{"guid": "1b76cc15-b67f-47c3-82f5-b8e0642c7e05:eafa6197-f51f-40da-8d0e-58a3cc84164d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100188.1", "spisova_znacka": "20SaZ/2/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 20SaZ/2/2026 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. apríla 2026, sp. zn. 20SaZ/2/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100188.1", "identifikacne_cislo": "0726100188", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8a", "nazov": "§ 8a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17a", "nazov": "§ 17a SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eafa6197-f51f-40da-8d0e-58a3cc84164d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100188.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100188.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100188.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n20SaZ/2/2026\n0726100188\n30. 04. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100188.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Uzbecká republika (ďalej len „Uzbekistan“), posledné bydlisko v krajine\npôvodu: C. D. XX, E. F., G., toho času: Pobytový tábor Rohovce, SR, zastúpený: Slovenská humanitná\nrada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci\nazylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného D. D.: A./XXXX-X zo dňa 17.12.2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu č.\nD.: A./XXXX-X zo dňa 17.12.2025, vo výrokoch 1/ a 2/ , ktorými žalovaný neudelil azyl a neposkytol\ndoplnkovú ochranu žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, cestovný pas Uzbekistanu č. H., zrušuje a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný rozhodnutím č. D.: A./XXXX-X zo dňa 17.12.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\nrozhodol, že žalobcovi sa neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“);\nneposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje\nazyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje\ndoplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, predovšetkým že žalobca požiadal o\nudelenie azylu z náboženských dôvodov. Patrí pod šafióvskú odnož sunnitského islamu a vládna\nstrana patrí pod hanafíjskú odnož sunnitského islamu. Šafeji sú pod tlakom vládnucej triedy, sú\npotláčaní a neznášajú ich. Tiež sú pod tlakom polície, ktorá ich kontroluje a nenecháva ich na\npokoji.Druhým dôvodom je obava z uväznenia v prípade návratu do krajiny pôvodu. V Uzbekistane\nbol spoluproducentom filmu s názvom E. I., v ktorom hlavnú postavu stvárnil jeho kamarát J. K.. Na\nfilme sa podieľal ako producent,pričom na starosti mal finančné zastrešovanie nákladov spojených s\nprodukciou tohto filmu, avšak na obsahu filmu sa nepodieľal. Režisérom filmu s islamskou tematikou\nbol Shawkat Jayron, ktorý ho z komerčných dôvodov umiestnil aj na internetový portál Youtube. Asi\no dva mesiace po tomto umiestnení na Youtube si troch producentov, režiséra a predstaviteľa hlavnej\núlohy predvolala polícia. Na oddelení boli vypočutí a po vyhrážkach o uväznení boli prepustení na\nslobodu. Od menovaného ako producenta filmu polícia žiadala peniaze, pričom po zaplatení čiastky\n15.000 US dolárov mal povinnosť sa raz do mesiaca hlásiť na policajnej stanici. Menovaný sa domnieva,\n\nže problémy so štátnymi orgánmi mal kvôli tomu, že film, ktorý produkoval, prezentuje modernizáciu a\ndemokratizáciu islamu a nie je v súlade s islamským vyučovaním a náboženstvom.\n3. Žalobca predložil rozhodnutie Oddelenia vnútorných záležitostí regiónu Andijan o uplatnení\npreventívneho opatrenia v neprítomnosti voči obvinenému (ďalej aj len ako rozhodnutie o uplatnení\npreventívneho opatrenia). V znení uvedeného opatrenia je žalobca obvinený z porušenia čl. 244-1 časť\n3 bod g), čl. 190, časť 3 bod a) a čl. 141 časť 2 Trestného zákona Uzbekistanu. Ďalej predložil predvolania\nna súd zo 04.10.2021 a z 08.08.2024 a v elektronickej forme ukážku filmu a fotografiu s titulkami z filmu.\n4. Žalovaný na základe získaných informácií posudzoval mieru náboženskej slobody v Uzbekistane, so\nzameraním na postavenie hanafijskej a šáfiovskej školy v rámci islamskej právnej školy v tejto krajine.\nHanafijská (Hanafi) islamská právna škola je podľa dostupných zdrojov v Uzbekistane dominantnou\nprávnou školou. Vo verejne dostupných zdrojoch nenašiel žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali,\nže by medzi stúpencami hanafijskej školy a šáfiovskej (Shafi’i) školy v Uzbekistane vo všeobecnosti\nexistovala vážna neznášanlivosť, ktorá by prípadne dosahovala úroveň násilných konfliktov.\n5. Správa Ministerstva zahraničných vecí (ďalej len „MZV“) USA o stave náboženskej slobody v\nUzbekistane za rok 2022 iba stručne informuje, že „väčšina moslimov v Uzbekistane sú suniti školy\nHanafi“. Správa sa nezmieňuje o konfliktoch medzi stúpencami právnych škôl Hanafi a Shafi’i. Podobne\nani Správa MZV USA o stave náboženskej slobody v Uzbekistane za rok 2023) sa nezmieňuje o\nkonfliktoch medzi stúpencami právnych škôl Hanafi a Shafi’i.\n6. Tak, ako to potvrdzujú informácie o náboženskej slobode v Uzbekistane, samotná príslušnosť k\nnáboženskej skupine Shafi’i nezakladá dôvod na prenasledovanie žalobcu.\n7. Žalobca podľa žalovaného môže mať subjektívne obavy, tieto však na základe dostupných informácií\no Uzbekistane nemožno subsumovať pod to, že patrí pod náboženskú vetvu Shafi’i, ktorá sa v krajine\nnestretá so žiadnymi problémami. Čo sa týka produkcie filmu E. I., ktorý má prekážať štátnym orgánom,\nžalovaný vyčítal žalobcovi že v pohovore uviedol, že nebol trestne stíhaný, ale z predvolaní, ktoré\ndo predložil (priamo počas pohovoru, 3 otázky po otázke o trestnom stíhaní) vyplýva, že v krajine\npôvodu je, resp. bol obvinený za trestné činy podľa čl. 244-1, časť 3, bod g); čl. 190, časť 3, bod a)\na čl. 141, časť 2 Trestného zákona Uzbekistanu. Žalovaný rozobral články 244, 190 a 141 Trestného\nzákona Uzbekistanu a dôvodil, že trestné stíhanie žalobcu môže súvisieť s filmom, ktorého mal\nbyť spoluproducentom. Vyplýva to aj z jeho výpovede, podľa ktorej je problémom, že film prezentuje\nmodernizáciu a demokratizáciu v isláme, čo je problémom najmä pre ortodoxných moslimov. Toto\ntvrdenie však žalobca podľa žalovaného nedokázal nijako preukázať, nakoľko ani sám vo svojej výpovedi\nneuviedol, že by bol oficiálne trestne stíhaný a jeho obvinenie vyzistil správny orgán až z materiálov,\nktoré do konania predložil.\n8. Žalovaný dodal, že podľa žalobcom predložený materiálov bol na nejaké súdne konanie v súvislosti\ns jeho obvinením predvolaný už 04.10.2021, pričom po tomto dátume sa ešte vrátil do Uzbekistanu,\nnormálne tam niekoľko mesiacov žil, vybavil si cestovný pas a vycestoval z krajiny pôvodu. Ak by išlo\no závažné obvinenie jeho osoby, tak by mu toto nebolo umožnené a štátne orgány by sa ho minimálne\npokúsili stíhať väzobne. Rovnako trestné sadzby za uvedené trestné činy sú veľmi nízke a väčšinou ide\niba o peňažné pokuty. Trest odňatia slobody hrozí iba v prípade naplnenia kvalifikovaných skutkových\npodstát, kedy by išlo o konanie závažným spôsobom, čo nie je prípad žalobcu. Žalobca spomínal, že\npolicajtom musel zaplatiť úplatok 15 000 dolárov, čo svedčí o tom, že trestné konanie mohlo slúžiť aj\nako snaha o jeho vydieranie z dôvodu získať z neho finančný prospech, čo možno definovať ako trestnú\nčinnosť a nie ako azylovo relevantné prenasledovanie menovaného. Rovnako hroziace tresty vo forme\npokuty nenapĺňajú definíciu prenasledovania vyplývajúcu zo zákona o azyle.\n9. Žalovaný ďalej uviedol, že dostupné zdroje opisujú štýl vládnutia v Uzbekistane vo všeobecnosti\nako autoritársky, avšak nie až tak vysoko represívny, ako tomu bolo počas predchádzajúceho režimu\nprezidenta K. L.. Vláda prezidenta B. A. vykonala od konca roku 2016 určité reformy, ktoré rozšírili\nokrem iného aj náboženskú slobodu. Uzbekistan sa podľa svojej ústavy deklaruje ako sekulárny štát,\n\npričom má vlastnú formu sekularizmu. Ústava Uzbekistanu (čl. 61) výslovne stanovuje, že „náboženstvo\nje oddelené od štátu“ a štát nesmie presadzovať žiadne náboženstvo ako štátne. Zároveň garantuje\nslobodu vyznania a právo jednotlivcov prejavovať svoje náboženstvo osobne aj spoločne (čl. 31). Islam\nje v Uzbekistane väčšinovým náboženstvom a jeho praktizovanie je vo všeobecnosti spoločensky aj\nštátne akceptované. Štát umožňuje činnosť oficiálne registrovaných mešít, náboženské vzdelávanie v\nschválených inštitúciách, konanie hlavných islamských sviatkov, púte a náboženské rituály v súlade\ns vnútroštátnymi predpismi. Nezávislé správy medzinárodných organizácií opakovane uvádzajú, že\nväčšina praktikujúcich moslimov v Uzbekistane môže vykonávať svoje náboženstvo bez zásadných\nprekážok, pokiaľ sa pohybujú v rámci oficiálnych noriem a nepôsobia v neregistrovaných či extrémisticky\noznačených skupinách. Represívne zásahy sa typicky týkajú iba osôb podozrivých z napojenia na\nradikálne alebo zakázané hnutia, neoficiálnych kazateľov, osôb šíriacich extrémistické materiály. Tieto\nzásahy sú motivované bezpečnostnými a protiextrémistickými politikami, nie prenasledovaním bežných\nveriacich moslimov. Dôkazná situácia v konkrétnom konaní nepreukázala, že by žiadateľ patril k\nskupine osôb, ktorá je v Uzbekistane systematicky prenasledovaná, ani že by jeho náboženské praktiky\npresahovali rámec všeobecne tolerovaného moslimského náboženského života. Neuviedol skutočnosti,\nktoré by ho spájali s radikálnymi či neregistrovanými skupinami, ani nepreukázal zásahy štátnych\norgánov namierené priamo proti nemu z dôvodu jeho viery. Z uvedených dôvodov možno uzavrieť,\nže Uzbekistan ako sekulárny štát vo všeobecnosti zabezpečuje náboženské slobody väčšinovým\nmoslimom. Náboženské obmedzenia sa od roku 2016 postupne liberalizovali a ich liberalizácia prebieha\naj naďalej, pričom väčšina bežných veriacich môže slobodne praktizovať islam v rámci registrovaných\nnáboženských inštitúcií. Podľa týchto informácií neexistujú dôkazy, že by Uzbekistan v súčasnosti\nsystematicky zadržiaval alebo trestal veriacich len z dôvodu ich bežnej náboženskej praxe, ani že by\ndochádzalo k širokospektrálnemu prenasledovaniu moslimskej populácie. Zásahy štátnych orgánov\nsa typicky vzťahujú len na osoby podozrivé z aktívneho šírenia extrémistických materiálov alebo zo\nzapojenia do zakázaných radikálnych skupín. Ide o konania motivované bezpečnostnými dôvodmi, nie\no prenasledovanie z náboženských dôvodov.\n10. O tom že žalobca nie je žiadny náboženský aktivista za reformáciu islamu v Uzbekistane, u ktorého\nexistuje riziko prenasledovania z náboženských dôvodov, hovorí aj fakt, že vyššie uvedený film bral\nako biznis, na ktorom chcel zarobiť peniaze. Preto možno náboženské dôvody jeho konania absolútne\nvylúčiť. V zmysle rozsudku súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-71/11 a C-99/11 z 05.09.2012\n„obava žiadateľa z prenasledovania je oprávnená vtedy, ak príslušné orgány s ohľadom na osobnú\nsituáciu žiadateľa zastávajú názor, že je dôvodné sa domnievať, že po jeho návrate do jeho krajiny\npôvodu bude vykonávať náboženské úkony, ktoré ho vystavia skutočnému riziku prenasledovania.\nPri individuálnom posudzovaní žiadosti o získanie postavenia utečenca uvedené orgány od žiadateľa\nnemôžu odôvodnene požadovať, aby sa týchto svojich náboženských úkonov vzdal.“ Nakoľko menovaný\nsa na žiadne konkrétne náboženské prejavy neodvoláva, nikdy žiadne nevykonával a ani neplánuje\nvykonávať, a film s náboženskou tematikou bol pre neho iba biznis, nie je dôvod ani požadovať vzdania\nsa nejakých náboženských úkonov, resp. prejavov.\n11. V Uzbekistane neexistujú správy o väznení osôb z náboženských dôvodov bez akéhokoľvek základu.\nSú výlučne správy o väznení osôb napojených na organizácie, ktoré sú vládou vnímané ako teroristické,\nčo nie je prípad žalobcu. K tomu však treba dodať, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sža 44/2010 nemožno osoby väznené za členstvo v takýchto organizáciách považovať za\nnábožensky prenasledované nakoľko „výkon štátnej moci orgánom, ktorý je v rámci preverovania\npodozrenia z členstva v teroristickej organizácii nemôže byť dôvodom pre udelenie azylu, keď navyše\nosoba podozrivá zo spáchania trestného činu je po zadržaní prepustená na slobodu a v krajine\npôvodu nemá žiadne problémy.“ Je teda výlučne v pôsobnosti štátu vykonávať takúto jurisdikciu nad\nsvojimi občanmi. Články Trestného zákona Uzbekistanu, podľa ktorých je menovaný obvinený, sú\núplne štandardné a samé o sebe nezakladajú dôvod na ich spochybňovanie. Štát ich využíva na boj s\nterorizmom, extrémizmom, s ekonomickou trestnou činnosťou a chráni nimi práva ostatných občanov\nkrajiny. Treba dodať, že žalobca nebol v Uzbekistane odsúdený a ani väzobne stíhaný. Pokiaľ sa cítil\nnevinný, mal si obhájiť' svoje práva v trestnom konaní, ktoré bolo vedené. Ak mal naopak pocit, že je\ntoto trestné stíhanie zneužívané na to, aby od menovaného policajti získali financie, tak mal možnosť\nsa obrátiť na ich kontrolné orgány, čo neurobil. Absolútne teda nevyužil možnosť vyriešiť svoj problém\nv krajine pôvodu, resp. sa ani len nepokúsil získať vnútroštátnu ochranu pred konaním policajtov, čo\nje základným predpokladom na to, aby sa mohol v prípade absencie vnútroštátnej ochrany dožadovať\nochrany medzinárodnej. V zmysle Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov sa osoba\n\nmôže dožadovať medzinárodnej ochrany v zahraničí až po tom, ako objektívne preukáže, že mu bola\nodopretá vnútroštátna ochrana zo strany štátnych orgánov. To však v prípade menovaného preukázané\nnebolo, nakoľko z jeho výpovede a samotného konania je zrejmé, že svoje problémy mohol a mal\nriešiť v krajine pôvodu a nebol nútený z nej odísť. V súvislosti s jeho náboženským presvedčením\na profesionálnou prácou na filme nebolo v konaní preukázané, že by v Uzbekistane boli voči nemu\nprijaté akty tak závažného charakteru, že by napĺňali kritéria prenasledovania v zmysle zákona o azyle.\nV prípade korupčného správania policajtov išlo o páchanie trestnej činnosti, a tu žalovanému chýba\nakýkoľvek pokus o riešenie tohto problému v Uzbekistane.\n12. U žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny\nsvojho pôvodu, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv\na slobôd, žalovaný dospel k záveru, že jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako\nposkytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany SR cudzím štátnym príslušníkom, adekvátna. Z\nuvedeného dôvodu žalovaný v jeho prípade k udeleniu azylu v zmysle § 8 zákona o azyle nepristúpil.\n13. K neudelenie doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti\nalebo jeho výkonu, v prípade žalobcu je aplikácia tejto formy trestu vylúčená. Uzbekistan zrušil trest\nsmrti od 01.01.2008, pričom bol nahradený dlhodobými trestami, resp. doživotným trestom. Uzbekistan\nsa tiež stal stranou Druhého opčného protokolu Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach o úplnom zrušení trestu smrti, čím potvrdil svoj záväzok k jeho odstráneniu. Tento záväzok aj\nv praxi dodržiava. Zároveň žalobcovi nehrozí mučenie ani neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie\nani trest. Nikdy tam nebol objektom takéhoto konania a neexistuje ani predpoklad, že by sa mal\nstať obeťou takéhoto konania v budúcnosti. Od roku 2016 prebieha v Uzbekistane rozsiahla reforma\nbezpečnostných zložiek a justície. Z hľadiska medzinárodných správ je v Uzbekistane zakotvený\nzákonný zákaz mučenia. Uzbekistan zakotvil absolútny zákaz mučenia v Trestnom zákonníku, explicitne\nkriminalizoval mučenie podľa definície z Dohovoru OSN, prijal reformy, ktoré posilnili súdnu kontrolu\nnad zadržaním a výsluchmi. Výrazne sa znížil aj počet prípadov zlého zaobchádzania, pričom mučenie\nprakticky vymizlo. Rozsiahle mučenie, typické pre obdobie pred rokom 2016, už nie je systematické,\nzaznamenané prípady sú izolované a vyšetrované, existuje zlepšenie prístupu štátnych orgánov, prístup\nk advokátom, obmedzenie moci tajnej služby a vyššia miera kontroly prokuratúry. Bežným občanom\nlen kvôli tomu, že sú trestne stíhaní, nehrozí v krajine žiadne systematické násilie, mučenie či represie.\nRizikové sú len špecifické kategórie (extrémisti, radikálne náboženské skupiny, opoziční aktivisti), čo\nžiadateľ neuviedol. Hrozí mu síce trestné stíhanie, ale po analýze jeho prípadu je najpravdepodobnejšou\nsankciou finančná pokuta. Nepodmienečný trest odňatia slobody je prakticky možné vylúčiť. Žiadateľ\nnavyše neuviedol žiadne individuálne znaky, ktoré by ho odlišovali od bežnej populácie, ako napríklad\npolitická opozícia, aktivizmus, prepojenie na zakázané náboženské skupiny, predchádzajúce zatknutia,\nmediálna viditeľnosť, dlhodobý konflikt so štátnymi orgánmi. Bez takýchto faktorov nie je možné\nvyvodiť reálne riziko, že by bol po návrate vystavený mučeniu alebo neľudskému zaobchádzaniu. V\npohovore prezentoval, že aj film, kvôli ktorému mal problémy, produkoval z finančných dôvodov a nie z\ndôvodov náboženských. Dá sa predpokladať, že obdobnú pozíciu by uviedol aj pred štátnymi orgánmi\nUzbekistanu, ak by bol v danej veci vypočúvaný. Na základe zlepšenej ľudsko-právnej situácie, absencie\nsystematického mučenia, individuálne neutrálneho profilu žiadateľa, a existencie reálnej vnútroštátnej\nochrany, nie je možné konštatovať, že by žiadateľovi hrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia alebo\nneľudského zaobchádzania. Podmienky doplnkovej ochrany nie sú splnené. Rovnako ako v časti azylu,\nsa aj v tomto prípade možno odvolať na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-71/11 a C-99/11 z 05.09.2012.V\nUzbekistane v súčasnosti neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt v zmysle\nmedzinárodného práva a situácia v krajine takto nie je ani zo strany medzinárodného spoločenstva\nchápaná. Na základe výkladu pojmu vojnový konflikt v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č.\nC-285/12 Diakite v. Belgicko sa má však pojem vnútroštátny ozbrojený konflikt z hľadiska poskytnutia\nmedzinárodnej ochrany vykladať v tom zmysle, „že existenciu vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu\ntreba na účely uplatnenia tohto ustanovenia pripustiť, pokiaľ ozbrojené sily štátu čelia jednej alebo\nviacerým ozbrojeným skupinám alebo pokiaľ sa stretnú proti sebe dve alebo viaceré ozbrojené skupiny,\npričom nie je potrebné, aby sa tento konflikt mohol kvalifikovať ako ozbrojený konflikt, ktorý nemá\nmedzinárodný charakter v zmysle medzinárodného humanitárneho práva, ani aby intenzita ozbrojených\nstretov, úroveň organizácie prítomných ozbrojených síl alebo doba trvania konfliktu boli posúdené inak\n\nako úroveň násilia na dotknutom území“. Situácia nikde v rámci Uzbekistanu nezodpovedá takejto\ndefinícii. Ide o štát, ktorý je pokiaľ ide o vojnový konflikt, z dlhodobého hľadiska absolútne bezpečný.\nV Uzbekistane okrem oficiálnych bezpečnostných zložiek neexistujú štátne ani neštátne ozbrojené\nskupiny, neprebiehajú žiadne operácie pripomínajúce vojnový stav, úroveň násilia je nízka a stabilná.\nNakoľko uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na krajiny bez ozbrojeného konfliktu, doplnková ochrana\nz tohto dôvodu nemôže byť poskytnutá. Všeobecná kriminalita, represie alebo sociálne problémy\nnespadajú pod definíciu vojnového konfliktu. Žalobca nepochádza z oblasti bojov, ani neuvádza, že\nby bol ohrozený v dôsledku vojenských operácií. Preto na základe neexistencie medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v Uzbekistane, absencie vysokého stupňa svojvoľného\nnásilia voči civilistom a neexistencie individuálnych tvrdení žiadateľa súvisiacich s vojnovým konfliktom\nnie sú splnené podmienky na priznanie doplnkovej ochrany z dôvodu všeobecného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Žalovaný u žalobcu nemal za preukázané,\nže by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle §\n13a zákona o azyle.\n14. V prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu , poskytnutie doplnkovej ochrany\nna účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko nemá na území SR žiadnych rodinných\npríslušníkov s udeleným azylom resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po\nsplnení zákonných podmienok zlúčiť, pričom uvedené nebolo ani predmetom jeho žiadosti. Preto je\nposúdenie žiadosti menovaného z hľadiska § 10 zákona o azyle v jeho prípade irelevantné.\n15. Žalovaný v konaní nevylúčil, že v Uzbekistane ešte stále dochádza sporadicky k obmedzovaniu a\nväzneniu náboženských aktivistov, avšak v takýchto prípadoch ide o osoby, ktoré sú veľmi aktívne a\nsú považované za extrémistov. Takéto osoby zdieľajú alebo šíria už zakázaný obsah, čo však nie je\nprípad žalobcu. Situácia v Uzbekistane nie je v oblasti slobody vierovyznania ideálna, ale nie je ani\nna také úrovni, že by bežný občan nemohol vyznávať svoje vierovyznanie, pričom miera obmedzení\nje primeraná. Najmä u moslimov, ktorí nie sú radikálni, problémy vo vierovyznaní neexistujú. Žalobca\nsa odvoláva na náboženský film, ktorý spolu produkoval, na tomto sa však podieľal len nepriamo, jeho\nfinancovaním, a ako sám uviedol, bolo to z dôvodu, že na tom chcel zarobiť a nie z náboženských\ndôvodov. Napriek tomu, že niektoré informácie hovoria o istom obmedzovaní náboženskej slobody v\nUzbekistane, v prípade žalobcu nebolo preukázané, že by jeho náboženské presvedčenie bolo nejakým\nspôsobom obmedzované alebo že by v súvislosti s jeho náboženským presvedčením boli voči nemu\nprijaté akty tak závažného charakteru, že by ich bolo možné označiť za perzekúciu.\nII. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného\n16. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobcu žalobcu\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) Správneho súdneho poriadku, a teda z dôvodu, že napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi\nalebo v nich nemá oporu.\n17. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v tom, že žalovaný nevyhodnotil problémy žalobcu\nv domovskej krajine ako náboženskú perzekúciu, nakoľko má žalovaný za to, že žalobca nepredložil\nžiadne relevantné dôkazy o tom, že by boli v jeho prípade splnené zákonom ustanovené dôvody na\nudelenie azylu. Žalobca zastáva názor, že žalovaný nesprávne právne posúdil existenciu rizík, spojených\ns jeho návratom do krajiny pôvodu. Žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia uvádza, že tak,\nako to potvrdzujú informácie o náboženskej slobode v Uzbekistane, samotná príslušnosť k náboženskej\nskupine Shafi’i nezakladá dôvod na prenasledovanie žalobcu. Žalobca má za to, že žalovaný jeho prípad\nnesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu neodôvodňuje len\npríslušnosťou k tejto odnoži sunnitskej vetvy islamu, ale jeho obavy z prenasledovania v domovskej\nkrajine je potrebné chápať v kontexte s tým, že bol spoluproducentom filmu s názvom E. I.. Zo správ o\nkrajine pôvodu žalobcu, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, navyše vyplýva, že aj keď uzbecké\nprávo výslovne nepodporuje vetvu hanafi, vyhlásenia a prejavy štátnych náboženských predstaviteľov\nsa v praxi odvolávajú na hanafi ako na „našu tradíciu“ alebo „našu sektu“. Dôsledkom takejto propagácie\nškoly hanafi potom je označenie iných, najmä importovaných islamských tradícií, za cudzie a potenciálne\nškodlivé. Je zrejmé, že uzbecké orgány zakazujú náboženské organizácie, ktoré nespadajú do rámca\n\nhanafizmu, a to v mene ochrany islamu v Uzbekistane pred cudzím extrémizmom. Je preto potrebné\nsituáciu žalobcu v domovskej krajine hodnotiť vo vzájomných súvislostiach.\n18. Keďže žalovaný tvrdí, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by boli v\njeho prípade splnené zákonom ustanovené dôvody na udelenie azylu, žalobca poukázal na ustálenú\njudikatúru, z ktorej vyplýva, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je naopak\npovinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl\nteda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď\nje možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými\ninformáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. (napríklad Rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 15ža 10/2013 zo dňa 9.4.2013).\n19. Žalobca zastáva názor, že dôkaz o jeho prenasledovaní v domovskej krajine predložil, keďže\nsúčasťou administratívneho spisu sú i listiny, preukazujúce jeho obvinenia za trestné činy podľa čl.\n244-1, časť 3, bod g); čl. 190, časť 3, bod a) a čl. 141, časť 2 Trestného zákona Uzbekistanu,\npričom žalobca už počas vstupného pohovoru uviedol, že sa jedná o obvinenia, súvisiace s jeho\núčasťou na produkovaní filmu s názvom E. I.. Žalobca nemôže súhlasiť s argumentáciou žalovaného,\nže jeho tvrdenia ohľadom jeho trestného stíhania nie sú presné z dôvodu, že v časti pohovoru je\nuvedené, že nebol trestne stíhaný, pokiaľ z iných častí pohovoru jednoznačne vyplýva, že žalobca\no medzinárodnú ochranu požiadal z dôvodu prenasledovania v domovskej krajine z náboženských\ndôvodov a výslovne už počas vstupného pohovoru uviedol obvinenia v súvislosti s filmom, ktorý má\nnáboženskú tematiku, pričom aj predložil dôkazy na USB. Žalobca má za to, že informácie, uvedené\npočas vstupného pohovoru a aj počas celého administratívneho konania je potrebné vyhodnocovať\nv ich vzájomnej súvislosti. Pričom sám žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že je zrejmé, že\nvyšetrovanie, resp. trestné stíhanie žalobcu môže súvisieť s filmom, ktorého mal byť producentom a\nvyplýva to aj z výpovede žalobcu, podľa ktorej film prezentuje modernizáciu a demokratizáciu v islame, čo\nje problémom najmä pre ortodoxných moslimov. V dokumente Ministerstva vnútra Andidžanskej oblasti\nUzbeckej republiky z 5. septembra 2024 je jasne uvedené, že podľa dokumentov zhromaždených v\npriebehu počiatočného vyšetrovania je žalobca obvinený zo spáchania trestných činov klasifikovaných\nako trestné činy proti verejnej bezpečnosti a verejnému poriadku. Medzi ne patrí príprava alebo šírenie\nmateriálov obsahujúcich myšlienky náboženského extrémizmu, separatizmu a radikalizmu; uchovávanie\ntakýchto materiálov s cieľom ich šírenia alebo prezentácie; a vykonávanie činností, ktoré vyžadujú\npovolenie, napríklad uchovávanie dokumentov potrebných na takéto činnosti, bez riadneho povolenia.\nĎalej sa však uvádza aj to, že požiadal o „povolenia a licencie“ na film. Agentúra však odmietla udeliť tieto\npovolenia s odôvodnením, že film nie je v súlade s uzbeckou legislatívou a obsahuje scény propagujúce\nnáboženské materiály. Je potrebné a dôležité zdôrazniť, že ide o náboženské materiály, nie o materiály\nextrémistické.\n20. Žalobca sa podieľal na produkcii filmu o živote dievčaťa, ktoré sa rozhodlo vrátiť sa k svojim\nmoslimským tradíciám a hodnotám v živote. Žalobca považuje za hlavný motív jeho nezákonného\nprenasledovania zo strany uzbeckých orgánov skutočnosť, že film si na YouTube pozrelo 6 miliónov\npoužívateľov, pričom nie je v súlade s náboženským smerovaním štátnej moci. Okrem správy\nMinisterstva zahraničných vecí USA o náboženskej slobode v Uzbekistane za rok 2023, správy\nKomisie USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF) za rok 2024 či správy Freedom\nHouse „Sloboda vo svete 2025 – Uzbekistan“, ktoré žalobca spomínal v stanovisku pred vydaním\nnapádaného rozhodnutia, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, žalobca poukazuje aj na správu\nM. F. N. z mája 2023, podľa ktorej uzbecká vláda obmedzuje náboženskú slobodu napriek sľubom o\nodstránení obmedzení. Vláda bráni registrácii náboženských komunít, vystavuje bývalých náboženských\nväzňov svojvoľnej kontrole a stíha moslimov na základe príliš širokých a vágne formulovaných\nobvinení súvisiacich s extrémizmom. Zákon o slobode svedomia a náboženských organizáciách z\nroku 2021 si zachováva obmedzujúce a práva porušujúce ustanovenia. Úrady stíhajú ľudí na základe\npríliš širokých ustanovení uzbeckého trestného zákonníka týkajúcich sa náboženského extrémizmu,\npričom ignorujú obvinenia zo zneužívania vo väzbe. Uzbecká vláda stále vníma náboženstvo ako\nhrozbu, a preto ukladá neprimerané obmedzenia pokojným náboženským komunitám a ľuďom. Napriek\nmnohým odporúčaniam OSN a iných medzinárodných orgánov, aby vláda zmenila svoju príliš širokú a\n\nvágnu definíciu „extrémizmu“, uzbecké právo nerozlišuje medzi násilným a nenásilným extrémizmom.\nUstanovenia trestného zákonníka týkajúce sa extrémizmu sa používajú proti ľuďom výlučne za ich\npokojnú náboženskú činnosť alebo prejav. To môže byť porušením medzinárodného práva v oblasti\nľudských práv vrátane práva na slobodu náboženského vyznania, prejavu a združovania. Organizácia\nM. F. N. tiež zdokumentovala niekoľko prípadov, v ktorých polícia údajne zle zaobchádzala s ľuďmi\nzadržiavanými za trestné činy súvisiace s náboženským extrémizmom a mučila ich. Úrady nevyšetrili\nani nepohnali páchateľov k zodpovednosti. Hoci rozsiahle zatýkanie moslimov, ktorí praktizujú svoju\nvieru mimo štátnej kontroly, sa po nástupe prezidenta A. k moci v roku 2016 zastavilo, zdá sa, že\núrady sa čoraz viac zameriavajú na moslimov podľa článku 244-1, časti 3 trestného zákonníka za\nuchovávanie alebo zdieľanie „materiálov ohrozujúcich verejnú bezpečnosť a verejný poriadok“ vrátane\nmateriálov obsahujúcich „náboženský extrémistický“ obsah, ako sú piesne alebo „našidy“, čo je druh\nislamskej náboženskej piesne, na sociálnych sieťach alebo v ich telefónoch. Uzbecké úrady odmietli\norganizácii M. F. N. povedať, koľko ľudí bolo v rokoch 2017 až 2023 stíhaných na základe tohto obvinenia.\nMedzinárodné orgány pre ľudské práva vrátane Výboru OSN pre ľudské práva vyjadrili obavy, že tieto\nustanovenia sú príliš široké a vágne formulované, a naliehali na uzbeckú vládu, aby „prehodnotila\na zrevidovala všetky ustanovenia týkajúce sa slobody náboženského vyznania alebo viery“ a zúžila\ndefiníciu „extrémizmu“, aby sa zabezpečil ich súlad s medzinárodnými normami v oblasti ľudských\npráv. Vo svojej písomnej komunikácii pre M. F. N. úrady uviedli, že „pojem extrémizmu a extrémistickej\nčinnosti... plne spĺňa požiadavky medzinárodných noriem“.\n21. Žalovaný dospel k záveru, že neexistujú správy o väznení osôb z náboženských dôvodov bez\nakéhokoľvek základu a sú výlučne správy o väznení osôb napojených na organizácie, ktoré sú vládou\nvnímané ako teroristické, čo nie je prípad žalobcu. Vo filme, ktorý produkoval žalobca, nie sú žiadne\nvýzvy k násiliu, preto takéto stíhanie žalobcu nemožno považovať za stíhanie z extrémistických\ndôvodov, ale je výslovne len porušovaním náboženskej slobody. Žalobca nemôže súhlasiť s argumentom\nžalovaného, že o tom, že žalobca nie je žiadny náboženský aktivista za reformáciu v Uzbekistane, u\nktorého existuje riziko prenasledovania z náboženských dôvodov, hovorí aj fakt, že film bral ako biznis,\nna ktorom chcel zarobiť peniaze.\n22. V dokumente Ministerstva vnútra Andidžanskej oblasti Uzbeckej republiky z 5. septembra 2024\nje uvedené, že žalobca odišiel 28. mája 2015 študovať do Kórejskej republiky a bez toho, aby sa\ntam venoval akejkoľvek užitočnej práci, sa vrátil, aby pripravil alebo distribuoval materiály presiaknuté\nmyšlienkami náboženského extrémizmu, separatizmu a dogmatizmu, a potom využil sociálne siete\nzakázané v Uzbeckej republike na odosielanie správ členom svojho profilu. Taktiež, že sa 9. januára 2021\nvrátil z Kórei, aby produkoval svoj vlastný film, ktorý dokončil v marci 2021 a predložil Uzbeckej filmovej\nagentúre so žiadosťou o „povolenia a licencie“ pre tento film. Keď filmová agentúra požiadala, aby tento\nfilm nebol v súlade s uzbeckými právnymi predpismi, a aby reklamy v ňom propagovali náboženské\nprodukty, toto povolenie nebolo udelené. Ďalej, že žalobca v marci 2024, po tom, čo Ministerstvo vnútra\nvypočulo zvukové nahrávky a zhromaždilo dostatočné dôkazy, mal pokračovať vo svojej trestnej činnosti\na pokračoval v konaní, ktoré je v rozpore so spoločnosťou a republikánskym systémom, pričom ich\nopakoval v Uzbeckej republike, vykonával modlitby školy „Šafí‘i“ v budove mešity, ktorá sa považuje\nza verejné miesto, čo viedlo k rozsiahlym protestom členov komunity v mešite a bol zbitý členmi tejto\nkomunity, ktorí boli s jeho konaním nespokojní a sťažovali sa príslušnému orgánu. Záchranné zložky,\nktoré dorazili na miesto incidentu, preskúmali situáciu na mieste, priviedli žalobcu do budovy Ministerstva\nvnútra, vykonali osobnú prehliadku a zaistili iPhone 15, ktorý mal pri sebe. Táto skutočnosť je ďalším\ndôkazom prenasledovania z náboženských dôvodov zo strany verejnej moci, pričom orgány činné v\ntrestnom konaní žalobcu nielen neochránili, ale naopak ho odviezli na oddelenie vnútorných vecí, kde\nmu odobrali smartfón, 600 dolárov v hotovosti a ruženec.\n23. V dokumente Ministerstva vnútra Andidžanskej oblasti Uzbeckej republiky z 5. septembra 2024 je\nďalej uvedené, že vzhľadom na úroveň spoločenskej nebezpečnosti činu spáchaného žalobcom, jeho\npríslušnosť do kategórie závažných trestných činov, jeho útek z vyšetrovania a súdu a jeho nedostavenie\nsa napriek niekoľkým písomným a ústnym predvolaniam vyšetrovacieho orgánu, napriek tomu, že\nrozhodnutie o jeho predvedení pred súd zaslali príslušníci Ministerstva vnútra Uzbeckej republiky, jeho\nneprítomnosť v dome a skutočnosť, že ho dodnes nebolo možné nájsť a určiť miesto jeho pobytu, bude\npotrebné zahájiť proti nemu pátranie a uplatniť preventívne opatrenie vo forme zatknutia v neprítomnosti,\nberúc do úvahy jeho trestnú činnosť.\n\n24. Z uvedeného vyplýva, že záver žalovaného o tom, že žalobcovi môže byť za jeho trestnú činnosť\nudelená maximálne peňažná pokuta, nie je možné považovať za správny. Taktiež, pokiaľ žalovaný tvrdí,\nže žalobcovi nehrozí trestné stíhanie na základe obvinení z extrémizmu, je zrejmé, že zo žalobcom\npredložených dôkazov vyplýva opak.\nŽalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia dodáva, že žalobca bol podľa dôkazov, nachádzajúcich\nsa v administratívnom spise, predvolaný na nejaké súdne konanie už 04.10.2021, pričom po tomto\ndátume sa ešte vrátil do Uzbekistanu a niekoľko mesiacov tam žil, vybavil si cestovný pas a vycestoval\nz krajiny pôvodu. Žalovaný má za to, že ak by išlo o závažné obvinenie jeho osoby, tak by mu to nebolo\numožnené a štátne orgány by sa ho pokúsili stíhať väzobne.\n25. Žalobca v súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť, že, ako uviedol aj počas vstupného\npohovoru, z Uzbekistanu odišiel síce už v roku 2021, nejaký čas žil na Ukrajine a následne sa do\nUzbekistanu v auguste 2023 vrátil, keď bola kľudnejšia situácia, resp. si to myslel, avšak následne bol\nnútený domovskú krajinu znova opustiť. Dokument Ministerstva vnútra Andidžanskej oblasti Uzbeckej\nrepubliky, ktorý do konania predložil, je z 5. septembra 2024, t. j. v tom čase sa už nachádzal mimo\nUzbekistan.\n26. Pokiaľ ide o získanie pasu s cieľom opustiť krajinu, žalobca poukázal na bod 47. Príručky o\npostupoch a kritériách určovania právneho postavenia utečencov (angl. Handbook on Procedures and\nCriteria for Determining Refugee Status) podľa ktorého je typickým testom opodstatnenosti strachu je,\nkeď má žiadateľ platný národný pas. Niekedy sa tvrdí, že vlastníctvo pasu znamená, že vydávajúce\norgány nemajú v úmysle držiteľa prenasledovať, inak by mu pas nevydali. Hoci to v niektorých prípadoch\nmôže byť pravda, mnoho osôb využilo legálny odchod zo svojej krajiny ako jediný spôsob úniku bez\ntoho, aby kedy prezradili svoje politické názory, ktorých znalosť by ich mohla dostať do nebezpečnej\nsituácie voči úradom. Podľa bodu 48 tejto príručky vlastníctvo pasu preto nemožno vždy považovať za\ndôkaz lojality zo strany držiteľa alebo za znak absencie strachu. Pas môže byť vydaný aj osobe, ktorá je\nvo svojej krajine pôvodu nežiaduca, s jediným cieľom zabezpečiť jej odchod a môžu existovať aj prípady,\nkeď bol pas získaný tajne. Samotné vlastníctvo platného národného pasu nie je prekážkou pre získanie\npostavenia utečencaŽalobca zastáva názor, že žalovaný nedodržal v administratívnom konaní zásadu\n„v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). „Ak sú dané\nskutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd\nžiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím\nna jeho presvedčenie, názory, správanie, atď. dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom,\nže to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v\nsituácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“ (rozsudok najvyššieho súdu sp.\nzn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015, 10Sžak/14/2019).\n27. Z verejne dostupných zdrojov sú známe prípady, kedy v Uzbekistane došlo k uväzneniu\na pokutovaniu za šírenie necenzurovaných náboženských materiálov. Súd v Taškente odsúdil\nmoslimského blogera E. O. (A. E.) na dva a pol roka väzenia za online publikácie a nariadil zatvorenie\njeho webových stránok. O. sa neodvolal a je držaný v pracovnom tábore v regióne P.. Súd v Samarkande\nodsúdil E. E. na štyri roky podmienečne za vytvorenie šíitskej moslimskej skupiny na Telegrame. Súd v\nTaškente udelil Q. J. pokutu za prednesenie oficiálne schválenej kázne imáma. „Nezáleží na tom, či sú\nnáboženské materiály legálne alebo nie; pred zverejnením je potrebné získať povolenie od príslušných\norgánov,“ povedal mu vyšetrovateľ Regionálny súd v Buchare odsúdil 47-ročného R. O. na päť rokov a\njeden mesiac väzenia za účasť v skupine, ktorá sa stretávala, aby študovala diela moslimského teológa\nB. P.. Sudca E. F. pre Fórum 18 povedal, že väzeň svedomia O. bol uväznený, pretože „nielenže čítal\nliteratúru, ale aj šíril svoju vieru a komunikoval s ostatnými“. Vrátil sa z exilu v Rusku po tom, čo mu\nuzbecký režim povedal, že nebude uväznený Žalobca má za to, že z informácií o krajine jeho pôvodu\nnevyplýva, že by boli prenasledovaní len náboženskí aktivisti. Záver žalovaného o tom, že represívne\nzásahy sa týkajú iba osôb podozrivých z napojenia na radikálne alebo zakázané hnutia, neoficiálnych\nkazateľov alebo osôb, šíriacich extrémistické materiály, považuje žalobca za nesprávny a v rozpore\ns realitou v jeho domovskej krajine. Žalobca preto zastáva názor, že skutkový stav, ktorý vzal orgán\nverejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi\nspismi alebo v nich nemá oporu.\n\n28. Situácia v Uzbekistane demonštruje systematické a cielené porušovanie práva na slobodu\nnáboženského vyznania a viery, ako aj slobodu prejavu. Štát ukladá trestné a administratívne sankcie\nza výrobu, skladovanie a distribúciu náboženských materiálov bez predchádzajúceho súhlasu vlády,\na to aj v prípade, že takéto materiály neobsahujú výzvy k násiliu, ale vyjadrujú pokojné náboženské\nnázory. Kľúčovým nástrojom represie je povinná náboženská cenzúra, podľa ktorej môžu byť akékoľvek\nnáboženské informácie – online, v tlači alebo ústne – považované za „nelegálne“ na základe vágnych a\nsvojvoľných „odborných posudkov“. To vedie k trestom odňatia slobody, pokutám, zatváraniu mediálnych\nplatforiem, de facto domácemu väzeniu a iným formám nátlaku. Je obzvlášť dôležité poznamenať, že\nprenasledovanie je systematické a postihuje rôzne skupiny veriacich (moslimov, Jehovových svedkov\na ďalších), vrátane trestov za súkromné diskusie o náboženstve, náboženskú výchovu detí a vonkajšie\nprejavy viery. Tieto opatrenia sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami Uzbekistanu a naznačujú, že\nboj proti „extrémizmu“ sa používa ako zámienka na potlačenie náboženskej slobody. Ako v napádanom\nrozhodnutí uvádza sám žalovaný, dostupné zdroje opisujú štýl vládnutia v Uzbekistane vo všeobecnosti\nako autoritársky, avšak nie až tak vysoko represívny, ako tomu bolo za režimu prezidenta K. L.. Žalobca\nzastáva názor, že aj v súvislosti s vyššie uvedenými informáciami o krajine jeho pôvodu a príkladoch\nprenasledovania občanov Uzbekistanou z náboženských dôvodov, nie je, aj v nadväznosti na žalobcom\npredložené dôkazy, možné vylúčiť, že aj v jeho prípade nedôjde k prenasledovaniu. Nie je totiž pravdou,\nže neexistujú správy o väznení osôb z náboženských dôvodov bez akéhokoľvek základu a sú známe\nvýlučne len správy o väznení osôb napojených na organizácie, ktoré sú vládou vnímané ako teroristické,\nčo, podľa žalovaného, nie je prípad žalobcu.\n29. K záveru žalovaného, že v prípade žalobcu nehrozí po jeho návrate do krajiny pôvodu hrozba\nvážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo\ntrestu žalobca uvádza, že Uzbekistan zostáva autoritárskym štátom a legislatíva a súdnictvo v podstate\nslúžia ako nástroje výkonnej moci a média sú naďalej prísne kontrolované štátnymi orgánmi. Naďalej\nsa objavujú správy o mučení a inom zlom zaobchádzaní. Podľa správy M. F. N. z mája 2023\nmučenie a zlé zaobchádzanie so zadržanými osobami je v Uzbekistane vážnym problémom a často\nsa deje beztrestne. V niekoľkých prípadoch, ktoré vyšetrovala organizácia Human Rights Watch, osoby\nzadržané v posledných rokoch na základe obvinení súvisiacich s náboženským extrémizmom tvrdili, že\nich polícia bila alebo inak zle zaobchádzala alebo mučila a že páchatelia neboli braní na zodpovednosť.\nVláda vo svojej písomnej komunikácii pre Human Rights Watch uviedla, že vo väzenských zariadeniach\nboli nainštalované kamery na sledovanie dohľadu, aby sa zabránilo mučeniu, ale uznala, že v roku 2022\nnebol nikto odsúdený za mučenie. Praktiky mučenia a nezákonného zaobchádzania naďalej predstavujú\nvážny problém. 21. marca bolo 12 zamestnancov ministerstva vnútra odsúdených za mučenie na trest\nodňatia slobody v trvaní 3 až 4 roky za bitie 32-ročného zadržaného vo vyšetrovacej väzbe v okrese\nŠachrikhan v oblasti E., ktoré viedlo k jeho smrti. Žalobca zastáva názor, že v zmysle vyššie uvedeného\nnie je vylúčené, že by mohol byť po návrate do domovskej krajiny zadržaný a vystavený reálnej hrozbe\nvážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.\n30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že v pohovore dňa 23.07.2025 žalobca\njednoznačne v bode 39 uviedol., že „O azyl žiadam z náboženského dôvodu. Ja patrím pod odnož\nsunnitského islamu s názvom šofeji. Vládnej strane patrí pod odnož sunnitského islamu pod názov\nhanefi. My šofeji sme pod tlakom vládnucej triedy a sme potláčaní, neznášajú nás. Ďalej chcem uviesť,\nže keby som sa vrátil domov, bol by som uväznený. Chcel som urobiť nejaký biznis ohľadom filmu. ...\nJ. K., povedal, že má natočený dobrý film s názvom E. I. s islamskou tématikou. Sponzoroval som ten\nfilm vo výške medzi 20 000 až 22 000 dolárov. Oslovili sme štátne inštitúcie, úrady, aby ho zverejnili, a\naby sme na jeho vysielaní zarobili. Režisér B. S. navrhol, aby bolo zverejnený na kanály You Tube, aby\nsme zarobili peniaze...“Žalovaný poukázal na to, že zo samotných tvrdení žalobcu nevyplýva existencia\nnáboženskej motivácie jeho konania, ale naopak, jeho vlastné vyjadrenia jednoznačne svedčia o tom,\nže jeho prioritným cieľom bolo dosiahnutie finančného zisku v oblasti distribúcie audiovizuálneho diela,\npričom náboženská tematika predmetného filmu bola iba objektívnou charakteristikou diela, ktoré mu\nbolo za účelom zisku ponúknuté treťou osobou, a nie prejavom jeho osobného postoje, presvedčenia\nalebo zámeru propagovať konkrétne vierovyznanie.\n31. K námietke žalobcu týkajúcej sa dôkazu o údajnom prenasledovaní v krajine pôvodu, konkrétne\nobvinení zo spáchania trestných činov podľa čl. 244-1, časť 3, bod g), čl. 190, časť 3, bod a) a čl.\n141 Trestného zákona Uzbekistanu, žalovaný uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia sa dôsledne\nvysporiadal s uvedenými skutočnosťami. Tieto obvinenia voči žalobcovi posudzoval v súlade so\n\nzásadou individuálneho posúdenia žiadosti a zásadou materiálnej pravdy, a to nielen izolovane, ale v\nkontexte všetkých žalobcom uvádzaných tvrdení a dostupných relevantných informácií o krajine pôvodu.\nŽalovaný má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť náboženského\naktivistu alebo propagátora reformácie islamu, u ktorého by existovalo reálne riziko prenasledovania z\ndôvodu náboženského presvedčenia. Podľa dostupných informácií zo správ o krajine pôvodu neexistujú\ndôkazy, že by v Uzbekistane dochádzalo k väzneniu osôb výlučne z náboženských dôvodov bez\nrelevantného právneho základu; väznenie sa týka predovšetkým osôb, ktoré sú napojené na organizácie\ns podozrením z terorizmu alebo extrémistickej činnosti, čo nie je prípad žalobcu. Uvedené vedie\nžalovaného k názoru, že žalobcovi nehrozí trestné stíhanie za údajné náboženské aktivity. Žalovaný\nzotrváva v názore, že v prípade jeho protiprávneho konania podľa relevantných ustanovení trestného\npráva by mu mohla byť uložená maximálne peňažná sankcia.\n32. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v konaní nedodržal zásadu „benefit of doubt“ alebo\nže podľa žalobcu postupoval v rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23. mája 2015 a sp. zn. 10Sžak/14/2019, ktoré konštatujú: „Ak sú dané\nskutočnosti, na základe ktorých možno predpokladat', že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd\nžiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti s prihliadnutím\nna jeho presvedčenie, názory, správanie, atď... dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že\nto tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii\ndôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl“.\n33. Žalovaný má za to, že dôsledne zohľadnil všetky tvrdenia žalobcu, ich súlad a vnútornú konzistenciu\na konfrontoval ich s dostupnými relevantnými informáciami o krajine pôvodu. Zo zhodnotenia vyplýva,\nže neexistujú skutočnosti nasvedčujúce, že by žalobcovi hrozilo prenasledovanie z dôvodu jeho\nnáboženského presvedčenia alebo iného azylovo relevantného dôvodu, ani že by mu hrozilo reálne\nriziko vážneho bezprávia. Žalovaný preto nezostal v stave dôkaznej núdze, ktorý by odôvodňoval\naplikáciu zásady „benefit of doubt“ v prospech žalobcu, a postupoval v súlade so zákonom aj citovanou\njudikatúrou. Samotná existencia náboženskej príslušnosti k sunnitskému islamu právnej školy Shafi’í\na financovanie náboženského filmu bez preukázania súvislosti s tvrdenou obavou z prenasledovania\nalebo reálnym rizikom vážneho bezprávia nezakladá dôvod na udelenie azylu, a preto žalovaný má za\nto, že v prípade žalobcu postupoval v súlade so zásadou individuálneho posúdenia žiadosti, materiálnou\npravdou a všetkými relevantnými ustanoveniami zákona o azyle.\n34. V zmysle Správy MZV USA o náboženskej slobode v Uzbekistane za rok 2022e väčšina moslimov sú\nsuniti školy Hanafi, pričom nezmieňujú sa konflikty medzi školami Hanafi a Shafi’i. Samotná príslušnosť\nk náboženskej skupine Shafi’í nezakladá v Uzbekistane dôvod na prenasledovanie a podľa žalovaného\nnepredstavuje azylovo-relevantný dôvod.\n35. Žalovaný súhlasí so žalobcom, že právny poriadok Uzbekistan podmieňuje výkon organizovanej\nnáboženskej činnosti povinnou registráciou náboženských organizácií a nepripúšťa vykonávanie\nnáboženskej činnosti mimo zákonom ustanoveného registračného rámca. Z dostupných informácií\no krajine pôvodu vyplýva, že náboženské aktivity realizované neregistrovanými subjektmi môžu byť\npredmetom administrativnych alebo trestnoprávnych opatrení. Žalovaný dopĺňa, že bez ďalšieho to\nnepredstavuje prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle, pokiaľ nie je zohľadnené náboženské\npresvedčenie osoby ako také a dochádza k opatreniam diskriminačného či zjavne neprimeraného\ncharakteru. Za prenasledovanie voči žalobcovi by bolo možné považovať opatrenia, ktoré by boli voči\nnemu uplatňované z dôvodu jeho náboženského presvedčenia ako takého, prípadne by mali zjavne\ndiskriminačný alebo neprimeraný charakter. V posudzovanom prípade však nebolo preukázané, že\nby prípadné opatrenia smerovali proti žalobcovi z dôvodu jeho viery, ale išlo o aplikáciu všeobecne\nzáväzných právnych predpisov regulujúcich výkon náboženskej činnosti.\n36. K vyjadreniu žalobcu odkazujúcich na správu Human Rights Watch z roku 2023, o obmedzovaní\nnáboženskej slobody, kedy vláda bráni registrácií náboženských komunít, vystavuje bývalých\nnáboženských väzňov svojvoľnej kontrole a stíha moslimov na základe príliš širokých a vágne\nformulovaných obvinení súvisiacich s extrémizmom žalovaný uvádza, že žalobca sa hlási k škole\n(Shafi’i), ktorá je jednou zo štyroch hlavných škôl islamského náboženského práva (fiqh) v rámci\n\nsunnitského islamu . Ide o vnútorný teologicko-právny smer, ktorý nepredstavuje samostatnú\nnáboženskú organizáciu ani cirkev. Veriaci sú nasledovníci určitej metodológie výkladu náboženského\npráva, pričom zo správy o krajine pôvode nie je možné preukázať, že by príslušnosť k tejto\nškole sunnitského islamu sama o sebe predstavovala výkon náboženskej činnosti mimo zákonom\nstanoveného registračného rámca a vytvárala dôvod na postih zo strany štátnych orgánov.\n37. Zásahy štátnych orgánov voči žalobcovi môžu byť považované za azylovo relevantné vtedy,\nak sú motivované jeho náboženským presvedčením alebo vieroučným smerom. Konanie, ktoré je\npodľa vnútroštátneho práva zakázané, je napríklad šírenie alebo distribúcia myšlienok extrémizmu,\nseparatizmu či radikalizmu (ktoré spomína žalobca z dokumentu Ministerstva vnútra Andižanskej\noblasti zo dňa 5.9.2024 voči jeho osobe) a predstavuje opatrenia motivované konaním žalobcu, nie\nvšak jeho vierou. Žalovaný má za to, že postupoval správne, keď pri posudzovaní prípadu žalobcu\nzohľadnil, že riziko prenasledovania sa musí odvíjať od motívu štátneho zásahu štátnych orgánov, nie\nod samotného náboženského presvedčenia žalobcu. Pre priznanie postavenia utečenca je rozhodujúce\npreukázanie kauzálnej súvislosti medzi zásahom štátnych orgánov a dôvodom uvedeným v § 8 zákona\no azyle. Žalovaný konštatuje, že v prípade žalobcu kauzálna súvislosť medzi zásahom a chráneným\ndôvodom náboženského presvedčenia nebola preukázaná. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nespĺňa\npodmienky na udelenie azylu, nakoľko nebolo objektívne preukázané, že by žalobca bol, alebo v\nprípade návratu mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných, alebo náboženských dôvodov,\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo\nza uplatňovanie politických práv a slobôd v zmysle § 8 zákona o azyle. „Dôvody pre udelenie azylu\nsú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd,\nktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom práve kontexte uznávané. Inštitút azylu je\naplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznávaných dôvodov,\nkedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou\nspojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na odôvodnené obavy z tejto\nskutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne\nnasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžau41/2009).\n38. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že nie je vylúčené, že žalobca by v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia neľudského\nalebo ponižujúceho zaobchádzania. Zo správ o krajiny pôvodu vyplýva, že v krajine pôvodu je od\nroku 2016 zákaz mučenia zakotvený aj v Trestnom zákonníku. Žalobca nepatrí k rizikovým skupinám\nako extrémisti, opoziční aktivisti, či radikálne náboženské skupiny. Žalovaný zastáva názor, podľa\nktorého vzhľadom na pozitívny posun v ľudsko-právnej situácii v Uzbekistane, absenciu správ o mučení\na neutrálny profil žalobcu nie je možné dospieť k záveru, že by žalobcovi v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe žalobcom uvádzaného mučenia alebo neľudského\nzaobchádzania. Žalovaný pri posudzovaní doplnkovej ochrany žalobcovi dôsledne zohľadnil všetky\nrelevantné skutočnosti a postupoval s prihliadnutím na rozsudok NSS SR sp. Zn 1Sža/77/2010 z\n12.10.2010 „hoci aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany sa viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom\nnávrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúci v odlišnom čase\nnež v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí, či neposkytnutí doplnkovej\nochrany určujúce tvrdenia samotného žiadateľa a z nich je potrebné vychádzať. Žalovaný má za to, že\nposúdenie, podľa ktorého žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu ani na poskytnutie doplnkovej\nochrany, je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-71/11 a C-99/11 z 5.\nseptembra 2012, podľa ktorej kompetentné orgány musia pri rozhodovaní o medzinárodnej ochrane\nzohľadniť osobné okolnosti žiadateľa a reálne riziko prenasledovania v krajine pôvodu.\n39. Žalobca vo svojej replike uviedol, že už počas vstupného pohovoru uviedol, že obvinenia, ktorým\nv domovskej krajine čelí, súvisia s filmom, ktorý nespochybniteľne má náboženskú tematiku a žalobca\nna podporu tohto svojho tvrdenia predložil do konania aj dôkaz, ktorým je dokument Ministerstva vnútra\nAndidžanskej oblasti Uzbeckej republiky z 5. septembra 2024, v ktorom je uvedené, že je žalobca\nobvinený zo spáchania trestných činov klasifikovaných ako trestné činy proti verejnej bezpečnosti\naverejnému poriadku, medzi ktoré patrí príprava alebo šírenie materiálov obsahujúcich myšlienky\nnáboženského extrémizmu, separatizmu a radikalizmu; uchovávanie takýchto materiálov s cieľom\nich šírenia alebo prezentácie. Žalovaný má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca\nvykonával činnosť náboženského aktivistu alebo propagátora reformácie islamu, u ktorého by existovalo\n\nriziko prenasledovania v Uzbekistane, nakoľko, podľa žalovaného, sú v domovskej krajine žalobcu\nprenasledované len osoby, ktoré sú napojené na organizácie podozrivé z terorizmu alebo extrémistickej\nčinnosti, čo nie je podľa žalovaného prípad žalobcu. Z dokumentu Ministerstva vnútra Andidžanskej\noblasti Uzbeckej republiky z 5. septembra 2024 však vyplýva, že uzbecké štátne orgány majú za to,\nže žalobca odišiel 28. mája 2015 študovať do Kórejskej republiky a bez toho, aby sa tam venoval\nakejkoľvek užitočnej práci, sa vrátil, aby pripravil alebo distribuoval materiály presiaknuté myšlienkami\nnáboženského extrémizmu, separatizmu a dogmatizmu, a potom využil sociálne siete zakázané v\nUzbeckej republike na odosielanie správ členom svojho profilu. Napriek tomu, že žalobca skutočne nie je\nosobou, ktorá by náboženský extrémizmus šírila, je za takú osobu v jeho domovskej krajine považovaný,\nčo práve preukazuje prenasledovanie osoby žalobcu v Uzbekistane. Žalobca považuje za preukázané,\nže záver žalovaného o tom, že mu nehrozí trestné stíhanie na základe obvinení z extrémizmu, a že mu\nmôže byť za jeho trestnú činnosť udelená maximálne peňažná pokuta, nie je v súlade s informáciami\no krajine jeho pôvodu a predloženými dôkazmi.\n40. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva v svojom názore, že žalobcova účasť na produkcii\nfilmu s názvom Avlyio Qaynona bola len z dôvodu dosiahnutia finančného zisku a nebola prejavom\nnáboženského postoje, presvedčenia alebo zámeru propagovať konkrétne vierovyznanie. Žalovaný\nnespochybňuje tvrdenia žalobcu, že už počas vstupného pohovoru uviedol, že obvinenia, ktorým v\ndomovskej krajine čelí, súvisia s filmom, ktorý nespochybniteľne má náboženskú tématiku a žalobca na\npodporou tohto svojho tvrdenia predložil do konania aj dôkaz, ktorým je dokument MV Andidžanskej\noblasti z 5.9.2024, v ktorom je uverejnené spáchanie trestných činov klasifikovaných ako trestné činy\nproti verejnej bezpečnosti a verejnému poriadku, medzi ktoré patrí príprava alebo šírenie materiálov\nobsahujúcich myšlienky náboženského extrémizmu, separatizmu a radikalizmu, uchovávanie takýchto\nmateriálov s cieľom ich šírenia alebo prezentácie\"\n41. Žalovaný uviedol, že z citovanej skutkovej vety obvinenia vyplýva, že žalobca je stíhaný pre\nkonkrétnu činnosť spočívajúcu v príprave a distribúcii materiálov, ktorých obsah bol kvalifikovaný\nako extrémistický a separatistický. Obvinenie voči žalobcovi sa odvoláva na čl. 244-1 časť 3 bod\ng), čl. 190 časť 3 bod a) a čl. 141 časť 2 Trestného zákona Uzbekistanu. Podľa citovaných\nustanovení Trestného zákona Uzbekistanu (v preklade) ide o právnu úpravu postihujúcu najmä\nnasledujúce konania: „materiály obsahujúce myšlienky náboženského extrémizmu, separatizmu a\nfanatizmu, najmä ak ide o výzvy na genocídu alebo násilné vysídlenie občanov, alebo konanie zamerané\nna vyvolanie strachu medzi obyvateľstvom, ako aj príprava, prechovávanie na účely distribúcie alebo\nvystavovanie atribútov alebo symbolov náboženských, extrémistických alebo teroristických organizácií.\nPoužívanie náboženstva na účely narušenia občianskej harmónie, šírenia ohovárania, destabilizácie a\npáchania iných činov zameraných na porušenie pravidiel správania v spoločnosti a verejnej bezpečnosti,\nako aj šírenie alebo zobrazovanie atribútov alebo symbolov náboženských extrémistických alebo\nteroristických organizácií.“ Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem „náboženský extrémizmus“\nv uvedenom kontexte neoznačuje dôvod zásahu štátnych orgánov vo vzťahu k náboženskému\npresvedčeniu osoby, ale povahu ideologického obsahu, ktorý je štátnymi orgánmi považovaný za\nbezpečnostné rizikový. Žalovaný tiež uvádza, že čl. 190 Trestného zákona Uzbekistanu (v preklade)\nupravuje zodpovednosť za vykonávanie činnosti bez príslušného povolenia, licencie alebo iného\noprávnenia, prípadne bez splnenia oznamovacej povinnosti stanovenej právnymi predpismi, teda\nkonanie spočívajúce v porušení regulačných podmienok výkonu činnosti. Rovnako čl. 141 Trestného\nzákona Uzbekistanu (v preklade) upravuje konania spočívajúce v neoprávnenom zásahu do súkromia,\nnajmä šírenie informácií o súkromnom alebo rodinnom živote osoby bez jej súhlasu, porušenie\npravidiel nakladania s osobnými údajmi, ako aj zverejňovanie informácií zasahujúcich do cti a\ndôstojnosti osoby, vrátane ich šírenia prostredníctvom médií alebo elektronických komunikačných sietí.\nZ uvedeného nevyplýva, že by žalobca bol orgánmi Uzbekistanu považovaný za osobu vyznávajúcu\nurčité náboženské presvedčenie alebo za jeho šíriteľa. Konanie žalobcu je postavené na finančnej\núčasti na výrobe audiovizuálneho diela s náboženskou tematikou za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný\nmá za to, že zo skutkových okolností nemožno dospieť k záveru, že trestné stíhanie je motivované\nnáboženstvom ako azylovo relevantným dôvodom. Žalovaný pripomína, že podľa rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Sža 9/2011 z 08.03.2011 „pokiaľ žiadateľom tvrdené prenasledovanie z náboženských\ndôvodov nedosahuje takú intenzitu prenasledovania, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušenie ľudských práv a slobôd, nemožno považovať\njeho dôvody za relevantné pre udelenie azylu z náboženských dôvodov“. Z obvinenia uzbeckých\n\nštátnych orgánov vyplýva, že žalobca je obvinený zo šírenia materiálov obsahujúcich myšlienky, ktoré\norgány kvalifikovali ako extrémistické, nie je obvinený z extrémizmu, teda že žalobca osobne vykonáva\nextrémistickú činnosť alebo vyznáva extrémistické presvedčenie, alebo je napojený na organizácie\ns extrémistickým, či teroristickým charakterom. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje široké spektrum\ninformácií zo Správy o krajine pôvodu potvrdzujúcich, že situácia týkajúca sa náboženskej slobody\nv Uzbekistane nie je ideálna, ale nie je ani na takej úrovni, že by bežný občan nemohol vyznávať\nsvoje vierovyznanie, pričom miera obmedzení nie je neprimeraná. Žalovaný si poukázal na konkrétnu\ninformáciu zo Správy, že „odkedy A. nahradil prezidenta L., prevládal všeobecný názor, že Uzbekistanu\nsa vo veľkej miere podarilo zvládnuť šírenie extrémizmu. Hoci politika Uzbekistanu bola kritizovaná\nna Západe a medzi organizáciami zaoberajúcimi sa ľudským právami, v Uzbekistane sa už viac ako\ndesať rokov neodohrali žiadne teroristické útoky ani násilnosti motivované náboženstvom“. Rovnako\ntak informáciu, že „vzhľadom na zníženie hrozieb extrémizmu vláda prezidenta A. prijala opatrenia\nna zmiernenie obmedzení náboženstva“. Za relevantnú v kontexte považuje žalovaný aj informáciu,\nže Uzbekistan počas prvého desaťročia nezávislosti vybudoval sekulárne štátne inštitúcie a zároveň\npodporoval tradičné náboženské praktiky a snažil sa odrádzať od nových a cudzích praktík, alebo\nich zakázať. Vláda sa predovšetkým snažila udržať štátnu kontrolu nad náboženskými procesmi v\nkrajine. Táto politika ovplyvnila všetky náboženské komunity, pričom štát spolupracoval s etablovanými\ntradičnými islamskými, kresťanskými a židovskými kongregáciami a zároveň sa bránil novým vplyvom\nzo zahraničia“.\nIII. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n42. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n43. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n44. Podľa § 220 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.\n45. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n46. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n47. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n\n48. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\n49. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n50. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n51. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia\na dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho\npôvodu, pohlavia a veku.\n52. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n53. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n54. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n55. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.\n3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez\nnariadenia pojednávania dňa 30. apríla 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\nOznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n56. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: D.: A./XXXX-X zo dňa 17.12.2025,\nktorým žalovaný vo výroku 1/ neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, vo\nvýroku 2/ neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle vo\nvýroku 3/ neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle;\na vo výroku 4/ neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20\nods. 5 zákona o azyle. Žalobca s napadnutým rozhodnutím (v jeho výrokoch 1/ a 5/) nesúhlasil a žiadal\nv tejto časti o jeho zrušenie.\n\n57. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca na vstupnom pohovore dňa 23.07.2025\nuviedol, že o azyl žiada z náboženských dôvodov, s tým že patrí pod šafióvskú odnož sunnitského islamu\na vládna strana patrí pod hanafíjskú odnož sunnitského islamu. Šafeji sú pod tlakom vládnucej triedy,\nsú potláčaní a neznášajú ich. Tiež sú pod tlakom polície, ktorá ich kontroluje a nenecháva ich na pokoji.\n58. V prípade návratu domov, by bol ihneď uväznený, keďže v Uzbekistane bol spoluproducentom\nfilmu s názvom E. I., v ktorom hlavnú postavu stvárnil jeho kamarát J. K.. Na filme sa podieľal ako\nproducent, pričom na starosti mal finančné zastrešovanie nákladov spojených s produkciou tohto filmu.\nHlavný hrdina filmu má momentálne azyl v Holandsku. Režisérom filmu s islamskou tematikou bol\nShawkat Jayron, ktorý ho z dôvodu odmietnutia úradov aby bol premietaný umiestnil aj na internetový\nportál Youtube. Asi o dva mesiace po tomto umiestnení na Youtube si troch producentov, režiséra a\npredstaviteľa hlavnej úlohy predvolala polícia. Na oddelení boli vypočutí a po vyhrážkach o uväznení\nboli prepustení na slobodu. Z Uzbekistanu prvý ušiel režisér filmu, žalobca utiekol v novembri 2021 na\nUkrajinu s manželkou, ktorá sa vrátila vo februári 2022.\n59. V auguste 2023 sa vrátil do Uzbekistanu, po dvoch mesiacoch ho predvolali na políciu, a po výsluchu\nho zbili, vzali mu iPhone a následne im opakovane odovzdal dokopy až 15 tisíc dolárov, s tým že po\nprepustení sa mal opakovane raz mesačne hlásiť na policajnej stanici. Dôvod prečo si od neho policajti\npýtali peniaze uviesť nevedel.\n60. Žalobca\nsa domnieva, že problémy so štátnymi orgánmi mal kvôli tomu, že film, ktorý\nprodukoval, prezentuje modernizáciu a demokratizáciu islamu a nie je v súlade s islamským vyučovaním\na náboženstvom.\n61. Žalobca na otázku v bode č. 37 či proti nemu bolo vedené trestné konanie uviedol, že nie, nikdy voči\nnemu nebolo vedené trestné konanie. Iba ten problém ktorý uvádzal, že ho vydierali policajti. V rámci\ndoplňujúcich otázok v bode 39. na otázku či mal v minulosti problémy s políciou, armádou , úradmi\na inými štátnymi orgánmi uviedol, že mal problémy s políciou kvôli produkovaniu filmu a všeobecné\nproblémy s políciou ,ktorá kontroluje šofejov.\n62. Žalobca počas pohovoru predložil rozhodnutie Oddelenia vnútorných záležitostí regiónu Andijan\no uplatnení preventívneho opatrenia v neprítomnosti voči obvinenému. V znení uvedeného opatrenia\n(ktoré je obsahom administratívneho v pôvodnom znení v Uzbeckom jazyku a v jeho preklade do\nanglického jazyka, administratívny spis teda neobsahuje znenie uvedeného dokumentu v slovenskom\njazyku) v ktorom sa uvádza, že žalobca odišiel 28. mája 2015 študovať do Kórejskej republiky a\nbez toho, aby sa tam venoval akejkoľvek užitočnej práci, sa vrátil, aby pripravil alebo distribuoval\nmateriály presiaknuté myšlienkami náboženského extrémizmu, separatizmu a dogmatizmu, a potom\nvyužil sociálne siete zakázané v Uzbeckej republike na odosielanie správ členom svojho profilu. Taktiež,\nže sa 9. januára 2021 vrátil z Kórei, aby produkoval svoj vlastný film, ktorý dokončil v marci 2021 a\npredložil Uzbeckej filmovej agentúre so žiadosťou o „povolenia a licencie“ pre tento film. Keď filmová\nagentúra požiadala, aby tento film nebol v súlade s uzbeckými právnymi predpismi, a aby reklamy\nv ňom propagovali náboženské produkty, toto povolenie nebolo udelené. Ďalej, že žalobca v marci\n2024, po tom, čo Ministerstvo vnútra vypočulo zvukové nahrávky a zhromaždilo dostatočné dôkazy,\nmal pokračovať vo svojej trestnej činnosti a pokračoval v konaní, ktoré je v rozpore so spoločnosťou a\nústavným systémom Uzbeckej republiky, pričom ich opakoval v Uzbeckej republike, vykonával modlitby\nškoly „Šafí‘i“ v budove mešity, ktorá sa považuje za verejné miesto, čo viedlo k rozsiahlym protestom\nčlenov komunity v mešite a bol zbitý členmi tejto komunity, ktorí boli s jeho konaním nespokojní a\nsťažovali sa príslušnému orgánu. Záchranné zložky, ktoré dorazili na miesto incidentu, preskúmali\nsituáciu na mieste, priviedli žalobcu do budovy Ministerstva vnútra, vykonali osobnú prehliadku a zaistili\nK. 15, ktorý mal pri sebe a ruženec.\n63. V rozhodnutí o uplatnení preventívneho opatrenia z 5. septembra 2024 je ďalej uvedené, že\nvzhľadom na úroveň spoločenskej nebezpečnosti činu spáchaného žalobcom, jeho príslušnosť do\nkategórie závažných trestných činov, jeho útek z vyšetrovania a súdu a jeho nedostavenie sa napriek\nniekoľkým písomným a ústnym predvolaniam vyšetrovacieho orgánu, napriek tomu, že rozhodnutie o\njeho predvedení pred súd zaslali príslušníci Ministerstva vnútra Uzbeckej republiky, jeho neprítomnosť v\ndome a skutočnosť, že ho dodnes nebolo možné nájsť a určiť miesto jeho pobytu, bude potrebné zahájiť\n\nproti nemu pátranie a uplatniť preventívne opatrenie vo forme zatknutia v neprítomnosti, berúc do úvahy\njeho trestnú činnosť.\n64. Súčasťou administratívneho spisu sú aj prílohy č. 3 a 4 – označené ako Predvolanie – Najvyšší súd\nUzbekistanu - zo 4.10.2021 a 08.08.2024 v pôvodnom znení v Uzbeckom jazyku.\n65. Pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodné len prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl, súd je\nvšak toho názoru, že dôvody žalobcu sú od vykonania vstupného hovoru nerozporné a konzistentné,\npričom niet pochybností o tom, že o azyl žiada predovšetkým z náboženských dôvodov 1/ príslušnosti\nk náboženskej škole T. (čo má byť dôvod hroziaceho prenasledovania) 2/ produkovania filmu\ns náboženskou tématikou a s ním spojená hrozba uväznenia\n66. Súd je toho názoru že v danom prípade žalovaný nemôže vzhľadom na okolnosti prípadu klásť\nneprimeraný dôraz na skutočnosť, že žalobca v priebehu pohovoru najprv na otázku o tom, či proti\nnemu je vedené trestné stíhanie odpovedal negatívne ( s poukazom na vydieranie policajtami) ak\nhneď v následnom kroku(v podstate obratom) žalobca na preukázanie relevantnosti ním uvádzaných\nazylových dôvodov predložil správnemu orgánu písomnosti, z ktorých vyplýva, že je voči nemu vedené\ntrestné konanie v súvislosti s dôvodmi ním uvádzanými. Žalobca opakovane následne zdôraznil, že má\nkvôli produkovaniu filmu problémy s políciou ako aj problémy s políciou pre jeho postavenie šofeja, a že\nmu po návrate hrozí zatknutie. Z dotazníka o pohovore žalobcu zo dňa 23.07.2025 vôbec nevyplýva, že\nby v jeho priebehu bol kladený obzvlášť podstatný dôraz na rozdiely medzi trestným konaním, trestným\nstíhaním, rozdielmi medzi štádiami trestného konania a problémami s políciou resp. zatknutím, pričom\nje nevyhnutné prihliadať aj na skutočnosť že pohovor prebieha cez tlmočníka. Je zrejmé, že žalobca\ntrestné konanie voči nemu správnemu orgánu nezatajoval, hrozbu uväznenia súvisiacu s jeho účasťou\nna produkovaní filmu s názvom E. I. tvrdil konzistentne. Záver o tom, že vyjadrenia žalobcu ohľadne\nskutočnosti, že nie je trestne stíhaný mohli byť považované za nepresné len do momentu, v ktorom\nžalovanému predložil dobrovoľne všetky dokumenty svedčiace o opaku a následne aj v ďalšom priebehu\npohovoru jednoznačne uviedol, že o medzinárodnú ochranu požiadal z dôvodu prenasledovania v\ndomovskej krajine z náboženských dôvodov a výslovne uviedol obvinenia v súvislosti s filmom, ktorý\nmá náboženskú tematiku, pričom predložil všetky dôkazy na usb kľúči. Informácie, uvedené počas\nvstupného pohovoru a aj počas celého administratívneho konania je potrebné vyhodnocovať v ich\nvzájomnej súvislosti. Žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že je zrejmé, že vyšetrovanie, resp.\ntrestné stíhanie žalobcu môže súvisieť s filmom, ktorého mal byť producentom a vyplýva to aj z výpovede\nžalobcu, podľa ktorej film prezentuje modernizáciu a demokratizáciu v islame, čo je problémom najmä\npre ortodoxných moslimov. Nepresné vyjadrenie v jednej časti pohovoru, môže v krajnom prípade\npredstavovať indíciu naznačujúcu, že azylový príbeh žiadateľa nemusí po zohľadnení ďalších okolností\nprípadu vyznieť dôveryhodne, nemôže však sám o sebe byť nosným dôvodom záveru o nedôvodnosti\njeho tvrdení. Okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie nenasvedčujú že by akákoľvek časť azylového\nprípadu predneseného žalobcom bola nedôveryhodná.\n67. Žalovaný si do administratívneho spisu zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p.\nMU-ODZS-2025/000574-0002 zo dňa 12.08.2025 ( ďalej aj len polytematická správa ) v ktorej žiadal\no zodpovedanie otázok o čom pojednávajú a ké tresty možno udeliť za spáchanie trestných činov\npodľa čl 244-1, 190 a 141 Trestného zákona Uzbekistanu. Či existujú medzi prívržencami šáfiovského\na hanefovského smeru rozpory či neznášanlivosť. K akému právnemu smeru patrí v Uzbekistane\nvládnuca strana. Či existujú správy o tom, že by štát, resp. vláda prijímala opatrenia, či vyvíjala\nz neznášanlivosti nátlak proti prívržencom šáfiovského právneho smeru, ktoré by bolo možné označiť\nza potlačovanie, alebo porušovanie ich základných ľudských práv a ak áno, v čom takéto opatrenia či\nnátlak spočívajú. Či môže byť trestne stíhanej osobe v Uzbekistane vydaný cestovný pas a či je trestne\nstíhanej osobe umožnené legálne vycestovať z územia Uzbekistanu.\n68. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo\nveciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a\ndôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou\nsprávneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť\nvýpovede vyvracajú, alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho\nsúdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).\n\n69. Súd je toho názoru že dôveryhodnosť výpovede žalobcu nebola v predmetnom konaní žiadnym\nrelevantným spôsobom spochybnená, napokon ani sám žalovaný sa priamo voči žiadnemu zo\nskutkových tvrdení prednesených žalobcom v rámci jeho žiadosti resp. výpovede nevymedzil. Žalovaný\nna jednej strane síce pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania (vážneho bezprávia)\nna strane žalobcu, ktoré z ním uvedených dôvodov nevzhliadol, a ako argumentačný doplnok uviedol,\nže žiadosť žalobcu nie je v kontexte ním produkovaného filmu presná, nakoľko uviedol, že nebol trestne\nstíhaný a z dokumentov ktoré do konania predložil však vyplýva opak.\n70. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,\nktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či sa tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému\nzásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne\nžiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné\ndôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej\nnemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, že\nby táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala.\n71. Ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn.\n1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015).\n72. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom\nna postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť,\na správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl.\n73. Správny súd zdôrazňuje že nie je povinnosťou žiadateľa o medzinárodnú ochranu presne podradiť\ndôvod žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany pod jeden z azylových dôvodov. Hoci žiadateľ o\nmedzinárodnú ochranu neuvedie svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojím\npolitickým presvedčením alebo príslušnosťou k sociálnej skupine, žalovaný má povinnosť viesť pohovor\nk žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť z\nhľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu t. j. cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude\nreflektovať jeho konkrétny azylový príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho\npôvodu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sám výslovne nespojil\ns jedným z dôvodov na udelenie azylu predpokladaným v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič\nnemení (rozsudok NSS SR 2Sak13/2022 z 26.10.2022).\n74. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami\no krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\n75. Týmito požiadavkami sa žalovaný riadil len čiastočne. Hoci výpoveď žalobcu nepovažoval za\nnedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o strachu z prenasledovania za to, že 1. je príslušníkom „šáfiovského“\nsmeru, ktorý sú prenasledovaný vládnucou triedou patriacou pod odňož sunnitského islamu „hanefi“ 2.\nfilm, ktorý produkoval, prezentuje modernizáciu a demokratizáciu islamu a nie je v súlade s islamským\nvyučovaním a náboženstvom, v dôsledku čoho mu hrozí uväznenie nezaoberal a nedal odpoveď na\notázku, či žalobcom vyjadrené obavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu.\n76. Žalovaný je však povinný dať odpoveď na legitímnu otázku, či príslušnosť k „šáfiovskému“ smeru\nv Uzbekistane ako aj produkovanie filmu s náboženskou tématikou je v v krajine pôvodu vnímaný tak,\nže, že by žalobca mohol byť ohrození prenasledovaním. Posúdiť je nevyhnutné aj samotnú skutočnosť,\n\nči už len produkcia predmetného filmu ako „biznis“ nemôže viesť k tomu, že všetky náboženské dôvody\nz toho vyplývajúce, môžu byť aktérmi prenasledovania prisudzované žalobcovi.\n77. Už samotná podstata prospektívneho rozhodovana potom znamená že na skutočnosť, že žalobca\nnebol priamo postihovaný po svojom návrate do krajiny pôvodu v roku 2023 alebo nemal problémy\npri cestovaní a vydávaní pasov, nie je možné nahliadať ako dôkaz o vysokej pravdepodobnosti že,\nštátna moc o všetkých dôvodoch pre ktoré iné osoby v obdobnej alebo rovnakej situácii prenasleduje vo\nvzťahu k žalobcovi vie, avšak vedome voči nemu nekoná, nie je pre ňu záujmovou osobou a žiadateľ\nsa takpovediac môže spoľahnúť že aj po návrate do krajiny pôvodu k prenasledovaniu s vysokou\npravdepodobnosťou nedôjde, obzvlášť za situácie keď žalobca je opakovane predmetom záujmu polície\na je voči nemu súčasne vedené trestné konanie.\n78. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že neexistujú relevantné dôvody pre obavy z\nprenasledovania žalobcu v krajine pôvodu, avšak pre uvedené konštatovanie nebral na zreteľ ani tie\npodklady rozhodnutia, ktoré sám zabezpečil (resp. boli predložené žalobcom), a to konkrétne celý obsah\nrozhodnutia o aplikácii preventívneho opatrenia vo forme zaistenia v neprítomnosti obvineného, ním\npredložený obsah filmu ktorý produkoval, ako aj predvolania predložené na usb kľúči.\n79. V prvom rade je potrebné poukázať na povinnosť žalovaného podľa § 19a ods. 9 zákona o\nazyle zabezpečiť preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu. Toto\nustanovenie samozrejme nie je možné interpretovať spôsobom, že by sa mal zabezpečiť preklad\nkaždého jedného dokumentu predloženého žalobcom (žiadateľom o azyl). V zmysle § 52 zákona o\nazyle sa na konania podľa tohto zákona vzťahuje správny poriadok, ak zákon o azyle neustanovuje\ninak. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku je síce účastník konania povinný navrhnúť na podporu\nsvojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, avšak podľa § 32 ods. 1 prvej vety tohto zákona presne a\núplne zistiť skutočný stav veci je povinný správny orgán. Žalovaný v postavení správneho orgánu tak\nnie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne žalobca v postavení žiadateľa o azyl. Je povinný\nvykonať len také dôkazy, ktoré sú potrebné na dostatočné ustálenie skutkového stavu. Z napadnutého\nrozhodnutia jednoznačne vyplýva, argumentácia žalovaného žalobcom predloženými predvolaniami tak\naj rozhodnutím o uplatnení preventívneho opatrenia. Je zrejmé, že pre posúdenie žiadosti žalobcu boli\na sú tieto dokumenty potrebné, čo v podstate žalovaný potvrdil v obsahu napadnutého rozhodnutia keď\nna ne opakovane odkazoval, aj napriek tomu, však ich preklad do slovenského jazyka nezabezpečil.\nPokiaľ by žalovaný bol schopný ustáliť skutkový stav na základe iných dôkazov, nebolo nutné vykonať\npreklad týchto dokumentov, to však zrejme nie je tento prípad.\n80. V nadväznosti na nezabezpečenie prekladu uvedených dokumentov, potom žalobca z predmetného\nrozhodnutia o aplikácia preventívneho opatrenia opomenul vyhodnotiť celý jeho obsah a teda aj\nskutočnosť, že v dokumente sa v podstate uvádza, že žalobca v marci 2024, po tom, čo Ministerstvo\nvnútra vypočulo zvukové nahrávky a zhromaždilo dostatočné dôkazy, mal pokračovať vo svojej trestnej\nčinnosti a pokračoval v konaní, ktoré je v rozpore so spoločnosťou a ústavným poriadkom Republiky\nUzbekistan, pričom ich opakoval v Uzbeckej republike, vykonávaním modlitby školy „Šafí‘i“ v budove\nmešity, ktorá sa považuje za verejné miesto, čo viedlo k rozsiahlym protestom členov komunity v mešite\na bol zbitý členmi tejto komunity, ktorí boli s jeho konaním nespokojní a sťažovali sa príslušnému orgánu.\nZáchranné zložky, ktoré dorazili na miesto incidentu, preskúmali situáciu na mieste, priviedli žalobcu do\nbudovy Ministerstva vnútra, vykonali osobnú prehliadku a zaistili iPhone 15, ktorý mal pri sebe.\n81. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len okrajovo konštatuje že žalobca nepredložil žiadne dôkazy\no tom, že by boli v jeho prípade splnené zákonom ustanovené dôvody na udelenie azylu a samotná\npríslušnosť k náboženskej škole „šáfii“ nie je podľa dostupných informácii dôvodom na udelenie\nazylu. Úplne však v tomto zmysle opomenul vyhodnotiť obsah rozhodnutia o aplikácii preventívneho\nopatrenia ktorý konkrétne skutočnosti o prístupe k osobe vykonávajúcej verejnej modlitbu spôsobom\nšáfii vykonávala aj s následkami z toho plynúcimi, pričom z obsahu dokumentu je zrejmé že sa jedná\no žalobcu. Z uvedenými skutočnosťami sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal, preto súd dospel\nk názoru že skutkový stav , ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v\nrozpore s administratívnymi spismi.\n82. Žalovaný sa dostatočne nezaoberal povahou a obsahom filmu, na ktorého tvorbe sa žalobca\npodieľal, a jeho možným vplyvom na postavenie žalobcu v očiach uzbeckých štátnych orgánov. Rovnako\n\ntak žalovaný len povrchne posúdil tvrdenie žalobcu o jeho príslušnosti k šafi’ovskej právnej škole\nislamu a reálnu hrozbu prenasledovania z tohto dôvodu. Žalovaný neuviedol, z akých konkrétnych a\noveriteľných zdrojov čerpal informácie, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcove obavy sú\nnedôvodné. Zisťovanie skutkového stavu si preto vyžaduje doplnenie, najmä pokiaľ ide o získanie\naktuálnych a špecifických správ o prenasledovaní osôb hlásiacich sa k menšinovým islamským smerom\nv Uzbekistane a o praxi bezpečnostných zložiek voči osobám podozrivým z náboženského extrémizmu.\n83. Ak správny orgán nemá k dispozícii úplný a presný skutkový základ, nemôže správne aplikovať\nhmotnoprávne ustanovenia, v tomto prípade podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.\nŽalovaný nesprávne v tomto kontexte nemohol správne vyhodnotiť intenzitu hrozby, ktorej žalobca\nčelí. Zatiaľ čo žalovaný považoval hrozbu za hypotetickú, súd na základe predložených dôkazov a\nargumentov v žalobe má za to, že napadnuté rozhodnutie je aj nedostatočne odôvodnené, keď žalovaný\nvôbec neprihliadol na kumuláciu rizík (náboženská príslušnosť a tvorba filmu), ktoré aj v súhrne môžu\nzakladať opodstatnenú obavu z prenasledovania.\n84. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými kľúčovými argumentmi\nžalobcu. Len všeobecne odkazuje na informácie z krajiny pôvodu bez toho, aby špecifikoval, ako tieto\ninformácie vyvracajú konkrétne tvrdenia žalobcu. Z odôvodnenia nie je zrejmé, akými myšlienkovými\npochodmi sa žalovaný riadil, keď dospel k záveru, že žalobcovi nehrozí prenasledovanie. Chýba jasná\na logická argumentačná línia, ktorá by spájala zistené skutočnosti (aj keď nedostatočne) s konečným\nvýrokom rozhodnutia. Rozhodnutie tak nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie, čo znemožňuje jeho\nmeritórny súdny prieskum.\n85. Žalovaný na jednej strane konštatuje že je zrejmé že trestné stíhanie žalobcu môže súvisieť\ns produkciou filmu, ktorý prezentuje modernizáciu a demokratizáciu v islame, čo je problém pre\nortodoxných moslimov, čo však žalobca podľa jeho názoru nedokázal preukázať, keďže neuviedol, že\nbol oficiálne trestne stíhaný a jeho obvinenie žalovaný vyzistil až z materiálov ktoré žalobca do konania\npredložil. Súd je toho názoru, že ak trestné stíhanie žalobcu pre ním uvedené náboženské dôvody\nvyplýva práve s dokumentov ním predložených, sú uvedené skutočnosti preukázané (a je nepodstatné\nči žalobcom, alebo žalovaným) a nie je možné takéto skutočnosti hodnotiť odlišne, resp. ako „vyzistené“\nžalovaným nemôžu mať iný charakter a dôsledky. Je povinnosťou žalovaného vykonať dokazovanie\no skutočnostiach tvrdených žalobcom a tieto následne riadne vyhodnotiť a posúdiť. Je nepodstatné\nči dôkaz predložil žalobca alebo ho zabezpečil správny orgán, ak z jeho obsahu vyplývajú rovnaké\nskutkové závery.\n86. Žalovaný uvádza, že žalobca bol na „nejaké“ súdne konanie v súvislosti obvinený už 04.10.2021,\na keďže sa ja po tom to dátume vrátil do Uzbekistanu, niekoľko mesiacov tam žil, vybavil si cestovný pas\na vycestoval, pričom ak by išlo o závažné obvinenie, tak by mu toto nebolo umožnené a určite by sa ho\npokúsili minimálne stíhať väzobne. Trestné sadzby za uvedené trestné činy sú nízke, väčšinou pokuty\na trest odňatia slobody hrozí iba pri naplnenie kvalifikovaných skutkových podstát, čo nie je žalobcov\nprípad. Žalovaný teda prospektívne posudzuje opodstatnenosť strachu z prenasledovania v budúcnosti\nvýlučne na skutočnostiach že žalobca do svojho odchodu z krajiny pôvodu žiadnemu výraznému postihu\nzo strany štátnych orgánov nečelil a preto takéto prenasledovanie nehrozí ani v budúcnosti. Úplne\nvšak opomenul posúdiť a vziať do úvahy skutočnosti z výpovede žalobcu a predložených dokumentov\nvyplývajúce predovšetkým s tými ich časťami ktoré sa priliehavo vzťahujú na azylový príbeh žalobcu\na bez vysporiadania sa s nimi, v podstate ani opodstatnenosť obáv žalobcu z prenasledovania nie je\nmožné riadne vyhodnotiť. Žalovaného záver o skutočnosti, že na žalobcu sa nevzťahujú kvalifikované\nskutkové podstaty nie je taktiež ničím podložený.(zo zabezpečenej polytematickej správy vyplýva, že\nnapr. podľa článku 244 Trestného zákona možno uložiť trest 5 až 8 rokov za činy uvedené v jeho prvej\nalebo druhej časti spáchané po predchádzajúcej dohode alebo skupinou osôb, spáchané použitím\nmasmédií alebo telekomunikačných sietí ako aj internetu.)\n87. Ďalej je potrebné uviesť, že hoci žalovaný v administrovanom konaní disponuje videozáznamom\ndotknutého žalobcom produkovaného filmu na usb, jeho obsah a nazeranie štátnych orgánov na jeho\nprodukciu žalobcom v napadnutom rozhodnutí neuvádza a nevyhodnocuje.\n88. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\n\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo krajiny pôvodu.\n89. Obdobne podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 v znení Protokolu 1967 je utečencom „osoba,\nktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových,\nnáboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo\nzastávania určitých politických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta\nochranu krajiny pôvodu.“ Zákon o azyle v § 8 písm. a) teda v plnej miere reflektuje na vymedzenie\nutečenca podľa Ženevského dohovoru z roku 1951\n90. Inštitút azylu je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom\nuznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a\npráva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne\nna prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na\nodôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda\nspravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (pozri rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 1 Sža 78/2010).\n91. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on\nProcedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie\ndôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov\nvymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do\nkrajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa,\nale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej\nskupiny (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2023 sp. zn. 1Sak/10/2023).\n92. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že existencia\npredchádzajúceho prenasledovania nie je podmienkou pre udelenie azylu, ktorú by vyžadoval\nDohovor z roku 1951 či zákon o azyle. K dôkaznému štandardu pri posudzovaní opodstatnenosti\nstrachu pred prenasledovaním najvyšší správny súd uvádza, že určenie opodstatnenosti strachu pred\nprenasledovaním predstavuje hypotézu alebo akýsi pokus predpokladať, čo sa stane so žiadateľom o\nazyl v budúcnosti v prípade, ak bude vrátený do krajiny pôvodu. Správny orgán je povinný vziať do úvahy\nvšetky dôkazy a posúdiť mieru pravdepodobnosti, že môže dôjsť k zlému zaobchádzaniu, ktorého sa\nžiadateľ obáva. Na základe tohto posúdenia rizika má následne správny orgán vyhodnotiť či je naplnený\nštandard opodstatneného strachu. Je potrebné, aby správne orgány na tento účel aplikovali správny\ndôkazný štandard. Najbežnejšie používaným štandardom dokazovania pri posudzovaní opodstatneného\nstrachu z prenasledovania je „primeraná miera pravdepodobnosti“.\n93. Najvyšší správny súd SR aj vo svojich ďalších rozhodnutiach rozvádza (pozri bod 34 rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu z 30. marca 2023 sp. zn. 2Sak/1/2023), že \"primeraná pravdepodobnosť\nnežiaduceho dôsledku návratu do krajiny pôvodu (...) je daná vtedy, ak býva tento dôsledok v\nprípadoch obdobných prípadu žiadateľa nie ojedinelý. Neznamená to, že pravdepodobnosť, že nežiaduci\ndôsledok nastane, musí byť nutne vyššia ako pravdepodobnosť, že nenastane (tzn. že test \"primeranej\npravdepodobnosti\" predstavuje nižší dôkazný štandard ako v civilných veciach) [tým menej to znamená,\nže v prípade návratu do krajiny pôvodu musí byť nastanie nežiaduceho dôsledku prakticky isté (tzn. že\ntest \"primeranej pravdepodobnosti\" predstavuje a fortiori aj nižší dôkazný štandard ako štandard \"nad\nvšetku pochybnosť\" v trestných veciach)], ale to, že k nežiaducemu dôsledku v prípadoch obdobných\nprípadu žiadateľa dochádza natoľko často, že s ním ten, komu taký následok hrozí, musí počítať ako s\ncelkom bežným javom, a nie ako s javom iba výnimočným.\"\n94. Od žiadateľa sa teda nevyžaduje preukázať jasnú pravdepodobnosť prenasledovania v prípade\nnávratu do vlasti aj vzhľadom na subjektívny prvok strachu zakotvený v definícii utečenca. Uvedenými\nvýchodiskami sa však žalovaný neriadil, keďže skutočnosti, ktoré boli nesporné, vyhodnotil tým\nspôsobom, že v minulosti, resp. do odchodu žalobcu z Uzbekistanu nemal so štátnymi orgánmi problémy\na zo skutočnosti že žalobca predmetný film produkoval pre zisk vyvodil záver, že možno náboženské\n\ndôvody jeho konania vylúčiť, a v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu preto od neho nie je potrebné\nvzdať sa náboženských úkonov a prejavov viery.\n95. Žalovaný teda opomenul riadne vyhodnotiť celý obsah rozhodnutia o aplikácii preventívneho\nopatrenia. Nesprávne sa zameral na skutočnú motiváciu žalobcu („biznis“). V azylovom práve je\nrozhodujúce, ako konanie žalobcu vnímajú orgány krajiny pôvodu. Tým, že ho stíhajú pre náboženský\nextrémizmus, pripisujú (imputujú) mu postavenie disidenta, a práve z toho môže prameniť riziko.\nZ uvedeného pohľadu však žalovaný vôbec postavenie žalobcu nevyhodnotil. Keďže žalovaný opomenul\nriadne vyhodnotiť všetky dôkazy a nevykonal ich analýzu, jeho rozhodnutie je nelogické, vnútorne\nrozporné a nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné\n96. Žalovaný v ďalšom konaní zabezpečí úradný preklad rozhodnutia o uplatnení preventívneho\nopatrenia, vrátane predložených odvolaní a následne ich celý obsah riadne vyhodnotí. Pri posúdení\nrizika prenasledovania bude primárne postupovať nie výlučne na základe motivácie žalobcu, ale aj na\nzáklade náboženského postoja (presvedčenia) ktorý mu môžu pripisovať uzbecké orgány, pričom posúdi\naj kumuláciu rizík, t.j. hrozbu ktorá by mohla vyplývať zo súbehu oboch dôvodov uvádzaných žalobcom\n(príslušnosť k šafíovskej škole a produkcia filmu). Uvedenú analýzu žalovaný vykoná ako prospektívnu,\nt.j. zameria sa na to, , aké riziko žalobcovi reálne hrozí v budúcnosti po návrate do Uzbekistanu, nie len\nna to, čo sa stalo v minulosti.\n97. Vzhľadom k uvedenému, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie\nvo výrokoch 1/ o neudelení azylu a 2/ neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 191 ods. 1 písm. d), e/\nf) v spojení s § 220 SSP pre jeho nepreskúmateľnosť, dôvod, že zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný\nza základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, zrušil\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedené dopadá aj na posúdenie existencie dôvodov na\nposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude\nopätovne posúdiť prípad žalobcu, zohľadniť pritom všetky dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom\nspise, zabezpečiť preklad rozhodnutia o aplikácii preventívneho opatrenia a predvolaní do slovenského\njazyka a celý ich obsah riadne vyhodnotiť, a to tak vo vzťahu k posúdeniu existencie dôvodov na udelenie\nazylu, ako aj na poskytnutie doplnkovej ochrany a nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodniť.\n98. Samozrejme že aj keď niektoré jednotlivé skutočnosti, sami o sebe pre udelenie medzinárodnej\nochrany nemusia svedčiť, je potrebné sa nimi najprv dôsledne zaoberať. Nedá sa totiž vylúčiť že\nžalobcovi okrem jeho vlastného náboženského presvedčenia môžu byť pričítané ako vlastné aj\nnáboženské presvedčenie a názory vyplývajúce z ním produkovaného filmu. Pritom nie je rozhodujúce,\nči žalobca takéto náboženské dôvody reálne uplatňuje reálne zastáva alebo nie, pretože ako vyvodil\nNajvyšší súd SR v rozsudku z 10.02.2015 sp. zn. 1Sža/52/2014, na účely udelenia azylu je podstatné,\nči je politické presvedčenie či iný azylovo relevantný dôvod žiadateľovi pripisovaný zo strany pôvodcov\nprenasledovania.\n99. Úlohou žalovaného posúdiť postavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritéria, pričom, pričom na\npamäti bude mať predovšetkým skutočnosť, že v danom prípade sa aj podľa obsahu žiadosti žalobcu\njedná o prípad prospektívneho rozhodovania t.j. keďže ustanovenie § 8 zákona o azyle pracuje s pojmom\nstrachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym\nprvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná\npredovšetkým možnosť budúceho prenasledovania.\n100. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný pre posúdenie opodstatnenosti strachu\nz prenasledovania žalobcu predovšetkým posúdil dôsledky, ktorým by žalobca, čelil v prípade, keby\nsa vrátil do krajiny pôvodu, teda do Uzbekistanu. Prihliadne pritom na postavenie žalobcu ako člena\nškoly „Šáfi“, (riadne zistí a následne vyhodnotí obsah rozhodnutia o uplatnení preventívneho opatrenia\nako aj predvolaní), individuálne okolnosti prípadu, produkciu dotknutého filmu žalobcom a riziká ktoré\nžalobcovi hrozia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, či postoje v uvedenom filme uvádzané\nmôžu byť prisudzované žalobcovi a následne na základe toho rozhodne, či strach žalobcu vyplývajúci\nz jeho azylového príbehu je opodstatnený a či z azylovo relevantného dôvodu. Žalovaný taktiež jasne\na zrozumiteľne vysvetlí záver, že žalobcovi v jeho prípade hrozí „len“ peňažná pokuta.\n\n101. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n102. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n103. O výške trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší\nsúdny úradník samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP].\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm.\na)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci [písm. c)].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}