{"guid": "9040ea54-8a21-4aed-bab0-c8d405f44859:192f0167-88ee-4bc9-95a1-ecf88bd7a21a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100498.2", "spisova_znacka": "9S/37/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 9S/37/2026 z 31. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 31. augusta 2026, sp. zn. 9S/37/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100498.2", "identifikacne_cislo": "0726100498", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/309", "nazov": "zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/309", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/309-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/575-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523", "nazov": "zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/569", "nazov": "zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/569", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/569-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/45", "nazov": "zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/45-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/192f0167-88ee-4bc9-95a1-ecf88bd7a21a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100498.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100498.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100498.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n9S/37/2026\n0726100498\n31. 08. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100498.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ Združenie Čechánky, o. z., Dr. Herza 26, 984\n01 Lučenec, IČO: 56 835 132, 2/ Združenie Slatinka, J. Kozáčeka 2182/11, 960 01 Zvolen, IČO:\n31 936 105, 3/ Klima Fokus, Haanova 2599/40, 851 04 Bratislava, IČO: 54 605 580, 4/ VIA IURIS,\nKomenského 482/21, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 631 213, spoločne právne zastúpení: JUDr.\nTatiana Jamrichová, PhD., advokátka, M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 394 872, 5/\nA. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. F. XX, XXX XX G., právne zastúpený: Mgr. Michal Kiča, advokát,\nŠevčenkova 31, 851 01 Bratislava, IČO: 42 254 884, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava a 2/ Vláda Slovenskej\nrepubliky, Nám. slobody 1, 813 70 Bratislava, za účasti: Vodohospodárska výstavba, š. p., Karloveská\n2, P.O.BOX 45, 842 04 Bratislava, IČO: 00 156 752, o preskúmanie zákonnosti osvedčenia žalovaného\n1/ č. 1/2026 z 24. februára 2026 a uznesenia žalovaného 2/ č. 57 z 11. februára 2026, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave návrh žalobcov 1/ - 4/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo 7.\napríla 2026 zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave žaloby odmieta.\nIII. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Žalobcovia 1/ až 4/ sa správnou žalobou zo 7. apríla 2026 doručenou Správnemu súdu v Bratislave 11.\napríla 2026 domáhali súdneho prieskumu uznesenia vlády Slovenskej republiky (žalovaný 2/) č. 57 z 11.\nfebruára 2026 (uznesenie vlády) a osvedčenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky\n(žalovaný 1/) o významnej investícii č. 1/2026 z 24. februára 2026 (osvedčenie).\n2. Žalobca 5/ sa žalobou z 13. apríla 2026 domáhal súdneho prieskumu uznesenia žalovaného 2/ a\nosvedčenia žalovaného 1/.\n3. Uznesením vlády žalovaný 2/ schválil návrh na vydanie osvedčenia na investičný projekt „PVE\nH. – G.“ podľa zákona o významných investíciách (zákon č. 371/2021 Z. z.) a uložil podpredsedovi\nvlády a ministrovi životného prostredia vydať osvedčenie o významnej investícii pre štátny podnik\nVodohospodárska výstavba (ďalší účastník 1/) na projekt PVE (prečerpávacia vodná elektráreň) H. – G..\n4. Žalovaný 1/ v osvedčení uviedol, že cieľom investičného projektu PVE H. – G. je maximalizácia\nhydroenergetického potenciálu prepojením vodnej nádrže H. s hornou nádržou G., ktorého realizáciu\nbude zabezpečovať ďalší účastník 1/. Ide o významnú investíciu, ktorej uskutočnenie je vo verejnom\nzáujme podľa § 3 ods. 1 zákona o významných investíciách a v súlade s uznesením vlády č.\n\n799/2024 z 18. decembra 2024. Uznesením vlády č. 799/2024 bolo uložené ministrovi životného\nprostredia zabezpečiť prostredníctvom ďalšieho účastníka 1/ štúdiu realizovateľnosti pre technickú\ninováciu a modernizáciu vodnej nádrže H. s prepojením s hornou nádržou pri E. F., a to s cieľom\nzískať riešenie s čo najvyšším hydroenergetickým potenciálom a v prípade, že zo štúdie vyplynie\nrealizovateľnosť tohto projektu, zabezpečiť ďalšie procesné kroky k jeho realizácii a následnú prevádzku.\nÚčel významnej investície spočíva v maximalizácii hydroenergetického potenciálu prepojením vodnej\nnádrže H. s hornou nádržou G.. Identifikačné údaje územia, na ktorom sa bude významná investícia\nrealizovať, sú uvedené v prílohe č. 1, 2 a 3 k osvedčeniu. Osvedčenie ďalej poukázalo na § 7\nods. 4, § 10 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona o významných investíciách. Napokon žalovaný 1/ poukázal\nna odôvodnenie žiadosti o posúdenie investičného projektu uskutočneného ďalším účastníkom 1/, podľa\nktorého ide o projekt strategického významu, ktorý zabezpečuje energetickú stabilitu v prenosovej\nsústave. Podporuje dosahovanie cieľov EÚ pri znižovaní emisií skleníkových plynov a energetickej\nsebestačnosti s pozitívnym vplyvom na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny a je nevyhnutným\npredpokladom na zabezpečenie stability elektrizačnej sústavy. Zvýši odolnosť prenosovej sústavy\nna účely dekarbonizácie slovenského priemyslu. Napokon uviedol, že spĺňa všetky atribúty stavby vo\nverejnom záujme.\n5. Uznesením č. k. 9S/37/2026-132 zo 17. júna 2026 spojil Správny súd v Bratislave vec vedenú pod\nsp. zn. 9S/37/2026, 9S/46/2026 a 2S/27/2026 na spoločné konanie, keďže smerujú voči totožnému\nuzneseniu vlády a totožnému osvedčeniu ministerstva životného prostredia, s tým, že ďalej budú vedené\npod sp. zn. 9S/37/2026, 9S/46/2026.\nII. Správna žaloba\n6. Z hľadiska odôvodnenia tohto uznesenia a z dôvodu jeho zrozumiteľnosti správny súd konštatuje,\nže argumentácia týkajúca sa jednotlivých žalobných bodov v správnych žalobách žalobcov 1/ až 4/\na žalobcu 5/ je v značnej časti totožná. Z daného dôvodu preto, pokiaľ v ďalších odsekoch tohto\nodôvodnenia správny súd uvádza pojem „žalobcovia“, ide o žalobný bod (a jeho odôvodnenie), ktorý je\ntotožný pre všetkých 5 žalobcov a uplatnený v oboch žalobách. Tam, kde ide o osobitosť uplatneného\nžalobného bodu v jednej alebo druhej žalobe, používa správny súd na identifikáciu pojmy „žalobcovia 1/\n- 4“, a to pre žalobný bod uplatnený v správnej žalobe zo 7. apríla 2026 a pojem „žalobca 5/“ pre žalobný\nbod uplatnený v správnej žalobe z 13. apríla 2026.\n7. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhali preskúmania uznesenia žalovaného 2/\na osvedčenia žalovaného 1/ a ich zrušení, keď ich označili za nezákonné z dôvodu, že\ni) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\niii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\niv) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej,\nt. j. domáhali sa ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.).\n8. Podľa žalobcov žiadosťou na vydanie osvedčenia sa malo zaoberať príslušné ministerstvo, do\nktorého pôsobnosti patrí energetika a nie ochrana životného prostredia, čo odvodili z cieľu projektu,\nktorým je získať riešenie s čo najvyšším hydroenergetickým potenciálom. Energetika patrí do pôsobnosti\nministerstva hospodárstva a nie žalovaného 1/, ktorý tak nedisponuje v oblasti energetiky dostatkom\nodborných kapacít na posúdenie verejného záujmu.\n9. Vo veci nedošlo k posúdeniu a preukázaniu verejného záujmu; ten je podľa žalobcov len konštatovaný,\nčo však bez uvedenia správnej úvahy a odkázania na konkrétne analýzy nemožno považovať za jeho\npreukázanie. Žalobcovia uviedli, že Vodná nádrž H. leží priamo v srdci chránenej oblasti na hornom\ntoku rieky Ipľa (CHOPAV), ktorého celé povodie je prísne sledované, aby sa do nádrže dostávala\nvoda, ktorá vyžaduje len minimálnu úpravu na pitnú vodu. Plánovaná investícia je v rozpore s platnou\nKoncepciou vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030. Prínos projektu v oblasti obnoviteľných\nzdrojov energie je tiež nepreukázaný, keďže v štúdii Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy\nabsentuje. Projekt je navyše aj v rozpore s územnými plánmi Banskobystrického samosprávneho\n\nkraja, územnými plánmi obcí a samosprávy s ním nesúhlasia. Odôvodnenie verejného záujmu\ncez splnenie významných úloh v oblasti vodného hospodárstva vrátane protipovodňovej ochrany\ntiež nebolo dôvodné, pretože platný strategický dokument Plán manažmentu povodňového rizika\nSlovenskej republiky - aktualizácia 2021 neidentifikuje v strategickom území ani v okolí žiadnu\ngeografickú oblasť s existujúcim významným povodňovým rizikom alebo pravdepodobným výskytom\npotenciálne významného povodňového rizika. Žalovaný 1/ uviedol, že projekt priamo podporuje\nciele ustanovené v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie (zákon č. 309/2009 Z. z.)\na že sa nachádza v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne; tento projekt sa\nvšak nenachádza v žiadnom z aktuálnych strategických dokumentov štátu, vrátane spomínaného\nIntegrovaného národného energetického a klimatického plánu. Žalovaný 1/ sa nevysporiadal s možnými\nvariantnými riešeniami, ktoré by mohli mať menší dopad na životné prostredie. Vodná nádrž predstavuje\nzdroje zásobovania pitnou vodou pre zhruba 63.000 ľudí, pričom absolútne sa nevysporiadal s rizikom\npre kvalitu pitnej vody. Ohrozením zdroja pitnej vody je priamo dotknuté aj základné ľudské právo na vodu\nchránené medzinárodnými dokumentami.\n10. Uznesenie žalovaného 2/ o tom, že by bol investičný projekt vo verejnom záujme, vôbec neobsahuje\nrozhodnutie o verejnom záujme; žalovaný 2/ iba schválil návrh na vydanie osvedčenia. Táto vada\nzároveň spôsobila aj vadu napadnutého osvedčenia.\n11. Podľa § 2 písm. e) zákona o významných investíciách sa investičným projektom rozumie príprava\nstrategického územia alebo investícia v oblasti verejných služieb. Investičným projektom preto nemohol\nbyť PVE H. - G.. Uznesenie žalovaného 2/ a osvedčenie žalovaného 1/ tak trpia vadou zmätočnosti.\n12. Podľa uznesenia vlády č. 799/2024 mala predchádzať vydaniu uznesenia žalovaného 2/ a\nosvedčenia žalovaného 1/ štúdia realizovateľnosti projektu PVE H. - G.. Štúdia realizovateľnosti mala byť\nvypracovaná v rámci posudzovania investičného projektu a až následne na to mal žalovaný 2/ rozhodnúť\no tom, že ide o investičný projekt vo verejnom záujme. Tento postup nebol dodržaný.\n13. Opatrenie žalovaného 1/ neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom, a to popis významnej\ninvestície a jej účel, ako ani povinnosti držiteľa osvedčenia (t. j. ďalšieho účastníka 1/).\n14. Uznesenie žalovaného 2/ bolo vydané v rozpore so Smernicou na prípravu a predkladanie materiálov\nna rokovanie vlády, keď nedošlo k vypracovaniu zápisníc z rozporových konaní v 1. a v 2. kole. V 2. kole\nrokovaní mali byť odstránené rozpory, pričom jednostranné vyhlásenie ministra životného prostredia\no tom, že rozpory z 1. kola pretrvávajú, nemožno považovať za prerokovanie pripomienok.\n15. Osvedčenie žalovaného 1/ predstavuje podklad pre obmedzenie vlastníckeho práva a je tiež podklad\npre ďalšie konania, čo môže mať zásadný dopad na životné prostredie. Žalovaný 1/ a 2/ iba deklarovali,\nže realizácia projektu je verejným záujmom, ale nevysporiadali sa so skutočnosťou, že jeho realizácia\nmôže mať devastačné dopady na životné prostredie najmä na zdroj pitnej vody. Okrem toho k zásahu\ndo životného prostredia dochádza aj z hľadiska výrubu pomerne rozsiahlej časti lesa a veľkej časti\npoľnohospodárskej pôdy, čo bude mať vplyv na biodiverzitu daného územia. Uznesenie žalovaného 2/\na osvedčenie žalovaného 1/ sú výsledkom administratívneho konania a sú opatrením a rozhodnutím\ns dopadom na životné prostredie. S poukazom na princíp prevencie, princíp predbežnej opatrnosti,\nako aj ústavno-konformný, resp. euro-konformný výklad právnych predpisov dospeli žalobcovia 1/ až\n4/ k záveru, že zainteresovaná verejnosť musí mať vo veci garantovaný prístup k spravodlivosti (čl. 9\nAarhuského dohovoru).\n16. Nad tento rozsah žalobca 5/ ďalej argumentoval aj nedodržaním minimálnych procesnoprávnych\ngarancií ochrany vlastníckeho práva (k procesným zárukám ochrany vlastníctva je zaraďované riadne\na plnohodnotné správne konanie, ktoré vo veci neprebehlo), zásahom do práva na súkromie (táto\nochrana je garantovaná čl. 8 ods. 2 Dohovoru, avšak v dôsledkoch konania vo veci žalobca 5/ už\nvyše roka zažíva obdobie neistoty a ohrozenia základných životných istôt) a zásahom do práva na\nprístup k spravodlivosti (účasť vlastníkov dotknutých pozemkov bola fakticky redukovaná na možnosť\npredkladať pripomienky v rámci pripomienkového konania, ktoré však z povahy veci nemá charakter\nkonania o právach a povinnostiach konkrétnych subjektov a neposkytuje procesné záruky porovnateľné\ns postavením účastníka konania).\n\n17. Žalobcovia 1/ až 4/ odvodili svoju aktívnu vecnú legitimáciu od § 178 ods. 3 SSP.\n18. Žalobca 5/ svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodil od toho, že je dotknutou vlastníčkou pozemkov,\nna ktorých sa má realizovať investičný projekt I. H. - G..\n19. Podľa žalobcov pasívna legitimácia žalovaného 1/ vyplýva z toho, že vydal nezákonné opatrenie,\nvoči ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok. Mali za to, že pasívna legitimácia žalovaného\n2/ je daná tým, že má konštitutívny prvok vo vzťahu k verejnému záujmu. Uznesenie vlády nie\nje typickým správnym aktom, avšak ide o akt vydaný v rámci administratívneho konania. Vláda\nnie je typickým orgánom verejnej správy, avšak podľa § 4 písm. e) SSP orgánmi verejnej správy\nsa na účely tohto zákona rozumejú aj štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný\npredpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby\na právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Ust. § 1aa kompetenčného zákona (zákon č. 575/2001\nZ. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) tu neobstojí, keďže Ústava\nSR má prednosť pred zákonom, a to aj pred kompetenčným zákonom. Okrem toho možnosť súdneho\nprieskumu uznesenia vlády, ktoré má podľa zákona o významnej investícii charakter konštitutívneho\nsprávneho aktu, vyplýva z čl. 9 Aarhuského dohovoru, ako aj z judikatúry súdneho dvora (napríklad\nvo veci C-873/19, C-752/18 Deutsche Umwelthilfe, C-664/15 Protect, vec C-243/15 Lesoochranárske\nzoskupenie). Poukázali aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo/36/2013\na 7Sžo/242/2015, podľa ktorých odmietajúce rozhodnutie len na konštatovaní, že vláda nie je orgánom\nverejnej správy, a teda jej rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva,\nje nepostačujúce.\n20. Žalobcovia 1/ až 4/ taktiež navrhli správnej žalobe priznať odkladný účinok, a to z dôvodu,\nže v dôsledku uznesenia žalovaného 2/ a osvedčenia žalovaného 1/ hrozí závažná ujma na životnom\nprostredí. Argumentovali tým, že strategické územie je v I., II. a III. stupni ochranného pásma zdroja\npitnej vody, pričom žalovaný 1/ sa nevysporiadal so skutočnosťou, či geologický prieskum, ktorý ďalší\núčastník 1/ plánuje uskutočniť, nebude mať vplyv na tento zdroj pitnej vody. Z osvedčenia žalovaného 1/\nnebolo zrejmé ani to, v akej vzdialenosti od zdroja pitnej vody, t. j. v akom ochrannom pásme sa vrty budú\nuskutočňovať. Geologický prieskum môže mať značné dopady aj na iné oblasti životného prostredia,\nčím môže dôjsť k zničeniu prirodzených biotopov v tejto oblasti. Poukázali aj na list, ktorým bolo zo strany\nďalšieho účastníka 1/ oznámené, že geologický prieskum bude prebiehať od 1. apríla 2026 do 31.\ndecembra 2026. V dôsledku osvedčenia žalovaného 1/ došlo k značnému obmedzeniu vlastníckeho\npráva fyzických osôb a právnických osôb k nehnuteľnostiam, keďže na listoch vlastníctva sú aktuálne\nvyznačené plomby a vlastníci sú tak obmedzení v obvyklom užívaní nehnuteľnosti a práva tretích osôb\nzanikli. Osvedčenie žalovaného 1/ je aj podkladom pre vyvlastňovacie konanie. Ochrana zdroja pitnej\nvody je pritom zásadnou prioritou nielen pre Slovenskú republiku, ale aj Európsku úniu.\nIII. Vyjadrenia žalovaných\n21. Pre úplnosť správny súd úvodom zhrnutia podstatných častí vyjadrenia žalovaného 1/ a žalovaného\n2/ uvádza, že tie boli doručené po spojení veci (odsek 5 odôvodnenia) a oboje vyjadrenia sa tak vyjadrujú\nspoločne k obidvom podaným správnym žalobám.\n22. Žalovaný 1/ sa k správnej žalobe vyjadril v podaní z 13. júla 2026, kde v prvej časti vyjadrenia navrhol\nžalobu odmietnuť a v druhej časti vyjadrenia zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným bodom.\n23. K uzneseniu žalovaného 2/ uviedol, že to nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu\npretože uznesenie vlády nie je rozhodnutím a ani opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c)\nSSP. Uznesenie nebolo vydané orgánom verejnej správy; nebolo vydané v administratívnom konaní;\nnezakladá, nemení, nezrušuje ani nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzickej osoby a právnickej osoby; nie sú a nemôžu ním byť priamo dotknuté právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, resp. verejný záujem v oblasti životného\nprostredia. Ďalej poukázal aj na § 1aa kompetenčného zákona, podľa ktorého uznesenie vlády\nnepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Argumentácia ústavou\nneobstojí, pretože uznesenie nie je rozhodnutím ani opatrením a nijako nezasahuje do základných práv\na slobôd garantovaných ústavou. Uznesenie nemožno podrobiť súdnemu prieskumu ani s poukazom\nna čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, z ktorého explicitne nevyplýva právo verejnosti na súdny prieskum\n\nuznesenia vlády. Poukázal aj na rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/62/2025. Podľa\nžalovaného 1/ neobstojí ani poukazovanie na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6Sžo/36/2013 a 7Sžo/242/2015, pretože v predmetnej veci išlo o rozhodovanie vlády o udelení/\nneudelení súhlasu podľa zákona o vysokých školách na pôsobenie súkromnej vysokej školy.\n24. K osvedčeniu žalovaného 1/ uviedol, že nespochybňuje postavenie žalobcov ako zainteresovanej\nverejnosti. Poukázal však na § 42 ods. 1 písm. a) SSP, podľa ktorého zainteresovaná verejnosť má právo\npodať správnu žalobu vtedy, ak mala právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom\nkonaní vo veciach životného prostredia. Podľa žalovaného 1/ napadnuté osvedčenie bolo vydané\nv určitom type administratívneho konania a mohlo by teoreticky spadať do kategórie individuálneho\nsprávneho aktu, či skôr správneho aktu sui generis. Išlo tu však o konanie s jediným účastníkom\nkonania – ďalším účastníkom 1/, ktorému ako jedinému osvedčenie založilo určité práva a povinnosti.\nŽalovanému 1/ tak nebolo zrejmé, akým spôsobom by osvedčením mohol byť dotknutý verejný\nzáujem na ochrane životného prostredia, keď uvedené konanie ani neumožňuje účasť zainteresovanej\nverejnosti. Osvedčenie je adresované výlučne jeho držiteľovi – ďalšiemu účastníkovi 1/. Aktívna\nlegitimácia zainteresovanej verejnosti je podmienená jej právom na účasť v administratívnych konaniach\nzakotvených v osobitných predpisoch. Zainteresovaná verejnosť tak bude mať právo na účasť\nv nasledujúcich konaniach, ako je posudzovanie vplyvov na životné prostredie či stavebné konanie.\nŽalovaný 1/ tak mal za to, že samotným osvedčením nemohlo ani teoreticky dôjsť k porušeniu\nči ohrozeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Všetky zásahy či potenciálne ohrozenia\nživotného prostredia sú podmienené splnením ďalších zákonných podmienok a vydaním príslušných\nindividuálnych správnych aktov príslušnými orgánmi verejnej správy.\n25. Následne žalovaný 1/ k jednotlivým žalobným bodom argumentoval tak, že sú nedôvodné.\n26. Vo vzťahu k vecnej príslušnosti žalovaného 1/ uviedol, že projekt PVE H. – G. je v prvom rade vodnou\nstavbou podľa zákona o vodách (zákon č. 364/2004 Z. z.), ktorého gestorom je žalovaný 1/. Žalobcovia\nzamieňali ekonomický cieľ investora s právnou povahou stavby a jej primárnou reguláciou. Ani\nministerstvo hospodárstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania nespochybnilo gestorskú\npríslušnosť žalovaného 1/.\n27. K preukázaniu verejného záujmu uviedol, že uvedený výklad žalobcov nemá oporu v zákone\no významných investíciách; zákon konštruuje povinnosť odôvodnenia ako povinnosť žiadateľa (ďalšieho\núčastníka 1/) a nie príslušného ministerstva. Autoritatívne rozhodnutie o tom, že investičný projekt\nje realizovaný vo verejnom záujme, patrí podľa zákona výlučne do kompetencie vlády (žalovaný\n2/). Osvedčenie je vstupným aktom do sústavy následných povolení, nie je konečným rozhodnutím\no prípustnosti projektu; až po jeho vydaní sa uskutoční konanie o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie, integrované povoľovanie, stavebné konanie a vyvlastňovacie konanie. To, že Desaťročný\nplán rozvoja prenosovej sústavy na rok 2026 – 2035 neobsahuje zmienku o predmetnom projekte je\nirelevantné, pretože zákon o energetike (zákon č. 251/2012 Z. z.) nepredpisuje, aby ten obsahoval\nvýpočet konkrétnych výrobných zdrojov.\n28. Žalovaný 1/ nevidel ani rozpor s Koncepciou vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030\ns výhľadom do roku 2050, keďže prípadný nesúlad investičného projektu s koncepciou nemôže sám\no sebe zakladať nezákonnosť osvedčenia a I. H. – G. je zariadením pracujúcim výhradne s vodou bez\naplikácie znečisťujúcich látok. Pokiaľ ide o CHOPAV Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, to označuje\núzemie prirodzenej akumulácie vôd a nie samotnú vodnú nádrž H. ako akumulačnú vodnú stavbu.\n29. Námietka rozporu nesúladu projektu s platnými územnými plánmi Banskobystrického\nsamosprávneho kraja a dotknutých obcí ignoruje hierarchicky vzťah dvoch zákonov, a to zákona\no územnom plánovaní (zákon č. 200/2022 Z. z.), ktorý je všeobecným právnym predpisom, a zákona\no významných investíciách, ktorý je k nemu osobitným právnym predpisom. Vydanie osvedčenia tak\nvytvára odlišný procesný rámec, v ktorom sa štandardné požiadavky územného plánovania uplatňujú\nmodifikovaným spôsobom.\n30. K Plánu manažmentu povodňového rizika Slovenskej republiky - aktualizácia 2021 (čiastkové\npovodie Ipeľ) uviedol, že tento dokument identifikuje existujúce povodňové riziká, no nie vyčerpávajúcim\nspôsobom, a tak absencia projektu neznamená, že je projekt v rozpore s protipovodňovou ochranou.\n\nRovnako nezákonnosť nespôsobuje ani absencia explicitnej zmienky o projekte v Integrovanom\nnárodnom a energetickom a klimatickom a pláne; nejde o vyčerpávajúci zoznam a Slovenská republika\npodľa európskych záväzkov pripravuje a predloží Európskej komisii nový integrovaný plán a novú\nnízko uhlíkovú stratégiu to od 1. januára 2029, kde tento projekt bude. Stanovisko Stredoslovenskej\nvodárenskej prevádzkovej spoločnosti bolo vydané v marci 2025, a to v čase pred akýmkoľvek\ntechnickým rozpracovaním projektu, a tak takéto stanovisko môže mať len charakter preventívneho\nupozornenia.\n31. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcov, že nikde v Európe neexistuje PVE obdobnej kapacity priamo\nna vodárenskom zdroji, nie je podložené žiadnym odborným zdrojom To, že výstavba vyžaduje\nproces vypúšťania a opätovného napúšťania vodárenskej nádrže na dobu 15 a viac rokov, je tiež len\nšpekulatívnym záverom bez opory v odborných podkladoch, o to viac keď v štádiu vydania osvedčenia\nešte neexistuje projektová dokumentácia.\n32. Pokiaľ ide o rozpor s Rámcovou smernicou o vode (smernica 2000/60/ES) alebo s Rezolúciou\nValného zhromaždenia OSN č. 64/292 z roku 2010 a na ňu nadväzujúce medzinárodnoprávne\ndokumenty, ktoré zakotvujú právo na vodu, uviedol, že osvedčenie túto legislatívu neobchádza,\npretože projekt ešte len v nasledujúcich konaniach musí prejsť posúdením podľa všetkých relevantných\npredpisov, ktoré zakotvujú právo verejnosti na prístup k informáciám, ako aj na účasť na rozhodovaní.\n33. Zákon nevyžaduje, aby uznesenie žalovaného 2/ obsahovalo ako samostatný výrok aj doslovnú\nformuláciu, že projekt je vo verejnom záujme; súlad logicky nevyhnutne implikuje samotné kladné\nrozhodnutie žalovaného 2/.\n34. Rozpor s § 2 písm. e) zákona o významných investíciách nenastal, pretože ide o realizáciu konkrétnej\nstavby a nie o prípravu strategického územia a ani o investíciu v oblasti verejných služieb.\n35. Pokiaľ ide o štúdiu realizovateľnosti, ktorá mala byť vypracovaná ešte pred rozhodnutím žalovaného\n2/, tak tá stojí na nesprávnom výklade zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (zákon\nč. 523/2004 Z. z.) zo strany žalobcov. Zákon o významných investíciách predpokladá vydanie\nosvedčenia v prípravnej fáze projektu, vrátane fázy pred vypracovaním štúdie realizovateľnosti, inak by\nto zákonodarca výslovne uviedol v normatívnom texte zákona. Ďalší účastník 1/ nie je subjektom verejnej\nsprávy, nepostupuje podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Pokiaľ ide o námietku\nnedodržania § 5 ods. 2 písm. c) zákona o významných investíciách, to nenastalo, keďže zákon vyžaduje\nzobrazenie na geometrickom pláne vrátane parciel alebo zobrazenie na katastrálnej mape vrátane\nparciel. Existencia ochranných pásiem vodnej nádrže H. je skutočnosťou verejne evidovanou príslušným\norgánom štátnej správy a je notoricky známou, a teda nie je závislá od výslovného vyznačenia v žiadosti.\nNavyše, formálne nedostatky by mohli zakladať povinnosť žalovaného 1/ vyzvať žiadateľa (ďalšieho\núčastníka 1/) na ich doplnenie, nezakladajú však nezákonnosť samotného osvedčenia.\n36. Pokiaľ ide o nesúlad s náležitosťami podľa § 7 ods. 3 zákona o významných investíciách, ten\nnaplnený nebol, keďže osvedčenie obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Vo vzťahu\nk námietke, že z osvedčenia nebolo zrejmé, aké konkrétne činnosti môže ďalší účastník 1/ realizovať,\nžalovaný 2/ uviedol, že zákon mu nezveril právomoc obmedziť alebo modifikovať zákonné oprávnenia\ndržiteľa, ktoré priamo vyplývajú z § 12 tohto zákona.\n37. Pokiaľ ide o porušenie smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, tak tu\nide o vnútorný organizačný akt výkonnej moci, ktorý nie je prameňom správneho práva a jeho porušenie\nnespôsobuje nezákonnosť správneho aktu vydaného na konci konania. Smernica nezakladá verejné\nsubjektívne práva, a preto sa ich žalobcovia nemôžu úspešne domáhať. Medzirezortné pripomienkové\nkonanie nie je správnym konaním podľa správneho poriadku. Zákon o verejných investíciách vylučuje\naplikáciu správneho poriadku. To, že pripomienky žalobcov neboli akceptované a že žalovaný 1/ zotrval\nna svojom stanovisku, nie je porušením procesných práv žalobcov; materiál predložený na rokovanie\nžalovaného 2/ obsahoval výsledky medzirezortného pripomienkového konania vrátane neprijatých\npripomienok a ich vyhodnotenia.\n38. K návrhu žalobcov 1/ až 4/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobcovia\nmali dôvody preukázať a mohli v tomto smere označiť dôkazy. Uznesenie vlády nepredstavuje priamy\n\nzásah do práv tretích osôb a ani osvedčenie nie je rozhodnutím. Tvrdenia o závažnej ujme na životnom\nprostredí sú nepodložené, keďže každý článok reťazca „osvedčenie geologický prieskum vrty možné\nohrozenie vody“ je podmienený splnením ďalších zákonných podmienok, ktoré nenastanú automaticky\nna základe osvedčenia. Osvedčenie nezakladá oprávnenie na vykonávanie geologického prieskumu; to\nvyžaduje kumulatívne splnenie podmienok podľa geologického zákona (zákon č. 569/2007 Z. z.). Tieto\nochranné mechanizmy sú autonómne a funkčné bez ohľadu na existenciu napadnutého osvedčenia.\nPokiaľ ide o hydrogeologický prieskum, aj ten môže byť realizovaný len po schválení projektu geologickej\núlohy objednávateľa, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti vrátane vyriešenia aj stretu záujmov.\nOsvedčenie žalovaného 1/ bez ďalšieho neumožňuje nekontrolované poškodenie životného prostredia;\nto je v priamom rozpore s jeho obsahom a právnou povahou. Oneskorenie realizácie projektu by mohlo\nmať priame dopady na energetickú bezpečnosť štátu. Pokiaľ ide o správnu žalobu zainteresovanej\nverejnosti, nemožno argumentovať právami vlastníkov pozemkov. Vyznačenie plomby na listoch\nvlastníctva je základným mechanizmom ochrany strategického územia počas prípravy investície,\npričom tu nejde o priamy dôsledok individuálneho správneho uváženia žalovaného 1/, ale o priame\nzákonné dôsledky. Podľa žalovaného 1/ každé z nasledujúcich konaní má svoj vlastný samostatný\na zákonom regulovaný prieskumný mechanizmus, pričom osvedčenie slúži výlučne ako procesný\npodklad na začatie konania podľa § 7 ods. 4 zákona o významných investíciách. Žalobcovia 1/ až 4/\nsú povinní hrozbu konkrétne preukázať, nestačí len jej všeobecné tvrdenie. Z daného dôvodu navrhol\nzamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku.\n39. Žalovaný 2/ (v mene ktorého vyjadrenie zaslal Úrad vlády SR) vo svojom vyjadrení z 30. júla 2026\ntiež navrhol žalobu odmietnuť. Poukázal na znenie § 7 písm. h) SSP v spojení s § 1aa kompetenčného\nzákona. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu Bratislave (sp. zn. 5S/16/2021, 2S/78/2021,\n5S/86/2021, 6S/81/2021) a rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/43/2021, z ktorých\nvyplýva neprípustnosť prieskumu uznesenia vlády. Okrem toho namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu,\npodľa ktorého táto v súdnom konaní nie je daná, keďže vláda Slovenskej republiky (SR) nie je ústredným\norgánom štátnej správy, ale vrcholným orgánom výkonnej moci. Žiaden právny predpis neustanovuje,\nže by v danej právnej veci mala byť založená procesná spôsobilosť vlády SR, resp. že by tá mala právnu\nsubjektivitu. Poukázal preto na viaceré súdne rozhodnutia. Napokon argumentoval, že postavenie Úradu\nvlády SR je upravené v kompetenčnom zákone, zo znenia ktorého, ako ani z iného právneho predpisu,\nnevyplýva oprávnenie či povinnosť Úradu vlády SR zastupovať vládu SR v súdnych sporoch. Vzhľadom\nna to mal Úrad vlády SR za to, že nie je oprávnený zastupovať vládu SR v súdnom konaní, a teda,\nže pasívna vecná legitimácia v tomto súdnom konaní nie je daná. Preto navrhol, ak by neboli dané\npodmienky na odmietnutie žaloby, aby súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil.\n40. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že neboli splnené\npodmienky na jeho priznanie a zároveň uviedol, že s jeho priznaním nesúhlasí.\nIV. Rozhodnutie správneho súdu o odkladnom účinku\n41. Žalobcovia 1/ až 4/ odôvodnili návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou\nzávažných škôd na životnom prostredí, a to v dôsledku uskutočnenia geologického prieskumu\nstrategického územia, ktoré je v I., II. a III. stupni ochranného pásma zdroja pitnej vody (bližšie odsek 20\nodôvodnenia tohto uznesenia). Uviedli, že v dôsledku geologického prieskumu tiež môže dôjsť k zničeniu\nprirodzených biotopov v tejto oblasti. Argumentovali aj zásahom do vlastníckych práv vlastníkov (a tretích\nosôb) nehnuteľností (pozemkov) nachádzajúcich sa na strategickom území.\n42. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na\nnávrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by\nokamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy\nalebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná\nškoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\n43. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n44. Primárne správny súd dáva do pozornosti, že základným účelom priznania odkladného účinku\nsprávnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musí byť braný zreteľ aj na\n\nverejný záujem reprezentovaný výrokom napadnutého rozhodnutia ukladajúceho povinnosť. Osvedčiť\nexistenciu hrozby závažnej ujmy podľa § 185 SSP je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí\nbyť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať\nzávažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 z 29.\njanuára 2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018). Pri svojom\nrozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje\ndo právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa tiež zhodnotiť intenzita\npreukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného\nprostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.\n45. Správny súd s prihliadnutím na § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené\npodmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a dospel k záveru, že tieto podmienky v\ndanom prípade naplnené neboli.\n46. Správny súd v prvom rade uvádza, že na základe uznesenia žalovaného 2/ nedochádza, resp.\nnemôže dôjsť k závažnej ujme na životnom prostredí. Na základe uznesenia žalovaného 2/ (bod\nB.1. uznesenia žalovaného 2/) má dôjsť k vydaniu osvedčenia o významnej investícii pre projekt\nPVE H. – G.. Priamo z napadnutého uznesenia tak nevyplýva (nie je tam príčinná súvislosť medzi\nmožnosťou ujmy na životnom prostredí vykonaním geologického prieskumu [ako vyplýva z návrhu\nna priznanie odkladného účinku] a uznesením), že by ním dochádzalo k úkonom zasahujúcim do\nživotného prostredia. Takéto úkony majú byť realizované (až) na základe osobitných rozhodnutí, ktoré\nsú predmetom pôsobnosti geologického zákona. Z uznesenia žalovaného 2/ teda nevyplýva skutočná\nani priama obava odôvodňujúca hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Nie je preto splnená prvá\npodmienka podľa § 185 ods. 1 SSP – hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí.\n47. K rovnakému záveru (t. j. nenaplnenie hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí v spojení\ns okamžitým výkonom žalobou napadnutého správneho aktu) správny súd dospel aj vo vzťahu\nk osvedčeniu žalovaného 1/. Správny súd poukazuje na to, že samotným osvedčením nedochádza\nk zásahu do ochrany životného prostredia. Dôsledkom osvedčenia (pričom ide o dôsledok, ktorý vyplýva\npriamo zo zákona o významných investíciách a nie o dôsledok, ktorý je výsledkom správnej úvahy\nžalovaného 1/) je, že, cit.: „držiteľ osvedčenia (t. j. ďalší účastník 1/ – pozn. správny súd) môže v\nnevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a\nzariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na prípravné, prieskumné a zisťovacie práce a úkony na\npozemkoch a stavbách. Ide o vstup výlučne z dôvodu a na čas potrebný na vykonanie nevyhnutných\núkonov súvisiacich s prípravou významnej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu (...)“ (§\n12 ods. 1 zákon o mimoriadnych investíciách). Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti s geologickým\nprieskumom vzniklo zákonné vecné bremeno pre ďalšieho účastníka 1/ len v nevyhnutnom rozsahu,\nktorý súvisí s prípravnými prácami týkajúcimi sa výlučne hydrogeologického prieskumu; inými slovami,\npri geologickom prieskume iné oprávnenia na vstup na pozemky ďalšiemu účastníkovi 1/ nevznikli.\nSprávny súd tu poukazuje na to, že hydrogeologický prieskum možno vykonať len na základe podmienok\nustanovených geologickým zákonom. Podľa tohto zákona vybrané geologické práce možno vykonávať\nlen na prieskumnom území, ktoré určuje ministerstvo (§ 21 ods. 1 geologického zákona). Pri projektovaní\ngeologickej úlohy sa zisťuje, či sa vykonávanie geologických prác bude týkať záujmov chránených\nosobitnými predpismi,17) a navrhujú sa opatrenia na ochranu týchto záujmov (odkaz 17/ odkazuje napr.\nna zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo aj\nzákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch). Okrem toho treba tiež poukázať aj na § 23 ods. 9 geologického\nzákona, podľa ktorého účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia je ten,\nkto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu, 26a), kde odkaz 26a) odkazuje na § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov\nna životné prostredie, a teda priamo garantuje účasť verejnosti a dotknutej verejnosti v tomto konaní.\nAni v tomto prípade tak podľa názoru správneho súdu nebola daná príčinná súvislosť medzi možnosťou\nujmy na životnom prostredí a vykonaním geologického prieskumu v súvislosti s vydaním osvedčenia,\nktoré v rozsahu námietok uplatnených žalobcami 1/ až 4/ mohli (mali) nastať v súvislosti s geologickým\nprieskumom; ten možno realizovať len za podmienok určených geologickým zákonom a s možnosťou\núčasti zainteresovanej verejnosti na tomto konaní.\n48. V časti odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku poukazom na zásahy do vlastníckeho\npráva vlastníkov nehnuteľností (resp. tretích osôb), správny súd uvádza, že ich vyhodnotil ako právne\n\nirelevantné. Žalobcovia 1/ až 4/ ako zainteresovaná verejnosť nie sú povolaní na ochranu subjektívneho\nvlastníckeho práva tretích osôb, ale na ochranu verejného záujmu na životnom prostredí; v danej\nčasti, ak by došlo k akceptácii úvah žalobcov, by žaloba nadobudla podobu verejnej žaloby (tzv.\nactio popularis), ktorú však náš právny poriadok (SSP) nepozná. Z daného dôvodu preto túto časť\nodôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhodnotil správny súd ako\nnedôvodnú.\n49. Keďže žalobcovia 1/ až 4/ neosvedčili hrozbu závažnej ujmy ako jedného z dvoch kumulatívnych\npredpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd neposudzoval ďalej otázku,\nči priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom ako druhého predpokladu.\n50. Vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ až 4/ v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe\nneosvedčili základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy na životnom\nprostredí, či iný zákonom definovaný nenapraviteľný následok, neboli naplnené základné zákonom\nvyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto\nsprávny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcov 1/ až 4/ na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe zamietol.\nV. Právne posúdenie správneho súdu\nK súdnemu prieskumu uznesenia vlády\n51. Správny súd primárne zisťoval, či sú v predmetnej veci splnené podmienky konania na súdny\nprieskum uznesenia žalovaného 2/. V tomto bode správny súd konštatuje, že medzi podmienky konania\npatrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy,\nktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa\nich priamo dotýka a ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už\nvýslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). V\nsprávnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly\ns negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia\nalebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Rozhodujúcim kritériom na posúdenie prípustnosti súdneho\npreskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do\npráv, právom chránených záujmov alebo povinností subjektov, ktorým sú určené, resp. v prípade žaloby\nzainteresovanej verejnosti do vecí životného prostredia.\n52. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n53. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako\nrozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje\nalebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýka.\n54. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n55. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,\npríkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých\npreskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n56. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n\n57. Podľa § 1aa kompetenčného zákona vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády; uznesenie\nvlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n58. Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva\nzabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti\na) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,\nb) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne\nkonanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo\niným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a\nprocesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v\nprípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3,\niným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.\nO tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s\npožiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup\nk spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek\nmimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný\nna účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené\nna účely písmena b).\nUstanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je\nnimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto\npožiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.\n59. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania\nuvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej\nvnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,\nktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\n60. Vo vzťahu k uzneseniu žalovaného 2/ správny súd dospel k záverom, že na uznesenie vlády\nsa primárne vzťahuje § 1aa kompetenčného zákona, podľa ktorého uznesenie vlády nepodlieha\npreskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V citovanom ustanovení kompetenčného\nzákona je v prípade uvedeného nepodliehania preskúmaniu súdom uvedený aj odkaz na § 244\nObčianskeho súdneho poriadku (čomu zodpovedajú dnes všeobecné ustanovenia SSP – pozn. správny\nsúd), z ktorých vyplýva, že uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom v správnom súdnictve.\nZároveň je v § 1aa kompetenčného zákona uvedený odkaz pri osobitnom predpise na § 9e zákona č.\n45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení zákona č. 72/2021 Z. z., v ktorom bolo výslovne ustanovené,\nže proti danému rozhodnutiu vlády môže žiadateľ podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia vlády na\nNajvyšší súd Slovenskej republiky atď. Z uvedeného taktiež vyplýva, že výnimka z nepreskúmateľnosti\nuznesení vlády SR musí byť explicitne ustanovená osobitným právnym predpisom.\n61. Žalobcovia uvádzajú, že takýmto osobitným predpisom, ktorý ustanovuje preskúmateľnosť\nnapadnutého uznesenia vlády SR, je Aarhuský dohovor. Z čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru vyplýva,\nže štát v rámci vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti mali prístup k\nprocesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na\nzáklade zákona na účely napadnutia vecnej a procesnej zákonnosti akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu\nalebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez\ntoho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. V čl.\n6 Aarhuského dohovoru je upravená účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach,\nktoré sú uvedené v jeho Prílohe I (napr. činnosti týkajúce sa energetického priemyslu, chemického\npriemyslu a pod.), pričom v danom prípade nejde o žiadnu z takýchto činností. Čl. 9 ods. 2 Aarhuského\ndohovoru preto nie je aplikovateľný na daný prípad (a žalobcovia ani nevymedzili jeho aplikovateľnosť\ncez niektorú z tam ustanovených činností).\n62. Čo sa týka čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, podľa neho má štát zabezpečiť, ak sú splnené\npodmienky uvedené v jeho vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k\nsprávnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb\na orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\nSamotný uvedený článok Aarhuského dohovoru hovorí o zabezpečení prístupu k správnemu alebo\n\nsúdnemu konaniu zainteresovanej verejnosti, ale za splnenia podmienok uvedených vo vnútroštátnom\npráve, tzn. napríklad aj za splnenia podmienky prípustnosti predmetu prieskumu (vyplývajúcej z § 3, § 7\nSSP), za splnenia podmienky (podľa § 178 ods. 3 SSP alebo vyplývajúcej aj z dohovoru), že rozhodnutím\nalebo opatrením orgánu verejnej správy bol (priamo) porušený verejný záujem v oblasti životného\nprostredia. V danom prípade je v § 7 písm. h) SSP ustanovené, že správne súdy nepreskúmavajú\nrozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný\npredpis, ktorým je v tomto prípade § 1aa kompetenčného zákona. V § 3 SSP sú tiež definované\nrozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ako aj administratívne konanie, ktorých definície\nnapadnuté uznesenie vlády SR taktiež nenapĺňa, ako napr. že nejde o individuálny správny akt či\nnormatívny správny akt (ale skôr interný riadiaci akt), nezasahuje do práv, právom chránených záujmov\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. nezasahuje priamo do práva na životné prostredie, keďže sa\nním priamo nepovoľuje zásah do životného prostredia akýmkoľvek oprávnením, nebolo vydané orgánom\nverejnej správy (pozri ďalej v texte) a nebolo ani vydané v administratívnom konaní. Súd podotýka,\nže uvedený článok Aarhuského dohovoru garantuje prístup k súdu pre zainteresovanú verejnosť\nlen čo sa týka napadnutia úkonov orgánov verejnej moci, pričom uznesenie vlády je organizačným\naktom vrcholového orgánu výkonnej moci. Zároveň nie je splnená ani podmienka vyplývajúca z\nuvedených ustanovení SSP, a to že by rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bol\nporušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, pretože na základe uznesenia žalovaného 2/\nnemožno priamo zasiahnuť do životného prostredia, ale na základe tohto uznesenia sa má zabezpečiť\nvydanie osvedčenia o významnej investícii, na základe ktorého možno v nadväzujúcich krokoch vydať\nrozhodnutia (opatrenia), ktoré potenciálne môžu zasahovať do práva na ochranu životného prostredia,\nt. j. až na základe osobitných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré budú musieť zhodnotiť splnenie\nvšetkých zákonných podmienok pre takýto postup, v ktorých bude prípustný predmet prieskumu –\nrozhodnutia orgánu verejnej správy teda budú preskúmateľné správnym súdom, a zainteresovaná\nverejnosť bude mať v týchto konaniach podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zabezpečený prístup k\nsprávnemu alebo súdnemu konaniu (nedochádza tak k denegatio iustitiae), a to za splnenia podmienok\nvyplývajúcich z SSP. Na základe uvedeného je možné napadnuté rozhodnutie subsumovať napríklad aj\npod § 7 písm. b) SSP, t. j. pod správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia\no právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä\nrozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery\norgánu, ktoré sú zo súdneho prieskumu vylúčené.\n63. V zmysle vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nie je\nosobitným predpisom uvedeným v § 1aa kompetenčného zákona, ktorý by umožňoval preskúmateľnosť\nuznesenia žalovaného 2/ správnym súdom. Žalobcovia v tomto smere svoju argumentáciu o prístupe k\nsúdu neprípustne rozšírili na prieskum (v podstate) akéhokoľvek aktu akéhokoľvek orgánu týkajúceho\nsa životného prostredia, čo však z uvedených článkov Aarhuského dohovoru nevyplýva. Správny súd\nopätovne zdôrazňuje, že žalobcovia 1/ až 4/ ako zainteresovaná verejnosť majú zabezpečený prístup k\nsúdu alebo správnemu orgánu v nadväzujúcich konaniach. Uvedené podľa správneho súdu predstavuje\nzabezpečenie práva zainteresovanej verejnosti na prístup k súdu alebo správnemu orgánu v otázkach\nzásahu do životného prostredia v súlade s čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj čl. 44 ods. 1 a čl.\n46 ods. 2 Ústavy SR a čl. 47 Charty.\n64. Pre úplnosť správny súd uvádza, že vyššie uvedené závery sú súladné s doterajšou rozhodovacou\npraxou správnych súdov, na ktorú poukazoval aj žalovaný 1/, a to napríklad rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 5S/16/2021 zo 17. januára 2021, sp. zn. 2S/78/2021 zo 16. apríla 2021 a sp. zn.\n5S/86/2021 z 21. septembra 2021, v ktorých krajský súd totožne dospel k záveru, že uznesenia vlády\nSR (hoci sa netýkali významnej investície) nie sú spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom,\npretože ich zo súdneho prieskumu vylučuje § 1aa kompetenčného zákona.\n65. Rovnaké závery prijal správny súd aj vo vzťahu k žalobcovi 5/ ako fyzickej osobe, keď okrem\naktívnej vecnej legitimácie musí správny súd ďalej skúmať aj spôsobilosť predmetu súdneho prieskumu,\nkde správny súd dospel k záveru o tom, že uznesenie žalovaného 2/ nie je spôsobilým predmetom\nsprávneho súdneho prieskumu tak, ako bolo uvedené v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto\nrozhodnutia.\n66. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 2/ správny súd odkazuje na rozhodnutia\nkrajského súdu uvedené v bode 64 odôvodnenia tohto uznesenia, z ktorých vyplýva, že v takomto\n\nkonaní nie je daná ani pasívna legitimácia žalovaného 2/, s názorom ktorým sa stotožňuje aj správny\nsúd a v tomto smere poukazuje na odôvodnenia predmetných rozhodnutí krajského súdu o tejto otázke.\nVláda SR nie je orgánom verejnej správy a uznesenia vlády nie sú rozhodnutím a ani opatrením podľa\n§ 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP a neboli vydané v administratívnom konaní podľa § 3 ods. 1 písm. a)\nSSP, pretože vláda nie je orgánom verejnej správy, ale vrcholným orgánom výkonnej moci, ktorý stojí\nna vrchole rozvetvenej štruktúry orgánov štátnej správy a ako kolektívny orgán organizuje, zjednocuje,\nriadi a kontroluje činnosť týchto orgánov (bližšie pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 9Sžz 5/2013). Orgány verejnej správy na účely správneho súdnictva vymedzuje § 4 SSP, a to ako\norgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a\nfyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, štátne orgány, iné orgány\nalebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Vláda je definovaná v čl.\n108 Ústavy SR ako vrcholný orgán výkonnej moci a nespadá pod vymedzenie orgánu verejnej správy\npodľa § 4 SSP. Vláda, ako už bolo spomenuté vyššie, organizuje, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť\norgánov výkonnej moci a vykonáva svoje ústavou priznané kompetencie (čl. 119 Ústavy SR). Vláda ako\nÚstavou SR zakotvený vrcholný orgán výkonnej moci nemôže vystupovať ako orgán verejnej správy a\nnie je teda v tejto právnej veci pasívne legitimovaná.\n67. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté\nuznesenie nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, a správny súd teda nemá\nani právomoc na jeho preskúmanie, tak správny súd neposudzoval ďalšie námietky žalobcov ohľadom\naktívnej vecnej legitimácie (ktorú správny súd v rozsahu osobitných právnych predpisov plne rešpektuje)\nči ohľadom samotného merita veci a má za to, že tieto presahujú rámec tohto súdneho konania, v ktorom\ndošlo k odmietnutiu žalôb pre ich neprípustnosť.\nK súdnemu prieskumu osvedčenia\n68. V ďalšom kroku správny súd zisťoval, či sú v predmetnej veci splnené podmienky konania na súdny\nprieskum osvedčenia žalovaného 1/. Vo vzťahu k súdnemu prieskumu osvedčenia vydaného žalovaným\n1/ správny súd považuje za potrebné na prvom mieste poukázať aj na teoretické vymedzenie pojmu\nosvedčenie.\n69. Právna teória považuje osvedčenia za jeden z druhov finálnych foriem činnosti verejnej správy\n(resp. správny akt), t. j. ide o konkrétnu podobu činnosti verejnej správy, ktorá je „zhmotnená“\nv reálnom svete. Považuje sa za verejnú listinu, ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje\nexistenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti alebo stavu. Osvedčované skutočnosti sa môžu\ntýkať právneho i faktického stavu. Jeho funkciou je preukazovať skutočnosti, ktoré nie sú sporné a\nz tohto dôvodu si ho preto nemožno zamietať s individuálnym správnym aktom deklaratórnej povahy.\nOsvedčenie nie je deklaratórnym právnym aktom. Nevydáva sa v správnom konaní a ani sa v rámci\nneho nepreskúmava. Rozdiel medzi osvedčením a deklaratórnym rozhodnutím je v tom, že procesu jeho\nvydávania nepredchádza spor; osvedčenia sa tak vydávajú spravidla v procesoch, v ktorých nie je spor\no právo. Obranu proti nemu možno doložiť protidôkazom. Nesprávne osvedčenie môže správny orgán\nkedykoľvek zrušiť alebo zmeniť. Právny význam osvedčenia spočíva v tom, že má dôkaznú hodnotu o\nosvedčených skutočnostiach, platí prezumpcia pravdivosti. Kto má na osvedčení právny záujem, môže\nsa domáhať jeho vydania (pozri Škultéty, P. a kol. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava :\nVO PraF UK, 2005, s. 114; Košičiarová, S. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Plzeň : Aleš Čeněk,\n2022, s. 257; Vrabko, M. a kol. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C. H. Beck, 2025,\ns. 148). Predmetným názorom, podľa ktorých vydanie osvedčenia nie je procesom správneho konania,\nzodpovedá aj znenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o mimoriadnych investíciách, podľa ktorých na vydanie\nosvedčenia nie je právny nárok (ods. 1) a na posudzovanie žiadosti a na posudzovanie žiadosti o zmenu\nosvedčenia sa nevzťahuje správny poriadok (ods. 2).\n70. Z predmetného plynie záver, že osvedčenie sa (zásadne) nevydáva v procese, ktorý by napĺňal\nznaky administratívneho konania (§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP), keďže sa nevydáva v takomto (správnom)\nkonaní a zároveň nie je ani rozhodnutím alebo opatrením (§ 3 ods. 1 písm. b/ a c/ SSP). K nemožnosti\nosvedčenia ovplyvniť právne postavenie osoby sa vyjadril aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv odseku 126 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 4Svk/34/2025 z 25. novembra 2025: „Pokiaľ ide o dokument\nOsvedčenie o významnej investícii, nejde tu o dokument, ktorý by mal možnosť ovplyvniť práva a právom\n\nchránené záujmy sťažovateľa. Deklaruje už existujúci stav. Zo zákona o významnej investícii nevyplýva\npovinnosť komukoľvek ho doručovať. Preto nemohlo dôjsť nedoručením tohto dokumentu k priamemu\nzásahu do jeho vlastníckych práv tak, ako to sťažovateľ tvrdí. Na proces jeho vydávania sa nevzťahuje\nSprávny poriadok. Jeho schválenie je politickým rozhodnutím. Žiadosť na vydanie Osvedčenia o\nvýznamne investícii podáva podnik, ktorý spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 zákona o významnej\ninvestícii. Príslušné ministerstvo potom následne predloží vláde návrh na vydanie Osvedčenia o\nvýznamnej investícii. Vláda Slovenskej republiky návrh na vydanie Osvedčenia o významnej investícii\nuznesením schváli alebo neschváli. Ak vláda Slovenskej republiky vydá uznesenie, ktorým schváli návrh\nna vydanie Osvedčenia o významnej investícii, vydá príslušné ministerstvo Osvedčenie o významnej\ninvestícii. Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie\nvyvlastňovacieho konania. MH Invest, s.r.o. tak pripojil k návrhu Osvedčenie o významnej investícii\nvydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.“\n71. Podľa názoru správneho súdu je však na mieste materiálne skúmať vydané (napadnuté) osvedčenie\nžalovaného 1/, a to z toho hľadiska, či nenaplnilo obsahové náležitosti opatrenia (resp. rozhodnutia)\norgánu verejnej správy, a teda či forma osvedčenia v tomto konkrétom prípade „nezakrýva“ úkon orgánu\nverenej správy, ktorý podlieha súdnemu prieskumu (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).\n72. O tom, že osvedčenie vydal pasívne vecne legitimovaný subjekt (§ 4 písm. a/ v spojení s § 180\nSSP) nemá správny súd žiadne pochybnosti (žalovaný 1/ je [ústredným] orgánom štátnej správy, t. j. je\norgánom verenej správy na účely § 4 SSP).\n73. Materiálne posúdenie osvedčenia z pohľadu jeho možného zásahu do právneho postavenia\nfyzických a právnických osôb podľa názoru správneho súdu znamená, že na základe osvedčenia sa\nzaložia, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (t. j. vykazuje znaky rozhodnutia - § 3 ods. 1 písm. b/\nSSP) alebo na jeho základe sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej\nosoby a právnickej osoby priamo dotknuté (t. j. vykazuje znaky opatrenia - § 3 ods. 1 písm. c/ SSP).\n74. Správny súd dospel k záveru, že osvedčenie žalovaného 1/ tieto znaky nevykazuje. K tomuto záveru\ndospel na základe nasledovných úvah.\n75. Podľa názoru správneho súdu k tomu, že osvedčením by došlo k založeniu, zmene, zrušeniu\nalebo deklarácii práva (právom chráneného záujmu, povinnosti) alebo k ich priamemu dotknutiu\nby došlo osvedčením len v takom prípade, ak by priamo osvedčenie takýmto spôsobom zasiahlo\ndo právneho postavenia fyzickej alebo právnickej osoby. Podľa názoru správneho súdu tu však\nk ovplyvneniu právneho postavenia dochádza priamo zákonom (t. j. zákonodarnou mocou) a nie\nosvedčením (t. j. úkonom výkonnej moci preskúmateľným v správnom súdnictve). O tom svedčí aj\nznenie samotného výroku napadnutého osvedčenia, ktoré zásadne len cituje ustanovenia zákona\no významných investíciách (§ 7 ods. 4, § 10, § 15 ods. 1), ktoré vymedzujú povinnosti, ktoré má\nv dôsledku jeho vydania držiteľ osvedčenia, t. j. ďalší účastník 1/ (a teda nie žalobcovia). Následne na\nto, v dôsledku vydania osvedčenia, dochádza aj k vzniku zákonného vecného bremena, ktorého rozsah\nje ustanovený zákonom v § 12, t. j. nedochádza k vzniku vecného bremena, ktorého rozsah by svojou\núvahou ovplyvnil orgán verejnej správy, ale tento rozsah je daný priamo zákonodarcom. Toto zákonné\nvecné bremeno sa týka oprávnenia vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení, a teda\nako také ani neovplyvňuje právne postavenie žalobcov 1/ až 4/.\n76. Pokiaľ ide o priamy dotyk na právach, ten treba ešte osobitne skúmať vo vzťahu k žalobcovi 5/,\nktorý odvodil svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu zásahu do svojho vlastníckeho práva. Aj tu však\nsprávny súd uvádza, že k tomuto zásahu nedošlo z dôvodu osvedčenia ako takého, ale až v dôsledku\nvzniku zákonného vecného bremena, ako to bolo uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia.\n77. Z textu zákona o významných investíciách tak vyplýva, že osvedčenie je doklad vydaný jeho\ndržiteľovi (v prejednávanom prípade ďalšiemu účastníkovi 1/) a potvrdzuje, že investícia je významnou\ninvestíciou. Potvrdzuje právny nárok držiteľa osvedčenia postupovať podľa tohto zákona a súvisiacich\npredpisov, pričom vo vzťahu k orgánom štátnej a verejnej správy je osvedčenie dokladom na preukázanie\nprávneho nároku na postup dotknutých orgánov voči jeho držiteľovi podľa tohto zákona, ako aj príslušnej\nlegislatívy súvisiacej s realizáciou a ukončením realizácie významnej investície. Na vydanie osvedčenia\n\nnie je právny nárok a na posudzovanie žiadosti o zmenu osvedčenia sa nevzťahuje správny poriadok.\nZ analýzy textu zákona o významných investíciách tak nevyplýva, že by osvedčenie vykazovalo znaky\nrozhodnutia, resp. opatrenia na účely SSP.\n78. Vo vzťahu k zákonnému vecnému bremenu však správny súd účastníkom konania pripomína aj\nznenie § 12 ods. 2 zákona o významných investíciách, podľa ktorého činnosti podľa odseku 1 je držiteľ\nosvedčenia povinný najmenej 15 dní vopred oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti. Rovnako tak treba\npoukázať aj na § 12 ods. 3 tohto zákona, ktorý v zmysle požiadavky primeranosti upravuje postupy\nsúvisiace s náhradou škody alebo s obmedzeniami pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti.\n79. Veľmi dôležitým aspektom posúdenia veci je potom aj charakter napadnutého osvedčenia v tom\nslova zmysle, na čo všetko oprávňuje jeho držiteľa. Správny súd tu poukazuje na § 7 ods. 4\nzákona o významných investíciách, podľa ktorého ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 1,\ndržiteľ osvedčenia prikladá osvedčenie k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania, integrovaného\npovoľovania, stavebného konania a konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa názoru\nsprávneho súdu z uvedeného ustanovenia vyplýva vo svojej podstate predbežný charakter napadnutého\nosvedčenia (§ 7 písm. e/ SSP), ktorý nasvedčuje tomu, že v momente svojho vydania ten ešte\nnespôsobuje zásah do právneho postavenia fyzických alebo právnických osôb (resp. aj zainteresovanej\nverejnosti).\n80. Ako totiž vyplýva z citovaného ustanovenia, osvedčenie je povinnou súčasťou k žiadostiam, ktorými\nsa začínajú vyvlastňovacie konanie, integrované povoľovacie konanie, stavebné konanie, konanie\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V každom z týchto konaní potom majú žalobcovia\nosobitným zákonom garantované postavenie účastníkov správneho konania, v ktorom môžu účinne\nbrániť svoje práva (resp. práva zainteresovanej verejnosti na životnom prostredí) a v ktorom môžu\nnásledne na to podať aj správnu žalobu (s možnosťou priznania odkladného účinku správnej žalobe).\n81. K uvedenej predčasnosti napokon správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR\nč. k. III. ÚS 391/2026-112 z 1. júla 2026. V danom prípade ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov, ktorá smerovala voči tu preskúmavanému uzneseniu žalovaného 1/ a osvedčeniu\nžalovaného 2/. Ústavný súd sa v odseku 31 svojho odôvodnenia venoval aj porušeniu práva na životné\nprostredie sťažovateľov a konštatoval predčasnosť podanej ústavnej sťažnosti. Tento súd uviedol:\n„Porušenie práva na priaznivé životné prostredie. Rovnaký záver o predčasnosti porušenia ústavných\npráv je nutné vztiahnuť aj na námietky týkajúce sa zásahu do práva na životné prostredie. Zo zákona\no významných investíciách je zjavné, že najprv je vydané osvedčenie o významnej investícii a až\nnásledne dochádza k začatiu konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorého účastníkmi\nmajú právo byť aj sťažovatelia, keďže sú investíciou priamo dotknutí. Z argumentácie sťažovateľov\nnie je dostatočne zjavná bezprostrednosť ohrozenia životného prostredia, keďže investičný projekt je v\npočiatočnej fáze prípravy a prípadný negatívne dopady alebo vplyvy na životné prostredie ešte môžu\nbyť posúdené práve v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). V rámci tohto\nprocesu budú posúdené aj relevantné obavy týkajúce sa ohrozenia kvality pitnej vody. Až následne\nbudú môcť sťažovatelia namietať, či uvedený verejný záujem bol prekonaný iným verejným záujmom,\nprípadne napadnúť nedostatky pri posudzovaní proporcionality.“\n82. Na základe uvedeného preto dospel správny súd k záveru, že napadnuté osvedčenie nie je\nspôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve a správny súd teda nemá ani právomoc na jeho\npreskúmanie. Správny súd preto neposudzoval ďalšie námietky žalobcov, keďže má za to, že presahujú\nrámec tohto súdneho konania, v ktorom došlo k odmietnutiu žaloby pre jej neprípustnosť.\n83. Z dôvodu pozitívneho vplyvu na rozhodovaciu činnosť verejnej správy správny súd však osobitne\nuvádza a zdôrazňuje, že v prípade (napríklad) vyvlastňovacieho konania plynie z ústavnej právnej\núpravy povinnosť každé vyvlastnenie odôvodňovať aj z hľadiska naplnenia verejného záujmu (čl.\n20 ods. 4 Ústavy SR). Z príloh k osvedčeniu žalovaného 1/ jednoznačne vyplýva, že predmetom\nvyvlastnenia tu môže byť veľké množstvo nehnuteľností. Bude jednoznačnou úlohou vyvlastňovacieho\norgánu v súlade s princípom primeranosti odôvodniť verejný záujem na vyvlastnení. Judikatúra pritom\ndôsledne vyžaduje, aby verejný záujem bol v každom jednotlivom prípade osobitne posúdený. Nebude\npreto postačovať len všeobecný odkaz na uznesenie žalovaného 2/, ktoré verejný záujem vo svojom\ntexte neuvádza (správny súd však nespochybňuje, že predpokladom vydania uznesenia je, že investičný\n\nprojekt je vo verejnom záujme), ako ani na osvedčenie žalovaného 2/, ktoré na dôvody verejného\nzáujmu síce odkazuje a pomenúva ich, ale nijak bližšie ich neodôvodňuje a nepodkladá ani konkrétnymi\npodkladmi. Ďalej správny súd v tejto súvislosti nespochybňuje, že projekt PVE H. – G. ako taký\nnemusí byť nevyhnutne uvedený v zoznamoch strategických dokumentov, no na druhej strane jeho\nabsencia v nich jednoznačne evokuje zvýšenú dôležitosť odôvodnenia jeho súčasného zaradenia pod\nvýznamnú investíciu podľa zákona o významných investíciách (osobitne treba uviesť ochranu vodnej\nnádrže ako zdroja pitnej vody pre obyvateľstvo v časoch klimatických zmien, ktoré môžu mať vplyv na\nzdroje pitnej vody). Zároveň preto treba zdôrazniť zásadnú úlohu orgánov verenej správy na ochrane\nživotného prostredia ako ústavou garantovaného práva (čl. 44 a 45 Ústavy SR), kde pri projektoch takého\nvýznamu, akým projekt PVE H. – G. nepochybne je (inak by zrejme nebol schválený ako významná\ninvestícia), je o to dôležitejšia spolupráca s účastníkmi konania, ako aj zainteresovanou verejnosťou,\naby bol dodržaný princíp účinnej súčinnosti (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) a odstránené pochybnosti\no možných negatívnych vplyvoch na životné prostredie. Zároveň správny súd dáva do pozornosti závery,\nku ktorým dospel v inej súdenej veci, ale ktorej závery môžu byť inšpiratívne v ďalších konaniach orgánov\nverejnej správy (obzvlášť v konaniach týkajúcich sa posudzovania vplyvov na životného prostredia),\na podľa ktorých pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie nie je prípustné rozdeľovanie projektu tak,\naby jeho jednotlivé súčasti nepodliehali takémuto posudzovaniu, hoci vcelku by tomuto posudzovaniu\npodliehať museli a zároveň v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ je predovšetkým taký postup,\nkeď posudzovanie vplyvov prebehne čo najskôr pri prvých úkonoch, ktoré sa posudzovania môžu týkať\n(pozri rozsudok Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. BA-5S/19/2019 zo 16. januára 2026).\nK ďalším účastníkom konania\n84. Pre úplnosť správny súd napokon uvádza, že žalobcovia 1/ až 4/ označili v správnej žalobe za\nďalších účastníkov konania subjekty: 1. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, IČO: 50 027 514;\n2. Obec Cinobaňa, IČO: 00 316 008; 3. Banskobystrický samosprávny kraj, IČO: 37 828 100; 4.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky; 5. SAPI - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky, IČO:\n45 733 848; 6. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 00 681 156; 7.\nMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky, IČO: 00 686 832; 8. Inštitút vodnej politiky, IČO: 45 787\n751; 9. H. H. J.. Žalobcovia 1/ až 4/ toto ich postavenie odvodili z toho, že títo podávali pripomienky\nv medzirezortnom pripomienkovom konaní k uzneseniu žalovaného 2/.\n85. Keďže uznesenie žalovaného 2/ a ani osvedčenie žalovaného 1/ nie sú spôsobilým predmetnom\nsprávneho súdneho konania, ako vyplynulo z predchádzajúcich častí právneho posúdenia veci\nsprávnym súdom, a zároveň medzirezortné pripomienkové konania nie je administratívnym konaním (čo\nv správnej žalobe akcentoval aj žalobca 5/, pozri odsek 16 odôvodnenia tohto uznesenia), nemajú podľa\nnázoru správneho súdu tieto subjekty ani právne postavenie ďalších účastníkov konania, a preto s nimi\nsprávny súd vo veci nekonal.\n86. Právne postavenie ďalšieho účastníka konania napĺňa ďalší účastník 1/ (t. j. Vodohospodárska\nvýstavba), keďže ten je držiteľom osvedčenia a z toho vyplývajúcich oprávnení. Vzhľadom na výrokovú\nčasť tohto uznesenia správneho súdu, ktorým nedošlo k zmene právneho postavenia ďalšieho účastníka\n1/, a spolu so skutočnosťou, že vydanie rozhodnutia o odkladnom účinku je zákonom lehotované (§ 187\nods. 3 SSP), tak v tejto fáze súdneho konania správny súd s ďalším účastníkom 1/ nekonal.\nVI. Záver\n87. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je neprípustná, keď správne\nsúdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne\nrozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis\n(§ 7 písm. h/ SSP), resp. správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä\nrozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery\norgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 7 písm. b/ SSP) a zároveň správne súdy\nnepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej,\nprocesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach\núčastníka konania (§ 7 písm. e/ SSP). Správny súd preto uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP\nodmietol žaloby pre ich neprípustnosť.\n\n88. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP. Žalobcovia procesne zavinili\nodmietnutie žaloby (neprípustnosť žaloby), správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania\nvoči žalobcom nepriznal, pretože ide o orgán štátnej správy, žiadne dôvodne vynaložené trovy konania\nmu nevznikli a žiadne si ani neuplatnil. Rovnako tak nepriznal právo na náhradu trov konania ani\nďalšiemu účastníkovi 1/, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.\n89. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s\n§ 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu voči výroku I. nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).\nProti tomuto uzneseniu voči výroku II. a III. možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.\nPovinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý\nsťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}