{"guid": "546696f2-0862-46da-829a-a41c509b02d4:0257d2dc-568e-49d8-9faa-31db498b99bc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100092.1", "spisova_znacka": "19SaZ/1/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19SaZ/1/2026 z 29. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. januára 2026, sp. zn. 19SaZ/1/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100092.1", "identifikacne_cislo": "0726100092", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "sudca_id": 1004, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viktoria-kurucova-1004", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443.odsek-5", "nazov": "§ 443 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0257d2dc-568e-49d8-9faa-31db498b99bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100092.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100092.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100092.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n19SaZ/1/2026\n0726100092\n29. 01. 2026\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100092.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iracká republika, bez dokladu totožnosti, alias C.\nA. B. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, Slovenská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12,\nBratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej\npolície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru\nBratislava, Regrútska 4, Bratislava, v konaní o správnej žalobe o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave nariaďuje žalovanému, aby b e z o d k l a d n e p r e p u s t i l žalobcu:\nA. B. alias C. A. B. B., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov 244, 930 07, Medveďov, Slovenská republika, zo zaistenia.\nII. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov\nkonania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím D. E./XXXX-XX F. G. XX.XX.XXXX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa\n19.12.2025“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“) ako žiadateľa\no udelenie azylu. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac do 19.03.2026. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol žalobca\numiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\n2. Žalobca už bol prvotne zaistený a umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov dňa 02.12.2025 rozhodnutím D. E./XXXX-XX zo dňa 02.12.2025 (ďalej len „rozhodnutie o\nzaistení zo dňa 02.12.2025“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný,\nnajviac do 02.03.2026. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2025. Z administratívneho\nspisu nevyplýva, že by žalobca podal proti rozhodnutiu o zaistení zo dňa 02.12.2025 správnu žalobu.\n3. Žalovaný rozhodnutie o zaistení zo dňa 19.12.2025 odôvodnil tým, že dňa 02.12.2025 v čase o 11.15\nhod. bola hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Trnávka vyslaná na základe\nžiadosti Oddelenia kriminálnej polície na ulicu Mokráň Záhon, kde sa zdržiavali dve osoby bez dokladov.\nPo príchode hliadky na miesto boli osoby vyzvané na preukázanie totožnosti podľa zákona č. 171/1993 Z.\nz. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 173/1993 Z. z.“), ale nepredložili\nžiaden doklad totožnosti. Uviedli, že pochádzajú z Iraku. Následne boli predvedené na podľa § 18\nods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.. Jednou z osôb bol účastník konania. Keďže vzniklo podozrenie\nz neoprávneného pobytu na území SR, účastník konania bol dňa 02.12.2025 o 13.00 hod. predvedený\npodľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov za účelom konania o administratívnom vyhostení. Keďže\n\núčastník konania nedisponuje platným cestovným dokladom, jeho totožnosť je neznáma a správny\norgán vychádzal len z výpovede účastníka konania a osobných údajov, ktoré uviedol, bez preukázania\ntýchto skutočností dôkazmi. Účastník konania bol dňa 02.12.2025 zaistený rozhodnutím o zaistení D.\nE. E./XXXX-XX podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na výkon administratívneho\nvyhostenia, s dĺžkou doby zaistenia stanovenou do 02.03.2026 a bol umiestnený do Útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov“). Dňa 17.12.2025 bolo správnemu\norgánu doručené oznámenie o začatí azylového konania ÚPZC Medveďov, vedeného pod sp. E./XXXXXX. Účastník konania nedisponuje cestovným dokladom, totožnosť účastníka je potvrdená len jeho\nvýpoveďou, nie je držiteľom platného povolenia na pobyt resp. víza vyžadovaného na oprávnený pobyt\nna území Slovenskej republiky a niektorých členských štátov. Správny orgán uviedol, že v prípade\núčastníka konania je odôvodnené riziko úteku resp. marenia alebo sťaženia výkonu rozhodnutia\no administratívnom vyhostení. Účastník konania bol 19.12.2025 poučený o začatí konania o zaistení\nako žiadateľa o udelenie azylu, bol oboznámený s dôvodom zaistenia a bola mu daná možnosť\nvyjadriť sa ku konaniu podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Účastník konania uviedol, že\nsa nechce vyjadriť. Žalovaný dospel k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania\npodal žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, keďže\no udelenie azylu požiadal až po zaistení na ÚPZC Medveďov v čase, keď existoval reálny predpoklad\nrealizácie výkonu administratívneho vyhostenia a prebiehal proces jeho návratu do domovskej krajiny.\nSprávny orgán preto rozhodol o zaistení účastníka konania do 19.03.2026 a počas uvedenej doby\nbude migračný úrad posudzovať žiadosť účastníka o udelenie azylu. Keďže účastník konania nemá\nudelený žiaden druh pobytu v Slovenskej republike ani v členských štátoch a nemá pri sebe ani žiadne\nfinančné zabezpečenie, správny orgán nerozhodol o prepustení účastníka konania. Správny orgán tiež\nkonštatoval súlad zaistenia s čl. 5 ods. 1 písm. f) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru.\n4. Centru právnej pomoci bola dňa 23.12.2025 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci.\nRozhodnutím Centra právnej pomoci D. H.-/XXXXX/XXXX-XXX/XXXX zo dňa 07.01.2026 bol žalobcovi\npriznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci zaistenia žalobcu na základe rozhodnutie\no zaistení zo dňa 19.12.2025. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2026.\nII. Správna žaloba\n5. Dňa 16.01.2026 bola žalovanému doručená žaloba žalobcu zo dňa 15.01.2026, označená ako\n„Správna žaloba vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho\nporiadku o prepustenie zo zaistenia udeleného žalobcovi rozhodnutím E./XXXX-XX zo dňa 19.12.2025“,\nktorá bola predložená správnemu súdu dňa 20.01.2026.\n6. V žalobe žalobca uviedol, že so zaistením nesúhlasí z dôvodu, že jeho zaistenie je za momentálneho\nskutkového stavu neúčelné, a preto podáva žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP. S napadnutým rozhodnutím\nnesúhlasí v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho\nnedostatočné odôvodnenie.\n7. Uviedol, že dňa 17.12.2025 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a v tento\ndeň konanie aj začalo. Žalobca poukázal na to, že inštitút zaistenia je podľa práva Európskej únie\nposlednou možnosťou tzv. ultima ratio, ktorú teba využiť až v prípade, ak iné možnosti nie sú\nk dispozícii. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nepreukázal, že by žalobca predstavoval riziko pre\nverejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, alebo by hrozilo riziko úteku žalobcu. Žalovaný\niba stručne uviedol, že v prípade žalobcu existuje riziko úteku resp. marenia alebo sťaženia výkonu\nrozhodnutia administratívneho vyhostenia. Žalobca považoval za nesprávny záver žalovaného, že\nžalobca požiadal o udelenie azylu s úmyslom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,\npretože žalovaný nie je oprávnený posudzovať opodstatnenosť žalobcovej žiadosti o udelenie azylu.\nRozhodnutie žalobcu vychádza z nesprávneho posúdenia a nedostatočného prehodnotenia prípadu.\nInštitút zaistenia výrazným spôsobom zasahuje do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca, keďže\ndochádza k obmedzeniu resp. pozbaveniu osobnej slobody človeka. Je preto potrebné zaoberať sa\nkaždým prípadom individuálne, najmä ak sa stanoví maximálna možná dĺžka doby zaistenia. Žalobca\nuviedol, že v jeho prípade to tak nebolo a dĺžka doby zaistenia bola stanovená len všeobecne bez\ndostatočného odôvodnenia použitia zaistenia.\n8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd bezodkladne nariadil prepustenie žalobcu\nzo zaistenia a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo vyčíslenej výške.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.01.2026 žiadal, aby súd žalobu zamietol\nako nedôvodnú. Poukázal na to, že už v konaní o administratívnom vyhostení bol žalobca poučený\n\no možnosti požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, túto možnosť však nevyužil\na žiadosť o udelenie azylu podal až v ÚPZC Medveďov. Žalovaný uviedol, že z uvedeného je zrejmé,\nže žalobca nemal záujem žiadať o azyl alebo o jednu z foriem medzinárodnej ochrany, či už na území\nSlovenskej republiky alebo v prvej bezpečnej krajine, teda v Bulharsku, cez ktorú tranzitoval. O udelenie\nazylu požiadal až potom, ako bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení do jeho domovskej\nkrajiny, a preto sa podanie žiadosti o udelenie azylu javí ako účelové. V prípade ubytovania žalobcu\nv špecializovanom ubytovacom centre a zariadení pre žiadateľov o azyl by mohlo dôjsť k úteku resp.\nk opusteniu územia Slovenskej republiky, a tým aj k zmareniu administratívneho vyhostenia.\n10. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nedisponuje žiadnym cestovným dokladom ani iným dokladom,\nktorý by hodnoverne preukazoval jeho totožnosť, nemá na území Slovenskej republiky žiadny druh\npobytu a žalovanému nie je známa totožnosť žalobcu. Počas konania o administratívnom vyhostení\nžalobca zavádzal žalovaného tým, že mu udával falošnú identitu, ktorú si neskôr zmenil. Žalobca na\núzemí Slovenskej republiky nemá žiadnych príbuzných ani dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie\nvýdavkov súvisiacich s pobytom na území Slovenskej republiky. Žalobca tiež do zápisnice uviedol, že sa\ndo Irackej republiky vrátiť nechce. Na základe týchto skutočností žalovaný konštatoval, že riziko úteku\nje v prípade žalobcu odôvodnené, keďže ponechaním žalobcu na slobode by mu bola daná možnosť\nzdržiavať sa na neznámom mieste, a tým by mal žalovaný minimálnu šancu na vykonanie opatrení\nza účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území\nSlovenskej republiky a členských štátov zo strany účastníka konania.\n11. Žalovaný poukázal aj na to, že v prípade určenia dĺžky doby zaistenia podľa § 88a ods. 2 zákona\no pobyte cudzincov nevyužil maximálnu lehotu zaistenia žalobcu, čím dodržal zásadu primeranosti,\nkeďže maximálna doba zaistenia je 6 mesiacov. Účelnosť a efektívnosť, a teda aj reálna možnosť\nnaplnenia účelu zaistenia stále trvá. Rozhodnutie o zaistení žalobcu vychádza zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci, a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nIV. Konanie na správnom súde\n12. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri\nsvojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n13. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia\nalebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“\n14. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\no správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe.“\n15. Podľa § 221 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.“\n16. Podľa § 221 ods. 2 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.“\n17. Podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby\npodľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy vec nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu\nzo zaistenia.“\n18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne\npríslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa §\n221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3\nSSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení\nzo dňa 19.12.2025, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\na v súlade s § 230 ods. 2 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovanému nariadil,\naby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní bez\nprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neprítomnosť riadne ospravedlnili (§ 228 v spojení s § 114\nSSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\nV. Aplikovaná právna úprava\n19. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné\nzatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,\nalebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“\n\n20. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,\nmá právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia\nslobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“\n21. Podľa článku 8 ods. 3 písm. b/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013,\nktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu „Žiadateľa možno zaistiť\niba: na účely zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu,\nktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku žiadateľa.“\n22. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Osobná sloboda sa zaručuje.“\n23. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\n24. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov „Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.“\n25. Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov „Žiadateľ o udelenie azylu môže byť\nzaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia\nžiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť\nmesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť\nčas zaistenia podľa § 88 ods. 4.“\n26. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.“\n27. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“\nVI. Skutkové a právne závery správneho súdu\n28. Na úvod považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že žalobu posúdil ako správnu žalobu podanú\npodľa § 221 ods. 2 SSP, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia. Predmetom súdneho\nprieskumu teda nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.12.2025\npodľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali\nalebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie nenapĺňalo stanovený účel, v dôsledku čoho\nby muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia (v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o\npobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie účelu zaistenia počas celej doby zaistenia). Žaloba je síce\nv úvode označená ako „Správna žaloba vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok o prepustenie zo zaistenia udeleného žalobcovi rozhodnutím č. PPZ-HCPBA5-151-024/2025-AV zo dňa 12.19.2025“, ale toto označenie žaloby pôsobí zmätočne, keďže správna\nžaloba podľa § 221 ods. 1 SSP by mala smerovať k domáhaniu sa zrušenia rozhodnutia o zaistení.\nNásledne v bode I. žaloby však žalobca uvádza, že podáva správnu žalobu s poukazom na ustanovenie\n§ 221 ods. 2 SSP a v žalobnom návrhu žiada, aby súd nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo\nzaistenia. Správny súd preto posúdil podanie žalobcu podľa jeho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) ako správnu\nžalobu podanú podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia, nie ako\nsprávnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.12.2025 podľa § 221 ods. 1 SSP.\n29. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súde SR, sp. zn.\n2Sak/9/2023 zo dňa 04.08.2023, ktorý bol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho\nsprávneho súdu SR č. 1/2024 pod č. 69/2023 a v ktorom Najvyšší správny súd SR konštatoval,\nže v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia (podanej podľa § 221 ods. 2 SSP) správne súdy\nnepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale najmä skúmajú, či\ndôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú.\n30. Žalobca sa v žalobe obmedzil prevažne na argumentáciu smerujúcu voči zákonnosti rozhodnutia zo\ndňa 19.12.2025, pričom námietky uvedené v žalobe spočívajú prevažne v citácii zákonných ustanovení\na vo všeobecných konštatovaniach o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom\n\nposúdení a jeho nevyhovujúcom odôvodnení, ktoré bez ďalšieho poskytnutia konkrétnych skutočností\ntýkajúcich sa žalobcu a konania o jeho žiadosti o udelenie azylu nemôžu byť relevantné. Ak teda žalobca\nmienil podať správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky\nsa mali zamerať na tvrdenie nezákonnosti trvania zaistenia a detailnejšie odôvodnenie, že netrvá účel\nzaistenia z dôvodov podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.\n31. Na druhej strane skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti trvania jeho zaistenia\nmajú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť, ani s poukazom na formálnu právoplatnosť\nrozhodnutia o zaistení, dôvodom pre zamietnutie správnej žaloby o prepustenie zo zaistenia bez\nposúdenia v žalobe naznačených dôvodov nezákonnosti trvania zaistenia. Pre rozhodnutie správneho\nsúdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným, či sa toto zaistenie stalo neúčelným po\nuplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od jeho počiatku,\nt. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je\nmožné konštatovať v čase rozhodovania súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n10Sazk/13/2020 z 08.12.2020).\n32. Žalobca však správne, hoci veľmi stručne, poukazoval na to, že v predmetnej veci nie je dostatočne\npreukázaná existencia a trvanie dôvodov pre zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov - existencia dôvodného podozrenia, že žiadateľ o udelenia azylu podal žiadosť o udeleniu\nazylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Keďže však v správnej\nžalobe absentujú podrobnejšie námietky týkajúce sa nezákonnosti trvania zaistenia na účel podľa § 88a\nods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, správny súd musel vychádzať najmä z úvah žalovaného,\nvyjadrených v odôvodnení rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov\nresp. z jeho vyjadrenia ku správnej žalobe a z administratívneho spisu. Správny súd sa zameral\npredovšetkým na posúdenie, či tieto predstavujú dostatočné podklady pre konštatovanie naplnenia účelu\nzaistenia, resp. či prípadné trvanie nezákonnosti ďalšieho zaistenia žalobcu nemôže mať pôvod už\nv samotnom rozhodnutí o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Posudzujúc\nsprávnu žalobu neformálne, správny súd pristúpil k posúdeniu námietok žalobcu uvedených v žalobe z\nhľadiska, či ku dňu rozhodovania správneho súdu možno skonštatovať, že účel zaistenia podľa § 88a\nods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je v prípade žalobcu daný.\n33. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, zaistenie je\nmimoriadny inštitút a fakticky ide o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka, a teda\no citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok\nprísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom\n(napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 1Szak/6/2019).\n34. Žalobca bol ako žiadateľ o udelenie azylu podľa rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.12.2025 zaistený\nz dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom\noddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov vyplývajú základné podmienky, ktorých kumulatívne splnenie umožňuje žalovanému\npostupovať podľa tohto ustanovenia: (i) musí ísť o žiadateľa o azyl, (ii) ide o štátneho príslušníka tretej\nkrajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov, (iii) existuje\ndôvodné podozrenie, že žiadateľ podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť\njeho administratívne vyhostenie a (iv) na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej\nzávažné (reštriktívne) prostriedky (princíp proporcionality).\n35. Prvá podmienka je v predmetnej veci splnená, keďže nie je sporné, že žalobca požiadal o azyl na\núzemí Slovenskej republiky, a teda na účely zákona č. 480/2022 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z. z.“) sa považuje\nza žiadateľa o azyl. Aj druhú podmienku je možné považovať za splnenú, keďže žalobca je štátnym\npríslušníkom tretej krajiny (§ 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorý bol bezprostredne predtým\nzaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím zo dňa 02.12.2025.\n36. Vzhľadom na predmet žaloby o prepustenie zo zaistenia je potrebné predovšetkým skúmať, či je\nsplnená tretia podmienka, teda či existuje dôvodné podozrenie, že žiadateľ podal žiadosť o udeleniu\nazylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Z administratívneho\nspisu vyplýva, že dňa 17.12.2025 začalo konanie vo veci udelenia azylu žalobcovi. Podľa ustanovenia\n§ 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je policajný útvar povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. V administratívnom spise sa okrem\noznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej\na cudzineckej polície, Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov č. E./XXXX-XX zo dňa\n17.12.2025 nenachádzajú žiadne podklady, z ktorých by vyplývalo, na akých skutočnostiach je založená\nžiadosť žalobcu o udelenia azylu, v akom štádiu je zisťovanie týchto skutočností v azylovom konaní\n\na v nadväznosti na to, či existuje dôvodné podozrenie, že žiadateľ podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne\ns cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Ani z vyjadrenia žalovaného k správnej\nžalobe nie je zrejmé, či žalovaný ako príslušný policajný orgán plní povinnosť podľa § 90 ods. 1 písm.\nd) zákona o pobyte cudzincov a skúma, či trvá účel zaistenia žalobcu, hoci v čase predloženia správnej\nžaloby a administratívneho spisu správnemu súdu trvalo konanie o azyle vo veci žalobcu vyše mesiac.\n37. Správny súd konštatuje, že ani zo zápisnice o podaní vyjadrenia č. E./XXXX-XX zo dňa 19.12.2025\nnevyplýva, z akých dôvodov žalobca podal žiadosť o udelenie azylu. Otázky zo strany správneho orgánu\nsmerovali len k zisteniu, či žalobca disponuje nejakými finančnými prostriedkami a či si vie zabezpečiť\nubytovanie na území Slovenskej republiky. Správny súd tiež uvádza, že ani po vydaní rozhodnutia\no zaistení zo dňa 19.12.2025 do predloženia správnej žaloby a administratívneho spisu správnemu súdu\ndňa 20.01.2026 nebola do administratívneho spisu doložená žiadna informácia o azylovom konaní vo\nveci žalobcu, vrátane informácie o dôvodoch podania žiadosti o azyl žalobcom a ich prípadnom posúdení\nzo strany správneho orgánu rozhodujúceho o žiadosti žalobcu o udelenie azylu v rozhodnutí o tejto\nžiadosti (napr. podľa § 11 ods. 1 písm. f) veta za bodkočiarkou zákona č. 480/2002 Z. z.).\n38. Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 6Szak/2025 zo dňa 17.03.2025, uviedol: „Pokiaľ\ntotiž žalovaný nevymedzil aspoň v dostatočne primeranom rozsahu penzum skutočností týkajúcich sa\nosoby žalobcu, potom nemožno ani dôkladne preskúmať, či tieto skutočnosti by bolo možné získať\naj z iných (sekundárnych) zdrojov (skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti,\nskutočnosti získané z lustrácií, z iných zdrojov bez nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa a pod.), teda\nzo zdrojov jestvujúcich mimo výslovne osobnú sféru samotného žalobcu, a teda bez toho, aby bol\nžalobca (ako originárny pôvodca - zdroj skutočností) zaistený. Možno uviesť, že špecifikám konania o\nmedzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré je vychýlené\nv prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci\nmedzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\njednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej\nžiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých, ktoré\nvyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 13. januára 2015, sp. zn. 1Sža 48/2014). Je síce pravdou, že vo veci\nzaistenia žalobcu koná iný orgán, než orgán priamo rozhodujúci o žiadosti žalobcu o udelenie azylu,\navšak to nič nemení na tom, že dôvody zaistenia sa musia zakladať na jasne vymedzených dôvodoch\na k zaisteniu možno pristúpiť až na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu. Z\nuvedeného je potom zrejmé, že zaistenie žiadateľa o azyl sa musí zakladať na dostatočne konkrétnych\nskutočnostiach.“\n39. Z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na ktorých je založená\nžalobcova žiadosť o azyl a z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu dôvodného podozrenia, že\nžiadateľ podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne\nvyhostenie. Dôvody zaistenia sú od začiatku zaistenia nešpecifikované, bez jasne vymedzeného vzťahu\nk žalobcovi. Len skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu až potom, ako bolo vydané\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení resp. že pred jeho vydaním sa vyjadril, že nechce požiadať\no azyl na území Slovenskej republiky bez ďalšieho neznamená, že táto žiadosť bola žalobcom podaná\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n40. Pokiaľ žalovaný opiera svoju argumentáciu o záver, že zaistenie je dôvodné, pretože existuje riziko\núteku žalobcu, správny súd poukazuje predovšetkým na to, že existencia rizika úteku nepatrí medzi\nzákladné podmienky, ktorých splnenie umožňuje žalovanému postupovať podľa ustanovenia § 88a ods.\n1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.\n41. Zároveň musí byť splnená podmienka, že na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť\niné menej závažné prostriedky. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané splnenie základného\nzákonného predpokladu pre zákonnosť zaistenie žalobcu – existencia resp. trvanie dôvodov zaistenia\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, správny súd sa nezaoberal námietkou\nnevyužitia iných menej závažných prostriedkov na dosiahnutie účelu zaistenia. Pre úplnosť však správny\nsúd uvádza, že žalobca ako žiadateľ o udelenie azylu má možnosť zabezpečenia ubytovania a ďalších\npotrieb v azylovom zariadení, ktoré môže žiadateľ opustiť len na základe priepustky (§ 23a zákona\no azyle).\n42. Správny súd poukazuje tiež na skutočnosť, že podľa Smernice Parlamentu a Rady 2008/115/ES zo\n16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov\ntretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (podľa preambuly) by sa štátny príslušník\ntretej krajiny, ktorý požiadal o azyl v členskom štáte, nemal považovať za neoprávnene sa zdržiavajúceho\n\nna území tohto členského štátu, pokiaľ nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o neudelení azylu alebo\nrozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako žiadateľa o azyl. Obdobne podľa Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní\nmedzinárodnej ochrany (prepracované znenie) zo dňa 26.06.2013 (podľa preambuly) by konanie, v\nrámci ktorého prebieha posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, navyše za bežných okolností malo\nžiadateľovi o azyl poskytnúť aspoň: právo zostať v členskom štáte do vydania rozhodnutia rozhodujúcim\norgánom. Z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o azyle vyplýva, že žiadateľ o azyl je počas konania o\nudelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n43. Čo sa týka uvedenia žalovaného, že nevyužil maximálnu zákonnú dobu zaistenia (6 mesiacov),\nčím dodržal zásadu primeranosti, správny súd opätovne poukazuje na to, že akékoľvek zaistenie musí\ntrvať čo najkratšiu dobu a iba dovtedy kým trvajú dôvody zaistenia. Už z obsahu administratívneho\nspisu a rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.12.2025 sa javí, že žalovaný neurčoval dobu zaistenia na\nzáklade informácií obstaraných od Migračného úradu, podľa toho, aké dôvody žalobca uviedol v žiadosti\no udelenie azylu. V administratívnom spise sa ani nenachádzajú listiny, ktoré by preukazovali, že\nžalovaný skúmal, či trvá účel zaistenia v tom smere, že by priebežne zisťoval stav konania o udelenie\nazylu. Podľa obsahu administratívneho spisu sa skôr javí, že žalovaný nemá o dôvodoch podania\nžiadosti o azyl žalobcom žiadnu vedomosť, a preto ani nemôže byť spôsobilý vyhodnotiť, či dôvody\nzaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov boli dané a trvajú.\n44. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd o žalobe rozhodol podľa § 230 ods. 2 písm.\na) SSP a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.\n45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.1 SSP a\nžalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia, a to\nna Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\npodľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "656e56d1-3444-4e6b-a3ae-fa1853f67289:7adae92b-5e84-43d2-8b9c-23f034d78950", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1019201061.1", "spisova_znacka": "1Szak/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/6/2019 z 18. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1019201061.1"}, {"guid": "eb789ae0-ef0c-406c-94d5-8aa1b74fd0f3:3d20c04c-b66a-4a73-b9f2-a4239db043b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100191.1", "spisova_znacka": "2Sak/9/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/9/2023 z 4. 8. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-08-04", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100191.1"}], "citovane_v": []}