti prenasledovaní, tak žalobcova sestra by prišla o zamestnanie v štátnej správe.“.\nKonštatoval, že pokiaľ ide o opakované únosy žalobcovho brata, tak žalobca uviedol, že únosy vykonali\nrôzne ozbrojené skupiny, ktoré po prevrate v Sýrskej arabskej republike skutočne operujú, pričom pri\nprvom bratovom únose ani nepožadovali výkupné a brata po troch mesiacoch prepustili; pri druhom\núnose ozbrojenci už výkupné požadovali a po jeho zaplatení brata opäť prepustili. K tomuto konštatoval,\nže z opísaného skutkového deja nevyplýva, že dôvodom únosu bola alavitská identita žalobcovho\nbrata. Mal za to, že s veľkou pravdepodobnosťou išlo o kriminálnu činnosť motivovanú finančným\nziskom, ktorá je v nestabilnom prostredí po prevrate rozšírená, čo potvrdzujú aj správy o krajine pôvodu\nzaložené v administratívnom spise a z tohto dôvodu bola žalobcovi poskytnutá doplnková ochrana.\nPreto nesúhlasil s námietkou žalobcu, že si bez jediného dôkazu zosobil právo určiť motív konania\nneznámych ozbrojených militantov voči bratovi žalobcu. Podotkol, že žalobca počas konania nevedel\npresne uviesť, kto boli ozbrojenci, ktorí uniesli jeho brata a ani prečo ho dvakrát prepustili. Do pozornosti\ndal aj informáciu z príručky EUAA s názvom prehľad o Sýrii z júla 2026: „Približne 77% dotazovaných\nnavrátilcov zo strany UNHCR v prvom štvrťroku 2026 uvádzalo, že sa cíti bezpečne, zatiaľ čo pocit\nnebezpečenstva uvádzali navrátilci z oblastí ako Sweida, Quneitra, Raqqa, Tartous a Latakia. Kriminalita\nbola hlavným dôvodom (47%), pocitu nebezpečenstva u navrátilcov.“ Bol toho názoru, že v prípade\nžalobcu pripadá do úvahy regionálne špecifikum, nakoľko pochádza z guvernorátu G., kde sú podľa\nusmernia o Sýrii, alaviti vystavení väčšiemu riziku, avšak posúdil, že u žalobcu je možná alternatíva\nvnútroštátneho presídlenia do K.. V tejto súvislosti postupoval v súlade s usmernením UNHCR s názvom\n„Internal Flight or Relocation Alternative“ within the Context of Article 1A(2) of the 1951 Convention and/or\n1967 Protocol relationg to the Status of Refugees z 23.07.2003. Uviedol, že pri posudzovaní alternatívy\nvnútroštátneho presídlenia uskutočnil ako analýzu relevancie, tak aj analýzu primeranosti. Žalobca sa\nod roku 2018 zdržiaval v K., kde mal podľa informácií uvedených vo formulári k vízam založeného v\nadministratívnom spise uvedený aj trvalý pobyt. Z informácií založených v administratívnom spise mal\nza to, že žalobca mal v K. určité zázemie a s veľkou pravdepodobnosťou aj sociálne väzby. Námietku\nžalobcu, že „...bez opory v administratívnom spise konštatuje, že žalobca dlhodobo žil v K....“, preto\npovažoval za neopodstatnenú. Usmernenie pre Sýriu podľa jeho názoru potvrdzuje, že K. môže byť\n\nvhodnou možnosťou pre presídlenie. Tvrdil, že táto oblasť sa považuje za najstabilnejšiu oblasť v Sýrii.\nKonštatoval, že podľa oficiálnych údajov sa od decembra 2024 vrátilo do Sýrskej arabskej republiky,\nvrátane viac ako 250000 v prvom štvrťroku 2026 - väčšina návratov bola zdokumentovaná do K., Idlibu,\nAleppa, vidieckeho K., G. D. G.. UNHCR zdokumentoval, že približne 52% navrátilcov tvorili ženy s\ndeťmi vo veku 0-17 rokov, podiel mužov bol 48%. Mal za to, že alternatíva vnútroštátneho presídlenia\nje pre žalobcu dostupná, možná a primeraná. Považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že „pokiaľ\nz rozhodujúcich správ vyplýva, že príslušníci alavitskej náboženskej menšiny sú po zmene režimu\nvystavení závažnému a systematickému násiliu a štát im nie je schopný alebo ochotný zabezpečiť\núčinnú ochranu, prípadne sa na tomto násilí sám podieľa, záver žalovaného, podľa ktorého žalobcovi\nako alavitovi nehrozí odôvodnené riziko prenasledovania, je v rozpore s obsahom administratívneho\nspisu a nemá v ňom oporu.“ Opätovne poukázal na usmernenie pre Sýriu, v ktorom sa uvádza:\n„Pre tých, ktorí majú opodstatnený strach z prenasledovania alebo skutočného rizika vážnej ujmy zo\nstrany prechodnej vlády a/alebo spoločnosti ako celku, kritérium bezpečnosti vo všeobecnosti nebude\nsplnené.“. Mal za to, že strach žalobcu z prenasledovania nie je možné považovať za opodstatnený.\nPodotkol, že podmienka týkajúca sa existencie opodstatnenej obavy stanovená v § 8 zákona o azyle\nmusí mať na jednej strane objektívny charakter, to znamená, že musí existovať v skutočnosti, a nielen\nvo vnímaní, myslení atď. žiadateľa o udelenie azylu. Na druhej strane strach je duševný a subjektívny\nstav, takže uvedená podmienka zahŕňa tak subjektívne, ako aj objektívne faktory, ktoré treba zohľadniť\npri určovaní, či je strach skutočne opodstatnený. Uviedol, že v usmernení pre Sýriu sa ďalej konštatuje:\n„Požiadavka bezpečnosti môže byť splnená v meste Damask v závislosti od profilu a individuálnych\nokolností žiadateľa.“ Konštatoval, že žalobca síce ako alavita spadá pod profil osôb, ktoré sú vystavené\nzvýšenému riziku prenasledovania, avšak bol toho názoru, že skutočnosť, že osoba spadá pod nejakú\nkategóriu (profil), ešte neznamená, že potrebuje ochranu v zmysle § 8 zákona o azyle. Taktiež nesúhlasil\ns tvrdením žalobcu, že: „V azylovom práve pritom postačuje existencia objektívne odôvodneného rizika\nprenasledovania vyplývajúca z príslušnosti k náboženskej skupine za situácie, keď štát nie je schopný\nalebo ochotný zabezpečiť ochranu.“. Takáto konštatácia je podľa jeho názoru veľmi všeobecná a\nzavádzajúca, nakoľko aj v takomto prípade je potrebné prihliadať na individuálnu situáciu žiadateľa o\nudelenie azylu a prípad individuálne posúdiť. V súvislosti s poskytnutím doplnkovej ochrany uviedol, že\ndoplnková ochrana bola žalobcovi poskytnutá kvôli reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho\na individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, to znamená, že prítomnosť žalobcu na\núzemí Sýrskej arabskej republiky by už sama osebe predstavovala riziko vážneho bezprávia, pretože\nbezpečnostná situácia v pobrežných a centrálnych oblastiach Sýrskej arabskej republiky je naďalej\nkrehká a veľmi roztrieštená. Nakoľko sa domnieval, že žalobcovi s veľkou pravdepodobnosťou nehrozí\nprenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle, považoval uvedenú konštatáciu za vecne významnú.\nNavrhol správnu žalobu zamietnuť. Nežiadal nariadenie pojednávania vo veci.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n44. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n45. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n46. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).\n47. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l).\n48. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n49. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n50. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n51. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia sa rozumie\n1. štát,\n2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo\n3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\n52. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n53. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky podľa § 8.\n54. Podľa § 19a ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo\na zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,\nd) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo\nvytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,\ne) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol\nuplatniť svoje štátne občianstvo.\n55. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, konanie o udelenie azylu začaté podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa dokončí podľa\npredpisov účinných do 11. júna 2026. Ak súd zruší rozhodnutie vydané v konaní podľa prvej vety súčasne\nv časti azylu aj v časti doplnkovej ochrany a vráti vec ministerstvu vnútra na ďalšie konanie, konanie o\nudelenie azylu sa dokončí ako konanie o udelenie medzinárodnej ochrany podľa tohto zákona.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n56. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa §\n10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil\nsa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia,\nposúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206\nods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko\nboli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu\na zverejnené na web stránke dňa 27.08.2026.\n57. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-42-57/2025-Ž\nzo dňa 22.06.2026, ktorým žalovaný žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.\n\n58. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že:\n- dňa 24.03.2025 bol žalobca na základe dublinského dohovoru vrátený z Nemecka na územie SR –\nžalobca sa podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle považuje za žiadateľa o azyl;\n- žalobca o azyl na území SR požiadal z dôvodu obavy o svoj život, a to konkrétne z dvoch dôvodov.\nPrvým dôvodom bolo nenastúpenie žalobcu na povinnú vojenskú službu v krajine pôvodu - v roku 2018,\nkeď mal žalobca 18 rokov, tak bol predvolaný na vojenskú správu v okolí mesta G., kde absolvoval\nzdravotnú prehliadku a bola mu vystavená vojenská knižka s tým, že po ukončení vysokoškolského\nštúdia má nastúpiť na vojenskú službu - žalobca každý rok predkladal vojenskej správe potvrdenie z\nvysokej školy o pokračovaní v štúdiu. K tomuto žalobca ešte uviedol, že si predĺžil štúdium tým, že 2\nročníky na vysokej škole opakoval, aby nemusel nastúpiť na povinnú vojenskú službu; dňa 16.07.2024\nsi žalobca na oddelení pre migráciu a cestovné doklady Ministerstva vnútra Sýrie v meste K. vybavil\npovolenie na vycestovanie zo Sýrie za účelom turizmu. Druhým dôvodom žalobcovej žiadosti o azyl bola\njeho príslušnosť k náboženskej menšine alavitov. K tomuto dôvodu žalobca uviedol, že napriek tomu,\nže nová sýrska vláda sa chová demokraticky, nevie si s rôznymi ozbrojenými skupinami nachádzajúcimi\nsa v oblasti z ktorej pochádza poradiť, pričom dňa 03.03.2025 príslušníci týchto ozbrojených skupín\npodpálili jeho rodný dom a jeho matku zbili, zlomili jej ruku a rebrá; k tomuto ešte žalobca uviedol, že jeho\nbrat C. síce vtedy doma nebol, ale nakoľko sa odvtedy rodine neozval, tak nevie uviesť, či ho ozbrojenci\nuniesli alebo sa skrýva - výkupné však od jeho rodiny nikto nežiadal; ďalej žalobca uviedol, že po udalosti\nz 03.03.2025 sa jeho matka so švagrinou a dcérou jeho brata presťahovali k ujovi, ktorý býval v tej istej\nobci; žalobca taktiež poukázal na to, že jeho rodina sa sťažovala u predstaviteľov novej vlády, ktorí sa\npodľa jeho názoru snažia chrániť alavitov, ale často sú bezradní voči útokom ozbrojených skupín. Iné\ndôvody vo svojej žiadosti žalobca neuviedol;\n- žalovaný vydal dňa 06.08.2025 rozhodnutie ČAS: MU-PO-42-22/2025-Ž, ktorým žalobcovi podľa §\n13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle neudelil azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nžalobcovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto rozhodnutia. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu na Správny súd v Bratislave,\nktorý rozsudkom č. k. 20Saz/5/2025-79 zo dňa 21.11.2025 uvedené rozhodnutie žalovaného v časti o\nneudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť\ndňa 05.12.2025;\n- Správny súd v Bratislave v predmetnom rozsudku č. k. 20Saz/5/2025-79 zo dňa 21.11.2025 uviedol,\nže úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude zamerať sa aj na posúdenie otázky, či je alavitom v\nkrajine pôvodu poskytovaná ochrana pred útokmi, resp. či nie je odopieraná a či je súčasná vláda v\nkrajine pôvodu schopná poskytnúť alavitom v krajine systematickú ochranu pred neštátnymi pôvodcami\nútokov, s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné vyhlásenia vysokých štátnych predstaviteľov, v\nktorých sa zaväzujú vyšetriť zločiny a páchateľov brať na zodpovednosť sami o sebe nemôžu viesť\nk takýmto záverom. Žalovaný bol predovšetkým povinný riadne vykonať dokazovanie a následne dať\nodpoveď na legitímnu otázku, či náboženské vyznanie žalobcu – Alavit vedie v súčasnosti k záveru,\nže žalobca by mohol byť ohrozený prenasledovaním, či v krajine pôvodu žalobcu nehrozí, že Alaviti\nsú predmetom útokov zo strany štátnych či neštátnych subjektov – príslušníkov náboženských a\nmilitantných skupín a súčasne, či sú štátne orgány v krajine pôvodu žalobcu schopné poskytnúť efektívnu\nochranu pred prípadnými útokmi, prenasledovaním a inými hrozbami. Ďalej správny súd uviedol, že po\nriadnom doplnení dokazovania a riadnom zistení skutkového stavu bude úlohou žalovaného posúdiť\npostavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritériá, pričom podstatné bude zameranie sa na okolnosti\nnovo vzniknuté v krajine pôvodu žalobcu v čase jeho neprítomnosti v spojení s jeho postavením v\nkrajine pôvodu pred odchodom – postavenie alavitov, útoky, zabíjanie, únosy, každodenný život alavitov\nako náboženskej skupiny (nezamieňať so skupinou sociálnou), žalovaný predovšetkým zabezpečí\ninformácie o schopnosti a ochote štátu poskytnúť ochranu pred neštátnym útočníkom a s tým spojené\nobavy z prenasledovania, pričom na pamäti bude mať predovšetkým skutočnosť, že v danom prípade sa\naj podľa obsahu žiadosti žalobcu jedná o prípad prospektívneho rozhodovania, t. j. keďže ustanovenie\n§ 8 zákona o azyle pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z\nprenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v\nminulosti. Pritom má byť skúmaná predovšetkým možnosť budúceho prenasledovania. Ďalej správny\nsúd uviedol aj to, že žalovaný si v konaní nezaobstaral dostatok podkladov, aby starostlivo posúdil\nsituáciu v krajine pôvodu, čím porušil ustanovenia § 32 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5\nveta prvá Správneho poriadku (s poukazom na s § 52 zákona o azyle) a informácie o krajine pôvodu,\nktoré zhromaždil, nesprávne vyhodnotil. Správny súd považoval za potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom\nkonaní okrem iného zameral aj na konkrétne spôsoby ochrany poskytované štátnymi orgánmi alavitom\n\nresp. či je im vôbec takáto ochrana poskytovaná prípadne či, a ak áno prečo k odopretiu takejto ochrany\ndochádza. Správny súd uložil žalovanému povinnosť, aby si zabezpečil novú správu o krajine pôvodu,\nprihliadol na všetky a vyhodnotil aj novozistené skutočnosti, pričom na zreteľ mal brať prospektívnosť\nrozhodovania o žalobcovi ako žiadateľovi „sur place“. Správny súd uložil žalovanému povinnosť, aby\npostavenie alavitov v krajine pôvodu žalobcu vyhodnotil citlivo a s prihliadnutím na všetky hrozby, ktorým\npríslušníci daného náboženstva v krajine pôvodu žalobcu čelili a čelia. Správny súd uložil žalovanému\ntaktiež povinnosť, vzhľadom na žalobcom tvrdenú a po výsluchu pred žalovaným stále v čase meniacu\nsa situáciu žalobcovej rodiny, žalobcu k uvedeným skutočnostiam vyslúchnuť a následne zistené\nskutočnosti vyhodnotiť v kontexte všetkých iných zistených skutočností – správny súd uviedol, že všetky\nzistenia bude následne potrebné vyhodnotiť komplexne aj z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti\nžalobcovho strachu z prenasledovania. Správny súd uložil žalovanému taktiež povinnosť vykonať\ndokazovanie obrazovo-zvukovými záznamami predloženými žalobcom súdu spolu so žalobou, ak to\nžalovaný bude považovať za potrebné – v tejto súvislosti správny súd dal žalovanému za úlohu najmä\nzaoberať sa ich obsahom a tento riadne komplexne vyhodnotiť;\n- žalovaný vykonal so žalobcom dňa 18.03.2026 doplňujúci pohovor za účelom hlbšieho objasnenia\ndôvodov jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR. Žalobca počas pohovoru uviedol, že\ndôvody, ktoré uvádzal v súvislosti so zlým postavením alavitov, stále trvajú – individuálne a podrobne\nopísal čo sa odohráva v ním doložených videách a aké doslova masakre sú na alavitoch páchané\nv krajine jeho pôvodu – uviedol, že videá sú dostupné prostredníctvom sociálnej platformy YouTube.\nĎalej počas doplňujúceho pohovoru žalobca uviedol, že jeho brat bol v marci 2025 unesený - jeho brat\nutiekol začiatkom marca 2025 z domu do hôr, kde ho našli ozbrojené jednotky spolu so skupinou iných\nalavitov a uniesli ich - po troch mesiacoch jeho brata prepustili, ale za krátky čas ho náhodne z ulice\nuniesla iná ozbrojená skupina, ktorá za jeho prepustenie požadovala výkupné, pričom po jeho zaplatení\njeho brata prepustili, avšak s veľkými psychickými problémami. Žalobca ďalej tvrdil, že nevie uviesť\nnázvy ozbrojených skupín, ktoré jeho brata uniesli, ale zjednocovalo ich to, že boli radikálni moslimovia\n- na otázku, prečo jeho brata prepustili, žalobca uviedol, že sa domnieva, že ho nechali žiť preto, lebo\nnie je intelektuál, pričom väčšina osôb, ktoré prepustili, neboli lekári, farmaceuti alebo vojaci. Žalobca\nuviedol, že akonáhle je alavit intelektuál, tak ho hneď zabijú. Žalobca ďalej uviedol, že jeho sestra, ktorá\nbola štátnou zamestnankyňou, bola prepustená z práce z dôvodu náboženskej príslušnosti k alavitom,\nktorí dnes v Sýrii nemajú miesto, môžu zabudnúť na prácu, umiestnenie v spoločnosti a podobne. Iné\ndôvody žalobca neuviedol;\n- SIS vo svojom stanovisku zo dňa 02.02.2026 uviedla, že nedisponuje informáciami, ktoré by\nodôvodňovali neudelenie súhlasu SIS s udelením azylu na území Slovenskej republiky pre žalobcu;\n- súčasťou administratívneho spisu boli aj všetky písomnosti/dokumenty, videozáznamy a rozhodnutia\nz predchádzajúceho konania, ktoré sa skončilo rozsudkom č. k. 20Saz/5/2025-79 zo dňa 21.11.2025.\n59. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie\nskutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový\nstav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym\nspisom alebo v ňom nemá oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci\nsamej (§ 191 ods. 1 písm. c) až f) SSP).\n60. Posudzovanie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu v rámci Spoločného európskeho azylového\nsystému (na ktorého budovaní sa podieľa aj Slovenská republika) prebieha v dvoch na seba\nnadväzujúcich etapách, ktorých vykonanie musí byť náležite odzrkadlené v odôvodnení rozhodnutia o\nžiadosti. Každé rozhodnutie, by preto malo sledovať určitú logickú a chronologickú postupnosť.\n61. Prvou etapou je zisťovanie skutkového stavu, pri ktorom by mal migračný úrad úzko spolupracovať\nso žiadateľom o azyl. Zisťovanie skutkového stavu v tomto kroku je v zásade skúmanie dôveryhodnosti\nazylového príbehu žiadateľa a to ako celku ako aj s prihliadnutím na jeho detaily. Na tento účel by mal\npreto žalovaný jednoznačne uviesť, ktorým tvrdeniam verí a bude na ich základe hodnotiť aj žiadosť\no udelenie azylu a naopak, ktorým neverí (a prečo) a nebude ich zohľadňovať. Iba s dôveryhodným\npríbehom totiž možno ďalej pracovať a právne ho posudzovať, či žiadateľovi hrozí prenasledovanie pre\nniektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle.\n\n62. Keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle výsledkom transpozície smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany\n(ďalej len „smernica č. 2011/95/EÚ“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné\nzohľadňovať nepriamy účinok uvedenej smernice a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným\nspôsobom a v jej kontexte.\n63. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,\nktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či tvrdí okolnosti nasvedčujúce možnému\nzásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne\nžiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné\ndôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej\nnemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená\nto, že by snáď táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky\ndiskvalifikovala.\n64. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013 je\nuvedené, že: „nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými\ndôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú“. Ak sa teda žiadateľ o medzinárodnú ochranu po celú\ndobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie a jeho výpovede možno aj napriek\ndrobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine\npôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať.\n65. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s\nohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v\nbudúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v\nprospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016 sp. zn.\n10Sža/12/2016).\n66. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že na posúdenie dôveryhodnosti jednotlivých\nčiastkových tvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán rozhodujúci v konaní o udelení medzinárodnej\nochrany teda zo svojho posudzovania nemôže žiadateľom o azyl tvrdené skutočnosti vylúčiť len preto,\nže existuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá samotný\nžiadateľ o azyl.\n67. Druhou etapou posudzovania azylovej žiadosti je, ako už správny súd naznačil, vlastné právne\nposúdenie ustáleného azylového príbehu, pričom v tejto etape ide už o výlučnú činnosť migračného\núradu. Správny súd však opakuje, že pokiaľ nedôjde k riadnemu vyhodnoteniu celého azylového príbehu\nžalobcu, resp. jeho smerodajných častí, a k ustáleniu východiskového skutkového základu, nie je dôvod\naby vôbec migračný úrad začal neúplne vyhodnotený azylový príbeh právne posudzovať.\n68. Správny súd upriamuje v prvom rade pozornosť na to, že u žalobcu sa vzhľadom na okolnosti prípadu\n(zmenu bezpečnostno-politickej situácie v Sýrii na prelome rokov 2024/2025; žalobca opustil krajinu\njeho pôvodu ešte v auguste 2024, teda pred zmenou bezpečnostno-politickej situácie v Sýrii a o azyl\npožiadal až po zmene bezpečnostno-politickej situácie v Sýrii) jednoznačne jedná o prípad žiadateľa,\nutečenca „sur place“.\n69. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nskonštatoval, že „pod pojmom „utečenec sur place“ / utečenec na mieste sa obvykle rozumie taká osoba,\nktorá sa stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase jej neprítomnosti.\nCudzinec teda bude v esenciálne totožnej situácii, pokiaľ sa práve uplatňovaním svojich základných\n\nľudských práv a slobôd mimo svojej vlasti vystaví riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad\nsvojho návratu.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak 1/2023 z 30.\nmarca 2023).\n70. Z pohľadu správneho súdu teda žalobca jednoznačne pri jeho posudzovaní pod pojem žiadateľa\n„sur place“ spadá, pričom spomínanú zmenu bezpečnostno-politickej situácie v Sýrii na prelome rokov\n2024/2025 možno kvalifikovať ako okolnosti novo vzniknuté v čase jeho neprítomnosti. V takom\nprípade ale treba upriamiť pozornosť žalovaného a zdôrazniť, že každý prípad rozhodovania o udelení\nmedzinárodnoprávnej ochrany je vo svojej podstate prospektívnym rozhodovaním, keďže preskúmanie\nudelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je postavené na potencialite prenasledovania v budúcnosti\npo prípadnom návrate žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu. Uvedená potencionalita prenasledovania\nvystupuje do popredia o to viac pri žiadateľovi „sur place“ - potencionalita jeho prenasledovania je\nzaložená výhradne na skutočnostiach, ktoré nastali v krajine pôvodu po jeho odchode (po zmene\nbezpečnostno-politickej situácie v Sýrii). Vzhľadom na uvedené podľa názoru správneho súdu potom\nnemôže pri prospektívnom rozhodovaní a skúmaní dôvodov prenasledovania u žiadateľa „sur place“ byť\nrelevantná otázka, či žalobca čelil alebo nečelil prenasledovaniu v krajine pôvodu pred jeho odchodom,\nrespektíve pred spomínanou zmenou bezpečnostno-politickej situácie v Sýrii.\n71. Pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodné len prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl, správny\nsúd je však toho názoru, že dôvody žalobcu sú od podania žiadosti až po súčasnosť nerozporné\na konzistentné, pričom niet pochybností o tom, že o azyl žalobca žiada predovšetkým z dôvodu\nnáboženstva, pretože je príslušníkom náboženskej menšiny Alavitov, ktorá je ohrozovaná zo strany\nrôznych militantných skupín, ktoré Alavitov utláčajú.\nČo sa týka žalobcovej obavy o jeho život z dôvodu nenastúpenia na vojenskú službu, tak tento dôvod už\npodľa názoru správneho súdu nie je aktuálne v prejednávanej veci relevantný, nakoľko po páde režimu\nJ. D. v decembri 2024 bola v Sýrii zrušená povinná vojenská služba a nahradila ju dobrovoľná.\n72. Správny súd po dôkladnom preskúmaní veci (vrátane preskúmania toho, či žalovaný vykonal všetko\nto, čo mu ako povinnosť uložil Správny súd v Bratislave v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku č. k.\n20Saz/5/2025-79 zo dňa 21.11.2025) musel prisvedčiť námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj preto, že\nzistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom aj skutkový\nstav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s podkladmi nachádzajúcimi\nsa v administratívnom spise, čo sa napokon premietlo do jeho nedostatočného odôvodnenia v ktorom\nabsentuje vysporiadanie sa s niektorými podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu a predloženými\ndôkazmi. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nepostupoval plne v súlade s pokynmi, ktoré mu\nuviedol Správny súd v Bratislave v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku č. k. 20Saz/5/2025-79\nzo dňa 21.11.2025 - žalovaný nielenže niektoré pokyny správneho súdu vyslovene odignoroval, ale\naj množstvo dôkazov nesprávne vyhodnotil, pričom tie, ktoré boli jednoznačne v prospech žalobcu,\núčelovo a tendenčne zľahčoval a bagatelizoval, čo je absolútne neprípustné. Žalovaný síce doplnil\nadministratívny spis o nové informácie o krajine pôvodu žalobcu, no ani po ich doplnení sa v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia dôsledne nezaoberal tým, ako reálne pristupuje a vníma nová vláda\nnáboženskú menšinu alavitov, ako sa k nej v skutočnosti správa (žalovaný nemal brať do úvahy len to, čo\nnová vláda vyhlasuje a prezentuje vo svojich politických vyhláseniach ale mal sa zamerať najmä na to, či\nreálne nová vláda, a to v rámci svojich všetkých frakcií/častí, dokáže zabezpečiť ochranu náboženskej\nmenšine alavitov, a teda aj žalobcovi), či je schopná a ochotná poskytnúť žalobcovi ako príslušníkovi\nnáboženskej menšiny alavitov účinnú ochranu pred útokmi ozbrojených skupín (štátnych a neštátnych\naktérov), prípadne akou mierou sa samotné štátne štruktúry na tomto násilí voči náboženskej komunite\nalavitov podieľajú alebo ho tolerujú. Podľa názoru správneho súdu z polytematických správ o Sýrii (z\nrokov 2025 a 2026) nachádzajúcich sa v administratívnom spise jasne vyplýva, že nová vláda nielenže\nnedokáže zabezpečiť ochranu náboženskej menšine alavitov pred rôznymi radikálnymi militantnými\nskupinami operujúcimi v podstate v celej Sýrii ale vyplýva z nich dokonca to, že niektoré časti/frakcie\nnovej vlády sa na zabíjaní a masakroch náboženskej komunity alavitov vyslovene podieľajú, respektíve\nich cielene tolerujú.\n73. Správny súd najprv však považuje za potrebné skonštatovať, že žalobcove tvrdenia počas celého\nkonania vyhodnotil ako konzistentné, logické a vierohodné, pričom v nich nespozoroval žiadne závažné\nnezrovnalosti. Dôveryhodnosť výpovede žalobcu nebola v predmetnom konaní žiadnym relevantným\n\nspôsobom spochybnená, napokon ani sám žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí priamo voči žiadnemu\nzo skutkových tvrdení prednesených žalobcom v rámci jeho žiadosti resp. výpovedí nevymedzil.\nŽalovaný pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania na strane žalobcu bez toho aby\nžalobcom uvádzané skutočnosti čo do dôveryhodnosti pri rozhodovaní spochybňoval. Spochybňovanie\ndôveryhodnosti žalobcových tvrdení resp. ich účelovosti v priebehu správneho súdneho prieskumu tak\nnie je na mieste.\n74. Správny súd má ďalej za to, že posúdenie azylového príbehu žalobcu (v časti týkajúcej sa obáv\nžalobcu o jeho život z dôvodu jeho príslušnosti k náboženskej menšine alavitov) žalovaným je do\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia prenesené chaoticky, sekvenčne a tendenčne (žalovaný sa\nevidentne zaoberal len tými dôkazmi a správami, ktoré boli v neprospech žalobcu, pričom tie, ktoré boli\nv prospech žalobcu buď odignoroval a vôbec sa nimi nezaoberal alebo ich vyhodnotil nedostatočne,\nrespektíve v niektorých prípadoch aj nesprávne), a preto aj právne posúdenie na jeho základe poskytnuté\nnemôže byť náležité. Navyše, vyvracanie vybraných žalobcových tvrdení je skôr argumentačnou\nšikovnosťou žalovaného založenou na domnienkach ako na dokazovaním zistených skutočnostiach.\n75. Správny súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na viaceré tvrdenia žalovaného uvedené\nv napadnutom rozhodnutí, respektíve úseky vyňaté zo zabezpečených správ žalovaným (na ktoré\nsám žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazoval a z ktorých citoval), ktoré v podstate priamo\nspochybňujú správnosť jeho záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí, a ktoré značne prispievajú\nk nepresvedčivosti, nezrozumiteľnosti, zmätočnosti, rozporom a nedostatočnému odôvodneniu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\nŽalovaný poukazoval na dokument Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA): Usmernenia pre jednotlivé\nkrajiny: Sýria z 01.12.2025, z ktorého okrem iného citoval, že „Niektoré ozbrojené skupiny integrované\ndo štruktúry novej sýrskej armády naďalej fungujú čiastočne nezávisle. Boli hlásené incidenty a odvety\nsektárskeho násilia. Medzi 6. a 10. marcom 2025 viedli strety medzi silami prechodnej vlády a ich\npridruženými skupinami na jednej strane a proasadovskými zvyškami na strane druhej k úmrtiam stoviek\ncivilistov, najmä v pobrežných guvernorátoch Latakia, Tartús a v menšej miere Hamá a Homs.“ –\nz uvedeného je viac než zrejmé, že nová vláda nekoná jednotne a vyslovene niektoré jej časti páchajú\nzločiny (doslova masakre) aj na civilnom obyvateľstve (zo správ vyplýva, že v značnej miere sú páchané\npredmetné zločiny a masakre na národnostných menšinách nachádzajúcich sa v Sýrii, a to najmä na\nalavitoch, ktorý v podstate tvorili celú predošlú vládu a príslušný aparát – v tejto súvislosti správny súd\npoukazuje na to, že J. D., ako aj v podstate celý jeho aparát boli alaviti, ktorých nová vláda zvrhla, pričom\nsú z pomsty ale niektorými časťami/frakciami novej vlády aj z národnostných a náboženských dôvodov\nprenasledovaní a zabíjaní v rámci celej Sýrie, nielen v určitých oblastiach, ako to prezentuje žalovaný;\nkaždopádne je podľa správneho súdu zo správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise viac než\nzrejmé, že nová vláda nielenže nevie zabezpečiť ochranu alavitom ale niektoré časti/frakcie novej vlády\nsa na zabíjaní a masakroch náboženskej komunity alavitov vyslovene podieľajú, respektíve ich cielene\ntolerujú).\nŽalovaný poukazoval aj na správu Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú\nrepubliku (UNCOI), ktorá dokumentovala porušenia spáchané v marci 2025 v pobrežných oblastiach v období od 6. do 10. marca 2025 bolo na rozsiahlom území zabitých približne 1400 osôb, prevažne\ncivilistov, vrátane približne 100 žien. Žalovaný k tomuto okrem iného uviedol, že: „Komisia ďalej zistila, že\nexistujú dôvodné podozrenia, že príslušníci bezpečnostných síl dočasnej vlády, vrátane Všeobecných\nbezpečnostných síl, 62. divízie (bývalá brigáda SNA Sultán Suleiman Shah/Amshat), 76. divízie (bývalé\njednotky SNA - Sýrska národná armáda Al-Hamza/Hamzat), Ahrar al-Sham a 400. divízie (bývalé brigády\nHTS), spolu so súkromnými osobami, spáchali porušenia medzinárodného humanitárneho práva a\nprávnych predpisov v oblasti ľudských práv, z ktorých niektoré môžu predstavovať vojnové zločiny.“ –\nuvedené podľa správneho súdu opätovne preukazuje, že nová vláda nielenže nevie zabezpečiť ochranu\nalavitom ale niektoré časti/frakcie novej vlády sa na zabíjaní a masakroch náboženskej komunity alavitov\nvyslovene podieľajú, respektíve ich cielene tolerujú.\nŽalovaný poukazoval aj na správu Dánskej imigračnej služby (DIS) o situácii určitých skupín v Sýrii z\ndecembra 2025, z ktorej okrem iného vyplýva, že: „Hoci sa v niektorých regiónoch zaviedli ochranné\nopatrenia, nepodarilo sa nimi obnoviť pocit bezpečia medzi alavitským obyvateľstvom a vzhľadom na\nbezpečnostné riziká a hospodársky kolaps mnohí alaviti odišli do Libanonu a na Cyprus alebo sa\n\npresťahovali do bezpečnejších oblastí v rámci Sýrie, vrátane severovýchodnej Sýrie.“ – správny súd\nk tomuto uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozsiahlo opisuje návraty Sýrčanov z okolitých\nštátov do Sýrie, no akosi pozabudol uviesť to, že sa v absolútne prevažnej miere nejedná o alavitov,\nktorí podľa dostupných správ nachádzajúcich sa aj v administratívnom spise zo Sýrie utekajú, respektíve\nsa dočasne presídľujú do niektorých oblastí Sýrie, kde ešte v tomto čase nie sú vyslovene ohrození\npriamo na živote – správny súd k tomuto však ešte uvádza, že v predmetných pomerne ojedinelých\nrelatívne bezpečnejších lokalitách v Sýrii ako je napr. aj K. síce alaviti z dôvodu svojej príslušnosti\nk náboženskej menšine zatiaľ nie sú vyslovene zabíjaní a masakrovaní, no z predmetných správ vyplýva,\nže sú hromadne prepúšťaní zo zamestnaní, majú sťažení prístup do zamestnania – v podstate sa už\nvôbec nevedia zamestnať a pod., z čoho následne vyplývajú značné sociálne a ekonomické riziká,\nktorých následky môžu byť z dlhšieho hľadiska devastačné a život ohrozujúce – správny súd k tomuto\ntaktiež uvádza, že podľa jeho názoru alaviti v Sýrii čelia skutočne kombinácii bezpečnostných, sociálnych\na ekonomických rizík, ktoré majú systematický charakter a sú späté s ich náboženskou identitou, pričom\nnemožno podľa názoru správneho súdu vylúčiť, že v prípade návratu žalobcu do Sýrie by mohol byť\nžalobca vystavený nielen všeobecnému prenasledovaniu vyplývajúcemu z konfliktu medzi predošlou\na novou vládou, ale aj špecifickému riziku prenasledovania, vrátane ohrozenia života, telesnej integrity,\nosobnej slobody a základných životných podmienok, pričom nová vláda nie je schopná poskytnúť\nžalobcovi účinnú ochranu – podľa názoru správneho súdu existujú rôzne formy prenasledovania,\npričom za prenasledovanie možno považovať aj systematické prepúšťanie príslušníkov alavitskej\nkomunity zo zamestnaní, odopieranie im prístupu k rôznym úradom, školám, zdravotnej starostlivosti\na pod. Uspokojenie sa žalovaného s konštatovaním, že „Prepúšťanie zo strany prechodnej vlády ich\nneprimerane postihlo, čo však odráža ich nadmerné zastúpenie vo verejnej správe za vlády J. D..“\nje podľa názoru správneho súdu v zmysle vyššie uvedených skutočností neudržateľné. Vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti považoval správny súd za neudržateľné aj konštatovania žalovaného\nohľadne bezproblémového presídlenia žalobcu do bezpečnejších lokalít v Sýrii, respektíve o prakticky\nbezproblémovej možnosti bývania v Damasku (navyše podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že\nsa žalobca v Damasku určitý úsek života, a to za pôsobenia predošlej vlády – teda pred zmenou\nbezpečnostno-politickej situácie v Sýrii, zdržiaval, ešte neznamená, že tu má vytvorené zázemie).\nŽalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že: „V súvislosti so súčasným postavením alavitov\nje potrebné uviesť, že situácia v Sýrii sa po páde Asadovho režimu a počas prebiehajúcej transformácie\nkrajiny v rokoch 2025 a 2026 pre alavitskú menšinu výrazne skomplikovala.“ – podľa názoru\nsprávneho súdu práve takéto konštatovania žalovaného sú v súlade s informáciami nachádzajúcimi\nsa v administratívnom spise, no závery žalovaného predostreté v napadnutom rozhodnutí sú s nimi\nv priamom rozpore.\nSprávny súd k tomuto na záver teda uvádza, že žalovaný sa nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí\ns rozpormi medzi jeho vlastnými informáciami o Sýrii a jeho závermi o neexistencii opodstatneného\nstrachu žalobcu z prenasledovania v budúcnosti v prípade jeho návratu do Sýrie. Správny súd má\ntaktiež za to, že viaceré skutkové závery žalovaného nemajú oporu v administratívnom spise alebo\nsú v rozpore s dôkazmi, ktoré sa v spise nachádzajú. Z dôvodu absencie logických a presvedčivých\núvah, nezrozumiteľnosti, ako aj nedostatočného odôvodnenia, je podľa správneho súdu napadnuté\nrozhodnutie taktiež nepreskúmateľné.\n76. K tvrdeniam žalovaného, že nová vláda je tolerantná k národnostným a náboženským menšinám\nnachádzajúcim sa v Sýrii, čo má podľa žalovaného preukazovať ich zastúpenie v novom parlamente,\nsprávny súd uvádza, že je síce pravda, že sa v mesiaci október 2025 v Sýrii konali prvé parlamentné\nvoľby prakticky po štyroch desaťročiach, a že v predmetných voľbách do nového 210-členného\nparlamentu Sýrie bolo zvolených šesť žien a desať zástupcov náboženských a etnických menšín\n- dvaja kresťania, štyria Alaviti a štyria Kurdi, no takéto zastúpenie spomínaných náboženských\na etnických skupín v novom parlamente je v ponímaní rozhodovania o akýchkoľvek veciach v Sýrii\núplne zanedbateľné a irelevantné (predmetný zástupcovia náboženských a etnických skupín v novom\nparlamente nedokážu absolútne nič ovplyvniť, pričom ich zastúpenie v parlamente je len formálne).\nSprávny súd konštatuje, že najsilnejšie zastúpenie v novom parlamente majú sunnitskí predstavitelia a\nkmeňoví vodcovia, ktorí sa vyznačujú svojimi radikálnymi islamistickými názormi, ktorí podľa dostupných\nspráv tolerantní voči iným náboženským a národnostným menšinám určite nie sú (správny súd k tomuto\nlen konštatuje, že hlavný predstaviteľ novej vlády v Sýrii je bývalý člen Al Káidy). V tejto súvislosti\nsú podľa názoru správneho súdu rozhodné aj informácie, ktoré hovoria, že aj keď nová vláda sľúbila,\n\nže odmietne sektárstvo režimu, ktorý zvrhla, počas celého obdobia pri moci preukázala systematickú\na pretrvávajúcu toleranciu voči obzvlášť závažnému porušovaniu náboženskej slobody; do úradov,\nvojenských a spravodajských služieb boli vymenovaní mnohí ministri a úradníci s oficiálnymi záznamami\no násilnom porušovaní náboženskej slobody.\n77. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje aj na niektoré informácie nachádzajúce sa\nv polytematickej správe o Sýrii:\n„V roku 2025 sa podmienky náboženskej slobody v Sýrii dramaticky zhoršili, keďže nábožensky\nrozmanité obyvateľstvo krajiny sa po takmer 14 rokoch občianskej vojny snažilo znovu zoskupiť.\nAj keď samozvané prechodné orgány sľúbili, že odmietnu sektárstvo režimu, ktorý zvrhli, počas\ncelého roka preukázali systematickú a pretrvávajúcu toleranciu voči obzvlášť závažnému porušovaniu\nnáboženskej slobody. Prechodné orgány v podstate nedokázali zabrániť, obmedziť alebo primerane\nvykonať spravodlivosť v súvislosti s viacerými masovými vraždami, únosmi a inými závažnými násilnými\nčinmi proti Alawitom, Drúzom, kresťanom a iným náboženským menšinám - z ktorých mnohé sa stali v\nrukách údajných lojalistov novej administratívy. Spomedzi tisícok útokov počas celého roka sa niekoľko\nvýznamných udalostí vyrovnalo sektárskym masakrom. 7. marca tisíce militantných sunnitských\nmoslimských bojovníkov lojálnych k prechodným orgánom, s ktorými sú prepojení alebo priamo slúžiaci\nv rámci nich, odpovedali na výzvy úradníkov ministerstva obrany na všeobecnú mobilizáciu s cieľom\npotlačiť údajné proasadovské povstanie alawitov na pobreží Stredozemného mora. Militanti vykonali\nmasové popravy alawitských civilistov od dverí k dverám v Tartúse, Latákii a Hame, pričom proti\nsvojim obetiam používali náboženské nadávky, ako napríklad „alawitské nusajríjske prasatá“, a v prvých\ndvoch dňoch zabili najmenej 1500 ľudí. V apríli ozbrojení aktéri násilne reagovali na falošné správy na\nsociálnych sieťach, že drúzsky vodca urazil proroka M., strieľali na drúzskych obyvateľov v damašskom\npredmestí N. a spustili niekoľkodňové smrteľné strety. V júni pravdepodobný samovražedný útočník\nbombardoval antiochijský/grécky pravoslávny kostol M. B. L. K., pričom počas nedeľnej liturgie zabil\nnajmenej 25 kresťanov. V júli sunnitské moslimské beduínske kmene uniesli drúzskeho obchodníka zo\nSuweidy, čo vyvolalo týždne trvajúce strety. Zástancovia poukazovali na senzačné protidrúzske správy\nv štátnej televízii a iných oficiálnych médiách ako na faktor podnecujúci militantných aktérov. Okrem\ntoho, namiesto toho, aby potlačili násilie, prechodné vojenské sily zasiahli proti miestnemu drúzskemu\nobyvateľstvu, čím prispeli k údajnému počtu obetí najmenej 2000. Správy naznačujú, že niekoľko tých\nistých bojovníkov, ktorí sa v marci mobilizovali proti alawitským komunitám, sa v júli opäť objavilo,\naby spáchalo podobné zločiny proti suweidským drúzom. Najznepokojujúcejšie je, že vyšetrovania\nOrganizácie Spojených národov (OSN), Amnesty International, Human Rights Watch a ďalších potvrdili\npriamu a podstatnú úlohu, ktorú zohrali bezpečnostné sily, ministerstvá vnútra a obrany a ďalšie orgány\npri mimosúdnych a iných nezákonných vraždách alawitov a drúzov. Okrem týchto masových útokov\nmilitantní aktéri spáchali stovky individuálnych únosov, mučení a vrážd členov alawitských, kresťanských\na drúzskych komunít.\nNapriek povinnostiam prechodných orgánov vykonávať spravodlivosť proti páchateľom týchto a\niných zverstiev, oficiálne procesy vyvodzovania zodpovednosti trpeli pomalosťou, nedostatkom\ntransparentnosti alebo nedostatočným alebo žiadnym trestom pre páchateľov. Zatiaľ čo dočasný\nprezident a ministerstvo spravodlivosti oznámili zriadenie vyšetrovacích výborov po masakroch na\npobreží Alawitov v marci a kríze Drúzov Suweida v júli, prvý z nich sa vyhol potvrdeniu počtu členov\nprechodných bezpečnostných síl medzi podozrivými a vyšetrovanie druhého výboru trvalo až do polovice\nnovembra, kým sa niektorí vojenskí a bezpečnostní príslušníci obvinili z nezákonného zabitia, zatkli a\npostavili pred súd.\nExperti OSN a ďalší tiež zdôraznili neuspokojivú reakciu úradov na niekoľko potenciálnych únosov a\nsexuálnych útokov na ženy z náboženských menšín. Napríklad úradníci údajne nepotvrdili, či dvaja\nz troch páchateľov septembrového skupinového znásilnenia alawitskej ženy v provincii Hamá boli\npríslušníkmi sýrskej generálnej bezpečnosti, alebo len nosili jej uniformy.\nKrátko po prevzatí moci prechodné orgány prijali niekoľko administratívnych opatrení, ktoré systematicky\nobmedzovali slobodu náboženského vyznania a viery. V januári predstavitelia oznámili, že rozpustia a\nintegrujú do svojej novej administratívy niekoľko povstaleckých subjektov, údajne vrátane ich vlastnej\npredchodkyne, Hay’at Tahrir al-Sham (HTS) - dlhodobo odporúčanej USCIRF a USA označenej za\nsubjekt vzbudzujúci osobitné obavy (EPC) pre jej závažné porušovanie náboženskej slobody počas\nobčianskej vojny. Úrady podnikli podobné kroky na odstránenie alawitov a kresťanov z vládnych a\niných funkcií, vymenovali ministrov a vedúcich vojenských a spravodajských služieb so záznamami\no násilnom porušovaní náboženskej slobody a predložili ústavnú deklaráciu, ktorej chýba primeraná\n\nochrana slobody náboženského vyznania a viery a súvisiace ustanovenia. V roku 2025 zostala bývalá\npovstalecká bašta HTS v Idlibe na severozápade domovskou základňou prechodných orgánov a\npridružených militantných aktérov zodpovedných za sektársky motivované útoky počas celého roka v\niných častiach krajiny. Rozsiahle oblasti východnej Sýrie zostali rovnako nehostinné pre náboženskú\nslobodu, čiastočne kvôli čoraz viac sa oživujúcim bunkám Islamského štátu Irak a Sýria (ISIS). V Suweide\na na pobreží Stredozemného mora čelili komunity s drúzskou a alawitskou väčšinou - kedysi nábožensky\ntolerantné a stabilné prostredie pre iné náboženské menšiny, ako sú kresťania - násilným, sektárskym\na pretrvávajúcim hrozbám a útokom zo strany militantných aktérov. V častiach severu a východu s\npočetným moslimským kurdským a arabským, kresťanským a jezídskym obyvateľstvom Demokratická\nautonómna správa severnej a východnej Sýrie (DAANES) a jej s USA partnerské Sýrske demokratické\nsily (SDF) pokračovali vo svojom multináboženskom modeli regionálnej správy vecí verejných. Susedné\nTurecko však naďalej zohrávalo úlohu pri destabilizácii náboženskej slobody v regióne - a to ako\nprostredníctvom sporadických vojenských útokov, tak aj podporou militantných frakcií, ktoré obťažovali\nalebo útočili na jezídov, kresťanov a ďalších. V marci asýrski kresťanskí zástancovia informovali, že\nturecký útok zasiahol kostol Mar Sawa v Tel Tawile, ktorý turecký útok zničil už tri roky predtým. V júni\norganizácie pre ľudské práva informovali, že mnohí bojovníci zo zneužívajúcich frakcií podporovaných\nTureckom - v tom čase už napojených na prechodné ministerstvo obrany - zostali aktívni v blízkosti\nKobane.“\n78. Ďalej správny súd poukazuje aj na správu Amnesty International z konca roku 2024, podľa ktorej si\nSýria ponechala trest smrti a naďalej ho používala, hoci v čase písania článku neboli k dispozícii žiadne\ninformácie o ponechaní alebo používaní trestu smrti prechodnou vládou, v posledných mesiacoch boli\nhlásené popravy. Preto niektorým profilom žiadateľov zo Sýrie môže hroziť poprava, ako napríklad 4.1.\nOsoby spojené s bývalou sýrskou vládou. 2. Kurdi a 4.9. Alawiti.\n79. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru správneho súdu nemožno považovať\nzávery žalovaného o neopodstatnenosti strachu žalobcu z prenasledovania novou vládou v Sýrii za\nudržateľné. Podľa názoru správneho súdu sú život, práva a základné ľudské slobody žalobcu v Sýrii\nohrozené vo väčšej miere v porovnaní s iným „bežným“ občanom Sýrie, a to najmä v dôsledku žalobcovej\nnáboženskej príslušnosti (Alavit). Podľa názoru správneho súdu žalovaný opätovne informácie o krajine\npôvodu žalobcu, ktoré zhromaždil, nesprávne vyhodnotil.\n80. Správny súd ďalej uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ako sa žalovaný\nvysporiadal a ako vyhodnotil žalobcom doložené videozáznamy, ktoré žalobca pomerne dôsledne\nopísal v doplňujúcom pohovore. Keďže žalovaný predmetné žalobcom doložené videozáznamy\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstate úplne odignoroval a vôbec sa nimi nezaoberal\n(ktoré mali svedčiť v prospech žalobcových tvrdení), tak správny súd nemá inú možnosť ako opätovne\nkonštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše nie je z administratívneho spisu a ani\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, či si žalovaný predmetné videozáznamy vôbec pozrel,\na teda či vôbec v tomto rozsahu riadne vykonal dokazovanie a či teda v tomto rozsahu dostatočne zistil\nskutkový stav.\n81. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd taktiež za to, že žalovaný si riadne\nnesplnil ani povinnosť prospektívneho posudzovania hrozby prenasledovania žalobcu.\n82. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má správny súd aj za to, že závery žalovaného uvedené\nv napadnutom rozhodnutí nie sú schopné obstáť v svetle podkladov administratívneho spisu, keďže sú\ns nimi v priamom rozpore.\n83. Správny súd napokon opätovne považuje za potrebné žalovanému pripomenúť, že špecifikom\nazylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa o\nmedzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na\nporušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom\nna postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v\nbudúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v\nprospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016 sp. zn.\n10Sža/12/2016).\n\n84. Správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať, že skutočnosť, že žalovaný poskytol\nžalobcovi doplnkovú ochranu, nezakladá žiadnu prekážku tomu, aby bol žalobcovi udelený azyl\nz náboženských dôvodov (ide o dva odlišné inštitúty medzinárodnej ochrany - pri vyhodnocovaní\nazylových dôvodov sa skúma okrem iného najmä opodstatnenosť strachu žalobcu z prenasledovania,\npričom pri doplnkovej ochrane sa skúma len to, či žalobcovi v krajine jeho pôvodu hrozí určitá forma\nvážneho bezprávia). Navyše v tomto smere treba poznamenať, že v prípade, ak by žalovaný udelil\nžalobcovi azyl z náboženských dôvodov, tak by mu nesporne poskytol väčšiu medzinárodnú ochranu\nako v prípade poskytnutia doplnkovej ochrany.\n85. Správny súd preto uzatvára, že námietky žalobcu považoval v rozsahu nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia, nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným, toho, že skutkový stav,\nktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, ako\naj toho, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, za dôvodné. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd v dôsledku\nuvedených vád napadnutého rozhodnutia žalovaného, už neposudzoval (správny súd ale v dôsledku\ntoho, že žalovaný nerešpektoval riadne pokyny súdu uvedené v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku,\ntak žalovanému jasne a zreteľne naznačil svoj názor na prípad žalobcu, ktorým bude žalovaný v novom\nkonaní viazaný). V dôsledku uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) v spojení s ustanovením § 220 SSP zrušuje a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\n86. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného odstrániť súdom vyššie vytýkanú\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, žalovaný bude musieť riadne doplniť dokazovanie\n(riadne zistiť skutkový stav veci), a to komplexne, v súlade s vyššie naznačeným smerom, a následne\nžalovaný posúdi žalobcom prezentované dôvody na udelenie azylu (vo vyššie naznačenom smere)\na vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje nové rozhodnutie riadne a dôsledne odôvodní tak, aby bolo\npresvedčivé.\n87. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n88. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\n\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "0a32c751-e0d0-4694-ae8d-0a1a6b8fdd87:00e3506d-6326-4f18-9212-44a9a5814fd9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1022201240.1", "spisova_znacka": "2Sak/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/1/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1022201240.1"}], "citovane_v": []}