{"guid": "0d18df51-6df4-4821-a82d-c4c56dde0ff2:00f09dba-abc2-4fe0-ae7c-483de9ce1c27", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101726.2", "spisova_znacka": "20Sa/13/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 20Sa/13/2025 z 30. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 30. júna 2026, sp. zn. 20Sa/13/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101726.2", "identifikacne_cislo": "0725101726", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252", "nazov": "§ 252 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-257.odsek-2", "nazov": "§ 257 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-257.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-55.odsek-4", "nazov": "§ 55 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-55.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-69.odsek-4", "nazov": "§ 69 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-69.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "nazov": "§ 97 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-254", "nazov": "§ 254 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-254", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-254"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "nazov": "§ 261 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "nazov": "§ 252 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-55", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-69", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-97", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-254", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-261"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00f09dba-abc2-4fe0-ae7c-483de9ce1c27", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101726.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101726.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101726.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n20Sa/13/2025\n0725101726\n30. 06. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725101726.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NOVIS Insurance Company, NOVIS\nVersicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., so sídlom\nNámestie Ľudovíta Štúra 2, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 251 301, zastúpený:\nHillbridges, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom: Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327 a\nProsman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281,\nproti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30\n844 789, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Návrh žalovaného na spojenie veci sa z a m i e t a.\nII. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII.\n\nŽalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\n1. Žalobou zo dňa 03.12.2021, doručenou ten istý deň Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal\nochrany pred inými zásahmi žalovaného, ktoré mali spočívať: a) v postupe žalovaného pri poskytovaní\ninformácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti KPMG Česká republika,\ns.r.o. (ďalej aj len „spoločnosť KPMG“) a b ) v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu\ndohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. a zasielaní e-mailovej komunikácie zo dňa 06.07.2021,\n20.08.2021 a 29.08.2021 tretím osobám (B. C. a D. D.).\n2. Žalobca žiadal, aby súd vydal uznesenie nasledujúceho znenia:\n3. „Súd zakazuje Národnej banke Slovenska pokračovať v inom neoprávnenom zásahu, spočívajúcom\nv poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z prebiehajúcich konaní č. A. a č. A.\nspoločnosti KPMG Česká republika, s.r.o. a tiež iným tretím neoprávneným osobám - B. C. a D.\nD. a zároveň nariaďuje obnoviť stav pred zásahom a to zničením dokumentu „Odborná správa pre\nNárodnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti\nNOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni,\nNOVIS Poisťovňa a. s.““ spolu so všetkými nadväzujúcimi a súvisiacimi informáciami a dokumentami\npredloženými Národnej banke Slovenska a súčasne sa Národná banka Slovenska zaväzuje zabezpečiť\nzničenie nezákonne poskytnutých informácií KPMG Česká republika, s.r.o. a tiež iným tretím\nneoprávneným osobám - B. C. a D. D.. V prípade, ak zničenie nezákonne poskytnutých informácií\nnebude možné žiadame súd, aby zaviazal Národnú banku Slovenska zabezpečiť zachovávanie\nmlčanlivosti prostredníctvom zmluvy spoločnosťou KPMG Česká republika, s.r.o. a tiež iným tretím\nneoprávneným osobám - B. C. a D. D.. Súd určuje lehotu na splnenie zákazu a na obnovenie stavu\npred zásahom na tri pracovné dni od právoplatnosti uznesenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi\ntrovy konania v plnej výške 100 % k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti\nuznesenia.“\n\n4. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný porušil svoju zákonom ustanovenú povinnosť dodržiavať\nmlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa jeho pracovníci, ako aj členovia Bankovej rady dozvedia\npri výkone dohľadu nad finančným trhom alebo počas konaní vedených žalovaným. Podľa žalobcu\nsa žalovaný nezákonného zásahu dopustil tým, že okrem iných informácií poskytol spoločnosti KPMG\nprotokol o výkone dohľadu nad žalobcom, jeho námietky, ako aj preverenie námietok k protokolu\nz dohľadu. Uvedený zásah bol vykonaný v rámci konaní žalovaného č. A. a č. A. a tiež v rámci\npermanentného výkonu dohľadu na diaľku nad žalovaným. Žalobca zároveň uviedol, že o zásahu sa\ndozvedel 4. októbra 2021, kedy mu bolo doručené „Oznámenie o začatí konania o uložení sankcie, Výzva\nna vyjadrenie sa k dôvodom začatého konania, Výzva na poskytnutie informácií a podkladov“ – A., XXXXXX-XXX-XXX (ďalej aj len „oznámenie“). Z oznámenia sa žalobca dozvedel, že žalovaný opakovane\nposkytol v čase po 3. auguste 2021 informácie podliehajúce povinnosti mlčanlivosti tretej osobe –\nspoločnosti KPMG. Následne sa dňa 28. októbra 2021 žalobca dozvedel z informácií sprístupnených\nžalovaným na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, že medzi žalovaným a spoločnosťou\nKPMG je uzavretý dodatok č. 2 „Forenzné služby – Ekonomické posúdenie vybraných parametrov\nvo vzťahu k dohľadu nad finančným trhom“, na základe ktorého hrozí, že spoločnosť KPMG budú\nposkytnuté ďalšie informácie podliehajúce režimu mlčanlivosti. Žalobca sa zároveň dozvedel o ďalšom\ninom zásahu dňa 24. novembra 2021 pri nahliadnutí do spisu A. spočívajúcom tiež v porušení\nmlčanlivosti v rámci emailovej komunikácii s tretími osobami.\n5. Podaním zo dňa 25.07.2025 označeným ako zmena žaloby žalobca navrhol, aby súd vydal uznesenie\nnasledujúceho znenia:\n6. „Súd určuje, že postup žalovaného v období od 13.05.2021 do 23.11.2021 spočívajúci v poskytovaní\ninformácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti KPMG Česká republika,\ns.r.o. a iným tretím osobám (B. C. a D. D.) bol nezákonný. Súd určuje, že postup žalovaného\npri získavaní dokumentu s názvom „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k\nvybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS\nVersicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.“ vypracovaného\nspoločnosťou KPMG Česká republika, s.r.o. dňa 29.07.2021 bol nezákonný. Súd určuje, že postup\nžalovaného pri získavaní dokumentu s názvom „Vyjadrenie k reakcii Poisťovne na odbornú správu\nKPMG zo dňa 29. júla 2021“ vypracovaného spoločnosťou KPMG Česká republika, s.r.o. dňa\n23.11.2021 bol nezákonný. Súd určuje, že postup žalovaného pri zasielaní e-mailovej komunikácii tretím\nosobám (B. C. a D. D.) zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021 a 29.08.2021 bol nezákonný. Súd nariaďuje\nžalovanému zničiť dokument s názvom „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k\nvybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS\nVersicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.“ vypracovaný\nspoločnosťou KPMG Česká republika, s.r.o. dňa 29.07.2021, a to do troch pracovných dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd nariaďuje žalovanému zničiť dokument s názvom „Vyjadrenie k\nreakcii Poisťovne na odbornú správu KPMG zo dňa 29. júla 2021“ vypracovaný spoločnosťou KPMG\nČeská republika, s.r.o. dňa 23.11.2021, a to do troch pracovných dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške 100 %.“\n7. Žalobca odôvodnil zmenu žalobu tým, že ukončenie spolupráce medzi žalovaným a spoločnosťou\nKPMG ako aj ukončenie príslušných sankčných konaní v žiadnom prípade nemôžu viesť k záveru, že\nprotiprávne konanie žalovaného zostane bez následkov. Podľa žalobcu zmena žaloby na určovaciu\nv zmysle § 257 ods. 2 SSP zabezpečuje ochranu práv žalobcu aj v prípadoch, keď zásah síce už\nneprebieha, no jeho právne dôsledky a riziká pretrvávajú. Žalobca zároveň dodal, že je opodstatnené\npochybovať aj o tom, že k ukončeniu zásahu skutočne došlo, nakoľko materiály, ktoré boli výsledkom\nprotiprávneho spracovania a poskytovania dôverných informácií, naďalej existujú a žalovaný ich nijak\nnezničil, čím pretrváva riziko ich ďalšieho použitia.\n8. Správny súd uznesením č.k. BA-8Sa/101/2021 -218 zo dňa 16.10.2025, vylúčil žalobu v časti týkajúcej\nsa iného zásahu orgánu verejnej správy, spočívajúceho v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií\nz výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. a zasielaní e-mailovej komunikácie zo dňa\n06.07.2021, 20.08.2021, 29.08.2021 tretím osobám (B. C. a D. D.) na samostatné konanie. Predmetom\nsúdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 20Sa/13/2025 tak je žaloba v časti týkajúcej sa iného\nzásahu spočívajúceho v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom\na z konaní č. A. a č. A. a zasielaní e-mailovej komunikácie zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021, 29.08.2021\ntretím osobám (B. C. a D. D.)\n\n9. V podaní zo dňa 16.02.2026 žalobca upresnil, že pri dátumovom označení e-mailov mohla nastať\nchyba v písaní; správne majú byť niektoré maily datované k júlu (7. mesiac) namiesto augusta (8. mesiac)\nroka 2021. V súvislosti s uvedeným, upravil petit týkajúci sa zasielanej e-mailovej komunikácie tak, že\nžiadal aby súd určil, že postup žalovaného pri zasielaní e-mailovej komunikácie tretím osobám (B. C. a\nD. D.) zo dňa 06.07.2021, 28.07.2021 a 20.08.2021 bol nezákonný.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.05.2022 uviedol, že podanú žalobu považuje\nza účelovú, pričom jej cieľom je snaha o spomalenie prebiehajúcich konaní vedených žalovaným voči\nžalobcovi, ako aj následné oddialenie povinnosti prípadnej nápravy uloženej žalovaným. Žalovaný\nďalej poukázal na nesplnenie procesnoprávnych podmienok žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy, keďže považuje za nepravdivé tvrdenia žalobcu, že sa o údajnom inom zásahu dozvedel po\nprvýkrát dňa 04.10.2021, keď mu bolo doručené oznámenie. Žalovaný poukazuje v tejto súvislosti na\nskutočnosť, že žalobca bol o založení odbornej správy do sp. č. A. oboznámený listom zo dňa 17.08.2021\noznačeným ako „Informácia o založení odbornej správy do spisu č. A.\" zo dňa 17. 08. 2021 (č. z.:\nXXX-XXX-XXX-XXX; č. sp.: A.), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.09.2021. Prílohu tohto listu tvorila\nkópia dokumentu „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom\nvýpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft,\nNOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.” (d'alej len „odborné vyjadrenie'), ktorá\nbola vypracovaná spoločnosťou KPMG. Podľa žalovaného z prílohy odborného vyjadrenia je zrejmé,\nz ktorých dokumentov spoločnosť KPMG pri vypracúvaní odborného vyjadrenia vychádzala, na čo\nparciálne poukazuje i samotný žalobca v žalobe. Žalovaný považuje za nesporné a dôkazmi preukázané,\nže subjektívna lehota na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť v momente, keď' sa dozvedel o údajnom\nporušení povinnosti mlčanlivosti žalovaným, tzn. keď' mu bola doručená informácia o založení odbornej\nsprávy do spisu č. A. zo dňa 17. 08. 2021, t. j. dňa 02. 09.2021. Vzhľadom k vyššie uvedenému\npovažuje žalovaný za jednoznačne preukázané, že žaloba zo dňa 03.12.2021 nebola podaná včas z\ndôvodu márneho uplynutia zákonnej lehoty na podanie žaloby, ktorá uplynula 02.11.2021. Z tohto dôvodu\nžalovaný žiada súd, aby žalobu odmietol ako oneskorene podanú.\n11. Vo vzťahu k žalobcom namietanej e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a spoločnosťou KPMG,\nresp. osobami, ktoré podľa tvrdení žalobcu pôsobia v slovenskej entite KPMG a nie v spoločnosti\nKPMG, ktorá vyhotovovala odborné vyjadrenie poukázl na bod 5.1 zmluvy medzi orgánom dohľadu\na spoločnosťou KPMG, podľa ktorého: „Tuto zakázku povede D. C., partner a prokurista KPMG, a\nza každodenní práce bude zodpovídat B. E., zástupce ředitele odpovědný za poradenství a znalecké\nslužby KPMG v obchodních sporech. Náš zakázkový tým bude zahrnovat zaměstnance jiných členských\nfirem KPMG, zejména KPMG Slovensko spol. s.r.o. Tito zaměstnanci budou pracovat jako členové\ntýmu přirazeného k této zakázce spoločnosť KPMG. Můžete s nimi být v přímém kontaktu, avšak\nvšechny služby poskytnuté na základě tohoto zakázkového dopisu budou poskytnuty spoločnosť\nKPMG.“. Z uvedeného je zrejmé, že spolupráca a komunikácia medzi žalovaným a osobami, ktoré sú\nzamestnancami nielen spoločnosti KPMG, ale i ďalších entít, obzvlášť KPMG Slovensko spol. s.r.o., ktorí\nboli súčasťou tímu určeného na vypracovanie odborného vyjadrenia a ďalších vyjadrení, je v súlade so\nzmluvou uzatvorenou s KPMG, a teda k porušeniu mlčanlivosti zo strany žalovaného nemohlo dôjsť\nani z tohto dôvodu.\n12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.07.2025 uviedol, že výklad žalovaného ohľadom splnenia\ndvojmesačnej lehoty na podanie žaloby je nepresný, povrchný a nereflektuje právne ani skutkové\nokolnosti prípadu, pričom jeho nesprávnosť možno preukázať minimálne z dvoch zásadných dôvodov.\nV prvom rade žalobca uviedol, že list žalovaného zo dňa 17.08.2021 žalobcovi oznámil iba samotnú\nexistenciu odbornej správy, pričom žalobca v tom čase nemal vedomosť o viacerých kľúčových\nokolnostiach potrebných na posúdenie, či došlo k zásahu do jeho práv. Konkrétne žalobca nevedel, aké\nbolo postavenie spoločnosti KPMG v správnom konaní – teda či ide o osobu ustanovenú správnym\norgánom ako znalca (so zákonnými povinnosťami vrátane mlčanlivosti), alebo o súkromný subjekt\nposkytujúci služby bez osobitného zákonného postavenia. S tým súvisí aj otázka, či boli dôverné\ninformácie žalobcu dostatočne chránené – ak by išlo o znalca, vzťahovala by sa naň zákonná povinnosť\nmlčanlivosti; naopak, v prípade externého subjektu bez štatútu znalca nie sú garancie mlčanlivosti\na ochrany údajov primerané. Žalobca zároveň nevedel, na aký konkrétny účel má byť odborná\nspráva použitá – t. j. v akom konkrétnom správnom konaní (ako sa totiž neskôr ukázalo, odborná\nspráva spoločnosti KPMG bola použitá ako dôkaz aj v ďalších konaniach, ktoré v čase doručenia\nlistu žalovaného zo dňa 17.08.2021 ešte neexistovali) a akým spôsobom má slúžiť pri rozhodovaní\nžalovaného. Uvedené podstatné skutočnosti sa žalobca dozvedel až neskôr. Až oznámením o začatí\n\nsprávneho konania (doručené dňa 04.10.2021) mu bolo zrejmé, že odborná správa má byť použitá\npráve v tomto správnom konaní. Až následne, prostredníctvom žiadosti podľa infozákona (28.10.2021)\na nahliadnutím do správneho spisu (24.11.2021) získal žalobca dostatočný prehľad o rozsahu zapojenia\nspoločnosti KPMG a najmä o absencii záruk ochrany dôverných údajov.\n13. Žalobca ďalej vo vyjadrení poukázal aj na skutočnosť, že v auguste/septembri 2021 zároveň ešte\nnevedel, či prípadne nedôjde k (dobrovoľnej) náprave priamo zo strany žalovaného. Analogicky – aj\npri iných subjektívnych lehotách stanovených v procesných kódexoch – sa začiatok plynutia lehoty\nv praxi počíta až odvtedy, kedy dotknutý účastník zistil, že už nie je možné dosiahnuť nápravu inak.\nNedáva preto zmysel, aby žalobcovi začala subjektívna lehota plynúť už v auguste/septembri 2021,\nkeď ešte bolo možné, že žalovaný tieto svoje pochybenia možno aj sama napraví (napr. zničením\nKPMG správy). Až doručením oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 04.10.2021 žalobca\ndefinitívne zistil, že k žiadnej náprave zo strany žalovaného nedôjde, resp. že žalovaný sa definitívne\nrozhodla použiť KPMG správu na vedenie konkrétneho sankčného konania voči žalobcovi. Žalobca\nzároveň dodal, že samotná odborná správa KPMG nepredstavuje jediný zásah, ktorý je predmetom\ntejto správnej žaloby. Súčasťou namietaného konania sú aj ďalšie úkony žalovaného, ktoré prebiehali v\nspolupráci so spoločnosťou KPMG, a to najmä e-mailová komunikácia žalovaného s fyzickými osobami\npôsobiacimi v inej spoločnosti zo skupiny KPMG, ako aj vypracovanie resp. získanie ďalšieho dokumentu\ns názvom „Vyjadrenie k reakcii Poisťovne na odbornú správu KPMG zo dňa 29. júla 2021“ zo dňa\n23.11.2021. O týchto dodatočných skutočnostiach sa žalobca nemohol dozvedieť z listu žalovaného zo\ndňa 17.08.2021, pretože v tom čase ešte neexistovali, resp. ich existencia mu nebola známa. Je preto\nzrejmé, že minimálne vo vzťahu k týmto úkonom nemohla doručením uvedeného listu dňa 02.09.2021\nžalobcovi začať plynúť subjektívna dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby podľa § 256 SSP.\n14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2026 uviedol, že žaloba je neprípustná pretože smeruje\nproti bežným procesným úkonom správneho orgánu v rámci dohľadu a prípravy podkladov pre sankčné\nkonanie. Rovnaké námietky žalobca uplatňuje aj v súdnom konaní (2S/183/2022) vedenom proti\nsamotnému rozhodnutiu o sankcii, čím dochádza k neprípustnému duplicitnému prieskumu totožných\notázok v niekoľkých konaniach naraz. Žalovaný navrhla spojenie veci s konaním vedenom na tunajšom\nsúde pod. sp. zn 20Sa/13/2025. Nesúhlasí s postupom súdu, ktorý časť žaloby týkajúcu sa poskytovania\ninformácií a e-mailovej komunikácie vylúčil na samostatné konanie (20Sa/13/2025). Vzhľadom na\ntotožný skutkový základ a prepojenosť vecí NBS navrhuje, aby súd opätovne spojil obe konania do\njedného z dôvodu procesnej ekonómie a hospodárnosti Žalovaný súčasne zopakoval že žaloba bola\npodaná po zákonom stanovenej lehote. Subjektívna dvojmesačná lehota začala žalobcovi plynúť už\n02.09.2021 kedy mu bola doručená informácia o založení odbornej správy KPMG do spisu spolu s\nkópiou samotnej správy Argumentácia žalobcu, že o zásahu (či o postavení KPMG a ochrane informácií)\nsa dozvedel až neskôr pri začatí sankčného konania, je podľa žalovaného účelová. Žalovaný odmietol\ntvrdenia o protiprávnom postupe a zdôraznil, že poskytnutie informácií spoločnosti KPMG bolo plne v\nsúlade so zákonom o dohľade nad finančným trhom (konkrétne v rámci spolupráce a zabezpečenia\nodborných podkladov pre výkon dohľadu. KPMG a jej personál sú viazaní zákonnou mlčanlivosťou\na zmluvnými garanciami, pričom obavy žalobcu o ohrozenie dôverných údajov či prepojenie na\nkonkurenciu sú len nepodložené hypotézy. Žalovaný navrhuje, aby správny súd (po prípadnom spojení\nvecí) žalobu odmietol ako oneskorene podanú a neprípustnú, prípadne ju v celom rozsahu zamietol.\n15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu\norgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 252 SSP, (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca\nsa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy,\nak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je\ndôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n\n18. Podľa § 257 ods. 2 SSP, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa §\n252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252 ods. 2.\n19. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá\niným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania\niného zásahu orgánom verejnej správy.\n20. Podľa § 55 ods. 4 SSP, hmotnoprávny úkon účastníka konania je voči správnemu súdu účinný\nokamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.\n21. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho\ndňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť\nurčujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím\nposledného dňa tohto mesiaca.\n22. Podľa § 69 ods. 6 SSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom\nsúde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie\nurobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.\n23. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n24. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná\noneskorene.\n25. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n26. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola\nukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy\npriamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n27. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.\n28. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba\ndotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa\nvykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.\n29. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju\nzamietne.\n30. Z procesného hľadiska, súd návrhu žalovaného na spojenie veci nevyhovel, pričom k tomuto\nuvádza, že už predtým procesne vyhodnotil, že časť žaloby týkajúca sa iného zásahu (poskytovanie\ninformácií a e-mailovej komunikácie tretím osobám) na spoločné konanie nie je vhodné, pričom jej\nvylúčenie na samostatné konanie (20Sa/13/2025) malo za cieľ predovšetkým prehľadnejšie a oddelené\nposúdenie namietaných zásahov. Opätovné spojenie vecí v pokročilom štádiu, kedy sú konania vedené\nako samostatné veci, by nemuselo priniesť želanú časovú úsporu ani zefektívnenie konania, ale mohlo\nby naopak viesť k zbytočnému predĺženiu už prebiehajúceho prieskumu.\n31. Správny súd ohľadom zachovania lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu podľa ust. § 256\nSSP konštatuje, že vychádzajúc z nespochybneného tvrdenia žalobcu, že o e-mailovej komunikácii sa\ndozvedel dňa 24.11.2021, dvojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť\n24.11.2021 a preto podanie žaloby dňa 06.12.2021 vedie súd k záveru, že žaloba bola podaná\nv časti týkajúce sa zasielania e-mailov zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021 a 29.08.2021 (28.07.2021) tretím\nosobám (B. C. a D. D.) včas.\n\n32. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona, výkon súdnictva prešiel\nod 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023\ndaná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sa/101/2021 bolo vedené na Správnom súde v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“) pod sp. zn. BA-8Sa/101/2021.\n33. Správny súd uznesením č.k. BA-8Sa/101/2021 -218 zo dňa 16.10.2025, vylúčil žalobu v časti\ntýkajúcej sa iného zásahu orgánu verejnej správy, spočívajúceho v postupe žalovaného pri poskytovaní\ninformácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. NBS1-000-054-839 a č. NBS1-000-064-454\na zasielaní e-mailovej komunikácie zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021, 29.08.2021 tretím osobám (B.\nC. a D. D.) na samostatné konanie. Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn.\n20Sa/13/2025 tak je ( po úprave chyby v písaní) žaloba v časti týkajúcej sa iného zásahu spočívajúceho\nv postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č.\nNBS1-000-054-839 a č. NBS1-000-064-454 a zasielaní e-mailovej komunikácie zo dňa 06.07.2021,\n28.07.2021 a 20.08.2021 tretím osobám (B. C. a D. D.)\n34. Podaním žalobcu zo dňa 25.7.2025 – zmena žaloby podľa svojho obsahu a navrhovaného\nzmeneného žalobného petitu celkom jednoznačne vedie súd k záveru, že žalobca žiada zmenu pôvodnej\nžaloby ktorou sa domáhal ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy negatórnou žalobou\npodľa § 252 ods. 1 na žalobu určovaciu podľa § 252 ods. 2 SSP s tým, že k ukončeniu zásahu podľa\nnavrhovaného zmeneného petitu došlo dňa 29.08.2021 (čo žalobca neskôr upresnil na 20.08.2021).\nDeklarovať jeho nezákonnosť považoval žalobca za potrebné pre účely následného uplatnenia nároku\nna náhradu škody.\n35. V priebehu konania a z predloženého spisového materiálu (ako aj zo samotného vyjadrenia\nžalobcu) správny súd zistil, že k skončeniu namietaného iného zásahu žalovaného došlo\ndňa 20.08.2021( posledný z e-mailov adresovaných B. C. a D. D.), teda ešte pred podaním samotnej\nsprávnej žaloby na správny súd (ktorá bola podaná dňa 06.12.2021).\n36. Podľa § 257 ods. 2 SSP, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa §\n252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252 ods. 2 1.Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca\nmôže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na\nsprávny súd, ak tento zákon neustanovuje inak 2.\n37. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že Správny súdny poriadok dôsledne rozlišuje medzi dvoma\nsamostatnými procesnými režimami ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy v závislosti od\nmomentu jeho ukončenia. Kým negatórna žaloba podľa § 252 ods. 1 SSP slúži na ochranu pred aktuálne\ntrvajúcim zásahom (resp. jeho následkami alebo hrozbou opakovania) , určovacia žaloba podľa § 252\nods. 2 SSP smeruje voči zásahu, ktorý už bol ukončený.\n38. Zákonodarca v ustanovení § 257 ods. 2 SSP upravil špecifický procesný postup zmeny žaloby z\nnegatórnej (§ 252 ods. 1 SSP) na určovaciu (§ 252 ods. 2 SSP) Použitie tohto inštitútu (ktorý predstavuje\nvýnimku zo všeobecného časového obmedzenia zmeny žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP je však striktne\npodmienené časovým momentom skončenia zásahu – zásah musí skončiť „až po podaní žaloby“ Účelom\ntejto úpravy je chrániť predovšetkým žalobcu pred negatívnymi procesnými následkami v situácii, kedy\nv čase podania žaloby iný zásah reálne trval (žaloba podľa § 252 ods. 1 SSP bola podaná dôvodne) ,\navšak v dôsledku neskoršieho konania žalovaného (napr. dobrovoľného upustenia od zásahu počas\nsúdneho konania) tento zásah zanikol, čím by bez možnosti zmeny žalobného petitu žalobca prakticky\nstratil možnosť účinnej súdnej ochrany. V prejednávanej veci však nastala odlišná procesná situácia.\nNamietaný iný zásah orgánu verejnej správy bol podľa navrhovanej zmeny ukončený 20.08.2021, teda\npred dňom, kedy žalobca podal žalobu na správny súd. Žalobca sa teda od samého začiatku konania\nnemohol úspešne domáhať ochrany podľa § 252 ods. 1 SSP, keďže v čase podania žaloby (podľa ním\nnavrhovanej zmeny)už nešlo o trvajúci zásah, ani o zásah, ktorého následky by trvali, resp. u ktorého\nby hrozilo jeho opakovanie.\n\n39. Keďže namietaný zásah skončil pred podaním žaloby, podmienka aplikácie § 257 ods. 2 SSP (t. j.\nskončenie zásahu až po podaní žaloby) nebola splnená Žalobca sa preto nemôže úspešne domáhať\nzmeny žaloby prostredníctvom tohto osobitného ustanovenia Pokiaľ by sa mala navrhovaná zmena\nžaloby posudzovať podľa všeobecného ustanovenia o zmene žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP, táto\nzmena je prípustná len do uplynutia zákonnej lehoty na podanie žaloby V danom prípade lehota na\npodanie žaloby (ktorá v zmysle § 256 SSP predstavuje dva mesiace odo dňa, keď sa osoba dotknutá\nzásahom o ňom dozvedela ) ku dňu navrhovanej zmeny žaloby (25.07.2025) už márne uplynula (len\nod samotného podania žaloby žalobcom dňa 06.12.2021 uplynulo viac ako 4 a pol roka). Po uplynutí\ntejto prekluzívnej lehoty už žalobca nemôže platne meniť rozsah a dôvody žaloby (vrátane zmeny typu\nžaloby a jej petitu),pričom na neskoršie zmeny správny súd neprihliada. Pripustenie takejto zmeny\nžaloby by obchádzalo zákonné podmienky pre podanie žaloby na určenie nezákonnosti skončeného\nzásahu podľa § 252 ods. 2 SSP (ktorá má prísne subsidiárny charakter a vyžaduje splnenie osobitných\npodmienok, napr. preukázanie, že počas trvania zásahu nebolo možné podať negatórnu žalobu, a\nexistenciu dôležitého záujmu na náhrade škody ), ako aj zákonné prekluzívne lehoty na uplatnenie tohto\ntypu nároku .\n40. Vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu správnej žaloby podľa § 257\nods. 2 SSP 1 a k návrhu na zmenu došlo až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby podľa § 62\nods. 1 SSP 2, správnemu súdu nezostalo iné, než na návrh žalobcu na zmenu žaloby neprihliadať t.j\nnepripustiť jej zmenu a pokračovať v konaní o pôvodne podanej žalobe.\n41. Správny súd po prejednaní veci na pojednávaní dňa 15.05.2026 za prítomnosti žalobcu, právneho\nzástupcu žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n42. Kľúčovou podmienkou úspešnosti tzv. negatórnej zásahovej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP\nje, že namietaný zásah alebo jeho následky v čase rozhodovania súdu trvajú, prípadne hrozí jeho\nopakovanie Toto ustanovenie upravuje súdnu ochranu odlišne od určovacej žaloby podľa § 252 ods. 2\nSSP, ktorá sa týka už skončeného zásahu (uznesenie NSS SR sp. zn. 10Sžk/23/2020)\n43. Z podanej žaloby, tvrdení žalobcu a žalovaného, ako aj administratívneho spisu vyplýva, že k\nnamietanému poskytnutiu informácií žalovaným zasielaním e-mailovej komunikácie tretím osobám (B.\nC. a D. D.) došlo v dňoch 06.07.2021, 28.07.2021 a 20.08.2021. Uvedená skutočnosť v zásade nebola\nmedzi účastníkmi konania sporná. Žalovaný tvrdil, že išlo o zamestnancov jednej zo slovenských\nentít spoločnosti KMPG, ktorý sa na vypracovaní odborného vyjadrenia podieľali v zmysle zmluvy\nuzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou KMPG. Spolupráca žalovaného so spoločnosťou KMPG\nuž bola ukončená. Súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp.\nzn. 8Sžk/7/2021, v ktorom kasačný súd zamietol žalobu s odôvodnením, že ak bol namietaný postup\n(v danom prípade daňová kontrola) ukončený už pred podaním žaloby, „v čase podania žaloby už\nnešlo o trvajúci zásah, ani o zásah, ktorého následky by trvali, ani o zásah, u ktorého by hrozilo jeho\nopakovanie\" . Rovnaký záver vyslovil kasačný súd aj v uznesení sp. zn. 1Sfk/59/2023, keď konštatoval,\nže „negatórna žaloba nie je namieste, ak iný zásah skončil\" .\n44. Žalobca preukázateľne nezvolil postup podľa § 252 ods. 2 SSP (žaloba o určenie nezákonnosti už\nskončeného zásahu), hoci táto možnosť je subsidiárnym prostriedkom práve pre prípady, keď počas\ntrvania zásahu nebolo možné podať negatórnu žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie súdu je dôležité\nna náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.\n4Sžk/36/2020, určovacia zásahová žaloba má vo vzťahu k negatórnej žalobe povahu subsidiárnu a\nje viazaná na preukázanie, že rozhodnutie súdu o jej dôvodnosti je potrebné pre ďalšiu ochranu práv\nžalobcu. Žalobca v prejednávanej veci túto procesnú voľbu v čase podania žaloby neuplatnil a po\npodaní žaloby tak už z vyššie uvedených dôvodov ani urobiť procesne prípustným spôsobom v podstate\nnemohol.\n45. Samotné tvrdenie žalobcu, že dôsledky poskytnutia informácií (strata kontroly nad ich dôvernosťou)\ntrvajú, kým ich tretia osoba eviduje, nepostačuje na záver o trvaní zásahu v zmysle § 252 ods. 1 SSP,\npokiaľ žalobca súčasne nepreukázal, že samotný sporný úkon (odovzdanie dát, poskytnutie informácii,\nzaslanie e-mailov) sa v čase rozhodovania súdu opakuje alebo pokračuje. Petit smerujúci k zákazu\n„pokračovať\" v zásahu, ktorý sa fakticky už vyčerpal úkonmi vykonanými žalovaným pred podaním\nžaloby, je vzhľadom na povahu rozhodnutia podľa § 262 ods. 1 SSP (zákaz pokračovania a príkaz na\nobnovenie stavu pred zásahom bez reálneho vecného obsahu.\n46. Pre posúdenie samotnej dôvodnosti žaloby bola dôležitá aj skutočnosť, či tvrdený zásah, ktorý podľa\nsamotného tvrdenia žalobcu nastal v rámci konaní vedených u žalovaného pod č. NBS1-000-054-839\n\n( o uložení sankcie, ktoré bolo začaté 06.11.2020 doručením rozhodnutia o vydaní predbežného\nopatrenia žalobcovi ) a č. NBS1-000-064-454 ( o uložení sankcie začatom dňa 04.10.2021 na základe\noznámenia o začatí konania doručenom žalobcovi) a v rámci prebiehajúceho dohľadu na diaľku , má\nbyť predmetom súdneho prieskumu prostredníctvom zásahovej žaloby alebo má byť - s poukazom na\nsubsidiaritu zásahovej žaloby - predmetom súdneho prieskumu prostredníctvom všeobecnej správnej\nžaloby resp. správnej žaloby vo veciach správneho trestania , ktorou sa preskúmava zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného vydaného vo veci samej a ktorá je už v súčasnosti podaná na Správnom\nsúde v Bratislave (sp. zn. BA-2S/183/2022). Až následne, pokiaľ by správny súd uznal prípustnosť\nzásahovej žaloby, posudzoval by, či je poskytnutie informácií z konaní č. NBS1-000-054-839 a č.\nNBS1-000-064-454 a dohľadu nad žalobcom spoločnosti KMPG a tretím osobám nezákonné.\n47. Najvyšší správny súd v rozhodnutí (sp. zn. 5Shk 2/2022 z 30. marca 2023) v bode 44 pripustil, že aj\nprocesný postup v rámci administratívneho konania môže byť spôsobilý zasiahnuť do základných práv\na slobôd subjektov a teda môže výnimočne predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy. Súčasne ale\nNajvyšší správny súd dodal, že takáto výnimočnosť musí byť preukázaná konkrétnymi skutočnosťami\na naliehavosťou ochrany a následne aj náležite odôvodnená. V práve posudzovanej veci je nesporné,\nže žalobca sa prostredníctvom zásahovej žaloby domáha zničenia dokumentu – Odbornej správy\na všetkých súvisiacich informácií a dokumentov\n48. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu (vrátane pripojené súdneho spisu 20Sa/13/2025),\nsúčasťou ktorého je aj správna žaloba vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného\nč. sp. NBS1-000-069-408, č.z. 100-000-352-301 ktorým bol rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu\nč. sp. NBS1-000-064-454 zamietnutý) preukázané, že žalobca v správnej žalobe proti rozhodnutiu\nuplatňuje totožnú argumentáciu, ako v zásahovej žalobe, konkrétne, že „odborná správa KPMG“\nje nezákonný dôkaz z dôvodu okrem iného aj porušenia povinnosti mlčanlivosti pri poskytnutí\ninformácii z dohľadu spoločnosti KPMG a tretím osobám . Totožnú argumentáciu žalobca uplatnil aj\nv rámci zásahovej žaloby s tým, že sa naviac domáha zničenia predmetnej odbornej správy vrátane\nnadväzujúcich súvisiacich informácií a dokumentov predložených žalovanému.\n49. K subsidiarite zásahovej žaloby je potrebné uviesť, že rozhodovacia prax najvyšších súdnych\ninštancií (Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, predtým\nNajvyšší súd Slovenskej republiky) je v tomto smere ustálená. Napríklad Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. októbra 2016 v bode 28 skonštatoval, že :\n„... Ani ústavný súd nespochybňuje možnosť využiť žalobu o ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu\nverejnej správy aj v prípadoch nezákonne vedenej inšpekcie protimonopolným úradom, avšak iba v\ntom štádiu konania, keď niet iného procesného prostriedku na dosiahnutie nápravy. Pokiaľ sťažovateľka\nžiada žalobou zničenie skopírovaných údajov a tieto už boli využité ako dôkazy vo vydanom, hoci dosiaľ\nneprávoplatnom rozhodnutí protimonopolného úradu, posúdiť ich zákonnosť patrí druhostupňovému\nsprávnemu orgánu, resp. neskôr prípadne správnemu súdu konajúcemu o správnej žalobe proti postupu\na rozhodnutiu. Až po vyriešení otázky zákonnosti získania a použitia týchto dôkazov na to príslušným\norgánom, ak táto bude vyriešená so záverom o ich nezákonnosti, prichádza do úvahy podanie žaloby,\nktorou by sa sťažovateľka domáhala ich zničenia, tak aby nemohli byť využité v budúcnosti. V tomto\nštádiu správneho konania však riešiť otázku ich zákonnosti a zákonnosti ich získania nepatrí súdu\nkonajúcemu o žalobe o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci.“\n50. Obdobný záver zaujal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 319/2017 z\n10. mája 2017. V súvislosti so subsidiaritou zásahovej žaloby je namieste poukázať aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžz/2/2012 z 13. novembra 2012 (publikované pod č.\n98 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 7/2013), v ktorom sa uvádza : „Správne konania,\nvedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia,\nktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci\nvydaniu rozhodnutia je následne súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné\núplne negovať vedenie a účinky správneho konania. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia\nsprávneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov\nverejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum\nzákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu\nadministratívneho rozhodnutia.“ K uvedenému rozhodnutiu správny súd len dodáva, že nie je relevantné,\n\nže toto bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keďže účel negatórnej zásahovej\nžaloby zostal aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku nezmenený.\n51. Ďalej Najvyšší správny súd rovnako napríklad v bode 20 rozhodnutia sp. zn. 2Sžk 20/2019 z 26.\njanuára 2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky 2/2022 pod č. 6 uviedol, že : „Žaloba proti inému zásahu má subsidiárnu povahu\nvoči žalobám smerujúcim proti rozhodnutiam alebo opatreniam, a preto nedopadá ani na procesný\npostup vedúci k vydaniu týchto rozhodnutí alebo opatrení (uznesenie z 2. decembra 2020, sp. zn.\n6Sžk/30/2020, body 33 a 34). Najvyšší správny súd k funkcii žaloby proti inému zásahu uvádza, že\nide o plnohodnotný žalobný typ podľa SSP, ktorého cieľom je pokryť formy činnosti verejnej správy,\nktoré by inak ušli súdnemu prieskumu, ak by sa na ne nazeralo iba cez rámec žaloby proti rozhodnutiu\nalebo opatreniu. Stav, v ktorom by faktické zásahy orgánov verejnej správy (verejnej moci) do práv\na právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb unikali súdnemu prieskumu, by bol len\nsťažka akceptovateľný z pohľadu právnych štandardov vytvorených na podklade medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky.“ Správny súd len dodáva, že neidentifikoval v preskúmavanom prípade\nžiadne faktické zásahy žalovaného, ktoré by mohli uniknúť súdnemu prieskumu v rámci všeobecnej\nsprávnej žaloby, ktorá je v súčasnosti podaná na Správnom súde v Bratislave. Najvyšší správny súd\naj vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 2SžNSS/1/2025 z 31. júla 2025 v bode 29 skonštatoval, že :\n„Správny súd poukazuje na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej sa žalobca môže pred\nsprávnym súdom na základe žaloby voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy brániť tiež voči dôkazom\nvykonaným žalovaným (uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžnz/6/2015, sp. zn. 8Sžnz/6/2015 z 29.\njúna 2016). Rozhodnutie, ktorým by správny súd uložil povinnosť žalovaného protokolárne vymazať\nv podstate všetky dáta a dokumenty získané počas inšpekcie v priestoroch žalobcu 24. februára\n2015, by znamenalo povinnosť zničiť dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal pri vydávaní v súčasnosti\nprávoplatných rozhodnutí, a ktorých zákonnosť je možné preskúmať pred správnym súdom na základe\nžalôb smerujúcich voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy.“\n52. Najvyšší správny súd tiež v uznesení sp. zn. 8Sfk/26/2025 z 21. júla 2025 v bode 18 vyslovil,\nodkazujúc na uznesenie sp. zn. 8Sfk/12/2023 z 26. marca 2025, že : „....za iný zásah nie je možné bez\nďalšieho považovať úkon, ktorý je v určitej forme a s určitým obsahom predvídaný procesným predpisom\nako súčasť administratívneho konania smerujúceho k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, avšak pri\njeho realizácii dôjde k nejakej formálnej chybe alebo nie je vykonaný podľa predstáv jeho adresáta, t.\nj. kontrolovaného daňového subjektu. Chyba v spôsobe realizácie procesne predvídaného úkonu ako\nsúčasti administratívneho (tu daňového) konania nemení takýto procesne imperfektný úkon na faktický\nzásah, ale môže podľa svojej závažnosti nadobudnúť povahu skutočnosti zakladajúcej vadu, pre ktorú\nje neskôr možné úspešne všeobecnou správnou žalobou namietať proti rozhodnutiu alebo opatreniu,\nktoré sú predvídaným rezultátom procesu, v ktorom k takejto chybe alebo sérii na seba nadväzujúcich\npochybení došlo.“\n53. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení\núloh v oblasti verejnej správy a na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú\npovahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívnej konanie a je výsledkom\nokamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.\nOchrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna\nvo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. (F., J.,\nFečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck,\n2018, s. 1227, 1253).\n54. S vyššie citovanou judikatúrou sa správny súd stotožňuje. Preto v takom prípade, ako je\ntu posudzovaný, keď žalobca v žalobe proti inému zásahu primárne napáda zákonnosť postupu\npri zabezpečovaní\ndôkazu – odborného vyjadrenia, v prebiehajúcich konaniach ako aj v rámci\nprebiehajúceho dohľadu na diaľku na ktorý tieto administratívne konania nadväzujú, žaloba proti inému\nzásahu nie je prípustným prostriedkom nápravy, keďže uvedenú nezákonnosť môže rovnako namietať\nv správnej žalobe proti konečnému meritórnemu rozhodnutiu. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, a\nto práve pre už vyššie skonštatovanú subsidiaritu zásahovej žaloby, že zákonnosť podkladov/dôkazov\na ich zabezpečenia, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie postavené, sa zásadne posudzuje v rámci\nvšeobecnej správnej žaloby. Subsidiarita zásahovej žaloby totiž znamená, že je prípustná/dovolená\nlen v prípade, ak dotknutý subjekt nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy, čo nedopadá na práve\nposudzovanú vec.\n55. V práve posudzovanej veci žalobcom označený zásah nenastal len v priebehu dohľadu na diaľku\nale aj v priebehu ním označených administratívnych konaní, pričom konanie vedené u žalovaného pod\nč. NBS1-000-054-839 bolo začaté už dňa 06.11.2020 doručením rozhodnutia o vydaní predbežného\n\nopatrenia žalobcovi t.j. pred samotným začatím poskytovania informácií žalovaným tretím osobám\n(06.07.2021), takže sa jedná o procesný postup konajúceho orgánu verejnej správy a nie o tzv. faktický\núkon, ktorý by mal byť podrobený prieskumu práve prostredníctvom zásahovej žaloby.\n56. Kasačný súd síce výnimočne pripustil, že aj procesný postup v rámci vedeného administratívneho\nkonania môže predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy, avšak táto výnimočnosť musí byť\npreukázaná konkrétnymi skutočnosťami a naliehavosťou ochrany konkrétnych subjektívnych práv\ndotknutých osôb. Pôjde najmä o situácie, keď je zásah do základných práv a slobôd účastníka\nkonania natoľko citlivý a zásadný, s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu, že preskúmanie\ntakéhoto zásahu vykonaného v administratívnom konaní v štandardnom procesnom postupe by prinieslo\núčastníkovi konania zásadné a nezvratné dôsledky. Uvedené však nedopadá na daný prípad. Žalobca\nv zásahovej žalobe odôvodňoval podanie zásahovej žaloby tým, že postup žalovaného zasiahol do jeho\npráva na dodržiavanie mlčanlivosti o veciach, ktoré boli získané pri výkone dohľadu žalovaným . Žalobca\nvšak vôbec neuviedol, ako konkrétne bol postupom žalovaného dotknutý na svojich subjektívnych\nprávach, s výnimkou už namietanej nezákonnosti dôkazu, ktorá však bude posudzovaná v rámci\nsprávnej žaloby vo veciach správneho trestania. Za účelom vyhodnotenia, či je v danom prípade\nnamieste poskytnúť žalobcovi ochranu aj prostredníctvom zásahovej žaloby, a to z dôvodu výnimočnosti\nsamotného prípadu, sa správny súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom nemal\nza preukázané že by sa informácie poskytnuté spoločnosti KMPG šírili nad rámec administratívneho\nkonania v tejto veci.\n57. Výsledkom poskytnutia informácií spoločnosti KMPG a zasielania e-mailovej zo dňa 06.07.2021,\n28.07.2021 a 20.08.2021 tretím osobám ako zamestnancom KMPG Slovensko (B. C. a D. D.) je\npredovšetkým odborná správa zo dňa 29.07.2021 a vyjadrenie spoločnosti KMPG zo dňa 23.08.2021,\nktorých obsah ako aj postup ktorý viedol, k ich zabezpečeniu do konania je plne preskúmateľný\nv konaní o riadnom opravnom prostriedku a následne v konaní o správnej žalobe a ako taký preto\nnemôže zakladať existenciu zásadných/výnimočných dôvodov, pre ktoré by bolo nevyhnutné prelomiť\nprincíp subsidiarity zásahovej žaloby a v rámci konania o inom zásahu preskúmať postup vykonaný\nv administratívnom konaní. Nakoniec ani samotní žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nim\nspochybnených úkonov vznikala taká zásadná faktická ujma, ktorá by vyžadovala vykonanie správneho\nsúdneho prieskumu mimo rámca všeobecnej správnej žaloby. Práve s ohľadom na už uvedené, správny\nsúd nevzhliadol výnimočnú potrebu poskytnúť žalobcom ochranu prostredníctvom zásahovej žaloby,\nmajúc za to, že sa v danom prípade jedná o procesný postup žalovaného, ktorého zákonnosť bude\nvyhodnocovaná na základe podanej všeobecnej správnej žaloby (konanie vedené na Správnom súde v\nBratislave pod sp. zn. BA-1S/189/2021). Nejedná sa teda o iný zásah orgánu verejnej správy (bod 47\nrozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Shk/2/2022 z 30. marca 2023).\nSprávny súd záverom dodáva, že pokiaľ by v rámci správnej žaloby vo veciach správneho trestania\nbolo rozhodnuté o nezákonnosti vykonaných dôkazov, a žalobcovia by naďalej mali za to, že je potrebné\nz konkrétnych dôvodov zničiť určité dokumenty, ktoré by informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť\nmlčanlivosti (ak by toto nevykonala sama žalovaný na základe výsledku správnej žaloby), môžu, ak to\nuznajú za potrebné, podať žalobu proti inému zásahu, a to v zmysle právneho názoru vysloveného v\nrozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. októbra 2016 (bližšie\nbod 41 tohto uznesenia), pričom lehota na podanie žaloby bude zachovaná (bližšie nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 549/2025 z 19. novembra 2026, bod 36), keďže ním tvrdený\nzásah bude stále trvať.\n58. Judikatúra teda rozlišuje medzi faktickým zásahom a úkonmi, ktoré sú súčasťou alebo prípravou\nformalizovaného správneho konania, ktorého zákonnosť je preskúmateľná v rámci žaloby proti\nvýslednému rozhodnutiu. V rozsudku sp. zn. 10Sžk/30/2019 Najvyšší súd SR uviedol, že úkon\npredchádzajúci vydaniu rozhodnutia (v danom prípade upovedomenie o začatí konania) „nie je iným\nzásahom, ale začiatkom formalizovaného procesu, ktorý bude ukončený rozhodnutím\", pričom ochrany\nsa má sťažovateľ domáhať až po vydaní rozhodnutia žalobou podľa § 177 a nasl. SSP.\n59. Analogicky možno v prejednávanej veci uviesť, že ak na základe odborného vyjadrenia žalovaný\nnásledne začal a viedol správne konanie a vydal v ňom rozhodnutie, žalobca by má k dispozícii riadny\nopravný prostriedok – žalobu proti rozhodnutiu, v rámci ktorej môže a mohol namietať aj procesnú\nvadnosť a nezákonnosť získania podkladov (vrátane namietaného poskytnutia dát tretej osobe mimo\nzákonného rámca). Súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie NSS SR sp. zn. 5Sžk/35/2020, podľa\nktorého je žaloba proti inému zásahu prípustná len vtedy, ak neprichádza do úvahy žaloba proti\nrozhodnutiu, keďže ochrana pred iným zásahom má vo vzťahu k žalobe proti rozhodnutiu subsidiárnu\n\npovahu . Rovnako v uznesení sp. zn. 10Sžk/27/2020 kasačný súd zdôraznil, že „ochrana voči inému\nzásahu je subsidiárna voči ochrane poskytovanej v rámci správnej žaloby proti rozhodnutiu\"\n60. Žalobca v konaní nepreukázal ani netvrdil, že by využitie tohto štandardného prostriedku ochrany\n(žaloby proti prípadnému rozhodnutiu vydanému na základe takto získaných podkladov) bolo objektívne\nvylúčené alebo neúčinné. Za tejto procesnej situácie súd považuje voľbu zásahovej žaloby v danom\nštádiu za predčasnú.\n61. Súd ďalej prihliadol na to, že žalobcovi nič nebránilo domáhať sa ochrany pred tvrdeným porušením\nmlčanlivosti a poškodením na právach k ochrane dôverných údajov aj inými zákonnými prostriedkami\nstojacimi mimo správneho súdnictva, najmä prostriedkami podľa predpisov upravujúcich zodpovednosť\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne prostriedkami na ochranu osobnosti či\nobchodného tajomstva. Skutočnosť, že žalobcovi boli k dispozícii alternatívne prostriedky nápravy\nsmerujúce k reparácii tvrdeného zásahu do jeho práv, oslabuje odôvodnenosť požiadavky na vydanie\nnegatórneho výroku podľa § 252 ods. 1 SSP vo vzťahu k úkonom, ktoré sa v čase rozhodovania súdu\nuž vyčerpali. ( 3 e-mailové správy datované k 06.07.2021, 28.07.2021 a 20.08.2021)\n62. V prejednávanej veci dôvodom zamietnutia žaloby nie je len všeobecný poukaz na subsidiaritu,\nale predovšetkým nesplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky § 252 ods. 1 SSP – trvania zásahu\nalebo jeho následkov, resp. hrozby jeho opakovania – v spojení so skutočnosťou, že žalobca mal a má\nk dispozícii štandardné a účinnejšie prostriedky ochrany (žalobu proti rozhodnutiu vydanému na základe\ntakto získanej analýzy, prípadne prostriedky náhrady škody).\n63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP\ntak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal.\n64. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný\nz uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto\nkonaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné\nskonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné\nnárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by\ntakéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje\nže takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na\nnáhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}