Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Sas/29/2024 z 22. 4. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. apríla 2026, sp. zn. 13Sas/29/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101161.1
Správny súd v Bratislave | 13Sas/29/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101161.1 | 2026-04-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 167 ods. 1 SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 60 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z., § 255 ods. 5 zákona č. 174/2008 Z. z., § 274 zákona č. 174/2008 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce224ab3-e809-4f44-aa37-c67f21a93b96
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101161.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
13Sas/29/2024
0724101161
22. 04. 2026
JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101161.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, A., zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová
35, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
18.07.2024, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 18.07.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II.
Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2024 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietla žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nárok na starobný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.
2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) generálny
riaditeľ žalovanej zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 65, § 60 ods. 2 a § 255 ods.
5 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 07.11.2023.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že z administratívneho spisu vyplýva, že
žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava dňa 24.01.2024 žalobca požiadal o
priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 24.01.2024. Ďalej uviedla, že v odvolacom
konaní bolo doplnené dokazovanie za účelom správneho zhodnotenia doby štúdia žalobcu. Listom
zo dňa 02.05.2024, doručeným Sociálnej poisťovni, ústrediu dňa 03.05.2024 žalobca doložil úradne
overenú fotokópiu vysvedčenia z 9. ročníka zo E. F. G. H. I. v školskom roku 1975/1976. Na
základe uvedeného bol opätovne posúdený jeho nárok na starobný dôchodok, nakoľko bolo zistené,
že za obdobie od 01.09.1975 do 31.12.1976 mu nebola zhodnotená doba štúdia. Dôchodkový vek
žalobca dosiahol dovŕšením 63 rokov veku, dňom 23.09.2023. Ku dňu 23.09.2023 žalobca získal 3
746 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 10 rokov a 96 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá.
Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2023, č. I./XXXX-XX bol
žalobcovi podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) a § 58, v súlade s § 81 ods. 3
písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2023. Na nárok
na výsluhový dôchodok a stanovenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby
od 01.10.1979 do 29.02.1980 a doba služobného pomeru od 01.03.1980 do 30.11.1989 a od 01.04.1999
do 30.06.2003. Na nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy mu bolo zhodnotené obdobie doby
služby v počte 34 rokov a 160 dní, z toho v I. a II. kategórii funkcií 10 rokov a 339 dní. Žalovaná ďalej
uviedla, že zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274
zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií
a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok
alebo výsluhový dôchodok. Týmto poistencom je pri určení výšky starobného dôchodku potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku, a až po
takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128.
3. Podľa žalovanej ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 23.09.2023, žalobca bez doby služby
získal 3 746 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 10 rokov a 96 dní, preto nespĺňa podmienky nároku
na starobný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, ani po dodatočnom zhodnotení obdobia
od 01.09.1975 do 31.08.1976, preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok opätovne zamietnutá. Ďalej
žalovaná uviedla, že keďže žalobca v období trvania služobného pomeru získal dobu služby v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový dôchodok
mu bol aj priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba zhodnotená
pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na
starobný dôchodok. Z tohto dôvodu obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa
§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobím dôchodkového poistenia, a teda ho
nemožno hodnotiť duplicitne, aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Bolo zhodnotené
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z.

II.
Žaloba
4. Správnou žalobou zo dňa 30.07.2024, doručenou súdu toho istého dňa, sa žalobca domáhal
prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 18.07.2024. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila.
Uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku, pre ktorý bola zhodnotená doba 34 rokov a 160 dní.
Žalovaná podľa neho nerešpektovala ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého pri
výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku (resp. obdobnej dávky) je potrebné
do celkovej doby poistenia započítať aj doby poistenia zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku
a v nich dosiahnuté zárobky a následne vykonať teoretické krátenie. Tento ustálený právny názor
Najvyššieho súdu SR nie je viazaný len na prípady, keď policajt získal zamestnanie (dobu služby) v
I. a/alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo 20/2005 z 30.05.2006, 7So/138/2011 z 15.08.2011,
9So/127/2015 z 26.04.2017 a viaceré ďalšie. Žalobca ďalej uviedol, že má nárok na výpočet starobného
dôchodku v súlade s Medzinárodným dohovorom č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, čl. 33 ods. 2 (výpočet teoretického starobného dôchodku z celej doby poistenia a jeho následné
krátenie). Žalovaná odmieta rešpektovať ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR pri priznávaní
starobného dôchodku poberateľom výsluhového dôchodku a vôbec sa nezaoberala ani možnosťou
použitia ustanovení Medzinárodného Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach. Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené a nesprávne.

III.
Vyjadrenia účastníkov konania
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.03.2025 uviedla, že námietky žalobcu považuje za
nedôvodné, a že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu vo veci starobného
dôchodku uvedeného v napadnutom rozhodnutí, nakoľko žalobca v správnej žalobe neuvádza žiadne
nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané. Žalovaná sa pridržala skutkových
a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvala na jeho správnosti, ako aj na
správnosti prvostupňového rozhodnutia. Žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Vo vyjadrení zo dňa 25.07.2025 žalobca opätovne poukázal na ustálenú judikatúru súdov v obdobných
veciach.
IV.
Konanie na správnom súde
7. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými
bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná.
8. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 22.04.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov
nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo
zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
V.
Právne posúdenie
9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
12. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
13. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
15. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

16. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, rok dôchodkového poistenia je 365 dní
dôchodkového poistenia.
17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
18. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak
tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.
20. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
21. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
18.07.2024, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok. Podstata námietok žalobcu spočívala v tom, že mu na účely nároku na starobný dôchodok
nebola zhodnotená doba poistenia v osobitnom systému poistenie, ktorá mu bola zhodnotená na
výsluhový dôchodok.
22. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou, spísanou dňa 24.01.2024, požiadal
o priznanie starobného dôchodku od 24.01.2024. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva,
že žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, teda ku dňu 23.09.2023, získal 3 746 dní, teda 10
rokov a 96 dní dôchodkového poistenia. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
20.10.2023, č. I./XXXX-XX bol žalobcovi podľa § 143aa, písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm.
a) a § 58, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový
dôchodok od 01.07.2023 v sume 1.267,73 eur mesačne a súčasne bol podľa § 68 ods. 2 a ods. 16
zvýšený na sumu 1.417,33 eur mesačne. Na nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy mu bola
zhodnotená doba trvania služobného pomeru 34 rokov a 160 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi
nebola pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená
doba trvania služobného pomeru v rozsahu 34 rokov a 160 dní, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový
dôchodok priznaný mu od 01.07.2023. Žalovaná mu zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia
v rozsahu 10 rokov a 96 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
23. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd
poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 z 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého
„primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či
poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného
systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“
24. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej
pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku
žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pre zodpovedanie
žalobných námietok správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach,
ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax.
25. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj
osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,

pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje
nárok na starobný dôchodok.
26. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu
poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho
zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu
poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č.
328/2002 Z. z. neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu
poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových
dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia,
ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
27. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2011 publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku
podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie
výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre
zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného
dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj
doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku
možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne
o sumu výsluhového dôchodku.
28. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na § 274 zákona
o sociálnom poistení je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že právny názor NS SR je použiteľný
len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie.
Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR
konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie
funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje
záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená
do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti
na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch.
29. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju
argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,
ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom
systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I.
alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady,
kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..“
30. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na § 274
zákona o sociálnom poistení ) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím
dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení
a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a
určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v
rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku
primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia,

je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie
dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového
poistenia poistenca.
31. Výklad a aplikácia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona o sociálnom poistení žalovanou a jej
záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže byť žalobcovi
zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, t. j. zo všeobecného
systému sociálneho poistenia, sú nesprávne. Výkladom uvedených ustanovení zákona o sociálnom
poistení (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane
k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R
55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, policajta) nebolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona o
sociálnom poistení.
32. Zo záverov rozhodnutí NS SR, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný
dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, mu žalovaná mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie
získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby
dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení
celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy
starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného
dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za
ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku
plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už
zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom
vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou
starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré
bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného
dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.
33. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na
starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby
jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za
následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa
čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky
dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil
dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný
dôchodok a následného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať
aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky
a až po takom určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej
dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pri
rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia
získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
34. V ďalšom konaní žalovaná opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, pričom
zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu získané do vzniku nároku na starobný dôchodok
a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, ak by celé obdobie
dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej
„teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných,
dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej
dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok, túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej

dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa §
191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie
v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového
správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť
aj prvostupňové rozhodnutie, čo ani žalobca nežiadal. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym
názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní
viazaný.
36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.