{"guid": "d69fe5fc-6dec-4472-b728-f52a2473e6b4:1d508eaa-ddfc-45f2-9a3e-e3d6e9c23289", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100078.2", "spisova_znacka": "18SaZ/1/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18SaZ/1/2026 z 14. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. apríla 2026, sp. zn. 18SaZ/1/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100078.2", "identifikacne_cislo": "0726100078", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2026-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d508eaa-ddfc-45f2-9a3e-e3d6e9c23289", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100078.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100078.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100078.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n18SaZ/1/2026\n0726100078\n14. 04. 2026\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100078.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n18Saz/1/2026\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Somálskej federatívnej republiky, ID osoby č.: XXXXXX,\nadresa posledného pobytu v krajine pôvodu: obec D., región D., štát D., toho času Pobytový tábor\nRohovce, v zast.: Slovenská humanitná rada, so sídlom: Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo\nveci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E.: B./XXXX-X zo dňa 10. decembra 2025, takto\nrozhodol:\n18Saz/1/2026\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n18Saz/1/2026\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Žalovaným rozhodnutím č. E.: B./XXXX-X zo dňa 10. decembra 2025 Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, migračný úrad rozhodol vo veci žalobcu tak, že žalobcovi :\nZamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú azyl podľa § 11ods. 1 písm. d/ zákona č.\n480/2002 Z.z. zákona o azyle (ďalej len ako „zákon o azyle);\n2. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca menom A. B. C., alias F. B. C. pred pracovníkmi\nOddelenia azylu Policajného zboru Humenné, požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej\nochrany na území Slovenskej republiky z obavy o svoj život.\n3. Žalobca bol počas azylového konania poučený o svojich právach a povinnostiach. Dňa 30.07.2025\nbolo iniciované konanie v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013\nz 26.06.2013, z ktorého vyplynulo, že žalobca má v súčasnosti poskytnutú doplnkovú ochranu\nv Talianskej republike, pod identitou F. B. C..\n\n4. Žalovaný ďalej uviedol, že pri posudzovaní žiadosti o azyl podanej cudzincom, ktorému udelil azyl\nalebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezpráví členský štát EU, ide teda o rozhodovanie\nvo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jej merite, teda sa ani\nneskúma, či sú splnené predpoklady pre udelenie azylu alebo pre poskytnutie doplnkovej ochrany.\nKonštatuje sa iba splnenie predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 zákona o azyle. V tomto konkrétnom\nprípade je teda podstatná skutočnosť, či bol cudzincovi udelený azyl alebo poskytnutá doplnková\nochrana z dôvodu vážneho bezprávia členským štátom EÚ a či SR súhlasila s premiestnením cudzinca\nna svoje územie.\n5. Vzhľadom na to, že má žalovaný v súčasnosti poskytnutú doplnkovú ochranu na území Talianska\na Slovenská republika nesúhlasila s premiestnením cudzinca na svoje územie, jeho žiadosť žalovaný\nv zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o azyle zamietol ako neprípustnú.\nII. Žaloba a jej dôvody\n6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10. decembra 2025 podal žalobca prostredníctvom právneho\nzástupcu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a žalobcovi priznal náhradu\ntrov konania. Svoju žalobu odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Spolu so žalobou žalobca požiadal\no priznanie odkladného účinku jeho žalobe.\n7. Žalobca uvádza, že žalovaný sa nezaoberal otázkou, či žalobca má v danej krajine reálny a účinný\nprístup k ochrane, ubytovaniu, zdravotnej starostlivosti a dôstojným životným podmienkam. Žalobca\nmá za to, že žalovaný nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, nakoľko nevykonal\nindividuálne posúdenie osobnej situácie žalobcu, nevyhodnotil jeho osobné, zdravotné a sociálne\npomery a nepreskúmal aktuálne podmienky v krajine, do ktorej má byť žalobca vrátený. Žalobca počas\nadministratívneho konania opakovane poukazoval na to. že by chcel zostať na území Slovenska a do\nTalianska sa nechce vrátiť. Do Talianska bol viackrát vrátený, avšak nikdy zo strany talianskych úradov\nneobdržal žiadny dokument, ktorý by potvrdzoval poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalobca má strach sa\ntam vrátiť, nakoľko ho v Taliansku vyzývali na opustenie krajiny. Musel tam spať na ulici a jedlo mal len z\ncharity. Ako uviedol už počas pohovoru, konaného dňa 07.08.2025, jeho strach z návratu do Talianska\nje taký, že keď obdržal vo Francúzsku informáciu o jeho opätovnom presune do Talianska, radšej krajinu\nsám opustil.\n8. Žalobca má za to, že žalovaný rozhodol o neprípustnosti žiadosti žalobcu bez riadneho preskúmania\nrizík, ktorým bude žalobca po návrate do Talianska vystavený. Rozhodnutie o neprípustnosti žiadosti je\nrozhodnutím, ktoré významne zasahuje do práv žiadateľa o medzinárodnú ochranu, a preto by naň mali\nbyť zvýšené nároky z hľadiska preskúmateľnosti a úplnosti odôvodnenia.\n9. Žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-163/17, Jawo, ako aj C297/17, C-318/17\na C-438/17, Ibrahim a i. podľa ktorého členský štát nesmie odmietnuť žiadosť o medzinárodnú ochranu,\nak by návrat žiadateľa do štátu, ktorý mu už ochranu poskytol, viedol k tomu, že by sa ocitol v\nextrémnej materiálnej núdzi, ktorá by dosahovala intenzitu porušenia čl. 4 Charty základných práv EÚ.\nPodľa uvedeného rozsudku žiadateľ o azyl môže byť prevezený do členského štátu, ktorý je zvyčajne\nzodpovedný za posúdenie jeho žiadosti alebo ktorý mu už poskytol doplnkovú ochranu, pokiaľ by ho\nočakávané životne podmienky osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu nevystavili situácii extrémnej\nmateriálnej núdze, čo by bolo v rozpore so zákazom neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n\n10. Vo vyjadrení žalovaný poukazuje, na to, že na základe iniciovaného konania v zmysle nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a\nmechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu\npodanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských\nštátov (prepracované znenie) (ďalej len „Dublinské nariadenie“) bolo zistené, že žalobca má v súčasnosti\nposkytnutú doplnkovú ochranu v Talianskej republike. Z tohto dôvodu žalovaný neposudzoval jeho\nžiadosť o udelenie azylu v merite veci, ale zamietol ju ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. d/\nzákona o azyle. Počas správneho konania žalobca uviedol, že chce ostať na Slovensku, lebo v Talianskej\nrepublike musel spať vonku a jedlo mal z charity a tiež, že mu všetci hovorili, aby išiel do inej krajiny. Tieto\ntvrdenia žalobcu žalovaný nepovažoval za relevantné, nakoľko žalobca svoje tvrdenia ničím nepodložil,\npričom tak mohol urobiť počas pohovoru, v stanovisku k žiadosti o udelenie azylu zo 14.11.2025, ako\naj v správnej žalobe. Poznamenávame, že žalobca bol opakovane navracaný do Talianskej republiky\nz iných krajín Európskej únie a v súčasnosti nie je známe jeho miesto pobytu, nakoľko 13.01.2026\nsvojvoľne opustil azylové zariadenie, v dôsledku čoho bol 20.01.2026 vyradený z evidencie azylového\nzariadenia. Taktiež podotýka, že rozhodnutie v konaní o udelenie azylu nie je rozhodnutím o návrate\nžiadateľa o udelenie azylu. V prípade, že osoba sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene\na neexistujú prekážky vyhostenia, dochádza k jej administratívnemu vyhosteniu. V prípade žalobcu\nprichádza do úvahy ustanovenie § 83 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).\nAdministratívne vyhostenie je samostatným konaním, ktoré je upravené v ustanovení § 77 zákona o\npobyte cudzincov.\n11. Do pozornosti správneho súdu dáva žalovaný skutočnosť, že Talianska republika je signatárom\nŽenevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským\nprotokolom z 31. januára 1967. Talianska republika je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv\na dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty,\nktoré uplatňujú Dublinské nariadenie rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a\npovažujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Žalovanému nie sú\nznáme informácie, že by beneficienti medzinárodnej ochrany čelili v Taliansku problémom v prístupe k\nzákladným životným potrebám. Európska Komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo\nveci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva Európskej únie na základe\nsvojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov do dnešného dňa neiniciovala žiaden\npostup voči Talianskej republike a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom\nkonaní, prijímacích podmienkach krajiny, či zaobchádzaní s beneficientmi medzinárodnej ochrany.\nIV. Relevantné právne predpisy\n12. Podľa § 8 písm. a/ a b/ zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\nna tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný\nza uplatňovanie politických práv a slobôd.\n13. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako\nneprípustnú, ak žiadateľovi udelil azyl alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia\nčlenský štát Európskej únie; to neplatí, ak Slovenská republika súhlasila s premiestnením cudzinca na\nsvoje územie.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n14. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol\nuznesením sp. zn. 18Saz/1/2026 zo dňa 30.01.2026.\n\n15. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a/ SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\na priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil\nsprávnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP,\npodľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k\nzáveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n16. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.\n4 SSP.\n17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. E.: B./XXXX-X zo dňa 10. decembra\n2025, v ktorom žalovaný žalobcovi zamietol jeho žiadosť o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 písm. d/\nzákona o azyle, nakoľko v administratívnom konaní bolo zistené, že žalobcovi bola na území Talianska\nposkytnutá doplnková ochrana a vydané povolenie na pobyt platné do 19.04.2028.\n18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako\nneprípustnú, ak žiadateľovi udelil azyl alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia\nčlenský štát Európskej únie; to neplatí, ak Slovenská republika súhlasila s premiestnením cudzinca na\nsvoje územie.\n19. V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca menom A. B. C., alias F. B. C., má na území\nTalianska poskytnutú doplnková ochrana a vydané povolenie na pobyt platné do 19.04.2028. Zároveň\nžalobca prišiel na územie SR na územie SR individuálne, bez predchádzajúceho kontaktu s orgánmi\nSR, je teda zrejmé, že SR nemohla ani súhlasiť s premiestnením cudzinca na svoje územie. Vzhľadom\nna čo boli splnené podmienky postupu podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o azyle.\n20. Správny súd poukazuje na to, že pri posudzovaní žiadosti o azyl, ktorú podal cudzinec, ktorému\nuž bol azyl udelený alebo mu bola poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia v inom\nčlenskom štáte EÚ, ide v podstate o rozhodovanie procesnej povahy. Samotná žiadosť sa neposudzuje\nvecne, teda sa neskúma splnenie podmienok na udelenie azylu ani na poskytnutie doplnkovej ochrany.\nPosudzujú sa len podmienky stanovené v § 11 ods. 1 zákona o azyle. V danom prípade je preto\nrozhodujúce, či bol cudzincovi priznaný azyl alebo doplnková ochrana v inom členskom štáte EÚ a\nzároveň či Slovenská republika súhlasila s jeho premiestnením na svoje územie. Správny orgán teda\npostupoval procesne správne, keď v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o azyle neudelil v prejednávanej\nveci žalobcovi azyl na území SR.\n21. Čo sa týka námietky žalobcu uvedenej v jeho žalobe o tom, že žalovaný rozhodol o neprípustnosti\nžiadosti žalobcu bez riadneho preskúmania rizík, ktorým bude žalobca po návrate do Talianska\nvystavený, že má strach sa tam vrátiť, nakoľko ho v Taliansku vyzývali na opustenie krajiny, musel\ntam spať na ulici a jedlo mal len z charity, sa s ňou tunajší súd nestotožňuje, tieto tvrdenia žalobcu\nnepovažuje súd za relevantné, nakoľko žalobca svoje tvrdenia ničím nepodložil, pričom tak mohol\nurobiť počas pohovoru, v stanovisku k žiadosti o udelenie azylu zo 14.11.2025, ako aj v správnej\nžalobe. Ďalej tunajší súd poukazuje na to, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že podľa talianskeho\npráva (článok 27 kvalifikačného dekrétu) osoby s udelenou medzinárodnou ochranou majú nárok\nna rovnaké zaobchádzanie ako talianski občania v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálneho\nzabezpečenia. Tieto osoby sa musia zaregistrovať v Národnej zdravotnej službe. Tiež majú nárok na\nrovnaké zaobchádzanie a úplnú rovnosť práv a povinností ako talianski štátni príslušníci pokiaľ ide o\npovinnosť platiť príspevky a poberať pomoc poskytovanú v Talianskej republike Národnou zdravotnou\nslužbou. Taktiež v Taliansku po reforme z roku 2023 sa prijímanie osôb s medzinárodnou ochranou\nvykonáva v systéme SAI, Systéme prijímania a integrácie (Sistema di accoglienza ed integrazione),\nbývalom SPRAR zriadenom zákonom L 189/2002. SAI je verejne financovaná sieť miestnych orgánov a\nmimovládnych organizácií, ktorá ubytováva deti bez sprievodu – za určitých podmienok aj po dosiahnutí\ndospelosti, osoby s medzinárodnou ochranou a v prípade dostupných miest aj osoby, ktoré získali\niné povolenia na pobyt z osobitných dôvodov (medzi ktoré patria osoby s národnou ochranou), a\nniektorých žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Teda vzhľadom na uvedené je tunajší súd toho názoru,\nže aj v prípade preukázania tvrdení žalobcu o jeho neutešenej situácii v Taliansku (prespávanie\n\nna ulici a zabezpečovania jedla charitou), táto je vo veľkej miere spôsobené tvrdenou žalobcovou\nnevedomosťou o poskytnutí doplnkovej ochrany Talianskom, keď žalobca v administratívnom konaní\nuviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu tá bola poskytnutá, hoci o medzinárodnú ochranu na\núzemí Talianska v minulosti žiadal. V prípade ak sa žalobca bude viac zaujímať o svoj práva plynúce mu\nz uvedenej poskytnutej doplnkovej ochrany v Taliansku, bude si vedieť pozitívne ovplyvniť svoju sociálnu\nsituáciu v tejto krajine.\n22. Taktiež Talianska republika je zmluvnou stranou Ženevského dohovoru o právnom postavení\nutečencov z 28. júla 1951, ako aj jeho doplňujúceho Newyorského protokolu z 31. januára 1967. Z účasti\nna týchto medzinárodných nástrojoch jej vyplývajú záväzky porovnateľné s povinnosťami ostatných\nčlenských štátov Európskej únie. Štáty uplatňujúce Dublinské nariadenie zároveň vychádzajú zo zásady\nvzájomnej dôvery, pričom rešpektujú najmä princíp zákazu vyhostenia (non-refoulement) a navzájom sa\npovažujú za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích štátov.\n23. Súd nemá k dispozícii poznatky, podľa ktorých by osoby požívajúce medzinárodnú ochranu v\nTaliansku čelili závažným ťažkostiam pri zabezpečení základných životných potrieb. Zároveň platí, že\nEurópska komisia, ktorá disponuje monitorovacími a výkonnými právomocami vo vzťahu k uplatňovaniu\npríslušných právnych predpisov a je oprávnená zisťovať ich porušenia, doposiaľ nezačala voči Talianskej\nrepublike konanie ani nekonštatovala existenciu systémových nedostatkov v oblasti azylového konania,\nprijímacích podmienok či zaobchádzania s osobami, ktorým bola priznaná medzinárodná ochrana.\nŽalobca v konaní zároveň ani netvrdí, že by sa takéto konanie v súčasnosti voči Taliansku viedlo, resp.\nže by Európska komisia konštatovala existenciu systémových nedostatkov v oblasti azylového konania,\nprijímacích podmienok či zaobchádzania s osobami, ktorým bola priznaná medzinárodná ochrana.\n24. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a\npreto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\n18Saz/1/2026\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\n\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}