{"guid": "4036e7cf-8c72-468b-a6ba-99927e4a44b5:cb033c09-7bb6-4f26-823a-b6f6d230b40f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101622.1", "spisova_znacka": "15SaZ/6/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15SaZ/6/2025 z 13. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. januára 2026, sp. zn. 15SaZ/6/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101622.1", "identifikacne_cislo": "0725101622", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Filip Hudec", "sudca_id": 968, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-filip-hudec-968", "datum_vydania": "2026-01-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-1.pismeno-def", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191/.odsek-1.pismeno-def", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb033c09-7bb6-4f26-823a-b6f6d230b40f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101622.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101622.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101622.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15SaZ/6/2025\n0725101622\n13. 01. 2026\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725101622.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Bielorusko, cestovný pas Bieloruska číslo C.: D. s platnosťou do\n17.09.2025, adresa posledného trvalého pobytu v Bielorusku: Homeľ, ul. E. XXXX, XX D. F., G., t. č.\ns povolením na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel štúdia č. H. - na adrese G. I.\n- J., SR, zast. Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Michalská 372/9, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava,\no správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-53-24/2025-Ž zo dňa 12.\nseptembra 2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu\nČAS: MU-PO-53-24/2025-Ž zo dňa 12. septembra 2025, v časti výrokov 1. a 2., ktorými nebol žalobcovi:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, cestovný pas Bieloruska číslo C.: D. s platnosťou do 17.09.2025, udelený azyl\na nebola mu poskytnutá doplnková ochrana z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\n21 15SaZ/6/2025\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-53-24/2025-Ž zo dňa 12.09.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nžalovaný žalobcovi 1) neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle; 2) neposkytol doplnkovú\nochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; 3) neudelil azyl na účel zlúčenia\nrodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a 4) neposkytol doplnkovú ochranu na\núčel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 03.04.2025 požiadal žalobca pred\npracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru (ďalej len „OA PZ“) Humenné o udelenie azylu\nalebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z politických dôvodov, pretože sa v Bielorusku\nzúčastňoval protestov pred a po prezidentských voľbách v roku 2020; odoberal a distribuoval tlačený\nmateriál s politickým kontextom, ktorý je považovaný v Bielorusku za extrémistický; bol aktívny\nna internetových platformách Instagram a Telegram, ktoré sú vyhlásené za extrémistické; počas\nprezidentských volieb v roku 2020 si odfotografoval svoj hlasovací lístok a fotografiu zverejnil na\nplatforme Hlas. Z uvedených dôvodov sa žalobca obával, že pri návrate do Bieloruska bude obvinený z\nprotištátnej činnosti a bude uväznený. Taktiež sa obával nástupu na povinnú vojenskú službu.\n\n3. Ďalej žalovaný uviedol, že za účelom zdôvodnenia žalobcovej žiadosti bol s ním dňa 06.05.2025\nvykonaný vstupný pohovor, počas ktorého žalobca uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany,\nhnutia alebo organizácie, nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi\norgánmi a nikdy nebol trestne stíhaný; narodil sa v meste Homeľ, kde úspešne ukončil stredoškolské\nštúdium na Štátnej agrárnej ekonomickej škole; v ďalšom štúdiu nepokračoval, pretože na univerzitách\nzačali represálie voči politicky aktívnym študentom, akým bol aj on, za čo by v prípade prijatia na štúdium\nmohol byť zo školy hneď vylúčený. K dôvodom svojej žiadosti o azyl žalobca uviedol, že do Bieloruska\nsa vrátiť nemôže, pretože by mu mohlo hroziť trestné stíhanie, pokuta, administratívne zadržiavanie,\nmučenie, alebo neľudské zaobchádzanie za jeho politické aktivity. V meste Homeľ, kde býval, sa\npred aj po prezidentských voľbách, ktoré boli v roku 2020, zúčastňoval protivládnych protestov, počas\nktorých používal zakázané symboly. Počas volieb si odfotografoval svoj hlasovací lístok v prospech\nkandidátky Sviatlany Cichanovskej a fotografiu zverejnil na verejne prístupnej internetovej platforme\nHlas. Spoluobčanom do schránok distribuoval protivládne noviny „Čestné noviny“ a iný protivládny\nmateriál (napr. nálepky). Podpísal sa pod petíciu, aby sa K. G. mohol zúčastniť prezidentských volieb\nako protikandidát prezidenta L., ,,lajkol“ video z protestov na kanáli Nexta, na Youtube a na Instagrame\nzdieľal s ľuďmi fotky a videá z protivládnych demonštrácií. Žalobca svoje protirežimové myšlienky\nprejavoval aj na území Slovenskej republiky, kam sa legálne dopravil dňa 28.06.2021, nakoľko tu chcel\nštudovať na vysokej škole. V rokoch 2022-2023 sa na Slovensku, v Bratislave, zúčastňoval protestov a\npodujatí proti vojne na Ukrajine a na podporu bieloruskej opozície. V čase, keď už bol mimo Bieloruska,\nmu rodičia poslali fotografie dvoch dokumentov, týkajúcich sa nástupu na povinnú vojenskú službu.\nDňa 03.09.2021 mu v čase jeho neprítomnosti bolo doručené dočasné obmedzenie práva občana\nopustiť Bielorusko z dôvodu povinnosti nastúpiť na základnú vojenskú službu a 15.12.2023 dostali jeho\nrodičia výzvu s oznámením, že za to, že sa ich syn vyhýba nástupu na vojenskú službu, môže byť\nadministratívne a trestne stíhaný. Žalobca uviedol, že nástup na vojenskú službu odmieta preto, lebo\nBielorusko vo vojne na Ukrajine podporuje Ruskú federáciu. Ak by nastúpil na povinnú vojenskú službu,\nmusel by skrývať svoje názory a obáva sa toho, že v rámci armády by mohol byť na protestoch nasadený\nproti demonštrantom s rovnakými myšlienkami a názormi, ako má on. V prípade návratu do Bieloruska\nsa obáva aj toho ako by bieloruské orgány reagovali na to, že na Slovensku získal štipendium.\n4. Dňa 27.06.2021 kvôli štúdiu na vysokej škole žalobca vycestoval z Bieloruska legálne autobusom\ndo mesta Kyjev, odkiaľ sa nasledujúci deň legálne letecky dopravil na územie Slovenskej republiky,\ndo Bratislavy. Po príchode mu tu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom štúdia. Dňa\n03.09.2021 sa zapísal do 1. ročníka na Univerzitu Komenského v Bratislave, na Fakultu matematiky,\nfyziky a informatiky, o čom doložil aj potvrdenie. Dňa 07.09.2023 prestúpil na Ekonomickú univerzitu\nv Bratislave, kde je momentálne študentom 2. ročníka študijného programu hospodárska informatika,\no čom taktiež predložil potvrdenie. Ako sám žalobca uviedol, keď sa v roku 2024 dozvedel, že sa na\núzemí Slovenskej republiky dá požiadať o azyl, dňa 03.04.2025 sa dostavil na OA PZ Humenné, kde\no medzinárodnú ochranu požiadal z vyššie uvedených dôvodov. Iné dôvody svojej žiadosti žalobca\nneuviedol.\n5. K neudeleniu azylu žalovaný uviedol, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu\nna území SR nemožno opomenúť skutočnosť, že z krajiny pôvodu odišiel v mesiaci júl 2021, a to len\nza účelom štúdia, keďže bol prijatý na vysokoškolské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave.\nUviedol, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine pôvodu do svojho odchodu nikdy nečelil absolútne\nžiadnym problémom zo strany štátu či neštátnych pôvodcov. Tvrdil, že žalobcove aktivity vykonávané\nv Bielorusku teda zjavne a objektívne neviedli k žiadnym aktom, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako\nprenasledovanie v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle. Konštatoval, že v krajine pôvodu žalobca\nnebol stredobodom žiadnej pozornosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že Bielorusko opustil legálne na\nsvoj platný cestovný pas, opatrený slovenským vízom, a to bez akýchkoľvek problémov. Tvrdil, že o\ntom, že žalobca Bielorusko neopustil pred bezprostredne hroziacim prenasledovaním alebo vážnym\nbezprávím svedčí aj skutočnosť, že žalobca nepožiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej\nochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky, teda po opustení krajiny pôvodu\nnevyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na\npožadovanie medzinárodnej ochrany, ako to predpokladá ustanovenie § 19a ods. 1 písm. d) zákona o\nazyle. Konštatoval, že keďže žalobca opustil krajinu svojho pôvodu za účelom štúdia, teda podľa jeho\nnázoru jednoznačne z dôvodu mimo rámca § 8 zákona o azyle, tak v prípade žalobcu prichádza do\núvahy posúdenie jeho žiadosti o azyl ako žiadateľa, resp. utečenca „sur place“.\n\n6. Žalovaný ďalej uviedol, že z pohovoru so žalobcom vyplýva, že svoju žiadosť o azyl opiera o obavu o\nsvoju bezpečnosť z politických dôvodov, nakoľko v Bielorusku a neskôr aj na Slovensku sa zúčastňoval\naktivít proti bieloruskému vládnemu režimu. Taktiež sa podľa názoru žalovaného žalobca vyhýba nástupu\nna povinnú vojenskú službu, pretože by mohol byť nasadený proti demonštrantom. Konštatoval, že ako\nžalobca uviedol, v rokoch 2020-2021 sa v Bielorusku zúčastňoval protestov proti prezidentovi M. L. a\njeho vláde, pričom na podporu svojich tvrdení do konania predložil aj fotografie z protestov. Poukázal\nna to, že žalobca z účasti na protestoch vyhotovoval fotografie a videá, ktoré zdieľal v skupinách\nna sociálnej sieti Instagram, kde mal zriadený účet pod menom ,,@XXXXXXXXXXXXXXXX“. N., že\nspočiatku azylového konania bol tento profil žalobcu dostupný, čo stihol využiť a daný profil preveriť,\navšak nebola z neho zrejmá žiadna politická aktivita žalobcu; navyše dňa 28.08.2025 sa už predmetný\nprofil nedal dohľadať, nakoľko bol podľa jeho názoru (žalovaného) zjavne žalobcom vymazaný. V\nkontexte protestov a žalobcovej účasti na nich poukázal na článok Amnesty International „Bielorusko:\nPočas jediného dňa pokojných protestov zatkli viac ako 1000 ľudí uprostred stupňujúceho sa potláčania\npráv“ z 09.11.2020, ako aj článok Human Rights Watch „Crackdown on Peaceful Protesters Escalates\nin Belarus“ z toho istého dňa, v ktorom sa uvádza, že po augustových voľbách 2020 boli pri protestoch\nzatknuté tisíce ľudí, v niektorých dňoch polícia zadržala stovky až tisíce osôb naraz. Mnohí zadržaní boli\npostavení pred správne/administratívne komisie, pričom v prevažnej miere boli len pokutovaní, alebo\ndostali maximálne 10 až 15 dní odňatia slobody. Uviedol, že z článku D. J. O. taktiež vyplýva, že najmä\nnovinári a ich štáby, ktorí dokumentovali protesty a poprední opoziční aktivisti, boli zvlášť vystavení\nprenasledovaniu, nie bežní protestujúci občania. Konštatoval, že počas účasti na protestoch a ani po\nnich však žalobca nebol nikdy zadržaný, ani vyhľadávaný, ani nespadá do žiadneho z vyššie uvedených\nprofilov, na ktoré sa bieloruské štátne orgány zameriavali. Tu považoval za potrebné zdôrazniť, že účasť\nna protestoch v r. 2020 je len východisková indícia, nie automatický dôvod na udelenie medzinárodnej\nochrany, pretože sa žiada individualizované preukázanie, že orgány o žalobcovi vedia a majú trvalý\nzáujem ho postihovať, pričom ide najmä o predvolania, právne konania, domové prehliadky, alebo\npokuty. V nadväznosti na uvedené poznamenal, že žalobca do jeho odchodu z Bieloruska nebol\nprenasledovaný a jeho príbuzní tiež dodnes nečelili ničomu z uvedeného, ani neboli nijako obťažovaní.\nTvrdil, že ak chýbajú takéto indície, teda že do jeho odchodu z Bieloruska nebolo voči žalobcovi zo\nstrany bieloruských štátnych orgánov v súvislosti s jeho protivládnymi aktivitami začaté žiadne právne\nkonanie, ani vykonaný žiadny úkon, pretože bol jeho profil veľmi nízky, a ani žalobcova rodina doteraz\nkvôli nemu nečelila žiadnym zásahom, prehliadkam, výsluchom, ani obmedzeniu na slobode, možno\npodľa jeho názoru uzavrieť, že pravdepodobnosť žalobcovho budúceho individuálneho prenasledovania\nz dôvodu účasti na protestoch a s tým spojených protivládnych aktivít, ako ich žalobca počas pohovoru\nuviedol, nedosahujú takú intenzitu, pre ktorú by mu bolo potrebné udeliť azyl. Konštatoval, že situácia\nv Bielorusku je síce podľa dostupných informácií dlhodobo represívna, no udelenie azylu vyžaduje\npreukázanie individuálneho rizika prenasledovania. Preto je jadrom argumentácie pre neudelenie\nazylu absencia takýchto individualizovaných prvkov, pričom samotné všeobecné represie v Bielorusku\nnepopiera. Navyše poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.2011\no normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva\nmať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na\ndoplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie), podľa ktorej sa vyžaduje,\naby skutky dosahovali intenzitu prenasledovania (čl. 9) a aby existovala súvislosť so samotným dôvodom\npodľa čl. 10. Riziko postihu za porušenie všeobecne záväzných predpisov (napr. správne delikty) nemusí\nsamo osebe predstavovať prenasledovanie, ak sankcie nie sú neprimerané alebo selektívne politicky\nmotivované voči žiadateľovi. Poukázal na to, že ani rodina žalobcu nič z toho doteraz nezažíva, nakoľko\nsamotný žalobca počas pohovoru uviedol, že je v kontakte so svojou rodinou a majú sa dobre. Žalobcov\notec dokonca chodil v rokoch 2022 až 2023 pracovať na územie Slovenska, kde si aj našiel legálnu\nprácu v meste Trnava, ktorú opustil kvôli nevyhovujúcim pracovným podmienkam - aktuálne pracuje v\nBielorusku ako stolár. Žalobcova mama sa stará o výchovu mladšieho brata, ktorý študuje na základnej\nškole v meste Homeľ. Z uvedeného je podľa jeho názoru zjavné, že bieloruské orgány nemajú záujem\nnejako postihovať žalobcu alebo jeho rodinu z dôvodu jeho účasti na protivládnych protestoch a taktiež,\nže sa rodina pred bieloruskými orgánmi neskrýva. Záverom, čo sa týka žalobcom predložených fotografií\na videí z protestov (súbory na CD „protesty v Bielorusku po voľbách“ a „predvolebný míting Sviatlany\nCichanovskej“), považoval za potrebné uviesť, že nepopiera skutočnosť, že sa žalobca zúčastňoval\npredmetných protestov a stretnutí, avšak z poskytnutých fotografií a videí nie je možné ani len sčasti\nžalobcu identifikovať ako osobu, ktorá predmetné fotografie a videá vyhotovila. Preto podľa jeho názoru\n\nnebolo preukázané, že by žalobcovi hrozilo v krajine pôvodu prenasledovanie z vyššie uvedeného\ndôvodu, ako ho definuje zákon o azyle.\n7. Žalovaný ďalej považoval za potrebné uviesť aj kontext týkajúci sa používania tzv. zakázaných\nsymbolov v Bielorusku, ktoré žalobca pri proteste používal, najmä teda historickej bielo-červeno-bielej\nvlajky a jej variácií, ktoré sa po roku 2020 stali hlavným symbolom protestného hnutia. Uviedol, že\nbieloruské orgány síce v posledných rokoch považujú vystavovanie týchto symbolov na verejnosti\nalebo počas demonštrácií za priestupok, avšak ako uvádza článok ľudsko-právnej organizácie Pen\nBelarus s názvom „Persecution for symbols. G., 2022“ zo dňa 27.06.2023, viacerí jednotlivci boli v tejto\nsúvislosti len krátkodobo zadržaní alebo pokutovaní, teda vo väčšine prípadov išlo o administratívne\ndelikty s nízkou intenzitou sankcií (pokuta, krátkodobé zadržanie). Z dostupných správ mimovládnych\norganizácií (napr. Amnesty International, Human Rights Watch či domáca ľudskoprávna organizácia\nViasna) vyplýva, že tvrdšie represie boli typické najmä voči tým, ktorí aktívne a dlhodobo šírili alebo\nvytvárali protestné symboly, či organizovali demonštrácie proti režimu. Tvrdil, že obyčajní jednotlivci\npodľa spomínanej správy Pen Belarus (2023), ktorí mali s týmito symbolmi kontakt iba okrajovo (napr.\nzverejnili na sociálnej sieti fotografiu alebo sa zúčastnili zhromaždenia, kde sa s týmito symbolmi\nobjavili), boli v praxi väčšinou postihovaní len v čase masových protestov v rokoch 2020-2021\npočas zhromaždenia a následne sa orgány voči nim ďalej neangažovali. Mal za to, že v prípade\nžalobcu nie je preukázané, že by systematicky používal zakázané symboly spôsobom, ktorý by ho\nindividualizovane vystavil nadštandardnému záujmu štátnych orgánov alebo by ho nejakým spôsobom\nviac zviditeľnil oproti ostatným demonštrujúcim – aktivita žalobcu na protestoch spočívala výlučne\nv účasti na zhromaždeniach s bielo-červeno-bielou vlajkou a vyhotovovaní fotografií/videí. Zároveň\npovažoval za potrebné uviesť, že v kontexte zúčastňovania sa a používania zakázaných symbolov,\nnebol žalobca nikdy zadržaný ani predvolaný, či kontaktovaný štátnymi orgánmi, ani sa neviedli voči\nnemu žiadne konania - taktiež ani jeho rodina nečelila domovým prehliadkam, pokutám alebo zásahom\nv tomto kontexte - preto konštatoval, že neexistuje individuálne politicky motivované riziko, ktoré by\nospravedlňovalo poskytnutie azylu u žalobcu - jeho profil bol navyše veľmi nízky a po vymazaní účtu na\nsociálnej sieti je ešte menej pravdepodobné, že by orgány mali dôvod sa k jeho osobe vracať. Uviedol,\nže pri hodnotení rizika budúceho prenasledovania treba vychádzať z toho, že sankcie za používanie\nzakázaných symbolov sa v Bielorusku spravidla uplatňujú v rovine administratívnych priestupkov, nie\nako prenasledovanie v zmysle čl. 9 smernice 2011/95/EÚ, resp. zákona o azyle. Podľa jeho názoru nejde\nteda o také zásahy do základných práv, ani o drakonické tresty, ktoré by svojou mierou a intenzitou\npostihu napĺňali definíciu pojmu prenasledovania, resp. ktoré by žalobcovi bránili naďalej zotrvať v\nkrajine jeho pôvodu. Tieto skutočnosti podľa jeho názoru nedosahujú intenzitu odôvodňujúcu udelenie\nmedzinárodnej ochrany. Bol toho názoru, že bez existencie ďalších individualizovaných faktorov, ako sú\nopakované zásahy, závažné trestné konania, dlhodobý dohľad či represie voči rodine, nemožno dospieť\nk záveru, že by práve žalobcovi hrozilo prenasledovanie z dôvodu používania zakázaných symbolov.\n8. Ku skutočnosti, že sa žalobca obáva postihu za zverejnenie svojho hlasovacieho lístka, ktorý v\nroku 2020 uverejnil na platforme „Hlas“ vyhlásil, že za toto zverejnenie by mohol byť trestne stíhaný.\nPoukázal na správu platformy „Hlas“ z 18.08.2020, ktorá uvádza, že pri zverejnení hlasovacieho lístka\nje viditeľný len samotný hlasovací lístok, pričom fotografie obsahujúce osobné údaje, ako je pas či\nobčiansky preukaz, ako aj akékoľvek citlivé údaje, sú rozmazané a chránené. Mená či prezývky osôb,\nktoré fotografie zdieľali, nie sú verejne dostupné. Ďalej platforma informuje, že dňa 06.08.2020 prezident\nL. nariadil posúdiť zákonnosť iniciatív zameraných na zabezpečenie alternatívneho sčítavania hlasov.\nV stanovisku sa ďalej uvádza, že jediným cieľom platformy „Hlas“ je overiť, či sú oficiálne výsledky\nspoľahlivé. Je to nezávislá služba, ktorá nevedie kampaň za žiadneho kandidáta a nemá možnosť\nskresľovať výsledky volieb. Po týchto vyjadreniach prezidenta L. spolu s predsedníčkou ústrednej\nvolebnej komisie P. generálna prokuratúra zistila, že online platformy „Hlas“ a „Zubr.in“ vykonávali\nprieskumy verejnej mienky bez akreditácie. Nabádali používateľov, aby vo volebných miestnostiach\nfotografovali hlasovacie lístky a zasielali ich a zároveň sa podieľali na striedavom sčítavaní hlasov.\nZakladatelia týchto platforiem čelia obvineniam z administratívneho priestupku. Na základe týchto\ninformácií mal za to, že samotní občania, ktorí hlasovacie lístky zdieľali, nečelia žiadnym postihom.\nTvrdil, že postihovaní boli výlučne zakladatelia platforiem, a to len pre administratívny priestupok, pričom\nžalobca ani jeho rodina neboli doteraz nijako konfrontovaní alebo postihnutí za zverejnenie svojho\nhlasovacieho lístka. Preto dospel k záveru, že žalobcovi nehrozí žiadna forma prenasledovania z tohto\ndôvodu.\n\n9. Ďalej uviedol, že žalobca sa odvolával aj na to, že v Bielorusku odoberal a distribuoval „Čestné\nnoviny“, ktoré boli vyhlásené za extrémistické. Čo sa týka tejto skutočnosti, poukázal na to, že dňa\n20.05.2022 bola platforma „Čestné noviny“ podľa nezávislej spravodajskej agentúry Pozirk (??????)\nnaozaj bieloruskými orgánmi vyhlásená za extrémistickú formáciu. Podľa získaných informácií z článku\nBieloruskej novinárskej asociácie s názvom „Ministerstvo vnútra uznalo projekt Čestné noviny za\n„extrémistickú formáciu“ z 20.05.2022, sú tieto noviny týždenníkom so správami o protestoch a situácii\nv Bielorusku. Ku skutočnosti, že žalobca odoberal a distribuoval dané noviny ľuďom do schránok\npovažoval za potrebné uviesť informácie z dostupných zdrojov. Podľa článku portálu EUvsDiSiNFO zo\ndňa 09.08.2022, bieloruské úrady vykonali prehliadku kancelárie regionálneho média promogilev.by. Q.\nI. R., šéfredaktor F., bol na základe tejto skutočnosti podozrivý v trestnom konaní z urážky prezidenta.\nR. S., riaditeľ ekonomickej publikácie „Bielorusi a trh“, bol zadržaný výborom štátnej bezpečnosti (KGB).\nJe obvinený z podnecovania nenávisti. P. T., korešpondent nezávislých novín IntexPress, bol zatknutý\nza zasielanie fotografií ruskej vojenskej techniky nezávislým médiám. Konštatoval, že ako je zrejmé z\nuvedených článkov, v centre pozornosti štátnych orgánov Bieloruska stoja hlavne popredné výrazné\nosobnosti, novinári, známi blogeri, zakladatelia a majitelia médií. Bol toho názoru, že žalobca rozdávaním\nnovín nie je pre štátne orgány tak dôležitý ako žurnalisti alebo iné osoby, ktoré svojimi príspevkami\nprezentujú politické názory. Konštatoval aj to, že žalobca do médií nikdy nepísal ani neprispieval, preto\njeho rozdávanie novín v čase, keď predmetné noviny ešte neboli vyhlásené za extrémistické, nemožno\npovažovať za skutok, za ktorý by mu hrozil akýkoľvek postih a už vôbec nie prenasledovanie.\n10. Uviedol, že žalobca ďalej tvrdil, že na jar v roku 2020, pred voľbami, sa podpísal pod petíciu\nna podporu alternatívneho prezidentského protikandidáta K. G., pričom v roku 2020 a následne sa\nzúčastnil aj protestu proti zadržaniu K. G.. Z dostupných informácií je podľa jeho názoru (žalovaného)\nzrejmé, že samotný podpis petície zo strany bežného občana nepredstavoval čin, ktorý by v Bielorusku\nviedol k prenasledovaniu alebo dlhodobým represívnym opatreniam zo strany štátnych orgánov. Podľa\nčlánku Hlas Ameriky (VOA) zo 16.06.2020 boli v období pred prezidentskými voľbami zadržaní najmä\nopoziční lídri, významní aktivisti a výrazne aktívni blogeri, ktorí sa podieľali na organizovaní zhromaždení\nalebo na aktívnom zbieraní podpisov pre opozičných kandidátov. Poznamenal, že uvedený článok\nuvádza napríklad zadržanie známeho opozičného lídra E. B. či viacerých blogerov, ktorí boli odsúdení\nna 15 dní väzenia v rámci rozširujúceho sa zásahu proti disentu. Tieto opatrenia boli namierené\npredovšetkým proti viditeľným osobnostiam verejného života, ktoré mali schopnosť mobilizovať širšie\nmasy a predstavovali politickú hrozbu pre vládny režim. Tiež poukázal na správy Amnesty International,\nHuman Rights Watch a domácej ľudskoprávnej organizácie Viasna, podľa ktorých bol represívny\naparát v uvedenom období nasmerovaný predovšetkým na osoby v exponovanej pozícii, kandidátov,\nich blízkych spolupracovníkov, známych novinárov alebo organizátorov masových zhromaždení. Tí\nčelili trestným konaniam, dlhodobým trestom odňatia slobody alebo obvineniam z „organizovania\nnepovolených zhromaždení“ či „ohrozenia národnej bezpečnosti“. Naproti tomu bežní občania, ktorí\nsa obmedzili len na pasívne akty, ako napríklad samotný podpis petície, vo väčšine prípadov nečelili\nžiadnemu systematickému postihu. S odkazom na článok 9 Smernice 2011/95/EÚ, v zmysle ktorého\nmusí byť konanie, na ktoré sa žiadateľ odvoláva, spojené s reálnym rizikom prenasledovania, ktoré\ndosahuje určitú intenzitu a je individualizované, konštatoval, že v prípade žalobcu absentujú akékoľvek\nznaky, že by jeho samotný podpis na petícii vyvolal záujem bieloruských orgánov. Tvrdil, že neexistujú\ndôkazy, že by bol žalobca predvolávaný, vyšetrovaný, kontaktovaný alebo inak vystavený zásahom,\na ani jeho rodina nehlási žiadne následné problémy so štátnou mocou v kontexte podpísania petície.\nZáverom poukázal na žiadateľom predložené fotografie a video v tomto kontexte (súbor na CD\n„míting proti zadržaniu K. G.“), pretože z nich podľa jeho názoru takisto nie je zrejmé, že ich vytvoril\nžalobca, nakoľko nikde nie je možné žalobcu akokoľvek identifikovať. Z uvedeného mal za to, že\nriziko prenasledovania z dôvodu samotného podpisu petície je čisto hypotetické a nedosahuje prah\npožadovaný právnymi predpismi pre priznanie azylu - režim síce zasahoval tvrdo voči opozičným lídrom\na aktívnym organizátorom kvôli petíciám, avšak nízkoprofiloví občania, ktorí sa obmedzili len na pasívne\nvyjadrenie podpory vo forme podpisu, neboli systematicky alebo individuálne prenasledovaní.\n11. Ďalej uviedol, že čo sa týka skutočnosti, že žalobca dal „lajk“ na video kanálu NEXTA na platforme\nYoutube, ktorý má byť podľa jeho slov vyhlásený za teroristický, tak vďaka dostupným informáciám,\nobsiahnutým v spisovom materiáli, túto skutočnosť nepopiera. Konštatoval, že proti blogerovi B. H.,\nzakladateľovi najväčšieho bieloruského transgenderového kanála NEXTA a jeho kolegom, bolo naozaj\nzačaté trestné konanie, z dôvodu organizovania teroristickej organizácie. Samotný kanál NEXTA\nbol od októbra 2021 vyhlásený za extrémistický a následne bol v apríli 2022 Najvyšším súdom\n\nBieloruska vyhlásený za „teroristickú organizáciu“. Platforma so sídlom vo Varšave je teraz najväčším\nruskojazyčným telegramovým kanálom na svete a prevádzkuje tri telegramové kanály: NEXTA, NEXTA\nLive a LUXTA. K samotnému kanálu NEXTA LIVE, správa nadácie Jamestown zverejnená 23.09.2020\nuvádza, že NEXTA obsahuje takzvané „kanály“, ktoré fungujú jednotlivo a samostatne ako informačné\nprúdy, ktoré prevádzkuje jeden alebo viacero jednotlivcov. Od bieloruských volieb a následného vzniku\nmasového pouličného protestného hnutia sa NEXTA (v bieloruštine znamená „niekto“) so sídlom vo\nVaršave v Poľsku stala poprednou platformou, ktorá pokrýva a koordinuje opozičné demonštrácie.\nObsah prvých dvoch kanálov, teda anonymné fotografie, videá a správy z mainstreamových bieloruských\nmédií je podobný a často si ho medzi sebou zdieľajú. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch kanálov\nNexty, jej kanál LUXTA zverejňuje prevažne politickú satiru. V krajine s 9,485 miliónmi obyvateľov\ndokázala NEXTA Live počas prvých dní protestov prilákať viac ako 1,7 milióna odberateľov. Ďalej je\nz týchto dostupných informácií zrejmé, že obvineniu čelia samotní zakladatelia, tvorcovia a redaktor\nprojektu NEXTA p. H., J., a p. H., ktorí boli obvinení z organizovania teroristickej organizácie. Ako\ninformuje Výbor na ochranu novinárov z 16.02.2023: .... „NEXTA rozsiahlo informovala o protestoch\nproti spornému znovuzvoleniu L. v roku 2020. Úrady obviňujú novinárov zo spáchania trestných činov\nako je organizovanie masových nepokojov, sprisahania, podnecovania k nenávisti, urážky prezidenta\na financovania extrémistických aktivít.“ Čo sa ale týka priamo žalobcu, tak zdôraznil, že sám na kanál\nNEXTA žiadne video nenahral, ani kanál NEXTA nepropagoval, iba dal „lajk“ na jedno video, ktoré\nje na kanále NEXTA nahrané anonymne bez možnosti identifikovania osoby, ktorá ho tam nahrala. K\nlajkovaniu videa na kanále NEXTA dal do pozornosti, že zo screenshotu, ktorý žalobca poskytol (CD\nsúbor s názvom „verejné vyjadrovanie politických názorov“) nie je zrejmé, že to lajkoval sám žalobca,\nani ho nie je možné nijako identifikovať. Tvrdil, že jediné, čo sa z toho dá vyčítať je jedno video z\nkanála NEXTA, ktoré bolo po skontrolovaní (žalovaným) publikované ešte v roku 2020, keď predmetné\nmédium ešte nebolo vyhlásené za extrémistické a následne teroristické. V celom kontexte s kanálom\nNEXTA preto považoval za potrebné zdôrazniť, že kanál NEXTA bol vyhlásený za extrémistický v októbri\n2021, avšak žalobca „lajkol“ video z protestu v čase, ktoré sa udiali pred týmto vyhlásením a sám\nžalobca z krajiny odišiel legálne ešte pred týmto vyhlásením, teda 27.06.2021. Poukázal na článok Al\nJazeera „Bielorusko klasifikuje sociálne siete ako extrémistické“ zo dňa 29.10.2021, v ktorom uvádza,\nže predtým, keď bol kanál vyhlásený len za extrémistický, každému, kto zverejnil a šíril materiál z kanála\nNEXTA, hrozila pokuta alebo 30-dňové administratívne zadržanie. Aktuálne sú tresty prísnejšie, nakoľko\nbola NEXTA uznaná ako teroristický kanál. Tvrdil, že žalobca sa však takéhoto skutku v čase uznania\nmédia za extrémistické, či teroristické nedopustil, a preto dodal, že samotné „lajknutie“ videa neviedlo k\nprenasledovaniu žalobcu, ani ľudí s obdobným nízkym profilom. Takisto znova považoval za potrebné\nuviesť, že žalobca, ani jeho rodina neboli dodnes v tomto kontexte konfrontovaní, ani kontaktovaní\nbieloruskými orgánmi, ani im neboli robené domové prehliadky ani iné represie. Preto mal za to, že\nžalobcovi z vyššie uvedeného dôvodu v krajine pôvodu prenasledovanie, ako ho definuje zákon o azyle,\nnehrozí.\n12. Konštatoval, že žalobca ako ďalšiu obavu uviedol účasť na protestoch na území Slovenska v\nBratislave v rokoch 2022 a 2023 na podporu Ukrajiny vo vojne, kde protestoval aj pred veľvyslanectvom\nBieloruska - podľa žalobcovho vyjadrenia sú tieto protesty v zahraničí monitorované bieloruskými\norgánmi, pričom účastníci protestov sú identifikovaní a postihovaní - žalobca sám sa týchto protestov,\naj pred bieloruským veľvyslanectvom zúčastnil s bielo-červeno-bielou vlajkou, ktorá je v Bielorusku\nzakázaná a jej používanie je považované len za priestupok. Tvrdil, že žalobca v tomto kontexte predložil\nfotografie z protestov (CD súbor s názvom „aktivita na Slovensku“), kde sa nachádza 8 fotografií,\npričom zo 6 z nich nie je možné osobu žalobcu nijako identifikovať, ani kto fotografie vyhotovil; na\nostatných dvoch fotografiách je vidieť žalobcu, ako je odfotený aj s kamarátmi s bielo-červeno-bielou\nvlajkou pred bieloruskou ambasádou v Bratislave. Uviedol, že z týchto fotografií, kde je možné žalobcu\nidentifikovať, však nie je zrejmé, či sa odfotografoval počas protestov, alebo mimo nich, nie je zrejmé\nobdobie ani kontext, ani žiaden časový úsek vytvorenia týchto fotografií - taktiež fotografie nie sú\nnikde zverejnené. V tomto kontexte konštatoval, že účasť na protestoch mimo Bieloruska (napr. v SR)\nlen v pozícii štandardného účastníka bez verejného vystupovania alebo mediálneho pokrytia či ako\nopozičného lídra, patrí k nižšiemu rizikovému profilu. Konštatoval, že bieloruské orgány najčastejšie\nstíhajú prominentné osoby, ako opozičných lídrov, kultúrne osobnosti, novinárov či aktivistov, ktorí majú\nvnútorné alebo silné zahraničné väzby a sú schopní ovplyvňovať veľké masy ľudí. Uviedol, že napriek\ntýmto skutočnostiam účasť žalobcu na predmetných podujatiach nepopiera. Ďalej uviedol, že ak aj\npripustí, že by niekto s tak nízkym profilom mal byť bieloruskými orgánmi z tohto dôvodu prenasledovaný,\nje potrebné podľa správy Švajčiarskej rady pre utečencov s názvom Bielorusko: Nebezpečenstvo\n\npre ľudí kritických voči vláde pri návrate z 15.03.2024 uviesť, že dôvodom zatknutia boli fotografie z\nprotestov z roku 2020, komentáre na sociálnych sieťach, „extrémistické“ príspevky, fotografie s bieločerveno-bielymi symbolmi, ktoré boli uložené v mobilných telefónoch, sociálnych sieťach a dokonca\naj fotografie solidárnych akcií v zahraničí - bezpečnostné zložky nachádzajú tieto fotografie, príspevky\nalebo komentáre na sociálnych sieťach a pri kontrole telefónov na hraniciach. V tejto súvislosti je podľa\njeho názoru nadmieru potrebné uviesť, že profil žalobcu na Instagrame, kde takéto fotografie mal údajne\nzdieľať v chatovacích skupinách si už vymazal a nedá sa dohľadať a taktiež v čase pred vymazaním tohto\nprofilu ani nebola z dostupných verejne viditeľných fotografií, na profile žalobcu, nejaká politická aktivita\nzrejmá – tvrdil, že takisto žalobca profil na platforme Telegram si v roku 2024 na podnet neznámej osoby\ns rovnakými protivládnymi myšlienkami, ako on, úplne odstránil - táto osoba žalobcu totiž upozornila,\nže sa týmto konaním môže v budúcnosti vystaviť riziku, nakoľko žalobca bol členom troch rôznych\nkanálov, ktoré boli v priebehu rokov 2021-2022 uznané za extrémistické, ako je uvedené na fotografii\nz chatu na CD v súbore „pracovný preklad poskytnutých článkov a screenshotov“. Tvrdil, že v tom\nistom súbore sú aj screenshoty z konverzácie z Telegramovej skupiny s názvom „Gomel97%“, ktorá\nbola vyhlásená za extrémistickú, kde z poskytnutých screenshotov ale podľa neho nie je zrejmé, že by\ntam žalobca písal protivládne myšlienky alebo niekoho burcoval, skôr len komentoval aktuálne dianie\na informácie, ktoré tam iní užívatelia zdieľali v podobe čo sa kde udialo a podobne. Podľa jeho názoru\nje spochybniteľné aj to, či to vôbec písal priamo žalobca, nakoľko z predmetných fotografií to nie je\núplne zrejmé, keďže nie je viditeľné meno, podľa čoho by bolo možné identifikovať, že dané komentáre\nuverejňoval priamo on. Uviedol, že napriek tomu si vyhľadal informácie v kontexte možného teoretického\nvystopovania žalobcu na platforme Telegram, ktorý bieloruské orgány usilovne lustrujú a sledujú. Na\nzáklade informácií z článku novín Zerkalo s názvom „Bezpečnostné zložky identifikujú autorov správ\nv „extrémistických“ chatoch. Povieme vám, ako sa chrániť“ považoval za potrebné uviesť, že ak aj\npripustí, že to uverejňoval žalobca, existuje viacero možností, ako by teoreticky bieloruské orgány mohli\ntakéto osoby časom vystopovať, a to za pomoci botov „getmyid_bot“ alebo „telesint_bot“. Poukázal na\nto, že zároveň sa tam uvádza, že tým, že svoje príspevky a komentáre žalobca nielen odstránil, ale\nrovno si účet vymazal a navyše si ešte aj vytvoril úplne nový účet, úplne zmaril možnosť komukoľvek\nho podľa vyššie uvedených možností vystopovať. Preto, ako sa uvádza v spomínanom článku novín\nZerkalo, je podľa neho jedinou účinnou cestou von úplne odstrániť Telegram účet a vytvoriť si nový,\nčo aj žalobca urobil a aktuálne vystupuje pod účtom „@XXXXXXXXXX“. Uviedol, že nepopiera účasť\nžalobcu na predmetných podujatiach a chápe jeho obavu z účasti na protestoch v Bratislave, avšak jeho\núčet na Instagrame aj Telegrame si zrušil a navyše sa podľa návodu spomínaného článku Zerkalo poistil\nvytvorením nového účtu na Telegrame, čím zahladil svoju stopu. Takisto samotný profil žalobcu je podľa\njeho názoru veľmi nízky na to, aby o neho bieloruské orgány prejavili v tomto kontexte nejaký záujem.\nKonštatoval, že samotná účasť na proteste a identifikácia osôb pred ambasádou Bieloruska v Bratislave\nneznamená, že bude bezprostredne a automaticky viesť k trestnému stíhaniu - žalobca ani na samotných\nprotestoch nevykonával žiadne také aktivity, ktoré by ho nejakým spôsobom osobitne zviditeľňovali oproti\nostatným protestujúcim. Podľa jeho názoru je zjavné, že miera konania konkrétnych zúčastnených osôb\nna protestoch je individuálne bieloruskými štátnymi orgánmi vyhodnocovaná, a to aj v kontexte ich profilu,\navšak v prípade žalobcu možno skonštatovať, že z tohto titulu je nepravdepodobný zvýšený záujem\nbieloruských orgánov práve o jeho osobu. Znova zopakoval, že ani v tomto kontexte neboli dodnes\nžalobca, ani jeho rodina konfrontovaní, kontaktovaní ani nijako obmedzovaní či obťažovaní zo strany\nbieloruských orgánov; takisto na meno žalobcu neprišlo domov rodičom žiadne obvinenie ani žiadna iná\nobdobná písomnosť, ktorá by možné ohrozenie jeho osoby preukazovala.\n13. Následne uviedol, že žalobca záverom svoju žiadosť odôvodnil povolaním na základnú vojenskú\nslužbu. Dňa 03.09.2021 na meno žalobcu prišlo dočasné obmedzenie práva občana opustiť Bielorusko\nz dôvodu, aby sa prihlásil na Vojenský komisariát v Homeli za účelom nastúpenia na povinnú základnú\nvojenskú službu. Tvrdil, že nakoľko sa na predmetné konanie žalobca nedostavil a ani bieloruským\norgánom neuviedol dôvod, prečo tak konal, dňa 15.12.2023 dostali výzvu aj žalobcovi rodičia s\noznámením, že sa ich syn vyhýba vojenskej službe, za čo môže byť administratívne a trestne stíhaný.\nKonštatoval, že žalobca nástup na vojenskú službu odmieta, pretože by mohol byť sám nasadený\npočas protestov proti ľuďom podporujúcim opozíciu, čo je v rozpore s jeho názormi a presvedčeniami.\nV nadväznosti na uvedené uviedol, že vo všeobecnosti povolanie do armády nemožno bezprostredne\nchápať ako prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Poukázal na body 167.-169.,\n171., 174 príručky UNHCR o postupoch a kritériách na určenie štatútu utečenca a usmernenia o\nmedzinárodnej ochrane (prepracované vydanie z februára 2019), podľa ktorých ,,V krajinách, kde je\nvojenská služba povinná, je nesplnenie tejto povinnosti často trestné zo zákona. Navyše, bez ohľadu na\n\nto, či je vojenská služba povinná alebo nie, dezercia sa vždy považuje za trestný čin. Tresty sa môžu\nv jednotlivých krajinách líšiť a zvyčajne sa nepovažujú za prenasledovanie. Strach z prenasledovania\na trestu za dezerciu alebo vyhýbanie sa vojenskej službe sám osebe nepredstavuje odôvodnený\nstrach z prenasledovania podľa definície. Dezercia alebo vyhýbanie sa vojenskej službe na druhej\nstrane nevylučuje, aby osoba bola utečencom, a osoba môže byť utečencom aj napriek tomu, že je\ndezertérom alebo sa vyhýba vojenskej službe. Osoba zjavne nie je utečencom, ak jediným dôvodom\njej dezertovania alebo vyhýbania sa vojenskej službe je jej nechuť k vojenskej službe alebo strach z\nboja. Môže však byť utečencom, ak jej dezertovanie alebo vyhýbanie sa vojenskej službe súvisí s inými\nrelevantnými dôvodmi na opustenie alebo zotrvanie mimo svojej krajiny, alebo ak má iné dôvody v\nzmysle definície na strach z prenasledovania. Dezertér alebo osoba, ktorá sa vyhýba vojenskej službe,\nmôže byť tiež považovaná za utečenca, ak sa preukáže, že by bola za vojenský priestupok neprimerane\ntvrdo potrestaná z dôvodu svojej rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine\nalebo politického názoru. To isté by platilo, ak by sa preukázalo, že má opodstatnený strach z\nprenasledovania z uvedených dôvodov nad rámec trestu za dezertérstvo... Nie každé presvedčenie,\naj keď je úprimné, bude dostatočným dôvodom na požiadanie o udelenie postavenia utečenca po\ndezercii alebo vyhýbaní sa povinnej vojenskej službe. Nie je dostatočné, aby osoba nesúhlasila so\nsvojou vládou v otázke politického odôvodnenia konkrétnej vojenskej akcie... Pravdivosť politických,\nnáboženských alebo morálnych presvedčení osoby alebo jej dôvodov svedomia, pre ktoré odmieta\nvykonávať vojenskú službu, bude samozrejme potrebné overiť dôkladným preskúmaním jej osobnosti a\nminulosti. Skutočnosť, že daná osoba mohla prejaviť svoje názory ešte pred povolaním do armády alebo\nže už mohla mať problémy s úradmi kvôli svojim presvedčeniam, sú relevantné okolnosti. Skutočnosť,\nči bola daná osoba povolaná do povinnej služby alebo vstúpila do armády ako dobrovoľník, môže tiež\nsvedčiť o úprimnosti jej presvedčení.“\n14. V súvislosti s uvedenou problematikou poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžak/12/2019 z 22.10.2019, rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sak/9/2022 z 24.08.2022, sp. zn. 1Sak/10/2022 z 28.06.2022 a sp. zn. 2Sak/3/2024\nz 30.04.2024. Ďalej uviedol, že v kontexte so žalobcom, z dostupných informácií o krajine Bielorusko,\nvyplýva, že bieloruský prezident M. L. 03.04.2024 oficiálne podpísal zákon „O zmene a doplnení zákonov\no národnej bezpečnosti“. Opatrenia obsahujú niekoľko dôležitých zmien v oblasti vojenskej služby\nvrátane úpravy mobilizačného systému s cieľom posilniť schopnosť Minska vynútiť si ich dodržiavanie. V\nprípade mobilizácie bieloruskí občania dostávajú výzvy poštou a textovými správami. Sprísnili sa tresty\nza vyhýbanie sa vojenskej službe alebo za nedostavenie sa do vojenského náborového strediska. Trest\nodňatia slobody za vyhýbanie sa službe sa zvýšil z dvoch na tri roky a pokuty sa niekoľkonásobne\nzvýšili. Okrem toho sa podľa nového zákona zvýši požadovaný vek na vojenskú registráciu zo 16\nna 17 rokov. Vojenské výbory budú mať tiež právo zabrániť občanom opustiť krajinu, ak „porušia\npovinnosti vojenskej registrácie a vyhýbajú sa vojenskej službe“. Toto obmedzenie sa vzťahuje nielen\nna občanov, ktorí sa vyhýbajú povinnej službe alebo službe v zálohe, ale aj na tých, ktorí sa nedostavia\nna vojenský výcvik. Vzhľadom na uvedené mal za to, že uvedené výšky trestov možno považovať\nza primerané a samy o sebe svojou mierou nepredstavujú perzekúciu. Pre porovnanie uviedol, že\nslovenská právna úprava tiež trestne postihuje neplnenie odvodovej povinnosti, za ktoré možno uložiť\ntrest odňatia slobody až na jeden rok a počas krízovej situácie na šesť mesiacov až 3 roky, za\nobchádzanie brannej povinnosti šesť mesiacov až tri roky a odňatím slobody na 1 až 5 rokov, ak je\nspáchaný uvedený čin za krízovej situácie. Ako informovala Švajčiarska rada pre utečencov (SFH)\nv dokumente Bielorusko: Vojenské predvolanie zo 07.07.2023, pobyt v zahraničí nie je oprávneným\ndôvodom na neuposlúchnutie vojenského predvolania na vojenský komisariát. V článku 10 zákona „O\nbrannej povinnosti a vojenskej službe“ sa uvádzajú platné dôvody nesplnenia povolávacieho rozkazu.\nPodľa právnikov z bieloruskej organizácie LegalHub vyjadrenom v článku na nezávislej bieloruskej\ninternetovej spravodajskej stránke Zerkalo, nie je „pobyt v zahraničí“ uvedený ako platný dôvod. Z\npredmetných správ je ďalej podľa neho zrejmé, že príslušné úrady v jednotlivých prípadoch rozhodujú\no tom, či sa pobyt v zahraničí uznáva ako oprávnený dôvod nedodržania predpisov, avšak podľa\nzákona môže vojenská komisia, vojenský komisariát alebo súd uznať pobyt v zahraničí ako oprávnený\ndôvod na nevyhovenie predvolaniu. O tom sa rozhoduje individuálne na základe konkrétnych okolností\nkaždého prípadu. Rozhodnutie závisí od toho, či bola dotknutá osoba v čase doručenia predvolania v\nzahraničí, ako dlho bola v zahraničí a či o svojom pobyte v zahraničí informovala vojenský komisariát.\nBieloruskí občania sú povinní osobne sa dostaviť na vojenský komisariát v mieste svojho bydliska a\nnahlásiť svoj pobyt v zahraničí na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov. Podľa článku 435 Trestného\nzákona sa vyhýbanie sa vojenskej službe trestá verejnoprospešnými prácami, peňažným trestom,\n\nobmedzením slobody až na dva roky alebo odňatím slobody na rovnakú dobu. Ak je predvolanie vydané\nna registráciu, a nie na povinnú vojenskú službu, nedostavenie sa môže mať za následok administratívny\ndôsledok podľa článku 26.3 časti 1 Zákona o správnych priestupkoch (,,Porušenie vojenskej ohlasovacej\npovinnosti“) alebo trestnoprávnu zodpovednosť podľa článku 437 Trestného zákona (,,Vyradenie branca\nz vojenskej evidencie“). Poznamenal, že podľa súčasnej právnej praxe sa trestná zodpovednosť podľa\nčlánku 437 Trestného zákona vo všeobecnosti uplatňuje na osoby, ktoré vôbec nie sú registrované v\narmáde. Ak je osoba registrovaná na vojenskú službu, nedostavenie sa na odvodnú komisiu bude s\nnajväčšou pravdepodobnosťou mať za následok potrestanie podľa Zákona o správnych priestupkoch.\nPodľa článku v Zerkalo môže byť porušenie článku 26.3 časti 1 Zákona o správnych priestupkoch\npotrestané pokutou až do výšky troch „základných hodnôt“, čo v novembri 2022 zodpovedalo približne\n96 bieloruským rubľom (BYN) (približne 34 CHF). Podľa toho istého zdroja môže byt' trestný čin proti\nčlánku 437 Trestného zákona potrestaný verejnoprospešnými prácami v trvaní 60 až 360 hodín alebo\npokutou vo výške 30 až 1 000 „základných hodnôt“ (od 960 do 32 000 BYN alebo 340 až 11 350\nCHF) alebo odňatím slobody na jeden až tri mesiace.“ V kontexte strachu žalobcu z povinnej vojenskej\nslužby, a že by bol ako branec nasadený na protestných akciách proti ľuďom s rovnakými názormi a\npreferenciami, ako on, považoval za potrebné uviesť dve skutočnosti. V prvom rade žalobca počas\npohovoru uviedol, že v jeho 16-tich rokoch bol už odvodovou komisiou uznaný za nevyhovujúceho,\nnakoľko trpí „chorobou z ožiarenia“ ako následok výbuchu Černobyľskej jadrovej elektrárne, preto je\npodľa neho vysoko pravdepodobné, že žalobca komisiou nebude uznaný za vyhovujúceho ani teraz.\nKonštatoval, že žalobca mu síce nepredložil žiadne dokumenty, potvrdzujúce toto ochorenie, avšak\nsám uviedol, že sa toho času aktívne chodil rehabilitovať do Lotyšska, Nemecka, Litvy a Poľska, kde\nmal platné víza kvôli liečeniu z Černobyľského ožiarenia, preto mu nemá dôvod v tejto situácii neveriť,\nnakoľko by v inom prípade už bol toho času odvedený na povinnú vojenskú službu. Uviedol, že žalobca\nďalej nastúpil na strednú školu v meste Homeľ, čím vlastne legálne oddialil svoj prípadný odvod. Z\nuvedeného je podľa jeho názoru zrejmé, že žalobca toho času nič protizákonné v kontexte vojenskej\nslužby nevykonal. Ku skutočnosti, že mu v roku 2021 prišlo napriek tomu predvolanie na miestny\nkomisariát, považoval za potrebné uviesť, že podľa Uznesenia rady ministrov Bieloruskej republiky č.\n868, ale aj z informácií na stránke ministerstva obrany Bieloruska je zrejmé, že osoby trpiace „chorobou\nz ožiarenia“ (napr. dôsledkom expozície žiareniu, rádioaktívneho žiarenia) môžu byť oslobodené od\npovolania na povinnú vojenskú službu, ak je im po lekárskom posúdení priznaný status nevyhovujúceho\nadepta s tým, že bude vylúčený z vojenského registra. Konštatoval, že u osoby žalobcu existuje reálna\nšanca, že by bol znova vyhodnotený ako nevyhovujúci kandidát. Čo sa týka druhej skutočnosti, poukázal\nna to, že bieloruská armáda na žalobcom uvádzané akcie potláčania protestov nebýva nasadená,\nnakoľko všetky tieto aktivity pokrývali zložky Ministerstva vnútra Bieloruskej republiky, teda policajné a\nbezpečnostné zložky. D. J. O. vo svojom článku „Belarus: Systematic Beatings, Torture oj Protesters“\nz 15.09.2020, ale aj iné zdroje, ako napríklad International Federation for Human Rights v článku\n„Supplying the Meansfor Repression in Belarus“ z 20.12.2020 poukazujú na využitie zložiek ako KGB,\nvojenskej jednotky Ministerstva vnútra (SOBR), bezpečnostných síl (GUBOPIK), poriadkovej polície\n(OMON) a okrajovo aj špeciálnej ozbrojenej jednotky (SPECNAZ). Z uvedeného považoval za zrejmé,\nže vojsko, a už vôbec nie bežní branci, sa do takýchto akcií nezapájali, čo je podľa neho logické, nakoľko\nna koordináciu a prípadný zásah voči demonštrantom v tak hojnom počte je potrebné mať odborne\nvyškolených a predpripravených ľudí z bezpečnostných zložiek štátu, určených na zvládanie takýchto\nkrízových situácií.\n15. Ďalej konštatoval, že posledným dôvodom žalobcu o medzinárodnú ochranu bolo, že dostal v roku\n2021 štipendium na Slovensku a v Bielorusku by to mohli považovať za nepriateľské. K tejto skutočnosti\npovažoval za potrebné uviesť, že po prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2020 a následných\nprotestoch sa vzťahy medzi Bieloruskom a EÚ (vrátane Slovenska) zhoršili. Tvrdil, že aktuálne bieloruské\núrady prejavujú negatívny postoj voči štúdiu v krajinách EÚ a uprednostňujú spoluprácu s Ruskom\na Čínou - v roku 2021 bolo v Bielorusku niektorými opozičnými médiami medializované, že štúdium\nalebo štipendiá financované krajinami EÚ môžu byť štátnymi orgánmi označované za „nepriateľské“\nalebo „politicky podozrivé“, pričom u týchto osôb mohlo dôjsť po návrate zo štúdia do Bieloruska k\nvýsluchom a k odmietnutiu uznania získaného diplomu zo zahraničia bieloruskými orgánmi. Uviedol, že\nz informácií obsiahnutých v spise je ale zrejmé, že podľa Bieloruského investigatívneho centra (BIC)\nz 25.12.2025 Bielorusko odstúpilo od zmluvy s Poľskom o uznávaní vysokoškolských diplomov a od\nroku 2023 aj s Ukrajinou. Poznamenal, že oficiálne zákony Bieloruska však neuvádzajú, že prijatie\nslovenského štipendia je trestné alebo že by to bolo automaticky považované za „nepriateľské“ konanie.\nZo správ obsiahnutých v spisovom materiáli mal za to, že v prípade, že bol diplom vydaný v inej krajine,\n\nako v Bielorusku, bez ohľadu na štátne občianstvo, je pri získavaní vzdelania v krajinách, kde dohoda/\nzmluva nie je platná, potrebné absolvovať dodatočný postup uznávania, pričom tento úkon môže zväčša\ntrvať 1 až 4 mesiace. Uznávanie sa vykonáva získaním osvedčenia vydaného Ministerstvom školstva\nBieloruskej republiky na základe odborného posudku Štátnej vzdelávacej inštitúcie (RIVŠ). U niektorých\nvýznamných a popredných aktivistov a študentov, študujúcich v EÚ, mohlo v krajnom prípade prísť podľa\ndostupných informácií k tlakom na ich rodiny alebo na študentov samotných. V nadväznosti na uvedené\nznova zopakoval, že samotný profil žalobcu sa dá považovať za veľmi nízky na to, aby bol on, alebo\njeho rodina, v hľadáčiku bieloruských orgánov. Uviedol, že neexistuje univerzálny zákaz pre študentov\nzískať štipendium zo zahraničia, vrátane štúdia na Slovensku. Právny problém vzniká len vtedy, ak\nžiadateľ nedodrží podľa Dekrétu č. 3 z 25.05.2020 „On Foreign Gratuitous Aid“ povinnosť registrácie/\nzamýšľaného účelu, čím by tieto nariadenia porušil a vystavil sa riziku administratívneho alebo trestného\npostihu. Tvrdil, že žalobca však svoje štipendium aj samotný odchod z krajiny Bielorusko riešil legálnou\ncestou, a preto nepovažoval za relevantné udeliť žalobcovi azyl výlučne len z tohto dôvodu.\n16. V súvislosti s posúdením žalobcovej žiadosti o azyl tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014, v zmysle ktorého: ,,Azyl ako právny\ninštitút nie je univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany pred bezprávnym, surovým, hrubým a\nťažko postihujúcim konaním jednotlivca alebo celej skupiny obyvateľstva. Dôvody na poskytnutie azylu\nsú zákonom striktne a pomerne úzko vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv\ntak, ako sú tieto práva vymedzené v rôznych chartách a medzinárodných dohovoroch. Zo samotnej\npodstaty azylového práva plynie, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa\nposkytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené podmienky. Pritom\nmusí byť preukázané, že pôvod obáv je reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité\npresvedčenie.“ Konštatoval, že v prípade žalobcu však v konaní takéto skutočnosti zistené neboli.\nZ aktuálne dostupných informácií o Bielorusku nepopiera fakt, že bieloruská vláda vykonáva voči svojim\nobčanom určité represálie, avšak v prvom rade považoval za potrebné zdôrazniť, že tieto sú zamerané\nna profily, do ktorých samotný žalobca nespadá, pričom v jeho prípade nebolo preukázané, že by bol,\nalebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť, prenasledovaný z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a to ani z pohľadu jeho posúdenia\nako utečenca „sur place“.\n17. Poukázal na to, že všetko v azylovom konaní žalobcu navodzuje dojem, že sa obáva a cielene sa\nsnaží vyhnúť len odvodovému konaniu na povinnú vojenskú službu. Uviedol, že okrem toho žalobcovi\n17.09.2025 končí platnosť jeho bieloruského cestovného pasu, pričom bieloruské orgány zakázali\nobnovovanie pasov svojim občanom mimo Bieloruska, teda na ambasádach. Mal za to, že v prípade, ak\nby si žalobca chcel obnoviť svoj pas, musel by sa podľa v súčasnosti platných nariadení vrátiť do krajiny\nsvojho pôvodu a tým pádom by mu potenciálne hrozili sankcie za vyhýbanie sa odvodovej povinnosti,\nresp. by mu hrozil výkon základnej vojenskej služby, ktorá je v Bielorusku zo zákona povinná. Ďalej\nuviedol, že žalobca sa zúčastňoval protestov ešte pred odchodom z Bieloruska, pričom sa mu nikdy\nnič nestalo, krajinu opustil v roku 2021 legálne a bez akýchkoľvek problémov, nikdy nebol väznený\nani obťažovaný políciou či inými bieloruskými orgánmi. Konštatoval, že žalobca o azyl požiadal až v\nroku 2025 na území Slovenska, pričom medzi jeho odchodom z Bieloruska a požiadaním o azyl sa\nzdržiaval aj na Ukrajine a v Poľsku, ktoré pre neho predstavovali bezpečné krajiny, v týchto štátoch\nvšak o medzinárodnú ochranu nepožiadal, hoci sám uviedol, že strach pociťoval už pred odchodom z\nkrajiny pôvodu v roku 2021. Uviedol, že počas pohovoru žalobca tvrdil, že sa v roku 2024 dozvedel o\nmožnosti požiadať o azyl, a preto tak urobil. Ďalšou indíciou tohto záveru, ku ktorému prišiel, podľa jeho\nnázoru je, že žalobca uviedol, že počas zimy 2021/2022, keď už nebol v Bielorusku, aspoň raz za 3\nmesiace prišli k nemu domov policajti, pýtali sa na neho jeho rodičov, pričom polícia vraj nepovedala\nprečo prišla a ani rodičia nepovedali policajtom, kde sa žalobca nachádza. Poznamenal, že tieto slová\nžalobcu znejú veľmi nedôveryhodne, nakoľko ide o bieloruské orgány, ktoré sa neštítia použiť rôzne,\naj radikálne metódy za použitia rôznych donucovacích nástrojov na získanie obdobných informácií, či\nuž od rodiny, alebo známych. Tvrdil, že nakoľko žalobcovi dňa 03.09.2021 bolo obmedzené jeho právo\nna vycestovanie z Bieloruska, z dôvodu, že sa nedostavil na miestny vojenský komisariát na povinnú\nvojenskú službu, tak je podľa jeho názoru viac než pravdepodobné, že ho polícia počas zimy 2021/2022\nhľadala práve za účelom nedostavenia sa na povinnú vojenskú službu; následne dňa 15.12.2023 prišlo\njeho rodičom vyjadrenie, že sa ich syn stále vyhýba vojenskej službe, za čo môže byť administratívne\na trestne stíhaný, čo by túto skutočnosť potvrdzovalo. Ďalej uviedol, že taktiež aktivity, ktoré žalobca\n\nvykonával na území Slovenska evokujú, že svoje presvedčenie prejavuje najmä s cieľom vytvorenia\nnevyhnutných podmienok, za ktorých by mu bol udelený štatút utečenca, čo nemôže tvoriť dostatočný\nzáklad nevyhnutný pre udelenie azylu. Konštatoval, že považuje žiadosť žalobcu za účelovú, s cieľom\ndosiahnutia medzinárodnej ochrany ako prostriedku pre vyhnutie sa zákonnej povinnosti v podobe\nvýkonu základnej vojenskej služby. Tvrdil, že takýto dôvod žalobcovej žiadosti však možno vyhodnotiť\nako azylovo irelevantný.\n18. Taktiež považoval, s poukazom na bod 80 príručky UNHCR o postupoch a kritériách na určenie\nštatútu utečenca a usmernenia o medzinárodnej ochrane (prepracované vydanie z februára 2019), za\npotrebné uviesť, že v prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že jeho údajné politické názory\nsa nedostali do povedomia štátnych orgánov ani mu neboli nikdy pripisované, v súvislosti s nimi nebol\nnikdy konfrontovaný zo strany štátnych orgánov, a to ani sprostredkovane po opustení krajiny pôvodu,\nnapr. cez blízku rodinu, pričom v jeho prípade nemožno hovoriť ani o tom, že je exponovanou osobou\ns vplyvom na užšiu či širšiu komunitu alebo spoločnosť.\n19. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel\nk záveru, že v konaní nebolo objektívne preukázané, že by bol, alebo v prípade návratu do krajiny\npôvodu, mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za\nuplatňovanie politických práv a slobôd, a to ani z pohľadu jeho posúdenia ako utečenca „sur place“.\nKonštatoval, že dôvody jeho žiadosti možno považovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu podľa\n§ 8 zákona o azyle.\n20. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany uviedol, že posúdil každý z bodov § 2 ods. f) zákona o azyle\nsamostatne s nasledovným záverom: Podľa verejne dostupných informácií je Bielorusko jedinou krajinou\nv Európe, ktorá stále uplatňuje trest smrti zastrelením. Posledná poprava v Bielorusku bola vykonaná v\nroku 2022. Súčasná národná ústava povoľuje trest smrti za osobitne závažné zločiny: za akty agresie,\nvraždu predstaviteľa cudzieho štátu alebo medzinárodnej organizácie s úmyslom vyvolať medzinárodné\nnapätie alebo vojnu, medzinárodný terorizmus, genocídu, zločiny proti bezpečnosti ľudstva, vraždu s\npriťažujúcimi okolnosťami, terorizmus, teroristické činy, vlastizradu, ktorá má za následok stratu života,\nsprisahanie s cieľom uchopiť moc, sabotáž, vraždu policajta, vraždu príslušníka pohraničnej stráže,\npoužitie zbraní hromadného ničenia, a porušenie zákonov a zvyklostí vojny. Uviedol, že sám žalobca sa\nvšak v krajine pôvodu žiadneho takéhoto činu nedopustil a rovnako neexistujú žiadne relevantné indície,\nktoré by naznačovali, že by sa mohol stať obeťou mimosúdnej popravy či iného nelegálneho zásahu\ndo jeho práva na život. Konštatoval, že s ohľadom na dôvody žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré\nžalobca uviedol, možno vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkon v jeho prípade\nobjektívne vylúčiť.\n21. Pokiaľ ide o otázku mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestu, tak\nkonštatoval, že žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu takáto hrozba zo strany štátnych ani\nneštátnych aktérov nehrozí. Nikdy totiž žalobca nečelil problémom, ktoré by naznačovali opak. Ako\nsám žalobca uviedol, až do svojho odchodu z Bieloruska nemal žiadne ťažkosti s políciou, armádou\nani inými štátnymi alebo neštátnymi orgánmi, nebol zatknutý, trestne stíhaný ani väznený. Podľa § 19a\nods. 2 zákona o azyle je pritom dôležitým ukazovateľom oprávnenosti obáv z prenasledovania alebo\nvážneho bezprávia skutočnosť, že žiadateľ už v minulosti takým situáciám čelil alebo im bol priamo\nvystavený, pokiaľ neexistujú závažné dôvody domnievať sa, že sa už nebudú opakovať. V tejto súvislosti\npoznamenal, že v prípade žalobcu sa však nepreukázalo, že by niekedy utrpel vážne bezprávie vo\nforme mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Ako uvádza Viasna\nv roku 2024 bolo v Bielorusku medzi októbrom 2022 a septembrom 2033 1385 politických väzňov\nvrátane laureáta Nobelovej ceny za mier M. G.. Podľa Správy o svete 2024 - Bielorusko z 11.01.2024\nOrganizácie Human Rights Watch (HRW): ... „Úrady čoraz častejšie vystavovali politických väzňov\nzadržiavaniu v izolácii, mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania. V priebehu roka 2023 boli politickí\nväzni naďalej vystavení mučeniu a zlému zaobchádzaniu počas krátkodobých zatknutí a vo väzbe,\nvrátane vyšetrovacej väzby a trestaneckých kolónií. Príslušníci orgánov presadzovania práva bežne\npodrobovali zadržaných v politicky motivovaných prípadoch ponižujúcim praktikám „kajúcnych videí“, v\nktorých ich nútili priznať sa k svojim „zločinom“ na kameru. Od februára 2022 bieloruské orgány dlhodobo\nzadržiavali desiatky uväznených opozičných politikov, obhajcov práv, advokátov, novinárov a iných\npolitických väzňov v izolácii. Dlhodobé zadržiavanie v izolácii je formou neľudského zaobchádzania,\n\nktoré môže predstavovať mučenie alebo násilné zmiznutie. Politickí väzni čelia bitiu a svojvoľnému\nzatváraniu do trestných ciel za údajné porušenie väzenských predpisov, ktoré sa potom využíva ako\nzámienka na tvrdšie zaobchádzanie vo väzení. Politickí väzni čoraz častejšie čelia novým obvineniam z\ntrestných činov vrátane porušenia väzenských predpisov, čo vedie k následným dlhým trestom odňatia\nslobody.“ V nadväznosti na uvedené dodal, že ako však vyplynulo z vyhodnotenia žiadosti žalobcu,\njediný eventuálny postih, ktorý by mu v súčasnosti mohol hroziť, je sankcionovanie za nedostavenie\nsa k vojenskému odvodu, resp. za nenastúpenie na výkon základnej vojenskej služby. S odkazom\nna správu OFPRA z 19.06.2023 o vyhýbaní sa vojenskej službe v bieloruskej armáde v rokoch\n2022/2023 a o postavení bieloruských odporcov vo svedomí v Bielorusku konštatoval, že i v prípade\nsankcionovania za nedostavenie sa k vojenskému odvodu, resp. za nenastúpenie na výkon základnej\nvojenskej služby, ktorá je v Bielorusku v zmysle platných zákonov povinná, žalobcovi reálne nehrozia\ndrakonické tresty, ktoré by svojou povahou bolo možné považovať za vážne bezprávie v podobe mučenia\nalebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu.\n22. Čo sa týka tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu, tak konštatoval, že ani táto nebola naplnená, resp., že ani táto forma vážneho\nbezprávia žalobcovi nehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, a to z objektívnych dôvodov.\nUviedol, že na základe všeobecne dostupných informácií je totiž zrejmé, že na území Bieloruska v\nsúčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt v zmysle jeho definovania medzinárodným právom,\nv ktorom by vôbec mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia.\nKonštatoval, že obyvatelia Bieloruska nie sú objektívne vystavení žiadnym takým incidentom vojenského\ncharakteru, pri ktorých by mohlo dochádzať k ich ohrozeniam na základe neselektívneho násilia.\n23. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca by v prípade nedobrovoľného\nnávratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle,\na preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.\n24. K neudeleniu azylu, resp. neposkytnutiu doplnkovej ochrany za účelom zlúčenia rodiny iba stručne\nskonštatoval, že žalobca nemá na území Slovenska žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom\nresp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok\nzlúčiť.\nII.\nSprávna žaloba\n25. Správnou žalobou zo dňa 22.10.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 23.10.2025,\nsa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ČAS: MU-PO-53-24/2025-Ž\nzo dňa 12.09.2025) v časti o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\nže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\na že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. c), d) e) a f) SSP).\n26. Žalobca v žalobe v súvislosti s účasťou na protestoch v Bielorusku a na Slovensku uviedol,\nže sa v Bielorusku zúčastňoval protivládnych protestov od 19.06.2020. Tvrdil, že najskôr svojou\núčasťou na proteste vyjadroval nesúhlas so zadržaním kandidáta na prezidenta K. G., ktorému vyjadril\npodporu aj tým, že sa podpísal pod jeho kandidatúru - v účasti na demonštráciách pokračoval aj po\nzmanipulovaných prezidentských voľbách 09.08.2020. Konštatoval, že účasť na protestoch preukázal\npredložením fotografií a videí zo zhromaždenia proti zadržaniu K. G., z predvolebného zhromaždenia\nB. C. a z protestov, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách v auguste 2020. V nadväznosti na\nuvedené poukázal na to, že bieloruský režim pokračuje v prenasledovaní všetkých osôb, ktoré sa týchto\nprotivládnych protestov zúčastnili, a to bez ohľadu na profil účastníka protestu alebo mieru jeho zapojenia\ndo protestov. Poukázal na správu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom „Situácia v\noblasti ľudských práv v Bielorusku pred prezidentskými voľbami v roku 2020 a po nich“ publikovanú\ndňa 25.03.2024, ako aj na správu Amnesty International s názvom „BIELORUSKO: ĽUDSKOPRÁVNA\n\nKRÍZA BEZ KONCA NA DOHĽADE“ publikovanú 24.01.2025, v ktorej sa uvádza: „Po brutálnom\npotlačení akéhokoľvek nesúhlasu, ktoré nasledovalo po masových pokojných protestoch v roku 2020,\nbieloruské orgány zasiahli mimoriadne široko a zamerali sa na rozmanité skupiny obyvateľstva, ako sú\nzdravotníci, študenti a učitelia, odboroví aktivisti, starší ľudia, ženy, kultúrni predstavitelia, deti, športovci\na mnohí ďalší. K začiatku roka 2025 represie nepoľavili. Orgány naďalej prenasledujú novinárov,\npredstaviteľov politickej opozície, nezávislých právnikov, obhajcov ľudských práv a všetky osoby, ktoré\nsa mohli zúčastniť protestov v roku 2020 alebo vyjadrili nesúhlas s oficiálnym výkladom udalostí z\nroku 2020, či s prebiehajúcou rozsiahlou inváziou Ruska na Ukrajinu. Ide o jasné porušenie práv na\nslobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie. Podľa Centra ľudských práv Viasna bolo za päť rokov od\njari 2020 zadržaných viac než 50 000 osôb, pričom 6 550 z nich bolo odsúdených na základe politicky\nmotivovaných trestných obvinení a 3 697 dostalo tresty odňatia slobody.“\n27. Uviedol, že o tom, že prenasledovaniu sú vystavení aj „bežní“ účastníci protestov svedčí aj verejne\ndostupná informácia o prípade I. F. B., ktorý žil v Poľsku a pred svojim zadržaním pracoval ako elektrikár\n– ten bol zadržaný na poľsko-bieloruskej hranici vo februári 2024 za účasť na povolebných protestoch a\nodsúdený na trest odňatia slobody vo výške jedného roka a 6 mesiacov. Ďalej poukázal na internetový\nčlánok popisujúci prípad U. L., ktorá sa v roku 2020 zúčastnila v Bielorusku protivládnych protestov – tá\nsa v roku 2023 vrátila do Bieloruska za účelom obnovenia platnosti svojho pasu, pričom deň po príchode\ndo Bieloruska ju zadržali, okrem iného, z dôvodu účasti na protestoch - k jej zadržaniu došlo napriek\ntomu, že polícia ju pred tým nehľadala doma a nehovorila s jej rodinou ani susedmi. Konštatoval, že\nU. L. bola neskôr uznaná organizáciou Viasna za politickú väzenkyňu. Podobných prípadov je možné\ndohľadať na verejne dostupných zdrojoch veľa. S ohľadom na vyššie spomenuté konkréte prípady\npreto zásadne odmietol tvrdenie žalovaného o tom, že by bieloruský režim prenasledoval iba politicky\nexponovaných účastníkov protestov a nezameriaval sa na bežných protestujúcich občanov. S poukazom\nna prípad U. L. taktiež odmietol argument žalovaného založený na tom, že pokiaľ proti nemu nebolo\nzačaté žiadne právne konanie, ani vykonaný žiadny úkon, pretože bol jeho profil veľmi nízky, a ani jeho\nrodina kvôli nemu nečelila žiadnym zásahom, prehliadkam, výsluchom ani obmedzeniu na slobode,\nautomaticky to znamená, že by v prípade návratu do Bieloruska nebol vystavený prenasledovaniu za\nsvoje politické aktivity. Pre úplnosť dodal, že počas vstupného pohovoru vykonaného dňa 06.04.2025\nuviedol, že jeho otec bol zadržaný KGB na hraniciach a počas jeho zadržania sa ho pýtali, okrem iného,\naj na jeho osobu. Mal za to, že tvrdenie žalovaného, že „...jeho príbuzní tiež dodnes nečelili ničomu\nz uvedeného (pozn. predvolania, právne konania, domové prehliadky, alebo pokuty), ani neboli nijako\nobťažovaní,“ je v priamom rozpore s jeho (žalobcovou) výpoveďou.\n28. Ďalej uviedol, že svoju účasť na protestoch ako aj svoje protivládne politické názory verejne\nzdieľal na sociálnej sieti Instagram, kde má zriadený účet pod menom „@XXXXXXXXXXXXXXXXX“.\nAko sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, podľa názoru žalovaného bol tento profil najskôr dostupný,\navšak dňa 28.08.2025 už predmetný profil nevedel žalovaný dohľadať, a tak dospel k záveru, že bol\nvymazaný. Uviedol, že nevie na základe akých skutočností žalovaný dospel k záveru, že jeho profil na\nInstagrame bol vymazaný, keďže táto skutočnosť nemá nikde oporu v administratívnom spise - jeho účet\nje stále aktívny. Uviedol, že názov jeho účtu je v napadnutom rozhodnutí uvedený nesprávne, miesto\n„@XXXXXXXXXXXXXXXXX“ sa odkazuje na „@XXXXXXXXXXXXXXXX“, čo mohlo byť dôvodom, pre\nktorý žalovaný nevedel dohľadať tento profil. Tento preklep však nemôže byť na jeho ťarchu a to najmä\ns ohľadom na to, že žalovanému sa podarilo minimálne raz jeho profil na Instagrame zobraziť. Okrem\ntoho predložil ako dôkaz do azylového konania video, na ktorom je uvedený názov jeho Instagramového\nprofilu správne. Video zobrazuje v aplikácii Instagram archív všetkých jeho minulých príspevkov, vrátane\ntých, ktoré zobrazujú jeho účasť na protivládnych protestoch a príspevky vyjadrujúce jeho politické\nnázory. Tvrdil, že napriek tomu, že tieto archívne príspevky už nie sú verejne dostupné, sú stále\nuložené na jeho profile a veľmi ľahko prístupné. O tom svedčí aj predložené video z Instagramu.\nPoukázal na to, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že sa dostanú do povedomia bieloruských štátnych\norgánov - Bielorusko disponuje rozsiahlymi a dobre zdokumentovanými systémami na monitorovania\nsvojich občanov, ktoré slúžia aj na prenasledovanie politických oponentov. V tejto súvislosti poukázal\nna správu Organizácie Freedom House s názvom „Kľúčové udalosti, 1. jún 2023 - 31. máj 2024“\nako aj na bod 16. správy Vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom „Situácia v oblasti\nľudských práv v Bielorusku pred prezidentskými voľbami v roku 2020 a po nich“: „Bezpečnostné zložky\nvyužívali softvér na rozpoznávanie tvárí, monitorovanie sociálnych sietí a internetu, ako aj háčkovanie\na vynútené prehliadky mobilných zariadení, aby identifikovali osoby, ktoré boli následne zatknuté vo\nsvojich domovoch, na pracoviskách a na uliciach po celom Bielorusku. (...).“\n\n29. Pre úplnosť dodal, že sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí na s. 9 odkazuje na správu\nŠvajčiarskej rady pre utečencov s názvom Bielorusko: Nebezpečenstvo pre ľudí kritických voči vláde\npri návrate z 15.03.2024, ktorá potvrdzuje, že dôvodom zatknutia bieloruských občanov boli napr.\nfotografie z protestov z roku 2020, fotografie s bielo-červeno-bielymi symbolmi, ktoré boli uložené v\nmobilných telefónoch, sociálnych sieťach a dokonca aj fotografie solidárnych akcií v zahraničí. Podotkol,\nže z dôvodu nesprávneho záveru o tom, že jeho profil na Instagrame bol vymazaný však žalovaný\nnepovažoval tieto informácie pre prípad za relevantné.\n30. Taktiež uviedol, že sa zúčastňoval protestov na podporu Ukrajiny vo vojne a protestoch pred\nbieloruskou ambasádou v Bratislave o čom predložil ako dôkazy 8 fotografií, pričom na niektorých z\nnich je vyobrazený aj on sám s bielo-červeno-bielou vlajkou, ktorej používanie je v Bielorusku zakázané.\nUviedol, že žalovaný považoval aj túto jeho aktivitu za azylovo irelevantnú, pretože podľa jeho názoru\nbieloruské orgány najčastejšie stíhajú prominentné osoby, ako opozičných lídrov, kultúrne osobnosti,\nnovinárov či aktivistov a zároveň si údajne vymazal profil, na ktorom mal takéto fotografie z protestov\nzdieľať a nedajú sa už dohľadať. V tejto súvislosti poukázal na článok organizácie Viasna s názvom\n„Najmenej 58 zadržaných: ako a za čo prenasledujú Bielorusov vracajúcich sa zo zahraničia domov“ z\n01.02.2023, ktorý dokumentuje prenasledovanie bieloruských občanov, ktorí sa zúčastnili solidárnych\nakcií v zahraničí: „Podľa Výboru pre štátne hranice bolo vlani pri vstupe do Bieloruska zadržaných\n52 ľudí pre „extrémizmus“. Ale podľa informácií „Viasna“ bolo v roku 2022 a začiatkom roku 2023\nzadržaných celkovo 58 Bielorusov. Najmenej 10 z nich už bolo odsúdených na trest odňatia slobody,\nštyria na trest „domáceho väzenia“ a proti ďalším siedmim boli zahájené trestné konania. Niektorí zo\nzadržaných boli súdení podľa administratívnych predpisov a umiestnení na niekoľko „dní“ do detenčného\nzariadenia. Ochrancovia ľudských práv identifikovali aj prípady, keď bezpečnostné sily po zadržaní zničili\nBielorusom doklady na cestovanie do zahraničia a dokonca aj pasy. (...) Bezpečnostné zložky vysadzujú\nBielorusov z bežných autobusov, stretávajú sa s nimi na autobusových či železničných staniciach\nalebo si ich vyhľadávajú už doma. (...) Je bežné, že ľudia sú stíhaní za komentáre na sociálnych\nsieťach alebo účasť na povolebných protestoch z roku 2020. Ale zadržaní môžu byť okamžite uväznení\npodľa administratívnych predpisov za „extrémistické“ reposty alebo fotografie s bielo-červeno-bielymi\nsymbolmi nájdeným i na telefónoch a sociálnych sieťach. Ochrancovia ľudských práv poznajú prípady,\nkeď dôvodom prenasledovania bola dokonca účasť na solidárnych akciách v zahraničí.“ Konštatoval,\nže z tohto článku nič nenasvedčuje tomu, že by sa bieloruské orgány selektívne zameriavali iba na\núčastníkov s exponovaným politickým profilom.\n31. Ďalej poukázal aj na skutkovo podobný prípad žiadateľky o azyl z Bieloruska, ktorá sa zúčastňovala\nprotestov v Bielorusku a po prezidentských voľbách v r. 2020 aj na území Slovenska, ktorý bol\nposudzovaný Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sak/10/2023 zo\ndňa 23.06.2023. Mal za to, že uvedený rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je\naplikovateľný aj na jeho prípad. Na rozdiel od tvrdenia žalovaného, podľa jeho názoru nie je pre udelenie\nazylu podmienkou, že sa bieloruské úrady nevyhnutne dozvedeli o jeho účasti na protestoch na území\nSlovenska (a ďalších aktivitách) ale že sa potenciálne mohli o nich dozvedieť. Konštatoval, že s ohľadom\nna fotografie a videá z protestov, ktoré má vo svojom telefóne a informáciách o tom, že bieloruské\nhraničné úrady lustrujú telefónne zariadenia občanov, ktorí sa vracajú zo zahraničia (tieto informácie o\nkrajine pôvodu v administratívnom spise úplne absentujú), je však riziko, že sa o nich dozvedia vysoké\na v jeho prípade toto riziko nie je možné vylúčiť.\n32. V kontexte vyššie uvedených informácií považoval závery žalovaného o tom, že mu nehrozí v\nkrajine pôvodu za účasť na protivládnych protestoch v Bielorusku a na Slovensku prenasledovanie\nza neudržateľné. Mal za to, že žalovaný nezaobstaral dostatok objektívnych informácií o tom, akým\nrepresiám čelia všetci účastníci protestov, a to vrátane osôb, ktoré nie sú politicky exponované.\nNamietal, že žalovaný nevenoval pozornosť tomu akým spôsobom bieloruský režim vyhľadáva a\nidentifikuje účastníkov protestov. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy považoval preto\nza nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a z tohto dôvodu\nnavrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vzťahu údajnému\nvymazaniu jeho účtu na Instagrame považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že\nskutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom\nspise v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Navrhol napadnuté rozhodnutie preto zrušiť a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie.\n\n33. Konštatoval, že ďalším z dôvodov, pre ktorý sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo\nposkytnutie doplnkovej ochrany bolo, že roznášal protivládne materiály a noviny s názvom „Čestné\nnoviny“. Do správneho konania predložil svoje fotografie letákov B. C., fotografie novín „Čestné\nnoviny“ a iné propagačné materiály v bielo-červeno-bielych farbách. Poukázal na to, že v napadnutom\nrozhodnutí žalovaný najskôr uviedol, že Bielorusko síce uznalo projekt „Čestné noviny“ za extrémistickú\nformáciu, avšak následne dospel k záveru, že jemu za túto aktivitu nehrozia v Bielorusku represie a\nprenasledovanie, pretože do médií nikdy nepísal ani neprispieval a rozdávanie novín prebiehalo ešte v\nčase, keď neboli vyhlásené za extrémistické. Odmietol argument žalovaného, že mu nič spätne nehrozí,\npretože noviny distribuoval pred tým, ako boli označené režimom za extrémistické. Poznamenal, že\nprípady retroaktívnej aplikácie anti-extrémistických zákonov v Bielorusku sú dobre zdokumentované.\nPoukázal na článok organizácie Human Constanta z 24.01.2023 s názvom: Retroaktívna sila\nprotiextrémistickej legislatívy v Bielorusku: prečo môžu udeliť pokutu alebo väzenie za príspevky\n(reposty) spred desiatich rokov, v ktorom sa uvádza: „Protiextrémistická legislatíva v Bielorusku sa čoraz\nviac využíva ako nástroj na potláčanie opozičných prejavov. To vedie k početným porušeniam ľudských\npráv a slobôd v krajine. Nejasné znenie zákonov a ich svojrázna interpretácia zo strany bezpečnostných\nzložiek umožňujú trestať ľudí za akúkoľvek formu nelojálnosti voči režimu. (...) Obhajcovia ľudských\npráv sú obzvlášť znepokojení retroaktivitou niektorých článkov Trestného zákonníka (TZ) a Zákona o\nadministratívnych priestupkoch (ZAP). Niektoré články týchto kódexov sa dnes uplatňujú na trestanie\njednotlivcov za minulé činy, ktoré v čase svojho spáchania nepredstavovali porušenie protiextrémistickej\nlegislatívy.“ Uviedol, že distribúcia Čestných novín môže byť kvalifikovaná ako priestupok podľa čl.\n19.11. bieloruského zákona o administratívnych priestupkoch - Šírenie, výroba, uchovávanie a preprava\ninformačných produktov, ktoré obsahujú výzvy na extrémistické aktivity alebo takéto aktivity propagujú a\njemu tak hrozí pokuta až do výšky 375 EUR. Rovnako môže byť jeho konanie vyhodnotené aj ako trestný\nčin založenie extrémistickej formácie alebo účasť na nej podľa čl. 361-1 bieloruského trestného zákona.\n34. Ďalej poznamenal, že retroaktívna aplikácia anti-extrémistických právnych predpisov v Bielorusku\nje relevantná aj z dôvodu toho, že dal „lajk“ na video kanálu NEXTA na platforme Youtube. Uviedol, že\nsa obáva možných represií za túto aktivitu, keďže kanál NEXTA bol bieloruskými úradmi označený za\nextrémistický a neskôr vyhlásený Najvyšším súdom Bieloruska za „teroristickú organizáciu“. Namietal,\nže žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce nespochybňoval, že organizácia NEXTA je bieloruským\nrežimom považovaná za extrémistickú a teroristickú, avšak jedným z dôvodov, pre ktorý nepovažoval\ntúto jeho aktivitu za azylovo relevantnú, bol argument, že dal lajk na predmetné video NEXTA ešte\npred tým, než bol kanál označený za extrémistický. Mal za to, že žalovaný nezohľadnil retroaktívnu\naplikáciu anti-extrémistických právnych predpisov v Bielorusku, čím nemohol adekvátne posúdiť riziko\nprenasledovania, ktoré mu hrozí za distribúciu Čestných novín - materiálov produkovaných organizáciou,\nktorá bola v Bielorusku označená za extrémistickú a za lajknutie videa NEXTA na platforme Youtube.\nDomnieval sa, že uvedeným postupom žalovaný porušil ustanovenie § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Navrhol\npreto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n35. Ako ďalší dôvod azylovej žiadosti uviedol, že sa vyjadroval v Telegram kanáli „Gomeľ97“, ktorý\nbol uznaný bieloruskými úradmi za extrémistický. Tvrdil, že za aktivity v Telegram kanáloch, ktoré\nsú považované režimom za extrémistické mu hrozí trestné stíhanie. Predložil do azylového konania\nscreenshoty jeho správ v Telegram kanáli, ako aj správu od neznámeho muža, ktorý ho upozornil na\nriziká spojené s jeho správami vo vybraných Telegram kanáloch a odporučil mu vymazať si Telegram\núčet. Ďalej predložil niekoľko internetových článkov o tom, ako bieloruský režim identifikuje účastníkov\nTelegramových chatov a aké sú následky za účasť na vybraných kanáloch v Telegrame. Poukázal na\nto, že žalovaný najskôr spochybnil obsah jeho správ v kanáli „Gomeľ97“, pričom jeho správy nazval\nlen komentovaním aktuálneho diania. Takéto hodnotenie jeho správ odmietol, pretože úplne opomína\nkontext a politicko-spoločenskú situáciu, ktorá prevládala v Bielorusku v čase publikovania týchto správ.\nUviedol, že občania sa v tomto kanáli navzájom koordinovali a informovali o dianí na jednotlivých\nprotestných zhromaždeniach. Žalovaný ďalej spochybnil, že tieto správy písal priamo on (žalobca).\nUviedol, že mu nie je zrejmé na základe akých skutočností žalovaný spochybnil pôvod týchto správ,\nkeďže v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť,\nže tieto správy nepísal. Ďalej poukázal na záver žalovaného, že „existuje viacero možností, ako by\nteoreticky bieloruské orgány mohli takéto osoby časom vystopovať, a to za pomoci botov „getmyid_bot“\nalebo „telesint_bot“, avšak on (žalobca) si údajne mal Telegram účet vymazať, a preto ho už nie je možné\nvystopovať. V nadväznosti na uvedené uviedol, že nepozná dôvody, pre ktoré žalovaný dospel k záveru,\n\nže si vymazal Telegramový účet, prostredníctvom ktorého uverejňoval správy v extrémistickom kanáli.\nPočas vstupného pohovoru uviedol iba, že mu bolo odporúčané si Telegram účet vymazať neznámym\nmužom, avšak on (žalobca) tak nikdy nespravil a ani to počas správneho konania nikdy neuviedol. Pre\núplnosť ako dôkaz predložil aj e-mailovú komunikáciu medzi povereným zamestnancom migračného\núradu a ním. Z tejto komunikácie vyplýva, že E. C. H., zamestnanec procedurálneho odboru ho požiadal\no názov jeho Telegramového účtu, pretože ho nevedel zo spisu dobre prečítať. Konštatoval, že zaslal\nteda zamestnancovi názov svojho Telegram účtu - @XXXXXXXXXX - a doplnil, že viaceré správy v\nchatových konverzáciách, o ktorých hovoril na pohovore, vymazal z bezpečnostných dôvodov, potom čo\nv roku 2024 dostal správu od neznámeho muža. Tvrdil, že jeho správy boli teda verejne dostupné viac\nako štyri roky. Zdôraznil, že ani v tom prípade však neuviedol, že by svoj Telegram účet vymazal. Uviedol,\nže má jeden profil na Telegrame, kde vystupuje pod účtom @XXXXXXXXXX. Tento účet je stále aktívny\na používal ho aj v čase keď zverejňoval správy v kanáli „Gomel97%“, ktorý je v Bielorusku označený za\nextrémistický. Tvrdil, že každý Telegram účet má pridelený ID číselný kód, ktorý je možné overiť na tejto\nwebovej stránke zadaním názvu Telegram účtu: https://tq-user.id/. ID Telegram účtu @XXXXXXXXXX P.\nXXXXXXXXX. Ako dôkaz uvedených skutočností predložil screenshot z Telegramu, z ktorého vyplýva,\nže Telegram účet s I.: XXXXXXXXX bol založený v novembri 2016. Ďalej predložil screenshot z aplikácie\nTelegram, z ktorého vyplýva, že správy v Telegram kanáli „Gomel97%“, zverejnil on (žalobca), pretože je\npri nich uvedená jeho profilová fotka, z ktorých je jasne rozpoznateľná jeho tvár. Opätovne pripomenul,\nže tieto správy boli verejne dostupné až do roku 2024, kedy ich vymazal.\n36. Na základe predložených dôkazov považoval za preukázané, že pod svojim Telegram\núčtom @XXXXXXXXXX založenom v novembri 2016 prispieval správami do kanálu „T.%“, pričom\ntento účet nikdy nevymazal. V tomto kontexte poukázal na reportáž bieloruskej štátnej televízie\n„????????????????? ??????“ (Televízna a rozhlasová spoločnosť Gomel) z 27.01.2022, v ktorej\nsa uvádza, že sa šíria informácie o rozsiahlej deanonymizácii všetkých účastníkov extrémistických\ntelegramových chatov, ktoré majú v názve číslo 97. Zdôrazňuje sa, že nejde o lokálne napadnutie chatu\nv jednom meste, ale o globálne hacknutie chatov vo všetkých mestách. Taktiež sa vo videu uvádza, že\nboli zaznamenané telefónne čísla a ID účtov z týchto chatov, a na videu je zobrazený snímok obrazovky\ns databázou ID účtov a telefónnych čísel účtov z týchto chatov. Tiež poukázal aj na oficiálne vyjadrenie,\ntlačovú správu z 07.02.2024, M. S., vedúceho oddelenia vnútra Berezinského okresu.\n37. Vo vzťahu k záveru žalovaného o tom, že si vymazal svoj Telegram účet považoval napadnuté\nrozhodnutie za nezákonné z dôvodu toho, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Navrhol napadnuté\nrozhodnutie preto zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že opakované\nprekrúcanie informácií o tom, že si vymazal svoje účty na sociálnych sieťach Telegram a Instagram sa\njaví zo strany žalovaného ako účelové s cieľom znížiť opodstatnenosť jeho obáv z politicky motivovaného\nprenasledovania, ktorému čelí v Bielorusku.\n38. Ďalej poukázal na rozpor tvrdení žalovaného na s. 12 a 13 napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa\njeho odvodu na povinnú vojenskú službu. Uviedol, že žalovaný na jednom mieste s takmer istotou tvrdí,\nže nebude z dôvodu svojho zdravotného stavu povolaný do bieloruskej armády, no v krátkosti na to však\nžalovaný v podstate tvrdí, že dôvodom jeho azylovej žiadosti je „len“ vyhnúť sa odvodovej povinnosti\na hroziacimi sankciám. Uvedené považoval za vážny logický rozpor, a preto navrhol napadnuté\nrozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie. Záverom žalovanému vytýkal, že sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal možnosťou,\nže dočasné obmedzenie práva opustiť Bielorusko z 03.09.2021 a výzva s oznámením o vyhýbaní sa\nvojenskej službe z 15.12.2023 môže zo strany bieloruského režimu predstavovať formu nátlaku na to,\naby sa vrátil do krajiny pôvodu a mohol byť potrestaný za jeho politické aktivity.\n39. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany z dôvodu, že nie sú vážne dôvody domnievať sa, že\nby bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestu v zmysle § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle mal za to, že žalovaný v tomto\nbode zamieňa inštitút azylu s inštitútom doplnkovej ochrany. Poznamenal, že v prípade, že by mu naozaj\nhrozili drakonické tresty, tieto tresty by mohli byť považované za prenasledovanie podľa ustanovenia §\n2 písm. d) zákona o azyle, ktoré je relevantné pre udelenie azylu. Naopak, ak má žalovaný k dispozícii\ninformácie o tom, že bieloruskí väzni sú vystavení vo väzeniach mučeniu alebo neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu, výška ich uložených trestov nie je podstatná na posúdenie podmienok na\n\nposkytnutie doplnkovej ochrany. Relevantným je iba posúdenie existencie vážneho bezprávia v zmysle\n§ 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle. Z tohto dôvodu zastával názor, že žalovaný nesprávne právne posúdil\nvec podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a preto navrhol napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti zrušiť.\n40. Mal za to, že žalovaný v priebehu celého administratívneho konania pristupoval ku jeho žiadosti o\nudelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany formalisticky a s cieľom neudeliť mu medzinárodnú\nochranu za každých okolností. Namietal, že jednotlivé dôvody jeho žiadosti a predložené dôkazy\nposudzoval vždy izolovane a nie vo vzájomnej súvislosti. Tento pohľad podľa jeho názoru spôsobil, že\nžalovaný nezohľadnil celkovú ľudsko-právnu situáciu v Bielorusku a represie, ktorým čelia bez výnimky\nvšetci bieloruskí občania, ktorí nesúhlasia so súčasným autoritárskym režimom a svoj názor akýmkoľvek\nspôsobom verejne komunikovali. Tvrdil, že politickí oponenti, akým je aj on, sú v Bielorusku systematicky\nvystatovaní vážnemu porušovaniu ich ľudských práv. Bieloruský režim využíva celé spektrum nástrojov\nna potlačenie akýchkoľvek prejavov nesúhlasu s totalitným režimom, od policajného obťažovania až\npo väznenie politických oponentov, ktorým sú ukladané neprimerane prísne a dlhé tresty. Namietal, že\nžalovaný súčasne účelovo prehliadal tie informácie o krajine pôvodu, ktoré predkladal on a ktoré svedčili\nv prospech udelenia azylu.\n41. Taktiež odmietol opakujúce sa argumenty žalovaného založené na tom, že je len „bežným“ občanom\nBieloruska s profilom, o ktorý bieloruské štátne orgány nemajú záujem. Zopakoval, že okrem účasti\nna protestoch v Bielorusku a na Slovensku verejne zdieľal svoje opozičné politické názory a videá a\nfotografie z protestov, podpísal sa pod kandidatúru opozičného prezidentského kandidáta, distribuoval\npolitické materiály, ktoré boli neskôr režimom vyhlásené za extrémistické, odfotografoval a zdieľal fotku\nsvojho volebného lístka, aktívne vystupoval v Telegram kanáli, ktorý bol označený za extrémistický,\nlajkoval video organizácie, ktorá bola neskôr označená za extrémistickú a teroristickú. Mal za to, že\nvšetky tieto aktivity robia z neho „politického aktivistu“ s vysoko rizikovým profilom. Namietal, že žalovaný\nna viacerých miestach (str. 4 - účasť na protivládnych protestoch, str. 5 - používanie zakázaných\nsymbolov) napadnutého rozhodnutia zľahčoval jeho situáciu tým, že mu za uvedené aktivity v Bielorusku\nhrozia „iba“ administratívne sankcie, ktoré však, podľa jeho názoru, svojou intenzitou nedosahujú prah\nprenasledovania. Pripomenul, že pre účely posúdenia opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania je\nirelevantné, či jeho politické aktivity budú klasifikované ako trestné činy alebo ako správne priestupky.\nPodľa § 2 psím d) zákona o azyle sa na účely tohto zákona prenasledovaním rozumie aj závažné alebo\nopakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych\nopatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v zákonných, správnych,\npolicajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným\nspôsobom. Konštatoval, že rozhodujúci je teda ich diskriminačný charakter alebo diskriminačný spôsob\nich výkonu. Vzhľadom na to, že tieto administratívne konania sú využívané režimom účelovo, najmä na\nperzekúciu politických oponentov, je tento diskriminačný charakter podľa jeho názoru zjavný.\n42. Uviedol aj to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí opakovane poukazoval na to, že opustil\nkrajinu pôvodu výlučne za účelom štúdia. Namietal, že táto interpretácia nezohľadňuje kontext za\nakých bol nútení Bielorusko opustiť, celkovú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu a najmä\npodmienky, za akých dostal možnosť študovať na území Slovenska. Uviedol, že neprišiel študovať na\nslovenskú univerzitu za podmienok porovnateľných s inými študentami z tretích krajín. Dňa 04.01.2021\nmu bolo priznané vládne štipendium v rámci rozvojovej spolupráce na jazykovú a odbornú prípravu\npred vysokoškolským štúdiom v súlade so zákonom č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, pričom priznanie tohto štipendia bolo koordinované aj Slovenskou\nagentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (tiež ako „SlovakAid“). V tejto súvislosti poukázal\nna dokument s názvom „ZAMERANIE DVOJSTRANNEJ ROZVOJOVEJ SPOLUPRÁCE SR NA ROK\n2021“ zverejnený na webovej stránke O.. Uviedol, že v čase vrcholiacich represálií v Bielorusku išlo\nteda zo strany Slovenska o politické gesto solidarity, ktorým Slovensko uznalo, že bieloruskí študenti sú\nv núdzi medzinárodnej pomoci. Preto odmietol zjednodušujúce tvrdenia žalovaného, že krajinu opustil\nz vlastnej vôle, z dôvodu štúdia na vysokej škole na území Slovenska a nie z dôvodu jeho politických\naktivít, za ktoré by bol určitým spôsobom postihovaný. Tvrdil, že v čase odchodu z Bieloruska sa jeho\nživot v krajine pôvodu stal neznesiteľným, a to najmä preto, že žil v neustálom strachu, že bieloruský\nrežim ho bude trestať za to, že slobodne vyjadril svoj nesúhlas s tým, ako je spravovaná jeho krajina.\nTiež tvrdil, že štipendium, vďaka ktorému mohol pricestovať a legálne sa zdržiavať na území Slovenska\nbolo príležitosťou na získanie, aspoň dočasného bezpečia pred bieloruskými orgánmi. Napriek svojmu\nstrachu nepožiadal o udelenie azylu ihneď po príchode na Slovensko, keďže sa o tejto možnosti dozvedel\n\naž v roku 2024. Zároveň však po príchode na Slovensko získal legálny pobyt a teda vedel, že najbližšie\nobdobie nebude nútený do Bieloruska vycestovať. Okrem toho však úprimne veril, že dôjde v krajine\npôvodu ku zásadným politicko-spoločenským zmenám, ktoré mu umožnia v budúcnosti vrátiť sa do\nkrajiny. Po zverejnení výsledkov prezidentských volieb v Bielorusku na začiatku roka 2025 však túto\nnádej stratil a rozhodol sa požiadať na území Slovenska o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej\nochrany. Tvrdil, že je presvedčený, že už nikdy sa nebude môcť vrátiť do Bieloruska za bezpečných\npodmienok.\n43. V neposlednom rade poukázal na to, že žalovaný nezohľadnil špecifický charakter azylového\nkonania, ktorým je prospektívne posudzovanie hrozby prenasledovania v krajine pôvodu. S poukazom\nna rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 8SaZ/3/2017 mal za to, že bolo\npovinnosťou žalovaného skúmať nie len to, či bieloruské orgány majú v súčasnej dobe vedomosť o jeho\npolitických názoroch a aktivitách, ale taktiež posúdiť mieru rizika, že sa o nich môžu dozvedieť a následky\nakým by musel v takomto prípade čeliť. Vzhľadom na dobre zdokumentované prípady bieloruských\nobčanov, ktorým boli pri návrate do krajiny pôvodu kontrolované osobné veci, vrátane obsahu telefónov,\nje toto riziko podľa jeho názoru veľmi vysoké.\n44. V závere dal do pozornosti aj skutočnosť, že od 01.01.2025 do 31.08.2025 žalovaný vydal\ncelkom 13 prvostupňových rozhodnutí v prípade žiadateľov o azyl z Bieloruska, pričom ani jedno\nz rozhodnutí nebolo negatívne a vo všetkých prípadoch bola žiadateľom udelená najvyššia forma\nmedzinárodnej ochrany - azyl. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by došlo ku zásadnej zmene\npoliticko-bezpečnostnej situácie v Bielorusku, a preto sa naskytá otázka, prečo sa v tomto prípade\nžalovaný odchýlil od svojej ustálenej praxe. Podotkol, že v administratívnom spise nie sú založené žiadne\ninformácie o krajine pôvodu, z ktorých by sa dalo dovodiť, že bieloruský režim upustil od represálií voči\nsvojim občanom zastávajúcim opozičné názory. Nežiadal nariadenie pojednávania.\nIII.\nVyjadrenia účastníkov konania\n45. Vo vyjadrení zo dňa 11.11.2025 žalovaný uviedol, že žalobca predložil do konania množstvo rôznych\nspráv na CD nosiči. Tvrdil, že dokumenty v časti Aktivity na Slovensku však obsahujú len neurčité\nfotografie (z meetingu k vojne na Ukrajine), internetové články podporujúce A., fotografie troch mužov\ns historickou vlajkou Bieloruska – nie je známe kde to je a ani kto je na fotografiách, nakoľko jeden\nmuž má masku, druhý si zakrýva hlavu a tretí je neznámou osobu; časť Meeting proti zadržaniu K. G.\n– obsahuje krátke videá, z ktorých je zrejmé, že niekoľko neznámych ľudí, niektorí v maskách, tlieska\npri ceste, na ktorej prechádzajú okolo autá; v časti Predvolebný míting Sviatlany Cichanovskej sú dve\nrozmazané fotografie, miesto, čas, ľudia sa nedajú identifikovať; časť Protesty v Bielorusku po voľbách\nmajú dokumentovať situáciu (zrejme) po voľbách a zachytávajú kráčať väčšie alebo menšie skupiny\nosôb v uliciach, pričom žalobca na nich nevystupuje; časť Šírenie opozičnej symboliky a tlačených\nmateriálov obsahuje fotografie letákov B. C.; časť Verejné vyjadrovanie politických názorov na sociálnych\nsieťach zachytáva niekoľko správ, ktoré už nie sú aktívne na Instagrame a neobsahujú ani meno\nžalobcu. Konštatoval aj to, že zo zoznamu ďalších videí, ktoré označuje žalobca, nie je zrejmé, kto ich\n„lajkol“. Ďalej uviedol, že na ústnom pohovore žalobca predložil aj Upozornenie o dočasnom obmedzení\npráva občana opustiť Bieloruskú republiku, na ktorom nie je uvedené meno žalobcu - predložil tiež list\núdajne rodičom žalobcu, pričom mená rodičov v dokumente absentujú, hoci majú byť jeho adresátmi.\nUviedol taktiež, že spochybňuje skutočné a opodstatnené obavy žalobcu, najmä preto, že žalobca\nžiada o azyl po rokoch jeho študijného pobytu na Slovensku a tiež, že jeho profily na sociálnych\nsieťach neobsahujú žiadne protivládne statusy a sú vedené na iné meno (Q. N., K.). Mal za to, že\ntieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že ide o účelovo podanú žiadosť a azyl (blížiaci sa dátum vypršania\nplatnosti cestovného dokladu), pričom u žalobcu sa nepotvrdili žiadne individualizované dôvody, pre\nktoré by mu hrozilo prenasledovanie. Ďalej konštatoval, že vykonal so žalobcom pohovor dňa 6.5.2025\na následne zabezpečil do konania niekoľko súborov otázok a odpovedí o krajine jeho pôvodu, najmä vo\nvzťahu k jeho výpovedi. Posúdil tiež dôkazy, ktoré žalobca predložil. Uznal, že do zápisnice z ústneho\npohovoru sa zapísala žalobcova instagramová adresa s chybou dvoch písmen, čo si on, žalobca, ani\njeho právny zástupca nevšimli pri podpise zápisnice. To spôsobilo, že taký profil nenašiel. V súvislosti\ns tým, že žalobca vypovedal o vymazaní správ, mal za to, že si žalobca vymazal celý účet. Tvrdil, že\ntieto skutočnosti opätovne overil (dňa 29.10.2025) a priložil do konania výpisy z Instagramu a Telegramu\n\nžalobcu. Podľa jeho názoru je z nich zrejmé, že žalobca vystupuje pod inou identitou a jeho účty\nneobsahujú žiadny politický materiál. Ďalej konštatoval, že správy, na ktoré žalobca v správnej žalobe\npoukazuje sa netýkajú situácie, v akej je žalobca. Tvrdil, že správy o zatknutí za účasť na protestoch\nz roku 2020 sú informácie, ktoré podľa jeho názoru nevypovedajú o žalobcovi, lebo hoci sa žalobca\nna niektorých mohol zúčastniť, avšak zo strany štátu neboli voči nemu vyvodené žiadne dôsledky,\nnakoľko mu bolo umožnené legálne opustiť Bielorusko. Podotkol, že správy a videá, ktoré predložil do\nkonania žalobca, nevypovedajú o aktívnej podpore či účasti na nepokojoch. Tvrdil, že ide o fotografie bez\nidentifikácie či zachytené pokojné a tlieskajúce skupinky osôb. Uviedol, že represie zo strany Bieloruska\nnemá ambíciu umenšovať. Mal za to, že tieto skutočnosti a riziká prenasledovania však nemožno spojiť\ns osobou žalobcu, u ktorej sa individuálne riziká žiadne nepotvrdili. Ďalej poznamenal, že informácie,\nktoré mu žalobca poskytol o svojich rodinných príslušníkoch rovnako nehovoria o vážnych rizikách,\npodľa vyjadrení žalobcu sa jeho otca pýtali na žalobcu - konštatoval, že to nie je prenasledovanie ani\nhrozba prenasledovania. Uviedol, že s ohľadom na bieloruský právny systém a potreby hlásenia na\núčely odvodov do povinnej vojenskej služby, je vysvetliteľné, že ho mohol štát kontaktovať. Dôležitou\nskutočnosťou podľa jeho názoru zostáva, že rodičia perzekvovaní nie sú, o čom svedčí aj to, že jeho\notec sa pohyboval a pracoval na území Slovenska, krajinu opustil legálne a legálne sa aj vrátil. Tvrdil, že\nvychádzajúc z vyjadrení o zdravotných problémoch žalobcu, pre ktoré sa nemusel zaradiť do povinnej\nvojenskej služby, bolo by otázkou možno komunikácie so štátnymi orgánmi o tom, že tieto dôvody stále\npretrvávajú. Konštatoval, že v kontexte celej výpovede žalobcu je na mieste pochybovať o relevancii\ntémy odvodovej povinnosti v jeho prípade. Tvrdil však, že tento druh informácií nechcel podceniť,\npreto sa nimi v napadnutom rozhodnutí v rámci správnej úvahy aj zaoberal. Uviedol, že sa zaoberal\naj otázkou, či žalobca spĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu, že je utečencom „sur place“. Pri\nskúmaní podmienok utečencov „na mieste“ je potrebné vychádzať z predpokladu, či konkrétna osoba\nmá skutočne opodstatnené obavy z prenasledovania z niektorého z azylovo relevantných dôvodov,\na pre tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Tvrdil, že žalobca však\npožiadal o udelenie azylu po rokoch života na Slovensku, pretože mu mal exspirovať cestovný doklad.\nKonštatoval, že žalobca nepožiadal o udelenie azylu ako študent, ktorý sa stal utečencom v dôsledku\nudalostí v krajine pôvodu, ako sa uvádza v Kritériách a postupoch pri udeľovaní statusu utečenca\nvydanými UNHCR, pri utečencoch „na mieste“, ale prestal spĺňať podmienky na prechodný pobyt, a preto\npožiadal o udelenie azylu na území Slovenska. Bol preto presvedčený, že žalobca nie je utečencom „sur\nplace“, nakoľko nespĺňa podmienky na medzinárodnú ochranu. Otázka, či ev. pôvodca prenasledovania\nsa dozvedel, že v minulosti údajne mal na svojom instagramovom účte žalobca nejaké správy z diania\nv Bielorusku je s ohľadom na žalobcov profil a jeho aktivity, ktorými sa prezentoval, podľa jeho názoru\niluzórna. Poznamenal, že ak aj žalobca vyjadril obavu, že mu v prípade návštevy Bieloruska za účelom\nvybavenia nových dokladov bude kontrolovaný mobilný telefón, je na zváženie a osobné rozhodnutie\nžalobcu, čím sa pred štátnymi orgánmi bude prezentovať. Tvrdil, že by z racionálneho hľadiska bolo\nnepochopiteľné, ak by sa rozhodol cestovať a odovzdať mobil, kde má zachytené fotografie či videá\nz protestov. Miera ochrany každého jednotlivca je, podľa jeho názoru, predovšetkým v záujme jeho\nsamého a podľa toho by sa mal aj rozhodovať. Zastával názor, že ak by bolo v žalobcovom záujme\npredĺžiť si prechodný pobyt na Slovensku, na čo je potrebný platný cestovný doklad, a za týmto účelom\nvycestovať do krajiny pôvodu, javilo by sa prirodzené, aby kontroverzný obsah nebral so sebou, a to\naj s ohľadom, že nie je žiadny aktivista, ale radový občan, ktorý prirodzene môže prechovávať určité\nsympatie a nesympatie voči situácii v krajine svojho pôvodu. Čo sa týka informácie o udelených azyloch\nv prípade iných Bielorusov, tak uviedol, že u žalobcu sa skúmali individuálne okolnosti, v zmysle ktorých\nsa nepreukázalo zvýšené riziko prenasledovania - v prípade pozitívnych rozhodnutí z krajiny pôvodu\nBielorusko išlo o skutkovo odlišné prípady, kde miera politických aktivít bola natoľko intenzívna, že\nopodstatnené obavy z prenasledovania sa ukázali ako adekvátne. Považoval napadnuté rozhodnutie za\nsprávne a zákonné a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Nežiadal nariadenie pojednávania.\n46. V replike zo dňa 05.12.2025 žalobca poukázal na s. 4 vyjadrenia žalovaného, kde žalovaný priznal,\nže do zápisnice z ústneho pohovoru zapísal názov jeho Instagramového profilu s chybou dvoch písmen\n– žalovaný uviedol, že „To spôsobilo, že žalovaný taký profil nenašiel.“ Zdôraznil, že toto tvrdenie\nžalovaného je však v priamom rozpore s tým, čo žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí. Konkrétne\nna s. 4 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že: „Spočiatku azylového konania bol tento profil dostupný,\nčo migračný úrad stihol využiť a daný profil preveriť, avšak nebola z neho zrejmá žiadna politická aktivita.“\nKonštatoval, že žalovaný teda musel mať k dispozícii správny názov jeho Instagramového účtu. Okrem\ntoho, predložil do azylového konania video, na ktorom bol uvedený názov jeho Instagramového profilu\nsprávne. Podľa jeho názoru uvedené tvrdenie žalovaného len opäť potvrdzuje to, že žalovaný jeho\n\nazylovej žiadosti nevenoval dostatočnú pozornosť a ním zistený skutkový stav nebol dostatočný na\nriadne posúdenie rizika prenasledovania jeho osoby v krajine pôvodu.\n47. Rovnako odmietol aj tvrdenie, že jeho profil neobsahuje žiaden politický materiál. Uviedol, že ním\npredložené video (na ktoré odkazuje v bode 46.) zobrazuje v aplikácii Instagram archív všetkých jeho\nminulých príspevkov, vrátane tých, ktoré zobrazujú jeho účasť na protivládnych protestoch a príspevky\nvyjadrujúce jeho politické názory. Tvrdil, že napriek tomu, že tieto archívne príspevky už nie sú verejné,\nsú stále uložené na jeho profile a veľmi ľahko prístupné - ako dôkaz predložil screenshoty vyhotovené\npriamo z tohto videa.\n48. S ohľadom na množstvo informácií o tom, že bieloruská hraničná polícia vykonáva kontrolu\nelektrických zariadení občanov, ktorí sa vracajú do Bieloruska, uviedol, že sa obáva, že aj vďaka\ntýmto príspevkom na profile Instagram by mohol byť v prípade návratu do Bieloruska vystavený\nnebezpečenstvu. Poukázal na záver vyjadrenia žalovaného, kde uviedol: „Ak aj žalobca vyjadril obavu,\nže mu v prípade návštevy Bieloruska zo účelom vybavenia nových dokladov bude kontrolovaný mobilný\ntelefón, Je na zváženie a osobné rozhodnutie žalobcu, čím sa pred štátnymi orgánmi bude prezentovať.\nBolo by z racionálneho hľadiska nepochopiteľné, ak by sa rozhodol cestovať a odovzdať mobil, kde\nmá zachytené fotografie či videá z protestov. Miera ochrany každého jednotlivca je, podľa názoru\nžalovaného, predovšetkým v záujme jeho samého a podľa toho by sa mal aj rozhodovať.“ Konštatoval,\nže žalovaný mu v podstate odporúča aby sa zdržal konania, v jeho prípade vyjadrovania jeho politických\nnázorov, ktoré by ho mohli vystaviť riziku prenasledovania. Uvedené považoval za nesprávny právny\nnázor, ktorý je v rozpore s princípmi medzinárodného utečeneckého práva. Podľa názoru UNHCR\nvysloveného v Písomných pripomienkach UNHCR k návrhu na prejudiciálne konanie Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci medzi S. a A. a Holandskom z júna 2022: „42. Osoba, ktorá zastáva politický\nnázor, by nemala byť nútená tento názor meniť, a osoba, ktorá chce svoj názor vyjadriť, by nemala byť\nnútená prejav obmedzovať len preto, aby sa vyhla prenasledovaniu. Základná myšlienka Ženevského\ndohovoru z roku 1951 spočíva v tom, aby osoby mohli žiť svoj život bez strachu z prenasledovania\nz dôvodu ich rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického\nnázoru. Očakávať od žiadateľa, aby svoj názor alebo jeho prejav upravil či utajil, by bolo v rozpore\ns celým účelom Dohovoru z roku 1951 a s ústrednými ľudskými právami a slobodami, na ktorých je\nzaložený. Takýto postup by žiadateľovi odoprel právo zastávať názory a právo na slobodu prejavu.\nĎalej, prenasledovanie neprestáva byť považované za prenasledovanie len preto, že osoby, ktorým\nhrozí, že budú prenasledované, môžu odstrániť ujmu (alebo jej hrozbu) tým, že sa jej vyhnú.“ Bol\npresvedčený, že tento názor je aplikovateľný aj na jeho prípad. Zdôraznil, že nie je preto zo strany\nžalovaného legitímne očakávať, že prestane zastávať alebo vyjadrovať svoje politické názory za účelom\nvyhnutia sa prenasledovaniu. Mal za to, že vzhľadom na prospektívny charakter azylového konania,\nbolo povinnosťou žalovaného posúdiť riziko prenasledovania, ktorému by musel čeliť v krajine pôvodu,\nak by sa tam vrátil a zastával rovnaké politické názory a pokračoval v rovnakých politických aktivitách,\nktoré vyvíjal v Bielorusku a na Slovensku.\n49. Čo sa týka jeho profilu na sociálnej sieti Telegram, poukázal na vyjadrenie žalovaného, v ktorom\nžalovaný priznal, že informáciu o „vymazaní správ“ nesprávne interpretoval ako vymazanie celého účtu\n- žalovaný poukázal na to, že na jeho Telegram profile je uvedené iné meno (názov účtu je však\nnezmenný - @XXXXXXXXXX). Uviedol, že toto iné meno má na svojom Telegram profile uvedené od\nsamého začiatku, nikdy netvrdil opak, a preto je pre neho prekvapivé, že žalovaný na túto skutočnosť\npoukázal až teraz. Bol toho názoru, že opäť to nasvedčuje, že jeho azylová žiadosť bola posúdená len\npovrchne. Uviedol, že nerozporuje, že žalovanému sa pri opätovnom overovaní profilu dňa 29.10.2025\nnepodarilo dohľadať žiadny politický materiál na jeho Telegram profile, správy totiž v kanáli „Gomeľ97%“\nvymazal z bezpečnostných dôvodov, potom čo v roku 2024 dostal správu od neznámeho muža, ktorý ho\nupozornil na riziká spojené s jeho správami vo vybraných Telegram kanáloch a odporučil mu vymazať si\nTelegram účet. Konštatoval, že toto konzistentne tvrdil počas celého správneho konania. Podotkol, že pre\nposúdenie skutočného rizika prenasledovania, ktoré mu hrozí za aktivity Telegram kanáli „Gomeľ97%“\nje však kľúčové, že jeho správy boli verejné viac ako 4 roky. V tejto súvislosti znova poukázal na oficiálne\nvyjadrenie M. S., vedúceho oddelenia vnútra Berezinského okresu, podľa ktorého bieloruské orgány\nmonitorujú aktivitu v kanáloch Telegramu, ktorých obsah bol označený za extrémistický a ani vymazanie\nspráv v takýchto kanáloch nikomu nezabezpečuje ochranu, keďže elektronická stopa zostáva. Na záver\nodmietol tvrdenie žalovaného, že on (žalobca) „nie je žiadny aktivista, ale radový občan“. Mal za to, že\n\nvšetky jeho vyššie spomenuté aktivity z neho robia „politického aktivistu“ s vysoko rizikovým profilom.\nŽiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby.\n50. V duplike zo dňa 12.12.2025 žalovaný uviedol, že venoval dostatočnú pozornosť žalobcovmu\nprípadu. Konštatoval, že k chybnému zapísaniu názvu instagramového účtu žalobcu do zápisnice\nz pohovoru skutočne došlo, pričom si to nevšimol ani žalobca a ani jeho právny zástupca keď\nzápisnicu podpisovali. Uviedol, že na tomto účte vystupuje žalobca pod pseudonymom, teda pôvodca\nprenasledovania ho pri nulovej politickej angažovanosti žalobcu za posledné roky nemá dôvod\nvyhľadávať a stotožňovať s ním. Tvrdil, že dokonca i v prípade, ak by to štátne orgány z hypotetických\ndôvodov chceli urobiť, našli by tam iba niekoľko súkromných fotografií, ktorými nedemonštruje žalobca\nžiadne politické názory. Bol toho názoru, že v danom prípade sa nejedná o politicky exponovanú ani\nnijako inak politicky angažovanú osobu, pričom chyba v písaní a následne nenájdenie súkromného a\ntakmer prázdneho profilu žalobcu na instagrame nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nDomnieval sa, že žalobcov prípad nie je ojedinelý v tom, že občania Bieloruska si svoje cestovné\ndoklady musia chodiť predlžovať do krajiny svojho pôvodu, ktoré v spojitosti s hlásením svojho pobytu\na predlžovaním si oslobodenia od brannej povinnosti môžu spôsobovať administratívnu ťažkosť. Tvrdil,\nže tá však nevypovedá o prenasledovaní a vykonaním formálnych úkonov v žalobcovom individuálnom\nprípade je možné si vybaviť nové doklady a následne aj znovu prechodný pobyt v zahraničí. Konštatoval,\nže konanie o azyle nemá byť „jedným z riešení“ alternatívy legálneho pobytu – v tejto súvislosti poukázal\nna rozsudky kasačného súdu sp. zn. 1Sža/34/2008, sp. zn. 10Sža/6/2015, sp. zn. 2Sak/18/2022, sp. zn.\n2Sak/19/2022, sp. zn. 6Sak/4/2024, sp. zn. 1Sak/2/2025, sp. zn. 8Sža/41/2009, sp. zn. 1Sža/26/2014.\nTvrdil, že odporúčania Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov je potrebné posudzovať vo svojej\ncelistvosti, pričom UNHCR zdôrazňuje, že hodnotenie situácie každej osoby musí byť posudzované\nindividuálne; ak ide o veľmi známu osobnosť, je možnosť prenasledovania väčšia než v prípade osoby\nneznámej; do posudzovania vstupujú ďalšie faktory, charakter osobnosti, prostredie, z ktorého osoba\npochádza, jej vplyv a pod; mať iné politické názory ako vláda ešte nie je dostatočným motívom na\npriznanie statusu utečenca; predpokladá sa, že štátne orgány poznajú tieto politické názory a že\nich prisudzujú žiadateľovi, pričom význam alebo presvedčivosť názorov žiadateľa – podľa okolností\ndaného prípadu – musia byť taktiež vzaté do úvahy. Uviedol, že z doterajšieho životného štýlu a aktivít\nžalobcu vyplýva, že o politiku sa zaujíma iba pasívne, svoje názory nemá záujem pertraktovať, nepíše\nčlánky, nezdieľa statusy proti režimu, nie je aktívny v podpore iných politických subjektov za hranicami\nBieloruska, kde už roky žije a ani v on-line priestore sa nevyjadruje proti režimu krajiny svojho pôvodu.\nTvrdil, že žalobca aktuálne nezdieľa verejne žiadne svoje politické názory, pričom za prípadnú činnosť\nv Bielorusku, včítane odfotografovania hlasovacieho lístka, neboli vo vzťahu k žalobcovi vyvodené\nžiadne dôsledky a krajinu svojho pôvodu opustil bez problémov a legálne. Domnieval sa, že „lajk“\nvidea v minulosti, keď dotknutá organizácia ešte nebola vyhlásená za extrémistickú nemôže mať žiadnu\npolitickú dohru pre žalobcu, pričom hovoriť o žalobcovi v tejto súvislosti ako o „politickom aktivistovi\ns vysoko rizikovým profilom“ je preto neobjektívne. Bol toho názoru, že dôvodom žalobcovej žiadosti\no medzinárodnú ochranu sú exspirované doklady a nemožnosť si predĺžiť prechodný pobyt na území\nSlovenska. Žalobu žiadal zamietnuť.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n51. Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca sa\nmôže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných\norgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n52. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n53. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).\n54. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l).\n55. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n\n56. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n57. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa\nrozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv\nalebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n58. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je\n1. štát,\n2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo\n3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\n59. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím sa rozumie\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n60. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n61. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak\na) nespĺňa podmienky podľa § 8 alebo\nb) nespĺňa podmienky podľa § 10.\n62. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n63. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\na) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo\nb) nespĺňa podmienky podľa § 13b.\n64. Podľa § 19a ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo\na zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,\nd) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo\nvytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,\ne) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol\nuplatniť svoje štátne občianstvo.\n65. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\n\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n66. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1\npísm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to\nneplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.\n67. Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1\npísm. a) alebo ods. 4 a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 písm.\na) alebo písm. b), posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 a poskytnutie doplnkovej\nochrany podľa § 13b, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa\n§ 10 alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n68. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný\npodľa § 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti podľa §\n206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného,\npreskúmal rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri\nsvojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je\ndôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa §\n137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho\npojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa\n02.12.2025.\n69. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-53-24/2025-Ž zo dňa\n12.09.2025, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti výroku 1., v ktorom žalovaný žalobcovi\nneudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a v časti výroku 2., v ktorom žalovaný žalobcovi\nneposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n70. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti výrokov 1.\na 2. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n71. Správny súd po preskúmaní veci musel prisvedčiť námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného v časti výrokov 1. a 2. je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, že zistenie skutkového\nstavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za\nzáklad napadnutého rozhodnutia je v rozpore s podkladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise,\nčo sa premietlo do jeho nedostatočného odôvodnenia v ktorom absentuje vysporiadanie sa s niektorými\npodstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu a predloženými dôkazmi.\n72. Posudzovanie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu v rámci Spoločného európskeho azylového\nsystému (na ktorého budovaní sa podieľa aj Slovenská republika) prebieha v dvoch na seba\nnadväzujúcich etapách, ktorých vykonanie musí byť náležite odzrkadlené v odôvodnení rozhodnutia o\nžiadosti. Každé rozhodnutie, by preto malo sledovať určitú logickú a chronologickú postupnosť.\n73. Prvou etapou je zisťovanie skutkového stavu, pri ktorom by mal migračný úrad úzko spolupracovať\nso žiadateľom o azyl. Zisťovanie skutkového stavu v tomto kroku je v zásade skúmanie dôveryhodnosti\nazylového príbehu žiadateľa a to ako celku ako aj s prihliadnutím na jeho detaily. Na tento účel by mal\npreto žalovaný jednoznačne uviesť, ktorým tvrdeniam verí a bude na ich základe hodnotiť aj žiadosť\no udelenie azylu a naopak, ktorým neverí (a prečo) a nebude ich zohľadňovať. Iba s dôveryhodným\npríbehom totiž možno ďalej pracovať a právne ho posudzovať, či žiadateľovi hrozí prenasledovanie pre\nniektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle.\n\n74. Keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle výsledkom transpozície smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany\n(ďalej len „smernica č. 2011/95/EÚ“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné\nzohľadňovať nepriamy účinok uvedenej smernice a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným\nspôsobom a v jej kontexte.\n75. Pri posudzovaní dôveryhodnosti azylového príbehu by preto mal migračný úrad vychádzať z čl. 4\nods. 5 smernice č. 2011/95/EÚ, podľa ktorého v prípade, že členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej\nje povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu (čo je aj prípad právnej úpravy\nobsiahnutej v zákone o azyle, konkrétne § 4 ods. 1), a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie\nsú podložené listinným alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené\ntieto podmienky: a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť; b) boli predložené\npríslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé vysvetlenie týkajúce\nsa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí; c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické\na prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými informáciami týkajúcimi sa\nprípadu žiadateľa; d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo\nžiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť\nžiadateľa.\n76. Citované ustanovenie teda pamätá na prípady, kedy žiadateľ nepodložil svoje tvrdenia dostatočnými\ndôkazmi, avšak za dodržania vyššie uvedených kritérií je migračný úrad povinný uplatniť zásadu v\npochybnostiach v prospech žiadateľa. Uvedené je odzrkadlené už v ustálenej a notoricky známej\njudikatúre kasačného súdu.\n77. Pre konanie o udelení medzinárodnej ochrany je charakteristické, že je v ňom správny orgán\nnezriedka nútený rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, pretože spravidla ani nie je v možnostiach\nžiadateľa doložiť, že mu v krajine pôvodu hrozí skutočné nebezpečenstvo prenasledovania či vážnej\nujmy iným spôsobom, než svojou hodnovernou výpoveďou. Nemožno pritom prehliadnuť, že nesprávne\nrozhodnutie vo veci a prípadné vrátenie žiadateľa do krajiny pôvodu pre neho môže mať nedozerné\nnásledky. Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje aj špecifickým pohľadom\nna štandard dôkazného bremena (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015).\n78. V rozsudku z 27. marca 2008, č. j. 4 Azs 103/2007-63, Najvyšší správny súd Českej republiky\nozrejmil, že „Zásada tzv. materiální pravdy má v řízení o udělení azylu svá specifika spočívající\nv pravidelné nedostatečnosti důkazů prokazujících věrohodnost žadatelových tvrzení. Je však na\nsprávním orgánu, aby prokázal i vyvrátil pravdivost žadatelových tvrzení, a to buď zcela nevyvratitelně\nzjištěním přesných okolností vážících se na stěžovatelova tvrzení, anebo alespoň s takovou mírou\npravděpodobnosti, která nevyvolává zásadní pochybnosti o správnosti úsudku správního orgánu.“\n79. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,\nktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či tvrdí okolnosti nasvedčujúce možnému\nzásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne\nžiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné\ndôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej\nnemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená\nto, že by snáď táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky\ndiskvalifikovala.\n80. Tejto problematike už bola v minulosti venovaná v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nemalá pozornosť a existuje k nej preto bohatá a ustálená judikatúra. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky už v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015 akcentoval,\nže: „ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 ZoA, je\n\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.“\n81. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013 je\nuvedené, že: „nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými\ndôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú“. Ak sa teda žiadateľ o medzinárodnú ochranu po celú\ndobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie a jeho výpovede možno aj napriek\ndrobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine\npôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať.\n82. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s\nohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v\nbudúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v\nprospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016 sp. zn.\n10Sža/12/2016).\n83. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že na posúdenie dôveryhodnosti jednotlivých\nčiastkových tvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán rozhodujúci v konaní o udelení medzinárodnej\nochrany teda zo svojho posudzovania nemôže žiadateľom o azyl tvrdené skutočnosti vylúčiť len preto,\nže existuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá samotný\nžiadateľ o azyl.\n84. Druhou etapou posudzovania azylovej žiadosti je, ako už správny súd naznačil, vlastné právne\nposúdenie ustáleného azylového príbehu, pričom v tejto etape ide už o výlučnú činnosť migračného\núradu. Správny súd však opakuje, že pokiaľ nedôjde k riadnemu vyhodnoteniu celého azylového príbehu\nžalobcu, resp. jeho smerodajných častí, a k ustáleniu východiskového skutkového základu, nie je dôvod\naby vôbec migračný úrad začal neúplne vyhodnotený azylový príbeh právne posudzovať.\n85. S ohľadom na vyššie uvedené a za prihliadnutia na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu\ndospel správny súd k záveru, že žalovaný načrtnutým spôsobom nepostupoval, keď sa nevysporiadal\nso všetkými časťami žalobcovho relatívne rozsiahleho azylového príbehu, ktorý predostrel a podložil\nho listinnými, ako aj inými (napr. CD nosič) dôkazmi a preto nie je ani správnemu súdu zrejmé, či ho\nvyhodnotil ako celok vierohodný, alebo ho žalobca presvedčil iba v časti jeho tvrdení, prípadne vôbec (vo\nviacerých jednotlivých častiach odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný najskôr spochybňuje\nvierohodnosť niektorých žalobcových tvrdení, no následne uvádza, že tie isté skutočnosti nerozporuje –\nnapr. účasť žalobcu na protestoch a pod.). Posúdenie azylového príbehu je do vlastného odôvodnenia\nrozhodnutia prenesené chaoticky, sekvenčne a tendenčne (žalovaný sa evidentne zaoberal len tými\ndôkazmi a správami, ktoré boli v neprospech žalobcu, pričom tie, ktoré boli v prospech žalobcu buď\nodignoroval a vôbec sa nimi nezaoberal alebo ich vyhodnotil nedostatočne, respektíve v niektorých\nprípadoch aj nesprávne), a preto aj právne posúdenie na jeho základe poskytnuté nemôže byť náležité.\nNavyše, vyvracanie vybraných žalobcových tvrdení je skôr argumentačnou šikovnosťou žalovaného\nzaloženou na domnienkach ako na dokazovaním zistených skutočnostiach.\n86. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že zo správ nachádzajúcich sa\nv administratívnom spise, ako aj v súdnom spise vyplýva, že v Bielorusku sú prenasledované v podstate\nvšetky osoby, ktoré sa zúčastňovali protivládnych protestov, a to bez ohľadu na profil účastníka\nprotestu alebo mieru jeho zapojenia do protestov (napr. správa Vysokého komisára OSN pre ľudské\npráva publikovaná dňa 25.03.2024; správa Amnesty International publikovaná dňa 24.01.2025; verejne\ndostupná informácia o prípade I. F. B.; internetový článok popisujúci prípad U. L., polytematické správy o\nBielorusku a pod.). Týmito správami, ktoré v podstate potvrdzujú žalobcove konzistentné tvrdenia o tom,\nže aj bežní občania, ktorí sa zúčastnili predmetných protestov sú bieloruským režimom prenasledovaní\n(z predmetných správ vyplýva, že bezpečnostné zložky Bieloruska vyhľadávajú účastníkov protivládnych\nprotestov bez ohľadu na ich profil a mieru zapojenia postupne od roku 2020 až po súčasnosť, pričom\n\nna to využívajú softvér na rozpoznávanie tvárí, monitorovanie sociálnych sietí a internetu, ako aj\nhackovanie a vynútené prehliadky mobilných zariadení – napr. v roku 2022 bieloruské úrady konštatovali,\nže vyšetrovateľom v Minsku sa doposiaľ pomocou centralizovaného systému video monitorovania\nv reálnom čase podarilo identifikovať 1400 osôb, ktoré sa zúčastnili na protestoch v rokoch 2020 až\n2021), sa žalovaný absolútne nezaoberal a v rozpore s nimi tvrdil úplný opak, ktorý navyše ani žiadnym\nspôsobom nepreukázal, ani riadne neodôvodnil.\nV tejto súvislosti správny súd považuje taktiež za potrebné spomenúť aj to, že v správe Organizácie\nFreedom House o Bielorusku s názvom „Kľúčové udalosti, 1. jún 2023 – 31. máj 2024“, je uvedené, že\n„Vláda zintenzívnila svoj nadnárodný dohľad nad komunitami v exile. Napríklad orgány zvýšili kontroly\nmobilných telefónov osôb prekračujúcich štátne hranice. Podľa Centra ľudských práv Viasna bolo v roku\n2023 zadržaných a trestne stíhaných viac než 200 ľudí z politických dôvodov po hraničných kontrolách,\nktoré zahŕňali prehliadky ich mobilných telefónov s cieľom odhaliť „extrémistické“ materiály a elektronické\nsledovanie ich predchádzajúcich účastí na protestných akciách – čo predstavuje formu digitálneho\nnadnárodného útlaku.“ K uvedenému treba taktiež poznamenať aj to, že žalovanému sa žiadnym\nrelevantným spôsobom nepodarilo doposiaľ vyvrátiť ani žalobcove tvrdenia o tom, že sa zúčastnil\nprotestov na Slovensku na podporu Ukrajiny vo vojne a na protestoch pred bieloruskou ambasádou\nv Bratislave, za čo by žalobca mohol byť po návrate do Bieloruska sankcionovaný/potrestaný. Podľa\nsprávneho súdu žalovaný v tomto smere nesprávne v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že tieto\nžalobcove aktivity sú azylovo irelevantné s odôvodnením, že bieloruské orgány nestíhajú bežných\nobčanov, ale len prominentné osoby – opozičných lídrov, kultúrne osobnosti, novinárov a pod. –\nv tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ďalší článok organizácie Viasna s názvom „Najmenej\n58 zadržaných: ako a za čo prenasledujú Bielorusov vracajúcich sa zo zahraničia domov“ zo dňa\n01.02.2023, na ktorý poukázal aj žalobca, ktorý dokumentuje prenasledovanie bieloruských občanov,\nktorí sa zúčastnili solidárnych akcií v zahraničí: „Podľa Výboru pre štátne hranice bolo vlani pri vstupe\ndo Bieloruska zadržaných 52 ľudí pre \"extrémizmus\". Ale podľa informácií „Viasna“ bolo v roku 2022\na začiatkom roku 2023 zadržaných celkovo 58 Bielorusov. Najmenej 10 z nich už bolo odsúdených\nna trest odňatia slobody, štyria na trest „domáceho väzenia“ a proti ďalším siedmim boli zahájené\ntrestné konania. Niektorí zo zadržaných boli súdení podľa administratívnych predpisov a umiestnení\nna niekoľko „dní“ do detenčného zariadenia. Ochrancovia ľudských práv identifikovali aj prípady, keď\nbezpečnostné sily po zadržaní zničili Bielorusom doklady na cestovanie do zahraničia a dokonca aj pasy.\nBezpečnostné zložky vysadzujú Bielorusov z bežných autobusov, stretávajú sa s nimi na autobusových\nči železničných staniciach alebo si ich vyhľadávajú už doma. Je bežné, že ľudia sú stíhaní za komentáre\nna sociálnych sieťach alebo účasť na povolebných protestoch z roku 2020. Ale zadržaní môžu byť\nokamžite uväznení podľa administratívnych predpisov za „extrémistické“ reposty alebo fotografie s bieločerveno-bielymi symbolmi nájdenými na telefónoch a sociálnych sieťach. Ochrancovia ľudských práv\npoznajú prípady, keď dôvodom prenasledovania bola dokonca účasť na solidárnych akciách v zahraničí.“\nSprávny súd konštatuje, že žalovaný nepochopiteľne odignoroval aj takéto typy článkov/správ, vôbec sa\nnimi nezaoberal a vôbec ich nevyhodnocoval jednotlivo a ani vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi/\ndohľadanými správami. Podľa správneho súdu žalovaný zistil skutkový stav absolútne nedostatočne\nna riadne posúdenie veci, pričom keďže sa žalovaný množstvom relevantných správ svedčiacich\nv prospech tvrdení žalobcu ani nezaoberal, tak uvedená skutočnosť robí napadnuté rozhodnutie aj\nnepreskúmateľným – nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správny súd videl taktiež v častých\nlogicko-rozporných tvrdeniach žalovaného, ako aj v pomerne častých tvrdeniach žalovaného, ktoré sa\nzakladali len na jeho domnienkach.\n87. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa správneho súdu taktiež zrejmé, že žalovaný pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia nezaobstaral dostatok objektívnych informácií o tom, akým represiám čelia\nvšetci účastníci protestov v Bielorusku, a to vrátane osôb, ktoré nie sú politicky exponované, pričom\nžalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť ani tomu, akým spôsobom bieloruský režim vyhľadáva\na identifikuje účastníkov protestov. Správny súd teda konštatuje aj to, že žalovaný nezistil skutkový stav\ndostatočne na riadne posúdenie veci.\n88. Ďalším zásadným pochybením žalovaného bolo podľa správneho súdu to, že žalovaný považoval\núčet žalobcu na sociálnej sieti Instagram za vymazaný a to v dôsledku toho, že žalovaný zadal meno\npod ktorým tam žalobca vystupuje nesprávne (žalovaný túto chybu navyše zopakoval aj v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia). Žalovaný sa v priebehu konania evidentne snažil čiastočnú zodpovednosť\nza toto svoje pochybenie preniesť aj na žalobcu, respektíve jeho právneho zástupcu, ktorí podpísali\npredmetnú zápisnicu v rámci pohovoru, no podľa správneho súdu uvedené v žiadnom prípade nemôže\n\nbyť na ťarchu žalobcovi – z vykonaného dokazovania bolo správnemu súdu taktiež zrejmé, že žalobca\nako dôkaz predložil žalovanému aj video, na ktorom je bez žiadnych pochybností uvedený názov účtu\nžalobcu na Instagrame správne, takže za predmetné pochybenie je výlučne zodpovedný žalovaný.\nŽalovaný sa v priebehu konania na súde snažil taktiež navodiť dojem, že predmetné pochybenie je len\nchybou v písaní, čo je podľa správneho súdu absolútne neprípustné – podľa správneho súdu žalovaný\njednak nedostatočne zistil skutkový stav (z ktorého vychádzal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia),\npričom možno konštatovať aj to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Dodatočné prakticky úplne nové vyhodnocovanie\ndôkazov žalovaným (a to najmä tých v rámci ktorých pochybil, respektíve ktoré účelovo vôbec riadne\nnevykonal), a to po vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorým sa snažil žalovaný nesporne zhojiť predošlé\npochybenia pri zisťovaní skutkového stavu, sú podľa správneho súdu taktiež absolútne neprípustné.\nChaotickosť a zmätočnosť v rámci vykonávania dokazovania žalovaným napokon deklaruje aj to, že\nžalovaný potvrdil, že raz sa mu účet žalobcu na Instagrame podarilo otvoriť, no potom už ho podľa\nžalovaného žalobca vymazal, keďže ho nevedel dohľadať.\n89. V nadväznosti na predošlý bod, správny súd poukazuje aj na to, že obdobných závažných\npochybení sa žalovaný dopustil aj pri vyhodnocovaní správ/aktivít žalobcu na jeho Telegram účte. Podľa\nsprávneho súdu žalovaný riadne nevyhodnotil žalobcove správy v kanáli „Gomel97“, pričom ich iba\núčelovo zľahčoval (nazval ich komentovaním aktuálneho diania) a to bez toho, aby ich vyhodnocoval\nv kontexte s politicko-spoločenskou situáciou v Bielorusku. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje,\nže je irelevantné z hľadiska posúdenia tejto veci a posúdenia potenciálne hroziacej ujmy žalobcovi\nv budúcnosti, že predmetné správy boli v kanáli „Gomel97“ vydané v čase, keď ešte tento kanál\nnebol považovaný za extrémistický – predsa aj sám žalovaný konštatoval, že osoby, ktoré písali\nsprávy v predmetných kanáloch (ktoré neskôr boli vyhlásené za extrémistické), vedia bieloruské orgány\nvystopovať, a to za pomoci botov („getmyid_bot“ alebo „telesint_bot“). Správnemu súdu navyše taktiež\nnie je absolútne zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný spochybnil pôvod týchto správ, keďže\nv administratívnom spise a ani v súdnom spise sa nenachádzajú žiadne informácie, z ktorých by\nbolo možné vyvodiť, že tieto správy nepísal žalobca. Správnemu súdu nie je napokon zrejmé ani to,\nna základe čoho žalovaný dospel k záveru, že žalobca si Telegramový účet prostredníctvom ktorého\nuverejňoval správy v extrémistickom kanáli, vymazal – žalobca predsa v administratívnom konaní\nuvádzal, že vymazal len niektoré správy v chatových konverzáciách a nie jeho Telegram účet (tu treba\nnavyše poukázať aj na to, že predmetné správy, ktoré žalobca vymazal boli verejne dostupné viac\nako štyri roky, čo sa žalovanému taktiež nepodarilo žiadnym spôsobom vyvrátiť – správny súd taktiež\ndodáva, že aj keby si žalobca predmetný Telegram účet vymazal, čo sa síce nestalo, tak elektronická\nstopa naďalej zostáva a bieloruské orgány ho vedia podľa nej dohľadať). Keďže žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí dospel k záveru, že žalobca si svoj Telegram účet vymazal, tak bez žiadnych pochybností\nsprávny súd uzatvára, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá\noporu v administratívnom spise.\n90. Za zmätočné a rozporné považoval správny súd aj tvrdenia žalovaného, podľa ktorých na jednej\nstrane žalovaný s takmer istotou tvrdí, že žalobca nebude z dôvodu svojho zdravotného stavu povolaný\ndo bieloruskej armády, no na druhej strane žalovaný tvrdí, že dôvodom žalobcovej azylovej žiadosti je\n„len“ vyhnúť sa odvodovej povinnosti a hroziacim sankciám. Takéto vyjadrenia žalovaného považoval\npreto správny súd za nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a logický rozpor.\n91. Správny súd ďalej poukazuje na žalobcove aktivity v Bielorusku a na Slovensku: žalobca zdieľal\nsvoje opozičné politické názory a videá a fotografie z protestov; podpísal sa pod kandidatúru opozičného\nprezidentského kandidáta; distribuoval politické materiály, ktoré boli neskôr režimom vyhlásené za\nextrémistické; odfotografoval a zdieľal fotku svojho volebného lístka; aktívne vystupoval v Telegram\nkanáli, ktorý bol označený za extrémistický; lajkoval video organizácie, ktorá bola neskôr označená\nza extrémistickú a teroristickú; študuje vysokú školu na Slovensku, pričom mu bolo dňa 04.01.2021\npriznané predmetné vládne štipendium, ktorým Slovensko v podstate uznalo, že bieloruskí študenti\n(s protivládnymi politickými názormi) sú v núdzi medzinárodnej pomoci (bola to reakcia Slovenska na\nvrcholiace represálie v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021). Podľa správneho súdu nebolo doposiaľ\nžalovaným žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobca predmetné aktivity nevykonával, v dôsledku\nčoho možno konštatovať, že žalobcu určite nie je možné považovať len za úplne bežného občana\nBieloruska, ako ho nesprávne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vykresľoval žalovaný – správny\nsúd si síce nemyslí, že žalobca je vyslovene politický aktivista „s vysoko rizikovým profilom“, no vzhľadom\n\nna jeho mnohé aktivity počas dlhého obdobia nie je možné vylúčiť to, že v budúcnosti by mohol\nbyť bieloruskými orgánmi dohľadaný a rôznymi formami za predmetné aktivity potrestaný/postihovaný\n(podľa správneho súdu nie je možné vylúčiť ani to, že žalobca upútal pozornosť bieloruských orgánov,\nrespektíve, že v dôsledku uvedených žalobcových aktivít k tomu dôjde v budúcnosti). V tejto súvislosti\nsprávny súd poukazuje aj na obdobný prípad žiadateľky o azyl z Bieloruska, ktorá sa zúčastňovala\nprotestov v Bielorusku a po prezidentských voľbách v roku 2020 aj na území Slovenska, ktorý bol\nposudzovaný Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (viď. rozsudok sp. zn. 1Sak/10/2023\nzo dňa 23.06.2023). Správny súd taktiež v tejto súvislosti opätovne považuje za potrebné poukázať na\nzásadu „benefit of the doubt“, podľa ktorej v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa\no medzinárodnú ochranu. Podľa správneho súdu možno považovať za akceptovateľné a udržateľné aj\nvysvetlenie žalobcu prečo nepožiadal o udelenie azylu ihneď po príchode na Slovensko (žalobcovi bolo\npriznané vládne štipendium, bol prijatý na štúdium, získal legálny pobyt na Slovensku, a teda vedel,\nže najbližšie obdobie nebude nútený do Bieloruska vycestovať, pričom o možnosti požiadať o azyl sa\ndozvedel až v roku 2024).\n92. Podľa správneho súdu sa žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia taktiež nedostatočne\nzaoberal charakterom poskytnutého štipendia žalobcovi, ako aj všetkými súvislosťami s tým spájanými.\nSprávny súd v tomto smere zdôrazňuje, že nie je možné akceptovať názor žalovaného, že žalobca\nprišiel študovať na slovenskú univerzitu za podmienok porovnateľných s inými študentami z tretích krajín.\nŽalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prakticky úplne odignoroval žalobcom prezentované\nskutočnosti a vôbec nezohľadnil to akým osobám sú predmetné špecifické vládne štipendiá poskytované\n(aj v tomto prípade žalovaný dôvody žalobcovho príchodu na Slovensko účelovo zľahčoval, a to bez toho,\naby sa nimi riadne a dôsledne zaoberal). Správny súd teda konštatuje, že žalovaný aj v tomto prípade\nnezistil skutkový stav dostatočne na riadne posúdenie veci, pričom možno taktiež konštatovať, že\nskutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom\nspise.\n93. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd aj za to, že žalovaný si riadne\nnesplnil ani povinnosť prospektívneho posudzovania hrozby prenasledovania žalobcu. Podľa správneho\nsúdu bolo povinnosťou žalovaného skúmať nie len to, či bieloruské orgány majú v súčasnej dobe\nvedomosť o politických názoroch a aktivitách žalobcu, ale taktiež mal žalovaný posúdiť mieru rizika,\nže sa o nich môžu v budúcnosti dozvedieť a následky akým by musel žalobca následne čeliť (v tomto\nsmere správny súd opätovne poukazuje na enormné množstvo dostupných a zverejnených správ, ktoré\ndeklarujú, že aj bežní občania, ktorí sa zúčastnili protivládnych protestov v Bielorusku sú permanentne\npostupne dohľadávaní a následne v rôznych formách sankcionovaní). Okrem už vyššie uvedeného\nz administratívneho spisu vyplýva aj to, že rodičia žalobcu už boli v ich bydlisku dopytovaní bieloruskými\norgánmi ohľadne žalobcu a toho kde sa nachádza a čo robí, pričom otec žalobcu bol zadržaný KGB aj na\nhraniciach a počas jeho zadržania sa ho pýtali na žalobcu (žalovaný sa ani s týmito tvrdeniami žalobcu\ndôsledne nevysporiadal - skutočnosťami ohľadne zadržania otca na hraniciach sa v podstate vôbec\nnezaoberal a ostatné prakticky permanentne iba zľahčoval s tým, že uvádzal, že uvedené skutočnosti sa\nudiali len v súvislosti s žalobcovou snahou vyhnúť sa odvodovej povinnosti, pričom žalovaný uvedené\ntvrdenia absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal).\n94. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany správny súd uvádza, že nakoľko sa žalovaný účelovo opomenul\nzaoberať množstvom dostupných správ, ktorých časť bola aj súčasťou administratívneho spisu, v ktorých\nsú k dispozícii informácie ohľadne toho, že bieloruskí väzni (a to najmä tí, ktorí boli proti bieloruskému\nrežimu a ktorí sa zúčastňovali aj protivládnych protestov v Bielorusku) sú vystavení vo väzeniach\nmučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu (viď. polytematická správa o krajine\nBielorusko nachádzajúca sa v prvej časti administratívneho spisu – žalovaným zažurnalizovaná na\nstr. 159 až 174), tak nemohlo byť ani posúdenie nároku žalobcu na doplnkovú ochranu žalovaným\nnáležité. V tejto súvislosti správny súd žalovanému zdôrazňuje, že z hľadiska posúdenia nároku žalobcu\nna doplnkovú ochranu je úplne irelevantné, že žalobcovi v Bielorusku nehrozia drakonické tresty podstatné je posúdiť to, či žalobcovi v prípade, že by bol v Bielorusku odsúdený na trest odňatia\nslobody (či už v dôsledku jeho viacerých aktivít vykonávaných v Bielorusku alebo na Slovensku alebo\nv dôsledku nedostavenia sa k vojenskému odvodu, respektíve za nenastúpenie na výkon základnej\nvojenskej služby), hrozí vo väzení mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie – výška\nuložených trestov je teda irelevantná na posúdenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany,\npričom podstatným je len posúdenie existencie vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 2 zákona\n\no azyle. Vyššie uvedené dôvody zakladajú teda taktiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného\nv napadnutej časti týkajúcej sa doplnkovej ochrany.\n95. Správny súd preto uzatvára, že námietky žalobcu považoval v rozsahu nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia (v časti týkajúcej sa výrokov 1. a 2.), nedostatočne zisteného skutkového stavu\nžalovaným, ako aj toho, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia (v časti\ntýkajúcej sa výrokov 1. a 2.) je v rozpore s administratívnym spisom, za dôvodné. Námietku nesprávneho\nprávneho posúdenia veci správny súd v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným\nuž neposudzoval. V dôsledku uvedeného správny súd rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti z\ndôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) v spojení s ustanovením § 220 SSP zrušuje a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\n96. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného odstrániť súdom vyššie vytýkanú\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia, žalovaný bude musieť riadne doplniť dokazovanie (riadne zistiť\nskutkový stav veci), a to komplexne, v súlade s vyššie naznačeným smerom, a následne žalovaný posúdi\nv prvom rade dôveryhodnosť žalobcovho azylového príbehu a dôveryhodnosť žalobcovej osoby ako\ntakej a v prípade, že žalobcov azylový príbeh a jeho osoba nebudú vyhodnotené ako nedôveryhodné/\nnevierohodné, tak bude žalovaný pokračovať v posudzovaní žalobcom prezentovaných dôvodov na\nudelenie azylu a doplnkovej ochrany (vo vyššie naznačenom smere) a vo veci opätovne rozhodne,\npričom svoje nové rozhodnutie riadne a dôsledne odôvodní tak, aby bolo presvedčivé.\n97. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n98. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\n2 15SaZ/6/2025\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "86058856-8e63-47d1-87d5-1fa1ca4fd99b:afa9564c-6997-4a68-8b1a-a7d09b429c9d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100692.1", "spisova_znacka": "1Sak/2/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/2/2025 z 14. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100692.1"}, {"guid": "6c826925-5f5d-41fa-b870-95c3db93bbb4:9a468778-d5fe-4ebe-a197-bb4567e544f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0723101084.1", "spisova_znacka": "2Sak/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/3/2024 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0723101084.1"}, {"guid": "3943785b-9ce2-45c6-b16a-b4eaf7c9558d:304c735b-0513-44e2-9530-8827978e8cdf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1022200801.1", "spisova_znacka": "2Sak/19/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/19/2022 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1022200801.1"}, {"guid": "1a4e2ad9-092d-4652-9f16-ac8fff3063b2:57ba9dea-d270-4d16-bd30-6cbb265841c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1022200812.1", "spisova_znacka": "2Sak/18/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/18/2022 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1022200812.1"}, {"guid": "23a9fce3-25ac-4cf9-9f79-324166b8ea91:238e3f9c-47cc-4343-a09a-22bec2b984a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1022200010.1", "spisova_znacka": "2Sak/9/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/9/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1022200010.1"}, {"guid": "52211c29-0361-432c-9be3-6caf8f1b7e9a:fd67945f-9f8c-493a-9c79-aba38b9a8ef0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201747.1", "spisova_znacka": "1Sak/10/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/10/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201747.1"}, {"guid": "fda6593e-a444-4c34-824d-7376ab6eb333:a3a450d0-8b74-4dc0-9bde-c0930dd1c78c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:7017200239.2", "spisova_znacka": "8SaZ/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8SaZ/3/2017 z 27. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:7017200239.2"}], "citovane_v": []}