{"guid": "d51e2956-7abf-4f20-a690-a3bc1282da7a:f31344a5-2dae-454a-af46-28ee4dd75168", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101843.1", "spisova_znacka": "16SaZ/6/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16SaZ/6/2025 z 5. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. marca 2026, sp. zn. 16SaZ/6/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101843.1", "identifikacne_cislo": "0725101843", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2026-03-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Sak/5/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "b4521e55-2880-4c56-8b1f-59091e0671e5:36abd9b1-38ad-46ee-ae1f-90d838051dab", "datum": "2026-06-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "nazov": "§ 207 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f31344a5-2dae-454a-af46-28ee4dd75168", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101843.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101843.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101843.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16SaZ/6/2025\n0725101843\n05. 03. 2026\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725101843.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, štátny príslušník C., C. občiansky preukaz č. XXXXXXXXX platný\ndo XX. XXXX XXXX, adresa posledného pobytu v krajine pôvodu: mesto D. E., C. F. XX, A. G., H. I.,\nC., toho času B. J. G., zastúpený Slovenská humanitná rada o. z. , so sídlom Budyšínska 1, Bratislava,\nIČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom\nPivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného K.: D./XXXX-X z 31. októbra\n2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím K.: D./XXXX-X z 31. októbra 2025 žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1\npísm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a)\na § 20 ods. 4 zákona o azyle, a neudelil mu azyl a neposkytol doplnkovú ochranu ani na účel zlúčenia\nrodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b), § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n2. Žalovaný úvodom napadnutého rozhodnutia skutkovo konštatoval, že žalobca dňa 12. júla 2025\npo nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie\ndoplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život, pretože na C. prebieha vojnový konflikt. Počas\nvstupného pohovoru dňa 22. júla 2025 žalobca uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany\nani nevykonával žiadne politické aktivity. Počas pobytu na C. bol celkovo štyrikrát vo väzení za rôzne\ntrestné činy, naposledy v rokoch 2018 až 2021 za krádež materiálu zo stavby. V roku 1989 ukončil strednú\nodbornú školu a následne nastúpil na dvojročnú povinnú vojenskú službu. Po jej ukončení od roku 1992\ndo roku 1994 pracoval v pekárni v meste G. B. A. H. I.. Okrem toho príležitostne pracoval na stavbách,\npredovšetkým na západe C.. V septembri 2021, po tom, čo bol zadržaný, keď nelegálne previedol\nmigrantov cez spoločnú C. hranicu, bol umiestnený v cele policajného zaistenia v Humennom. Neskôr bol\numiestnený v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, kde zotrval\npäť mesiacov, po ktorých bol odsúdený na trest odňatia slobody za trestný čin prevádzačstva v trvaní\nštyroch rokov a osem mesiacov. Dňa 4. júna 2025 požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu\nodňatia slobody, na čo bol 11. júla 2025 podmienečne prepustený s odkladom na štyri roky. Žalobca\nuviedol, že za prevádzačstvo bol na Slovensku vo väzení aj v roku 1999.\n\n3. Žalobca o azyl na území Slovenskej republiky požiadal z dôvodu obavy o svoj život, a to jednak\nz dôvodu prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu na území C., ako aj preto, že v prípade jeho návratu\nbude povolaný na výkon vojenskej služby. V prípade odmietnutia vojenskej služby sa obáva uväznenia.\nPočas výkonu trestu odňatia slobody v Košiciach utrpel infarkt a jeho zdravotný stav nie je veľmi dobrý.\nIné dôvody svojej žiadosti žalobca neuviedol.\n4. Žalovaný vychádzajúc z azylového príbehu žalobcu primárne skúmal, či v prípade žalobcu existujú\nazylovo relevantné dôvody podľa § 8 zákona o azyle, a teda či existujú opodstatnené obavy\nz prenasledovania žalobcu z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania alebo uplatňovanie politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej\nskupine. Žalobca požiadal o medzinárodnú ochranu z dôvodu obavy o svoj život v súvislosti s ozbrojeným\nkonfliktom na C.. Keďže žalobca odišiel z krajiny pôvodu na územie Slovenskej republiky ešte\npred vypuknutím konfliktu na C. a odmieta sa tam vrátiť kvôli zmene bezpečnostnej situácie, ku ktorej\ndošlo až počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky, na žalobcu nazeral ako na žiadateľa,\nrespektíve utečenca „sur place“.\n5. Žalovaný vo vzťahu k obavám prezentovaným žalobcom vrátiť sa na územie C. z dôvodu\nprebiehajúceho vojnového konfliktu uviedol, že ozbrojený konflikt na C. a situácia s ním spojená je\ndôvodom obáv ľudí, ktorí sa tam nachádzajú alebo ktorí odtiaľ utiekli a odmietajú sa tam vrátiť. V danom\nprípade sa však jedná o subjektívnu stránku strachu, ktorá je charakteristická pre všetkých ľudí, ktorých\nsa uvedený konflikt týka. Na to, aby mohli byť obavy žalobcu považované za azylovo relevantné, musí\nbyť objektívne preukázaná ich priama súvislosť s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým\npresvedčením. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2014 sp. zn.\n1Sža/26/2014 je azyl výnimočným inštitútom poskytujúcim ochranu tomu, kto z dôvodov v zákone\nstanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom, nie je a nikdy\nnebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred akýmkoľvek bezprávím postihujúcim\njednotlivca alebo celú skupinu obyvateľov.\n6. Žalovaný poukázal na príručku Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov\npre utečencov (UNHCR) ktorá popisuje kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa\nKonvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov, podľa ktorých sa osoby,\nktoré sú donútené opustiť rodnú krajinu následkom medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených\nkonfliktov nepovažujú za utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo do perzekúcie v zmysle\nuvedeného dohovoru čo v prípade žalobcu nemohlo byť preukázané, keďže ten prišiel na Slovensko\nv septembri 2021, keď nelegálne prevádzal cudzincov cez spoločnú hranicu. Nepriaznivá bezpečnostná\nsituácia v krajine pôvodu sa považuje za dočasný stav a reálna hrozba svojvoľného násilia počas takejto\nsituácie je v zákone o azyle zaradená pod pojem vážne bezprávie, pred ktorým ochranu poskytuje inštitút\ndoplnkovej ochrany.\n7. Žalovaný ďalej k dôvodu žiadosti o medzinárodnú ochranu, že by musel žalobca v dôsledku\nmobilizácie kvôli prebiehajúcemu ozbrojenému konfliktu na C. nastúpiť na vojenskú službu, uviedol,\nže povolanie do armády nemožno bezprostredne chápať ako prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d)\nzákona o azyle. V tejto súvislosti poukázal na príručku UNHCR podľa ktorej osoba nie je utečencom,\nak jediným dôvodom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej službe je nechuť k vojenskému\nvýcviku alebo strach z boja a pokiaľ odmietnutie výkonu vojenskej služby nie je neúmerne\na kruto potrestaná za vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných alebo politických\ndôvodov. To je aj prípad žalobcu, ktorý vyjadril prostý strach zo zapojenia sa do bojových operácií\nktorý možno považovať za úplne prirodzený. Žalobca neprezentoval žiaden odpor k akejkoľvek\nbrannej povinnosti a v priebehu konania nevzniesol žiadnu výhradu v svedomí, ktorá by mu bránila\nabsolvovať povinnú vojenskú službu z dôvodu akéhokoľvek vnútorného presvedčenia spojeného\ns rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením. Potvrdzuje to aj jeho vlastná\nvýpoveď počas ktorej uviedol, že povinnú vojenskú službu odmieta vykonávať výlučne preto, lebo nechce\nbojovať, čo je z hľadiska možnosti udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle irelevantné. Na tomto\nmieste poukázal žalovaný na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,\nktorý v rozsudku z 24. augusta 2022 sp. zn. 2Sak/9/2022 zdôraznil, že branná povinnosť je sama\no sebe úplne legitímnou požiadavkou každého štátu kladenou na jeho občanov, a podľa Ženevskej\nkonvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov nie je trestnosť za vyhýbanie sa nástupu\nna vojenskú službu alebo dezerciu z armády relevantným dôvodom pre udelenie medzinárodnej\n\nochrany. Podobné zábery konštatoval aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28.\njúna 2022 sp. zn. 1Sak/10/2022, v ktorom uviedol, že odmietnutie nástupu na výkon základnej\nvojenskej služby nie je azylovo relevantný pokiaľ nie je spojený s reálne prejaveným politickým\npresvedčením alebo náboženstvom. V rozsudku z 30. apríla 2024 sp. zn. 2Sak/3/2024 Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky konštatoval, že inštitút azylu neslúži na vyhnutie sa brannej povinnosti, ktorá\nje nesporne jednou z najťažších povinnosti občana vo vzťahu k vlastnému štátu avšak aj postihnutie\nza nesplnenie brannej povinnosti bez ďalšieho nie je dôvodom na udelenie azylu.\n8. Vo vzťahu k možnému trestu za vyhýbanie sa vojenskej službe v prípade návratu žalobcu do krajiny\npôvodu žalovaný zistil, že podľa zákona o mobilizácii, ktorý vstúpil na C. do platnosti dňa 18. mája\n2024, sa mobilizačný vek znížil z 27 na 25 rokov. Bezprostredne po vpáde G. vojsk na C. narukovalo\nmnožstvo C. do armády dobrovoľne, no po viac ako troch rokoch vojny sa mnoho mužov snaží\nbojom vyhnúť. Článok Euronews z 31. januára 2025 informuje, že počiatočná vlna dobrovoľníkov\nupadla a armáda iba ťažko dopĺňa svoje rady. Z dôvodu nedostatku vojakov a narastajúcich prípadov\ndezercie musí štát povolávať aj C., ktorí odišli z krajiny. Podľa nového zákona o mobilizácii sú\nvšetky osoby podliehajúce brannej povinnosti, teda muži vo veku od 18 do 60 rokov, povinné do 60\ndní aktualizovať svoje údaje na vojenských správach. C. žijúci v zahraničí sa musia na vojenskú\nslužbu registrovať taktiež, avšak na aktualizáciu osobných údajov sa nemusia vrátiť na C. a môžu\ntak učiniť zaslaním informácií územnému výberovému stredisku elektronicky, prípadne telefonicky\nalebo prostredníctvom aplikácie „G.+“. Zvýšili sa aj pokuty pre osoby nedodržiavajúce pravidlá\nmobilizácie do ozbrojených síl. V prípade vyhýbania sa mobilizácii, nedostavenia sa do vojenského\nstrediska kvôli registrácii a zaradeniu alebo neskorej aktualizácii údajov hrozí pokuta od 17.000\ndo 25.000 C. hrivien čo je približne 400 až 600 €. Za nezaplatenie pokuty môžu úrady odpísať finančné\nprostriedky z účtov jednotlivcov, zhabať majetok, prípadne uplatniť aj trestnoprávnu zodpovednosť.\nNa C. dostanú muži pri poskytovaní informácií odvodovej kancelárii dokumentáciu, ktorú následne musia\npreukázať pri vykonávaní akejkoľvek oficiálnej činnosti na C., ako napríklad pri registrácii manželstva\nv a alebo získaní vodičského preukazu. Osoby žijúce v zahraničí budú potrebovať rovnakú dokumentáciu\nna získanie konzulárnych služieb, čím sú v podstate tlačené k tejto registrácii na mobilizáciu. Obnovenie\nC. pasu bez aktualizácie vojenskej registrácie nie je možné. Za vyhýbanie sa brannej povinnosti\nhrozí na C. trest odňatia slobody na tri až päť rokov a za skutok dezercie za krízovej situácie aj po\nsprísnení trestných sadzieb hrozí trest od piatich do dvanástich rokov odňatia slobody, čo možno\npovažovať za štandardné a primerané tresty bežné v celosvetovom meradle. Takéto tresty samé o sebe\nsvojou mierou nepredstavujú perzekúciu. Slovenská právna úprava je prísnejšia, keďže za nesplnenie\nodvodovej povinnosti možno uložiť trest odňatia slobody na dva až päť rokov a za dezerciu počas krízovej\nsituácie trest odňatia slobody od päť do pätnásť rokov.\n9. Žalovaný sa napokon zaoberal zdravotným stavom žalobcu, ktorý ho popísal ako nie veľmi dobrý,\npretože počas výkonu trestu odňatia slobody utrpel infarkt. Žalovaný si do konania zadovážil prepúšťaciu\nsprávu z Kliniky kardiológie a angiológie lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach\na kardiocentra AGEL a.s., z obsahu, ktorej vyplýva, že žalobca bol 14. marca 2025 prijatý na kliniku\npre akútny infarkt myokardu. Po poskytnutí potrebnej zdravotnej starostlivosti bol hospitalizovaný, pričom\npriebeh hospitalizácie bol bez komplikácií a dňa 17. marca 2025 bol prepustený s odporúčaním diéty\ns nízkym obsahom kuchynskej soli a živočíšnych tukov a eliminácie fajčenia, nakoľko trpí nikotinizmom.\nŽalobca bol následne doliečený v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Z lekárskej\nsprávy vystavenej dňa 11. júla 2025 Nemocnicou pre obvinených a odsúdených v Trenčíne z dôvodu\npodmienečného prepustenia žalobcu z výkonu trestu, obsahujúcej kompletnú anamnézu žalobcu počas\njeho výkonu trestu odňatia slobody vyplýva, že až do jeho podmienečného prepustenia na slobodu nemal\nžiadne zdravotné problémy. Zdravotný stav žalobcu preto nemožno na účely posúdenia jeho žiadosti\no udelenie azylu považovať za relevantný.\n10. Na základe uvedených skutočností žalovaný skonštatoval, že v prípade žalobcu neboli splnené\nzákonné podmienky na udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle.\nŽalovaný následne pristúpil k preskúmaniu podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany, ktorá sa\nposkytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol žalobca v prípade jeho návratu do krajiny\npôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) zákona o azyle.\n11. Vo vzťahu k prvej forme vážneho bezprávia žalovaný uviedol, že v prípade návratu žalobcu na C.\nmožno vylúčiť uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Trest smrti bol na C. zrušený v roku 2000.\n\n12. Čo sa týka ďalšej formy vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho\nzaobchádzania alebo trestu žalovaný konštatoval, že táto žalobcovi nehrozí. Žalobcovi uväznenie\nani neľudské zaobchádzanie od štátnych či neštátnych aktérov nehrozí, pretože nemal nikdy\nžiadne také problémy, ktoré by na to dávali dôvod. Zákony C. zakazujú praktiky v podobe\nmučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania pričom C. podpísala Dohovor proti mučeniu\na neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Ústava C. zabezpečuje slobodu vnútorného pohybu,\nzahraničného cestovania, emigrácie a repatriácie. Neexistuje preto žiaden reálny dôvod obávať sa,\nže by bol žalobca vystavený hrozbe vážneho bezprávia. Žalobca pritom takejto forme vážneho bezprávia\nnečelil ani v minulosti. Zmienené konštatovania sa týkajú aj eventuálneho trestu za vyhýbanie sa\npovinnej vojenskej službe respektíve jej výkonu, keďže ako už žalovaný spomenul skôr, príslušné tresty\nodňatia slobody nemožno považovať za neprimerané alebo diskriminačné a nemožno ich ani považovať\nza formu mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu.\n13. Čo sa týka tretej formy vážneho bezprávia v podobe vážneho a individuálneho\nohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu žalovaný konštatoval, že na území C.\nobjektívne prebieha vojenský konflikt. Za týmto účelom si preto do konania zabezpečil aktuálne\ninformácie z ktorých vyplýva, že v období od 1. júna 2025 do 29. augusta 2025 boli v H. oblasti,\nkde má žalobca trvalé bydlisko, zaznamenané 2 incidenty, z toho obidva boli raketové útoky v D. rajóne\n(informácia získaná z projektu údajov o miestach a udalostiach ozbrojených konfliktov - L.). K ďalším\nincidentom patrí zadržanie šiestich G. agentov, ktorí na príkaz G. vykonali podpaľačské útoky v rôznych\nregiónoch C. a jeden útok na pohraničnú stráž meste A. E. v máji 2025, ktorá kontrolovala podozrivých\nz pašovania osôb vyhýbajúci sa odvodu. Za toto obdobie nebolo zaznamenané ani jedno úmrtie\nsúvisiace s bezpečnostnými incidentmi. Hoci je H. región vzdialený od frontovej línie, vojna sa ho dotýka\nz dôvodu hospodárskeho úplatku, emigrácie a exodu etnickej maďarskej menšiny. Do regiónu na druhej\nstrane prišlo tisíce vnútorne vysídlených osôb z juhu a východu krajiny. Informačná správa Ministerstva\nvnútra Spojeného kráľovstva z januára 2025 uvádza, že oblasti na západe C. sú vo všeobecnosti\nbezpečné. Aj z ďalšieho zdroja C. XX D. vyplýva, že H. oblasť je všeobecne bezpečná a hoci aj tu\nboli zaznamenané bezpečnostné incidenty, patrí k regiónom postihnutým bezpečnostnými incidentmi\nnajmenej a to aj vďaka svojej polohe za Karpatami, ktoré vytvárajú prirodzenú bariéru proti G. útokom. H.\noblasť je humanitárnym a logistickým centrom ako aj cieľovou destináciou vnútorne presídlených C., ktorí\nju považujú za bezpečné miesto nepriamo zasiahnuté vojenským konfliktom v miere, kedy nedochádza\nk neselektívnemu násiliu.\n14. Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o doplnkovú ochranu vychádzal z rozsudku Európskeho\nsúdneho dvora C-465/07 zaoberajúceho sa vymedzením existencie vážneho a individuálneho ohrozenia\nživota alebo osoby žiadateľa doplnkovú ochranu.\n15. Na základe uvedených zistení žalovaný dospel k názoru, že v prípade návratu žalobcu do krajiny\njeho pôvodu, respektíve do regiónu jeho posledného pobytu možno vylúčiť, že by bol ohrozený jeho\nživot alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu bezpečnostnej situácie na C., respektíve, že by mu\nhrozilo vážne bezprávie v podobe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti\nosoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného ozbrojeného konfliktu.\n16. Žalovaný záverom poukázal na odporúčanie UNHCR, ktoré v marci 2022 zverejnilo stanovisko\nk návratu na C. a v ktorom vyzval štáty, aby pozastavili nútené návraty štátnych príslušníkov\na osôb s obvyklým pobytom na C. vrátane tých, ktorým bola žiadosť o azyl zamietnutá. S ohľadom\nna stále prebiehajúci medzinárodný ozbrojený konflikt Slovenská republika aj naďalej poskytuje štátnym\npríslušníkom C. možnosť požiadať o dočasné útočisko.\n17. Žalovaný napokon nevzhliadol naplnenie podmienok podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona\no azyle na udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, ani naplnenie podmienok podľa § 13c ods. 1 písm. b)\na § 20 ods. 5 zákona o azyle na poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny.\nII. Správna žaloba\n\n18. Voči výroku II. napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu,\npodal žalobca správnu žalobu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) a žiadal ho v tomto rozsahu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca posúdení hrozby vážneho bezprávia v jeho\ndruhej a tretej podobe podľa § 2 písm. f) bod 2. a 3. zákona o azyle.\n19. Žalobca uviedol, že súhlasí so záverom žalovaného, že je potrebné posúdiť jeho žiadosť o udelenie\nmedzinárodnej ochrany ako žiadosti žiadateľa „sur place“. Nemožno však súhlasiť, že by žalobcovi\nv krajine pôvodu nehrozilo vážne bezprávie v jeho druhej podobe, pretože v prípade žalobcu nie\nje vylúčené, že bude mobilizovaný. Napokon, ani žalovaný túto možnosť v napadnutom rozhodnutí\nnevylučuje, práve naopak, uvádza, že po viac ako troch rokoch vojny armáda len ťažko dopĺňa svoje rady.\nŽalobca považuje za nespochybniteľné, že v prípade jeho návratu na C. bude povolaný bojovať proti G.\nM. dôsledku čoho mu hrozí vážne bezprávie druhej forme. Žalovaný síce dospel k záveru, že povolanie\nžalobcu do armády nemožno bezprostredne chápať ako prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona\no azyle, avšak vôbec sa nevysporiadal s verziou možného vážneho bezprávia, ktoré by žalobcovi hrozilo\nv prípade, ak by bol ako C. vojak zajatý G. armádou.\n20. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ak existujú vážne a preukázateľné\ndôvody vedúce k presvedčeniu, že bude osoba v krajine pôvodu vystavená nebezpečenstvu mučenia,\nneľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, zakladá to zodpovednosť štátu podľa článku 3\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach takúto osobu nevyhostiť do krajiny pôvodu. V kontexte\nuvedeného je dôveryhodne preukázané, že C. vojakom hrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce\nzaobchádzanie, najmä ak sa dostanú do rúk G. ozbrojených síl alebo s nimi spriaznených skupín. G.\nštátne orgány pritom systematicky na výsluchy používajú psychologický nátlak, tresty a zastrašovanie\nprípadne mimosúdne popravy. Jedná sa o jasné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva\n(Ženevské dohovory, medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Európsky dohovor\no ľudských právach). OSN pravidelne dokumentuje mučenie a zlé zaobchádzanie s C. zajatcami\nzo strany G.. Medzi decembrom 2023 a februárom 2024 zaznamenala minimálne 32 prípadov\nmimosúdnych popráv a potvrdila 3 konkrétne exekúcie. Podľa najnovších dát vyše 95 % prepustených\nC. vojnových zajatcov potvrdilo, že boli mučení.\n21. Pokiaľ ide o tretiu formu vážneho bezprávia, spočívajúcu vo vážnom a individuálnom ohrození\nživota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného ozbrojeného\nkonfliktu, žalovaný vyhodnotil správne, že na území C. objektívne prebieha vojenský konflikt. Žalobca\nje toho názoru, že informácie zaobstarané od Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky žalovaný bagatelizuje. Z informácií získaných z projektu L. je\nzrejmé, že sú evidované útoky raketami dlhého doletu už aj v najzápadnejších územiach C., a teda\nani región odkiaľ pochádza žalobca nezostáva bez hrozby, hoci priame boje v tomto regióne zatiaľ\nneprebiehajú. Žalobca vyjadril obavy, že vývoj ozbrojeného konfliktu nemožno predvídať pričom riziko,\nktorému by žalobca čelil v prípade návratu do domovskej krajiny spôsobuje individuálne ohrozenie, ktoré\nje nutné kvalifikovať ako vážne bezprávie.\n22. Žalobca uzavrel, že dôvodmi jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu sú strach o život tak z dôvodu\nprebiehajúceho vojenského konfliktu ako aj z dôvodu odvodové povinnosti. Žalobca absolvoval povinnú\nvojenskú službu a je vo veku, kedy môže byť mobilizovaných. Nemožno teda vylúčiť, že by bol zajatý\na mučení G. nepriateľom, a z toho dôvodu mu hrozí vážne bezprávie zo strany neštátneho pôvodcu\nktorým je G. M.. Rovnako existuje riziko, že by čelil vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života počas\nozbrojeného konfliktu, pretože ozbrojený konflikt sa môže rozšíriť aj do oblastí, ktoré sú aktuálne\npovažované za bezpečné, čo vyplýva aj z odporúčanie necestovať do týchto oblastí pokiaľ to nie je\nnevyhnutné.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n23. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný ktorý ju navrhol ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n24. Ku námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k existencii vážneho bezprávia\nvo forme mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu žalovaný poukázal\n\nna rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 30. apríla 2024 sp. zn. 2Sak/3/2024 na ktorý poukázal\naj v napadnutom rozhodnutí, v zmysle ktorého je branná povinnosť jednou z občianskych povinností\npričom žalobca doposiaľ povolávací rozkaz neobdržal, a hoci sa naňho s veľkou pravdepodobnosťou\nvzťahuje vyhlásená mobilizácia, to neznamená, že by sa musel zúčastňovať bojov v prvej línii. Aby\ndošlo v individuálnych prípadoch k vážnemu bezpráviu je potrebné vychádzať z takzvanej rozumnej\npravdepodobnosti, pretože v opačnom prípade by musela byť poskytnutá doplnková ochrana každému\nmužovi, na ktorého sa mobilizácia na C. vzťahuje. Žalobca nenamietal že by si uplatňoval alebo plánoval\nuplatniť výhradu v svedomí, ktorá by v určitých prípadoch mohla viesť k poskytnutiu doplnkovej ochrany.\nŽalovaný záverom podotkol, že rozhodnutie o neudelení azylu, respektíve o neposkytnutí doplnkovej\nochrany, nie je rozhodnutím o administratívnom vyhostení žalobcu.\n25. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu vážneho bezprávia vo forme vážneho\na individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu žalovaný uviedol, k že nie je pravdou,\nže bagatelizuje úroveň ozbrojeného konfliktu v H. oblasti. Žalovaný má za to, že úroveň neselektívnych\nnásilia v H. oblasti nedosahuje úroveň vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle, pričom\ntoto konštatovanie vychádza aj z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-465/07 podľa ktorého\nmusí miera selektívneho násilia dosiahnuť takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázateľné\ndôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny respektíve do predmetného\nregiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho ohrozenia\npodľa článku 15 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011\no normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva\nmať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených\nna doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „Kvalifikačná smernica“). Žalobca\nnavyše neuviedol, že je konkrétne dotknutý z dôvodu skutočnosti špecifických pre jeho osobné okolnosti,\nčo je podmienka pre poskytnutie doplnkovej ochrany v prípade, ak miere selektívneho násilia nedosahuje\ntakú vysokú úroveň ako bolo zmienené vyššie.\n26. Žalovaný záverom zdôraznil, že dočasné útočisko poskytované v súlade so smernicou o dočasnej\nochrany odlišný inštitút ako poskytnutie doplnkovej ochrany, na ktoré sa vzťahuje Ženevský dohovor\na Kvalifikačná smernica podľa zákona o azyle nie je možné používať status doplnkovej ochrany\na súčasne aj status odídenca.\n27. Žalobca svoje právo na repliku nevyužil.\nIV. Relevantná právna úprava a konanie na správnom súde\nPodľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa\nrozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\nPodľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci\npodľa § 6 ods. 2 písm. d).\nPodľa čl. 15 Kvalifikačnej smernice, vážne bezprávie pozostáva:\na) z trestu smrti alebo popravy, alebo\nb) z mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo potrestania žiadateľa v krajine\npôvodu, alebo\nc) z vážneho a individuálneho ohrozenia života občana alebo osoby z dôvodu všeobecného násilia v\nsituáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,\nPodľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a)\nSSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc\nsprávnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu\nveci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná.\n29. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 5. marca 2026, nakoľko boli splnené podmienky\npodľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho\npojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho\nsúdu.\n30. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie vo veci neudelenia azylu žalobcovi (§ 13 ods.\n1 písm. a) zákona o azyle) a neposkytnutia doplnkovej ochrany (§ 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods.\n4 zákona o azyle) z dôvodu, že nebolo preukázané, že by bol žalobca v prípade jeho návratu na\nC. vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Žalobcovi zároveň nebol udelený azyl a nebola mu\nposkytnutá doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny (§ 13 ods. 1 písm. b), § 13c ods. 1 písm. a) a §\n20 ods. 5 zákona o azyle). Žalobca napadol správnou žalobou iba výrok II. napadnutého rozhodnutia\na to v časti, ktorým mu nebola poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20\nods. 4 zákona o azyle. Primárne v tomto rozsahu bude preto správny súd napadnuté rozhodnutie\npreskúmavať, s prihliadnutím na § 134 ods. 2 písm. d) SSP podľa ktorého nie je viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby. Správny súd však nie je povinný dôvody nad rámec vymedzených v správnej žalobe\nvyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už vyplývajú z judikatúry.\n31. Inštitút poskytnutia doplnkovej ochrany je subsidiárnym inštitútom, splnením podmienok na\nposkytnutie ktorého sa žalovaný zaoberá iba za predpokladu, že u žiadateľa o medzinárodnú ochranu\nnevzhliadne žiaden azylovo relevantný dôvod podľa § 8 alebo § 9 zákona o azyle. Podľa rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sža 77/2010 z 1. decembra 2011 je zmyslom a účelom\ndoplnkovej ochrany poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej\nrepubliky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo\nneúnosné, neprimerané či inak nežiaduce (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) požadovať\nich vycestovanie.\n32. Správny súd úvodom zdôrazňuje, že keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle\nvýsledkom transpozície Kvalifikačnej smernice ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/\nEÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany\n(ďalej len „procedurálna smernica“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné\nzohľadňovať nepriamy účinok uvedených smerníc a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným\nspôsobom a v jej kontexte.\n33. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. V § 13c citovaného zákona sú následne vymedzené\ntzv. negatívne podmienky, v prípade naplnenia ktorých žiadateľovi o medzinárodnú ochranu doplnková\nochrana nemôže byť poskytnutá, hoci by migračný úrad primárne podmienky podľa § 13a zákona o azyle\npovažoval za naplnené.\n34. Vo všeobecnosti, žiadateľovi o medzinárodnú ochranu teda možno poskytnúť doplnkovú ochranu za\npredpokladu, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že mu v prípade návratu do krajiny pôvodu reálne\nhrozí vážne bezprávie v jednej z jeho troch foriem, ktoré sú vymedzené v § 2 písm. f) zákona o azyle.\nTýmito formami sú reálna hrozba i) uloženia trestu smrti alebo jeho výkon, ii) mučenie alebo neľudské\nalebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo iii) vážne a individuálne ohrozenie života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu.\n35. S konkretizáciou na prejednávanú vec a s ohľadom na námietky prezentované žalobcom sa správny\nsúd v prvom rade zameral na posúdenie otázky, či žalobcovi svedčí poskytnutie doplnkovej ochrany\n\nz dôvodu, že mu na C. v prípade jeho návratu reálne hrozí vážne a individuálne ohrozenie života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu.\n36. Je všeobecne známou skutočnosťou, pričom táto nebola sporná ani medzi účastníkmi konania, že\nna C. prebieha najneskôr od 24. februára 2022 medzinárodný ozbrojený konflikt, ktorý sa týka v podstate\ncelého územia C. a je aktom medzinárodnej agresie pri ktorom vojská G. M. páchajú proti C. a jej\ncivilnému obyvateľstvu zločiny proti mieru a ľudskosti (rozsudok Nejvyššího správního soudu z 11. marca\n2022, č. j. 6 Azs 306/2021-49, č. 4364/2022 Sb. NSS, bod 33).\n37. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ v krajine pôvodu žiadateľa o medzinárodnú ochranu\nprebieha medzinárodný ozbrojený konflikt, mala by sa primárne a predovšetkým posudzovať existencia\nreálnej hrozby vážneho bezprávia práve v jeho tretej forme a to z dôvodu špecifickosti situácie, ktorú\nprebiehajúci ozbrojený konflikt prináša. V prípade medzinárodného ozbrojeného konfliktu totiž môže\nbyť častokrát v dôsledku bezprostredného stretu ozbrojených zložiek ťažké rozlíšiť kto je pôvodcom\nvážneho bezprávia. V prípade takýchto ozbrojených konfliktov totiž môže dochádzať ku neselektívnemu\nnásiliu na civilnom obyvateľstve ako nepriamy následok stretov vojsk štátov zapojených do konfliktu\n(prípadne iných ozbrojených skupín) a to dokonca aj v prípade aktov sebaobrany napadnutým štátom.\nIdentifikovanie skutočného pôvodcu vážneho bezprávia v danom prípade preto nie je profilujúcim [ako\nje tomu v prípade formy vážneho bezprávia podľa písm. a) a b)]. Zároveň, podľa názoru správneho\nsúdu, je vymedzenie tretej formy vážneho bezprávia zámerne koncipované tak široko, aby zahŕňala\nskutočne akékoľvek formy násilia ako dôsledky medzinárodného ozbrojeného konfliktu, pričom nie\nje vylúčené, aby zahŕňala aj osobitné činy násilia vymedzené v prvej alebo druhej forme. Mučenie,\nneľudské a ponižujúce zaobchádzanie s civilistami bolo napokon súčasťou úvodných dní vpádu G. vojsk\nna severe C.. Táto forma bezprávia navyše nie je obmedzená len na fyzickú ujmu, ale môže zahŕňať aj\nvážnu psychickú ujmu, ak by bola jasne dôsledkom konfliktu.\n38. V prípade tretej formy vážneho bezprávia je však potrebné zdôrazniť, že ochrany sa môže úspešne\ndomáhať iba civilná osoba, nie vojak alebo bojovník zúčastňujúci sa na medzinárodnom ozbrojenom\nkonflikte. Cieľom tohto ustanovenia je totižto poskytnúť ochranu len tým, ktorí sa na konflikte akýmkoľvek\nspôsobom (teda či už priamo v bojových jednotkách alebo napríklad v rámci jednotky logistiky alebo\ninej pomoci) nezúčastňujú. Hoci vyššie uvedený záver výslovne nevyplýva zo znenia ustanovenia § 2\npísm. f) bod 3. zákona o azyle, ktorý sa nezmieňuje o civilnej osobe ani náznakom (vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu), a slovenský preklad znenia čl. 15 písm. c) Kvalifikačnej\nsmernice taktiež nie je úplne jednoznačný, hoci už zužuje rozsah doplnkovej ochrany na „občana“ (vážne\nbezprávie pozostáva z vážneho a individuálneho ohrozenia života občana alebo osoby z dôvodu\nvšeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu). Český\npreklad je konkrétnejší, zmieňujúci ako osobu oprávnenú „civilistu“, rovnako tak nemecký preklad, ktorý\npracuje s pojmom „Zivilperson“ a anglické znenie „civilian’s life“, naznačujú, že ochrany sa môže\nskutočne dovolávať iba osoba nezapájajúca sa do ozbrojeného konfliktu a teda bežný občan - civilista.\n39. Správny súd je toho názoru, že predmetný výklad § 13a v spojení s § 2 písm. f) bod 3. zákona\no azyle vynímajúci spod poskytnutia doplnkovej ochrany vojakov a iných bojovníkov zúčastňujúcich\nsa na ozbrojenom konflikte nie je v rozpore s čl. 3 Kvalifikačnej smernice, keďže pokiaľ by slovenský\nzákonodarca mienil rozšíriť rozsah poskytovania doplnkovej ochrany aj nad rámec civilných osôb, spravil\nby to explicitne. V uvedenom prípade sa jedná iba o nepresný a neúplný preklad, ktorý je však potrebné\ndointerpretovať eurokonformným spôsobom. Napokon však platí, že podľa recitálu bola Kvalifikačná\nsmernica prijatá za účelom vytvorenia spoločného európskeho azylového systému na základe plného\na komplexného uplatňovania Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov\n(ďalej len „Ženevský dohovor“), ako bol doplnený Protokolom z New Yorku z 31. januára 1967 (ďalej\nlen „protokol“), potvrdzujúc tak zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a zaisťujúc, aby nikto nebol\nopätovne vystavený prenasledovaniu. Ženevský dohovor a protokol poskytujú základný kameň pre\nmedzinárodný právny režim na ochranu utečencov. Zaobchádzanie s vojakmi (čo však spadá do úpravy\nmedzinárodného humanitárneho resp. vojnového práva), ktorí sa už ďalej nemôžu zúčastňovať bojov\npráve v dôsledku ich zajatia alebo zranenia, upravujú tri Ženevské dohovory z 12. augusta 1949 na\nochranu obetí vojny a to Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov\n\nozbrojených síl v poli, Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov\nozbrojených síl na mori a Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.\n40. Práve klasifikovanie žalobcu pre prípad jeho návratu na C. ako osobu civilnú alebo naopak ako\nvojaka, ktorý bude v dôsledku nariadenej povinnej mobilizácie súčasťou ozbrojených síl C., má podstatný\nvýznam pre následné posúdenie, či mu ochrana podľa § 13a a nasl. zákona o azyle prislúcha.\nPodobne ako v prípade posudzovania možnosti udelenia azylu, aj v prípade posudzovania poskytovania\ndoplnkovej ochrany sa jedná o prospektívne rozhodovanie.\n41. Ako už správny súd naznačil vyššie, pokiaľ by bol žalobca skutočne povolaný do armády a zapojil\nby sa do medzinárodného ozbrojeného konfliktu, doplnková ochrana by mu ako vojakovi poskytnutá byť\nnemohla a to aj napriek zisteniam, že v prípade jeho návratu na C. by mu skutočne ako vojakovi, ktorý\nmôže byť nasadený do boja v ktorejkoľvek časti krajiny, reálna hrozba vážneho bezprávia v podobe\nvážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, hrozila. Napokon, takýto výklad je\nlogickým a majúcim pôvod v potrebe suverénneho a demokratického štátu kreovať si armádu zloženú\nz vlastných občanov, ktorých môže vysielať v prípade medzinárodného ozbrojeného konfliktu do bojov\nza účelom vlastnej obrany, pokiaľ je ohrozená jeho zvrchovanosť a celistvosť. V tomto smere preto\nžalovaný nepochybil, ak sa nezaoberal hrozbou vážneho bezprávia (pričom ako správny súd konštatoval\nvyššie, tretia forma vážneho bezprávia zahŕňa aj prípadné mučenie alebo iné neľudské či ponižujúce\nzaobchádzanie), ktoré by žalobcovi hrozilo v prípade, ak by bol ako C. vojak zajatý G. armádou.\n42. Žalovaný správne poukázal na rozhodovaciu prax kasačného súdu vo vzťahu k výkonu brannej\npovinnosti a okolnostiam priznania statusu utečenca. V rozsudku sp. zn. 2 Sak 8/2022 z 27. júna\n2022 zverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\npod č. 31/2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Pokiaľ ide všeobecne o brannú\npovinnosť, Najvyšší správny súd SR zdôrazňuje, že tá je sama osebe úplne legitímnou požiadavkou\nkaždého štátu kladenou na jeho občanov (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.1.2015, sp.\nzn. 1Sža 48/2014). Jej odmietanie bez ďalšieho nepredstavuje prenasledovanie v zmysle § 8 zákona\no azyle (porov. tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 7.8.2012, č. 2 Azs\n17/2012-44). Okolnosťami, za ktorých by to tak mohlo byť, sa Najvyšší súd SR zaoberal už opakovane\n(napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2021 zo 82 dňa 31.1.2022). Z jeho\njudikatúry vyplýva, že podľa článku 9 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/\nEÚ z 13. decembra 2011 o normách, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby\nbez štátnej príslušnosti, aby mohli požívať medzinárodnú ochranu, o jednotnom statuse pre utečencov\nalebo osoby, ktoré majú nárok na doplnkovú ochranu, a o obsahu poskytnutej ochrany („kvalifikačná\nsmernica“), môže byť za prenasledovanie okrem iného považované trestné stíhanie alebo trest za\nodopretie výkonu vojenskej služby počas konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal zločiny alebo\nkonanie spadajúce medzi dôvody vylúčenia uvedené v článku 12 ods. 2 smernice. Ďalej podľa článku\n9 ods. 2 písm. b) a c) kvalifikačné smernice môžu byť za prenasledovanie všeobecne považované\naj právne, správne, policajné alebo súdne opatrenia, ktoré sú samy osebe diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom, a tiež neprimerané alebo diskriminačné trestné stíhanie alebo\ntrestanie (vrátane prípadného neprimeraného trestania za odmietnutie) výkonu vojenskej služby z\ndôvodu svedomia, k týmto otázkam pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26.2.2015 vo veci Shepherd,\nC 472/13, ECLI:EU:C:2015:117).“. Z vyjadrení žalobcu v priebehu tak administratívneho ako aj súdneho\nkonania nebolo možné detegovať, že by mal akúkoľvek výhradu v svedomí vo vzťahu k jeho prípadnému\npovolaniu do bojov proti G. M..\n43. V medziobdobí návratu žalobcu na C. a jeho prípadným povolaním do armády, kedy bude\nmať žalobca status civilnej osoby, žalovaný zo zadovážených informácií o C. z Monotematickej\nsprávy správne vyhodnotil, že žalobcovi nehrozí tretia forma vážneho bezprávia v podobe vážneho\na individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného konfliktu. Zo získaných informácií je totiž zrejmé, že žalobca pochádza zo H. oblasti,\nkde neprebiehajú priame boje a hoci ani táto oblasť nezostala úplne ochránená pred G. útokmi, za\nobdobie od júla roka 2024 do augusta roka 2025 bolo zaznamenaných 10 bezpečnostných incidentov\npri ktorých nezomreli žiadne osoby. Jednalo sa pritom o útoky na americký komplex tovární a skladov,\npodpaľačské útoky na vojenské objekty a železnice a útok na pohraničnú stráž pri odhalení pašovania\nosôb vyhýbajúcich sa odvodu. Z uvedeného je zrejmé, že G. útoky sú v tomto regióne sporadické\n\na nemierené na bežné civilné obyvateľstvo ako je tomu vo východnejších častiach krajiny. Práve\nH. oblasť je pritom jedným z cieľových západných regiónov C., kam smerujú v rámci vnútorného\npresídľovania občania C. H. východnejších častí priamo zasiahnutých vojnovým konfliktom a preto nie\nje ani potrebné skúmať, či by bolo od žalobcu možné dôvodne požadovať, aby sa prípadne v rámci C.\nrealokoval. Uvedená oblasť pritom ponúka lepší prístup k základným službám a humanitárnej pomoci.\nJe potrebné zároveň zdôrazniť, že obec, z ktorej žalobca pochádza, je vzdialená od Slovenských hraníc\niba cca 3 km. Žalobca pritom v žalobe neprezentoval žiadne také individualizované okolnosti, ktoré by\nzvýšili riziko ohrozenia jeho života alebo nedotknuteľnosť jeho osoby aj v tomto regióne.\n44. Hoci je pravdou, že vývoj ozbrojeného konfliktu do budúcnosti nemožno predpokladať, môže\neskalovať a prípadne sa rozšíriť aj do H. oblasti, z doposiaľ zadovážených informácií takýto vývoj\nna bezprostredne nadchádzajúce obdobie nevyplýva, pričom takéto informácie neprezentoval ani sám\nžalobca, ktorý sa obmedzil iba na teoretickú prognózu. Stále platí, že pre poskytnutie doplnkovej ochrany\nmusí byť preukázaná existencia reálneho rizika, teda primeranej miery pravdepodobnosti, že žalobca\nbude vystavený vážnemu bezpráviu.\n45. V neposlednom rade, vo vzťahu k reálnej hrozbe druhej formy vážneho bezprávia je potrebné\nopätovne zamerať sa na znenie čl. 15 písm. b) Kvalifikačnej smernice, ktorá nad rámec právnej úpravy\nnachádzajúcej sa v § 2 písm. f) bode 2. zákona o azyle (keďže túto je potrebné aplikovať spolu s §\n13a uvedeného zákona) precizuje, že k mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu\nalebo potrestaniu žiadateľa má dôjsť v samotnej krajine pôvodu žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Táto\nforma vážneho bezprávia sa totiž neviaže ku existencii akékoľvek vnútroštátneho alebo medzinárodného\nozbrojeného konfliktu a teda predpokladá sa, že ku nemu dochádzať v období mieru pôvodcom\nvážneho bezprávia, ktorým je v danom prípade samotný štát (jeho štátne orgány) ako krajina pôvodu,\nprípadne strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo neštátni\npôvodcovia, za ktorých sa považujú napr. klany a kmene, povstalecké skupiny, zločinci a podobne.\nŽalobca sa teda mylne domnieva, že prípady poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a v spojení\ns § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle sa vzťahujú aj na situáciu ním prezentovanú, a teda, že by\npôvodcom vážneho bezprávia v tejto podobe mohol byť iný štát, ktorý by ho ako vojaka zajal a mučil\npočas medzinárodného ozbrojeného konfliktu, teda G. M.. Navyše, bolo by len ťažko odsledovateľné\na udržateľné na účely osvedčenia a trvania podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany, kde by\nk prípadnému mučeniu G. M. dochádzalo, a to, či na okupovanom území C., prípadne by boli zajatci\nodvlečení na územie G. M..\n46. Žalovaný sa teda v napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberal druhou formou vážneho bezprávia\na osvedčil, že žalobcovi v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu táto nehrozí zo strany C. pôvodcov,\npričom tieto skutočnosti žalobca v podanej žalobe ani netvrdil a nespochybňoval.\n47. Správny súd, vyhodnocujúc žalobcove námietky ako nedôvodné, a nezistiac ani na základe\nvlastnej činnosti dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyplývajúce z ustálenej rozhodovacej\npraxe, dospel k názoru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú postupom podľa ustanovenia § 219\nSSP zamietnuť. Žalovaný sa primerane vysporiadal so všetkými vyhláseniami žalobcu, pričom svoje\núvahy o ich irelevantnosti a neexistencii reálnej hrozby vážneho bezprávia stručne avšak zrozumiteľne\nzdôvodnil a tieto podložil dostatočnými zisteniami o krajine pôvodu.\n48. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich\nnáhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov\nkonania zo zákona nevyplýva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP].\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm.\na)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci [písm. c)].", "vazby": {"stav": {"sz": "6Sak/5/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "b4521e55-2880-4c56-8b1f-59091e0671e5:36abd9b1-38ad-46ee-ae1f-90d838051dab", "datum": "2026-06-30", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "6c826925-5f5d-41fa-b870-95c3db93bbb4:9a468778-d5fe-4ebe-a197-bb4567e544f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0723101084.1", "spisova_znacka": "2Sak/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/3/2024 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0723101084.1"}, {"guid": "23a9fce3-25ac-4cf9-9f79-324166b8ea91:238e3f9c-47cc-4343-a09a-22bec2b984a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1022200010.1", "spisova_znacka": "2Sak/9/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/9/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 6, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1022200010.1"}, {"guid": "52211c29-0361-432c-9be3-6caf8f1b7e9a:fd67945f-9f8c-493a-9c79-aba38b9a8ef0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201747.1", "spisova_znacka": "1Sak/10/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/10/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 6, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201747.1"}, {"guid": "f95e0652-a2eb-4ed8-be22-52833c2dc052:d2758cb9-9ea7-44a6-9d5a-2b43df4a9423", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7021200658.1", "spisova_znacka": "2Sak/8/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/8/2022 z 27. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7021200658.1"}, {"guid": "1be1d35b-4d0c-4948-9a19-4904eacdc17a:443c853c-a4da-4e13-b109-c27d594bee9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201120.1", "spisova_znacka": "2Sak/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2021 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 13, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201120.1"}], "citovane_v": []}