{"guid": "6ce923b2-4122-4893-9c90-1f53602a191a:ae115a45-6dde-458f-afa1-ff0683dfb3f0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100371.3", "spisova_znacka": "16SaZ/3/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16SaZ/3/2026 z 7. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. apríla 2026, sp. zn. 16SaZ/3/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100371.3", "identifikacne_cislo": "0726100371", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2026-04-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Szak/1/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "a9cfe3a4-7cde-45ef-9be5-5c1368deac5e:f9a94ed3-9ae4-410a-9351-56225b521b67", "datum": "2026-05-25", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-3", "nazov": "§ 88 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-2", "nazov": "§ 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae115a45-6dde-458f-afa1-ff0683dfb3f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100371.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100371.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100371.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16SaZ/3/2026\n0726100371\n07. 04. 2026\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100371.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, doklad totožnosti C. D. E. F., toho času umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava,\no správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č.\nG./XXXX-XX zo dňa 20. marca 2026, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutí o zaistení\n1. Žalovaný dňa 5. októbra 2025 vydal rozhodnutie č. G./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie\no administratívnom vyhostení“) o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky\nna územie Kazašskej republiky podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no pobyte cudzincov “) dôvodiac, že pre jeho zdokumentované správanie a opakované porušovanie\nverejného poriadku ohrozuje verejný poriadok Slovenskej republiky. Žalobcovi bol uložený zákaz vstupu\nna územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov Európskej únie na dobu 5\nrokov. Keďže žalobca ohrozoval verejný poriadok, lehota na jeho vycestovanie nebola určená a žalovaný\nvylúčil odkladný účinok prípadného odvolania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.\noktóbra 2025.\n2. V ten istý deň, 5. októbra 2025, bol žalobca zaistený rozhodnutím č. G./XXXX-XX (ďalej len\n„prvé rozhodnutie o zaistení“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel\nvýkonu administratívneho vyhostenia, v nadväznosti na čo bol umiestnený do Útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov v Medveďove (ďalej len „ÚPZpC“). Dĺžka doby zaistenia bola stanovená\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac do 5. decembra 2025. Prvé rozhodnutie o zaistení nadobudlo\nprávoplatnosť 5. októbra 2025.\n3. Dňa 21. októbra 2025 podal žalobca voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení odvolanie, ktoré\nvšak bolo podané oneskorene, v dôsledku čoho ho žalovaný vybavil iba prípisom zo 7. januára 2026,\nktorým Centru právnej pomoci ako vtedajšiemu zástupcovi žalobcu oznámil, že podané odvolanie\nnespĺňa podmienku včasnosti.\n4. Žalobca podal dňa 24. októbra 2025 prostredníctvom žalovaného správnu žalobu podľa § 221 ods. 2\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa jeho okamžitého\nprepustenia zo zaistenia, ktorú však dňa 30. októbra 2025 vzal v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa\n\n28. októbra 2025 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Konanie o tejto žalobe bolo\npreto uznesením č. k. 13SaZ/7/2025-9 z 3. novembra 2025 zastavené.\n5. V nadväznosti na podanú žiadosť o udelenie azylu rozhodol žalovaný dňa 30. októbra 2025\nrozhodnutím č. G./XXXX-XX (ďalej len „druhé rozhodnutie o zaistení“) tak, že žalobcu zaistil\nako žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktorý bol\npôvodne zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) tohto zákona, pretože podľa názoru\nžalovaného existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom\noddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac do 30. decembra 2025. Druhé rozhodnutie o zaistení nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 30. októbra 2025.\n6. Dňa 23. decembra 2025 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX (ďalej len „prvé rozhodnutie\no predĺžení zaistenia“), ktorým predĺžil zaistenie žalobcu vykonané na základe druhého rozhodnutia\no zaistení, so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23. februára\n2026. Prvé rozhodnutie o predĺžení zaistenia nadobudlo právoplatnosť dňa 23. decembra 2025.\n7. Dňa 21. januára 2026 podal žalobca prostredníctvom žalovaného správnu žalobu podľa § 221\nods. 2 SSP, domáhajúc sa jeho okamžitého prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe prvého\nrozhodnutia o predĺžení zaistenia, o ktorej rozhodol správny súd tak, že ju rozsudkom č. k. 19SaZ/2/2026\n– 29 z 3. februára 2026 zamietol ako nedôvodnú.\n8. Dňa 21. februára 2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX (ďalej len „druhé rozhodnutie\no predĺžení zaistenia“), ktorým opätovne predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21. marca 2026. Druhé rozhodnutie o predĺžení zaistenia\nnadobudlo právoplatnosť dňa 21. februára 2026.\n9. Dňa 20. marca 2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX (ďalej len „tretie rozhodnutie\no predĺžení zaistenia“), ktorým opätovne predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10. apríla 2026. Tretie rozhodnutie o predĺžení zaistenia\nnadobudlo právoplatnosť dňa 20. marca 2026.\nII. Správna žaloba\n10. Dňa 12. marca 2026 podal žalobca prostredníctvom žalovaného správnu žalobu podľa § 221\nods. 2 SSP, doručenú správnemu súdu dňa 17. marca 2026, ktorou sa domáhal jeho bezodkladného\nprepustenia zo zaistenia.\n11. Po stručnej rekapitulácii administratívneho konania žalobca namietal, že žalovanému opakovane\ntvrdil, že na území Slovenskej republiky má zabezpečené ubytovanie u pána B. H., ktorý vyhlásil,\nže žalobcovi zabezpečí ubytovanie a pomôže mu nájsť si prácu. Túto skutočnosť žalovaný v druhom\nrozhodnutí o predĺžení zaistenia vôbec nezohľadnil. Žalobca má právo byť umiestnený v zariadení\npre žiadateľov o azyl, územie Slovenskej republiky nechce opustiť, chce sa riadne zamestnať a byť\nplnohodnotným členom spoločnosti. Žalobca uznal, že v minulosti sa správal agresívne a nevhodne,\nčo bolo spôsobené okolnosťami, ktoré ho donútili takýmto spôsobom brániť svoje nároky a práva. Svoje\nkonanie ľutuje a do budúcna sa takému správaniu vyhne. Inštitút zaistenia má byť poslednou možnosťou,\ntzv. ultima ratio.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe skutkovo zhrnul priebeh administratívneho konania\nvyplývajúci z administratívneho spisu počnúc vydaním prvého rozhodnutia o zaistení až po druhé\nrozhodnutie o predĺžení zaistenia, pričom chronologicky popísal opakované protiprávne konanie žalobcu\nktoré malo za následok vydanie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, keďže žalovaný\npovažoval za dostatočne preukázané ohrozenie verejného poriadku. Žalobca má prejavy násilného\nsprávania, agresívneho vystupovania a opakovane verbálne útočí na osoby žijúce na území Slovenskej\nrepubliky. Toto jeho správanie sa prejavilo napríklad dňa 27. mája 2024 o 15.00 hod, keď vyústilo do\nbezpečnostného incidentu v spoločnosti I. J., J. ; dňa 28. mája 2024 o 13.30 hod. kedy neoprávnene\nvstúpil do uvedenej spoločnosti; dňa 24. augusta 2025, kedy musela byť privolaná hliadka Obvodného\noddelenia Policajného zboru Nové Mesto pracovníčkou K. J. (personálna agentúra, ktorá žalobcovi\nsprostredkúvala prácu), pretože žalobca sa jej opakovane hrubo vyhrážal (priestupok bol riešený\nnapomenutím); dňa 3. októbra 2025 kedy bol žalobca obmedzený na osobnej slobode podľa § 85\nods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu\nnebezpečného vyhrážania; pričom dňa 26. júna 2025 prijalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného\nzboru Dunajská Streda informáciu z personálneho oddelenia L. C., že so žalobcom bol rozviazaný\npracovný pomer z dôvodu, že sa v rámci skúšobnej doby správal agresívne.\n13. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu o poskytnutí ubytovania žalovaný argumentoval, že toto nespĺňa\npotrebné náležitosti, najmä neobsahuje notárom overený podpis vyhlasovateľa, adresu nehnuteľnosti,\n\nv ktorej má byť žalobcovi poskytnuté ubytovanie, ani právne postavenie vyhlasovateľa k takejto\nnehnuteľnosti, teda nie je možné overiť, či vyhlasovateľ môže ubytovanie žalobcovi skutočne poskytnúť.\nTakýto dôkaz teda nepreukazuje existenciu reálneho a kontrolovateľného ubytovania žalobcu na území\nSlovenskej republiky. Vo vzťahu k finančným prostriedkom v sume 600,- eur, ktoré má mať žalobca\nk dispozícii, žalovaný uviedol, že svoje tvrdenie nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal.\n14. Žalovaný zdôraznil, že žalobca na územie Slovenskej republiky pricestoval v roku 2024, a hoci si\ntu zlegalizoval pobyt (bol mu udelený prechodný pobyt na účel zamestnania), počnúc jeho príchodom\nneprejavil žiaden záujem požiadať o udelenia azylu, čo však učinil až po tom, ako bol umiestnený\nv ÚPZpC. Ani počas konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia neuviedol žiadne také\nskutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že má obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov.\nZ uvedeného je zrejmé, že žalobca nemal záujem žiadať o azyl alebo o jednu z foriem medzinárodnej\nochrany, v dôsledku čoho je žalovaný presvedčený, že jeho žiadosť bola podaná účelovo, s cieľom\noddialiť alebo zmariť výkon administratívneho vyhostenia.\n15. Z úradných záznamov hliadky Pohotovostnej motorizovanej jednotky, hliadky Mobilnej jednotky\nPolicajného zboru Bratislava a Oddelenia cudzineckej polície Dunajská Streda evidovaných\nv administratívnom spise je zrejmé, že žalobca svojím agresívnym konaním, či už počas konania\no administratívnom vyhostení alebo pred ním, predstavoval hrozbu pre verejný poriadok. V prípade jeho\numiestnenia do špecializovaného ubytovacieho centra a zariadenia pre žiadateľov o azyl by mohlo dôjsť\nk úteku žalobcu, čím by mu bolo umožnené pokračovať v protiprávnom konaní.\n16. Záverom žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by dostatočným spôsobom neskúmal skutkový\nstav a druhé rozhodnutie o predĺžení zaistenia riadne nezdôvodnil. Žalovaný v druhom rozhodnutí\no predĺžení zaistenia skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení pričom zistil, že žalobca nemá\nzabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky, keďže bol dňa 20. marca 2025\nodhlásený z adresy, na ktorej mal prechodný pobyt a od tej doby nepožiadal o vydanie novej\nidentifikačnej karty z dôvodu zmeny adresy. Žalobca taktiež nemá dostatočné finančné prostriedky\na nevie si zabezpečiť.\nIV. Relevantná právna úprava\nPodľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\nPodľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania\njeho rozhodnutia.\nPodľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\nPodľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o\nštátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\nPodľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §\n88 ods. 4.\nPodľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže\nštátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1\nrozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a\n\nmieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo\nveci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\nPodľa § 2 písm. h) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o azyle“), na účely tohto zákona sa rozumie žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného\nzboru (ďalej len „policajný útvar\") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon;\nžiadateľom je aj cudzinec\n1. počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie\nazylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe,\n2. počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo\nsprávnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia\no zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti.\nV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n17. Podkladom zaistenia žalobcu bolo v čase podania správnej žaloby žalovanému dňa 12. marca\n2026, resp. v čase jej predloženia správnemu súdu dňa 17. marca 2026, druhé rozhodnutie o predĺžení\nzaistenia, ktorým žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 21. marca 2026. Keďže k uplynutiu lehoty zaistenia\ndošlo skôr, ako správny súd stihol o žalobe rozhodnúť (na prejednanie a rozhodnutie veci má podľa § 228\nSSP 7 pracovných dní od jej predloženia, pričom koniec tejto lehoty pripadol na 26. marca 2026, kedy\nnariadil pojednávanie), dopytoval dňa 23. marca 2026 (prvý pracovný deň po uplynutí lehoty zaistenia)\nžalovaného, či došlo ku prepusteniu žalobcu zo zaistenia, alebo mu bolo zaistenie opätovne predĺžené,\nresp. či bol žalobca prezaistený z iného dôvodu. Žalovaný správnemu súdu oznámil, že dňa 20. marca\n2026 bolo zaistenie žalobcu tretím rozhodnutím o predĺžení zaistenia opätovne predĺžené, najviac do 10.\napríla 2026, pričom toto rozhodnutie bolo správnemu súdu doručené spolu s vyznačením právoplatnosti.\n18. Správny súd v nadväznosti na uvedené dopytoval Centrum právnej pomoci ako vtedajšieho zástupcu\nžalobcu, či žalobca trvá na podanej žalobe keďže došlo ku vydaniu nového rozhodnutia na podklade\nktorého je zaistený (tretie rozhodnutie o predĺžení zaistenia), avšak správny súd zároveň ozrejmil,\nže z dôvodu, že žalobca podal žalobu o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP (a nie\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení podľa § 221 ods. 1 SSP), predmet prieskumu\nneodpadol a dôvody na pokračovanie v konaní a prejednanie žaloby naďalej trvajú (pozri napríklad\nuznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szak/3/2024 z 9. augusta 2024).\nCentrum právnej pomoci správnemu súdu oznámilo, že žalobca trvá na podanej žalobe, pričom\nsprostredkovalo aj jeho žiadosť osobne sa zúčastniť na pojednávaní a teda žiadosť o predvedenie\na ustanovenie tlmočníka.\n19. Správny súd zrušil pôvodný termín pojednávania na 26. marca 2026 a vytýčil nový termín\npojednávania na 31. marca 2026 z dôvodu potreby naštudovania nového, tretieho rozhodnutia\no predĺžení zaistenia ako aj súvisiacich podkladov, pričom predvolal naň okrem žalovaného iba Centrum\nprávnej pomoci ako vtedajšieho zástupcu žalobcu, ktorému zároveň oznámil, že nevyhovuje žiadosti\nžalobcu o ustanovenie tlmočníka z/do ruského jazyka a o zabezpečenie jeho osobnej účasti na\npojednávaní jeho predvedením. Ku predvedeniu žalobcu by správny súd pristúpil iba v prípade, pokiaľ\nby jeho osobná účasť na pojednávaní bola nevyhnutná z dôvodu potreby jeho výsluchu, pričom správny\nsúd nepovažoval za potrebné ani účelné ho vypočuť, vzhľadom na viazanosť správneho súdu skutkovým\nstavom zisteným orgánom verejnej správy zachyteným v administratívnom spise, ako aj s ohľadom\nna zabezpečenie hospodárnosti konania. Účasť žalobcu na súdnom pojednávaní, prednes návrhu a\nochrana, ako procesných práv, tak aj žalobou uplatnených práv a oprávnených záujmov, mala byť\ndostatočne zabezpečená prostredníctvom prípadnej účasti Centra právnej pomoci ako jeho vtedajšieho\nzástupcu. Žalobca navyše ani nežiadal byť vypočutý o konkrétnych skutočnostiach relevantných pre\nrozhodnutie správneho súdu, žiadal iba toľko, aby mohol byť osobne na pojednávaní prítomný.\n20. V zápätí Centrum právnej pomoci oznámilo správnemu súdu, že žalobca vzal žiadosť o poskytnutie\nprávnej pomoci v predmetnom konaní späť, v dôsledku čoho sa na pojednávaní ako jeho zástupca\nnezúčastní. Správny súd požiadal Centrum právnej pomoci o čo najskoršie zaslanie rozhodnutia\no odňatí poskytovania právnej pomoci, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 2. apríla 2026, hoci\nneprávoplatné.\n21. Z dôvodu vzniku potreby zabezpečiť osobnú účasť žalobcu na pojednávaní ako aj zabezpečiť účasť\ntlmočníka z/do ruského jazyka, správny súd odročil pojednávanie na najskorší možný termín, kedy\n\nbol niektorý z tlmočníkov zapísaných do zoznamu tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky dostupný, t. j. na 7. apríla 2026.\n22. Ako už správny súd naznačil vyššie, na pojednávanie predvolal žalobcu, ktorého účasť bola\nzabezpečená prostredníctvom príslušného útvaru ktorý prevádzkuje ÚPZpC (§ 47 ods. 4 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., o Spravovacom a kancelárskom\nporiadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Žalobca v rámci jeho prednesu\nuviedol, že nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky, svoje predchádzajúce správanie\nľutuje a už sa nezopakuje. Zároveň súdu krátkou cestou predložil dokumenty na preukázanie jeho\ntvrdení, že v celej veci je obeťou konania jeho predchádzajúceho zamestnávateľa (jedná sa o čestné\nvyhlásenie pána B. H. z 18. februára 2026, zápisnicu o výsluchu žalobcu z 11. septembra 2025\nk okolnostiam nasvedčujúcim, že mal byť spáchaný prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214\nods. 1 Trestného zákona, oznámenie daňového úradu z 12. júna 2025, kompletné vyjadrenie žalobcu\nk incidentu a žiadosť o azyl 23. február 2026, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava\nIII z 15. decembra 2025 č. 2 G. XXX/XX/XXXX-X o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia voči\nžalobcovi pre prečin porušovania domovej slobody a prečin nebezpečného vyhrážania, upovedomenie\nprokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo 7. júla 2025 o odstúpení trestného oznámenia\nžalobcu z 12. júna 2025 v znení jeho doplnení z 24. júna 2025 a 30. júna 2025 Okresnej prokuratúre\nRevúca a dva ťažko čitateľné poradové lístky z Oddelenia cudzineckej polície Bratislava. Žalobca\nzároveň skutkovo ozrejmil svoje subjektívne presvedčenie o dôvodoch jeho zaistenia majúce pôvod\npráve u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, personálnej agentúry K. J..\n23. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil už skôr v podanom vyjadrení ku správnej žalobe a súhlasil\ns prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.\n24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm.\na) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa §\n221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.\n3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade tretieho rozhodnutia\no predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia\nsprávneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 7. apríla 2026.\n25. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa\n§ 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu\nnie je preskúmanie zákonnosti samotného tretieho rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1\npísm. c) zákona o pobyte cudzincov (keďže ani po vydaní tohto rozhodnutia žalobca netvrdil, že by mienil\npodať žalobcu podľa § 221 ods. 1 SSP a v tomto smere nedoplnil ani žalobné body), ktoré je podkladom\njeho zaistenia, ale posúdenie, či v predmetnom prípade nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré\nby zaistenie žalobcu prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho\nprepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať\ntrvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia].\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 4. augusta 2023 sp. zn. 2Sak/9/2023, ktorý\nbol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nč. 1/2024 pod č. 69/2023 konštatoval, že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia (podanej podľa\n§ 221 ods. 2 SSP) správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení\nzaistenia, ale najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe\no prepustenie zo zaistenia trvajú. Zároveň však správny súd vychádzal z rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu, podľa ktorej „Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho\nzaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť\nrozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania\nzaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP\niba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej\nslobody. ... Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným,\nči sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo\nmalo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť,\nči jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn. 10Sazk/13/2020).\n27. Žalobca v podanej žalobe namietal jedinú skutočnosť, prečo jeho zaistenie nie je ďalej účelné\na efektívne, a to, že má mať zabezpečené ubytovanie, čo napokon preukázal aj čestným vyhlásením\npána B. H. z 18. februára 2026, ktorý zároveň prisľúbil, že žalobcovi pomôže nájsť zamestnanie, pričom\n\nžalovaný na uvedené vôbec nereflektoval. Táto nezákonnosť v podobe nevyhodnotenia podmienok\nmožností uloženia menej závažných prostriedkov resp. alternatív zaistenia sa nesie celým jeho ďalším\nzaistením, minimálne od 19. februára 2026, kedy žalobca toto čestné prehlásenie predložil žalovanému.\nZaistenie je pritom prostriedkom ultima ratio.\n28. Správny súd zdôrazňuje, že primárnym dôvodom prvého zaistenia žalobcu bolo jeho administratívne\nvyhostenie podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že na území Slovenskej\nrepubliky ohrozuje verejný poriadok. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení z 5. októbra 2025\nnadobudlo právoplatnosť dňa 20. októbra 2025, pričom žalovaný zároveň vylúčil odkladný účinok\nprípadného odvolania a neurčil žalobcovi lehotu na vycestovanie. V nadväznosti na vydanie rozhodnutia\no administratívnom vyhostení bez určenia lehoty na vycestovanie bol žalobca dňa 5. októbra 2025\nzaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 5. decembra 2025. Keďže žalobca dňa 28. októbra 2025 požiadal o medzinárodnú ochranu, žalovaný\nrozhodol dňa 30. októbra 2025 o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) ako žiadateľa o azyl\nktorý bol pôvodne zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, u ktorého je však dôvodné\npodozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne\nvyhostenie. Lehota zaistenia bola určená najviac do 30. decembra 2025 a zaistenie bolo opakovane\npredlžované, naposledy tretím rozhodnutím o predĺžení zaistenia z 20. marca 2026, a to do 10. apríla\n2026.\n29. Správny súd konštatuje, že či už by žalobca bol preukázal zabezpečenie ubytovania a finančné\nzabezpečenie jeho pobytu (§ 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov), s ohľadom na konkrétnosti\ndanej veci by takéto zistenia boli irelevantné, pretože podľa § 89 ods. 2 druhej vety zákona o pobyte\ncudzincov je úplne vylúčené uloženie alternatív zaistenia, ak jeho zaistenie súvisí s konaním vo veci\nadministratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) tohto zákona, čo je aj\nprípad žalobcu. Konaním sa v tomto prípade rozumie celé konanie vo veci administratívneho vyhostenia\nod jeho začatia až po jeho vykonanie v podobe vycestovania cudzinca. Inými slovami, aj keby žalovaný\nvyhodnotil predložené čestné vyhlásenie ako spĺňajúce potrebné náležitosti (čo však v treťom rozhodnutí\no predĺžení zaistenia vylúčil), a že žalobca skutočne disponuje potrebnými peňažnými prostriedkami\n(resp. tieto by si vedel zaobstarať prácou), nemohlo a nemalo by to za následok prepustenie žalobcu zo\nzaistenia a uloženie mu povinnosti hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky.\n30. Hoci sa žalobca momentálne nachádza v zaistení z dôvodu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov (druhé rozhodnutie o zaistení), predpokladom zaistenia z uvedeného dôvodu bolo\npredchádzajúce zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) tohto zákona [na ktorý pritom ustanovenie\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov priamo odkazuje] (prvé rozhodnutie o zaistení), pričom\nuvedené zaistenie bezprostredne nadväzovalo na konanie o jeho administratívnom vyhostení z dôvodu\npodľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Primárny dôvod zaistenia žalobcu na účel výkonu\njeho administratívneho vyhostenia, ku ktorému žalovaný pristúpil z dôvodu, že žalobca ohrozuje verejný\nporiadok, je teda stále zrejmý a hmatateľný, pričom sa prenáša (reťazí) aj do nadväzujúcich konaní\no tzv. prezaistení z dôvodu existencie podozrenia, že žiadosť o udelenie azylu podal výlučne s cieľom\noddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a ďalších predĺžení zaistenia. Zákonodarca tieto\nväzby medzi administratívnym vyhostením cudzinca z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov a priamo nadväzujúcimi zaisteniami výslovne upravil v zákone o pobyte cudzincov\ntak, aby zamedzil nezvratným dôsledkom prípadných obštrukcií zo strany vyhostených cudzincov\nv podobe nedobromyseľne podávaných žiadostí o azyl, ktoré by mohli dočasne zamedziť vyhosteniu\ncudzinca a prípadne mu umožniť ďalej páchať činnosť pre ktorú bol z územia Slovenskej republiky\nvyhostený (ohrozovanie bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia) v prípade jeho\nprepustenia zo zaistenia.\n31. Hoci nebolo možné priznať námietke prezentovanej žalobcom relevanciu a posúdiť ju ako dôvodnú,\nsprávny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veciach zaistenia má posudzovať neformálne a nie\nje viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne\ndôvody, ako na tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Neformálny prístup sa prejavuje napríklad\nv tom, že pri preskúmavaní vecnej stránky správnej žaloby možno logicky vychádzať z toho, že žalobca\ns trvaním jeho zaistenia nesúhlasí, a to aj vtedy, ak by takýto záver nebol explicitne vyjadrený\nv žalobe, resp. by táto neobsahovala náležité odôvodnenie. Správny súd síce nie je povinný tieto\ndôvody vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už vyplývajú z judikatúry.\nAni na základe vlastnej činnosti však správny súd žiaden dôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp.\nneexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania nedetegoval.\n32. Vychádzajúc z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov sú kumulatívne\npodmienky zaistenia cudzinca ustanovené nasledovne: (i) musí ísť o žiadateľa o azyl, (ii) ide o štátneho\n\npríslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov,\n(iii) existuje dôvodné podozrenie, že žiadateľ podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť\nalebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a (iv) na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné\nmenej závažné (reštriktívne) prostriedky (princíp proporcionality). Tieto podmienky musia byť súčasne\nsplnené počas celého zaistenia.\n33. Splnenie ii) a iv) podmienky je nesporné, keďže žalobca bol prvým rozhodnutím o zaistení zaistený\npráve z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom uloženie alternatív\nzaistenia v žalobcovom prípade neprichádza do úvahy (ako konštatoval správny súd v odôvodnení\nvyššie).\n34. Správny súd považuje za splnenú aj ďalšiu podmienku i), a to, že sa žalobca aj naďalej považuje za\nžiadateľa o azyl. Podľa ustanovenia § 2 písm. h) zákona o azyle sa žalobca považuje za žiadateľa o azyle\naj počas konania na správnom súde o žalobe proti rozhodnutiu migračného úradu, ktorým mu azyl\nudelený nebol a nebola mu poskytnutá ani doplnkovú ochrana. Z vyjadrení žalovaného ako aj vlastných\npoznatkov správneho súdu je mu známe, že migračný úrad dňa 17. februára 2026 vydal rozhodnutie\no neudelení azylu žalobcovi a neposkytnutí mu doplnkovej ochrany, voči ktorému žalobca dňa 2. apríla\n2026 podal správnu žalobu, ktorá je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 18SaZ/3/2026 a konanie o nej\ndoposiaľ nie je právoplatne skončené.\n35. Vo vzťahu ku splneniu poslednej iii) podmienky správny súd konštatuje, že samotná skutočnosť,\nže cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu až neskôr, hoci aj v priebehu jeho zaistenia, nie je\ndostatočnou indíciou, že takáto žiadosť bola podaná účelovo a nemôže mu byť v konečnom dôsledku\npričítaná na ťarchu. Cudzinec môže podať žiadosť kedykoľvek počas jeho pobytu na území Slovenskej\nrepubliky a realizuje tým svoje právo, ktoré nie je nijako lehotované alebo limitované a ktoré mu\nzákon o azyle priznáva bez ďalšieho. Túto skutočnosť je potrebné zohľadňovať v kontexte ďalších\nskutočností, ktoré v priebehu zaistenia cudzinca vyšli najavo, ako napríklad aj časový horizont blížiaceho\nsa zrealizovania administratívneho vyhostenia, no podkladom by mali byť predovšetkým vlastné tvrdenia\ncudzinca, ktoré sám prezentoval napríklad v rámci výsluchov predchádzajúcich jeho zaisteniam resp.\npredĺženiam zaistenia. Pokiaľ sa však cudzinec odmietne vyjadriť ku novej skutočnosti, teda jeho vlastnej\nžiadosti o udelenie azylu, nemôže byť preňho prekvapivé, ak žalovaný vyhodnotí jeho konanie, t. j.\npodanie takejto žiadosti po jeho administratívnom vyhostení a v priebehu jeho zaistenia ako účelové.\n36. Z odôvodnenia tretieho rozhodnutia o predĺžení zaistenia vyplýva, že žalovaný dospel k záveru\no účelovosti žalobcovej žiadosti o udelenie azylu predovšetkým na základe jeho vlastných vyjadrení\nzachytených v zápisniciach ako aj na základe skutočnosti, že jeho žiadosť nasledovala po tom, ako\nbol administratívne vyhostený, zaistený a umiestnený do ÚPZpC Medveďov. Z administratívneho spisu\nsprávny súd zistil, že žalobca sa konštantne vyjadroval, že o azyl na území Slovenskej republiky požiadať\nnechce, pričom neprezentoval ani dôvody, ktoré by boli azylovo relevantné. Po tom, ako žalobca dňa\n28. októbra 2025 požiadal o azyl, mu bolo pred vydaním druhého rozhodnutia o zaistení umožnené\nvyjadriť sa, pričom túto možnosť nevyužil. Rovnako nevyužil ani ďalšie možnosti ozrejmiť svoje pohnútky,\nktoré ho viedli ku podaniu žiadosti o medzinárodnú ochranu, dňa 21. februára 2026 a 20. marca\n2026. Žalovaný preto dôvodne vychádzal z tvrdení, ktoré žalobca vypovedal bezprostredne po jeho\nprvotnom zaistení dňa 5. októbra 2025, podľa ktorých na územie Slovenskej republiky prišiel pre vidinu\nlepšieho života a zamestnania sa a že mu v jeho domovskej krajine nehrozí prenasledovanie z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo\nzastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a rovnako mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo\nponižujúce zaobchádzanie alebo trest smrti.\n37. Uvedené, hoci stručné, konštatovania žalovaného, spoľahlivo odôvodňujú záver, že už v čase\nvydania druhého rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov bol\njeho účel osvedčený a v priebehu trvania zaistenia nebol nijako spochybnený alebo vyvrátený zo strany\nžalobcu. Neuniklo totiž pozornosti správneho súdu, že žalobca, či už v správnej žalobe alebo priamo\nna pojednávaní, bližšie neozrejmil svoje pohnútky požiadať o azyl na území Slovenskej republiky a ani\nlen náznakom sa nezmienil, že má obavy z prenasledovania, mučenia, krutého, neľudského alebo\nponižujúceho zaobchádzania alebo trestu smrti v domovskej krajine. Aj tieto nedostatky tvrdení žalobcu\nsprávnemu súdu indikujú, že jeho žiadosť o udelenie azylu bola naozaj čisto účelová. Správny súd je toho\nnázoru, že vnútorné postoje týkajúce sa jeho žiadosti o udelenie azylu pretrvávajú a o azyl síce mohol\nskutočne požiadať z dôvodu, že na území Slovenskej republiky chce zotrvať, avšak nie pre niektorý z\nazylovo relevantných dôvodov, ale preto, že si uvedomuje, že územie Slovenskej republiky bude musieť\nopustiť v dôsledku vydania rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení.\n38. Na tomto mieste správny súd poukazuje na skorší a nedávny rozsudok č. k. 19SaZ/2/2026 z 3.\nfebruára 2026, najmä body 37 a 38 odôvodnenia, v rámci ktorého správny súd dospel ku rovnakým\n\nzáverom, že žalobca sa nijako nepričinil na tom, aby dementoval tvrdenia žalovaného, že žiadosť\no medzinárodnú ochranu podal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n39. Nad rámec nesplnenia vymedzených podmienok by nezákonnosť ďalšieho trvania zaistenia mohla\nvzniknúť aj v prípade, ak by bol žalobca zaistený dlhšie, ako pripúšťajú príslušné ustanovenia zákona\no pobyte cudzincov. Čo sa týka maximálnej prípustnej doby zaistenia cudzinca na účel podľa § 88a\nods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov túto\nlehotu odvíja od premisy, že dôvody pre zaistenie cudzinca podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov trvajú (sú splnené všetky podmienky) a zároveň toto zaistenie neprekročilo 6 mesiacov.\n40. Keďže žalobca bol na uvedený účel prvýkrát zaistený dňa 30. októbra 2025, maximálna lehota\nzaistenia uplynie v jeho prípade až 30. apríla 2026. Žalovaný pritom tretím rozhodnutím o predĺžení\nzaistenia určil trvanie zaistenia žalobcu najviac do 10. apríla 2026, a zákonná lehota zaistenia teda\nnebola doposiaľ, t. j. ani ku dňu rozhodovania správneho súdu, presiahnutá.\n41. Správny súd obiter dictum vo vzťahu k argumentácii, ktorú žalobca prezentoval na pojednávaní\n(skutkové okolnosti týkajúce sa jeho nezhôd s predchádzajúcim zamestnávateľom, ktoré mali vyústiť do\nsprávania ohrozujúceho verejný záujem) a k predloženým dôkazom uvádza, že tieto by eventuálne mohli\nbyť relevantné v konaní o žalobe vo veci jeho administratívneho vyhostenia, keďže v uvedenom konaní\nby bolo predmetom posúdenia, či žalobca skutočne ohrozuje alebo neohrozuje verejný poriadok v takej\nmiere, že naplnil predpoklad podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie o jeho\nadministratívnom vyhostení je však právoplatné a jeho zákonnosť nie je (a nemôže byť) predmetom\nprieskumu správneho súdu. Jedným dychom však treba dodať, že zákonodarca v § 82 ods. 2 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov upravil možnosť administratívne vyhostiť cudzinca bez ohľadu na\nskutočnosť, či došlo k jeho právoplatnému odsúdeniu za trestný čin. Inými slovami, aj keď žalobca\nargumentuje, že už ďalej nie je obvinený z prečinu porušovania domovej slobody a nebezpečného\nvyhrážania (čo preukázal uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III č. X G. XXX/XX/\nXXXX-X z 15. decembra 2025) žalovaný môže cudzinca vyhostiť aj v prípade, kedy sa nedopustil\nžiadneho konania ktoré by malo trestnoprávny postih, avšak svojim správaním (hoci aj jednorazovo,\navšak s veľkou intenzitou, prípadne aj opakovane s menšou intenzitou) ohrozujme verejný poriadok.\nPod ohrozením verejného poriadku sa rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom\ntýkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb\nalebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej\nsprávy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania. Žalobca pritom\nnepopiera, že by sa správania, popísaného žalovaným, opakovane dopustil. Neskorá je preto aj jeho\nprejavená ľútosť nad svojím správaním a sľub, že sa podobného správania už nedopustí. Navyše,\nžalobca ako žiadateľ o azyl v čase rozhodovania správneho súdu nie je zaistený z dôvodu, že by\npredstavoval hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu [§ 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov]. Napokon, ako už správny súd naznačil vyššie, nemôže v predmetnom konaní o preskúmanie\nzákonnosti trvania zaistenia vyhodnocovať, či žalovaný správne a zákonne administratívne vyhostil\nžalobcu z územia Slovenskej republiky a uložil mu zákaz vstupu na dobu 5 rokov a to aj na územie\nvšetkých členských štátov Európskej únie.\n42. S ohľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný naplnenie účelu zaistenia\nriadne osvedčil logickými úvahami vychádzajúcimi z vlastných vyjadrení žalobcu, účelnosť zaistenia\nkontinuálne existuje a zároveň správny súd nezistil, že tá by ku dňu jeho rozhodovania odpadla.\nDôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia pretože jeho účel pominul resp. potreba jeho prezaistenia\nna iný účel ku dňu rozhodovania správneho súdu nie je daná. Žalobca v správnej žalobe neprispel\nžiadnymi námietkami, ktoré by založili aspoň pochybnosť súdu, že jeho žiadosť o udelenie azylu nebola\npodaná účelovo v snahe vyhnúť sa výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Na základe vyššie\nuvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.\n43. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446\nods. 2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {"stav": {"sz": "2Szak/1/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "a9cfe3a4-7cde-45ef-9be5-5c1368deac5e:f9a94ed3-9ae4-410a-9351-56225b521b67", "datum": "2026-05-25", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "db2524da-25c9-4d97-a796-ff40e1eecf83:07467a5d-ab95-4e5f-bebe-29c6e8331114", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100412.1", "spisova_znacka": "2Szak/3/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Szak/3/2024 z 9. 8. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-08-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100412.1"}, {"guid": "eb789ae0-ef0c-406c-94d5-8aa1b74fd0f3:3d20c04c-b66a-4a73-b9f2-a4239db043b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100191.1", "spisova_znacka": "2Sak/9/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/9/2023 z 4. 8. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-08-04", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100191.1"}, {"guid": "938987cf-fc52-4be7-8fea-48af859d3c17:b338f25a-d8ba-41d3-87cb-35af09651056", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100115.1", "spisova_znacka": "19SaZ/2/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19SaZ/2/2026 z 3. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-02-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100115.1"}, {"guid": "76adda4c-e330-448a-8379-6eddb5d52d13:6e3efb4c-9b71-43c9-9e63-76c2ec535e3d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101675.1", "spisova_znacka": "13SaZ/7/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13SaZ/7/2025 z 3. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-11-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101675.1"}], "citovane_v": [{"guid": "66470889-3244-49e3-af75-e0a4372d21b9:04dcf4a0-bc67-4fb6-a2d9-aea1cfa8a1ff", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100512.2", "spisova_znacka": "14SaZ/3/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14SaZ/3/2026 z 30. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100512.2"}]}