{"guid": "568c5f7c-0c66-4e27-bce4-a2f2e9781e20:c4ffd9be-8431-496e-9828-4b94713b2e32", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100955.1", "spisova_znacka": "17SaZ/5/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17SaZ/5/2026 z 23. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. septembra 2026, sp. zn. 17SaZ/5/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100955.1", "identifikacne_cislo": "0726100955", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "datum_vydania": "2026-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4ffd9be-8431-496e-9828-4b94713b2e32", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100955.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100955.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100955.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17SaZ/5/2026\n0726100955\n23. 09. 2026\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100955.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., bez dokladu totožnosti, povolenie na pobyt\nč. F., adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: G. H. – H. H. I., F. J., C., toho času: K. XX,\nH., A. E., zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14,\n945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom\nPivonková 6, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného L.: B./XXXX-X z 3.\njúna 2026, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Dňa 10. apríla 2025 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, ako\nsúdom ustanovený opatrovník v tom čase maloletému žalobcovi, pred pracovníkmi Oddelenia azylu\nPolicajného zboru Humenné požiadal za neho o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany\nna území Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) z dôvodu obavy o jeho život pred militantným hnutím\nTaliban. Na účely odôvodnenia žiadosti bol so žalobcom ako žiadateľom dňa 13. mája 2025 vykonaný\nvstupný pohovor. V jeho priebehu uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný, väznený, zatknutý ani zadržaný\na nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia ani organizácie. O udelenie azylu požiadal z dôvodu\nobavy o svoj život pred hnutím Taliban. Žalobca ako žiadateľ uviedol, že v januári 2025 bol príslušníkmi\nhnutia Taliban po prvýkrát odvedený z domu na ich základňu. Odtiaľ sa mu prostredníctvom ukradnutého\nmobilného telefónu podarilo kontaktovať rodinu, ktorá sa obrátila na radu starších. Tá mala následne\nsprostredkovať jeho prepustenie. Po návrate domov bol po dvoch až troch dňoch znova Talibanom\nnásilne odvedený, pričom aj v tomto prípade mala rada starších dosiahnuť jeho prepustenie. Keď sa\npo niekoľkých dňoch Taliban dostavil k jeho domu tretíkrát, žiadateľ sa tam už nenachádzal, keďže z\nkrajiny odišiel. Následne sa mali Talibanci rodičom vyhrážať a odviezť mladšieho brata, ktorého tiež\nnásledne za pomoci rady starších rodina vypýtala späť. V januári 2025 žalobca pešo odišiel smerom k\nhraniciam s Pakistanom. Následne pokračoval striedavo autom a pešo v sprievode iných afganských\nobčanov až k iránskym hraniciam, ktoré prekročil mimo oficiálneho hraničného priechodu. V nelegálnej\nceste pokračoval cez Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. Pri priblížení sa k maďarsko-slovenskorakúskym hraniciam nesprávne odbočil a vstúpil na územie Slovenska, hoci jeho cieľovou krajinou bolo\nNemecko, kam sa chcel dostať cez Rakúsko. Po zadržaní na území SR a po ustanovení opatrovníka\npožiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy pred hnutím Taliban. Iné dôvody na podanie žiadosti neuviedol.\n\n2. Žalovaný vydal dňa 20. augusta 2025 rozhodnutie L.: B./XXXX-X, ktorým žalobcovi neudelil azyl podľa\n§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a zároveň mu poskytol doplnkovú ochranu podľa § 13a\nzákona o azyle. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej\nzástupkyne správnu žalobu.\n3. Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 12Saz/2/2025 zo dňa 15. decembra 2025 rozhodnutie\nmigračného úradu v časti o neudelení azylu žalobcovi zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok\nnadobudol právoplatnosť dňa 19. decembra 2025. Správny súd uložil migračnému úradu povinnosť\nzamerať sa na preskúmateľné posúdenie existencie nebezpečenstva v podobe hrozieb voči žalobcovi v\nsúvislosti s jeho opakovaným odmietavým postojom k službe Talibanu, a to aj so zreteľom na skutočnosť,\nže ide o maloletú osobu. Na tento účel, ak to bude možné, mal žalovaný doplniť spisový materiál\no informácie vzťahujúce sa k uvedeným situáciám, ktoré tvrdenia žalobcu v danej súvislosti buď podporia\nalebo vyvrátia. Ak takéto informácie nebudú k dispozícii, žalovaný pristúpi k starostlivému hodnoteniu\nvierohodnosti týchto tvrdení žalobcu a pravdepodobnosti dôsledkov z nich vyplývajúcich. Správny súd\nzároveň poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-550/16), podľa ktorej sa v\nprípade maloletých uplatňuje osobitne citlivý prístup aj v prípade dosiahnutia plnoletosti počas konania.\n4. Žalovaný následne po vykonaní doplňujúceho pohovoru so žalobcom dňa 17. marca 2026 a získaní\ninformácií o krajine jeho pôvodu opätovne vyhodnotil jeho žiadosť o azyl a rozhodnutím L.: B./XXXXX z 3. júna 2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa §\n13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.\n5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm.\na) zákona o azyle žalovaný právne odôvodnil ustanoveniami § 8, § 2 písm. d), § 2 písm. e) a §\n19a zákona o azyle. Skonštatoval, že v predmetnom azylovom konaní bolo dôležité precízne opísať\nokolnosti verbovania (nátlak, násilie, hrozby, vek, sankcie) a prepojiť ich s dôvodmi prenasledovania. Z\nvýpovede žalobcu mal žalovaný za preukázané, že svoju žiadosť o azyl naďalej zakladal na obave o\nsvoju bezpečnosť pred členmi hnutia Taliban. Žalobcu sa mal Taliban podľa jeho prvej výpovede snažiť\n3x regrutovať, pričom bol 2x za použitia násilia vzatý na Talibanskú základňu, odkiaľ ho mala následne\n2x vypýtať rada starších. Prvýkrát žalobcu odviezli bez vedomia rodičov, keď sa z brigády blížil k domu.\nŽalobca podľa vlastnej výpovede na základni ukradol mobil a zavolal rodine, ktorá ho za pomoci rady\nstarších vypýtala od Talibanu späť domov s tým, že si doma premyslia nasledujúce kroky a menovaného\nTalibanu vrátia. Po asi dvoch či troch dňoch znova prišiel Taliban k nim domov a násilím ho pred rodičmi\nznova odviezli na základňu, odkiaľ ho znova mala vypýtať rada starších, s čím Taliban znova súhlasil.\nPo pár dňoch opätovne prišli po žalobcu už tretíkrát, avšak ten už sa doma nenachádzal, lebo už bol\nna ceste do Iránu.\n6. Žalovaný poukázal, že základom posudzovania prenasledovania v prípade žalobcu mal byť\nakt násilného verbovania Talibanom, a preto bolo potrebné v konaní posúdiť mieru pravdivosti a\nhodnovernosti tvrdení žalobcu. Dal do pozornosti, že na preukázanie pravdivosti tvrdení musí záležať\npredovšetkým žiadateľovi, a preto jeho vyhlásenia a tvrdenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú\nprotirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na\nspochybnenie dôveryhodnosti svojej osoby. V tomto kontexte žalovaný poukázal na to, že žalobca\nna doplňujúcom pohovore pri objasňovaní samotného aktu jeho regrutácie zo strany Talibanu uviedol\núplne diametrálne odlišný príbeh, obsahujúci zásadný nesúlad v uvedených informáciách zo vstupného\npohovoru.\n7. Za rozhodujúce kritérium žalovaný nepovažoval samotnú existenciu podobných praktík v Afganistane\nako všeobecného javu, ale skutočnosť, či žiadateľ hodnoverným spôsobom preukázal, že bol alebo\nmohol byť takémuto konaniu individuálne a reálne vystavený. V danom prípade zhodnotil výpovede\nžalobcu ako nevykazujúce potrebnú mieru konzistentnosti a vierohodnosti. Na doplňujúcom pohovore\nžalobca uviedol, že bol z rodného domu odvedený iba raz, pričom nebol prevezený na základňu Talibanu,\nale do starého domu v tej istej obci. Tomuto odvedeniu mali predchádzať tri návštevy príslušníkov\nTalibanu, z ktorých pri prvých dvoch sa pred nimi údajne pre istotu ukryl v pivnici, rodičia tvrdili, že\nsa doma nenachádza, a po prehliadke domu bez použitia násilia mali Talibanci odísť. Až pri tretej\nnávšteve ho mali doma zastihnúť a bez akéhokoľvek násilia po dohode odviezť. Uvedená verzia je\nvšak v priamom rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami. Vo vstupnom pohovore totiž uviedol, že\n\nho Talibanci prvýkrát odviedli spred domu bez vedomia rodičov a za použitia násilia a druhýkrát ho mali\nnásilne odvliecť priamo pred ich očami, pričom jeho matka mala na mieste plakať.\n8. Žalovaný vyhodnotil, že tieto zásadné rozdiely sa netýkajú nepodstatných detailov, ale samotnej\npodstaty údajného prenasledovania, teda počtu zásahov, ich priebehu aj použitia násilia a vyvodenia\nnásledkov. Ďalšie rozpory žalovanému vyplynuli zo žalobcových tvrdení o priebehu zadržiavania.\nPodľa doplňujúcej výpovede mal byť držaný v starom dome tri dni bez akéhokoľvek fyzického alebo\npsychického útoku, pričom sa mu malo podariť ujsť jednoduchým spôsobom v čase, keď strážca\nzaspal a objekt nebol nijako zabezpečený. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca mal súčasne uviesť, že\npočas návratu domov nikoho telefonicky nekontaktoval. Tieto tvrdenia žalovaný vyhodnotil ako rozporné\nso skoršími výpoveďami žalobcu, v ktorých uvádzal, že bol Talibancami násilne odvedený dvakrát\na že jeho prepustenie bolo v oboch prípadoch výsledkom zásahu rady starších, sprostredkovaného\nprostredníctvom telefonátu z ukradnutého mobilného telefónu.\n9. V konkrétnostiach žalovaný uviedol, že vo vstupnom pohovore žalobca uvádzal verziu, podľa\nktorej mal po svojom odvedení Talibanom v dome ukradnúť mobilný telefón, prostredníctvom ktorého\nkontaktoval svoju rodinu. Tá mala následne s pomocou rady starších dosiahnuť jeho prepustenie, a to\ndokonca dvakrát, pričom rodina mala Talibanu prisľúbiť, že sa doma poradia o ďalšom postupe a žalobcu\nim následne opätovne vrátia. Takto popísaný priebeh udalostí považoval žalovaný už v čase vstupného\npohovoru za značne neštandardný, najmä pokiaľ ide o údajne opakovanú ochotu Talibanu vydať osobu,\nktorú mal záujem zregrutovať, len na základe sprostredkovania miestnej komunity, najmä keď mala\nbyť táto osoba údajne vzatá násilím. Tieto pochybnosti považoval žalovaný za ešte prehĺbenejšie keď\nna doplňujúcom pohovore žalobca svoju pôvodnú verziu zásadným spôsobom zmenil. Jednoznačne\nuviedol, že žiaden mobilný telefón neukradol, nikoho nekontaktoval a s Talibanom neprebiehala žiadna\nkomunikácia sprostredkovaná telefonátom. Zároveň poprel, že by rada starších zasahovala opakovane.\nPodľa novej verzie mala rada starších prísť za Talibanom iba raz a ich snaha o prepustenie žalobcu\nmala byť neúspešná. Takto prezentovanú výpoveď považoval žalovaný za priamo rozpornú s pôvodným\ntvrdením nielen v počte zásahov rady starších, ale aj v samotnom mechanizme jeho údajného\nprepustenia. Uvedené zásadné diskrepancie nepovažoval žalovaný za drobné nepresnosti či dôsledok\nčasového odstupu, ale za podstatné rozpory, ktoré sa dotýkajú samotného jadra azylového príbehu\nžalobcu. Žalovaný skonštatoval, že skutočnosť, že žalobca menil základné fakty týkajúce sa kontaktu s\nrodinou, existencie mobilného telefónu, počtu zásahov Talibanu a následne rady starších aj ich výsledku,\nzásadne oslabila vierohodnosť jeho tvrdení. Žalovaný preto dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu sú\núčelové, nekonzistentné a prispôsobované aktuálnej fáze konania a ako také nemôžu byť považované\nza dôveryhodný dôkaz individuálneho prenasledovania v zmysle azylového práva.\n10. Žalovaný ďalej argumentoval ďalšími podstatnými rozpormi vo výpovediach žalobcu, a to vo vzťahu\nk údajnému ohrozeniu jeho mladšieho brata. Konkrétne vo vstupnom pohovore mal žalobca uviesť, že\njeho 12-ročný brat nenavštevuje školu z obavy pred hnutím Taliban, konkrétne pre strach z vyhrážok\nv súvislosti s osobou žiadateľa. Takto formulované tvrdenie malo navodzovať dojem rozšíreného a\npretrvávajúceho ohrozenia celej rodiny, ktorej sa mal Taliban raz aj vyhrážať. Na doplňujúcom pohovore\nvšak žalobca mal túto verziu zásadným spôsobom zmeniť, keď uviedol, že dôvodom, prečo jeho brat\nneštuduje, je potreba finančne prispievať rodine. Žalovaný poukázal na tvrdenie žalobcu, že po jeho\nodchode musia bratia zabezpečovať príjem domácnosti, keďže žalobca sa nachádza mimo Afganistanu\na bol vyše roka umiestnený v Centre pre deti a rodiny Medzilaborce bez akéhokoľvek finančného\npríjmu, zatiaľ čo v Afganistane pracoval. Uvedenú zmenu výpovede žalovaný považoval za jednoznačne\nspochybňujúcu pôvodnú verziu o tom, že jeho brat sa mal skrývať pred Talibanom, alebo že sa mal\nTaliban rodine nejako vyhrážať. Naopak z nej žalovanému vyplynulo, že neprítomnosť brata v škole\nmá ekonomické, nie bezpečnostné dôvody, čo zásadne oslabuje tvrdenie o cielenej hrozbe zo strany\nhnutia Taliban voči rodine žalobcu. Žalovaný vyhodnotil za nepresvedčivé aj ďalšie tvrdenie žalobcu zo\nvstupného pohovoru, podľa ktorého mal byť mladší brat raz násilne odvedený Talibanom a následne\núspešne vyžiadaný späť radou starších. Túto verziu žalovaný spochybnil vzhľadom na vek dieťaťa a\nv kontexte ostatných výpovedí žalobcu. V obdobnej situácii totiž podľa žalobcovej vlastnej doplňujúcej\nvýpovede rada starších v prípade samotného žalobcu úspešná nebola. Neexistuje žiadne logické ani\nvecné vysvetlenie, prečo by mala byť rada starších schopná efektívne zasiahnuť v prípade mladšieho\nbrata. Žalovaný doplnil, že podľa aktuálnych informácií sa mladší brat voľne pohybuje na verejnosti a\nchodí do práce, čo je v priamom rozpore s tvrdeniami o jeho ohrození alebo nutnosti skrývania sa, pričom\n\nk žiadnemu vyhrážaniu sa jemu alebo rodine zo strany Talibanu, nedochádza. Tento fakt ďalej oslabuje\nvierohodnosť tvrdení o systematickom nátlaku či perzekúcii zo strany Talibanu.\n11. Ďalší významný rozpor žalovaný detegoval vo výpovedi žalobcu ohľadom zdravotného stavu jeho\notca. Podľa pôvodnej výpovede mal jeho otec utrpieť zlomeninu nohy počas konfliktu s Talibanom pri\nodvádzaní mladšieho brata, a to v čase, keď už žalobca nebol prítomný v domácnosti. Na doplňujúcom\npohovore však žiadateľ uviedol, že otec nepracuje pre vyšší vek a pre bližšie nešpecifikované zdravotné\nproblémy s nohou, pričom neuviedol ich pôvod ani súvislosť s akýmkoľvek incidentom s Talibanom.\nObmedzil sa len na všeobecné tvrdenie, že v Afganistane neexistujú lekári, ktorí by vedeli určiť\ndiagnózu alebo príčinu jeho problémov. Takto formulované a meniace sa tvrdenia žalovaný vyhodnotil\nza pôsobiace neurčito a účelovo a neumožňujú overiť ich pravdivosť. Uvedené nejasnosti a rozpory\nvo výpovediach týkajúcich sa mladšieho brata, a aj otca žalobcu, podkopávajú podľa žalovaného\ncelkovú dôveryhodnosť azylového príbehu žalobcu a potvrdzujú, že tvrdenia o rodinnom ohrození nie\nsú podložené presvedčivými a konzistentnými skutočnosťami. Žalovaný tiež poukázal, že záverom\nžalobca mal uviesť, že rodina údajne ohlásila Talibanu jeho fiktívnu smrť, preto rodina už údajne ani\nlen nedochádza do akéhokoľvek kontaktu s Talibancami v kontexte so žalobcom. Takisto, čo sa týka\njeho mladšieho brata, ten nezažíva žiadne problémy ani konfrontáciu zo strany Talibanu, slobodne sa\npohybuje na verejnosti a pracuje bez akéhokoľvek vyhrážania sa jemu alebo jeho rodine.\n12. Na základe všetkých zistených skutočností, ako aj početných a podstatných rozporov vo výpovediach\nžalobcu, dospel žalovaný k záveru, že dôvod jeho odchodu z krajiny pôvodu nebol zapríčinený\nindividuálnym prenasledovaním zo strany hnutia Taliban, ale mal predovšetkým ekonomický charakter.\nSkonštatoval, že spôsob, akým žalobca postupne upravoval a menil svoj príbeh, pričom jednotlivé\nverzie reagovali na známe a všeobecne dostupné informácie o situácii v Afganistane, vyvoláva dôvodné\npochybnosti o jeho autentickosti a vytvára dojem účelovo naučeného naratívu, prispôsobovaného\npotrebám azylového konania.\n13. Žalovaný poukázal na príručku Agentúry Európskej únie pre azyl (Afghanistan: Country Focus\nz januára 2026), v ktorej je upozorňované na závažnú hospodársku krízu v Afganistane, ktorá\nvyvíja extrémny finančný tlak na miestne obyvateľstvo. Táto situácia núti predovšetkým mladých\nafganských mužov opúšťať krajinu pôvodu s cieľom vyhľadať si ekonomické uplatnenie v Európe a\nnásledne finančne podporovať rodiny, ktoré zostali v Afganistane. Uvedené skutočnosti poskytujú podľa\nžalovaného logické a vierohodné vysvetlenie správania žalobcu, ktoré je v súlade s jeho sociálnym a\nekonomickým profilom, avšak nie s tvrdeným individuálnym prenasledovaním.\n14. Žalovaný zároveň skonštatoval, že zohľadnil, že v čase podania žiadosti išlo o maloletého cudzinca\nbez sprievodu a že bezpečnostná situácia v Afganistane je vzhľadom na nepredvídateľný charakter\nvlády Talibanu nestabilná. Z tohto dôvodu bola žalobcovi poskytnutá doplnková ochrana, ktorú žalovaný\npovažoval v prípade žiadateľa za dostatočnú.\n15. V ďalšej časti žalovaný rozoberal informácie o krajine pôvodu vo vzťahu k nútenému náboru\nmaloletých Talibanom. Dospel pritom k záveru, že postoj Talibanu je oficiálne odmietavý voči\nregrutovaniu neplnoletých detí do ich radov. Aj keď sa vyskytujú informácie o tom, že sa Taliban v\nniektorých oblastiach k občasnému regrutovaniu maloletých uchyľuje, ide o zlyhanie jednotlivca, nie\ncelého systému, ktorý Taliban oficiálne zastáva. Samotná existencia tohto javu však ešte nepostačuje\nna priznanie medzinárodnej ochrany. Poukázal, že v právnom štáte žiadosť o azyl nemôže byť založená\nvýlučne na objektívnych informáciách o krajine pôvodu. Pokiaľ individuálna výpoveď žiadateľa nie je\nvierohodná a nie je schopná presvedčivým spôsobom preukázať osobné, konkrétne a individualizované\nriziko prenasledovania, správny orgán nie je povinný udeliť medzinárodnú ochranu, a to ani v prípade,\nak sa opisované javy v krajine pôvodu všeobecne vyskytujú. Zároveň platí, že azyl neslúži ako nástroj\nna riešenie všeobecného nebezpečenstva, ekonomickej núdze alebo nestability v krajine pôvodu, ale\nvýlučne na ochranu jednotlivca pred konkrétnym prenasledovaním z dôvodov taxatívne vymedzených\nzákonom. V predmetnom prípade nemal žalovaný za preukázané, že by údajná snaha o zregrutovanie\nžalobcu Talibanom bola motivovaná rasovými, národnostnými alebo náboženskými dôvodmi, politickým\npresvedčením ani príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že\npodmienky na udelenie azylu neboli splnené.\n\n16. Záverom žalovaný skonštatoval, že aj maloletý žiadateľ má primerane svojmu veku povinnosť\nspolupracovať, vypovedať pravdivo a neprotirečiť sám sebe v podstatných skutočnostiach. Žalobca\nmal v čase vykonania vstupného pohovoru 17 rokov, čo je dostatočne vysoký vek na to, aby vedel\nobjektívne opísať udalosti, ktoré zásadným spôsobom zmenili jeho životnú dráhu. Podľa názoru\nžalovaného, nedôveryhodnosť výpovede nemožno automaticky ospravedlniť maloletosťou, pokiaľ ide\no zásadné protirečenia. Vstupný pohovor bol vedený za prítomnosti povereného opatrovníka, pričom\nsamotný pohovor bol tlmočený tlmočníkom s rokmi overenou praxou. Detegované rozpory sa týkajú\nsamotného jadra azylového príbehu, a nie iba nepodstatných detailov, ktoré by bolo možné pripísať\nveku žiadateľa, alebo chybe pri tlmočení. Žalovaný dôvodil, že žalobca mal na objasnenie rozporov\nvo svojich výpovediach dostatočný priestor na to, aby k ním zaujal svoje stanovisko, avšak počas\ndoplňujúceho pohovoru pri priamej konfrontácii s podrobnými skutočnosťami ohľadom snahy o jeho\nzregrutovanie Talibanom reagoval podráždene a neisto, pričom všetky nezrovnalosti ospravedlňoval\niba neporozumením si s tlmočníkom počas pohovoru v Centre v Medzilaborciach. Takéto stanovisko\nk nezrovnalostiam žalovaný nepovažoval za dostatočné, nakoľko porozumenie medzi tlmočníkom\na žalobcom bolo počas vstupného pohovoru viackrát preverené. V prípade žalobcu teda žalovaný\npoukázal na nedôveryhodnosť jeho osoby a jeho výpovede, ktorá je základným prvkom, z ktorého\nsprávny orgán musí v azylovom konaní vychádzať a musí ju posúdiť. S poukazom na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/4/2012 uviedol, že práve nekonzistentnosť žalobcovej výpovede s\nobjektívnymi informáciami, ale aj diametrálne odlišné popisovanie niektorých skutkov, ktoré sa mu udiali\nv krajine pôvodu, je tým najpodstatnejším dôvodom, prečo žalovaný nepovažoval žalobcovu výpoveď\nza dôveryhodnú, pričom z odôvodnenia je zrejmé, že nejde iba o nepatrné, ale o zásadné nezrovnalosti,\nktoré narušujú a spochybňujú celý príbeh žalobcu.\nII. Správna žaloba\n17. Žalobca sa správnou žalobou z 1. júla 2026 (doručenou tunajšiemu súdu totožného dňa), domáhal\nzrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal,\nže žalovaný nedostatočne odôvodnil neudelenie azylu žalobcovi a nesprávne vyhodnotil všetky okolnosti\ntýkajúce sa žalobcu. Zotrval na vyjadrení, že v prípade návratu do krajiny pôvodu je ohrozený jeho život,\nnakoľko sa odmietol pridať k hnutiu Taliban. Vo vzťahu k identifikovaným rozporom v jeho výpovediach\nuviedol, že pri pohovoroch si nerozumel s tlmočníkom a taktiež treba brať do úvahy aj jeho životnú\nsituáciu pri vstupnom pohovore. Ako maloletý bol nútený opustiť domovskú krajinu, bez sprievodu\nrodičov alebo iného člena svojej rodiny. Aj keď žalovaný uvádza, že mal v čase vstupného pohovoru\n17 rokov, čo je dostatočný vek na to, aby vedel objektívne opísať udalosti, ktoré sa udiali v domovskej\nkrajine, vzhľadom na situáciu a okolnosti, v ktorých sa žalobca ocitol, je potrebné brať do úvahy aj\njeho aktuálnu životnú situáciu, prežité stresové situácie a obavy o svoj život. Poukázal, že v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu je vystavený ohrozeniu svojho života, nakoľko sa ho Taliban v minulosti pokúsil\nnaverbovať, s čím on nesúhlasil a odmietol vstúpiť do ich radov. Ak by sa vrátil do krajiny pôvodu, Taliban\nby ho za odmietnutie poslušnosti popravil.\n18. Dal do pozornosti, že žalovaný sám priznáva, že núteným náborom aj zo strany Talibanu dochádza, a\npreto je žalobca presvedčený o tom, že jeho obava o to, že bude regrutovaný, je objektívna a predstavuje\nopodstatnený strach a má oporu v objektívnej situácii v jeho domovskej krajine. Z dostupných správ,\nktoré sú súčasťou administratívneho spisu, bolo jednoznačne preukázané, že chlapci sú náchylnejší\nna nábor ako dievčatá, často vo veku od 14 do 17 rokov, a môžu byť zraniteľní voči náboru kvôli\nchudobe, kultúrnym normám alebo rodinným väzbám na členov Talibanu. Správy naznačujú aj to, že\nniektorí predstavitelia Talibanu falšujú vek, aby mohli náborovať maloletých chlapcov a niektorí chlapci\nsú vystavení sexuálnemu zneužívaniu. Vytýkal preto žalovanému, že zľahčuje fakt, že žalobca v prípade\nnávratu do domovskej krajiny by mohol byť násilne regrutovaný a tiež zľahčuje aj skutočnosť, aké dopady\nby čo i len krátkodobá účasť v týchto ozbrojených jednotkách spôsobila na žalobcovi. Najvyšší súd SR\nvo svojej judikatúre opätovne zdôrazňuje špecifikum azylového konania, a to zásadu, že pri splnení\npodmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“\n– „benefit of doubt“.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu\n19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 28. júla 2026 navrhol súdu, aby správnu žalobu zamietol, považujúc\nnapadnuté rozhodnutie za zákonné a vecne správne. Odmietol tvrdenia žalobcu spochybňujúce záver o\n\nnedôveryhodnosti a skutočnosť, že rozpory, resp. nezrovnalosti vo výpovediach žalobcu sú spôsobené\nnedorozumením s tlmočníkom pri vstupnom pohovore, a sú dôsledkom žalobcom prežitých udalostí\npred príchodom žalobcu na územie Slovenskej republiky. Poukázal na zásadnú skutočnosť, a to, že\nokolnosti nútenej násilnej regrutácie zo strany Talibanu boli žalobcom v doplňujúcom pohovore uvádzané\ndiametrálne odlišným príbehom, obsahujúcim zásadný nesúlad s informáciami uvádzanými vo vstupnom\npohovore, pričom rozsudok sp. zn. 10Sžak/16/2017 z 25.10.2017, akcentuje význam dejovej línie\npopisovania skutočností relevantných pre rozhodnutie v azylovom konaní.\n20. Námietku žalobcu voči zrozumiteľnosti počas tlmočenia považoval za účelovú, ktorej snahou je\nodôvodniť rozpory vo výpovediach, vyhodnotených v rozhodnutí žalovaného v neprospech žalobcu.\nV tejto súvislosti dal do pozornosti, že žalobca v správnej žalobe nešpecifikoval nezrozumiteľnosť\ntlmočenia, ktorá mohla ovplyvniť žalobcom uvádzané zásadné rozpory v odpovediach. Komunikácia\nso žalobcom počas pohovorov prebiehala bez výhrad k zrozumiteľnosti tlmočenia, pričom vzájomná\nzrozumiteľnosť a stav maloletého žalobcu boli počas pohovorov opakovane overované. Ani v jednom z\npohovorov žalobca nespochybnil, že komunikácia nie je zrozumiteľná a má problém s porozumením.\n21. K zásade benefit of the doubt, ktorej aplikovanie sa žalobca dovolával, žalovaný uviedol, že jej\nuplatnenie je podmienené splnením zákonných a judikatúrne ustálených predpokladov, predovšetkým\ntých, že žiadateľ poskytol pravdivé, konzistentné a vierohodné tvrdenia, aktívne spolupracoval pri\nzisťovaní skutkového stavu a prípadné nejasnosti alebo rozpory hodnoverne vysvetlil. Žalovaný však\nnedospel k záveru, že skutkový stav zostal neobjasnený pre objektívnu dôkaznú núdzu, ale z dôvodu,\nže samotné tvrdenia žalobcu nebolo možné považovať za vierohodné. Podľa názoru žalovaného si\nžalobca vo svojej argumentácii zamieňa existenciu pochybností o jednotlivých skutkových okolnostiach\nso záverom o celkovej nedôveryhodnosti jeho osoby. Poukázal, že zásada benefit of the doubt\nslúži na preklenutie objektívnej dôkaznej núdze pri inak vierohodnom žiadateľovi; nemožno ju však\naplikovať na odstránenie dôsledkov zistení o nedostatočnej vierohodnosti jeho výpovedí. Žalovaný\nvyjadril presvedčenie, že výklad žalobcu by viedol k popretiu samotného účelu hodnotenia dôkazov a\ninštitútu posudzovania dôveryhodnosti žiadateľa v konaní o medzinárodnej ochrane. Poukázal na čl. 4\nods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, podľa ktorého možno tvrdenia žiadateľa\nakceptovať aj bez ďalších dôkazov len za splnenia podmienok, medzi ktoré patrí najmä skutočnosť,\nže žiadateľ predložil všetky dostupné skutočnosti, jeho tvrdenia sú koherentné a hodnoverné a bola\npreukázaná jeho všeobecná dôveryhodnosť. Aplikácia zásady benefit of doubt, v prípade žalobcu preto\nnebola možná.\n22. Žalovaný argumentoval, že u žalobcu bola v konaní zistená nedôveryhodnosť, táto bola odôvodnená\na predstavuje legitímny podklad pre právne posúdenie veci. Žalobca nespĺňa podmienky na udelenie\nazylu, nakoľko nebolo objektívne preukázané, že by bol, alebo v prípade návratu mohol byť\nprenasledovaný z rasových, národnostných, alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd v zmysle § 8 zákona o azyle. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009.\n23. Žalobca na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote replikou na vyjadrenie žalovaného nereagoval.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n24. Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení\nvo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n25. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n26. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n\n27. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n28. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n29. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\n30. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú\nžiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,\nd) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo\nvytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,\ne) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol\nuplatniť svoje štátne občianstvo.\n31. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri\nposudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak\na) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,\nb) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa\niných chýbajúcich náležitostí,\nc) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi\nsa jeho prípadu,\nd) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po\nvstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo\nv prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich\nmedzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a\ne) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.\n32. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu.\nV. Konanie na správnom súde\n\n33. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.\n3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez\nnariadenia pojednávania dňa 23. septembra 2026, lebo boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\nOznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n34. K rozhodnutiu bez nariadenia pojednávania správny súd dopĺňa, že žiaden z účastníkov o jeho\nnariadenie nepožiadal [§ 107 ods. 1 písm. a) SSP], pričom právny zástupca žalobcu priamo v\nžalobe oznámil, že žalobca na svojej osobnej účasti netrvá a ospravedlnil jeho neúčasť. Správny\nsúd nemal dôvod pochybovať o autentickosti tohto procesného postoja tlmočeného kvalifikovaným\nzástupcom. Zároveň na rozdiel od vecí, v ktorých azylový príbeh žiadateľa nie je spochybnený a\nosobný výsluch pred súdom môže mať opodstatnenie, v posudzovanom prípade žalovaný založil\nrozhodnutie na spochybnení dôveryhodnosti výpovede žalobcu pre zásadné rozpory, ktoré vyplynuli\nz dvoch vykonaných pohovorov. Úlohou správneho súdu bolo predovšetkým preskúmať uvedené\nvyhodnotenie dôveryhodnosti žalovaným (vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) na\npodklade administratívneho spisu, a teda preskúmať jeho zákonnosť a logickú udržateľnosť, a preto\nani zo strany správneho súdu nevzišla potreba nariaďovať vo veci pojednávanie za účelom výsluchu\nžalobcu.\n35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného L.: B./XXXX- M. z 3. júna 2026\no neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, nakoľko dospel k záveru, že\nžalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 8 tohto zákona o azyle. Zároveň správny súd pre úplnosť\ndáva do pozornosti, že žalobcovi už bola predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím žalovaného\nposkytnutá doplnková ochrana podľa § 13a tohto zákona.\n36. Správny súd sa v prvom rade zaoberal procesnou otázkou viazanosti žalovaného právnym názorom\nvysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo dňa 15. decembra\n2025, sp. zn. 12Saz/2/2025. Podľa § 191 ods. 6 SSP je správny orgán v ďalšom konaní viazaný právnym\nnázorom správneho súdu, táto viazanosť sa však vzťahuje výlučne na právne posúdenie daného,\nnezmeneného skutkového stavu. Z obsahu predchádzajúceho rozsudku sp. zn. 12Saz/2/2025 vyplýva,\nže Správny súd v Košiciach v odseku 35 výslovne vychádzal zo zistenia, že žalovaný v pôvodnom\nkonaní pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu vôbec nespochybňoval a ani súd vtedy nezistil nedostatky\nv jeho výpovedi. Z tohto dôvodu správny súd uložil žalovanému povinnosť preskúmateľne posúdiť, či\nodmietavý postoj žalobcu a jeho rodiny k verbovaniu do radov hnutia Taliban a následný útek z krajiny\npôvodu nezakladajú prenasledovanie z dôvodu imputovaného politického názoru (§ 19a ods. 6 zákona\no azyle), osobitne so zreteľom na maloletosť žiadateľa. Pokiaľ však žalovaný v intenciách tohto súdneho\npokynu vykonal dňa 17. marca 2026 so žalobcom doplňujúci pohovor a v jeho priebehu vyšli najavo\nnové, zásadne odlišné skutkové okolnosti, žalovaný nebol viazaný pôvodnými skutkovými východiskami,\nale bol povinný v súlade so zásadou materiálnej pravdy vyhodnotiť dôkazy podľa ich nového obsahu.\n37. Správny súd preto podrobil preskúmaniu kľúčový záver žalovaného, ktorým je celková\nnedôveryhodnosť azylového príbehu žalobcu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sža/4/2012 z 28. februára 2012 „Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je\nvýsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k\nmiere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii\nso všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti\nžiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v\ntvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“ Rovnaký\nprávny štandard aplikuje aj Najvyšší správny súd Českej republiky, ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 4 Azs\n24/2013-34 judikoval, že pokiaľ sa žiadateľ po celý čas konania drží jednej základnej dejovej línie, drobné\nnepresnosti tvoria len nepodstatné rysy azylového príbehu a neodôvodňujú záver o nevierohodnosti.\n\n38. Na význam stability dejovej línie popisu rozhodujúcich skutočností poukázal aj Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžak/16/2017 z 25. októbra 2017, ktorý v bodoch 29 až\n32 v tejto súvislosti uviedol: „...vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom\nkonaní nutné vychádzať. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS\nSR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby\nprenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou\nvýpoveďou. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa\n27. mája 2008, v ktorom uviedol, že „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom\nna nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými\nby preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové\nsprávanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí\nzáležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú\nprotirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod\nna spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“ Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v\npochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl\nvyvracajú alebo spochybňujú.“ (dôraz doplnený)\n39. V posudzovanej veci žalovaný v napadnutom rozhodnutí detailne a presvedčivo odôvodnil, že\nrozdiely medzi výpoveďou žalobcu pri vstupnom pohovore zo dňa 13. mája 2025 a jeho výpoveďou pri\ndoplňujúcom pohovore zo dňa 17. marca 2026 nepredstavujú nepodstatné odchýlky, ale znamenajú\núplný rozpad pôvodnej dejovej línie v samotnom jadre azylového príbehu.\n40. Správny súd z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl a vstupného pohovoru\nz 13. mája 2025) zistil, že žalobca bol upozornený na to, že musí vypovedať pravdivo a uviesť všetky\nskutočnosti o ktorých vie, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej\nochrany na území SR. Zároveň na otázku či dobre rozumie tlmočníkovi, odpovedal, že mu rozumie\ndobre. Taktiež žalobca odpovedal kladne na záver pohovoru na otázky, či uviedol všetky dôvody svojej\nžiadosti, či otázky pochopil, či odpovedal na všetky otázky pravdivo a opakovane kladne odpovedal aj\nna otázku, či pánovi tlmočníkovi dobre rozumel. Zároveň uvedený pohovor sa uskutočnil za prítomnosti\npovereného zástupcu súdom ustanoveného opatrovníka žalobcu. Ten sa kladne vyjadril na otázku,\nči súhlasí s priebehom pohovoru s maloletým žiadateľom. Na otázku, či chce niečo uviesť, dodať\nk žiadosti o azyl maloletého, uviedol, že maloletý žiadateľ je vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor, ktorý\naj vyjadril a mal túto možnosť na tomto pohovore. Obdobne aj zo zápisnice z doplňujúceho pohovoru\nzo 17. marca 2026 vyplýva, že žalobca bol pred doplňujúcim pohovorom upozornený na to, že musí\nvypovedať pravdivo a uviesť všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie jeho žiadosti o azyl. Rovnako\ntak zo zápisnice vyplýva, že žalobca bol dopytovaný otázkami, či rozumie/rozumel dobre tlmočníkovi\nna začiatku aj na konci pohovoru (žalobca odpovedal kladne), taktiež zo zápisnice vyplýva, že pochopil\notázky, ktoré mu boli kladené, a že všetky informácie, ktoré poskytol, boli pravdivé. Uvedený doplňujúci\npohovor sa uskutočnil za prítomnosti dvoch zástupcov zvoleného právneho zástupcu (Centra právnej\npomoci). Správny súd preto nedetegoval žiadne nedostatky vo vzťahu k vedeniu pohovorov so žalobcom\nako s maloletým žiadateľom o azyl.\n41. Následne sa správny súd zameral na obsah predmetných zápisníc z uvedených pohovorov. Správny\nsúd zistil, že kým pri vstupnom pohovore žalobca tvrdil, že ho uniesol Taliban 3x, pričom pri opise únosov\ntvrdil, že bol Talibanom dvakrát odvedený na vojenskú základňu, odkiaľ prostredníctvom ukradnutého\ntelefónu privolal rodinu a rada starších (v ktorej je aj jeho strýko a ujo) dvakrát úspešne vyjednala jeho\nprepustenie, a tretíkrát keď prišli, tak sa schoval (str. 3 zápisnice), následne všeobecne konštatoval (na\nstr. 7), že ho 3x uniesli a vždy sa mu podarilo od nich nejako dostať naspäť domov. Pri doplňujúcom\npohovore uviedol, že 2x ho Talibanci hľadali doma a on sa zakaždým úspešne skryl v pivnici a až\ntretíkrát ho našli. Teda odvedený bol iba raz, pričom bol umiestnený v starom dome v tej istej dedine, H..\nTam mal byť tri dni a následne, keď jeden Talibanec zaspal, tak ušiel. Na okolie domu (poznávací bod)\nnevedel odpovedať, z dôvodu, že bola noc a nepamätal sa už. Žalobca tiež pri druhom výsluchu nevedel\nvysvetliť, prečo pri prvom pohovore uviedol, že ho Talibanci odviedli na stanicu 2x a že telefonicky\nkontaktoval rodinu ukradnutým telefónom. Uviedol, že si nepamätá, čo prvýkrát uviedol, že si nerozumel\ns tlmočníkom ako aj v dôsledku stresu. Taktiež pri druhom pohovore uviedol, že keď utiekol z toho domu,\nnikomu nevolal. Zároveň tiež uviedol, že rada starších intervenovala iba raz a neúspešne, a preto sám\n\nutiekol. Poprel však, že by povedal, že Taliban ho pustil, aby sa poradil s rodinou, či sa pridá k Talibanu\n(čo však vyplýva zo str. 3 zápisnice zo vstupného pohovoru).\n42. Rovnako diametrálne rozpory detegoval správny súd (obdobne ako žalovaný) pri tvrdeniach\ntýkajúcich sa rodinných príslušníkov žalobcu. V pôvodnej výpovedi žalobca totiž uvádzal, že aj jeho\nmladšieho brata chcú Talibanci (str. 3 a str. 7 zápisnice zo vstupného pohovoru z 13. mája 2025) a tiež ho\nmali aj raz uniesť. Taktiež v pôvodnej verzii tvrdil, že brata pustili, pretože strýko a ujo sú v rade starších\na tiež ho boli vypýtať ako žalobcu. Tvrdil, že brat je schovaný a Talibanu hovoria, že nevedia kam zmizol\na kam odišiel a bojí sa o brata (strana 7 zápisnice zo vstupného pohovoru z 13. mája 2025). Následne\nz doplňujúceho pohovoru vyplýva, že žalobca je v kontakte s rodinou, pričom pri otázke čomu sa venujú\njeho bratia odpovedal, že 15 ročný pracuje ako elektrikár, resp. len ako pomocník a najmladší má 12\na tiež chodí pomáhať do práce, lebo musia rodine vypomáhať finančne, a preto ani nechodí do školy.\nŽalobca pri otázke, či jeho rodina zažíva nejaké problémy v Afganistane uviedol, že sa Talibanci pýtajú\nlen na žalobcu, avšak jeho rodina im povedala, že zomrel. Z uvedeného vyplýva, že obaja mladší bratia\nžalobcu sa voľne pohybujú na verejnosti a vykonávajú prácu bez akéhokoľvek obťažovania zo strany\nTalibanu, hoci, ako bolo naznačené, vo vstupnom pohovore žalobca tvrdil, že aj o jeho mladšieho brata\nmá Taliban záujem, tiež ho uniesli a pred Talibanom je schovaný. Nie je preto logické, že sa podľa novšej\nžalobcovej verzie Taliban pýta len na žalobcu, keď aj o jeho mladšieho brata mal mať Taliban v minulosti\nzáujem, pritom žalobcov brat by bol v podstate k dispozícii Talibanu ihneď (ak by mal oňho skutočný\nzáujem), keďže sa v mieste pôvodného bydliska žalobcu zdržuje. Napriek uvedenému, má žalobcov brat\npodľa poslednej žalobcovej výpovede vykonávať bez akýchkoľvek problémov prácu. Taktiež pôvodné\ntvrdenie o tom, že otec žalobcu utrpel zlomeninu nohy pri fyzickom konflikte s Talibanom, žalobca\nneskôr zmenil na tvrdenie o chronických zdravotných ťažkostiach spôsobených vysokým vekom a zlou\nlekárskou diagnostikou.\n43. Za tohto stavu je záver žalovaného, že žalobcom prezentovaný príbeh nezodpovedá skutočnosti,\nvykazuje znaky účelovo vykonštruovaného naratívu a skutočným motívom jeho odchodu bola\nnepriaznivá finančná situácia, plne logický a preskúmateľný.\n44. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej boli uvedené rozpory\nspôsobené jazykovou bariérou a neporozumením si s tlmočníkom pri vstupnom pohovore. K tejto otázke\nNajvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Azs 18/2009-79 v odseku 23 a v uznesení\nsp. zn. 2 Azs 42/2010-115 konštatoval, že všeobecná námietka nekvalitného tlmočenia vznesená až v\nsúdnom konaní nemôže byť úspešná, ak bol pohovor vedený v jazyku zvolenom žiadateľom, žiadateľ\npodpísal protokol potvrdzujúci súhlas s jeho obsahom a v žalobe neoznačil konkrétne pasáže či otázky,\nktoré mali byť preložené nesprávne. Žalobca v podanej správnej žalobe uplatnil túto námietku výlučne v\npaušálnej rovine bez akejkoľvek špecifikácie konkrétnych pochybení tlmočníka. Zo spisového materiálu\npritom vyplýva, že pri vstupnom pohovore bol prítomný kolízny opatrovník maloletého, vzájomná\nzrozumiteľnosť bola kontrolovaná a zápisnica bola po spätnom pretlmočení podpísaná bez akýchkoľvek\nvýhrad. Z vecného hľadiska je vylúčené, aby tlmočnícka nepresnosť spôsobila takéto zásadné rozdiely,\nakými sú zámena dvoch (resp. troch) únosov, za jedno odvezenie do dedinského domu, ukrývanie sa pri\nprvých návštevách 2x v pivnici (namiesto schovania sa mimo domova pri tretej návšteve), vyslobodenie\ns pomocou odcudzeného telefónu a úspešnej ingerencie rady starších namiesto neúspešnej ingerencie\nrady starších a následného úteku žalobcu počas spánku Talibanca. Žalovaný sa s touto námietkou v\nnapadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal.\n45. Pokiaľ žalobca poukazuje na svoj vek v čase podania žiadosti a na traumatizujúce zážitky z cesty,\nsprávny súd plne rešpektuje koncept statusovej zraniteľnosti maloletého cudzinca bez sprievodu, pri\nktorom sa nezrelosť a závislosť pokladajú za definičné znaky dieťaťa, čo vyžaduje uplatňovanie princípu\nnajlepšieho záujmu dieťaťa v procesnej i hmotnoprávnej rovine (pozri odsek 32 rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 6Sak/3/2026 zo dňa 28. apríla 2026).\n46. Správny súd rovnako zohľadnil rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-550/16, v\nzmysle ktorého dosiahnutie plnoletosti počas azylového konania nezbavuje žiadateľa priaznivejšieho\nposudzovania viažuceho sa k maloletým osobám, pokiaľ bol maloletým v čase podania žiadosti (k tomu\npozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2023, body 62 a 63). Ako však Najvyšší\nsprávny súd SR výslovne uviedol v odseku 33 rozsudku sp. zn. 6Sak/3/2026, samotná okolnosť, že\nžiadateľom o azyl je maloletá osoba (navyše bez sprievodu), automaticky bez ďalšieho nezakladá dôvod\n\nna udelenie azylu, pretože aj v týchto prípadoch je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona\no azyle (najmä § 2 a § 8).\n47. Osobitná zraniteľnosť a nízky vek (v danom prípade 17 rokov pri vstupe na územie) odôvodňujú\nzvýšenú citlivosť pri vedení výsluchu a toleranciu nepresností v detailoch, nemôžu však slúžiť ako\nospravedlnenie pre predkladanie nepravdivých skutkových verzií v základných rysoch príbehu.\n48. K námietke žalobcu, že v jeho prospech mala byť aplikovaná zásada „benefit of the doubt“ (v\npochybnostiach v prospech žiadateľa), správny súd uvádza, že predpoklady pre uplatnenie tohto\npravidla sú taxatívne vymedzené v § 19a ods. 3 zákona o azyle a v čl. 4 ods. 5 smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ. V zmysle tejto právnej úpravy sa benefit of the doubt uplatňuje výlučne\nv situácii dôkaznej núdze pri inak vierohodnom žiadateľovi, ktorého tvrdenia sú súvislé, hodnoverné a\nneodporujú dostupným informáciám. Ak je žiadateľ nevierohodný vo všetkých relevantných aspektoch\nsvojej žiadosti, správny orgán ho môže bez ďalšieho posúdiť ako nevierohodného a nemusí detailne\nskúmať jednotlivé čiastkové tvrdenia (pozri bod 7 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 7 Azs 50/2021-24). Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.\nzn. 1Sža/10/2015 zdôraznil, že v stave dôkaznej núdze je kľúčovým faktorom celková vierohodnosť\nžiadateľa. Keďže žalobca v posudzovanom konaní nepreukázal všeobecnú dôveryhodnosť svojej osoby\na jeho výpovede vykazovali zásadnú vnútornú nekonzistentnosť, zákonné podmienky pre uplatnenie\npravidla benefit of the doubt splnené neboli.\n49. Správny súd neprehliadol, že z informácií o krajine pôvodu zhromaždených v administratívnom\nspise vyplýva, že celková bezpečnostná situácia v Afganistane zostáva naďalej nestabilná a zložitá,\npričom v niektorých regiónoch pretrvávajú ozbrojené strety a bezpečnostný tlak na civilné obyvateľstvo.\nTáto všeobecne nepriaznivá situácia však sama osebe nezakladá nárok na udelenie azylu podľa § 8\nzákona o azyle, nakoľko azyl ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany je viazaný na preukázanie\nopodstatnených obáv z cieleného a individualizovaného prenasledovania z taxatívne vymedzených\ndôvodov. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok sp. zn. 6Sak/3/2026,\nodseky 33 a 34) ako aj judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-238/19) vyplýva možnosť\nprisúdenia politického názoru jednotlivcovi, ktorý útekom prejavil nesúhlas s praktikami vládnuceho\nrežimu, avšak táto doktrína je aplikovateľná výlučne za predpokladu, že je preukázaný aspoň základný a\nhodnoverný skutkový predpoklad, že k pokusu o nútené verbovanie žiadateľa a k jeho úteku pred týmto\nkonkrétnym zásahom skutočne došlo.\n50. V posudzovanej veci však bol tento individuálny skutkový základ vyvrátený samotnou zmenou\nvýpovede žalobcu a jeho tvrdením, že jeho rodina v krajine pôvodu naďalej žije bez obťažovania\nTalibanom a mladší bratia tam voľne vykonávajú prácu, obťažovanie zo strany Talibanu neuvádzal\nani vo vzťahu k svojmu staršiemu bratovi (25r.). Doktrínu imputovaného politického názoru nemožno\nkonštruovať abstraktne a oddelene od reálneho skutkového deja, ak absentuje akýkoľvek vierohodný\nakt odporu či individuálneho prenasledovania na strane žiadateľa. Práve na riešenie situácií, kedy\nžiadateľ nepreukáže individualizované prenasledovanie z azylových dôvodov podľa § 8 zákona o\nazyle, avšak v krajine pôvodu čelí všeobecnému riziku vážneho bezprávia vyplývajúcemu z celkovej\nbezpečnostnej nestability a jeho zraniteľnosti, slúži inštitút doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o\nazyle. Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi túto doplnkovú ochranu právoplatne poskytol, plne pokrýva\njeho potrebu medzinárodnoprávnej ochrany v súlade s vnútroštátnym i európskym právom bez toho,\naby bol priznávaný status azylanta osobe, u ktorej neboli splnené zákonné podmienky jeho udelenia.\n51. Už len pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ ide o otázku možnej príslušnosti k sociálnej\nskupine (verbovaní slobodní maloletí chlapci) v zmysle § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, je potrebné\nvo vzťahu k žalobcovi skonštatovať, že riešenie tejto teoreticko-právnej otázky je v posudzovanej veci\npre rozhodnutie vo veci samej bezpredmetné. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle totiž popri\nsamotnej existencii azylovo relevantného dôvodu nevyhnutne vyžaduje aj preukázanie opodstatnenej\nobavy z individuálneho prenasledovania, ktoré musí byť v príčinnej súvislosti práve s týmto dôvodom.\nAko Najvyšší správny súd SR pripomenul už v rozsudku sp. zn. 2Sak/17/2022, určitú sociálnu skupinu\nnemôže definovať len samotné prenasledovanie jej členov, alebo spoločná obava z prenasledovania,\npretože prenasledovanie (či odôvodnená obava, že k nemu dôjde) je samostatným kritériom, ktoré musí\nbyť pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle tiež splnené. Keďže v prípade žalobcu došlo v dôsledku\nzásadných rozporov v jeho výpovediach k úplnému rozpadu skutkového základu o hrozbách, únosoch\n\na nátlaku zo strany Talibanu, a naopak bolo preukázané, že jeho rodina v krajine pôvodu žije bez\nakýchkoľvek perzekúcií a mladší bratia tam voľne pracujú, problémy neuvádzal ani vo vzťahu k svojmu\nstaršiemu bratovi, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom samotnej hrozby prenasledovania. Za\ntohto stavu, kedy bola výpoveď žalobcu ako žiadateľa v kľúčových skutkových okolnostiach vyhodnotená\ncelkovo ako nedôveryhodná, je nadbytočné a právne irelevantné skúmať žalobcovu príslušnosť k\nsociálnej skupine, nakoľko žalobca touto svojou výpoveďou nepreukázal, že mu hrozí prenasledovanie\nz dôvodu príslušnosti k nej.\n52. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,\na preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 219 SSP).\n53. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nDoručený rozsudok správneho súdu je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}