{"guid": "2c5b4fe4-e5a9-431a-912d-375ec7382890:e71527f3-cb22-4f63-b094-eea94a2468ec", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1", "spisova_znacka": "18Sas/17/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18Sas/17/2024 z 25. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. augusta 2026, sp. zn. 18Sas/17/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1", "identifikacne_cislo": "0724100631", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2026-08-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/174", "nazov": "Úplné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (174/2008 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-1.odsek-3", "nazov": "§ 1 ods. 3 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-1.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-255.odsek-5", "nazov": "§ 255 ods. 5 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-255.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 107 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/174#paragraf-1", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-60", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-10", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-65", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-66", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-255", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-274", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-107", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e71527f3-cb22-4f63-b094-eea94a2468ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n18Sas/17/2024\n0724100631\n25. 08. 2026\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724100631.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n17 18Sas/17/2024\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX D., práv. zast. E. F. A., advokát so sídlom\nMierová 48/B, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta\nč. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024, takto\nrozhodol:\n2 18Sas/17/2024\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 16. apríla 2024 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 10. februára 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na\nďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n12 18Sas/17/2024\nI. Administratívne konanie\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. februára 2024 Sociálna poisťovňa,\nústredie (ďalej aj ako „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa § 65 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla žiadosť\nžalobkyne o starobný dôchodok z 27. októbra 2023.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 65 ods. 1, 7, § 255 ods. 5, § 60 ZSP a vecne tak, že\nobdobie, ktoré u žalobkyne založilo nárok na výsluhový dôchodok, nie je obdobím dôchodkového\npoistenia, nemožno ho duplicitne hodnotiť aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, lebo\nbolo zhodnotené podľa osobitného predpisu. Teda žalobkyňa nesplnila podmienku potrebnej doby\ndôchodkového poistenia, preto jej nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP nevznikol.\n\n3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho\nzástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým\nrozhodnutím, nakoľko Sociálna poisťovňa nesprávne posúdila nárok účastníka konania na starobný\ndôchodok, nezistila správne skutkový stav veci, postupovala diskriminačné, nakoľko pri skutkovo\nrovnakých právnych veciach rozhoduje odlišne. Ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné a nezákonné. Namieta nezohľadnenie doby služobného pomeru pre nárok žalobkyne\nna starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy a žiada zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia\nňou získanú tak vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ako aj v osobitnom systéme sociálneho\npoistenia.\n4. V odvolaní žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že Sociálna poisťovňa,\nústredie má povinnosť zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané\nv osobitnom systéme dôchodkového poistenia a taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7So/28/2015, sp. zn. 7So/11/2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp. zn.\n9So/138/2011, ktoré všetky potvrdzujú názor, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne, ústredie\nv obdobných veciach sú v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s čl. 33 Dohovoru o\ninvalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 podľa ktorého sa má určiť suma starobného\ndôchodku účastníka konania krátením o dobu získanú z osobitného systému sociálneho poistenia\nzhodnotenú pre výsluhový dôchodok.\n5. O uvedenom odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej\npoisťovne) žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024. Žalovaná\nodvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu.\n6. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, 2, § 60 ods. 10, § 255\nods. 1, 5, § 274 ods. 1 ZSP a vecne tým, že z administratívneho spisu mala za zrejmé, že žalobkyňa\npožiadala o starobný dôchodok žiadosťou, spísanou v pobočke Sociálnej poisťovni Nové Zámky dňa\n27. októbra 2023. Starobný dôchodok žiadala priznať od 8. októbra 2010.\n7. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 10. januára 2024 žalovaná\nzistila, že žalobkyni bol od 1. novembra 1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998\nZ. z. o štátnej službe colníkov a zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších\npredpisov. Podľa § 124 ods. 7 zákona č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\na o zmene doplnení niektorých zákonov sa výsluhový príspevok od 1. júla 2002 považuje za výsluhový\ndôchodok. Celková započítaná doba výkonu služby pre nárok na výsluhový dôchodok je 28 rokov a\n191 dní.\n8. Podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v Sociálnej poisťovni, ústredí doba pracovnej\nčinnosti colníčky od X. XXXX XXXX do XX. XXXXXXX XXXX bola zaradená do III. pracovnej kategórie,\nt. j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie.\n9. Uvedené zhodnotila žalovaná tak, že nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na\núčely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je\nmožné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003\nZ. z. a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.\n10. Nakoľko bol žalobkyni priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon\nzamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a z toho dôvodu pri\nhodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru 128.\n11. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas výkonu služby colníka, nie je\nmožné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo\nvšeobecnom systéme.\nII. Správna žaloba\n\n12. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 22.04.2024 sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 16.04.2024 spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nzo dňa 10.02.2024. Poznamenala, že týmito rozhodnutiami bolo porušené jej právo na priznanie\nstarobného dôchodku, pretože splnila obe zákonné podmienky pre jeho priznanie, zakotvené v ust. §\n65 ZSP. Žalovanej vytkla, že sa nevysporiadala s jej odvolacími námietkami, jej poukazy na ustálenú\njudikatúru odmietla s odôvodnením, že v jej veci ide o iný skutkový a právny stav a tak správne\norgány oboch stupňov konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128 a s rozsiahlou judikatúrou NS SR, z\nktorej jednoznačne vyplýva a je ňou ustálené, že výsluhovým dôchodcom môže byť starobný dôchodok\nkrátený, ale jeho nepriznanie nie je v súlade s citovaným ustanovením. Z judikatúry tiež vyplýva, že\ncelková doba poistenia nemôže byť posudzovaná odlišne u výsluhových dôchodcov zaradených do\njednotlivých kategórií, keďže u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, žalovaná za\ncelkovú dobu dôchodkového poistenia považuje aj dobu poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhových\ndôchodkov a u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie, dobu hodnotenú pri priznaní\nvýsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Tento postup je diskriminujúci a bez opory\nv ust. § 274 ZSP, pretože toto ustanovenie upravuje odlišne dôchodkový vek, ale nie posudzovanie\ncelkovej doby dôchodkového poistenia.\n13. Právne posúdenie veci správnymi orgánmi oboch stupňov nie je v súlade s ust. § 65 ods. 1\nZSP a skutkové závery nezodpovedajú listinným dôkazom založeným v dávkovom spise, ktorými je\npreukázané, že žalobkyňa splnila zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa\nust. § 65 od 1, 2 ZSP. Celková doba jej dôchodkového poistenia nebola posúdená v súlade s právnymi\npredpismi a judikatúrou NS SR, na ktoré v správnej žalobe poukázala. Žalovaná za dôvod zamietnutia\nžiadosti o priznanie starobného dôchodku označila nesplnenie celkovej doby dôchodkového poistenia,\nnajmenej 15 rokov. Zdôraznila, že dňa 08.10.2010 dosiahla zákonom určený dôchodkový vek, čo ani\nnie je sporné a jej celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je\npreukázateľne 33 rokov a 131 dní (4 roky a 305 dní + 28 rokov a 191 dní hodnotených pri priznaní\nvýsluhového dôchodku) a nie 4 roky a 305 dní, z ktorej žalovaná pri posudzovaní nároku na starobný\ndôchodok vychádzala.\n14. Žalobkyňa akcentovala, že vychádzala z rozsiahlej judikatúry NS SR a do pozornosti dala, že\nani z jedného rozsudku NS SR sa nedajú odvodzovať závery, na ktorých správne orgány založili\nsvoje rozhodnutie a čo potvrdzujú aj závery rozsudku sp. zn. 7So/138/2011: „Absolútne vylúčenie\nhodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového\npoistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má\nza následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných\nsystémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu\nich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,\nv ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom\nodporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných\nlen vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení\nlen po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad\nakúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch\nnevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná\nčasť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa\nmusí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového\nzabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im\npatrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z\npreferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú\nvýšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju\nod teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná\ndávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude\npoškodzovať odporkyňu.“\n15. Tiež poukázala na rozsudok sp. zn. 10So/59/2014: „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa\npri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, citovaný judikát\nnerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom\n\nsvojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp.zn. 1so/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že\nnielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume\nnapadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory\nvyslovené Najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne\nznáme, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( § 21 v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p.), nakoľko tieto v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné nielen\npre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj konajúci súd.“... „K prelomeniu záväznosti právneho názoru už\nvysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto\npostup ústavno- konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny\nprávneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp.\njudikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho\ndvora), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu,\nktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho\nočakávania účastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno\nkonformného výkladu procesných ustanovení prihliadať“... „V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi\nbol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR priznaný od 01.01.2005 výsluhový dôchodok podľa §\n38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z.z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej\nslužby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia\nv rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po\ndosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre\nsúdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného\nsystému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu\nzakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128.“\n16. Tieto, ale aj ďalšie rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra sa vzťahuje len na výsluhových\ndôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne\nrešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto\nDohovorom, ale aj s Ústavou SR. Žalovaná odmieta rešpektovať právny názor NS SR, ktorý interpretuje\nvnútroštátne právne predpisy, upravujúce splnenie zákonných podmienok na starobný dôchodok v\nsúlade čl. 33 Dohovoru a vykladá ich v nesúlade nielen s Ústavou SR.\n17. Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie rozsudky NS SR, týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych\nvecí, ktoré boli žalovanej ako účastníčke súdnych konaní doručované, napr.: sp.zn. 10 So/59/2014 zo\ndňa 15.04.2015, sp.zn. 1So 127/2014 zo dňa 30.11.2015, sp.zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016,\nsp.zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp.zn. 9So/136/2014\nzo dňa 30.11.2016, sp.zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017,\nsp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017 a sp.zn. 7So/19/2016\nzo dňa 04.07.2017.\n18. Medzi rozsudky Krajských súdov SR, ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS, patria\nrozsudky krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, Žiline,\nnapr.: sp.zn. 26 Sd/93/2015 BB zo dňa 14.04.2016, sp.zn. 2 Sd/34/2016 PO zo dňa 29.07.2016,\nsp.zn. 19Sd/211/2015 NR zo dňa 29.03.2016, sp.zn. 23Sd/56/2016 NR zo dňa 06.06.2016, sp.zn.\n23Sd/63/2016 NR zo dňa 20.06.2016, sp.zn. 19Sd/21/2016 NR zo dňa 03.05.2016, sp.zn. 23Sd/13/2016\nNR zo dňa 21.03.2016, sp.zn. 23Sd/177/2016 NR zo dňa 18.07.2016, sp.zn. 23Sd/158/2016 NR\nzo dňa 11.07.2016, sp.zn. 20Sd/224/2014 BB zo dňa 18.02.2015, sp.zn. 9Sd/292/2013 NR zo dňa\n18.02.2014, sp.zn. 4Sd/88/2014 PO zo dňa 27.05.2015, sp.zn. 2Sd/88/2014 PO zo dňa 05.12.2014,\nsp.zn. 23Sd/101/2014 NR zo dňa 30.06.2014, sp.zn. 23Sd/123/2016 NR zo dňa 18.07.2016, sp.zn.\n6Sd/16/2016 PO zo dňa 14.09.2016, sp.zn. 8Sd/45/2015 KE zo dňa 26.01.2016, sp.zn. 23Sd/31/2015\nNR zo dňa 13.06.2016, sp.zn. 6Sd/149/2015 BB zo dňa 02.06.2016, sp.zn. 4Sd/26/2014 PO zo dňa\n29.01.2015, sp.zn. 23Sd/216/2016 NR zo dňa 12.09.2016, sp.zn. 23Sd/217/2016 NR zo dňa 12.09.2016,\nsp.zn. 23Sd/60/2014 PO zo dňa 06.10.2015, sp.zn. 23Sd/416/2016 NR zo dňa 06.06.2016, sp.zn.\n6Sd/8/2014 KE zo dňa 10.07.2014, sp.zn. 23Sd/16/2016 NR zo dňa 21.03.2013, sp.zn. 10Sd/62/2014\nBA zo dňa 21.11.2014, sp.zn. 10Sd/112/2015 KE zo dňa 15.02.2016, sp.zn. 19Sd/56/2016 NR zo dňa\n16.08.2016, sp.zn. 23Sd/14/2016 NR zo dňa 13.06.2016 a ďalšie (cca 200 rozsudkov).\n19. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázala žalobkyňa na rozhodnutia Ústavného súdu SR,\nv ktorých konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú, právne\n\nrelevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,\nPL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne\nposudzované (napr. rozhodnutie II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej\nistoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa názoru\nústavného súdu, za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické\nsituácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr.\nrozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca\nnimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v\nrozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým\nspôsobom. Naopak, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne\nvyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnym\nrozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť\naj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie\nč. III. ÚS 192/06).\n20. Uviedla, že ak NS SR v rozsudku sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor\nna záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak tým vyjadril aj to,\nna čom je založené uznesenie ÚS SR IV. US 481/2011- 19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje\niný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke\npre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi a riadia sa ním. Odlišnosť\nžalovaná stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na ust. § 274 (riešiace okrem\niného dôchodkový vek) nepredložila žiaden právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob\nposudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov, zaradených do I. a II.\nkategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom\nposudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo\nII. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami\nžalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných zahraničných systémoch.\n21. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu aj rozsudok NS SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018,\nktorý argumentáciu žalovanej, že sa judikatúra vzťahuje len na výsluhových dôchodcov zaradených\nv I. a II. kategórií, v celom rozsahu vyvracia. V rozsudku je výslovne uvedené:„ Daná judikatúra nie\nje viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórií\nfunkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa\nvýsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho\nkrátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák.\n461/2003 Z.z.“ Rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2014 aj keď nebol zverejnený v zbierke\nsúdnych rozhodnutí (aj iné rozsudky), jednoznačne preukazuje ustálenosť a previazanosť rozhodovacej\npraxe všeobecných súdov, ktorých cieľom je zabezpečenie právnej istoty ako aj jednoty rozhodovania,\nna čo v podanej žalobe aj poukázal. To, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument a že dlhodobo\nustálená rozhodovacia prax súdov, je založená na judikatúre NS SR, ktorej závery a interpretácia\nprávnych predpisov o sociálnom poistení je založená na čl. 39 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru č. 128,\npotvrdzuje jeden z posledných rozsudkov NS SR, sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019.\n22. Medzi ňou a žalovanou nie je sporné, či jej bol priznaný výsluhový dôchodok a či dosiahla dôchodkový\nvek. Spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi\npredpismi, na ktoré poukázal a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 10\nSo/59/2014 zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa\nvzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho\nstupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do\ndôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu v ust. § 274 a nedá sa z neho\nodvodzovať odlišný postup posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok,\nt.j. vyvodzovať záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov\nzaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako sa to snaží interpretovať žalovaná. Toto ustanovenie\npriznáva či zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku pre zvýhodnené kategórie činnosti I. a II, o\nčo však nežiadal. O priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému požiadal až po dosiahnutí\ndôchodkového veku.\n\n23. Žalovaná sa v argumentácii odvolávala aj na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, avšak závery\nktoré z nich vyvodila, sú tiež dôkazom toho, že pri ich aplikácii nebrala do úvahy výklad, ktorý k\nnim prijal NS SR. Žalobkyňa poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011, podľa ktorého:\n„Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení,\nv spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo\nzabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho\npoistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú\nzaložené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým\nzákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia\na jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené\ndosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu riadne zohľadnené, osobitné\nprávne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá\nzabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu\nvýkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov\nozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré\nby zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len\núpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov\na invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a\nvôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto\nskutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú\nvylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia\nv osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým\nsa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom\nrozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský\nalebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov, tak nesprávnym a\nvýlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo\nodporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení\npodmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.\nTakýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na\nvýsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového\nzabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.“\n24. Nakoniec žalobkyňa poukázala na rozsudok sp. zn. 7 So/138/2011, v ktorom NS SR uviedol:\n„Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01.11.2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok,\nktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného\nsystému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí\npostupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných\ndávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa\nmôže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka,\nrozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č.328/2002 Z.z. Iným postupom by\nurčitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola\nznevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku,\na dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých\no takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.“\n25. Žalobkyňa záverom zdôraznila, že žalovaná neuviedla ani jeden relevantný dôvod, na základe\nktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri\nposudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia.\nIII. Vyjadrenie žalovanej\n26. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku\nžalobkyne vo veci starobného dôchodku uvedenom v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa\nžalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024, nakoľko žalobkyňa v správnej žalobe neuvádza\n\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so zásadou\npresného a úplného zistenia skutočného stavu veci.\n27. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho\nriaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024 a trvá na správnosti napadnutého\nrozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2024, ktoré je vecne\ntotožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. februára 2024.\nIV. Replika žalobkyne\n28. V replike dala žalobkyňa do pozornosti dlhodobo odmietavý postoj žalovanej k právnej argumentácií\nv rozhodovacej činnosti NS SR, na ktorú poukázal už v správnej žalobe a ktorá ústavne konformným\nspôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby\ndôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov (nielen u nich) posudzuje ináč, voliac voči nim\ndiskriminačný postup. Zámerne prehliada aj tú skutočnosť, že až do účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z. bol\npoistencom sociálnej poisťovne, pričom prijatím tohto zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel\npri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. V zmysle tohto zákona sa výsluhový dôchodok priznáva\nlen za dobu poistenia v služobnom pomere a žalovaná stotožňuje celkovú dobu poistenia s hodnotenou\ndobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Uviedla, že z právneho hľadiska a aj v\ntomto vyjadrení zdôrazňuje nesprávnosť a neudržateľnosť právnej argumentácie žalovanej. Ustanovenie\n§ 274 ZSP, o ktoré opiera svoje závery, nerozlišuje jednotlivé kategórie činností a nemá žiaden právny\nvýznam pre posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ale výsluhovým dôchodcom, ktorých\nčinnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie, zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku. Podľa\ntohto ustanovenia sa posudzuje, či výsluhový dôchodca zaradený do niektorej z týchto kategórií spĺňa\nzákonné predpoklady na skorší odchod do dôchodku v zmysle právnych predpisov platných do účinnosti\nteraz platného zákona ( § 21 ods. 1, 3 v spojení s § 174, § 175 zák. č. 100/1988 Zb.).\n29. Žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili\nvšetky krajské súdy, avšak nepredkladá argumentáciu o tom, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu\nvec.\n30. Žalobkyňa preto zotrváva na dôvodoch ktoré boli uvedené v podanej žalobe a pre ktoré považuje\nrozhodnutie žalovanej, aj prvostupňového orgánu, za nezákonné.\nV. Relevantná právna úprava\n31. Podľa § 1 ods. 3 ZSP, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského\na záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych\nvojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne\nzabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n32. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,\nprofesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak\nnezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im\npriznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa\nosobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.\n33. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený\nnajmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento\nzákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.\n34. Podľa § 66 ods. 1 ZSP., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného\nmzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný\ndôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.\n\n35. Podľa § 255 ods. 5 ZSP., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby\npolicajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto\nobdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,\ninvalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.\n36. Podľa § 274 ods. 1 ZSP., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie\nsa zachovávajú.\n37. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol\nratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť\n11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore\na ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou\nrodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok\na v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku.\n38. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe.\nVI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n39. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13\nods. 3 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal\n(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah\nžalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny\nsúd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia\npodmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n40. Na pojednávaní dňa 25.08.2026 právny zástupca žalobkyne ako aj zástupca žalovanej zotrvali na\nsvojich doterajších vyjadreniach a námietkach v konaní.\n41. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby 28 rokov a 191 dní,\nzhodnotenej žalobkyni pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia na nárok\nna starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ust. § 65 ods. 1 a\nnasledujúcich ustanovení ZSP.\n42. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu\nrelevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú\nrozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.\n43. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj\nosobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení\ndôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených\nzborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom\nrozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských\nvýsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,\npre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia,\nktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému\nsociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti ZSP len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe\npoistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný,\npredčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.\n\n44. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke\nstanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa\nzákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu\nslužby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované\nza obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného\ndôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod\nč. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného\nsystému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely\nvýsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného\ndôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to\nv pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.\n45. Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník.\n46. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u\nvýsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny\nsúd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových\ndôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do\nzvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo\nvýsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu\nna to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich\npráv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS\nSR v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju\nargumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,\nktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom\nsystéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I.\nalebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady,\nkedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom\nzníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku\naj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33\nods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“\n47. NS SR v rozsudku sp.zn. 10So 59/2015 zo dňa 27.07.2016 uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 9So/214/2008\nzo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale\naj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je\nzaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej\nrozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality\njeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre\nkonajúci krajský súd.“\n48. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného\ndôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť\nvýkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na\nzníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je\nobsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré\nžalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok\na určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky,\nktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného\ndôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového\nzabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl.\n33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom\nnárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím\ndôchodkového poistenia žalobkyne. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na\n\nstarobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie\nzáklady dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je\nnesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobkyne z obdobia dôchodkového\npoistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, je preto jej postup\ns odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných\nustanoveniach.\n49. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP žalovanou,\nz ktorých vyvodila záver, že doba služby získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia\nsa žalobkyni na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho\npoistenia vôbec nezhodnotí, sú nesprávne a neudržateľné. Žalovaná založila svoje rozhodnutie na\nizolovanom a striktne gramatickom výklade vnútroštátnych predpisov, čím opomenula požiadavku ich\nústavnokonformnej interpretácie (čl. 39 ods. 1 Ústavy SR) a prednosti medzinárodných záväzkov\nSlovenskej republiky, konkrétne čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Práve v kontexte týchto zásad dospel\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k ustálenému judikatórnemu záveru (publikovanému napr. v Zbierke\nstanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 a č. R 83/2013), že priznanie výsluhového\ndôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje,\naby obdobie výkonu štátnej služby (vrátane služby colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového\npoistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je právne významné pre posúdenie splnenia\npodmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a následné určenie jeho sumy.\n50. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázala aj\nžalobkyňa, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna\npoisťovňa žalobkyni zhodnotiť celú dobu jej dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového\npoistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej\ndoby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku\nnároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby\ndôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného\ndôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by\nžalobkyni patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola\nposkytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka\nvýsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej\ndobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by jej\npotom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú\nby jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom\nsystéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania\nvýsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej\ndávky.\n51. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne\nna starobný dôchodok a jeho výšku podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia, ktoré\nzískala v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že jej\nnebolo zachované jej ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy\nSlovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky\ndosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil\ndôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového\npoistenia.\n52. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobkyne na starobný dôchodok a\nurčenie jej sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích\nzákladov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky\nstarobného dôchodku možno jej sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2\nDohovoru č. 128.\n53. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala\nsprávne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný\ndôchodok vylúčila žalobkyni obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho\npoistenia, t.j. 28 rokov a 191 dní štátnej služby colníka. Týmto postupom jej tak odňala jej dôchodkový\n\nnárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou\nnapadnuté rozhodnutie zo dňa 16.04.2024 vrátane prvostupňového zo dňa 10.02.2024 tak vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy\nnižšieho stupňa na ďalšie konanie, ktorý opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia\nžalobkyne pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jej dôchodkového nároku vo\nvšeobecnom systéme sociálneho poistenia, jej zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia\nv oboch systémoch sociálneho poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto\nrozhodnutí, ktorý je založený na ustálenej judikatúre NS SR, napr. rozsudok sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa\n15.08.2012 publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) a bude sa riadiť\nprávnym názorom NS SR vysloveným aj v ostatnej prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní\nveci vychádzal aj správny súd.\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej zo dňa 16.04.2024\npodľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo\ndňa 10.02.2024 v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní\núspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške\nnáhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\n2 18Sas/17/2024\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}