{"guid": "7470e3a6-2a1f-4c2e-8d56-83042fcf36e8:520b1207-f032-4a2b-a7cd-9469643e05c0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100634.1", "spisova_znacka": "20SaZ/7/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 20SaZ/7/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 31. marca 2026, sp. zn. 20SaZ/7/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100634.1", "identifikacne_cislo": "0725100634", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "nazov": "§ 467 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/520b1207-f032-4a2b-a7cd-9469643e05c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100634.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100634.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100634.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n20SaZ/7/2025\n0725100634\n31. 03. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725100634.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, prechodne bytom: D. XXXX/X, XXX\nXX D., zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, , proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E.: A./XXXX-X zo dňa 02.04.2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu\nč. E.: A./XXXX-X zo dňa 02.04.2025, ktorým žalobcovi: A. B. C., cudzinecký pas SR č. F., povolenie\nna pobyt E. G. s platnosťou do 07.12.2024, nepredĺžil poskytovanie doplnkovej ochrany zrušuje a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov pred správnym súdom a kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n\n1. Rozhodnutím č. E.: A./XXXX-X zo dňa 02.04.2025, žalovaný nepredĺžil žalobcovi poskytovanie\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm.\nd) zákona o azyle.\n2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobcovi bola prvýkrát poskytnutá doplnková ochrana\ndňa 23. 02. 2015 rozhodnutím č. E.: A./H. na dobu jedného roka, ktorá mu bola opakovane predlžovaná,\nkeďže podmienky uvedené v § 13a zákona o azyle naďalej pretrvávali.\n3. Dňa 21. 10. 2024 požiadal žalobca opätovne o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej\nrepubliky, na čo s ním boli vykonané dňa 20.12.2024 pohovor, v rámci ktorých uviedol, že sa domov\nvrátiť nemôže a situácia v Afganistane je veľmi nepriaznivá.\n4. V súvislosti s výpoveďou žalobcu si žalovaný zabezpečil informácie o krajine pôvodu, stanovisko\nSlovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) a Vojenského spravodajstva k osobe žalobcu.\n5. Žalovaný si zabezpečil stanoviská SIS č. 699/720-173-1/2024 a č. SIS-69/720-28-1/2025 (ďalej\nlen „neutajované stanoviská SIS“) z ktorých vyplýva, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko,\nspočívajúce v skutočnosti, že je podozrivý z radikalizácie skupiny osôb alebo jednotlivcov.\n6. Žalovanému bolo taktiež do konania predložené stanovisko SIS č.p. I./XX-X-XX-XXX/XXXX-X (ďalej\naj len utajované stanovisko) ku ktorému žalovaný uviedol, že je v ňom uvedené konanie týkajúce sa\nradikalizácie skupiny osôb alebo jednotlivcov presne popísané. Keďže podlieha utajeniu v zmysle\n\nzákona o ochrane utajovaných skutočností, toto nie je súčasťou spisového materiálu ale je evidované\nv osobitnej evidencii utajovaných skutočností.\n7. Po vyhodnotení utajovaného stanoviska žalovaný konštatoval že toto je plne v zhode s neutajovanými\nstanoviskami, s ktorými závermi sa žalobca mal možnosť oboznámiť a aj sa vyjadriť k ich záveru.\nŽalovaný skonštatoval akými skutkovými tvrdeniami sa žalobca bránil ( nič nezákonné nevykonával, ak\nby to mohlo súvisieť s prácou v bistre J., odtiaľ už odišiel), že aj toto jeho vyjadrenie bolo dôvodom na\nvyžiadanie opakovaného stanoviska SIS, ktoré však obsahuje rovnaký záver o jeho radikalizáciii.\n8. Žalobca mal možnosť sa oboznámiť s obsahom oboch neutajovaných stanovísk a teda oboznámiť sa\ns podstatou, základnými dôvodmi stanoviska a vyjadriť sa k nim, čo na pohovore 20.12.2024 aj využil\na k podstate stanoviska sa vyjadril.\n9. Žalovaný vysvetlil podstatu pojmou radikalizácia a radikalizmus ako aj dôvody prečo môžu\npredstavovať nebezpečenstvo pre bezpečnosť štátu. Skonštatoval dôvody prečo sa žalovaný nemohol\noboznámiť s obsahom utajovaného stanoviska, s tým že v konaní pred správnym súdom tak môže urobiť\nsúd.\n10. Nad rámec uvedeného žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie nemožno vnímať ako\nrozhodnutie, v dôsledku ktorého by žalobca musel opustiť územie Slovenskej republiky, ale vo svojej\npodstate ide iba o rozhodnutie, ktoré vylučuje žalobcu z poskytovania doplnkovej ochrany, pretože jej\nnie je hodný.\nII. Správna žaloba\n11. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.\nc), d), a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho zrušiť a vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n12. Po zrekapitulovaní skutkového stavu žalobca namietal, že v najpodstatnejších bodoch celý proces\ntýkajúci sa žalobcu prebiehal rovnako, ako to bol pred vyslovením nesúladu dotknutého ustanovenia §\n19a ods. 10 zákona o azyle Ústavným súdom SR a žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerešpektuje\ndotknutý nález a postupoval stále v súlade so zaužívanou praxou ktorá nemá oporu v zákone a bola\nústavným súdom vyhodnotená za neústavnú.\n13. Žalobca poukázal na ustanovenie § 19a ods. 10 zákona o azyle, v zmysle ktorého si je žalovaný\npovinný vyžiadať stanovisko SIS, ktoré bolo v predmetnom prípade chránené ako utajovaná skutočnosť\nv zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. Hoci v tejto súvislosti žalovaný spomína nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/2020-63 z 15. marca 2023 a zdôrazňuje, že\nrozhodol autonómne, opak je pravdou. Žalovaný rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany výlučne\nna základe uvedeného stanoviska SIS, pričom z neho nie je zrejmé ani toľko, či toto stanovisko\nbolo pozitívne alebo negatívne, resp., či obsahuje súhlas alebo nesúhlas s poskytnutím doplnkovej\nochrany. Je zrejmé, že obsahuje neurčitú informáciu, že žalobca je dôvodne podozrivý z vykonávania\naktivít na úseku nelegálnej migrácie. Hoci možno predpokladať, že stanovisko nebolo súhlasné, každé\nadministratívne rozhodnutie musí byť formulované tak, aby neumožňovalo svojvoľný alebo neurčitý\nvýklad. Na podporu svojich argumentov poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nPL. ÚS 15/2020-63 z 15. marca 2023 a nález sp. zn. PL ÚS. 8/2016-131 z 12. decembra 2018.\n14. Z napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia sa javí, že žalovaný vychádzal len zo stanovísk\nSIS, obsahujúcich okrem iného aj nesúhlas s predĺžením poskytovania doplnkovej ochrany, a nie je\nzrejmé akým spôsobom žalovaný aj inak skúmal, či žalobca predstavuje skutočne nebezpečenstvo\npre bezpečnosť SR. Prípad samotného žalobcu v odôvodnení neriešil, teda ako žalobca ohrozuje\nbezpečnosť SR. Iné dôkazy ako stanovisko SIS sa nespomínajú.\n15. Žalobca spochybňuje že aby sa nejakého radikalizmu alebo extrémizmu dopustil, spochybňuje\nodôvodnenie žalovaného o preukázaní dôvodného podozrenia. Žalovaný rozhodol o nepredĺžení\ndoplnkovej ochrany na základe negatívneho stanoviska SIS bez akéhokoľvek skutočného komplexného\nposúdenia jeho prípadu.\n16. Žalovaný mal len vysvetliť pojem radikalizácie a odôvodnil nebezpečenstvo ktoré radikalizácia\na extrémizmus predstavujú pre štát, nerieši však nič konkrétne týkajúce sa osobnosti žalobcu a jeho\nkonania, ani akékoľvek dôsledky nepredĺženia doplnkovej ochrany.\n17. Žalovaný do odôvodnenia rozhodnutia nevyabstrahoval podstatu utajovaných skutočností, majúcich\nvplyv na prijatie záveru o naplnení zákonných podmienok pre nepredĺženie poskytovania doplnkovej\nochrany podľa § 20 ods. 3 v spojení s § 13c ods. 3 písm. d) zákona o azyle.\n18. Žalobca bol oboznámený len s veľmi nešpecifickou podstatou resp. základným dôvodom stanoviska,\nnebolo mu umožnené brániť sa iným spôsobom ako podaním správnej žaloby. Žalobca nevedel koho,\nkde alebo akým spôsobom údajne radikalizoval alebo bol z toho aspoň dôvodne podozrivý. Pri takomto\npostupe sa žalobca ani v konaní pred správnym súdom nemusí dozvedieť podstatu dôvod, pre ktoré bol\n\nv stanovisku spravodajských služieb posúdený ako nebezpečný pre bezpečnosť SR. Preto sa žalobca\nmohol vyjadriť len neurčito.\n19. Keďže žalobca nemal prístup k utajovanému stanovisku, súdna moc musí preskúmať rozhodovací\nproces a zabezpečiť kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní. Ak sa žalobca nedozvie žiadny dôvod,\npre ktoré bolo vydané stanovisko obsahujúce nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany, odopiera sa\nžiadateľovi možnosť samotného vyjadrenia k rozhodnému dôkazu azylového konania.\n20. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené vo\nvzťahu k vyhodnoteniu jeho osoby ako nebezpečnej pre bezpečnosť Slovenskej republiky, pretože\nvychádza výlučne zo stanoviska SIS, s ktorým žalobcu oboznámil iba formálne. Na základe akých zistení\na podkladov SIS toto dôvodné podozrenie vyplýva, nie je možné z administratívneho spisu žalovaného\nzistiť.\n21. Žalobca ďalej namietal, že v administratívnom konaní bol porušený základný princíp zachovania\nrovnosti účastníkov konania, pretože nemal reálnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré\nboli podkladom pre konštatovanie, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky\na teda pre vydanie napadnutého rozhodnutia, pričom jeho jedinou možnosťou obrany bolo popretie, že\nby sa podieľal na činnosti týkajúcej sa nelegálnej migrácie v rámci ústneho pohovoru. Viac kvalifikovane\nnebol schopný sa vyjadriť.\n22. V tomto smere navyše žalovaný nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, z napadnutého rozhodnutia\nnie je možné zistiť, či v predmetnom prípade došlo alebo dochádza ku konaniu žalobcu porušujúcemu\nbezpečnosť Slovenskej republiky, pretože ani sám žalovaný o tom nemá vedomosť\n23. Nedostatočne zistený skutkový stav videl žalobca v skutočnosti, že žalovaný nekonfrontoval\nstanoviská SIS informáciami o osobnosti žalobcu, preveriť či nedošlo k zámene, chybe, ohováraniu\ns prihliadnutím aj na skutočnosť že nikdy sa na území SR nedopustil trestného činu ani voči nemu\nnebolo vedené trestné stíhanie.\nIII. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného\n14. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný ktorý uviedol, že SIS svojím\nvyjadrením neoznamuje rozhodnutie o udelení alebo neudelení azylu, ale uvádza že žalobca je dôvodne\npodozrivý z radikalizácie skupiny osôb alebo jednotlivcov, vyjadrenie SIS uvádza že konala vo veci\nrizikového správania žalobcu už pred jeho žiadosťou. Žalovaný má za to že žalobcovi bola sprístupnená\npodstata dôvodov rozhodnutia. Obsah a rozsah utajovaného stanoviska je výhradne v pôsobnosti SIS,\nžalovaný nemá oprávnenie poskytnúť žalobcovi viac než zákon výslovne umožňuje. Žalovaný utajené\nstanovisko posudzoval v kontexte tvrdení žiadateľa a ostatných podkladov v administratívnom spise.\nOdmietnutím stanoviska by prekročil rámce svojej pôsobnosti a vstupoval by do odbornej oblasti na ktorú\nnemá zákonom zverenú kompetenciu. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n15. Žalobca v replike predovšetkým poukázal na že zo samotného rozhodnutia sa javí, že žalovaný\nvychádzal len z utajeného stanoviska, a nie je zrejmé akým iným spôsobom skúma či žalobca\npredstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť SR. Žalovaný si bol vedomí aj skutočnosti že nepredĺženie\ndoplnkovej ochrany môže mať negatívne dôsledky na rodinu žalobu, čo mu žalobca poskytol ako\ninformáciu v samotnom pohovore.\n16. Žalovaný v duplike uviedol že\nobsah neutajovaného abstraktu utajovaného stanoviska\npredstavuje zákonom prístupný spôsob sprostredkovania podstaty dôvodov rozhodnutia bez porušenia\nrežimu utajenia. Žalovaný princíp rovnosti zbraní dodržal, a v prospech žalobcu, ktorý možnosť\noboznámiť sa s dôkazom v utajovanom režime prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu nevyužil,\nkeďže tento už pri prijatí plnej moci vedel že nie je osobou oprávnenou na oboznamovanie sa\ns utajovanými skutočnosťami. Existencia rodinného života nezakladá automatické právo na zotrvanie\ncudzieho štátneho príslušníka na území štátu a ani nárok na poskytnutie doplnkovej ochrany. Právny\ninštitút medzinárodnej ochrany nie je náhradou za osobnú iniciatívu jednotlivca pri riešení vlastných\ncivilnoprávnych otázok vrátane otázky identifikácia.\nIV. Konanie na správnom súde, rozhodnutie kasačného súdu, relevantná právna úprava, skutkové\na právne závery správneho súdu\n17. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. 20SaZ/3/2025-80 z 1.8.2025 rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP,\npretože žalovaný pri nedostatočne zistenom skutkovom stave, nedodržaním zásady úzkej súčinnosti\norgánu verejnej správy s účastníkom konania porušil jeho právo na spravodlivé konanie vedené pred\norgánom verejnej správy, a zároveň žalovaný svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.\n\n18. Proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd\nSR rozsudkom sp.zn. 1Saz/6/2025 zo dňa 18. 12.2025 tak, že rozsudok Správneho súdu v Bratislave\nč. k. 20SaZ/3/2025-80 z 1.8.2025 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.\n19. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo\nveciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“\n20. Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“\n21. Podľa ustanovenia § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely\ntohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt\n-cudzincov.“\n22. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n23. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia\nalebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“\n24. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\no správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe.“\n25. Podľa § 220 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.“\n26. Podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou\nochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.“\n27. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle\nkonanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie\no zrušenie doplnkovej ochrany.“\n28. Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nsú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe\nvážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n29. Podľa ustanovenia § 13c ods. 1 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu\nžiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a.“\n30. Podľa ustanovenia § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle „Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú\nochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej\nrepubliky.“\n31. Podľa ustanovenia § 19a ods. 10 zákona o azyle „Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie\nazylu žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského\nspravodajstva, ktoré svoje stanovisko zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko.\nSlovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety\nposudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu,\nktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva;\nministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do\nevidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na\núčely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1.“\n32. Podľa ustanovenia § 19b zákona o azyle „Ustanovenia § 6, § 17ab, § 19a a § 20 ods. 1 sa primerane\npoužijú aj na konanie o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú a konanie podľa § 16 ods. 1 písm.\nb) až d).“\n33. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o azyle „Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, o\nodňatí azylu, o nepredĺžení doplnkovej ochrany a o zrušení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad.\nPodanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5, odňatí\nazylu podľa § 15 ods. 3 a 4, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 2 písm. b) z dôvodu podľa\n§ 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny a\nnepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak\nbola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, nemá odkladný účinok.“ Podľa ustanovenia\n§ 52 zákona o azyle „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou\nosobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.“\n\n34. Podľa ustanovenia § 3 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len aj len „Správny poriadok“) „Správne orgány sú povinné postupovať v\nkonaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa\nkonanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa\nvyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a\niným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre\nneznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“\n35. Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Správneho poriadku „Účastník konania a zúčastnená osoba má právo\nnavrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej\nohliadke.“\n36. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný dať účastníkom\nkonania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“\n37. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nuvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako\nsa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“\n38. Podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie „Každý, koho práva a slobody zaručené právom\nÚnie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy\npred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa,\nobhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné\nprostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.“\n39. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10,\n§13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3\nSSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa\nstavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že\nsprávna žaloba je dôvodná.\n40. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 31. marca 2026 , nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania\nnepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Správny súd sa\ndňa 30.07.2025 t.j. aj pred prvým rozhodnutím vo veci a následne opakovane v dňoch 04.03.2026\na 31.03.2026 oboznámil s obsahom utajovaného stanoviska SIS (číslo spisu 1Spr V 52/2025).\nOznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo\nzverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n41. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi\nnepredĺžil už skôr poskytnutú (prvýkrát v roku 2015) a opakovane predlžovanú doplnkovú ochranu\nz dôvodu pretrvávania podmienok podľa § 13a zákona o azyle. Výlučným podkladom rozhodnutia\nbolo utajované stanovisko SIS vyžiadané žalovaným podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle, obsahujúce\ninformáciu podliehajúcu utajeniu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, že žalobca\npredstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, čo bolo následne pretavené do\nnegatívneho záveru podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Informácia podliehajúca utajeniu\nbola zhrnutá do konštatovania obsiahnutého v neutajovaných stanoviskách , že žalobca je podozrivý\nz radikalizácie skupiny osôb alebo jednotlivcov, pričom v tomto rozsahu bol dôvod neposkytnutia\ndoplnkovej ochrany žalobcovi oznámený a následne prenesený do odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia.\n42. Správny súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku cudzincom ako žiadateľom o azyl, o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany alebo v prípade ich administratívneho vyhostenia, a ich právu oboznámiť sa\ns utajovanou skutočnosťou tvoriacou podklad rozhodnutia, existuje už ustálená rozhodovacia prax\nSúdneho dvora Európskej únie ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. G. a K. v. Spojené\nkráľovstvo, Fitt v. Spojené kráľovstvo, Jasper v. Spojené kráľovstvo, H. L. a M. N. O. I. J.), z ktorej\nvyplýva, že aj keď právo na prístup k podkladom v spise nie je právom absolútnym a v správnom\nako aj súdnom konaní môžu existovať protichodné záujmy, ktoré je potrebné vyvažovať (ochrana\nnárodnej bezpečnosti) k právam cudzinca, obmedzenia možnosti procesnej ochrany cudzinca však\nnesmú zasiahnuť do samotnej podstaty práv chránených v článku 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Ak teda\ndôjde k obmedzeniam, cudzincovi musí byť daná účinná možnosť predložiť dôvody proti správnemu\n\nrozhodnutiu, resp. musí byť chránený pred svojvôľou. Iba obmedzenia, ktoré budú riadne odôvodnené a\ndostatočne kompenzované, môžu obstáť (A. a A. proti Rumunsku, §§ 130 - 133; spolu s nadväzujúcou\njudikatúrou, napr. rozsudok ESĽP z 09. marca 2021, N. proti Rumunsku, sťažnosť č. 36328/13). Hoci\npodľa okolností môže byť cudzincovi odoprené právo na prístup k utajeným materiálom, neznamená\nto, že mu správny orgán neoznámi vôbec nič. Správne orgány musia informovať cudzincov aspoň o\npodstate vznesených obvinení („substance of the accusations“, „la substance des reproches“, pozri A.\na A. proti Rumunsku, § 151, porov. § 153 tamtiež). Rovnako judikatúra Súdneho dvora Európskej únie\n(rozsudok veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie zo 4. júna 2013, ZZ proti Secretary of State for\nthe Home Department, C-300/11) vyžaduje, aby cudzinec bol oboznámený aspoň s podstatou dôvodov\n(angl. „the essence of the grounds“, franc. „la substance des motifs“), na základe ktorých štát voči\ncudzincovi vykonal nejaké opatrenia, ako je napr. ukončenie pobytového titulu alebo odopretie vstupu.\n43. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť na skutočnosť, že od ostatného rozhodovania\nv predmetnej veci (počas kasačného konania) došlo k rozhodovaniu kasačného súdu v obdobnej\nveci (sp.zn. 2Sak/5/2025 ), závery z ktorého správny súd považuje za presvedčivé a pri vyhlasovaní\nrozsudku dňa 31.3.2026 tieto primerane aplikoval. Je nepochybne žiadúce aby judikatúra kasačného\nsúdu v obdobných veciach bola aplikovaná od prvého momentu ako je správnemu súdu známa a to\naj v predmetnom prípade. Z uvedeného dôvodu správny súd ako bude zrejmé z nasledujúcich ods.\nodôvodnenia, niektoré svoje názory na prejednávanú vec korigoval. Nič to však nemení na závere\no dôvodnosti podanej správnej žaloby resp. nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a potrebe\njeho zrušenia.\n44. Žalovanému boli do konania predložené stanoviská SIS č. 69/720-173-1/2024 a č.\nSIS-69/720-28-1/2025\n- neutajované stanoviská v ktorých sa uvádza, že žalobca predstavuje\nbezpečnostné riziko, spočívajúce v skutočnosti, že je podozrivý z radikalizácie skupiny osôb alebo\njednotlivcov.\n45. K uvedenému záveru sa žalobca vyjadril na pohovore 20.12.2024 keď uviedol že túto informáciu\npočuje prvýkrát v živote a vyjadril sa k svojmu pôsobeniu v reštaurácii J. a viac uviesť nevedel.\n46. Stanovisko SIS je špecifický spravodajský podklad. Správny orgán je pri jeho hodnotení limitovaný\ntým, že rozhodujúca časť informácií je utajovaná. V situácii, keď žalobca nemôže byť oboznámený\ns plným obsahom, nemožno od správneho orgánu vyžadovať, aby sa detailne vysporiadal s jeho\nobhajobou voči neutajovanej časti, lebo by to mohlo viesť napokon aj k prezradeniu utajovaných\nskutočností. Reakcia na argumenty žalobcu by mohla viesť k odhaleniu povahy zdrojov, metód alebo\nrozsahu informácií SIS, čo je zákonom vylúčené.\n47. Podľa správneho súdu správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi\nprostredníctvom neutajovanej časti stanoviska SIS sprostredkoval podstatu bezpečnostného rizika –\npodozrenie z radikalizácie skupiny osôb alebo jednotlivcov.\n48. Žalobcovi bolo známe, z akého dôvodu je označený za bezpečnostné riziko, a mal možnosť\nsa k tomuto tvrdeniu vyjadriť. To napĺňa požiadavku kontradiktórnosti v rozsahu, ktorý je objektívne\nmožný v konaniach, kde figurujú utajované informácie. Obrana žalobcu bola všeobecného charakteru.\nOd správneho orgánu preto nebolo nutné očakávať, aby k žalobcom tvrdenej bezúhonnosti a k\njeho osobným pomerom zaujímal osobitné stanovisko, ak trval na existencii bezpečnostného rizika\nna základe iných, neverejných skutočností. Vysporiadanie sa s týmito tvrdeniami žalobcu by preto\nneprinieslo vecný posun v odôvodnení rozhodnutia.\n49. Ústavný súd v náleze PL. ÚS 15/2020 zdôraznil potrebu autonómneho hodnotenia podkladov. Avšak\nto nemožno interpretovať tak, že správny orgán má vyvracať každý argument cudzinca, ak by tým musel\nprezrádzať obsah utajovanej časti stanoviska. Princíp rovnosti zbraní nemožno chápať absolútne –\nv konaniach dotýkajúcich sa národnej bezpečnosti sa nevyžaduje, aby mal účastník identický prístup\nk dôkazom ako správny orgán. Stačí, ak bol účastník konania oboznámený s podstatou utajovanej\nskutočnosti, a to prostredníctvom informácie z neutajovaného stanoviska SIS a ak účastník konania mal\nmožnosť predniesť vlastnú verziu udalostí a tie boli vzaté na vedomie. Zákonodarca vedome vyvažuje\nprávo na obhajobu s ochranou bezpečnostných záujmov štátu.\n50. V takýchto typoch konania nemožno požadovať, aby sa správny orgán konania púšťal do detailnej\npolemiky so žalobcom, ak má k dispozícii utajované poznatky, ktoré nemôžu byť zverejnené. Podstatné\nje, že správny orgán ozrejmil dôvod – bezpečnostné riziko v súvislosti s radikalizáciou skupiny osôb\nalebo jednotlivcov – a oznámil ho účastníkovi, čím naplnil požiadavku odôvodnenia v miere umožnenej\nprávnym režimom.\n51. Napokon aj judikatúra ESĽP umožňuje obmedzenia v záujme národnej bezpečnosti. Podľa rozsudku\nESĽP vo veci A. a A. proti Rumunsku č. sťažnosti 80982/12 zo dňa 15. októbra 2020 ako aj judikatúry\nSD EÚ (ZZ, C-300/11), cudzincovi sa musí oznámiť podstata obvinení, nie všetky dôvody. Správny\n\norgán túto povinnosť splnil tým, že oznámil dôvod podozrenia (podozrenie z radikalizácie skupiny osôb\nalebo jednotlivcov). Požiadavka, aby sa vyjadroval k detailom obhajoby, by mohla viesť k vyzradeniu\ninformácií, ktoré majú zostať utajené. Cieľom odôvodnenia je umožniť súdu, aby preskúmal zákonnosť\nrozhodnutia. V danom prípade bolo zo spisu zrejmé, že rozhodnutie vychádzalo z informácií SIS,\nktoré boli poskytnuté v utajovanej aj neutajovanej časti. Súd mal možnosť do utajovaných informácií\nnahliadnuť, a teda preskúmať, či rozhodnutie nie je svojvoľné. Tým bola zabezpečená procesná ochrana\naj bez toho, aby správny orgán reagoval na každé tvrdenie žalobcu. Žalobca poznal podstatu dôvodov\na mal možnosť reagovať, správny orgán nemusel zachádzať do detailov, ktoré by ohrozili bezpečnosť\nštátu. Rovnováha medzi ochranou utajovaných skutočností a právom na obhajobu bola zachovaná.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia z dôvodu, že správny orgán nereagoval na obhajobu žalobcu voči\nneutajovanej časti stanoviska SIS nemožno považovať za nedostatočné.\n52. Rozhodnutie žalovaného však neobsahuje zákonom vyžadovanú úvahu podľa zásady\nproporcionality a nedáva odpoveď na otázku verejného záujmu, na ktorom má byť takýto zásah do práv\nžalobcu založený. Tieto nedostatky sa prejavujú aj tým, že utajované stanovisko (s ktorou sa správny súd\noboznámil) použité ako nosný podklad je v spise prezentované iba ako hodnotiaci názor spracovateľa\nbez overiteľného skutkového substrátu, ktorý by umožnil súdny prieskum zákonnosti a primeranosti\nzáverov správneho orgánu. Utajované informácie sú stručné, síce nie úplne všeobecné, ale nijako\nskutkovo konkretizované. Vyjadrujú skôr názor spravodajskej služby na „činnosť“ žalobcu bez uvedenia\nfaktov o časových a miestnych údajoch, rovnako absentujú informácie o ďalších osobách popisujúcich\nich správanie a náznak možnej spolupráce so žalobcom. Okrem toho, že absentuje v nich akákoľvek\nskutková konkretizácia, z obsahu utajovanej informácie nie je zreteľne odlíšený skutkový opis konania\nči „činnosti“ žalobcu predstavujúci riziko ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky od hodnotiaceho\nnázoru spravodajskej služby. Pričom časť oznámených skutočností je dokonca nejednoznačne až\npochybujúco vyjadrená použitím častice „údajne“.\n53. Žalovaný aj správne súdy musia mať možnosť zhodnotiť dôveryhodnosť a presvedčivosť takejto\nspravodajskej informácie. Nestačí len prezentovať príbeh, ale musí byť doložený špecifickými údajmi,\nktoré robí tento údaj uveriteľným. Správny súd po oboznámení sa s utajovaným stanoviskom konštatuje,\nže predložené informácie nespĺňajú kritériá dôveryhodnosti a presvedčivosti, ktoré by umožnili súdu\nurobiť o ich obsahu akýkoľvek úsudok.\n54. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.\nRozhodovanie o udelení či predĺžení doplnkovej ochrany predstavuje významný zásah do základných\npráv jednotlivca (najmä práva na život, osobnú slobodu a práva na rodinný a súkromný život). Z tohto\ndôvodu musí byť rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné, t. j. musí z neho byť zrejmé, aké\npodklady boli zohľadnené, aké skutkové zistenia z nich správny orgán urobil, ako tieto zistenia právne\nkvalifikoval, a prečo je zásah primeraný sledovanému legitímnemu cieľu (bezpečnosť štátu, resp. verejný\nporiadok).\n55. Požiadavka preskúmateľnosti je v predmetnej agende zosilnená tým, že správny orgán môže\npracovať s utajovanými informáciami. To však neznamená, že postačí reprodukovať hodnotiaci záver\nspravodajského orgánu. Aj v režime ochrany utajovaných informácií musí byť v spise (v spravodajskej\ninformácii) zachytený od názoru spravodajskej služby odlíšený (i) opis skutkových indícií a javov (aspoň\nv rozsahu „podstaty“), (ii) zdroj a spôsob ich získania či verifikácie (ak to povaha veci umožňuje, s\nprimeranou mierou anonymizácie a generalizácie) a (iii) až následne hodnotiaca úvaha spracovateľa.\nLen takto je možné vykonať súdny prieskum bez vyzradenia utajovaných (chránených) skutočností\n(rozsudok NSS SR sp.zn. 2Sak/5/2025 )\n56. Zásada proporcionality vyžaduje trojstupňové posúdenie: vhodnosť – potrebnosť – primeranosť\nv užšom zmysle. Správny orgán mal povinnosť vysvetliť: vhodnosť: prečo nepredĺženie doplnkovej\nochrany je spôsobilé dosiahnuť cieľ ochrany bezpečnosti SR; potrebnosť: či neexistuje menej zaťažujúce\nopatrenie vo vzťahu k právam žalobcu; primeranosť v užšom zmysle: akým spôsobom prevážili\ntvrdené bezpečnostné riziká nad zásahom do práv žalobcu (dlhodobý pobyt, rodinné väzby – družka\na maloleté dieťa, doterajší pobytový status, absencia trestného stíhania, doterajší bezproblémový\nživot). Rozhodnutie žalovaného takúto úvahu neobsahuje. Absentuje identifikácia, ktorý základný\nzáujem spoločnosti je konaním žalobcu reálne, aktuálne a dostatočne závažne ohrozený a prečo.\nNásledkom toho nie je možné overiť, či zásah do jeho práv nie je neprimeraný. Súčasťou testu\nproporcionality v konaniach o medzinárodnej ochrane musí byť aj reflexia medzinárodnoprávnych\nzáväzkov non-refoulement a aktuálnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Z administratívneho\nspisu pritom vyplýva, že žalovaný disponoval aktuálnou správou o situácii v Afganistane (zameranou\nna vnútropolitickú, ekonomickú a bezpečnostnú situáciu, útoky, bezpečnostné incidenty a porovnanie\npočtu obetí útokov v jednotlivých provinciách), no jej obsah do odôvodnenia nepremietol. Chýba preto\n\nodpoveď, ako sa tvrdené bezpečnostné riziko na území SR váži proti potenciálnym rizikám pre žalobcu\npri prípadnom návrate do Afganistanu v aktuálnych pomeroch.\n57. Žalovaný v rozhodnutí síce uviedol, že „v prípade existujú opodstatnené dôvody, na základe ktorých\nmožno žalobcu považovať za osobu ohrozujúcu bezpečnosť SR“, no neuviedol, aký konkrétny verejný\nzáujem tým sleduje a na základe čoho dospel k záveru, že zásah je nevyhnutný. Pojem „verejný\nporiadok/bezpečnosť“ musí byť vykladaný reštriktívne a individuálne; nestačí všeobecná prevencia\n(rozsudok z 28.10.1975, Rutili C-36/75, rozsudok z 27.10.1977, Bouchereau, C-30/77, rozsudok z\n10.7.2008, Jipa, C-33/07. Správanie dotyčnej osoby musí predstavovať skutočné, aktuálne a dostatočne\nzávažné ohrozenie základných záujmov spoločnosti. Rozhodnutie neobsahuje úvahu, ktorá by prepájala\nzistené skutkové indície s konkrétnym základným záujmom spoločnosti a s individualizovaným rizikom\nvyplývajúcim práve z osoby žalobcu.\n58. Stanovisko SIS môže byť relevantným podkladom. V preskúmavanej veci však utajená časť, o ktorú\nžalovaný svoj záver oprel, je prezentovaná iba ako názor spracovateľa, bez od názoru spracovateľa\nodlíšeného faktického jadra (konkrétne – hoci primerane zovšeobecnené – miestne a časové údaje, opis\nsprávania, spôsob získania a overenia informácií, poukaz na ďalšie osoby/udalosti a ich väzby), ktoré\nby umožnili overiť vierohodnosť a váhu tvrdenia. Správne rozhodnutie v otázke tak závažného zásahu\ndo práv nemôže stáť iba na „príbehu - názoru spracovateľa“ bez doloženia špecifických údajov, ktoré\nrobia tento príbeh uveriteľným a overiteľným (pri zachovaní režimu ochrany utajovaných informácií).\nAbsencia takto zachyteného skutkového podkladu znemožňuje nielen uskutočniť test proporcionality, ale\naj odpovedať na otázku, či je vôbec dané reálne, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie niektorého\nzo základných záujmov spoločnosti, ktoré by legitimizovalo nepredĺženie doplnkovej ochrany.\n59. Nebezpečenstvo pre bezpečnosť krajiny ergo verejný poriadok v zmysle § 13c ods. 2 písm. d/ zákona\no azyle treba považovať iba hrozbu takého konania, ktoré bude predstavovať skutočné, aktuálne a\ndostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti, pričom je nutné zohľadniť\nindividuálne okolnosti života cudzinca a prihliadnuť na jeho celkovú životnú situáciu – (pozri tiež\nuznesenie NSS ČR z 26.07.2011, č. j. 3 As 4/2010 – 151, publikované pod č. 2420/2011 Zb. NSS), v\nktorom súd uviedol, že narušenie verejného poriadku predstavuje iba také konanie, ktoré reálne ohrozuje\nzákladné záujmy spoločnosti, a to vždy so zohľadnením individuálnych okolností cudzinca.\n60. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na utajované stanovisko SIS, také závery pre neúplnosť informácie o\nkonaní žalobcu z neho nevyplývajú.\n61. Správny súd zdôrazňuje, že záver o nepreskúmateľnosti nestavia na tom, že žalovaný nereagoval\nna každú jednotlivú námietku žalobcu k neutajovanej časti stanoviska SIS. Aj keby taká reakcia\nnebola vzhľadom na povahu veci možná alebo nevyhnutná, rozhodnutie žalovaného by zostalo\nnepreskúmateľné už pre absenciu proporcionalitnej úvahy a identifikácie konkrétneho verejného záujmu\na pre nedostatočnú kvalitu a verifikovateľnosť spravodajského podkladu v spise.\n62. V ďalšom konaní žalovaný: 1. zabezpečí a do spisu zachytí (v režime utajenia, avšak tak, aby\nbol súdom overiteľné), skutkové jadro spravodajských tvrdení (aspoň v miere „podstaty“): časové a\nmiestne súvislosti, opis konania/činností, väzby na ďalšie osoby/udalosti, spôsob získania a verifikácie\ninformácií; osobitne odlíši skutkové zistenia od hodnotiaceho názoru spracovateľa, 2. vykoná test\nproporcionality (vhodnosť – potrebnosť – primeranosť v užšom zmysle) a jeho výsledok explicitne\npremietne do odôvodnenia; zohľadní pritom individualitu prípadu (dĺžka pobytu, rodinné väzby, doterajšie\nbezúhonné pomery) 3. vyhodnotí aktuálnu situáciu v krajine pôvodu relevantnú z hľadiska princípu\nnon-refoulement a rizík pri prípadnom návrate; ak takými podkladmi disponuje (čo vyplýva zo spisu),\nv odôvodnení vysvetlí, ako sa premietli do výsledku, 4. konkretizuje verejný záujem, ktorý zásahom\nsleduje, a preukáže, že prípadné ohrozenie je skutočné, aktuálne a dostatočne závažné a vyplýva zo\nsprávania žalobcu, nie z abstraktnej prevencie; rovnováhu medzi bezpečnosťou a právami žalobcu\nvyjadrí v racionálnej a preskúmateľnej úvahe.\n63. Pretože rozhodnutie žalovaného neobsahuje proporcionalitnú úvahu, neidentifikuje a nezdôvodňuje\nkonkrétny verejný záujem a stojí na spravodajskom podklade, ktorý je v spise zachytený iba ako\nneoveriteľný hodnotiaci názor bez patričného skutkového substrátu, správny súd dospel k záveru o\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Dôvody nepreskúmateľnosti správny súd viaže na\nvyššie rozvedené materiálne nedostatky odôvodnenia a podkladov.\n64. Pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany je nevyhnutné, aby bol každý prípad individuálne\na nezávisle posúdený bez neprimeraných vplyvov z externých orgánov, vrátane SIS a Vojenského\nspravodajstva. Aj keď môžu byť tieto orgány povinné vyjadrovať sa k bezpečnostným otázkam,\nrozhodovanie o azyle resp. doplnkovej ochrane nemôže byť automaticky založené len na ich stanovisku,\n(obdobne nález ÚS 15/2020).\n\n65. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že žalovaný napadnuté\nrozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d)SSP zakladá dôvod\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n66. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté\nrozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d), v spojení s § 220 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie\n67. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.\n3 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu\nako trov konania pred správnym súdom tak aj kasačného konania podľa § 167 ods. 1 SSP.\n68. K záveru, že žalobcovi je potrebné priznať nielen trovy konania pred správnym súdom ale aj\nkasačného konania, dospel správny súd vzhľadom na skutočnosť že v rámci kasačného konania\nsa preskúmava právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ktorú skutočnosť potvrdzuje dikcia § 438\nods. 1 SSP, podľa ktorého kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho\nsúdu. Konanie pred správnym súdom, ktorý preskúmava primárne zákonnosť postupu a rozhodnutia /\nopatrenia orgánu verejnej správy na základe podanej správnej žaloby a dôvodov v nej uvedených a\nkonanie pred súdom kasačným, ktorý v medziach podanej kasačnej sťažnosti v prvom rade preskúmava\nzákonnosť postupu a rozhodnutia správneho súdu je aj s ohľadom na takto nastavené procesné\nmantinely a čo do úlohy, ktorú tieto konania plnia a ich špecifiká pomerne samostatné. To však neplatí\nvo vzťahu k náhrade trov konania. Tento záver možno vyčítať z ustanovenia § 467 ods. 3 SSP, podľa\nktorého „ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny\nsúd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“ Ak by súdy totiž rozhodovali výlučne\no trovách „svojho vlastného“ konania (v tomto zmysle rozumej najvyšší správny súd o trovách svojho\nvlastného a výlučne len kasačného konania), potom by vyššie uvedené ustanovenie § 467 ods. 3 SSP\nstratilo svoje opodstatnenie, nakoľko to jasne hovorí, že ak nastane týmto ustanovením predpokladaná\nsituácia, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd. Podľa názoru správneho\nsúdu je v otázke náhrady trov konania kľúčovým konečný výsledok tej-ktorej prejednávanej veci, bez\nohľadu na to, že v istom okamihu, v istej časti konania, konkrétny účastník konania dosiahol z pohľadu\nveci samej čiastkový úspech spočívajúci „iba“ v tom, že na základe podanej kasačnej sťažnosti sa\nzrušilo napadnuté rozhodnutie správneho súdu a vec sa vrátila na ďalšie konanie, ktoré následne ďalej\npokračovalo. Uvedené podporuje aj znenie § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal\nžalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech, pričom z uvedeného znenia nevyplýva, že by sa malo\njednať o úspech vo veci naviazaný len na jeden stupeň. Za takého stavu potom správny súd bol povinný\nrozhodnúť vo svojom konečnom rozhodnutí o celých trovách konania, teda aj vrátane trov kasačného\nkonania, v rámci ktorého bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie. Nakoľko napadnutého rozhodnutie\nžalovaného bolo zrušené, plný úspech v konaní dosiahol žalobca a má preto nárok na náhradu trov\nkonania ako pred správnym súdom tak aj kasačného konania.\n69. O výške trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší\nsúdny úradník samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach\n(§ 57 SSP) uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nnemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f"}], "citovane_v": [{"guid": "e488153b-0ff0-413f-8af5-9ced9b9524c1:1b85246a-5642-4efd-a9cc-ef53297f1d4a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100966.1", "spisova_znacka": "15SaZ/5/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15SaZ/5/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100966.1"}]}