Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sas/24/2024 z 31. 7. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 31. júla 2026, sp. zn. 14Sas/24/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100825.1
Správny súd v Bratislave | 14Sas/24/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100825.1 | 2026-07-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 SSP, § 2 ods. 2 SSP, § 120 SSP, § 178 ods. 1 SSP, § 199 ods. 1 SSP, § 202 ods. 2 SSP, § 203 ods. 1 SSP, § 65 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z., § 218 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z., § 255 zákona č. 174/2008 Z. z., § 274 zákona č. 174/2008 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fd89b62-8406-4a82-bb89-ef889fa740ca
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100825.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
14Sas/24/2024
0724100825
31. 07. 2026
Mgr. Pavel Ištók
ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100825.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom
Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10,
Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č XXX XXX XXXX X
zo dňa 15.05.2024, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 15.05.2024 spolu s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2024
z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2024 podľa
ustanovení § 112, § 65, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení alebo ZSP) zamietla žiadosť žalobkyne
o prepočítanie sumy starobného dôchodku dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu prvého stupňa podala
žalobkyňa odvolanie.
2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní vydal podľa §
218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Základným argumentom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol právny záver žalovanej že
zhodnotiť obdobie služobného pomeru pre určenie starobného dôchodku nie je možné, nakoľko
žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok a výkon zamestnania colníka nebol zaradený do
zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Obdobie ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok a tento
bol žalobkyni aj priznaný podľa § 60 ods. 2 ZSP a § 255 ods. 5. Zs.p. sa pre nárok na výsluhový dôchodok
nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Žalobkyňa teda
nesplnila podmienku potrebnej doby zamestnania na vznik nároku na starobný dôchodok a jej žiadosť
o starobný dôchodok bola preto zamietnutá.
II. Žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika

4. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa v žalobe uviedla že celková doba poistenia nemôže byť u výsluhových dôchodcov
posudzovaná odlišne. Právne posúdenie veci žalovaný je v rozpore s § 66 ods. 1 ZSP. V dôsledku
nesprávneho postupu bol žalobkyni nesprávne určený osobný mzdový bod a aj priemerný osobný
mzdový body a tým pádom aj nesprávne určenie výšky starobného dôchodku. Žalobkyňa preukázala
splnenie zákonných podmienok na priznanie starobného dôchodku. Dosiahla dôchodkový vek, ktorý v jej
prípade je 61 rokov a 6 mesiacov. Dôchodkovo bola poistená 46 rokov a 341 dní. Žalobkyňa poukázala
na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, s tým, že
sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí. .
7. Žalobkyňa v podanej replike dala do pozornosti súdu dlhodobo odmietavý postoj žalovanej
k rozhodovacej činnosti NS SR, na čo poukázala už ja v žalobe. s tým že zaradenie do I. alebo II.
kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u výsluhových
dôchodcov nezaradených v týchto kategóriách posudzuje odlišne.
8. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.
III. Relevantná právna úprava
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
12. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
16. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
17. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

18. Podľa § 60 ods. 1, 2, 3, 6, 7 a 10 ZSP (1) obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného
dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na
dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa
považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2
alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej
50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa
a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj
obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu. (3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a
profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok,
vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok
alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. (6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal
vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. (7) Ak má poistenec v tom istom
období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.
(10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
19. Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZSP (1) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a,
ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie
dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa
určí podľa prílohy č. 3b.
20. Podľa § 218 ods. 1 a 2 ZSP (1) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.
Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 5 ZSP (1) za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie
a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak
tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od
1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. (5)
Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho
vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny
vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 274 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa
zachovávajú.
23. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 19. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
24. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
25. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
26. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov
prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na
Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená
náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sas a následne v dôsledku personálnej zmeny
obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. 11. 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského
oddelenia 20Sas.
27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134
ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
28. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o prepočítanie sumy
starobného dôchodku.
29. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 25.05.2022
a k tomuto dňu získala 19 rokov a 29 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom
systéme sociálneho zabezpečenia. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že podľa
potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 26.02.2004 bola žalobkyna od 01.10.1995 do 16.12.2023
v služobnom pomere colníka (celková doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok bola 27 rokov
a 279 dní). Taktiež nebolo sporným že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 22.02.2024 bol
žalobkyni priznaný od 13.12.2023 výsluhový dôchodok. Doba služobného pomeru žalobkyne nebola
zaradená do I. alebo II. kategórie.
30. Spornou bola otázka započítania, resp. nezapočítania uvedenej doby, zhodnotenej pre účely
výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobkyne na
starobný dôchodok v zmysle § 65 ods. 1 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa namietala, že
rozhodnutie žalovanej i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku nebola zohľadnená doba
zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na
starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že obdobie
profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. a II. kategórie funkcií, a preto nebolo možné
aplikovať § 274 Zákona o sociálnom poistení ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
31. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely
zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal
v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a v súlade s Ústavou SR opakovane Najvyšší súd
SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia napr. pod č. 55 v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna
problematika, ako je tomu v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR vyplynulo, že: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia
považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku
v primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je
potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu.
Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o
sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (uvedené sa vzťahuje aj na výsluhový
dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní čiastočne
funkciu starobného dôchodku).“ Obdobný právny názor Najvyšší súd SR vyslovil napr. aj v rozhodnutí
sp. zn. 9So/78/2015 v zmysle ktorého „Správne je tvrdenie krajského súdu, že Najvyšší súd Slovenskej

republiky opakovane vo svojej praxi konštatoval vo svojom rozhodnutí 9So 132/2009 zo dňa 28.4.2010,
že výsluhový príspevok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia a považovaný za výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,
primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať
aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky.
Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v
pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku,
považovaného za výsluhový dôchodok. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí
4So/189/2008 zo dňa 29.5.2008 zaujal stanovisko, že úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002
Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok ako dávku považovanú za starobný dôchodok z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia až do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení.
32. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl.
19 a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a teda je nutné pri
stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu,
považovaného za výsluhový dôchodok.“
33. Z vyššie citovanej judikatúry vyplýva záver, že pre posúdenie vzniku nároku žalobkyne na starobný
dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu
dôchodkového poistenia žalobkyne, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom
aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového
poistenia aj v osobitnom, aj vo všeobecnom systéme. Z takto určenej sumy starobného dôchodku
je však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku,
ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za
ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku
plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už
zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom
vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou
starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu,
ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Táto sa kráti najviac vo výške výsluhovej
dávky. Argumentácia žalovaného uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorej ak
zamestnanie v služobnom pomere colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné
aplikovať § 274 Zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je irelevantná, nakoľko
výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku,
ale netýka sa vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 Zákona o sociálnom
poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia určujúci.
34. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn.
9So/176/2015) týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu
dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy
dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia o sumu zodpovedajúcu
zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2
zák. č. 328/2002 Z.z. označuje aj „colník“.
35. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2013)
zdôraznil, že nielen orgán verejnej správy ale aj prvostupňový súd je pri súdnom prieskume napadnutých
rozhodnutí povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu
oficiality jeho činnosti, pretože tieto právne názory sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR analogicky
záväzné nielen pre adresáta, t. j. správny orgán, ale aj pre konajúci súd. Pokiaľ žalovaná i prvostupňový
orgán verejnej správy vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda
záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca,

ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným
určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich
rozhodnutia považovať za zákonné.
36. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že orgány verejnej
správy nepostupovali v súlade so zákonom pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku a žalobkyni
vylúčili obdobie dôchodkového poistenia ktoré získala v osobitnom systéme sociálneho poistenia,
čo malo to za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky
dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil
dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy teda vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich správny súd zrušil podľa §
191 ods. 1 písm. c/ SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu
verejnej správy (§ 191 ods. 4 SSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
37. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi nárok žalobkyne na
prepočítanie starobného dôchodku podľa § 65 a nasl. Zákona o sociálnom poistení a v súlade s
vyššie citovanou ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom je v zmysle § 191 ods. 6 SSP v
ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom. Prvostupňový orgán verejnej
správy bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie
zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy
38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia
a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).