{"guid": "36365b3f-2d0d-49e0-9cab-b062b531102c:cfe6f341-2d99-4c28-b639-900f611c5d5b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101057.1", "spisova_znacka": "13SaZ/6/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13SaZ/6/2026 z 27. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. júla 2026, sp. zn. 13SaZ/6/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101057.1", "identifikacne_cislo": "0726101057", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2026-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-2", "nazov": "§ 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-3", "nazov": "§ 88 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfe6f341-2d99-4c28-b639-900f611c5d5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101057.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101057.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101057.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13SaZ/6/2026\n0726101057\n27. 07. 2026\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726101057.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu:\nA. , nar. XX.XX.XXXX štátna príslušnosť: Turecká republika, doklad totožnosti č. B., toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného:\nCentrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie hraničnej\nkontroly PZ Bratislava Ružinov - letisko, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, o prepustenie\nzo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 16.07.2026 sa žalobca domáhal svojho bezodkladného\nprepustenia zo zaistenia a priznania trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.06.2026 mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného č.: C./XXXXXXXXX zo dňa 03.06.2026 o zaistení, ktorým žalovaný podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona č.\n404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov rozhodol o zaistení žalobcu dňom\n03.06.2026 a o jeho umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobca\nuviedol, že ako žiadateľ o azyl má právo byť umiestený v pobytovom zariadení. Žalovaný podľa neho\nnepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by podmieňovali pobyt žalobcu v ÚPZC. Žalovaný v konaní\nnijakým spôsobom nepreukázal, že by u žalobcu existovalo riziko úteku alebo marenia konania o\nadministratívnom vyhostení. Žalobca požiadal o udelenie azylu z politických dôvodov, má obavu o svoj\nživot, ako aj o život svojej rodiny. Ďalej žalobca uviedol, že zaistenie predstavuje výnimku zo základného\npráva na slobodu. Odňatie slobody použitím inštitútu zaistenia musí byť v súlade v dôležitými zárukami.\nMusí byť stanovené, riadne odôvodnené a nesmie byť svojvoľné, pričom musí byť riadne odôvodnené,\naké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv\na slobôd.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval doterajší priebeh administratívneho konania.\nUviedol, že vychádzal pri spoľahlivom zisťovaní skutkového veci z podkladov, ktoré si zaobstaral.\nŽalobca v zápisnici o vyjadrení účastníka konania dňa 16.05.2026 vedenej pod č. C./XXXXXX-XXX\nneuviedol, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že Tureckú\nrepubliku opustil z dôvodu, že je členom skupín YPG a YKK a v prípade návratu do jeho domovskej\nkrajiny mu za členstvo v týchto skupinách hrozí trest odňatia slobody. V zápisnici o vyjadrení účastníka\n\nkonania žalobca ďalej uviedol, že z Tureckej republiky odcestoval neoprávnene do Gréckej republiky,\nkde požiadal o azyl. V Gréckej republike si takisto za 1.500,- eur zabezpečil prostredníctvom prevádzača\nidentifikačnú kartu Francúzskej republiky na účely jej neoprávneného použitia s cieľom „cestovať\ndo Európy“. Úkony pri žalobcovi pri výkone kontroly pobytu zo strany žalovaného spočívali v jeho\nadministratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky na územie Tureckej republiky podľa § 82\nods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov bol\nžalobcovi tiež uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských\nštátov Európskej únie na dobu 3 roky. Na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení zo dňa 16.05.2026 bol žalobca dňa 16.05.2026 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Pri žiadosti o udelenie azylu,\nktorá bola podaná až po zaistení žalobcu v ÚPZC Medveďov, existovalo dôvodné podozrenie, že\nžalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne\nvyhostenie. Ďalej žalovaný uviedol, že daná skutková okolnosť tak na základe poznatkov zo služobnej\nčinnosti príslušníkov Policajného zboru predstavuje špecifický modus operandi žiadateľov o azyl na\núzemí Slovenskej republiky, ktorí počas kontroly pobytu na medzinárodnom letisku po prílete vnútornej\n(schengenskej) linky predložia niektorý z podvodných druhov dokladov, t. j. falošný, pozmenený alebo\ncudzí doklad. V tomto prípade štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má byť administratívne vyhostený\na ktorému bol uložený zákaz vstupu, súhlasí s daným rozhodnutím (sprevádzané využitím práva na\nvzdanie sa odvolania voči danému rozhodnutiu) až do času, pokiaľ po jeho zaistení na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia nie je umiestnený v príslušnom útvare policajného zaistenia pre cudzincov.\nPod hrozbou výkonu administratívneho vyhostenia a ďalšieho zotrvania v útvare policajného zaistenia\npre cudzincov do stanoveného času požiadajú tieto osoby účelovým spôsobom o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť oddialenie alebo zmarenie výkonu administratívneho\nvyhostenia. Účelovosť a špekulatívnosť vyhlásenia cudzinca o azyle navyše umocňuje skutočnosť,\nže na územie Slovenskej republiky s podvodnými dokladmi s cieľom pokračovať ďalej do členských\nštátov Európskej únie prichádzajú zo štátov považovaných za bezpečné krajiny. V prípade žalobcu išlo\no Tureckú republiku, ktorá je považovaná za bezpečnú krajinu a ktorá je zároveň zmluvným štátom\nDohovoru o právnom postavení utečencov z 28.07.1951 a Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia\nutečencov z 31.01.1967, v dôsledku čoho tak uplatňuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia, tzv. princíp\nnon-refoulement. K problematike uloženia iných, teda miernejších donucovacích opatrení, nepristúpil\nžalovaný aj z toho dôvodu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia sa domnieval, že žalobca by\nnezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia, teda existencia rizika úteku je\ndôvodná. Dôvodná je aj preto, že v Schengenskom informačnom systéme sa vo vzťahu k žalobcovi\nnachádzal záznam na účely jeho návratu. Predmetný záznam bol vytvorený Gréckou republikou a\ntento sa vloží do Schengenského informačného systému bezodkladne po vydaní rozhodnutia o návrate\nna účely overenia splnenia povinnosti návratu a na podporu výkonu rozhodnutí o návrate. Príslušný\nzáznam bol zároveň sprevádzaný uložením zákazu vstupu Gréckou republikou, v danom prípade sa\nzákaz vstupu podľa čl. 24 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2018/1861\no zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných\nkontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia\n(ES) č. 1987/2006 v platnom znení ukladá vtedy, ak „štátny príslušník tretej krajiny obišiel alebo sa\npokúsil obísť právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právny predpisy týkajúce sa vstupu na územie\nčlenského štátu a pobytu na ňom.“ Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 16.05.2026 v čase o 02.15 h žalobca pricestoval\nleteckou linkou - Wizz Air D. z Atén (GRC) do Bratislavy (SVK). Vykonanými lustráciami v informačných\nsystémoch Policajného zboru a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca\nnedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského\npriestoru. Dňa 16.05.2026 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa §\n22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\nvedená pod č. PPZ-HCP-BA7-2026/047273-014, v ktorej okrem iného uviedol, že pred jeden a pol rokom\nsa dostal s kamiónom z Turecka do Grécka, kde ho zadržali na 11 mesiacov. Z Grécka odišiel a prišiel\nletecky do Bratislavy. V Grécku žiadal o azyl. Bol odtiaľ vyhostený. Žalovaný dňa 16.05.2026 podľa §\n82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu\nna územie Tureckej republiky a uložení zákazu vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na\ndobu 3 roky.\n\n5. Dňa 16.05.2026 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa § 22\nods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\nvedená pod č. C./XXXXXX-XXX, v ktorej okrem iného uviedol, že nemá zabezpečené ubytovanie na\núzemí SR a nevie preukázať finančné zabezpečenie na území SR. Žalovaný dňa 16.05.2026 vydal\nrozhodnutie o zaistení žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 16.07.2026.\n6. Dňa 25.05.2026 žalobca požiadal o azyl. Dňa 03.06.2026 bola so žalobcom spísaná zápisnica o\npodaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov vedená pod č. C./XXXXXX-XXX, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi\noznámené začatie konania vo veci zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.\nŽalobca sa k veci nevyjadril.\n7. Žalovaný dňa 03.06.2026 pod č. C./XXXXXX-XXX vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 88a\nods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o azyl, pričom doba zaistenia bola určená na\nnevyhnutne potrebný čas, najviac do 03.12.2026. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal doterajší\npriebeh administratívneho konania. Uviedol, že počas zaistenia bude Migračný úrad Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky posudzovať žiadosť účastníka konania o udelenie azylu. Žalobca dňa 16.05.2026\nv zápisnici o podaní vyjadrenia č. C.- XXXX/XXXXXX-XXX mal možnosť požiadať o azyl na území\nSlovenskej republiky, pričom uviedol, že nie. Žalobca sa zdržiava na území Slovenskej republiky, resp.\nschengenského priestoru bez akéhokoľvek oprávnenia. Na základe uvedeného mal správny orgán za\nto, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo\nzmariť jeho administratívne vyhostenie, nakoľko požiadal o azyl až po zaistení v ÚPZC. Nakoľko ide o\nžiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť\nalebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, správny orgán nerozhodol o prepustení účastníka konania\na následnom prevoze do Záchytného táboru v Humennom.\n8. Ďalej žalovaný uviedol, že počas konania o zaistení sa správny orgán zaoberal aj otázkou\nrešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu v zmysle v článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru\no ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov číslo 209/1992 Zb. a\nčíslo 102/1999 Z. z. Správny orgán práva žalobcu vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992\nZb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd neupiera a plne ich rešpektuje. Avšak v zmysle\nčlánku 8 ods. 2 tohto Dohovoru do práv chránených týmto článkom dohovoru možno zasahovať, ak\nje to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,\nverejnej bezpečnosti, verejného poriadku, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom\na zločinnosti, predchádzaniu porušovania zákonov Slovenskej republiky, ochrany zdravia alebo morálky\nalebo ochrany práv, majetku a slobôd iných. Žalobca sa zdržiaval na území Slovenskej republiky resp.\nschengenského priestoru bez dokladu totožnosti, bez víza alebo bez povolenia na pobyt. Podľa čl. 6\nods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/399 z 09.03.2016, ktorým sa ustanovuje\nkódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). Žalobca\nje povinný mať platný cestovný doklad spolu s platnými vízami, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa\nnariadenia Rady (ES) č. 539/2001, s výnimkou prípadu, ak by bol držiteľom platného povolenia na\npobyt alebo platného dlhodobého víza, čo žalobca nevie preukázať. Žalobca sa zdržiaval na území\nSlovenskej republiky, resp. schengenského priestoru s vedomým neoprávneného pobytu. Na základe\nkonania žalobcu mal žalovaný za to, že jeho žiadosť o udelenie azylu má za cieľ zmariť administratívne\nvyhostenie a je podaná účelovo. Žalovaný mal za to, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o udelenie\nazylu, je zaistenie žalobcu v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.\n9. Podľa § 77 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z .z. o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie\nkonanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť\no udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až\ndo rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie\no zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne\ndoplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v\nkonaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení\naj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu.\n\n10. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny\na) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak\n1. existuje riziko jeho úteku, alebo\n2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia,\nb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\nc) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku, alebo\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo\nmá na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n11. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť,\nnemá udelený pobyt podľa tohto zákona, ak vyjadril úmysel neopustiť územie Slovenskej republiky\nalebo členských štátov alebo je tento úmysel zjavný z jeho konania, v minulosti sa vyhol prevozu podľa\nosobitného predpisu alebo sa pokúsil o útek, alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri\nroky. Riziko úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa posudzuje individuálne podľa okolností každého\njednotlivého prípadu.\n12. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\n13. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n14. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n15. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §\n88 ods. 4.\n16. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa\nprimerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.\n17. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)\nhlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.\n\n18. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa\nodseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\npomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o\nkonanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).\n19. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa\nodseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania\ntejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o\nazyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n20. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n21. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n22. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n23. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm.\na) SSP] na prejednanie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi\n(§ 206 ods. 3 SSP) sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\na podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správnej\nžalobe nemožno vyhovieť.\n25. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávaniam dňa 27.07.2026, nakoľko ani jeden\nz účastníkov konania nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom od 12.06.2026 už súd nie\nje zo zákona povinný rozhodnúť o žalobe vo veciach zaistenia na pojednávaní, ale iba na žiadosť aspoň\njedného účastníka konania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP).\n26. Žalobca sa žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia. Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 2\nSSP je poskytnúť žalobcovi ochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie o zaistení bolo síce súladné\nso zákonom (resp. nebolo preskúmané súdom, lebo nebola podaná správna žaloba), avšak následné\ntrvanie zaistenia prestalo byť zákonné. Napriek tomu, že žalobca namietal v žalobe najmä nedostatky\nvzťahujúce sa primárne na rozhodnutie o zaistení, ktoré (zrejme) nebolo správnou žalobou (podľa § 221\nods. 1 SSP) napadnuté, z jeho argumentácie bolo možné (vzhľadom na neformálnosť jej posudzovania\npodľa § 206 ods. 3 SSP) abstrahovať namietanie neúčelnosti trvajúceho zaistenia žalobcu.\n27. Súd predovšetkým poukazuje na to, že „v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy\nnepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup\npolície v konaní o správnom vyhostení a najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania\nsprávneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 2 Sak 9/2023 zo dňa 04.08.2023). Keďže žalobca sa v konaní domáha iba prepustenia zo\nzaistenia, a nie aj zrušenia rozhodnutia o zaistení, súd sa nezaoberal žalobnými námietkami smerujúcimi\nvýlučne proti rozhodnutiu žalovaného o zaistení žalobcu zo dňa 03.06.2026.\n28. Žalobca namietal, že nebolo riadne odôvodnené, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho\nopatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv a slobôd. K tomu súd poukazuje na rozsudok\nNSS SR vo veci sp. zn. 3Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026, podľa ktorého: „predmetom konania totiž\nnebolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení, ale výlučne posúdenie trvania účelu zaistenia\npodľa § 221 ods. 2 SSP. Otázka dostatočnosti úvah správneho orgánu o alternatívach zaistenia\npredstavuje typickú námietku zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení alebo jeho predĺžení, ktorá\npatrí do konania podľa § 221 ods. 1 SSP.“ Naviac žalovaný v rozhodnutí o zaistení zo dňa 03.06.2026\nuviedol, že u žalobcu je podozrenie, že podal žiadosť o azyl účelovo, preto nerozhodol o prepustení\nžalobcu a následnom prevoze do Záchytného tábora v Humennom. Napriek tomu žalovaný v priebehu\nadministratívneho konania skúmal jednak otázku schopnosti žalobcu zabezpečiť si ubytovanie na území\nSlovenskej republiky, ako aj otázku jeho finančného zabezpečenia, pričom žalobca uviedol, že nevie si\nzabezpečiť ubytovanie na Slovensku a nemá finančné prostriedky.\n\n29. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z\n02.09.2014, sp. zn. 1 Sža 29/2014: „Pokiaľ žiadosť o udelenie azylu je podaná účelovo, iba s cieľom\npozdržať alebo zmariť výkon rozhodnutia o navrátení, a pokračovanie zaistenia je naďalej objektívne\nnutné, je možné takéhoto cudzinca ponechať v zaistení.“ Maximálna lehota na zaistenie žalobcu podľa\n§ 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov nebola prekročená.\n30. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky\nak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý\npodal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/6/2013 zo dňa 24.09.2013 „ak zaistený cudzinec požiada o\nmedzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia podľa čl. 15 Návratovej\nsmernice č. 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Súdneho dvora (tretia\nkomora) z 30. mája 2013 vo veci Arslan proti Polícii Českej republiky, a policajný útvar bude povinný\ncudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak\nautomaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú\nochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení\ncudzinca, môže znova rozhodnúť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, že dôvody\npredchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu.\nV takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia\ncudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ Podľa rozsudku kasačného súdu sp. zn.\n10Szak/10/2017 z 20.06.2017 alebo rozsudku sp. zn. 1Sak/1/2022 z 25.01.2022 „...podaním žiadosti o\nazyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (do rozhodnutia o\nžiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a nastali nové skutkové okolnosti, s ktorými bol žalovaný povinný\nsa vysporiadať, a to buď okamžitým prepustením sťažovateľa na slobodu alebo v prípade, ak mal za to,\nže u sťažovateľa je daný dôvod zaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním nového rozhodnutia o zaistení\npodľa § 88a zákona o pobyte cudzincov.“\n31. Žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia. Dňa 25.05.2026 žalobca požiadal o azyl v Slovenskej republike. Žalovaný\nnerozhodol o okamžitom prepustení žalobcu zo zaistenia, ale vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zák. o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu. Účelom zaistenia podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je skutočnosť, že u cudzinca, ktorý podal žiadosť o\nudeleniu azylu, existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť\nalebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Citované ustanovenie obsahuje zároveň ďalšie podmienky\nalebo predpoklady, ktoré musia byť v čase rozhodovania o zaistení cudzinca naplnené, ktorými sú, že\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o\npobyte cudzincov (pričom v priebehu tohto zaistenia sa skúmal účel zaistenia cudzinca, ktorým je jeho\nvyhostiteľnosť), a nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky (k tomu viď ods. 28. odôvodnenia\nrozsudku).\n32. Predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je podľa názoru\nsprávneho súdu vznik špecifického stavu, ktorý je zapríčinený podaním žiadosti o udelenie azylu\ncudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť\nalebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia\nje teda daný v období, kedy migračný úrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli\nzistené skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodné podozrenie, že cudzinec podal žiadosť o udeleniu azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Správny súd je toho názoru, že\nv prípade zaistenia podľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť\ncudzinca [ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov], pretože tá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým\núčelom a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej.\nVo vzťahu k vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či\nje cudzinec zaistený buď podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Inými\nslovami, zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade trvania zaistenia\npodľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov kumulovať.\n\n33. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol na území SR zadržaný dňa 16.05.2026. V zápisnici\no padaní vyjadrenia zo dňa 16.05.2026 neuviedol, že chce v SR požiadať o azyl, urobil tak až po vydaní\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení a o zaistení za účelom administratívneho vyhostenia. Naviac\nžalobca sa pri vstupe na územie SR preukázal falošným dokladom totožnosti. Bolo vecou správnej\núvahy žalovaného, či dospeje k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť\no udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Túto svoju\nsprávnu úvahu však musel riadne zdôvodniť. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení žalobcu odôvodnil\npodozrenie, že žalobca podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho\nadministratívne vyhostenie práve poukazom na konanie a vyjadrenia žalobcu po tom, čo bol zadržaný na\núzemí SR teda, že požiadal o azyl až po zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\nv čase, kedy existoval reálny predpoklad realizácie výkonu administratívneho vyhostenia. Pred vydaním\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení neuviedol, že chce požiadať o azyl na území SR. Tu však súd\nopätovne pripomína, že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú\nzákonnosť rozhodnutia o zaistení, a teda ani to, či je rozhodnutie o zaistení dostatočne odôvodnené.\nNapriek tomu však možno konštatovať, že vzhľadom na vyššie uvedené, správna úvaha žalovaného v\nrozhodnutí o zaistení nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd konštatuje, že\nz administratívneho spisu, ani zo samotnej žaloby nevyplýva, že by podanie žiadosti žalobcu o udelenie\nazylu v SR bolo motivované napr. nejakou podstatnou zmenou politickej, či inej situácie v krajine pôvodu\nžalobcu, a teda žalobcom tvrdené dôvody udelenia azylu zjavne museli existovať už v čase vstupu\nžalobcu na územie SR. Napriek tomu žalobca nepožiadal o udelenie azylu v Slovenskej republike\nbezprostredne po zadržaní, ale až po rozhodnutí o administratívnom vyhostení a po zaistení na účel\nadministratívneho vyhostenia.\n34. Ako už bolo uvedené vyššie, súdy v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia skúmajú iba\nto, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia\ntrvajú. Dôvodom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je skutočnosť,\nže u cudzinca, ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť\no udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Súd dospel\nk záveru, že tento dôvod u žalobcu naďalej trvá. Taktiež súd konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo\nvydaniu rozhodnutia o zaistení je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym\nporiadkom. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu v celom rozsahu podľa § 229\nSSP zamietnuť.\n35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 2 SSP) a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie a zákazu\nvstupu (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}