{"guid": "15de96ae-c260-4b57-b93f-02a728e1fd41:2430316e-2315-45f5-bfd6-a8494038ef4e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100206.1", "spisova_znacka": "18SaZ/2/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18SaZ/2/2026 z 5. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. mája 2026, sp. zn. 18SaZ/2/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100206.1", "identifikacne_cislo": "0726100206", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2026-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Sak/3/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "b69f7cd2-0ba5-4c49-9d93-15742fc591ce:6c5cad51-7d7f-42db-a1c4-48c71846db00", "datum": "2026-07-16", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19a ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 19a ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 19a ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-d", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2430316e-2315-45f5-bfd6-a8494038ef4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100206.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100206.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100206.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n18SaZ/2/2026\n0726100206\n05. 05. 2026\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100206.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n18Saz/2/2026\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. B., doklad totožnosti: cestovný pas č. XXXXXXXXXX,\nadresa posledného trvalého pobytu v zahraničí: D. E. X/X, F. XX, G., H. C., t. č. Pobytový tábor Rohovce,\nzastúpený: Centrum právnej pomoci - kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o\nsprávnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I.: J./XXXX-X zo dňa 17.\ndecembra 2025, takto\nrozhodol:\n18Saz/2/2026\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n18Saz/2/2026\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Žalovaným rozhodnutím č. I.: J./XXXX-X zo dňa 17. decembra 2025 Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, migračný úrad rozhodol vo veci žalobcu tak, že žalobcovi:\n1/ Neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. zákona o azyle (ďalej len\nako „zákon o azyle“);\n2/ Neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. d/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n2. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že sa žalobca dostavil na Oddelenie azylu Policajného\nzboru Humenné, kde požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území\nSlovenskej rpeubliky z dôvodu, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by bol trestne stíhaný kvôli tomu,\nže je na zozname hľadaných osôb.\n\n3. Správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že zo skutkových zistení vyplýva, že žalobca\nodôvodnil svoju žiadosť najmä obavami z prenasledovania v Ruskej federácii v súvislosti s jeho\nčlenstvom v organizácii Hizb ut-Tahrir al-Islami (ďalej aj ako „Hizb ut-Tahrir“), ako aj všeobecnými\ntvrdeniami o diskriminácii z dôvodu náboženstva a národnosti. Uviedol, že bol členom uvedenej\norganizácie, podieľal sa na jej aktivitách a po zistení záujmu bezpečnostných orgánov o jeho osobu\nopustil krajinu pôvodu. Následne sa zdržiaval na Ukrajine, kde uzavrel manželstvo, a po ďalšom vývoji\nsituácie požiadal o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky. Ako primárny dôvod uvádzal\naj snahu o zlúčenie s manželkou nachádzajúcou sa v Holandsku.\n4. Správny orgán poukázal na to, že predchádzajúce jeho rozhodnutie bolo rozsudkom správneho súdu\nzrušené s pokynom opätovne posúdiť vec, najmä vo vzťahu k charakteru organizácie Hizb ut-Tahrir a\nk posúdeniu aktivít žalobcu.\n5. Po doplnení dokazovania správny orgán vychádzal z výpovedí žalobcu, predložených listinných\ndôkazov a z informácií o krajine pôvodu. Konštatoval, že organizácia Hizb ut-Tahrir je v Ruskej federácii\npovažovaná za teroristickú a jej činnosť je zakázaná, pričom za členstvo a aktivity v nej hrozia vysoké\ntresty odňatia slobody. Zároveň poukázal na to, že podobné zákazy existujú aj v ďalších štátoch a že\nčinnosť organizácie je spájaná s radikalizačnými a extrémistickými aktivitami.\n6. Na tomto základe správny orgán dospel k záveru, že prípadné trestné stíhanie žalobcu v krajine\npôvodu by nebolo prenasledovaním v zmysle azylového práva, ale legitímnym postihom za porušenie\ntrestnoprávnych predpisov, keďže žalobca vedome vstúpil do organizácie považovanej za teroristickú\na aktívne sa podieľal na jej činnosti. Zdôraznil, že azyl nie je určený na ochranu osôb vyhýbajúcich sa\ntrestnému stíhaniu za takéto konanie.\n7. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o diskriminácii z náboženských dôvodov, správny orgán ich nepovažoval\nza relevantné, keďže uvádzané skutočnosti nedosahovali intenzitu prenasledovania. Rovnako nebolo\npreukázané, že by žalobca čelil prenasledovaniu z dôvodu svojej národnosti, pričom jeho tvrdenia mali\nvšeobecný charakter bez individualizácie.\n8. Na základe uvedeného správny orgán uzavrel, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu,\nkeďže nepreukázal existenciu odôvodnenej obavy z prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených\nv zákone o azyle.\n9. Žalovaný následne skúmal splnenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany. Konštatoval,\nže žiadateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí uloženie ani výkon trestu smrti. Na\ndruhej strane však na základe dostupných informácií nemožno vylúčiť, že by bol vystavený mučeniu\nalebo neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu, najmä v súvislosti s možným výkonom trestu za\njeho činnosť. Poukázal pritom na nepriaznivé a často neľudské podmienky v ruských väzenských\nzariadeniach, vrátane systémového násilia, nedostatočnej zdravotnej starostlivosti a zhoršujúcich sa\nkontrolných mechanizmov po odstúpení Ruskej federácie od relevantného medzinárodného dohovoru.\nZa štandardných okolností by preto žiadateľ spĺňal podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.\n10. Napriek tomu migračný úrad dospel k záveru, že v prípade žiadateľa sú splnené dôvody na jeho\nvylúčenie z doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle, keďže existujú dôvodné\npodozrenia, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Tento záver oprel\nnajmä o stanovisko Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého je žiadateľ podozrivý z aktivít v oblasti\npolitického a náboženského extrémizmu, ako aj o jeho vlastné vyjadrenia potvrdzujúce členstvo a aktívnu\nčinnosť v organizácii Hizb ut-Tahrir, vrátane udržiavania kontaktov a šírenia jej ideológie.\n11. Migračný úrad zdôraznil, že ideológia a činnosť uvedenej organizácie sú v rozpore s demokratickými\nprincípmi, podporujú radikalizáciu a môžu viesť k extrémizmu a ohrozeniu bezpečnosti štátu. V tejto\nsúvislosti poukázal aj na medzinárodné záväzky v oblasti boja proti terorizmu, vrátane rezolúcie\nBezpečnostnej rady OSN č. 1624 (2005), a na skutočnosť, že už samotné členstvo a podpora takejto\norganizácie môže predstavovať relevantný dôvod na vylúčenie z medzinárodnej ochrany.\n12. Správny orgán sa zaoberal aj námietkami právnej zástupkyne žiadateľa voči stanovisku Slovenskej\ninformačnej služby, avšak tieto nepovažoval za dôvodné. Uviedol, že stanovisko SIS je zákonným\n\npodkladom rozhodovania, pričom migračný úrad nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť,\nale je povinný ho hodnotiť v kontexte ostatných zistení.\n13. Na základe uvedeného migračný úrad uzavrel, že hoci žiadateľovi v prípade návratu hrozí vážne\nbezprávie, napĺňa podmienky na jeho vylúčenie z doplnkovej ochrany z dôvodu ohrozenia bezpečnosti\nštátu. Zároveň konštatoval, že rozhodnutie o neudelení medzinárodnej ochrany nepredstavuje\nrozhodnutie o vyhostení, pričom otázka prípadného návratu žiadateľa je predmetom samostatných\nkonaní.\nII. Žaloba a jej dôvody\n14. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17. decembra 2025 podal žalobca prostredníctvom právneho\nzástupcu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a žalobcovi priznal náhradu\ntrov konania.\n15. Svoju žalobu odôvodnil tým, že trvá na vyjadrení, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí\nvysoký trest odňatia slobody kvôli účasti v organizácií Hizb ut-Tahrir. Žalovaný rozhodol o neudelení azylu\nna základe skutočnosti, že organizácia Hizb ut-Tahrir je v Ruskej federácií považovaná na teroristickú\norganizáciu a za účasť v nej, jej podporovanie sú v Ruskej federácií vysoké tresty, a to nie len\nfinančné ale aj odňatia slobody. Žalobca tvrdí, že Žalovaný sa nedostatočne zaoberal posúdením jeho\núčasti v organizácií, Žalovaný sa zameral len na tvrdenia a skutočnosti preukazujúce, že organizácia\nHizb ut-Tahrir je považovaná za teroristickú skupinu a je zakázaná vo viacerých štátoch. Žalovaný\nnezohľadnil skutočnosť, že organizácia Hizb ut- Tahrir má nenásilnú povahu, ani v Ruskej federácií\nneboli dostatočným spôsobom preukázané a dokázané jej teroristické aktivity.\n16. Ďalším dôvodom, prečo sa Žalobca rozhodol pre opustenie krajiny pôvodu je jeho moslimské\nvierovyznanie a politické aktivity, zúčastňoval na protestných podujatiach na ochranu práv moslimov\na obyvateľom tatárskej národnosti, ktorí sú v Ruskej federácií prenasledovaní a neprávom zatýkaní.\nŽalobca uvádza, že kvôli jeho vierovyznaniu ako aj hláseniu sa k tatárskej národnosti je v krajine pôvodu\nprenasledovaný a v prípade návratu do nej mu hrozí nezákonné prenasledovanie, zatknutie, nezákonný\nproces a v konečnom dôsledku má obavy o svoj život z uvedených dôvodov.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n17. Vo vyjadrení žalovaný poukazuje, na to, že právna zástupkyňa žalobcu poukázala na zákonnú\nmožnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov. Žalovaný v tejto súvislosti však uvádza, že žalobca o\ntúto formu ochranného statusu v správnom konaní nežiadal ani netvrdil, že existujú také skutočnosti,\nktoré by jednoznačne na túto formu ochrany poukazovali.\n18. Žalobca vyjadruje v správnej žalobe obavy z vysokého trestu odňatia slobody kvôli účasti v\norganizácii Hizb ut-Tahrir. Domnieva sa, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že organizácia Hizb utTahrir má nenásilnú povahu a teroristické aktivity jej neboli dostatočne dokázané. Žalovaný sa k týmto\nskutočnostiam podrobne vyjadril v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tiež odkázal aj na\nrozhodnutie NSS SR spis. zn. 6Sak/2/2024, podľa ktorého je pri vyhodnocovaní dôvodov na udelenie\nazylu potrebné zohľadniť tú skutočnosť, či žiadateľ je súčasťou skupiny, ktorej činnosť smeruje proti\ndemokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu či základným ľudským právam. Najvyšší súd\nSR dospel k záveru, že azyl nechráni tie osoby, ktoré sa podieľajú na agresii alebo otvorene presadzujú\nideológiu odporujúcu základným hodnotám demokratickej spoločnosti. Tento právny názor je vyjadrený\naj v komentári k Ústave SR, kde autor jednoznačne konštatuje, že zastávanie politických názorov, ktoré\nsú dôvodom na poskytnutie azylu podľa Ústavy SR, je na účely poskytnutia azylu relevantné, iba ak je\nspojené s účelom, obsahom a rozsahom ochrany práv v demokratickej spoločnosti, čím sa rozumie, že\nuplatňovanie politických práv zamerané na deštrukciu demokratickej spoločnosti nepodlieha ústavnej\nochrane.\n\n19. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej dvomi vetami vyjadruje, že žalobca je okrem „politických\ndôvodov“ prenasledovaný aj za svoje moslimské vierovyznanie a tatársku národnosť. Tieto tvrdenia\nvšak v správnej žalobe vôbec nešpecifikovala ani ničím nepodložila. Žalovaný má za to, že aj týmito\nskutočnosťami sa dostatočne zaoberal v preskúmavanom rozhodnutí.\n20. Žalovaný podrobne a precízne odôvodňuje v napadnutom rozhodnutí aj skutočnosti, pre ktoré sa\nv prípade doplnkovej ochrany rozhodol aplikovať vylučovaciu klauzulu ustanovenia § 13c ods. 2 písm.\nd) zákona o azyle. Žalovaný konfrontoval žalobcu s dôkazmi vypovedajúcimi o bezpečnostnom riziku\nžalobcu, a to v oblasti politického a náboženského extrémizmu. Žalovaný v priebehu administratívneho\nkonania uskutočnil niekoľko osobných pohovorov so žalobcom, dal vyhľadať množstvo informácií\no krajine pôvodu žalobcu a o organizácií Hizb ut-Tahrir, ku ktorej sa žalobca otvorene hlási ako\naktívny člen. Žalovaný v rozhodnutí analyzuje aj ideologický základ a pôsobenie tejto organizácie,\nvčítane jej hodnotenia zo strany iných štátov. Vo svetle dôkazných prostriedkov, na ktoré odkazuje v\nrozhodnutí, žalovaný v závere konštatuje, že žalobca podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany\nnespĺňa, nakoľko jej pre uplatnenie vylučovacej klauzuly nie je hoden. Žalovaný súčasne poukazuje na\nskutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím o administratívnom vyhostení, vrátení alebo\nvydaní do krajiny jeho pôvodu.\nIV. Relevantné právne predpisy\n21. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického\nnásilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach,\nktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany,\nktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom\ntrestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v\nčase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\nkonaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n22. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\nna tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný\nza uplatňovanie politických práv a slobôd.\n23. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n24. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa\n§ 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.\n25. Podľa § 13 ods. 2 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ\na/ sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti\npodľa medzinárodných dokumentov,\nb/ sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako\npožiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, alebo\nc/ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.\n\n26. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v\nčase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu,\nakým sa uplatňujú, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol\nalebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, postavenie a osobné pomery\nžiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n28. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n29. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu: Odkaz pod 7a – Trestný zákon.\n30. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n31. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\n32. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n33. Podľa § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je\ndôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.\n34. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, správny orgán je povinný dať účastníkom\nkonania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n35. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a/ SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\na priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil\nsprávnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP,\npodľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k\nzáveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\n\n36. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. I.: J./XXXX-X zo dňa 17. decembra\n2025 ktorou žalovaný rozhodol vo veci žalobcu tak, že žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1\npísm. a/ zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. d/ a § 20 ods. 4\nzákona o azyle. Žalobca v rámci svojej žaloby namieta, že mu v prípade návratu do krajiny pôvodu\nhrozí vysoký trest odňatia slobody za údajnú účasť v organizácii Hizb ut-Tahrir. Ďalej namieta, že\nžalovaný nedostatočne posúdil jeho konkrétnu účasť v tejto organizácii, pričom sa žalovaný sústredil\niba na všeobecné označenie organizácie Hizb ut-Tahrir za teroristickú a jej zákaz v rôznych štátoch.\nĎalším dôvodom prenasledovania je jeho moslimské vierovyznanie, pričom z dôvodu vierovyznania a\nnárodnosti mu hrozí prenasledovanie, nezákonné zatknutie a nespravodlivý proces.\n37. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská, ktoré sú štandardne v azylových\nkonaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu: Základnou\nzásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej\nzásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené\nvšetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí\nzabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali\nskutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu\nsvoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04. 2013 - R\n110/2013).\n38. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za\nsituácie dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) a\nže ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania\nči riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť\nzávažné dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám\nkonania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú\nvychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci\nmedzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\njednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti\no medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú\ntvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014\nzo dňa 13.01.2015). V mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j.\nvtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie\nžiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď\nžiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti,\nže k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\n39. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp.\nzn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa\n09.04.2013).\n40. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017).\n\n41. Správny súd v Bratislave uvádza, že v novom administratívnom konaní sa žalovaný riadil\nusmernením a právnym názorom vyjadreným v predošlom zrušujúcom rozsudku Správneho súdu\nv Bratislave sp. zn. 19Saz/1/2025, pričom aj požadovaným spôsobom doplnil dokazovanie.\n42. Z obsahu administratívneho spisu má tunajší súd za preukázané, že britská vetva organizácie\nHizb Ut-Tahrir je na základe zákona proti terorizme zakázaná v Spojenom kráľovstve. Zákaz Hizb UtTahrir sa vzťahuje na globálnu organizáciu, ako aj na všetky regionálne pobočky vrátane Hizb UtTahrir Británia. Vtedajší minister vnútra Spojeného kráľovstva James Cleverly sa o organizácii Hizb UtTahrir vyjadril, že „sa jedná o antisemitskú organizáciu, ktorá aktívne propaguje a podporuje terorizmus\nvrátane chválenia a oslavovania otrasných útokov zo 7. októbra 2023. Schvaľovanie útokov zo 7. októbra\na súvisiacich incidentov zo strany Hizb Ut-Tahrir, ako aj opis Hamasu ako hrdinov na ich centrálnej\nwebovej stránke predstavuje podporu a povzbudzovanie terorizmus.“ V tejto súvislosti správny súd\nv Bratislave dodáva, že organizácia/skupina Hamas, sa nachádza na zozname skupín a subjektov\n- ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2025/1577 z 29. júla 2025, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb,\nskupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje spoločná pozícia 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických\nopatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2025/207, teda skupina Hamas je\npovažovaná Slovenskou republikou za teroristickú skupinu. Ďalej sa vtedajší minister vnútra Spojeného\nkráľovstva James Cleverly vyjadril, že Hizb Ut-Tahrir má históriu schvaľovania a oslavovania útokov\nproti Izraelu a útokov proti Židom vo všeobecnosti. Vtedajší minister bezpečnosti Spojeného kráľovstva\nTom Tugendhat o skupine Hizb Ut-Tahrir uviedol, že táto jasne povzbudzuje a propaguje terorizmus.\nZ administratívneho spisu ďalej vyplýva, že aj Nemecko zakázalo Hizb Ut-Tahrir v roku 2003 pre\nantisemitskú propagandu a väzby na extrémistické siete.\n43. Z obsahu administratívneho spisu je taktiež zrejmé, že okrem Spojeného kráľovstva a Nemecka\nniekoľko ďalších krajín zakázalo Hizb Ut-Tahrir pre jej rôzne aktivity, vrátane Činy, Egypta, Bangladéša,\nPakistanu, Indonézie, Jordánska, Kazachstanu, Kirgizska, Libanonu, Ruska, Saudskej Arábie,\nTadžikistanu a Turecka. Rakúsko zakázalo symboly Hizb Ut-Tahrir v roku 2021.\n44. Ďalej dokazovaním žalovaný zistil, že Globálna sieť pre extrémizmus (GNET) so sídlom na Kings\nCollege v Londýne, považuje Hizb Ut-Tahrir za nadnárodnú teroristickú organizáciu, pričom vo svojom\nčlánku z 09.05.2025 uviedla, že Hizb Ut-Tahrir sa zasadzuje za vytvorenie globálneho islamského\nkalifátu. Ďalej GNET poukázalo na prepojenie Hizb Ut-Tahrir Indonézia (HTI) a násilný extrémizmus\nv Indonézii, keď vyšetrovanie odhalilo viac ako 25 odsúdených teroristov vrátane Bahruna Naima –\nkľúčovej postavy v sieťach ISIS s prechádzajúcimi väzbami na HTI. Hizb Ut-Tahrir napokon GNET\noznačila za inkubátor extrémizmu a dopravný pás k terorizmu.\n45. Projekt boja proti extrémizmu so sídlom v Spojených štátoch (CEP), definuje Hizb Ut-Tahrir ako\nmedzinárodné islamistické hnutie, ktoré sa snaží zjednotiť moslimov pod jedným islamským kalifátom,\npričom Hizb Ut-Tahrir schvaľuje koncept džihádu. Ďalej CEP poukázala na to, že jednotlivci spojený s\nHizb Ut-Tahrir sa zapojili do násilných činov. Mnohí mladší členovia indokrinovaní Hizb Ut-Tahrir, ako\nnapríklad notoricky známa postava ISI „Džihádista John“ sa pridali k džihádistickým skupinám.\n46. Indický denník The Hindu vo svojom článku zo dňa 14.06.2025 uviedol, že Národná vyšetrovacia\nagentúra (NIA) vykonala razie v Indii v rámci prípadu teroristického sprisahania súvisiaceho so\nzakázanou skupinou Hizb Ut-Tahrir, pričom NIA uviedla, že „mladí ľudia boli motivovaní šíriť násilie\nv snahe zvrhnúť demokraticky zvolenú indickú vládu a nastoliť islamský štát riadený právom šaría“.\n47. V nadväznosti na uvedené tunajší súd má za to, že žalobcovi s väzbami na Hizb Ut-Tahrir, ktorý\nsa sám považuje za člena Hizb Ut-Tahrir, nie je možné udeliť azyl v zmysle § 13 zákona o azyle.\nŽalovaný v administratívnom konaní si zaobstaral dostatočný počet zdrojov a riadne vyhodnotil takto\nzískané informácie o činnostiach organizácie Hizb Ut-Tahrir, ktorej členom je žalobca. Správny súd má\nz v administratívnom konaní získaných dôkazov za preukázané, že skupina Hizb Ut-Tahrir otvorene\npresadzuje ideológiu odporujúcu základným hodnotám demokratickej spoločnosti (neznášanlivosť voči\niným skupinám obyvateľstva, podpora násilného zvrhnutia demokraticky zvolenej vlády a ďalšie), pričom\nžalobca sám seba považuje za člena tejto organizácie s napojením a kontaktom na viacerých ďalších\nčlenov tejto organizácie, počas administratívneho ako ani súdneho konania sa nijako nedištancoval\nod konania Hizb Ut-Tahrir alebo jej ideológie. V tomto smere tunajší súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sak/2/2024 zo dňa 30.04.2024, „kasačný súd\n\nzastáva názor, že dostatočne objektívne informácie o skupine osôb, ktoré majú vyhranený ideologický\nkontext a zreteľné prvky národnostnej alebo inej neznášanlivosti, zohrávajú významnú rolu pri posúdení\ndôvodnosti poskytnutia azylovej ochrany žiadateľa, ktorý je súčasťou takejto skupiny. O to viac, ak\ntáto skupina pácha ozbrojené útoky a svojou činnosťou tak mieri proti demokratickým princípom,\nspoločenskému usporiadaniu, či základným ľudským právam. Najvyšší správny súd týmto nepopiera,\nže koncept zastávania politických názorov ako dôvodu pre udelenie medzinárodnej ochrany by mal byť\nvzhľadom k vývoju ľudskoprávnych noriem medzinárodného práva chápaný čo najširšie. Uznáva tiež,\nže element odporu voči zahraničnej politike RF je v prípade žalobcu zjavný už len z titulu jeho samotnej\núčasti v RDZ. Jedným dychom však dodáva, že členstvo žiadateľa v ozbrojenej extrémistickej skupine,\nna ktorom svoju žiadosť o azyl zakladá a odôvodňuje svojím vlastným politickým presvedčením, je\npotrebné vyhodnocovať v kontexte samotného zmyslu a účelu azylového inštitútu. Z ustálenej judikatúry\nNS SR vyplýva, že „azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto\nz dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je\nobčanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany\npred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú\nzákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré\nsú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v\nobmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.“ Vychádzajúc z tohto\npoňatia, nemožno ani rozširujúcim výkladom prijať záver o dôvodnosti poskytovania azylovej ochrany\nz politických dôvodov žiadateľovi, ktorý sa podieľa na vojenskej agresii alebo otvorene presadzuje\nideológiu odporujúcu základným hodnotám demokratickej spoločnosti.“\n48. Ohľadom žalobcovej námietky v správnej žalobe, že sa žalovaný v konaní dostatočne nezaoberal\nposúdením účasti žalobcu v organizácii Hizb Ut-Tahrir, správny súd uvádza, že táto námietka nie\nje spôsobilá zmeniť vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca počas pohovorov v rámci\nadministratívneho konania vždy keď sa jednalo o tému týkajúcu sa organizácie Hizb Ut-Tahrir hovoril\no tejto organizácii ako o „našej organizácii“, resp. „naša organizácia Hizb Ut-Tahrir al Islami“ a podobne.\nTeda z reči žalobcu je zrejmé, že sám seba minimálne považuje za člena tejto organizácie, vie o mieste\npobytu viacerých členov tejto organizácie (vie o tom, že na Slovensku viac členov niet), a doteraz je\nv kontakte s viacerými členmi. Napokon v zápisnici z pohovoru so žalobcom zo dňa 24.04.2024 žalobca\nexplicitne potvrdil, že je členom Hizb Ut-Tahrir od roku 2016.\n49. V súvislosti s azylovým dôvodom prenasledovania kvôli svojmu moslimskému vierovyznaniu,\npríslušnosti k tatárskej národnosti a politickým aktivitám, správny súd sa nestotožnil ani s týmto\nazylovým dôvodom. Podľa príručky UNHCR: Kritéria a postupy pri udeľovaní štatusu utečenca podľa\nKonvencie z r. 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov (Ženeva, 1992), kapitola\nII., časť B, bod (3), perzekúcia z náboženských dôvodov môže mať rôzne formy, ako napríklad\nzákaz príslušnosti k náboženskej komunite, zákaz vykonávať náboženské obrady v súkromí alebo\nna verejnosti, zákaz poskytovať alebo prijímať náboženskú výchovu, alebo tiež zavedenie závažných\ndiskriminačných opatrení voči osobám iba preto, že praktizujú svoje náboženstvo alebo že prináležia ku\nkonkrétnemu náboženskému spoločenstvu. V prípade žalobcu neboli preukázané žiadne konkrétne akty\nprenasledovania smerujúce priamo voči jeho osobe. V súvislosti so svojím moslimským vierovyznaním\nuviedol iba to, že sa nezúčastňoval podujatí, na ktorých sa podával alkohol, pričom jeho nadriadený mu\nodporúčal, aby sa takýchto podujatí zúčastňoval. Takýto postoj nadriadeného však nemožno považovať\nza prenasledovanie v zmysle azylového práva, ani za diskrimináciu dosahujúcu potrebnú intenzitu, ktorá\nby odôvodňovala poskytnutie medzinárodnej ochrany. Zároveň tento azylový dôvod žalobca nerozvinul\nani v podanej správnej žalobe, zostal iba u všeobecného konštatovania tvrdeného prenasledovania\nmoslimov a príslušníkov Tatárskej národnosti v Rusku. Počas pohovorov v administratívnom konaní\nani v správnej žalobe neuviedol jediný konkrétny problém, ktorý by súvisel s jeho národnosťou. Podľa\nspomínanej príručky UNHCR, kapitola II., časť B. bod (2), rozdiely v prístupoch k rôznym skupinám\nľudí skutočne existujú vo väčšej alebo menšej miere vo všetkých ľudských spoločenstvách. Osoby,\nktoré v dôsledku toho majú menej priaznivé postavenie, sa však nestávajú preto automaticky obeťami\nprenasledovania. Iba v špecifických situáciách sa táto diskriminácia obsahovo kryje s perzekúciou. Taký\nprípad nastáva v prípade diskriminačných opatrení s veľmi závažnými dôsledkami pre postihnutú osobu,\nnapr. vážne obmedzovanie práv vykonávať povolanie, vyznávať svoje náboženstvo alebo obmedzovanie\nprístupu do vzdelávacích ustanovizní, ktoré sú inak otvorené pre všetkých občanov.\n\n50. V prípade žalobcu individuálne okolnosti preukázané neboli. Jeho problémy sa mali podľa jeho\ntvrdenia začať až v roku 2017, teda krátko po tom, čo sa stal členom v Rusku zakázanej organizácie\nHizb Ut-Tahrir (2016), čo podľa názoru súdu aj logicky súvisí. Žalobca v konaní nepreukázal, že by\nbol v krajine pôvodu prenasledovaný kvôli svojej viere, alebo z dôvodu národnosti. V prípade žalobcu\nvšak nie je možné vylúčiť, že bude v Rusku stíhaný za účasť v Rusku zakázanej organizácii Hizb UtTahrir. Správny súd ešte uvádza, že žalovaný správne poukázal na skutočnosť, že v prípade návratu by\nžalobcovi hrozil trest obdobne ako iným osobám v štátoch, ktorých právne poriadky sankcionujú členstvo\nalebo účasť na činnosti teroristických organizácií. Avšak samotné trestné postihovanie za takéto konanie\nv Ruskej federácii nemožno bez ďalšieho považovať za formu prenasledovania v zmysle azylového\npráva. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4SžoKS\n57/2006 z 27.02.2007, „...osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním za takýto trestný\nčin, nie sú utečencami, pretože utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou bezprávia a nie osobou\nutekajúcou pred zákonom.“ Na doplnenie súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že aj Slovenský právny\nporiadok pozná a dôrazne postihuje trestné činy terorizmu a extrémizmu (viď dvanásta hlava, prvý diel\nzákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon).\n51. Napokon v otázke azylu správny súd nakoniec uvádza, že žalobca poukázal aj na zákonnú\nmožnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov, avšak tu musí správny súd konštatovať, že žalobca\no takúto formu ochrany v administratívnom konaní nepožiadal ani neuviedol skutočnosti, ktoré by jej\npriznanie odôvodňovali. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR a\nNajvyššieho súdu SR, podľa ktorej námietka nevysporiadania sa s humanitným azylom nie je dôvodná,\nak žiadateľ existenciu takýchto dôvodov v konaní netvrdil.\n52. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/11/2009, „K námietke navrhovateľa,\nohľadne neudelenia azylu z humanitných dôvodov, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť,\nže zákon o azyle výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne\nrozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže nejde o nárok,\no ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho\norgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa, že správny orgán sa možnosťou\nudelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal neobstojí, najmä za situácie, keď nebolo sporné, že\nnavrhovateľ v priebehu administratívneho konania ani netvrdil, že existujú dôvody v tomto ustanovení\nuvedené.“\n53. Keďže v prípade žalobcu neboli splnené podmienky na udelenie azylu, zaoberal sa ďalej žalovaný\nposúdením, či žalobca spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Tá\nsa poskytuje v prípadoch, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol žiadateľ po návrate do\nkrajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Za takéto bezprávie sa považuje najmä\nuloženie alebo výkon trestu smrti, mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,\nprípadne vážne a individuálne ohrozenie života alebo telesnej integrity v dôsledku svojvoľného násilia\npočas ozbrojeného konfliktu.\n54. Hoc žalobca v rámci svojej žaloby namieta najmä neposkytnutie azylu a týmto smerom aj uvádza\nžalobné námietky, správny súd konštatuje aj správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného\nv časti neposkytnutia doplnkovej ochrany.\n55. Správny súd uvádza, že migračný úrad na základe dostupných informácií dospel k záveru, že\nnemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by žalobca bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený\nvážnemu bezpráviu, a to najmä v súvislosti s možným výkonom trestu za jeho údajné členstvo v\norganizácii Hizb Ut-Tahrir. Migračný úrad pritom vychádzal z princípu individuálneho posudzovania a\nkonštatoval, že existuje reálna možnosť, že by sa žalobca v Ruskej federácii stal obeťou takéhoto\nzaobchádzania, pričom za štandardných okolností by mu prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany.\n56. Doplnkovú ochranu však žalobcovi žalovaný nepriznal v dôsledku § 13c ods. 2 písm. d/ a § 20\nods. 4 zákona o azyle. Správny orgán si pred opätovným posúdením žiadosti žalobcu o azyl opätovne\nvyžiadal stanoviská Slovenskej informačnej služby (SIS) a Vojenského spravodajstva (VS), ktoré\nposudzujú nebezpečnosť žiadateľa z hľadiska možného ohrozenia bezpečnostných záujmov Slovenskej\nrepubliky. Následne bola migračnému úradu dňa 13.08.2025 doručená odpoveď SIS pod č. K./XXXXX-X/XXXX. Uvedená odpoveď obsahuje oznámenie, že žalobca „predstavuje bezpečnostné riziko\n\nspočívajúce v skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku politického\nextrémizmu a náboženského extrémizmu, extrémizmu prejavujúceho sa násilným spôsobom a v\nškodlivom sektárskom zoskupení. “ Slovenská informačná služba zdôraznila, že „poznatky poskytnuté\nv jej stanoviskách sú migračnému úradu poskytované výlučne v rozsahu, ktorý je možný vzhľadom\nna zákonný rámec plnenia jej úloh podľa zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v\nznení neskorších predpisov a tiež v rozsahu, ktorý jej umožňujú zdieľať zahraničné bezpečnostné a\nspravodajské služby v súlade s pravidlami medzinárodnej spolupráce a ochranou zdrojov informácií“.\n57. Pri svojom rozhodovaní vo veci neposkytnutia doplnkovej ochrany správny orgán zohľadnil\na postupoval v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/2020-63 z\n15.marca 2023, najmä bodu 85, kde sa výslovne uvádza, že na osvedčenie nebezpečenstva pre\nbezpečnosť SR nestačí len odkaz na stanovisko SIS, ale správny orgán je povinný ho autonómne\nvyhodnotiť ako akýkoľvek iný dôkaz, a to v kontexte s ostatnými relevantnými podkladmi, vrátane\nvyjadrení cudzinca. Správny súd ďalej konštatuje, žalovaný so žalobcom vykonal dňa 17.09.2025\ndoplňujúci pohovor, počas ktorého bol s uvedenou skutočnosťou konfrontovaný a oboznámil sa so\nzákladnými dôvodmi stanoviska. Zároveň dostal priestor sa k uvedenému stanovisku vyjadriť.\n58. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/18/2010 zo dňa 30.10.2010, ,, ak žiadateľ splna\npodmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, je vylúčený z oprávnenia na doplnkovú ochranu tam,\nkde existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť...\nNebezpečenstvo žiadateľa je však treba popísať a uviesť ako štátny orgán dospel k uvedenému názoru.“\n59. Správny súd uvádza, že v danom prípade správny orgán posudzoval nebezpečnosť žalobcu\nnajmä na základe informácií o organizácii Hizb Ut-Tahrir, v kontexte stanoviska SIS a rezolúcie\nBezpečnostnej rady OSN č. 1624 zo dňa 14. septembra 2005, ako aj s prihliadnutím na stanovisko\nSlovenskej informačnej služby. Tá vo svojom vyjadrení označila žalobcu za bezpečnostné riziko. Na\nzáklade týchto skutočností, spolu s jeho členstvom v uvedenej organizácii, správny orgán dospel k\nzáveru, že existujú objektívne dôvody domnievať sa, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre\nbezpečnosť Slovenskej republiky. S týmto odôvodnením správny súd súhlasí a v celom rozsahu\nodkazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie správny súd zdôrazňuje,\nže podľa vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/18/2010, postačuje na vylúčenie\nz oprávnenia na doplnkovú ochranu už len samotná existencia vážnych dôvody domnievania sa,\nže osoba predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Čo v prípade žalobcu skutočne existuje a to\nv kontexte v konaní predloženej správy SIS a jeho členstva v organizácii Hizb Ut-Tahrir. Žalobca sám\nv administratívnom ale aj v následnom súdnom konaní konzistentne tvrdil, že je členom tejto organizácie,\nsám sa za člena považuje, má prepojenie na viacerých ďalších členov tejto organizácie a dokazovaním\nbolo preukázané, že uvedená organizácia ako celosvetová organizácia je spojená s extrémizmom\n(Indonézia), neznášanlivosťou voči iným skupinám obyvateľstva (zdokumentovaný antisemitizmus),\nsnahou zvrhnutia demokraticky zvolenej vlády (India) a taktiež existujú dôkazy o či už radikalizácii jej\nčlenov pre neskoršie páchanie teroristických činov (napr. džihádista John), napojenie iných vetiev Hizb\nUt-Tahrir na páchanie terorizmu samotného, alebo oslavovania terorizmu páchaného organizáciou, ktorú\nSlovenská republika považuje za teroristickú (Hamas).\n60. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a\npreto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\n18Saz/2/2026\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\n\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "2Sak/3/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "b69f7cd2-0ba5-4c49-9d93-15742fc591ce:6c5cad51-7d7f-42db-a1c4-48c71846db00", "datum": "2026-07-16", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f"}, {"guid": "97a9d96c-e3a6-431e-832f-26b718204f38:8ed8f8b7-e50a-4871-9e5a-5c9af4f88ad7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1017200326.3", "spisova_znacka": "8SaZ/1/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8SaZ/1/2017 z 15. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017200326.3"}], "citovane_v": []}