{"guid": "3ef94122-8f5b-4a3a-87e3-d7160f1d15b8:010953de-618b-49c8-85f4-0c9b90ec1b30", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101266.1", "spisova_znacka": "6S/81/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/81/2024 z 3. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. marca 2026, sp. zn. 6S/81/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101266.1", "identifikacne_cislo": "0724101266", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-03-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/211", "nazov": "Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (211/2006 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-57", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/1991/23#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/010953de-618b-49c8-85f4-0c9b90ec1b30", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101266.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101266.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101266.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/81/2024\n0724101266\n03. 03. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724101266.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: VIVID LEGAL,\ns. r. o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 36 807 915, právne zastúpený: EK Legal,\ns. r. o., so sídlom Černockého 13, 831 51 Bratislava, IČO: 47 386 371, proti žalovanému: Ministerstvo\nkultúry Slovenskej republiky, so sídlom Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nfiktívneho rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie č.\nSNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej\ngalérie č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadosťou zo dňa 10.01.2024 (ďalej len „žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo\ndňa 10.01.2024“) požiadal Slovenskú národnú galériu ako povinnú osobu o sprístupnenie informácii\npodľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode\ninformácií“). Žalobca vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 10.01.2024 konštatoval, že\nSlovenská národná galéria na základe zmluvy o úschove predmetov kultúrnej hodnoty, uzatvorenej\nmedzi A. B. a Slovenskou národnou galériou, zo dňa 02.06.2014, prevzala do úschovy umelecké diela\nvo výlučnom vlastníctve A. B., ktoré nadobudol od svojho otca C. B., autora umeleckých diel (ďalej\nlen „diela“). V nadväznosti na uvedenú skutočnosť si žalobca dovolil požiadať Slovenskú národnú\ngalériu o sprístupnenie informácií, či diala boli akýmkoľvek spôsobom prenechané, predané, vypožičané,\nodovzdané, či vydané z úschovy Slovenskej národnej galérie (i), na základe akého právneho titulu,\ndôvodu došlo k ich akémukoľvek prenechaniu, predaju, vypožičaniu, odovzdaniu, či vydaniu z úschovy\nSlovenskej národnej galérie (v súvislosti s týmto bodom žalobca požadoval taktiež kópiu predmetného\nprávneho titulu) (ii), ktorej fyzickej osobe alebo právnickej osobe boli diela akýmkoľvek spôsobom\nprenechané, predané, vypožičané, odovzdané, či vydané z úschovy Slovenskej národnej galérie (iii), a\nktoré konkrétne diela boli akýmkoľvek spôsobom prenechané, predané, požičané, odovzdané, či vydané\nz úschovy Slovenskej národnej galérie (iv). Požadované informácie žiadal žalobca sprístupniť písomne\nna ním udanú adresu alebo elektronicky do jeho elektronickej schránky, prípadne e-mailom na ním udanú\ne-mailovú adresu.\n\n2. Keďže Slovenská národná galéria na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa\n10.01.2024 nijako nereagovala, žalobca predpokladal, že dňa 25.01.2024 nastala fikcia rozhodnutia\no nesprístupnení ním požadovaných informácií. Na základe tejto skutočnosti podal žalobca odvolanie\nproti predmetnému fiktívnemu rozhodnutiu, a to dňa 06.02.2024 (ďalej len „odvolanie žalobcu zo dňa\n06.02.2024“). Zároveň medzičasom žalobca adresoval žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií\nzo dňa 31.01.2024 (ďalej len „žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024“), ktorá\nbola (až na dátum jej spísania) obsahovo identická zo žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií zo\ndňa 10.01.2024. Žalobca tak touto svojou žiadosťou o sprístupnenie informácií žiadal sprístupniť ten istý\nokruh informácií, aký žiadal sprístupniť svojou žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 10.01.2024.\n3. Následne po podaní odvolania žalobcu zo dňa 06.02.2024 Slovenská národná galéria adresovala\nžalobcovi list č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024 s tým, že podľa obsahu tohto listu\nten má byť odpoveďou na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024. Slovenská\nnárodná galéria predmetným listom oznámila žalobcovi, že u nej už neboli uschované žiadne diela C.\nB. na základe zmluvy o úschove zo dňa 02.06.2014. So synom C. B., t.j. s A. B., ako aj so všetkými\nostatnými oprávnenými osobami bola otázka úschovy vysporiadaná a ukončená. Slovenská národná\ngaléria ďalej uviedla, že v ostatnom bol prístup k informáciám obmedzený, a že nebola oprávnená\nžalobcovi poskytnúť ďalšie informácie.\n4. Proti vyššie uvedenému listu Slovenskej národnej galérie č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa\n05.03.2024 (ďalej len „rozhodnutie Slovenskej národnej galérie“) podal žalobca odvolanie zo dňa\n07.05.2024 (ďalej len „odvolanie žalobcu zo dňa 07.05.2024“). V tomto odvolaní žalobca konštatoval,\nže Slovenská národná galéria mu svojím rozhodnutím nesprístupnila požadované informácie, pričom\nzároveň poukázal na vady tohto rozhodnutia. Podľa žalobcu v rámci zákona o slobode informácií\nneexistovali pre poskytnutie požadovaných informácií žiadne legálne prekážky, a preto neexistoval\nžiaden dôvod pre ich nesprístupnenie žalobcovi.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.08.2024 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívneho\nrozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie č.\nSNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024 (ďalej len „fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní\nžalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie“) ako aj predmetného rozhodnutia Slovenskej\nnárodnej galérie a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca sa pritom domáhal aj priznania práva na\nnáhradu trov konania.\n6. Zákon o slobode informácií v § 3 ods. 1 vyjadroval základný princíp, na ktorom bol založený tento\nprávny predpis, a to princíp publicity verejnej správy, t.j. otvorenosti a transparentnosti. Uvedená právna\nnorma zároveň vyjadrovala skutočnosť, že všetci mali právny nárok na prístup ku všetkým informáciám,\nokrem tých, ktoré boli zákonom o slobode informácií alebo osobitným zákonom taxatívne a iba\nz nevyhnutných dôvodov vylúčené. Bolo preto možné mať za to, že v rámci zákona o slobode informácií\nneexistovali pre poskytnutie požadovaných informácií žiadne legálne prekážky a preto neexistoval dôvod\npre ich nesprístupnenie žalobcovi v celom rozsahu.\n7. Žalobcovi bolo možné požadované informácie sprístupniť v takej podobe, aby bolo rozhodnuté\nzákonne, aby nebolo zasiahnuté do jeho práv na slobodný prístup k informáciám a taktiež aby nebolo\nzasiahnuté ani do práv na ochranu osobnosti a osobných údajov fyzických osôb. V opačnom prípade\nby inštitút obmedzenia prístupu k informáciám bol povinnými osobami zneužívaný na neposkytnutie\nakýchkoľvek informácií, resp. takých informácií, ktoré by sa dotýkali osobnosti a súkromia ktorejkoľvek\nfyzickej osoby. K uvedenému konaniu by mohlo dochádzať bez toho, aby bola žiadosť vopred\nktoroukoľvek povinnou osobou spoľahlivo a správne posúdená pri zohľadnení eventuálnych možností,\nako poskytnúť informácie tak, aby nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov ktorejkoľvek\nosoby.\n8. Požadované informácie ani sčasti nespadali pod inštitút obmedzenia prístupu k informáciám, na\nzáklade ktorého bolo žalobcovi odmietnuté sprístupnenie predmetných informácií. Žalobca tak bol\n\nrozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených\nzáujmoch nesprístupnením požadovaných informácií, a teda jeho základné právo na informácie\nvyplývajúce z čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.\n9. Fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Slovenská národná galéria totiž zistený skutkový\nstav vo svojom rozhodnutí podriadila pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahovala, resp. sa\nnevzťahovala v uvedenom rozsahu. Slovenská národná galéria tak chybne vyložila právny inštitút\nobmedzenia prístupu k informáciám, v dôsledku čoho prišla k nesprávnym právnym záverom.\n10. Následkom nesprávneho právneho posúdenia veci bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu zo\nstrany príslušného orgánu verejnej správy. Vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nebolo\nvykonané náležité dokazovanie, pričom zároveň dôkazy boli nesprávne vyhodnotené. Tie následne\nvyústili do nesprávnych skutkových záverov žalovaného a Slovenskej národnej galérie.\n11. Fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej\ngalérie ako aj samotné rozhodnutie Slovenskej národnej galérie boli rozhodnutiami nezrozumiteľnými,\nkeďže všetky náležitosti neboli dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené. Tieto rozhodnutia boli\nnepreskúmateľné a boli aj nedostatočne odôvodnené, keďže nebolo zrejmé, aké úvahy viedli Slovenskú\nnárodnú galériu ako povinnú osobu pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci,\nčo v prípade rozhodnutia žalovaného vyplývalo už zo samotnej podstaty fiktívneho rozhodnutia.\nRozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie bolo\nrozhodnutím fiktívnym, a teda rozhodnutím nepreskúmateľným, keďže nebolo možné zistiť, ako bolo\nrozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve tak.\n12. Záverom žalobca navrhol, aby bola Slovenskej národnej galérii nariadená povinnosť poskytnúť mu\npožadované informácie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.11.2024 uviedol, že ako nadriadený druhostupňový\norgán verejnej správy nedisponoval žiadnou dokumentáciou k predmetnému správnemu konaniu.\nŽalovanému totiž nikdy nebolo postúpené zo strany Slovenskej národnej galérie ako orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa (ďalej len „prvostupňový orgán“) odvolanie voči žiadnemu rozhodnutiu, ktoré je\npredmetom žaloby žalobcu. To znamenalo, že žalovaný objektívne nemohol v predmetnej právnej veci\ndisponovať žiadnym vlastným administratívnym spisom a ani nedisponoval administratívnymi spismi\nprvostupňového orgánu. Žalovaný mal o predmete veci informácie výlučne len z dokumentácie, ktorá\nmu bola doručená správnym súdom v súvislosti s predmetným správnym súdnym konaním.\n14. Realizovanie hodnotiacich úsudkov na skutočnosti prezentované žalobou a jej prílohami zo\nstrany žalovaného nebolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti relevantné. Hodnotiace úsudky\nby zo strany žalovaného bolo vhodné realizovať výlučne vtedy, ak by v minulosti nejakým spôsobom\nparticipoval na predmetnej súdenej veci, t.j. len vtedy, ak by robil v predmetnej veci aspoň nejaké úkony.\nZo strany Slovenskej národnej galérie však žalovanému nikdy nebol doručený žiaden administratívny\nspisový materiál viažuci sa k predmetnej veci.\n15. Žalovaný namietal z už uvedených dôvodov nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže\nobjektívne nemohli byť hodnotené žiadne úkony žalovaného z dôvodu, že v sfére pôsobnosti\nžalovaného, vzhľadom na prezentované okolnosti, nemohlo dôjsť k žiadnym úkonom viažucim sa ku\nskutočnostiam opísaným v žalobe. V danom prípade žalovaný považoval za jedinú povinnú osobu\nvýlučne Slovenskú národnú galériu.\nIV.\nReplika žalobcu\n16. Žalobca v replike zo dňa 10.02.2025 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná.\n\n17. Žalobca v rámci predmetného správneho súdneho konania postupoval v súlade s platnými\npríslušnými právnymi predpismi. To znamená, že využil všetky opravné prostriedky, ktoré mal povinnosť\nvyužiť pred podaním žaloby.\n18. V zmysle relevantnej právnej úpravy mal byť žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol\no opravnom prostriedku, ak bola žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. V danom prípade\nbol jediným možným žalovaným subjektom práve žalovaný ako orgán verejnej správy, ktorý rozhodol\no opravnom prostriedku.\n19. V zmysle relevantnej právnej úpravy ustanovenej v zákone o slobode informácií sa odvolanie malo\npodať povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Odvolanie žalobcu bolo v danom\nprípade podané Slovenskej národnej galérii ako povinnej osobe. Vychádzalo sa totiž z predpokladu,\nže administratívny spis viedla povinná osoba, a že tá ho mala k dispozícii vzhľadom k tomu,\nže bolo možné vec vybaviť aj autoremedúrou v zmysle\n§ 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),\na to tak, že povinná osoba by odvolaniu v plnom rozsahu vyhovela. V rámci zvoleného postupu mala\npovinná osoba zákonnú lehotu 30 dní na vybavenie veci. Ak prvostupňový orgán nezistil dôvody na\nrozhodnutie autoremedúrou, bol povinný v lehote 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené,\npredložiť odvolanie odvolaciemu orgánu. Žalovaný bol nadriadeným orgánom verejnej správy, ktorý\nrozhodoval o opravnom prostriedku voči rozhodnutiam Slovenskej národnej galérie. Keďže žalobca\nneobdržal rozhodnutie žalovaného v zákonnej lehote, predpokladalo sa, že žalovaný odvolanie žalobcu\nzamietol, a že rozhodnutie Slovenskej národnej galérie potvrdil. Pasívna vecná legitimácia žalovaného\nvychádzala z právnej skutočnosti, že v danom prípade nastal predpoklad fikcie zamietavého rozhodnutia\nžalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Slovenskej národnej galérie.\n20. Žalobca pripustil, že mohla vzniknúť situácia, keď povinná osoba ako prvostupňový orgán\nnepostúpila odvolanie odvolaciemu orgánu. V takejto situácii však podľa rozsudku českého Najvyššieho\nsprávneho súdu nemôže byť žiadateľovi na ujmu, že prvostupňový orgán nepostúpil odvolanie\nodvolaciemu orgánu v lehote 30 dní. V záujme ochrany ústavného práva žiadateľa na slobodný prístup\nk informáciám a slobodný prístup k súdu vznikla po 45 dňoch od podania odvolania fikcia zamietavého\nrozhodnutia o odvolaní, a to aj napriek tomu, že odvolanie nebolo odvolaciemu orgánu doručené. V tomto\nsmere žalobca poukázal na rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1As/15/2008 zo dňa\n11.03.2008.\n21. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie žalovaného o tom, že nebol pasívne vecne legitimovaný, keďže\nmu nebolo postúpené odvolanie spolu so spisovým materiálom, bolo irelevantné. Žalobca navyše ani\nnemohol objektívne vedieť, či došlo alebo nedošlo k postúpeniu administratívneho spisu odvolaciemu\norgánu. Žalobca bol preto toho názoru, že ani tvrdenie žalovaného, že mu nebolo odvolanie žalobcu\nspolu s administratívnym spisom predložené v lehote, nič nemenilo na pasívnej vecnej legitimácii\nžalovaného ako orgánu verejnej správy príslušného rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu\nSlovenskej národnej galérie.\n22. Inštitút fikcie rozhodovania orgánov verejnej správy slúžil hlavne na ochranu práv žiadateľov\no sprístupnenie informácií (ďalej len „žiadateľ“), pretože bez tejto ochrany by odvolacie orgány ignorovali\nodvolania žiadateľov a vyhýbali by sa tak súdnemu prieskumu rozhodnutí. Aby bol zachovaný prístup\nžalobcu k súdnej ochrane poskytovanej v správnom súdnictve, bolo úplne nevyhnutné, aby mal žiadateľ\nmožnosť jednoznačne určiť, kedy nastala fikcia vydania rozhodnutia o jeho odvolaní. Žalobca v súlade\nso zásadou právnej istoty považoval fiktívne rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie o jeho odvolaní.\n23. Žalobca vnímal argumentáciu žalovaného len ako zbavovanie sa zodpovednosti, ktorú mu ukladal\npriamo zákon a ako snahu vyhnúť sa súdnemu prieskumu fiktívneho rozhodnutia žalovaného, či\nrozhodnutia Slovenskej národnej galérie. Argumentáciu žalovaného a súčasnú snahu o vyvinenie sa tak\nbolo možné považovať za účelovú a nesúladnú so zákonom.\nV.\nDuplika žalovaného\n\n24. Žalovaný v duplike zo dňa 03.03.2025 zotrval na argumentácii, ktorú správnemu súdu poskytol vo\nvyjadrení k žalobe zo dňa 05.11.2024.\n25. Žalovaný opakovane poukázal na to, že nedisponoval žiadnou dokumentáciou k predmetnému\nsprávnemu súdnemu konaniu, a že mu nikdy nebolo postúpené zo strany Slovenskej národnej galérie\nako prvostupňového orgánu odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré bolo predmetom žaloby. Žalovaný teda\nobjektívne nemohol v súdenej veci disponovať žiadnym vlastným administratívnym spisom a ani\nnedisponoval spismi prvostupňového orgánu.\n26. Poukaz žalobcu na rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1As/15/2008 zo dňa\n11.03.2008 bol irelevantný. Išlo totiž o rozsudok interpretujúci v zásade cudzí právny poriadok, ktorý\nbol oddelený od slovenského právneho poriadku už vyše 32 rokov, a ktorý už oplýval procesne inými\nprávnymi inštitútmi a aj rozdielnou judikatúrou súdov vyšších stupňov. Naviac domáhanie sa aplikácie\npredmetného rozsudku českého Najvyššieho správneho súdu bolo náznakom dôkaznej núdze žalobcu\nohľadne judikatúry súdov Slovenskej republiky, pretože žalobca by celkom zrejme použil analogickú\nslovenskú judikatúru, ak by existovala.\n27. Slovenské súdy, a to ako krajské súdy tak aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzali\nv predchádzajúcom období zo zásady, že odvolaciemu orgánu nebolo možné dať za vinu, ak\nprvostupňový orgán pochybil až v takej miere, že odvolaciemu orgánu vôbec nepredložil odvolanie spolu\ns príslušným administratívnym spisom. Slovenské súdy v takýchto prípadoch vychádzali z princípu,\nže je namieste postupovať voči prvostupňovému orgánu tak, že podľa konkrétnych okolností daného\nprípadu súd pod hrozbou príslušnej zákonnej sankcie uloží prvostupňovému orgánu príslušnú povinnosť\nna konanie, napr. povinnosť rozhodnúť vo veci, povinnosť postúpiť spis aj s odvolaním odvolaciemu\norgánu na rozhodnutie. Konštrukcia zákona o slobode informácií a správneho poriadku bola postavená\nna logickej postupnosti právnych skutočností, a to tak z hľadiska časového ako aj z hľadiska vecného.\n28. Pokiaľ zákon o slobode informácií ani správny poriadok ohľadom príslušných procesných ustanovení\nneprešli zásadnou novelizáciou právnych inštitútov, t.j. nezmenili sa v nich zásadne procesnoprávne\npravidlá, tak v takomto prípade by bez zmeny právnej normy nemalo dochádzať ani k zmene judikatúry.\nPokiaľ išlo o tú istú normu, súdnym rozhodnutím síce mohol byť nanovo vyjadrený jej obsah, avšak stále\nsa pritom muselo vychádzať z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza.\n29. Nebolo by v súlade so zákonom ani s ústavnými princípmi, ak by sa súdne rozhodnutie pokúsilo\nrozšíriť právo (vytvoriť právo, resp. doplniť legislatívu) tým, že vztiahne zákonnú domnienku vydania\nrozhodnutia, ktorým odvolací orgán odvolanie zamietne a napadnuté rozhodnutie potvrdí aj na iné\nprípady, než boli prípady explicitne ustanovené v § 57 ods. 2 správneho poriadku. Zákonná domnienka\nvydania rozhodnutia, ktorým odvolací orgán odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, mohla\nnastať len vtedy, ak reálne ešte predtým nastalo predloženie odvolania spolu so spisovým materiálom\nodvolaciemu orgánu, pretože iba takýto prípad bol explicitne predpokladaný zákonom.\n30. Ak spisový materiál spolu s odvolaním prvostupňový orgán vôbec nepredložil odvolaciemu orgánu,\nhoci to mal urobiť v zmysle § 57 ods. 2 správneho poriadku, na vec nebolo možné nazerať tak, že\nby mohol nastať zákonný predpoklad spočívajúci v tom, že odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým\nodvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ odvolací orgán nemal reálne k dispozícii\nodvolanie so spisovým materiálom, nemohla začať ani kvalifikovane plynúť lehota, v ktorej mal odvolací\norgán rozhodnúť, a preto v takomto prípade ani nemohla nastať zákonná domnienka, že odvolací orgán\nvydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n31. V žiadnom z predmetných zákonov nebola konštruovaná zákonná domnienka, že v prípade\nnečinnosti prvostupňového orgánu ohľadne predloženia odvolania so spisovým materiálom odvolaciemu\norgánu sa v nejakom momente považovalo odvolanie za doručené odvolaciemu orgánu, a že by preto\nmala aj na úrovni odvolacieho orgánu nastať zákonná domnienka vydania rozhodnutia, ktorým odvolací\norgán odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Duplicitne k tomu aj § 19 zákona o slobode\ninformácií v zásade vychádzal z rovnakého predpokladu, t.j. že k tomu, aby odvolaciemu orgánu začala\nreálne plynúť lehota na rozhodnutie, musí byť odvolanie reálne doručené odvolaciemu orgánu.\nVI.\n\nKonanie na správnom súde\n32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je\ndôvodná. Správny súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 03.03.2026.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n33. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n34. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa zavádza Listina základných práv\na slobôd, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n35. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré\nmajú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré\nnie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných\nstanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n36. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované\ninformácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom\nv spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n37. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti\nneposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala\nrozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade\npovažuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n38. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nmárneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,\nktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n39. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí\nžiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní\nrozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať\nrozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n40. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní\nod doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú\ninformáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú\ninformáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací\norgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť\no sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá\nsa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia\ntohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n41. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú\nsa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n42. Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom\nodvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka\nkonania.\n\n43. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\n44. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n45. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu\norgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov\nrýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n46. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo fiktívne rozhodnutie žalovaného\no odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie. Úlohou správneho súdu v nadväznosti\nna žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto\nrozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti\na zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky.\n47. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo\nveci žiadosti o sprístupnenie informácií, správny súd prvotne uvádza, že právo na informácie predstavuje\njeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť\ninformácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom\npatriacim každému jednotlivcovi.\n48. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná\nosoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon\no slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona\no slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby\npožadované informácie našla a žiadateľovi ich poskytla. Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom\nzverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky\nprocesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva,\nktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej\nmiere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia\npodanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.\n49. Zákon o slobode informácií upravuje viacero spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie\ninformácií, a to sprístupnenie informácií a vydanie rozhodnutia zápisom v spise (i), vydanie písomného\nnegatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (ii), „vydanie“ fiktívneho negatívneho rozhodnutia\no nesprístupnení informácií (iii) a odloženie žiadosti o sprístupnenie informácií (iv). S určitou mierou\nzjednodušenia možno teda konštatovať, že žiadosť o sprístupnenie informácií môže povinná osoba\n(odhliadnuc od možnosti jej odloženia) vybaviť buď sprístupnením požadovaných informácií (i), buď\nformou rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií (ii), a to či už skutočného (ii/a) alebo\nfiktívneho (ii/b).\n50. Samotný spôsob vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií podlieha prieskumu zákonnosti,\na to na základe opravného prostriedku, resp. prostriedku sui generis (t.j. protestu prokurátora).\nV právnej doktríne pritom nie je sporné, že žiadateľ má právo domáhať sa nielen preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií, ale tiež preskúmania zákonnosti\npostupu povinnej osoby, ktorým tá formálne sprístupnila požadované informácie (ďalej len „formálne\nsprístupnenie informácií“), a to uplatnením riadneho opravného prostriedku (napr. D., E.: Fikcia\nrozhodnutia o nesprístupnení informácie. Justičná revue, 2025, č. 3, s. 290 – 291, F., G., H., I. a kol.:\nZákon\no slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava: J. K. H., 2023, s. 439). Na ilustráciu možno\nv tomto smere spomenúť konštatovanie prezentované v právnej doktríne, v zmysle ktorého sa žiadateľ\nmôže domáhať prieskumu pozitívneho vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií, aj keď sa povinná\nosoba „tvári“, že žiadosti vyhovela, ale v skutočnosti konkrétne informácie nesprístupnila (F., G., H., I. a\n\nkol.: Zákon o slobodnom prístupe\nk informáciám. Bratislava: J. K. H., 2023, s. 434). Uvedenému\nprávu žiadateľa potom, v súlade s postulátmi materiálneho právneho štátu a princípmi dobrej správy,\nzodpovedá povinnosť príslušného orgánu verejnej správy vybaviť riadny opravný prostriedok smerujúci\nproti formálnemu sprístupneniu informácií.\n51. Žiadateľ teda, ako to už ostatne bolo uvedené, má právo domáhať sa preskúmania zákonnosti\nspôsobu vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií, vrátane rozhodnutia o nesprístupnení\npožadovaných informácií, a to na základe opravného prostriedku, resp. prostriedku sui generis (t.j.\nprotestu prokurátora). Uvedené platí samozrejme aj vo vzťahu k písomnému negatívnemu rozhodnutiu\no nesprístupnení informácií, a to bez ohľadu na to, či je predmetný individuálny správny akt formálne\noznačený ako rozhodnutie alebo má formálne podobu listu, ako aj voči fiktívnemu negatívnemu\nrozhodnutiu o nesprístupnení informácií.\n52. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že jedným so spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie\ninformácií je „vydanie“ fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Účelom tohto\ninštitútu je urgovanie sprístupnenia informácií, resp. urgovanie vydania faktického, t.j. skutočného,\npísomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/9/2021 zo dňa 22.07.2022). Obdobný účel v\nzásade plní fiktívne rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nesprístupnení\npožadovaných informácií, keď účelom tohto inštitútu je urgovanie vydania faktického, t.j. skutočného,\npísomného rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nesprístupnení\npožadovaných informácií.\n53. Zákon o slobode informácií teda výslovne upravuje inštitút fikcie rozhodnutia prvostupňového orgánu\nako aj rozhodnutia odvolacieho orgánu. Na druhej strane síce zákon o slobode informácií výslovne\nneupravuje fikciu úkonu prvostupňového orgánu, a to predloženia odvolania odvolaciemu orgánu, avšak\nv kontexte celého zákona o slobode informácií je zjavné, že konštrukciou fiktívnych rozhodnutí povinných\nsubjektov oboch stupňov má byť žiadateľ chránený proti nečinnosti povinných subjektov bez ohľadu\nna to, ktorý z orgánov verejnej správy sa nečinnosti dopustí, a bez ohľadu na to, z akých dôvodov\no žiadosti alebo riadnom opravnom prostriedku žiadateľa nerozhodne. Nevyhnutným predpokladom\ntejto konštrukcie fiktívnych rozhodnutí je predovšetkým stanovenie okamihu, kedy nastáva fikcia\nvydania rozhodnutia, a to či už prvostupňového orgánu alebo odvolacieho orgánu. V tejto súvislosti\npotom nemožno opomenúť, že právo na prístup k informáciám patrí medzi základné práva, ktoré je\nchránené Ústavou Slovenskej republiky ako aj Listinou základných práv a slobôd, a je mu poskytovaná\nzodpovedajúca procesná ochrana, ktorá je zabezpečená právom podať riadny opravný prostriedok ako\naj následným právom na prístup k súdu alebo teda právom na súdnu ochranu. Aby bol v danom prípade\nzachovaný prístup žiadateľa k súdnej ochrane poskytovanej v rámci správneho súdnictva, je celkom\nnevyhnutné, aby mal žiadateľ možnosť jednoznačne určiť, kedy nastala fikcia vydania rozhodnutia\no jeho riadnom opravnom prostriedku. Takýto nevyhnutný predpoklad zachovania prístupu žiadateľa\nk súdnej ochrane poskytovanej v rámci správneho súdnictva je potom zabezpečený práve konštrukciou\nfikcie predloženia odvolania odvolaciemu orgánu, a to márnym uplynutím lehoty na predloženie\ntohto opravného prostriedku odvolaciemu orgánu (ďalej len „fikcia predloženia odvolania odvolaciemu\norgánu“). Tento záver ostatne reflektuje skutočnosť, že hodnota informácií je daná včasnosťou ich\nposkytnutia, a že o efektívnom práve na informácie možno hovoriť len vtedy, ak tie sú poskytované bez\nzbytočných prieťahov a v primeranej lehote.\n54. Na zdôraznenie správnosti vyššie uvedeného záveru o fikcii predloženia odvolania odvolaciemu\norgánu správny súd poukazuje na právnu vec, v ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024, pričom z odôvodnenia uvedeného\nrozsudku vyplýva, že príslušný odvolací orgán taktiež o podanom odvolaní nevedel, napriek tomu\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že k vydaniu fiktívneho rozhodnutia\no riadnom opravnom prostriedku v danej právnej veci došlo. Správny súd v tomto smere osobitne\npoukazuje na konštatovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, že neopomenul, že\n„sťažovateľ o podanej žiadosti a ani odvolaní nevedel, ale prisvedčiť argumentácii sťažovateľa v tejto\nsúvislosti je možné iba vo faktickej, a nie právnej rovine“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024, ods. 45).\n\n55. Na vyššie uvedenom závere o fikcii predloženia odvolania odvolaciemu orgánu nemôže nič zmeniť\nani právna úprava, v zmysle ktorej odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo\nodvolanie doručené (§ 19 ods. 2 druhá veta zákona o slobode informácií). Účelom tejto právnej úpravy,\nustanovenej novelou zákona o slobode informácií, totiž je „iba“ zabezpečenie informovanosti žiadateľa\no postúpení odvolania odvolaciemu orgánu a tiež o dátume, od ktorého odvolaciemu orgánu plynie\nlehota na rozhodnutie o odvolaní, a nie zhoršenie právneho rámca postavenia žiadateľa, ku ktorému\nby nepochybne došlo, ak by sa nemala uplatňovať fikcia predloženia odvolania odvolaciemu orgánu,\na ak by sa teda žiadateľ musel v prípadoch, keď povinná osoba v zákonnej lehote nepredloží odvolanie\nodvolaciemu orgánu, domáhať odstránenia nečinnosti povinnej osoby. Pokiaľ by sa nemala uplatňovať\nfikcia predloženia odvolania odvolaciemu orgánu, je zrejmé, že žiadateľ by musel v prípade nečinnosti\npovinnej osoby vo vzťahu k jeho odvolaniu robiť vo veci svojej žiadosti o sprístupnenie informácií a s tým\nsúvisiaceho odvolania ďalšie podanie, ktorým by sa musel domáhať odstránenia tejto nečinnosti povinnej\nosoby, pričom by zároveň musel čakať na vybavenie tohto svojho ďalšieho podania s tým, že až v prípade\npozitívneho vyhodnotenia tohto jeho ďalšieho podania by sa pokračovalo vo vybavovaní jeho odvolania.\nJe tak zrejmé, že proces vybavovania žiadosti o sprístupnenie informácií by sa pri akceptovaní výkladu\nrelevantnej právnej úpravy prezentovanej žalovaným mohol neprimerane predlžovať. Inými slovami,\npri akceptovaní výkladu relevantnej právnej úpravy prezentovanej žalovaným by povinná osoba mohla\nodďaľovať sprístupnenie požadovaných informácií, resp. odďaľovať ukončenie konania vo veci žiadosti\no sprístupnenie informácií nepredložením odvolania odvolaciemu orgánu v zákonnej lehote, čo rozhodne\nnezodpovedá požiadavke včasnosti sprístupnenia informácií ako jedného zo základných predpokladov\nefektívneho práva na informácie.\n56. Správny súd v nadväznosti na svoj záver, že účelom právnej normy, v zmysle ktorej odvolací orgán\nupovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené (§ 19 ods. 2 druhá veta zákona\no slobode informácií), je „iba“ zabezpečenie informovanosti žiadateľa o určitých skutočnostiach, uvádza,\nže k postúpeniu odvolania môže dôjsť aj pred uplynutím lehoty podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku.\nJe preto dôležité žiadateľa informovať o presnom dátume doručenia odvolania odvolaciemu orgánu.\nInformácia o tom, že odvolanie bolo doručené odvolaciemu orgánu, ako aj informácia o tom, kedy sa\ntak stalo, má pritom zásadný význam pre žiadateľa, a to napríklad v súvislosti s uplatňovaním práva na\nprístup k súdu alebo teda práva na súdnu ochranu v súvislosti s realizovaním práva na informácie.\n57. Správny súd v nadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v § 19 ods. 2 zákona o slobode\ninformácií a § 57 ods. 2 správneho poriadku pre úplnosť dodáva, že tieto právne normy nie je možné\nvykladať uplatnením výlučne jazykového výkladu. Jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie\nsa k aplikovanej právnej norme a je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu,\nk čomu slúžia aj ďalšie postupy ako napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis.\nZmysel právnej normy pritom nie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho\nsystému. Preto je potrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte\ns inými normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí,\nči celého právneho systému (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž\n36/2006 zo dňa 15.2.2007). Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho\npredpisu. Tejto požiadavke zodpovedá vyššie prezentovaný výklad právnej úpravy ustanovenej v § 19\nods. 2 zákona o slobode informácií a § 57 ods. 2 správneho poriadku.\n58. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú právnu vec.\n59. Správny súd z administratívneho spisu v spojení so súdnym spisom zistil, že žalobca požiadal\nSlovenskú národnú galériu o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, a že na\nžiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024 odpovedala Slovenská národná galéria\nsvojím listom č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024, ktorý bol vo svojej materiálnej\npodstate rozhodnutím o nesprístupnení požadovaných informácií, keďže Slovenská národná galéria ním\nžalobcovi oznámila, že mu v podstatnej časti požadované informácie nesprístupní. Toto rozhodnutie\nSlovenskej národnej galérie pritom neobsahovalo náležitosti rozhodnutia vyžadované v § 47 ods. 1\nsprávneho poriadku, keď neobsahovalo ani poučenie o odvolaní a o lehote na podanie odvolania. Proti\npredmetnému rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie podal žalobca odvolanie zo dňa 07.05.2024,\na to dňa 09.05.2024, a teda (v intenciách § 54 ods. 3 správneho poriadku) včas, pričom o tomto\n\nodvolaní v lehote stanovenej v zákone o slobode informácií žalovaný nerozhodol a nerozhodla o ňom\nani Slovenská národná galéria v rámci prípadnej autoremedúry.\n60. To, že o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie žalovaný nerozhodol, je\nzrejmé z jeho vyjadrení predložených správnemu súdu v priebehu tohto správneho súdneho konania.\nŽalovaný totiž vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nedisponuje žiadnou dokumentáciou k predmetnému\nsprávnemu konaniu, a že o predmete veci má informácie výlučne len z dokumentácie, ktorá mu bola\ndoručená správnym súdom v súvislosti s vedeným súdnym konaním. V duplike potom žalovaný uviedol,\nže mu nikdy nebolo postúpené zo strany Slovenskej národnej galérie ako prvostupňového orgánu\nodvolanie voči žiadnemu rozhodnutiu, ktoré je predmetom žaloby.\n61. To, že o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie nerozhodla ani Slovenská\nnárodná galéria v rámci prípadnej autoremedúry, je zrejmé z toho, že správny súd opakovane vyzýval\nSlovenskú národnú galériu na predloženie administratívneho spisu, pričom Slovenská národná galéria\nv nadväznosti na výzvy správneho súdu predložila administratívny spis č. SNG-188/2024-11, ktorého\nsúčasťou však nie je rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie,\nktorým by Slovenská národná galéria v rámci prípadnej autoremedúry o tomto odvolaní rozhodla.\n62. Keďže žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie v lehote\nstanovenej v zákone o slobode informácií nerozhodol, pričom o tomto odvolaní žalobcu v lehote\nstanovenej v zákone o slobode informácií nerozhodla ani Slovenská národná galéria v rámci prípadnej\nautoremedúry, má sa za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu proti\nrozhodnutiu Slovenskej národnej galérie zamietol. Fiktívne rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku\npodanom proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií požadovaných v právnom režime zákona\no slobode informácií je pritom potrebné zrušiť ako rozhodnutie nezákonné, keďže takéto rozhodnutie\nje z povahy veci nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadne odôvodnenie (porovnaj napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/6/2022 zo dňa 30.05.2023, ods. 22).\n63. Správny súd neopomína, že žalovaný podľa vlastného vyjadrenia nemal vedomosť o žiadosti žalobcu\no sprístupnenie informácií zo dňa 10.01.2024, resp. zo dňa 31.01.2024\na ani o podanom odvolaní\nžalobcu zo dňa 07.05.2024. Prisvedčiť argumentácii žalovaného v tomto smere však možno iba v rovine\nfaktickej, ale nie v rovine právnej. Konanie Slovenskej národnej galérie nie je možné pripísať na ťarchu\nžalobcovi. Postup Slovenskej národnej galérie ako povinnej osoby v zmysle zákona o slobode informácií\nnemôže viesť k odmietnutiu práva na informácie, resp. k odmietnutiu spravodlivosti.\n64. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobná námietka, podľa ktorej\n„Rozhodnutie Žalovaného je rozhodnutím fiktívnym, a teda rozhodnutím nepreskúmateľným, nakoľko\nnie je možné zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve tak,\nzároveň bez náležitého odôvodnenia a dostatku dôkazov“, bola dôvodná.\n65. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v predmetnej právnej veci nebol pasívne vecne legitimovaným\nsubjektom, táto nebola dôvodná. Žalobca totiž podal voči rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie\nodvolanie, pričom v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci (s prihliadnutím\nk vyššie správnym súdom uvedenému výkladu relevantnej právnej úpravy) nastúpila fikcia rozhodnutia\nžalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie. Vzhľadom k tejto\nskutočnosti žalovaný bol v predmetnej právnej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom.\n66. Vo väzbe na námietku žalovaného, že slovenské súdy vychádzali v predchádzajúcom období zo\nzásady, že odvolaciemu orgánu nebolo možné dať za vinu, ak prvostupňový orgán pochybil až v takej\nmiere, že odvolaciemu orgánu vôbec nepredložil odvolanie spolu s príslušným administratívnym spisom,\nsprávny súd opätovne poukazuje na právnu vec, v ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024, pričom správny súd podporne poukazuje\naj na súvisiaci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 135/2021-76 zo dňa 30.11.2022, ods. 11\na ods. 49. Akokoľvek si správny súd uvedomuje skutkové a právne rozdiely medzi touto preskúmavanou\nprávnou vecou a uvedenou právnou vecou, nemôže prehliadnuť, že v uvedenej právnej veci Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že fikcia rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku\nnastúpila, napriek tomu, že príslušný odvolací orgán o podanom riadnom opravnom prostriedku nevedel.\nSprávny súd nevzhliadol žiadny relevantný dôvod na to, aby záver Najvyššieho správneho súdu\n\nSlovenskej republiky, prezentovaný v jeho aktuálnej rozhodovacej praxi, o možnosti nastúpenia fikcie\nrozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku v situácii, kedy príslušný odvolací orgán o podanom\nodvolaní nevedel, neaplikoval v tejto preskúmavanej právnej veci.\n67. Vo väzbe na námietku žalovaného, že poukaz žalobcu na rozsudok českého Najvyššieho správneho\nsúdu sp. zn. 1As/15/2008 zo dňa 11.03.2008 bol irelevantný, správny súd uvádza, že záver prezentovaný\nčeským Najvyšším správnym súdom v uvedenom rozsudku je implicitne obsiahnutý aj v rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024. Odhliadnuc\nod tejto skutočnosti správny súd posudzujúc argumentáciu českého Najvyššieho správneho súdu\ntýkajúcu sa fikcie predloženia odvolania odvolaciemu orgánu nevzhliadol žiadny dôvod, kvôli ktorému\nby túto argumentáciu nebolo možné aprobovať v podmienkach slovenského právneho poriadku.\n68. Vo väzbe na námietku, resp. vyjadrenie žalovaného, že objektívne nemôže v súdenej veci disponovať\nvlastným administratívnym spisom a nedisponuje ani spismi prvostupňového orgánu, a vo väzbe na\nvyjadrenie žalovaného, že nedisponuje účinnými zákonnými donucovacími opatreniami, ktoré by mu\numožňovali vynútiť si od Slovenskej národnej galérie administratívne spisy, správny súd uvádza, že\nvýzvami zo dňa 02.10.2025, zo dňa 06.11.2025, zo dňa 15.12.2025 a zo dňa 09.01.2026 vyzval\nSlovenskú národnú galériu na predloženie administratívneho spisu, resp. konkrétnych písomností\nuvádzaných žalobcom. Slovenská národná galéria v nadväznosti na tieto výzvy predložila žiadosť\nžalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 10.01.2024 a doručenku k tejto žiadosti, odvolanie žalobcu\nzo dňa 06.02.2024, svoj list č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024, odvolanie žalobcu\nzo dňa 07.05.2024 a obálku k tomuto odvolaniu a tiež spisový obal k spisu č. SNG-188/2024-11.\nSlovenská národná galéria žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024 správnemu\nsúdu nepredložila, napriek tomu, že na predloženie tejto žiadosti bola výslovne vyzvaná výzvou\nsprávneho súdu zo dňa 15.12.2025 a zo dňa 09.01.2026. Správny súd v skutkových a právnych\nokolnostiach preskúmavanej právnej veci nepovažoval za potrebné ďalej opätovne vyzývať Slovenskú\nnárodnú galériu na predloženie žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024, keď\nnebolo sporné, že žalobca adresoval Slovenskej národnej galérii žiadosť o sprístupnenie informácií zo\ndňa 31.01.2024, pričom túto žiadosť realizoval v právnom režime zákona o slobode informácií. V tomto\nsmere správny súd poukazuje na obsah listu Slovenskej národnej galérii č. SNG-135/2024-11-486/2024\nzo dňa 05.03.2024, z ktorého uvedené skutočnosti aj vyplývajú. Z predmetného listu Slovenskej národnej\ngalérie teda vyplýva, že žalobca adresoval Slovenskej národnej galérii žiadosť o sprístupnenie informácií\nzo dňa 31.01.2024, a že túto žiadosť realizoval v právnom režime zákona o slobode informácií. V tejto\nsúvislosti je potrebné zdôrazniť, že nemôže byť na ťarchu žiadateľa, či a ak áno, v akej podobe vedie\npovinná osoba administratívny spis vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií.\n69. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru, že napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní\nžalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie je nepreskúmateľné, a preto ho postupom podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Keďže správny súd\npristúpil k zrušeniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej\nnárodnej galérie pre jeho nepreskúmateľnosť, nepovažoval za účelné preskúmavať (a prípadne aj rušiť)\nrozhodnutie Slovenskej národnej galérie, keď žalovaný doposiaľ neprezentoval vo vzťahu k rozhodnutiu\nSlovenskej národnej galérie žiadny vlastný právny názor.\n70. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v\ntomto rozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu v intenciách\nprávneho názoru správneho súdu vyjadreného v tomto rozsudku a svoje rozhodnutie zrozumiteľne\na v dostatočnom rozsahu odôvodniť.\n71. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby správny súd uložil Slovenskej národnej galérii povinnosť sprístupniť\nmu požadované informácie, správny súd tomuto návrhu nevyhovel. Nie je sporné, že správny súd môže\nuložiť povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadované informácie. Takýto postup by mal byť ale skôr\nvýnimočný, keď o žiadosti o sprístupnenie informácií realizovanej v právnom režime zákona o slobode\ninformácií majú rozhodovať zásadne povinné osoby. Úlohou správneho súdu je potom v nadväznosti\nna správnu žalobu primárne prieskum rozhodnutia a postupu prvostupňového orgánu ako povinnej\nosoby a odvolacieho orgánu. V súčasnom štádiu veci, kedy žalovaný neprezentoval vôbec žiadnu\n\nprávnu argumentáciu k žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024, by bolo uloženie\nžalobcom požadovanej povinnosti Slovenskej národnej galérii predčasné.\n72. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n73. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "6b778deb-bf23-4de7-ac47-db119f3f5718:388338e9-e0f2-465e-a3b8-5ee0d26b70ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1021201013.1", "spisova_znacka": "8Svk/4/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/4/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1021201013.1"}], "citovane_v": []}