{"guid": "11f0b0da-1a86-4210-b4da-3fdd68e193cb:46ee349e-db02-422f-9d2d-eb5dd18d04e4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100290.1", "spisova_znacka": "3S/29/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/29/2025 z 29. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2026, sp. zn. 3S/29/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100290.1", "identifikacne_cislo": "0725100290", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-32.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-32.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/97", "nazov": "ZMPS", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/97", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/97-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46ee349e-db02-422f-9d2d-eb5dd18d04e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100290.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100290.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100290.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n3S/29/2025\n0725100290\n29. 05. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725100290.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n3S/29/2025\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\na členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci\nžalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: A., zastúpenej: JANÍČEK LEGAL s.r.o., so\nsídlom: Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249 proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2025/005650-006 zo dňa 08.01.2025, takto\nrozhodol:\n3S/29/2025\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2025/005650-006 zo dňa 08.01.2025 z r u š\nu j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n3S/29/2025\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobkyňa, štátna príslušníčka Afganistanu, podala dňa 10.04.2022 na Veľvyslanectve Slovenskej\nrepubliky v Teheráne žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, ktorá bola\nnásledne dňa 30.05.2022 doručená Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská\nStreda. Žalobkyňa bola rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 24.08.2022 vyzvaná na odstránenie\nnedostatkov podania v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Po uplynutí uvedenej lehoty\nvydalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda ako prvostupňový správny\norgán rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA8-2260-027/2024-PC zo dňa 14.07.2024 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým správne konanie vo veci žiadosti žalobkyne o udelenie prechodného pobytu\nna účel zlúčenia rodiny zastavilo. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom na zastavenie\nkonania bola skutočnosť, že k žiadosti neboli doložené potrebné doklady podľa § 32 ods. 2 písm.\na) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o pobyte\ncudzincov“), v stanovenej lehote nebol doložený akceptovateľný doklad preukazujúci účel pobytu, a\nneboli odstránené nedostatky podania. Prvostupňový správny orgán ďalej konštatoval, že účastníčka\n\nkonania prostredníctvom svojho zástupcu žiadosťou zo dňa 12.04.2024 opätovne požiadala Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky o odpustenie požiadavky vyššieho overenia dokladov podľa § 32 ods. 2\npísm. a) zákona o pobyte cudzincov, konkrétne vo vzťahu k sobášnemu a rodnému listu. Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, však s\nupustením od požiadavky vyššieho overenia dokladov nesúhlasilo.\n2. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava rozhodnutím č. PPZ-HCPBA2-2025/005650-006 zo dňa 08.01.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ako odvolací orgán\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom\nznení (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietlo a prvostupňové rozhodnutie ako\nvecne správne potvrdilo. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa k žiadosti doložila sobášny list\nbez vyššieho overenia, t. j. bez superlegalizácie, ktorý nebol predložený ani v úradnom preklade do\nštátneho jazyka v origináli alebo úradne osvedčenej kópii. Žalovaný poukázal na stanovisko Ministerstva\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, podľa ktorého veľvyslanectvo nebolo\nschopné superlegalizovať predložený sobášny list a rodný list z dôvodu chýbajúcich podpisových vzorov\nafganských legalizačných úradníkov. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobkyňa sa s manželom\nzosobášila online, nikdy sa osobne nestretli a veľvyslanectvo na základe toho nadobudlo pochybnosť,\nči nejde o fingovaný sobáš.\n3. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj odvolacími námietkami manžela účastníčky\nkonania (garanta), ktorý namietal, že mu nebolo priznané postavenie účastníka konania podľa § 14\nsprávneho poriadku a že mu tým bolo odňaté právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia a navrhovať\ndôkazy. Žalovaný k tejto námietke v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa udelila manželovi\nplnú moc na zastupovanie v konaní v plnom rozsahu práv a povinností podľa správneho poriadku.\nSúčasne konštatoval, že správny orgán s garantom účastníčky konania úzko spolupracoval, umožnil mu\nnahliadanie do administratívneho spisu a neodoprel mu žiadne práva účastníka konania.\n4. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom,\nkeďže žalobkyňa ani po opakovanej výzve neodstránila nedostatky podania spočívajúce v nepredložení\nsobášneho listu s vyšším overením podľa § 126 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov.\nII. Správna žaloba\n5. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 03.03.2025 doručenou Správnemu súdu v Bratislave\n(ďalej len „súd“ alebo „správny súd“) toho istého dňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie.\n6. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy tým, že jej správne orgány odňali možnosť účinne sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom a podkladom rozhodnutia, čím malo dôjsť k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku, čl.\n46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. PL. ÚS 14/98, podľa ktorého právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom nemožno\nobmedziť ani zákonom a ide o priamo aplikovateľné ustanovenie ústavnej povahy. Tvrdila, že žalovaný\nsa s týmito odvolacími námietkami nevysporiadal.\n7. Žalobkyňa ďalej namietala, že neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania podľa §\n30 správneho poriadku, keďže sobášny list bol podľa jej tvrdenia do spisu predložený aj v úradnom\npreklade a správne orgány túto skutočnosť účelovo ignorovali. Tvrdila, že žalovaný sa s touto odvolacou\nnámietkou vôbec nevysporiadal a nezisťoval, či sa predmetný dokument v spise nachádzal.\n8. Ako ďalšiu procesnú vadu žalobkyňa uviedla odopretie práva nahliadať do administratívneho spisu\npo dobu približne jeden a pol roka. Tvrdila, že jej manželovi ako splnomocnenému zástupcovi nebolo\numožnené nahliadnuť do spisu od 03.03.2023 do 14.07.2024, čím malo dôjsť k porušeniu § 23 ods. 1\nsprávneho poriadku a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súčasne namietala, že žalovaný túto odvolaciu námietku\núplne odignoroval. Zároveň tvrdila, že tým došlo aj k porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n\n9. Žalobkyňa namietala aj porušenie práv jej manžela ako účastníka konania. Tvrdila, že jej manžel spĺňal\npodmienky účastníctva podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, keďže rozhodnutie sa priamo dotýkalo\njeho práva na rodinný a súkromný život podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Poukázala\nna to, že napriek tomu mu žalovaný nedoručil druhostupňové rozhodnutie, čím mu znemožnil účinnú\nochranu jeho práv a zároveň vytvoril situáciu opomenutého účastníka. Žalobkyňa pritom poukazovala\nna rozporuplnosť postupu žalovaného, ktorý na jednej strane uviedol, že správny orgán s garantom úzko\nspolupracoval a neodoprel mu žiadne práva, no na druhej strane mu samotné rozhodnutie nedoručil.\n10. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s viacerými zásadnými odvolacími\nnámietkami, konkrétne nereagoval na námietku odňatia možnosti vyjadriť sa k dôkazom, na námietku\nnedoručenia rozhodnutia Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej\nlen „UHCP“), ani na námietku znemožnenia nahliadania do spisu. Zároveň uviedla, že žalovaný sa\nvôbec nevyjadril k objektívnej nemožnosti zabezpečiť superlegalizáciu afganských dokumentov, k\npredloženej rozhodovacej praxi policajných útvarov v obdobných prípadoch ani k čestnému vyhláseniu\npredloženému dňa 16.12.2024 a iba mechanicky prevzal konštatovania prvostupňového orgánu bez\nvlastného odôvodnenia a bez vysvetlenia, prečo rozhodol odlišne od predchádzajúcej rozhodovacej\npraxe v obdobných veciach.\n11. Žalobkyňa namietala aj nesprávne posúdenie otázky vyššieho overenia sobášneho listu. V tejto\nsúvislosti poukazovala na list Veľvyslanectva SR v Teheráne zo dňa 13.04.2022, e-mail z 09.04.2024\na stanovisko Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č.\n005819/2023-OKAO-52 zo dňa 12.01.2023, podľa ktorého superlegalizácia afganských sobášnych\nlistov nebola možná. Tvrdila, že správne orgány jej ukladajú objektívne nesplniteľnú povinnosť a túto\nsituáciu vôbec nezohľadnili. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala aj porušenie princípu právnej istoty a\nzásady rozhodovania v obdobných veciach rovnako. Poukázala na to, že policajné útvary v obdobných\nprípadoch akceptovali čestné vyhlásenia ako náhradu za superlegalizované dokumenty, ďalej poukázala\nna rozhodovaciu prax policajných útvarov a na skúsenosti Slovenskej humanitnej rady, podľa ktorých\nboli v prípadoch objektívnej nemožnosti zabezpečenia vyššieho overenia dokumentov tieto požiadavky\nnahrádzané čestnými vyhláseniami.\n12. Žalobkyňa ďalej namietala, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav vo vzťahu k\núdajnému účelovému manželstvu. Uviedla, že správne orgány nezákonne ignorovali dôkazy predložené\ndňa 15.03.2024, najmä výpis komunikácie a hovorov z aplikácie WhatsApp, ktoré mali preukazovať\ndlhodobý a stabilný vzťah manželov. Poukazovala tiež na to, že dlhodobo žila v Iráne pri rodine svojho\nmanžela a manžel jej zabezpečoval bývanie a finančné prostriedky, jedinou prekážkou ich spoločného\nživota bola geografická vzdialenosť.\n13. V súvislosti s otázkou účelového manželstva žalobkyňa poukázala na českú a slovenskú judikatúru.\nOdkazovala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 4 Azs 228/2015-40 zo dňa\n09.12.2015, podľa ktorého posúdenie účelovosti manželstva predstavuje skutkovú otázku a účelovosť\nje potrebné skúmať počas celého správneho konania. Z uvedeného rozhodnutia citovala záver,\npodľa ktorého manželstvo nemožno považovať za účelové, ak v priebehu konania začne reálne plniť\nsvoju funkciu. Súčasne poukazovala na ďalšie súdne rozhodnutia, podľa ktorých účelové manželstvo\npredpokladá existenciu dvoch úmyslov – negatívneho úmyslu neviesť spoločný rodinný život a\npozitívneho úmyslu obísť cudzinecké predpisy. Žalobkyňa uviedla, že v jej prípade neexistoval ani\njeden z týchto úmyslov a správne orgány založili svoje závery výlučne na tom, že manželstvo bolo\nuzatvorené online, čo bolo podľa nej v afganskom prostredí bežnou a právne prípustnou formou\nuzavretia manželstva. Žalobkyňa zároveň poukazovala aj na rezolúciu Rady EÚ zo dňa 04.12.1997\no boji proti účelovým manželstvám, podľa ktorej medzi indície účelového manželstva patrí absencia\nspoločného života, finančné protiplnenie za sobáš, rozpory vo výpovediach manželov, jazyková bariéra\nči predchádzajúce porušenia cudzineckých predpisov. Tvrdila, že v jej prípade žiadna z týchto okolností\nnebola preukázaná, keďže manželia hovorili rovnakým jazykom, udržiavali pravidelný kontakt, manžel\nžalobkyňu finančne zabezpečoval a ani jeden z nich nemal uzatvorené predchádzajúce manželstvo.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.08.2025 navrhol, aby súd správnu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol. Ďalej uviedol, že správny orgán aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom\n\no pobyte cudzincov a správnym poriadkom, pričom žalobkyňa ani po prerušení konania a výzve na\nodstránenie nedostatkov nedoložila akceptovateľný doklad preukazujúci účel pobytu, konkrétne sobášny\nlist opatrený doložkou vyššieho overenia podľa § 126 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný\nzdôraznil, že žalobkyňa síce predložila sobášny list, avšak tento nebol opatrený superlegalizáciou\na zároveň preklad sobášneho listu bol vyhotovený z neoverenej fotokópie dokumentu. Uviedol, že\nz uvedeného dôvodu správny orgán postupoval správne, keď konanie prerušil, vyzval žalobkyňu na\nodstránenie nedostatkov a po márnom uplynutí lehoty konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho\nporiadku zastavil.\n15. Žalovaný poukázal na stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého veľvyslanectvo nebolo schopné superlegalizovať sobášny list z dôvodu\nabsencie podpisových vzorov afganských legalizačných úradníkov. Žalovaný však uviedol, že táto\nskutočnosť sama osebe neznamenala automatickú povinnosť upustiť od požiadavky vyššieho overenia\ndokladu. Ďalej uviedol, že rozhodovanie o upustení od tejto požiadavky patrí do kompetencie UHCP,\nktorý po individuálnom posúdení prípadu nesúhlasil s upustením od požiadavky vyššieho overenia\nsobášneho listu. Žalovaný poukázal na to, že z podkladov veľvyslanectva vyplynulo, že žalobkyňa sa\ns manželom zosobášila online a nikdy sa osobne nestretli, pričom veľvyslanectvo v tejto súvislosti\nnadobudlo podozrenie, že môže ísť o fingovaný sobáš. Žalovaný uviedol, že UHCP po komplexnom a\nindividuálnom posúdení prípadu dospel k záveru, že neexistovali dôvody na upustenie od požiadavky\nvyššieho overenia dokladu.\n16. K žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia procesných práv žalovaný uviedol, že žalobkyni\nani jej splnomocnenému zástupcovi neboli odopreté žiadne procesné práva. Zdôraznil, že žalobkyňa\nudelila svojmu manželovi plnú moc na zastupovanie v celom konaní v plnom rozsahu práv a povinností\npodľa správneho poriadku, pričom správny orgán s garantom podľa žalovaného úzko spolupracoval,\ndoručoval mu písomnosti, umožnil mu nahliadanie do administratívneho spisu a zapožičal mu doklady.\nŽalovaný preto nesúhlasil s tvrdením, že by garantovi alebo žalobkyni bola odňatá možnosť vyjadriť sa\nk podkladom rozhodnutia alebo uplatňovať procesné práva.\n17. Žalobkyňa v replike zo dňa 06.11.2025 poukázala na to, že samotný žalovaný svojimi vyjadreniami\nnepriamo potvrdil existenciu procesných a skutkových pochybení správnych orgánov, čím podľa nej\nfakticky priznal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K otázke nahliadania do administratívneho\nspisu žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s podstatou jej odvolacej námietky.\nĎalej uviedla, že jednorazové umožnenie nahliadnutia do spisu vo februári 2023 nemohlo odstrániť\nnásledné porušenie jej procesných práv spočívajúce v nemožnosti oboznamovať sa so spisom počas\nnasledujúcich šestnástich mesiacov.\n18. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného, v ktorom tvrdil, že účelovosť manželstva ako taká nebola\ndôvodom na zastavenie konania, namietala, že žalovaný otázku účelovosti jej manželstva v skutočnosti\nposudzoval. Poukázala na to, že samotné rozhodnutie žalovaného obsahovalo úvahy o tom, že\nmanželstvo bolo uzatvorené online a že sa manželia nikdy nestretli, pričom práve tieto okolnosti boli\npodľa žalobkyne podkladom pre zamietnutie žiadosti o upustenie od vyššieho overenia sobášneho listu.\n19. Vo vzťahu k zásahu do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života žalobkyňa namietala,\nže správne orgány ani žalovaný nevykonali žiadny test proporcionality a nijako neodôvodnili, prečo zásah\ndo rodinného života nepovažovali za neprimeraný.\n20. Žalovaný v duplike zo dňa 18.12.2025 odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe.\nIV. Relevantná právna úprava\n21. Podľa § 27 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny udelí policajný\nútvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,\nktorý je\na) rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom alebo s trvalým\npobytom,\nb) príbuzným v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov, alebo\nc) závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy.\n\n22. Podľa § 32 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti\no udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3, 5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu\na doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú účel pobytu.\n23. Podľa § 32 ods. 5 písm. q) zákona o pobyte cudzincov účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny\npríslušník tretej krajiny preukáže matričným dokladom, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý\nžiada o prechodný pobyt podľa § 27.\n24. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise\nustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.\n25. Podľa § 126 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, žiadosti a doklady potrebné v konaní podľa tohto\nzákona vydané v cudzom jazyku je cudzinec povinný predložiť v úradnom preklade do štátneho jazyka v\norigináli alebo v úradne osvedčenej kópii; môže predložiť aj doklady vydané alebo overené príslušnými\norgánmi Českej republiky v českom jazyku.\n26. Podľa § 126 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov doklady, ktoré sú potrebné v konaní podľa\ntohto zákona a ktoré vydali orgány cudzích štátov, musia byť opatrené doložkou vyššieho overenia,\nak medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ministerstvo vnútra môže v\nodôvodnených prípadoch upustiť od požiadavky vyššieho overenia dokladu o bezúhonnosti.\n27. Podľa § 19 ods. 3 zákona o správnom konaní správny orgán, ktorý žiadosť prijal, vyzve žiadateľa,\naby v určenej lehote nedostatky odstránil; súčasne ho poučí o následkoch neodstránenia nedostatkov a\nzároveň podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona preruší konanie. Ak žiadateľ v určenej lehote nedostatky\nneodstráni, policajný útvar podľa § 30 ods. 1 písm. d) citovaného zákona konanie zastaví; ak účastník\nkonania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o\nmožnosti zastavenia konania poučený.\n28. Podľa § 29 ods. 1 zákona o správnom konaní správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie\no predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky\npodania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci\nho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.\n29. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona o správnom konaní správny orgán konanie zastaví, ak účastník\nkonania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o\nmožnosti zastavenia konania poučený.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n30. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov, ďalej len „SSP“), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods.\n1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom\nspisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných\nžalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup\npredchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods.\n1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných\npodmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 29.05.2026 na pojednávaní, a po preskúmaní\nveci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n31. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvydané v konaní o žiadosti žalobkyne o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny podľa\nzákona o pobyte cudzincov. Žalobkyňa, ktorá je štátnou príslušníčkou Afganistanu (teda príslušníčkou\ntretej krajiny), sa domáhala udelenia prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny z dôvodu\nuzatvoreného manželstva s osobou, ktorá je rovnako štátnym príslušníkom Afganistanu s udeleným\ndlhodobým pobytom v Európskej únii, pričom z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že tejto osobe\nbola poskytnutá medzinárodná ochrana.\n\n32. Vzhľadom na obsah žalobných námietok sa správny súd v prvom rade zaoberal otázkou, či žalovaný\npostupoval v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu na účely\nzlúčenia rodiny posúdil ako neúplnú z dôvodu nepredloženia sobášneho listu s vyšším overením\n(superlegalizáciou), a či sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal s tvrdeniami\nžalobkyne o objektívnej nemožnosti zabezpečiť takéto overenie vzhľadom na aktuálnu situáciu v\nAfganistane. Súd preto skúmal, či žalovaný pri interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona o\npobyte cudzincov zohľadnil všetky relevantné okolnosti veci, vrátane princípu proporcionality a práva na\nrešpektovanie rodinného života, a či svoje závery náležite a presvedčivo odôvodnil.\n33. Žalovaný založil svoje rozhodnutia na závere, že žalobkyňa neodstránila nedostatky podania\npodľa § 30 správneho poriadku, keďže nepredložila sobášny list spolu s jeho vyšším overením\n(superlegalizáciou). Z administratívneho spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že\nžalovaný disponoval informáciou, že zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Teheráne nebol schopný\nzabezpečiť superlegalizáciu afganských matričných dokumentov z dôvodu absencie podpisových vzorov\nafganských legalizačných úradníkov po zmene režimu v Afganistane.\n34. Správny súd v súvislosti so samotným vyšším overením listín (superlegalizáciou) uvádza,\nže účelom superlegalizácie je zabezpečiť overenie pôvodu zahraničnej verejnej listiny a potvrdiť,\nže listina bola vydaná alebo overená príslušným orgánom cudzieho štátu. Podľa § 52 zákona č.\n97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, majú listiny vydané súdmi a úradmi\nv cudzine, ktoré sú v štáte ich vydania verejnými listinami, rovnakú dôkaznú silu ako slovenské\nverejné listiny, ak sú opatrené predpísanými overeniami, pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je\nSlovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Pokiaľ neexistuje medzinárodná zmluva o právnej\npomoci vylučujúca požiadavku vyššieho overenia a zároveň nemožno aplikovať Dohovor o zrušení\npožiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (Haagsky dohovor), predpísaným overením\nsa rozumie superlegalizácia. Zo zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe (§14f) zároveň vyplýva,\nže zastupiteľské úrady Slovenskej republiky sú oprávnené vykonávať vyššie overenie zahraničných\nverejných listín vydaných štátmi, ktoré nie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru.\n35. Správny súd ďalej vo vzťahu k požiadavke zákona na vyššie overenie listín poukazuje na to, že\nzákonom o pobyte cudzincov bola implementovaná smernica Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie\nrodiny príslušníkov tretích krajín s pobytom na území Európskej únie. Jednotlivé ustanovenia zákona o\npobyte cudzincov je preto potrebné vykladať aj v súlade s účelom smernice, princípom proporcionality\na právom na rešpektovanie rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie a\nčl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Cieľom uvedenej smernice je vytvoriť\npodmienky na uplatnenie práva na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene\nzdržiavajú na území členských štátov Európskej únie. Zo samotného účelu smernice vyplýva, že\nvnútroštátne podmienky upravujúce výkon tohto práva nesmú byť vykladané spôsobom, ktorý by viedol\nk jeho neprimeranému alebo faktickému znemožneniu. Správny súd preto zdôrazňuje, že pri aplikácii\nustanovení zákona o pobyte cudzincov je potrebné rešpektovať nielen ich doslovný výklad, ale aj účel\nsledovaný smernicou, princíp proporcionality a právo na rešpektovanie rodinného života garantované\nčl. 7 Charty základných práv Európskej únie a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Zo samotnej smernice vyplýva, že postupy posudzovania žiadostí o zlúčenie rodiny majú byť\ntransparentné a spravodlivé, aby mali dotknuté osoby zabezpečenú primeranú právnu istotu. Správny\nsúd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/13/2015, podľa\nktorého doslovná interpretácia zákona o pobyte cudzincov nesmie viesť k výsledkom odporujúcim\nspravodlivosti a ochrane rodinného života.\n36. Rovnaké závery vyplývajú aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ, a to z rozsudku zo dňa 29.11.2018 vo\nveci E. proti Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie, C-635/17, podľa ktorého vnútroštátne orgány pri\nskúmaní existencie rodinných vzťahov síce disponujú voľnou úvahou, pričom toto posúdenie je potrebné\nuskutočniť v súlade s vnútroštátnym právom, Súdny dvor EÚ však v tomto rozsudku zároveň uviedol,\nže „voľná úvaha priznaná členským štátom nemôže byť štátmi uplatňovaná takým spôsobom, ktorý\nporušuje cieľ smernice 2003/86 a zbavuje ju potrebného účinku. Ako navyše vyplýva z odôvodnenia 2\ntejto smernice, táto smernica uznáva základné práva a dodržiava zásady zakotvené v Charte základných\npráv Európskej únie.... Členské štáty majú teda povinnosť nielen vykladať svoje vnútroštátne právo v\nsúlade s právom Únie, ale tiež dohliadať na to, aby sa neopierali o výklad sekundárneho práva, ktorý by\n\nbol v rozpore so základnými právami chránenými právnym poriadkom Únie. .... Pokiaľ ide o posúdenie\ndôkaznej či hodnovernej povahy dôkazov, vyhlásení alebo vysvetlení, ktoré poskytol garant alebo\njeho rodinný príslušník, ktorého sa týka žiadosť o zlúčenie rodiny, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi,\npožadované individuálne posúdenie vyžaduje, že tieto orgány musia zohľadniť všetky relevantné\nskutočnosti, vrátane veku, pohlavia, vzdelania, pôvodu a spoločenského postavenia garanta alebo jeho\ndaného rodinného príslušníka, ako aj osobitné kultúrne aspekty... tieto poskytnuté dôkazy, vyhlásenia\na vysvetlenia musia byť na jednej strane objektívne posúdené z hľadiska relevantných, objektívnych,\nspoľahlivých, presných a aktualizovaných všeobecných, ako aj osobitných informácií týkajúcich sa\nsituácie v krajine pôvodu, vrátane najmä stavu právnej úpravy, ako aj spôsobu, akým sa táto úprava\nuplatňuje, fungovania správnych úradov a prípadne existencie nedostatkov, ktorým čelia niektoré oblasti\nalebo niektoré skupiny osôb uvedenej krajiny. .... Na druhej strane vnútroštátne orgány musia zohľadniť\naj osobnosť garanta alebo jeho rodinného príslušníka, ktorého sa týka žiadosť o zlúčenie rodiny,\nkonkrétnu situáciu, v ktorej sa nachádzajú, a osobitné ťažkosti, ktorým čelia v takej miere, že požiadavky,\nktoré možno uložiť v súvislosti s dôkaznou alebo hodnovernou povahou dôkazov poskytnutých garantom\nalebo jeho rodinným príslušníkom, najmä na účely preukázania nemožnosti predložiť úradné písomné\ndôkazy o rodinných vzťahoch, musia byť primerané a musia závisieť od povahy, ako aj stupňa ťažkostí,\nktorým sú vystavení.“ Z bodu 69 tohto rozsudku zároveň vyplýva, že neexistencia písomných dôkazov\nnemôže byť jediným dôvodom odôvodňujúcim zamietnutie žiadosti a v takýchto prípadoch ukladá\nčlenským štátom povinnosť zohľadniť iné dôkazy o existencii rodinných vzťahov.\n37. V prejednávanej veci nešlo o situáciu, kedy by žalobkyňa bezdôvodne nerešpektovala zákonné\npožiadavky alebo bola pri zabezpečovaní potrebných dokladov nečinná. Z administratívneho spisu\nnaopak vyplýva, že nemožnosť zabezpečiť superlegalizáciu sobášneho listu bola spôsobená na strane\nzastupiteľského úradu SR v Teheráne okolnosťami súvisiacimi s fungovaním afganských orgánov po\nzmene režimu v Afganistane, pričom o tejto skutočnosti mal žalovaný vedomosť.\n38. Keďže vyššie overenie listín zabezpečujú zastupiteľské úrady SR v zahraničí, teda orgány\nSlovenskej republiky, žalovaný bol povinný presvedčivým spôsobom vysvetliť, prečo napriek existencii\nprekážky na strane zastupiteľského úradu SR považoval nesplnenie požiadavky vyššieho overenia za\nrozhodujúcu okolnosť brániacu udeleniu pobytu, a zároveň posúdiť, či trvanie na splnení tejto podmienky\nnepredstavuje neprimeraný zásah do práva žalobkyne na rodinný život. Z napadnutého rozhodnutia nie\nje možné zistiť, či žalovaný pri rozhodovaní zohľadnil všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu,\nriadne vyvážil verejný záujem s právami žalobkyne a postupoval v súlade s účelom smernice o práve\nna zlúčenie rodiny. Správny súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky\nkladené na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku).\n39. Správny súd zároveň považuje za potrebné poukázať na to, že § 126 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov ustanovuje povinnosť vyššieho overenia verejných listín vydaných v zahraničí v prípade,\nak medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zákon síce v poznámke k\nmedzinárodnej zmluve odkazuje len na Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných\nverejných listín (Haagsky dohovor), samotná existencia odkazu výlučne na uvedený dohovor nevylučuje\naplikáciu iných medzinárodných zmlúv. Podľa ustálenej judikatúry, poznámka pod čiarou nemá\nnormatívny charakter a slúži len na spresnenie výkladu ustanovenia zákona (porovnaj Rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/8/2009 zo dňa 24.02.2010).\n40. Ustanovenie § 126 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov upravuje prednosť medzinárodných zmlúv,\nktorých predmetom je režim uznávania a používania verejných listín pred všeobecnou požiadavkou\nvyššieho overenia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na Zmluvu medzi Československou\nsocialistickou republikou a Afganskou demokratickou republikou o právnej pomoci v občianskych\na trestných veciach, vyhlásenú v Zbierke zákonov pod č. 44/1983 Zb., ktorá je súčasťou právneho\nporiadku Slovenskej republiky. Podľa čl. 14 ods. 1 tejto zmluvy, listiny, ktoré boli vyhotovené alebo\noverené príslušným orgánom jednej zmluvnej strany v medziach jeho právomoci a opatrené úradnou\npečiatkou a podpisom oprávnenej osoby, nevyžadujú na použitie na území druhej zmluvnej strany\nďalšie overenie. Zároveň podľa čl. 14 ods. 2 majú takéto listiny na území druhej zmluvnej strany\nrovnakú dôkaznú silu ako verejné listiny tejto zmluvnej strany. Žalovaný sa otázkou aplikovateľnosti\ntejto medzinárodnej zmluvy uzatvorenou medzi Československou socialistickou republikou a Afganskou\ndemokratickou republikou nezaoberal a bez ďalšieho vychádzal z nevyhnutnosti predloženia sobášneho\nlistu s vyšším overením. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu v § 126 ods. 6 zákona o pobyte\n\ncudzincov však bolo povinnosťou žalovaného sa pri požiadavke na vyššie overenie listín vysporiadať\nso všetkými relevantnými právnymi predpismi vrátane medzinárodných zmlúv, ktoré môžu mať pred\nzákonom prednosť, a svoje závery v tomto smere náležite odôvodniť.\n41. Keďže (i) z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný\nvysporiadal s nemožnosťou vykonania superlegalizácie sobášneho listu, a teda v napadnutom\nrozhodnutí nevysvetlil, z akých dôvodov napriek objektívnej prekážke nemožnosti vykonania\nsuperlegalizácie sobášneho listu trval na splnení požiadavky vyššieho overenia listiny, ani akým\nkonkrétnym spôsobom mala žalobkyňa túto povinnosť splniť, hoci žalobkyňa na objektívnu nemožnosť\nsplnenia tejto podmienky počas administratívneho konania opakovane poukazovala, a (ii) žalovaný sa\nzároveň pri požiadavke na vyššie overenie listiny vzhľadom na znenie § 126 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov nevysporiadal s existenciou platnej medzinárodnej zmluvy, súd prisvedčil tejto žalobnej\nnámietke a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n42. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia súd zistil v súvislosti s námietkou žalobkyne, že\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí účelovo ignoroval skutočnosť, že žalobkyňa predložila originál\nsobášneho listu s jeho úradným prekladom a s touto námietkou sa v napadnutom rozhodnutí\nnevysporiadal. Súd považuje za potrebné uviesť, že z textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je\njednoznačne zrejmé, či dôvodom zastavenia konania bolo výlučne nepredloženie superlegalizovaného\nsobášneho listu, alebo aj skutočnosť, že preklad sobášneho listu nebol vyhotovený z dokumentu\nv origináli alebo vo forme úradne osvedčenej kópie. Napriek uvedenej nejednoznačnosti sa z\nobsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia javí, že rozhodujúcim dôvodom bolo predovšetkým\nnepredloženie superlegalizácie sobášneho listu. Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že\nžalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu pôvodne v administratívnom konaní predložila (i) originál\nsobášneho listu ako samostatnú listinu a (ii) úradný preklad sobášneho listu, ktorý bol vyhotovený\nosobou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, a ktorý bol pevne spojený s fotokópiu\nsobášneho listu. Súd z administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán vyzval žalobkyňu\nna odstránenie vady spočívajúcej v tom, že preklad sobášneho listu nebol vyhotovený z originálu\nlistiny. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že následne bol zástupcovi žalobkyne zo spisu\nzapožičaný originál sobášneho listu za účelom vyhotovenia úradného prekladu priamo z originálu a\ndo administratívneho spisu bol zo strany zástupcu žalobkyne potom založený úradný preklad pevne\nzviazaný s originálom sobášneho listu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán disponoval\noriginálom sobášneho listu, ku ktorému bol vyhotovený úradný preklad, vyhotovený oprávnenou\nosobou podľa osobitných predpisov (tlmočníkom zapísaným do zoznamu znalcov a tlmočníkov).\nKeďže (i) z napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne nevyplýva, či bol dôvod na zastavenie konania\naj nepredloženie úradného prekladu vyhotoveného z originálu sobášneho listu a (ii) keďže text\nnapadnutého rozhodnutia vyvoláva pochybnosti aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného uvedené v bode\n14. tohto rozsudku, a zároveň z dôvodu, že (iii) žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal\ns odvolacou námietkou žalobkyne, v ktorej namietala, že originál sobášneho listu spolu s úradným\nprekladom v konaní predložila, súd aj na základe tejto uplatnenej žalobnej námietky dospel k záveru\no nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n43. Súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý nebolo upustené\nod požiadavky superlegalizácie, boli domnienky zastupiteľského úradu SR v Teheráne o účelovosti\nmanželstva žalobkyne. Tieto pochybnosti vychádzali najmä zo skutočnosti, že manželstvo bolo\nuzatvorené na diaľku a že sa manželia nikdy osobne nestretli. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje\nna § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorých sú správne orgány povinné postupovať\nv úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom ešte\npred vydaním rozhodnutia. Toto právo nemožno redukovať len na formálne oprávnenie nahliadnuť\ndo administratívneho spisu. (porovnaj Rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžo/32/2014 zo\ndňa 10.03.2015). Uvedené procesné práva predstavujú jednu zo základných procesných záruk\nspravodlivého správneho konania, ktorej účelom je zabezpečiť, aby rozhodnutie správneho orgánu\nnebolo založené na skutkových zisteniach alebo úvahách, ku ktorým účastník konania nemal možnosť\nzaujať stanovisko a uplatniť svoju obranu. Zásada súčinnosti vyžaduje, aby správny orgán účastníka\nkonania oboznámil so skutočnosťami, ktoré považuje za významné pre posúdenie veci, najmä ak môžu\nviesť k zamietnutiu jeho žiadosti, a aby mu poskytol reálnu možnosť tieto skutočnosti vysvetliť, doplniť\nalebo vyvrátiť. Z administratívneho spisu nevyplýva, že žalobkyňa bola pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia oboznámená s tým, že dôvodom neudelenia výnimky zo superlegalizácie sú pochybnosti\n\no účelovosti manželstva, a nebola vyzvaná, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadrila. Súd preto dospel\nk záveru, že takýto postup správnych orgánov predstavoval podstatné porušenie ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a súd tejto žalobnej\nnámietke prisvedčil.\n44. Keďže napadnuté rozhodnutie nebolo priamo založené na závere o účelovosti manželstva\nžalobkyne, súd túto otázku ako hlavnú neposudzoval. Súd však považuje za potrebné vyjadriť sa k\núvahám o účelovosti manželstva, ktoré viedli k neudeleniu výnimky z požiadavky vyššieho overenia listín,\nkeďže práve tieto úvahy boli podľa obsahu administratívneho spisu rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý\nžalovaný zotrval na požiadavke vyššieho overenia napriek objektívnej nemožnosti jeho zabezpečenia.\nOtázku účelovosti manželstva nie je možné posudzovať výlučne z pohľadu európskeho modelu\npartnerského života bez zohľadnenia kultúrnych a spoločenských pomerov krajiny pôvodu žiadateľa o\nzlúčenie rodiny. Pre posúdenie kultúrnych a spoločenských pomerov je možné vychádzať (analogicky\nako v konaniach o azyle), zo správ o krajine pôvodu, ktoré predstavujú medzinárodne akceptovaný zdroj\ninformácií o pomeroch v krajine žiadateľa o udelenie pobytu. Z týchto zdrojov vyplýva, že v Afganistane\nsú pomerne bežné rodinami dohodnuté manželstvá, absencia predmanželskej osobnej známosti nie\nje prekážkou uzatvorenia manželstva a je pomerne často vyskytujúcim sa javom. Rovnako nie sú\nvýnimočné ani manželstvá uzatvárané prostredníctvom zástupcu alebo na diaľku, a sú predpokladané aj\nprávnym poriadkom Afganistanu (pozri dokument pod názvom: Refugee Documentation Centre, Country\nMarriage Pack, Afghanistan, zverejnený na B.). Samotná okolnosť, že manželstvo bolo v Afganistane\nuzatvorené na diaľku alebo že sa manželia pred sobášom osobne nestretli, preto bez ďalšieho nemôže\nautomaticky zakladať záver o účelovosti manželstva. Súd tiež dáva do pozornosti, že uzatvorenie\nmanželstva v zastúpení je upravené aj v právnom poriadku Slovenskej republiky (§ 8 Zákona č. 36/2005\nZ. z. o rodine).\n45. Vo vzťahu k žalobnej námietke smerujúcej k tomu, že manželovi žalobkyne bolo odopreté postavenie\núčastníka v konaní súd poukazuje na to, že podľa § 178 ods. 1 SSP môže správnu žalobu podať osoba,\nktorá tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo\nopatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\nŽalobkyňa však v podanej žalobe neuviedla, akým konkrétnym spôsobom malo nedoručenie rozhodnutia\njej manželovi zasiahnuť do jej vlastných subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov ako\núčastníčky administratívneho konania. Jej argumentácia smerovala výlučne k tvrdenému porušeniu\nprocesných práv jej manžela, pričom ochrany týchto práv sa môže domáhať iba osoba, do ktorej právnej\nsféry malo byť priamo zasiahnuté. Súd preto tejto žalobnej námietke neprisvedčil.\n46. Vzhľadom na to, že súd rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci žalovanému na\nďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný pokračovať s účastníkmi konania, súd považuje za potrebné\nvyjadriť sa aj otázke účastníctva garanta v konaní o pobyte cudzincov a to napriek tomu, že túto námietku\nžalobkyne z vyššie uvedených dôvodov posúdil ako nedôvodnú. Otázka procesného postavenia garanta\nv konaní o udelenie, obnovenie alebo zrušenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny vyplýva z §\n14 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keďže rozhodnutím\no udelení pobytu jeho rodinného príslušníka sa priamo zasahuje do jeho ústavne garantovaného práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nGarant teda je v zmysle uvedeného účastníkom konania v konaní o žiadosti jeho manžela/manželky na\núčely zlúčenia rodiny. Z toho vyplýva, že správny orgán v konaní koná s garantom ako s účastníkom\nkonania, ktorému patria všetky procesné práva, vrátane práva na nahliadnutie do spisu, práva vyjadriť\nsa k podkladom pred vydaním rozhodnutia a práva na doručenie rozhodnutia, ako aj práva na podanie\nopravných prostriedkov. Tento výklad je tiež v súlade s článkom 18 Smernice Rady 2003/86/ES o\npráve na zlúčenie rodiny, ktorý členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby garant a/alebo jeho\nrodinní príslušníci mali právo vzniesť námietky a disponovali účinnými procesnými prostriedkami obrany\nv prípade zamietnutia, neobnovenia alebo odňatia povolenia na pobyt.\n47. K žalobnej námietke týkajúcej sa tvrdeného odopretia práva nahliadať do administratívneho spisu\nsprávny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobkyni alebo jej\nsplnomocnenému zástupcovi bolo zo strany správnych orgánov odopreté právo nahliadať do spisu v\nzmysle § 23 správneho poriadku. Žalobkyňa síce v žalobe tvrdila, že jej manželovi ako splnomocnenému\nzástupcovi nebolo umožnené nahliadnuť do spisu v období od 03.03.2023 do 14.07.2024, avšak svoje\n\ntvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že zo strany správnych orgánov\ndošlo k odopretiu výkonu tohto procesného práva. Rovnako ani z administratívneho spisu nevyplýva\nexistencia žiadosti o nahliadnutie do spisu, ktorá by bola správnym orgánom zamietnutá, prípadne iného\npostupu správneho orgánu, ktorým by bolo žalobkyni alebo jej zástupcovi znemožnené oboznámiť sa s\nobsahom spisu. Súd preto ani tejto žalobnej námietke neprisvedčil.\n48. Súd z dôvodov uvedených v bodoch 40. až 42. rozsudku rozhodol o zrušení napadnutého\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie.\nSprávny súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v odvolacom konaní nepovažoval za potrebné v\nzáujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.\n49. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne sa zaoberať žiadosťou žalobkyne o\nudelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny. Žalovaný bude povinný oboznámiť žalobkyňu\nso všetkými podkladmi, z ktorých mieni pri rozhodovaní vychádzať, umožní jej vyjadriť sa k nim a\nnavrhnúť dôkazy. Súčasne bude povinný posúdiť požiadavku na vyššie uvedenie listín vzhľadom na\nobjektívnu nemožnosť jej zabezpečenia, so zohľadnením cieľov smernice Rady 2003/86/ES o práve\nna zlúčenie rodiny a požiadavku na vyššie overenie listín opätovne posúdiť so zohľadnením existencie\nmedzinárodnej zmluvy v súvislosti s § 126 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný bude zároveň\npovinný svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodniť, uviesť správnu úvahu, ktorou\nsa pri hodnotení skutkových okolností veci riadil a náležite sa vysporiadať so všetkými relevantnými\nnámietkami žalobkyne, ako aj s vykonanými dôkazmi.\n50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle zásady úspechu a v\nkonaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n51. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n3S/29/2025\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca\nodo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/98 z 22. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-22", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1"}], "citovane_v": []}