Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18Sas/17/2024 z 25. 8. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. augusta 2026, sp. zn. 18Sas/17/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1
Správny súd v Bratislave | 18Sas/17/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1 | 2026-08-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: Úplné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (174/2008 Z. z.), § 1 ods. 3 zákona č. 174/2008 Z. z., § 60 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z., § 10 zákona č. 174/2008 Z. z., § 65 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z., § 65 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z., § 66 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z., § 66 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z., § 66 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z., § 255 ods. 5 zákona č. 174/2008 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z., SSP, § 203 ods. 2 SSP, § 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 107 ods. 1 písm. a) SSP, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e71527f3-cb22-4f63-b094-eea94a2468ec
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
18Sas/17/2024
0724100631
25. 08. 2026
JUDr. Marek Michaláč
ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
17 18Sas/17/2024
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX D., práv. zast. E. F. A., advokát so sídlom
Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta
č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024, takto
rozhodol:
2 18Sas/17/2024
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 16. apríla 2024 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 10. februára 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
12 18Sas/17/2024
I. Administratívne konanie
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. februára 2024 Sociálna poisťovňa,
ústredie (ďalej aj ako „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa § 65 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla žiadosť
žalobkyne o starobný dôchodok z 27. októbra 2023.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 65 ods. 1, 7, § 255 ods. 5, § 60 ZSP a vecne tak, že
obdobie, ktoré u žalobkyne založilo nárok na výsluhový dôchodok, nie je obdobím dôchodkového
poistenia, nemožno ho duplicitne hodnotiť aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, lebo
bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu. Teda žalobkyňa nesplnila podmienku potrebnej doby
dôchodkového poistenia, preto jej nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP nevznikol.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho
zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým
rozhodnutím, nakoľko Sociálna poisťovňa nesprávne posúdila nárok účastníka konania na starobný
dôchodok, nezistila správne skutkový stav veci, postupovala diskriminačné, nakoľko pri skutkovo
rovnakých právnych veciach rozhoduje odlišne. Ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nezákonné. Namieta nezohľadnenie doby služobného pomeru pre nárok žalobkyne
na starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy a žiada zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia
ňou získanú tak vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ako aj v osobitnom systéme sociálneho
poistenia.
4. V odvolaní žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že Sociálna poisťovňa,
ústredie má povinnosť zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané
v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7So/28/2015, sp. zn. 7So/11/2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp. zn.
9So/138/2011, ktoré všetky potvrdzujú názor, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne, ústredie
v obdobných veciach sú v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s čl. 33 Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 podľa ktorého sa má určiť suma starobného
dôchodku účastníka konania krátením o dobu získanú z osobitného systému sociálneho poistenia
zhodnotenú pre výsluhový dôchodok.
5. O uvedenom odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne) žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024. Žalovaná
odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu.
6. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, 2, § 60 ods. 10, § 255
ods. 1, 5, § 274 ods. 1 ZSP a vecne tým, že z administratívneho spisu mala za zrejmé, že žalobkyňa
požiadala o starobný dôchodok žiadosťou, spísanou v pobočke Sociálnej poisťovni Nové Zámky dňa
27. októbra 2023. Starobný dôchodok žiadala priznať od 8. októbra 2010.
7. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 10. januára 2024 žalovaná
zistila, že žalobkyni bol od 1. novembra 1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998
Z. z. o štátnej službe colníkov a zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa § 124 ods. 7 zákona č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene doplnení niektorých zákonov sa výsluhový príspevok od 1. júla 2002 považuje za výsluhový
dôchodok. Celková započítaná doba výkonu služby pre nárok na výsluhový dôchodok je 28 rokov a
191 dní.
8. Podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v Sociálnej poisťovni, ústredí doba pracovnej
činnosti colníčky od X. XXXX XXXX do XX. XXXXXXX XXXX bola zaradená do III. pracovnej kategórie,
t. j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie.
9. Uvedené zhodnotila žalovaná tak, že nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na
účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je
možné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003
Z. z. a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
10. Nakoľko bol žalobkyni priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon
zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a z toho dôvodu pri
hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru 128.
11. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas výkonu služby colníka, nie je
možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo
všeobecnom systéme.
II. Správna žaloba

12. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 22.04.2024 sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 16.04.2024 spolu s prvostupňovým rozhodnutím
zo dňa 10.02.2024. Poznamenala, že týmito rozhodnutiami bolo porušené jej právo na priznanie
starobného dôchodku, pretože splnila obe zákonné podmienky pre jeho priznanie, zakotvené v ust. §
65 ZSP. Žalovanej vytkla, že sa nevysporiadala s jej odvolacími námietkami, jej poukazy na ustálenú
judikatúru odmietla s odôvodnením, že v jej veci ide o iný skutkový a právny stav a tak správne
orgány oboch stupňov konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128 a s rozsiahlou judikatúrou NS SR, z
ktorej jednoznačne vyplýva a je ňou ustálené, že výsluhovým dôchodcom môže byť starobný dôchodok
krátený, ale jeho nepriznanie nie je v súlade s citovaným ustanovením. Z judikatúry tiež vyplýva, že
celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná odlišne u výsluhových dôchodcov zaradených do
jednotlivých kategórií, keďže u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, žalovaná za
celkovú dobu dôchodkového poistenia považuje aj dobu poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhových
dôchodkov a u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie, dobu hodnotenú pri priznaní
výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Tento postup je diskriminujúci a bez opory
v ust. § 274 ZSP, pretože toto ustanovenie upravuje odlišne dôchodkový vek, ale nie posudzovanie
celkovej doby dôchodkového poistenia.
13. Právne posúdenie veci správnymi orgánmi oboch stupňov nie je v súlade s ust. § 65 ods. 1
ZSP a skutkové závery nezodpovedajú listinným dôkazom založeným v dávkovom spise, ktorými je
preukázané, že žalobkyňa splnila zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa
ust. § 65 od 1, 2 ZSP. Celková doba jej dôchodkového poistenia nebola posúdená v súlade s právnymi
predpismi a judikatúrou NS SR, na ktoré v správnej žalobe poukázala. Žalovaná za dôvod zamietnutia
žiadosti o priznanie starobného dôchodku označila nesplnenie celkovej doby dôchodkového poistenia,
najmenej 15 rokov. Zdôraznila, že dňa 08.10.2010 dosiahla zákonom určený dôchodkový vek, čo ani
nie je sporné a jej celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je
preukázateľne 33 rokov a 131 dní (4 roky a 305 dní + 28 rokov a 191 dní hodnotených pri priznaní
výsluhového dôchodku) a nie 4 roky a 305 dní, z ktorej žalovaná pri posudzovaní nároku na starobný
dôchodok vychádzala.
14. Žalobkyňa akcentovala, že vychádzala z rozsiahlej judikatúry NS SR a do pozornosti dala, že
ani z jedného rozsudku NS SR sa nedajú odvodzovať závery, na ktorých správne orgány založili
svoje rozhodnutie a čo potvrdzujú aj závery rozsudku sp. zn. 7So/138/2011: „Absolútne vylúčenie
hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového
poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má
za následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných
systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu
ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,
v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom
odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných
len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení
len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad
akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch
nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná
časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa
musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového
zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im
patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z
preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju
od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať odporkyňu.“
15. Tiež poukázala na rozsudok sp. zn. 10So/59/2014: „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa
pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, citovaný judikát
nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom

svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp.zn. 1so/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že
nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory
vyslovené Najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne
známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( § 21 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.), nakoľko tieto v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné nielen
pre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj konajúci súd.“... „K prelomeniu záväznosti právneho názoru už
vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto
postup ústavno- konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny
právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp.
judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho
dvora), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu,
ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho
očakávania účastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno
konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať“... „V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi
bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR priznaný od 01.01.2005 výsluhový dôchodok podľa §
38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z.z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej
služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia
v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po
dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre
súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného
systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128.“
16. Tieto, ale aj ďalšie rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra sa vzťahuje len na výsluhových
dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne
rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto
Dohovorom, ale aj s Ústavou SR. Žalovaná odmieta rešpektovať právny názor NS SR, ktorý interpretuje
vnútroštátne právne predpisy, upravujúce splnenie zákonných podmienok na starobný dôchodok v
súlade čl. 33 Dohovoru a vykladá ich v nesúlade nielen s Ústavou SR.
17. Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie rozsudky NS SR, týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych
vecí, ktoré boli žalovanej ako účastníčke súdnych konaní doručované, napr.: sp.zn. 10 So/59/2014 zo
dňa 15.04.2015, sp.zn. 1So 127/2014 zo dňa 30.11.2015, sp.zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016,
sp.zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp.zn. 9So/136/2014
zo dňa 30.11.2016, sp.zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017,
sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017 a sp.zn. 7So/19/2016
zo dňa 04.07.2017.
18. Medzi rozsudky Krajských súdov SR, ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS, patria
rozsudky krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, Žiline,
napr.: sp.zn. 26 Sd/93/2015 BB zo dňa 14.04.2016, sp.zn. 2 Sd/34/2016 PO zo dňa 29.07.2016,
sp.zn. 19Sd/211/2015 NR zo dňa 29.03.2016, sp.zn. 23Sd/56/2016 NR zo dňa 06.06.2016, sp.zn.
23Sd/63/2016 NR zo dňa 20.06.2016, sp.zn. 19Sd/21/2016 NR zo dňa 03.05.2016, sp.zn. 23Sd/13/2016
NR zo dňa 21.03.2016, sp.zn. 23Sd/177/2016 NR zo dňa 18.07.2016, sp.zn. 23Sd/158/2016 NR
zo dňa 11.07.2016, sp.zn. 20Sd/224/2014 BB zo dňa 18.02.2015, sp.zn. 9Sd/292/2013 NR zo dňa
18.02.2014, sp.zn. 4Sd/88/2014 PO zo dňa 27.05.2015, sp.zn. 2Sd/88/2014 PO zo dňa 05.12.2014,
sp.zn. 23Sd/101/2014 NR zo dňa 30.06.2014, sp.zn. 23Sd/123/2016 NR zo dňa 18.07.2016, sp.zn.
6Sd/16/2016 PO zo dňa 14.09.2016, sp.zn. 8Sd/45/2015 KE zo dňa 26.01.2016, sp.zn. 23Sd/31/2015
NR zo dňa 13.06.2016, sp.zn. 6Sd/149/2015 BB zo dňa 02.06.2016, sp.zn. 4Sd/26/2014 PO zo dňa
29.01.2015, sp.zn. 23Sd/216/2016 NR zo dňa 12.09.2016, sp.zn. 23Sd/217/2016 NR zo dňa 12.09.2016,
sp.zn. 23Sd/60/2014 PO zo dňa 06.10.2015, sp.zn. 23Sd/416/2016 NR zo dňa 06.06.2016, sp.zn.
6Sd/8/2014 KE zo dňa 10.07.2014, sp.zn. 23Sd/16/2016 NR zo dňa 21.03.2013, sp.zn. 10Sd/62/2014
BA zo dňa 21.11.2014, sp.zn. 10Sd/112/2015 KE zo dňa 15.02.2016, sp.zn. 19Sd/56/2016 NR zo dňa
16.08.2016, sp.zn. 23Sd/14/2016 NR zo dňa 13.06.2016 a ďalšie (cca 200 rozsudkov).
19. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázala žalobkyňa na rozhodnutia Ústavného súdu SR,
v ktorých konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú, právne

relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne
posudzované (napr. rozhodnutie II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej
istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa názoru
ústavného súdu, za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické
situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr.
rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca
nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v
rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým
spôsobom. Naopak, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne
vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnym
rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť
aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie
č. III. ÚS 192/06).
20. Uviedla, že ak NS SR v rozsudku sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor
na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak tým vyjadril aj to,
na čom je založené uznesenie ÚS SR IV. US 481/2011- 19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje
iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke
pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi a riadia sa ním. Odlišnosť
žalovaná stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na ust. § 274 (riešiace okrem
iného dôchodkový vek) nepredložila žiaden právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob
posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov, zaradených do I. a II.
kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom
posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo
II. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami
žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných zahraničných systémoch.
21. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu aj rozsudok NS SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018,
ktorý argumentáciu žalovanej, že sa judikatúra vzťahuje len na výsluhových dôchodcov zaradených
v I. a II. kategórií, v celom rozsahu vyvracia. V rozsudku je výslovne uvedené:„ Daná judikatúra nie
je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórií
funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák.
461/2003 Z.z.“ Rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2014 aj keď nebol zverejnený v zbierke
súdnych rozhodnutí (aj iné rozsudky), jednoznačne preukazuje ustálenosť a previazanosť rozhodovacej
praxe všeobecných súdov, ktorých cieľom je zabezpečenie právnej istoty ako aj jednoty rozhodovania,
na čo v podanej žalobe aj poukázal. To, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument a že dlhodobo
ustálená rozhodovacia prax súdov, je založená na judikatúre NS SR, ktorej závery a interpretácia
právnych predpisov o sociálnom poistení je založená na čl. 39 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru č. 128,
potvrdzuje jeden z posledných rozsudkov NS SR, sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019.
22. Medzi ňou a žalovanou nie je sporné, či jej bol priznaný výsluhový dôchodok a či dosiahla dôchodkový
vek. Spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi
predpismi, na ktoré poukázal a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 10
So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa
vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho
stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do
dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu v ust. § 274 a nedá sa z neho
odvodzovať odlišný postup posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok,
t.j. vyvodzovať záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov
zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako sa to snaží interpretovať žalovaná. Toto ustanovenie
priznáva či zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku pre zvýhodnené kategórie činnosti I. a II, o
čo však nežiadal. O priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému požiadal až po dosiahnutí
dôchodkového veku.

23. Žalovaná sa v argumentácii odvolávala aj na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, avšak závery
ktoré z nich vyvodila, sú tiež dôkazom toho, že pri ich aplikácii nebrala do úvahy výklad, ktorý k
nim prijal NS SR. Žalobkyňa poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011, podľa ktorého:
„Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení,
v spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo
zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho
poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú
založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým
zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia
a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené
dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu riadne zohľadnené, osobitné
právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu
výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov
ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré
by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len
úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a
vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto
skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú
vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia
v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým
sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom
rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský
alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov, tak nesprávnym a
výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo
odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení
podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.“
24. Nakoniec žalobkyňa poukázala na rozsudok sp. zn. 7 So/138/2011, v ktorom NS SR uviedol:
„Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01.11.2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok,
ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného
systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí
postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa
môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka,
rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č.328/2002 Z.z. Iným postupom by
určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola
znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku,
a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých
o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.“
25. Žalobkyňa záverom zdôraznila, že žalovaná neuviedla ani jeden relevantný dôvod, na základe
ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri
posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho
odôvodnenia rozhodnutia.
III. Vyjadrenie žalovanej
26. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku
žalobkyne vo veci starobného dôchodku uvedenom v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024, nakoľko žalobkyňa v správnej žalobe neuvádza

žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so zásadou
presného a úplného zistenia skutočného stavu veci.
27. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024 a trvá na správnosti napadnutého
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024, ktoré je vecne
totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. februára 2024.
IV. Replika žalobkyne
28. V replike dala žalobkyňa do pozornosti dlhodobo odmietavý postoj žalovanej k právnej argumentácií
v rozhodovacej činnosti NS SR, na ktorú poukázal už v správnej žalobe a ktorá ústavne konformným
spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby
dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov (nielen u nich) posudzuje ináč, voliac voči nim
diskriminačný postup. Zámerne prehliada aj tú skutočnosť, že až do účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z. bol
poistencom sociálnej poisťovne, pričom prijatím tohto zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel
pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. V zmysle tohto zákona sa výsluhový dôchodok priznáva
len za dobu poistenia v služobnom pomere a žalovaná stotožňuje celkovú dobu poistenia s hodnotenou
dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Uviedla, že z právneho hľadiska a aj v
tomto vyjadrení zdôrazňuje nesprávnosť a neudržateľnosť právnej argumentácie žalovanej. Ustanovenie
§ 274 ZSP, o ktoré opiera svoje závery, nerozlišuje jednotlivé kategórie činností a nemá žiaden právny
význam pre posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ale výsluhovým dôchodcom, ktorých
činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie, zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku. Podľa
tohto ustanovenia sa posudzuje, či výsluhový dôchodca zaradený do niektorej z týchto kategórií spĺňa
zákonné predpoklady na skorší odchod do dôchodku v zmysle právnych predpisov platných do účinnosti
teraz platného zákona ( § 21 ods. 1, 3 v spojení s § 174, § 175 zák. č. 100/1988 Zb.).
29. Žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili
všetky krajské súdy, avšak nepredkladá argumentáciu o tom, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu
vec.
30. Žalobkyňa preto zotrváva na dôvodoch ktoré boli uvedené v podanej žalobe a pre ktoré považuje
rozhodnutie žalovanej, aj prvostupňového orgánu, za nezákonné.
V. Relevantná právna úprava
31. Podľa § 1 ods. 3 ZSP, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych
vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne
zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
33. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.
34. Podľa § 66 ods. 1 ZSP., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

35. Podľa § 255 ods. 5 ZSP., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto
obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 274 ods. 1 ZSP., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
sa zachovávajú.
37. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol
ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť
11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.
38. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
39. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13
ods. 3 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia
podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
40. Na pojednávaní dňa 25.08.2026 právny zástupca žalobkyne ako aj zástupca žalovanej zotrvali na
svojich doterajších vyjadreniach a námietkach v konaní.
41. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby 28 rokov a 191 dní,
zhodnotenej žalobkyni pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia na nárok
na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ust. § 65 ods. 1 a
nasledujúcich ustanovení ZSP.
42. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu
relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú
rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.
43. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj
osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,
pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti ZSP len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe
poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný,
predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

44. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného
dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného
systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému
sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely
výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného
dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to
v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.
45. Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník.
46. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u
výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny
súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových
dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do
zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo
výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu
na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich
práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS
SR v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju
argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,
ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom
systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I.
alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady,
kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“
47. NS SR v rozsudku sp.zn. 10So 59/2015 zo dňa 27.07.2016 uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej
republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 9So/214/2008
zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale
aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je
zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality
jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre
konajúci krajský súd.“
48. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného
dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť
výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na
zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je
obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré
žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok
a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky,
ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného
dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového
zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl.
33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom
nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím
dôchodkového poistenia žalobkyne. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na

starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie
základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je
nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobkyne z obdobia dôchodkového
poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, je preto jej postup
s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných
ustanoveniach.
49. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP žalovanou,
z ktorých vyvodila záver, že doba služby získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia
sa žalobkyni na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia vôbec nezhodnotí, sú nesprávne a neudržateľné. Žalovaná založila svoje rozhodnutie na
izolovanom a striktne gramatickom výklade vnútroštátnych predpisov, čím opomenula požiadavku ich
ústavnokonformnej interpretácie (čl. 39 ods. 1 Ústavy SR) a prednosti medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky, konkrétne čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Práve v kontexte týchto zásad dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k ustálenému judikatórnemu záveru (publikovanému napr. v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 a č. R 83/2013), že priznanie výsluhového
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje,
aby obdobie výkonu štátnej služby (vrátane služby colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je právne významné pre posúdenie splnenia
podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a následné určenie jeho sumy.
50. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázala aj
žalobkyňa, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna
poisťovňa žalobkyni zhodnotiť celú dobu jej dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového
poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej
doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku
nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby
dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného
dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by
žalobkyni patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola
poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by jej
potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú
by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom
systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania
výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej
dávky.
51. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne
na starobný dôchodok a jeho výšku podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia, ktoré
získala v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že jej
nebolo zachované jej ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy
Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky
dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil
dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia.
52. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobkyne na starobný dôchodok a
určenie jej sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích
základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky
starobného dôchodku možno jej sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128.
53. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala
správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný
dôchodok vylúčila žalobkyni obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho
poistenia, t.j. 28 rokov a 191 dní štátnej služby colníka. Týmto postupom jej tak odňala jej dôchodkový

nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou
napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.04.2024 vrátane prvostupňového zo dňa 10.02.2024 tak vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie, ktorý opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia
žalobkyne pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jej dôchodkového nároku vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia, jej zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia
v oboch systémoch sociálneho poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto
rozhodnutí, ktorý je založený na ustálenej judikatúre NS SR, napr. rozsudok sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa
15.08.2012 publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) a bude sa riadiť
právnym názorom NS SR vysloveným aj v ostatnej prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní
veci vychádzal aj správny súd.
54. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej zo dňa 16.04.2024
podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo
dňa 10.02.2024 v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
2 18Sas/17/2024
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).