{"guid": "c91e110e-4d80-477f-97fd-471f80a43ee6:83d7c391-6301-4199-b74a-3db1827098d0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100527.1", "spisova_znacka": "1S/49/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/49/2024 z 19. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. februára 2026, sp. zn. 1S/49/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100527.1", "identifikacne_cislo": "0724100527", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-127.odsek-12.pismeno-b", "nazov": "§ 127 ods. 12 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-127.odsek-12.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 122 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "nazov": "§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-127", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-122", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-238", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-194"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83d7c391-6301-4199-b74a-3db1827098d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100527.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100527.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100527.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n1S/49/2024\n0724100527\n19. 02. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724100527.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A.\nB. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so\nsídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nso sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČPO3-2024/000538-003 zo dňa 01. februára 2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\nII.\n\nz a m i e t a.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na podklade hlásenia z Úradu inšpekčnej služby, útvaru ochrannej služby a prevencie, odboru ochrany\na prevencie, oddelenia Stred Banská Bystrica zo dňa 18. septembra 2023 pod číslom E.:F./X-XXXXXXXX o vznesení obvinenia žalobcovi pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2\npísm. a/ s poukazom na § 138 písm. j/ a § 127 ods. 12, písm. b/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/\na § 127 ods. 1, písm. e/ s poukazom na § 122 ods. 2 písm. b/ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.\na/, ods. 2 písm. d/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Trestného zákona, prečin\npoškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,\nods. 2 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. j/ a § 127 ods. 12, písm. b/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm.\na/ a § 127 ods. 1 Trestného zákona, doručeného dňa 26. septembra 2023, bolo začaté konanie vo veci\nprepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), o čom bol žalobca upovedomený písomnosťou č. D.- D./XXXX dňa\n26. septembra 2023, keďže bolo zistené, že je dôvodné podozrenie, že žalobca svojím konaním zvlášť\nhrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka\nPolicajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n2. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že konanie žalobcu spočívalo v tom, že dňa 04. februára 2023\nmimo výkonu štátnej služby v čase okolo 22.20 hod. kráčal po strede cesty v obci C. D., keď po ňom\nz prichádzajúceho auta niekto zakričal „si kokot!“. Medzi žalobcom a posádkou vozidla zn. Ford Focus,\n\nev.č.: G. XXXXX, ktoré viedol H. F. došlo k slovnej potýčke, pričom mu žalobca úmyselne poškodil vozidlo\ntým, že zovretou päsťou buchol po jeho čelnom skle, v dôsledku čoho sklo popraskalo. Nato chcel\nvystúpiť z vozidla spolujazdec I. J., ku ktorému žalobca pristúpil, vytiahol ho von, chytil dvere na vozidle\na prelomil ich v mieste pántov. Ďalší člen posádky vozidla K. J. zakričal na žalobcu, aby brata I. J.\npustil. Žalobca sa k nemu otočil, chytil ho obomi rukami za bundu, ten sa zľakol a žalobcu udrel do\ntváre. Žalobca ho pustil so slovami „ste v piči, vieš, čo si urobil?“ a vytiahol preukaz, ktorý ukázal K. J.\nso slovami „napadol si policajta“. K. J. sa mu začal ospravedlňovať. Žalobca dookola opakoval „ste v\npiči, postarám sa, aby vás vyhodili zo školy, pošlem vás na sociálku, kebyže chcem, všetkým vám ruky,\nnohy dolámem, kebyže mám pri sebe služobnú pištoľ, prestrelil by som vám kolená“. Následne vytiahol\ntelefón a privolal políciu, pričom uviedol, že je policajt a bol napadnutý. Po príchode hliadky žalobca stále\nopakoval, že im poláme ruky a nohy, prestrelí im kolená, postará sa, aby ich vyhodili zo škôl a zničí im\nživoty. Následne žalobca navrhol posádke vozidla, aby mu vyplatili odškodné a vec bude považovať za\nvyriešenú. Pred prítomnou hliadkou povedal „chalani, teraz je to na vás, môžeme sa dohodnúť. Buď mi\nvyplatíte X XXX eur na ruku, alebo vám zo života urobím peklo, podám na vás trestné oznámenie“. Za\nasistencie policajnej hliadky sa dohodli, že danú vec uzatvoria na mieste a osoby z vozidla mu vyplatia\nuvedenú sumu. Po odchode hliadky sa následne presunuli všetci do miestnej časti Palúdzka k nemocnici,\nkde z bankomatu I. J. vybral sumu X.XXX,- eur a túto odovzdal žalobcovi za to, že im dá pokoj. Z konania\nžalobcu mali členovia posádky vozidla H. F., K. J., I. J. a L. M. obavu, že vyhrážky splní. Po odovzdaní\npeňazí bol žalobca priateľský, podal členom posádky ruky a rozišli sa.\n3. K upovedomeniu o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru žalobca dňa 28. septembra 2023 predložil žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 04.\nfebruára 2023 v čase okolo 22.20 hod. kráčal po kraji cesty v obci Svätý kríž, pričom okolo neho prešlo\nosobné motorové vozidlo, z ktorého na neho bezdôvodne niekto zakričal „choď do piče, ty kokot“ a\npokračovali vjazde ďalej. Asi o 300 m sa auto otočilo a zastalo pred ním. Žalobca sa ich opýtal kto ho\nohrozil otvorenými dverami a vykrikoval nadávky. Následne z dverí za spolujazdcom vystúpila osoba\na začali sa naťahovať, pričom vzápätí ho napadla ďalšia osoba z vozidla so slovami, aby nechal jeho\nbrata, že je kickboxerista a rozbije ho. Žalobca spadol na zem, ucítil bolesť a krv v oblasti oka a ucha.\nNa to ich upozornil, že je policajt a privolal policajnú hliadku. Osoby si uvedomili čo urobili a začali sa\nmu ospravedlňovať a prosiť, aby nevolal hliadku. Žalobca upozornil osoby, že ak pôjde na ošetrenie, čo\nvšetko môže nasledovať, avšak iným spôsobom sa nikomu nevyhrážal. Osobe, ktorá robí bojový šport\nlen povedal, že má vedieť kde to môže použiť a hneď kontaktoval jeho trénera. Za asistencie policajnej\nhliadky sa dohodli, že danú vec uzatvoria na mieste a to tak, že mu uvedené osoby z vozidla vyplatia\nbolestné, s čím súhlasili. Člen hliadky sa tak isto opýtal či obe strany s tým súhlasia. Peniaze teda\ndobrovoľne vytiahli a odovzdali žalobcovi. Následne im povedal, že to nemuselo zájsť tak ďaleko, keby\nnerobili frajeriny. Konanie ľutuje a je mu ľúto, že porušil povinnosti policajta a služobnú prísahu podľa\nzákona ako aj etický kódex príslušníka Policajného zboru.\n4. Na podklade zistených skutočností bol vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru v\nštátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo dňa\n26. októbra 2023. Odborový zväz Polície SR tento návrh prerokoval a podaním zo dňa 03. novembra\n2023 oznámil, že prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru odporúča.\nZo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca bol dňa 26. októbra 2023 oboznámený s návrhom na\nprepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, čo zároveň potvrdil svojím podpisom.\nDňa 07. novembra 2023 sa žalobca po predvolaní dostavil na Oddelenie mýtnej polície Policajného\nzboru Litovský Mikuláš Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline k nahliadnutiu do spisu KRPZZA-KDI7-128/2023, žalobca si celý spisový materiál skopíroval. K návrhu a spisovému materiálu sa\nnevyjadril.\n5. Personálnym rozkazom Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 40 zo\ndňa 23. novembra 2023 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený\nzo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru a služobný pomer sa skončil\ndňom doručenia rozhodnutia. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že žalobca svojím\nkonaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ďalšie ponechanie v služobnom\npomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť\nhrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom\nPolicajného zboru, keď nerešpektoval a nechránil práva občanov, inému spôsobil škodu na majetku\na svoje sily nevynaložil na ochranu majetku, ale naopak, svojim protiprávnym konaním do týchto\n\npráv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, tým že sa opakovane vyhrážal a ako odškodné za to, že\nnepodá trestné oznámenie na členov posádky a nepôjde na ošetrenie si vypýtal od nich úplatu X.XXX,eur, ktoré aj prevzal. Taktiež zvlášť hrubým spôsobom porušil interné predpisy napriek tomu, že bol\nbezprostredným nadriadeným nimi riadne oboznámený, zvlášť hrubým spôsobom porušil základné\npovinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže žalobca na\nzáklade preškolenia interných predpisov vedel o skutočnosti, že ak bude úmyselne a neoprávnene\nkonať proti majetku iného, bude jeho konanie považované za porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým\nspôsobom, pretože takéto konanie príslušníka Policajného zboru je v príkrom rozpore so služobnou\nprísahou. Taktiež sa žalobca nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo\nohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil ustanovenie časti I písm. a/ bod 4 rozkazu Ministerstva vnútra SR\nč. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru a nedodržal\nslužobnú disciplínu a neprejavil slušnosť, ale naopak, zneužil svoje postavenie a opakovane sa osobám\nvyhrážal. Ako bolestné si žalobca od posádky vozidla vypýtal a prevzal X.XXX,- eur s tým, že na nich\nnepodá trestné oznámenie. Rovnako tak správny orgán prvého stupňa vyslovil, že ponechanie žalobcu\nv služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania\nslužobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov\na na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka\nPolicajného zboru k rešpektovaniu zákonov a interných predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení\nfunkcii štátu. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník\nPolicajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa\nk tomu zaviazal v služobnej prísahe. Každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za\nsvoje konanie a svojim povolaním a profesiou má svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným\nobčanom aj mimo výkonu štátnej služby. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby,\nak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako je vyššie uvedené a dopustil sa tak\nkonania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru.\n6. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu, personálnemu rozkazu odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/000538-003 zo dňa 01. februára 2024 tak, že\nnapadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný okrem iného\nuviedol, že z obsahu zadováženého a do odvolacieho konania predloženého spisového materiálu je\nnepochybné, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v súlade s ustanovením\n§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí bol\nzachytený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru\npríslušníka Policajného zboru, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jeho ponechanie\nv služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré mu bolo preukázané\ndôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi. Dodal, že príslušný nadriadený v\npersonálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo\ntrestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou dôsledné prešetrenie danej veci.\n7. Žalovaný ohľadom konkrétne namietanej zásady prezumpcie neviny, ktorá je jednou zo základných\nzásad trestného konania, pokladal za potrebné skonštatovať, že táto zásada nebola v konaní o\nprepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. porušená\nani nijakým spôsobom spochybnená. Zdôraznil, že v tomto personálnom konaní nebola skúmaná\ntrestno-právna zodpovednosť žalobcu a teda ani otázka jeho viny, či neviny, ale skúmané bolo výlučne\nnaplnenie pojmových znakov prepustenia zo služobného pomeru podľa uvedeného ustanovenia zákona.\nKeďže vykonaným šetrením dospel príslušný nadriadený k záveru, že zákonné dôvody na uplatnenie\nprepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., sú dané,\nbolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebola vyslovená vina zo spáchania žiadneho\ntrestného činu. Aplikácia uvedeného ustanovenia cit. zákona nie je determinovaná právoplatným\nvýsledkom trestného konania a otázka prezumpcie neviny je preto bezpredmetná. V tejto súvislosti\nneprisvedčil ani námietke žalobcu, že jeho vina zo spáchania akéhokoľvek protiprávneho konania nebola\npreukázaná, pretože trestné stíhanie ešte prebieha a neboli vykonané všetky dôkazy.\n8. Vo vzťahu k námietke, spočívajúcej v tvrdení, že správny orgán neuviedol, ktorý orgán a akým\nrozhodnutím rozhodol o tom, že žalobca konal tak, ako to v rozpore s väčšinou dôkazov tento orgán\nuviedol v napadnutom rozhodnutí, uviedol, že po doručení návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného\npomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., do dispozície generálneho tajomníka\nslužobného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorý bol podľa článku 3 ods. 2 písm. m/ bod 2. nariadenia\n\nMinisterstva vnútra SR č. 83/2020 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru\nv štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v znení neskorších predpisov,\na to v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia orgánom oprávneným rozhodnúť o\nprepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods.\n1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., sa tento s uvedeným návrhom, ako aj so súvisiacim spisovým\nmateriálom podrobne oboznámil. Ako už bolo uvedené, v medziach zákona a v súlade s povolenou\núvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, samostatne a veľmi dôsledne posúdil intenzitu\nporušenia služobnej prísahy žalobcom, ako aj možnosť jeho ďalšieho zotrvania v služobnom pomere.\nPo komplexnom vyhodnotení predložených dôkazov v súlade s § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.\nz., a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti sa s predloženým\nnávrhom stotožnil a tento realizoval vydaním napadnutého rozhodnutia. Na základe náležitej funkčnej\npríslušnosti uvedeného prvostupňového orgánu uplatnenej pri aplikácii ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 73/1998 Z. z., v spojení so skutočnosťou, že realizácia uvedeného ustanovenia zákona nie je\ndeterminovaná právoplatným výsledkom trestného konania, ani iného procesného konania, konštatoval,\nže námietka spočívajúca v tom, že správny orgán neuviedol, ktorý orgán a akým rozhodnutím rozhodol\no tom, že žalobca konal tak, ako to tento orgán uviedol v napadnutom rozhodnutí, je neopodstatnená.\n9. Zároveň tiež dal do pozornosti, že žalobca vo svojom odvolaní spochybnil výpovede poškodených,\nktoré sa podľa žalobcu nezhodujú, a to ani s výpoveďami dvoch príslušníkov Policajného zboru,\nkonkrétne N. O. P. a stržm. H. M.. Doplnil, že v jeho prospech svedčí aj H. C. a B. C. starší. Na svoju\nobranu uviedol, že svedkovia, medzi ktorými sú aj dvaja príslušníci Policajného zboru, nezaregistrovali\nvyhrážanie žalobcu, žiadnu agresiu a žiaden nátlak, vydieranie ani iné hrozby. Vo vzťahu k týmto\ntvrdeniam žalobcu pripomenul už skôr použite zhodnotenie dôkazov vyšetrovateľom Policajného zboru\nv informácii Úradu inšpekčnej služby zo dňa 26. septembra 2023, v ktorej uviedol, že H. F. a mladiství K.\nJ., I. J. a L. M. zhodne popisujú skutok a celý priebeh konfliktu so žalobcom, ako aj spôsob spáchania\nskutku. Poukázal na skutočnosť, že uvádzajú poškodenie vozidla na čelnom skle a dverách, ktoré mal\nspôsobiť žalobca. Zhodne popisujú okolnosti, dôvody a spôsob uskutočnenia výberu peňažnej hotovosti\nz bankomatu a ako bola hotovosť odovzdaná žalobcovi. Toto ich tvrdenie podporuje komunikácia s\nich rodičmi a navzájom nezávisle od seba potvrdenie o výbere hotovosti X.XXX,- eur z bankomatu,\nkamerové záznamy z miesta výberu hotovosti, čiastočne skutočnosti uvedené H. H. N.. Vyšetrovateľ\nPolicajného zboru dal do pozornosti časť odpovede žalobcu, v ktorej doslovne uviedol, že „hliadka\npreverila údaje nás všetkých, kde som im potom povedal, že im nechcem robiť takéto problémy, na\nošetrenie nepôjdem s tým, že ani oni si nebudú nič nárokovať a urobíme to na zmier na mieste. Myslené\nto bolo tak, že ani oni, ani ja nepodáme oznámenie. Keď som sa opýtal, ako to mienia odčiniť, povedali,\nže sa dohodneme na odškodnom, že mi vyplatia odškodné. Povedal som smiešnu sumu X.XXX,- eur,\nna čo všetci štyria súhlasili, pristúpil k nim policajt, znova sa ich opýtal, či s tým súhlasia, že sa to\nuzavrie na mieste, že nikto ani v nasledujúce dni nepríde s nejakým oznámením. S tým súhlasili.“ Podľa\nvyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru je tvrdenie policajnej hliadky v zrejmom rozpore s tvrdeniami\npoškodených a aj samotného žalobcu, ktorý uviedol, že uvedenú skutočnosť povedal pred hliadkou.\nPolicajná hliadka uviedla, že nezaznamenali žiadne poškodenie vozidla, nikto im o žiadnom poškodení\nvozidla nehovoril a tiež nikto nehovoril o nejakom fyzickom napádaní. Poukázal tiež na skutočnosť\nuvedenú B. C. - otcom žalobcu a H. C., že žalobca mal zakrvavené oko, krvácal, pričom toto si nevšimla\npolicajná hliadka napriek skutočnosti, že všetci ostatní si to všimli. Práve za zranenie a za to, že nepodá\ntrestné oznámenie si žalobca vyžiadal sumu X.XXX,- eur od členov posádky vozidla.\nII.\nŽaloba\n10. Správnou žalobou zo dňa 02. apríla 2024 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/000538-003 zo dňa 01. februára 2024, ako aj rozhodnutia\nprávneho orgánu prvého stupňa č. 40 zo dňa 23. novembra 2023, namietajúc, že napadnuté rozhodnutia\nsú nepreskúmateľné pre svoju zmätočnosť a nedostatok dôvodov.\n11. Poukazujúc na ustanovenia § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj znenie výrokovej vety\npersonálneho rozkazu namietal, že v ňom absentuje akékoľvek označenie, či opis konania žalobcu resp.\nskutku ako imanentnej časti výrokovej vety, ktorým sa mal žalobca dopustiť zvlášť hrubým spôsobom\nporušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie žalobcu\nv služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tvrdil, že súdna prax v\n\ntomto smere jednoznačne z dôvodu právnej istoty a nezameniteľnosti skutku ustálila, že opis konania\nresp. skutku by mal byť z uvedeného dôvodu aspoň stručne obsiahnutý priamo vo výrokovej vete\nkaždého obdobného rozhodnutia, aby dotknutá osoba mohla tak bez akýchkoľvek pochybností posúdiť\nopodstatnenosť takéhoto rozhodnutia.\n12. Žalovanému taktiež vyčítal, že nadriadený sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré žalobca\npoukazoval jednak v podanej žalobe, ako aj v odvolaní voči personálnemu rozkazu, a ktorými\nspochybňoval spoľahlivosť ním zisteného skutkového stavu. Mal za to, že nadriadený neuviedol ani\njeden dôvod, pre ktorý uveril viac pravdivosti tvrdení údajných poškodených ako tvrdeniam žalobcu a\ntvrdeniam ostatných osôb, vrátane dvoch príslušníkov Policajného zboru. Dodal, že žalobca, ako aj\npríslušníci hliadky na rozdiel od údajných poškodených sú osoby v služobnom pomere, ktorý trvá nie\nkrátky čas. Služobný pomer žalobcu trval značný čas, dlhodobo dosahoval dobré výsledky, za čo bol\nv minulosti aj odmenený. Zároveň doplnil, že v danom prípade nebolo absolútne konajúcimi orgánmi\nprihliadnuté na doterajší postoj žalobcu ako policajta k plneniu služobných povinností.\n13. Ďalej namietal, že v napadnutom personálnom rozkaze sa konajúci orgán vôbec nevysporiadal s\ntým, z akého dôvodu by ďalšie zotrvanie žalobcu v služobnom pomere malo byť na ujmu dôležitých\nzáujmov štátu napriek tomu, že ide o podstatnú hmotnoprávnu podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje\nna platnosť skončenia služobného pomeru z uvedeného dôvodu. Zdôraznil, že v prípade žalobcu nejde\no rozhodnutie, ktoré by vychádzalo z argumentov a dôkazov preukazujúcich konkrétne skutočnosti,\nktoré by jasne odôvodňovali takýto výnimočný postup, ale len o politický krok Ministerstva vnútra SR,\nktorý bol navyše od počiatku plánovaný ako exemplárny a plošný. Rozhodnutie o prepustení zo štátnej\nslužby príslušníka Policajného zboru označil za unáhlené a predčasné, nakoľko nie je dostatočne\npreukázané, že došlo k akémukoľvek konaniu žalobcu, ktoré by malo za následok to, že by konal tak,\nže by ponechanie osoby žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitým záujmom štátnej služby.\n14. Rovnako tak namietal, že žalovaný sa pri odôvodnení svojho rozhodnutia drží de facto len výpovedí\núdajných poškodených, ktorí boli zároveň aj oznamovateľmi, ktoré v kontexte zvyšných výpovedí\nnesedia a majú značné rozpory. Žalovaný správny orgán podľa žalobcu vôbec nereflektuje skutočnosť,\nže výpovede údajných poškodených nesedia ani s výpoveďou dvoch príslušníkov Policajného zboru,\nkonkrétne N. O. P. a stržm. H. M., ktorý na miesto prišli, ako hliadka a išlo o nezaujaté osoby. Dodal,\nže v prospech prepusteného príslušníka Policajného zboru svedčia aj ďalší svedkovia, konkrétne H. C.\na B. C. st.\n15. Taktiež poukázal na zásadu prezumpcie neviny. Zdôraznil, že pokiaľ ide o vinu za trestný čin, o\ntejto môže v našom právnom systéme rozhodnúť len súd a len súd a orgány činné v trestnom konaní v\ntaxatívne stanovených prípadoch rozhodujú o tom, či bol spáchaný skutok a či je tento skutok trestným\nčinom. Podobne to podľa žalobcu platí aj vo vzťahu k správnym deliktom, kde sú jasne stanovené\nkonkrétne správne orgány, ktoré posudzujú jednotlivé správne delikty. Podľa zásady prezumpcie neviny\nsa v zmysle našej právnej úpravy neviny určitej osoby prezumuje až do momentu, kým sa nepreukáže\nopak a to práve rozhodnutím príslušného orgánu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22. mája 2024 navrhol žalobu zamietnuť. K námietke\nžalobcu, že vecný dôvod jeho prepustenia mal byť obsiahnutý priamo vo výrokovej vete napadnutého\npersonálneho rozkazu s uvedením rozhodných skutkových okolností a ich stručným vymedzením tak,\naby tieto neboli zameniteľné s iným dôvodom, pričom predmetná výroková veta sa obmedzuje len\nna označenie príslušného zákonného ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.,\nžalovaný uviedol, že táto nie je opodstatnená. Poukázal na vlastnú formu rozhodnutí oproti iným druhom\nrozhodnutia, ktorého náležitosti (obsahové aj formálne) upravuje zákona č. 73/1998 Z.z. v § 241 bez\nsankcie neplatnosti. Pri určenej obsahovej štruktúre rozhodnutia má výrok obsahovať autoritatívne\nriešenie otázky, ktorá bola predmetom rozhodovania a uvedenie právnych predpisov, podľa ktorých sa\nrozhodovalo. Ako aj pri iných procesných úpravách aj podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie sa považuje za platné aj za stavu, že nemá\npredpísané členenie (§ 250). Teda za platné a právne záväzné sa považuje aj vtedy, ak má formu listu a\nkompetentný správny orgán ním rieši autoritatívnym spôsobom otázku týkajúcu sa založenia, zrušenia,\n\nči zmeny práv a povinností. Procesné predpisy pre orgány verejnej správy ani zákon, podľa ktorého\npostupoval žalovaný, nemajú právnu úpravu spočívajúcu v záväznosti len výrokovej časti rozhodnutia,\na z uvedeného dôvodu je záväzné a platné celé rozhodnutie. Osobitné ustanovenie § 194 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z.z. pod sankciou neplatnosti vyžaduje písomnú formu rozhodnutia a dôvod prepustenia so\nskutočnosťami, ktoré ho zakladajú. Z konštrukcie tejto úpravy vyplýva, že za dôvod ako neopomenuteľnú\nnáležitosť treba považovať skutkovú vetu niektorého z prípadov uvedených v § 192 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z.z. so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú – popis konania, či opomenutia, ktoré je podriaditeľné\npod uplatnený dôvod prepustenia. Bez povšimnutia pritom zákonodarca ponechal formálne náležitosti\n– štruktúru prepúšťacieho konania. Za súčasného rešpektovania vyššie uvedeného stavu pre členenie,\nštruktúru prepúšťacieho rozhodnutia platí všeobecné ustanovenie, a to aj s tým, že jej nedodržanie nemá\nvplyv na platnosť prepúšťacieho rozhodnutia. Preto konštatoval, že ak by aj bolo možné očakávať, že\nskutok, ktorý naplňuje uplatnený prepúšťací dôvod bude uvedený vo výroku rozhodnutia, skutočnosť, že\nsa tak nestalo nerobí rozhodnutie neplatným. Nerobí ho ani nezákonným v zmysle ujmy, keďže samotná\ntáto okolnosť procesného charakteru nemá priamy vplyv na subjektívne práva žalobcu.\n17. Nesúhlas vyjadril aj vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorou žalobca namietal skutkové okolnosti,\nkde sa podľa žalobcu nadriadený nevypriadal so skutočnosťami, ktorými žalobca spochybňoval\nspoľahlivosť zisteného skutkového stavu. Nadriadený neuviedol ani jeden dôvod, pre ktorý uveril viac\npravdivosti tvrdení údajných poškodených ako tým žalobcovým a tvrdenia ostatných osôb, vrátane dvoch\npríslušníkov Policajného zboru. Doplnil, že v jeho prospech svedčí aj H. C. a B. C. starší. Na svoju\nobranu uviedol, že svedkovia, medzi ktorými sú aj dvaja príslušníci Policajného zboru, nezaregistrovali\nvyhrážanie žalobcu, žiadnu agresiu a žiaden nátlak, vydieranie ani iné hrozby. V uvedenej súvislosti\nnamietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so spornými dôkazmi a len formálne prepísal\nvýpovede jednu za druhou, pričom ich vyhodnotil jednou vetou, že došlo k porušeniu služobnej disciplíny\na interných predpisov. Žalovaný tieto tvrdenia pokladal za neopodstatnené, pričom pripomenul už skôr\npoužité zhodnotenie dôkazov vyšetrovateľom Policajného zboru v informácii Úradu inšpekčnej služby\nzo dňa 26. septembra 2023, v ktorej uviedol, že H. F. a mladiství K. J., I. J. a L. M. zhodne popisujú\nskutok a celý priebeh konfliktu so žalobcom, ako aj spôsob spáchania skutku. Taktiež dal do pozornosti,\nže podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru je tvrdenie policajnej hliadky v zrejmom rozpore s\ntvrdeniami poškodených a aj samotného žalobcu, ktorý uviedol, že uvedenú skutočnosť povedal pred\nhliadkou. Napokon uviedol, že na podporu skutočného stavu veci však nadriadený obstaral aj ďalšie\nvyjadrenie H. F. a vyjadrenie H. F., otca vodiča H. F., ktorý sa vyjadrili pred nadriadeným aj v tomto\nsamostatnom personálnom konaní.\n18. Ku žalobnej námietke, týkajúcej sa zásady prezumpcie neviny s dôrazom na skutočnosť, že o vine\nza trestný čin môže rozhodnúť len súd, pričom orgán činný v trestnom konaní môže vo vymedzených\nprípadoch rozhodnúť o tom, či bol spáchaný skutok a či je tento skutok trestným činom, žalovaný\nuviedol, že rozhodnutím o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods.\n1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa rozhoduje iba o ďalšom zotrvaní policajta v tomto pomere,\npričom sa nerozhoduje o otázke viny alebo neviny zo spáchania trestného činu, priestupku prípadne\ndisciplinárneho previnenia.\nIV.\nReplika žalobcu\n19. Žalobca v podanej replike zo dňa 16. júla 2024 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Tvrdenia\nžalovaného označil za účelové a nesprávne, preto ich rozporoval a zdôraznil, že súd by na tieto nemal\nv žiadnom prípade prihliadať.\n20. Rozhodnutie o prepustení žalobcu zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru označil za\nunáhlené a predčasné, nakoľko nie je dostatočne preukázané, že došlo k akémukoľvek konaniu žalobcu,\nktoré by malo za následok to, že by konal tak, že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu\ndôležitým záujmom štátnej služby.\n21. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.\nV.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n\n22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré\nmu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n23. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 19. februára 2026, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 29. decembra\n2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva\nspravodlivosti SR.\n\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa služobný pomer končí aj prepustením.\n26. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n27. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne\na musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;\npri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o\nprepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického\npsychológa.\n28. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192\nods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.\n29. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n30. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\n31. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na\nplnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\n\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n\n32. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom predpísané náležitosti.\n34. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení\nžalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 73/1998 Z.z. na tom základe, že dňa 04. februára 2023 mimo výkonu štátnej služby v čase\nokolo 22.20 hod. kráčal po strede cesty v obci C. D., keď po ňom z prichádzajúceho auta niekto zakričal\n„si kokot!“. Medzi žalobcom a posádkou vozidla zn. Ford Focus, ev.č.: G. XXXXX, ktoré viedol H. F.\ndošlo k slovnej potýčke, pričom mu žalobca úmyselne poškodil vozidlo tým, že zovretou päsťou buchol\npo jeho čelnom skle, v dôsledku čoho sklo popraskalo. Na to chcel vystúpiť z vozidla spolujazdec I.\nJ., ku ktorému žalobca pristúpil, vytiahol ho von, chytil dvere na vozidle a prelomil ich v mieste pántov.\nĎalší člen posádky vozidla K. J. zakričal na žalobcu, aby brata I. J. pustil. Žalobca sa k nemu otočil,\nchytil ho obomi rukami za bundu, ten sa zľakol a žalobcu udrel do tváre. Žalobca ho pustil so slovami\n„ste v piči, vieš, čo si urobil?“ a vytiahol preukaz, ktorý ukázal K. J. so slovami „napadol si policajta“.\nK. J. sa mu začal ospravedlňovať. Žalobca dookola opakoval „ste v piči, postarám sa, aby vás vyhodili\nzo školy, pošlem vás na sociálku, kebyže chcem, všetkým vám ruky, nohy dolámem, kebyže mám pri\nsebe služobnú pištoľ, prestrelil by som vám kolená“. Následne vytiahol telefón a privolal políciu, pričom\nuviedol, že je policajt a bol napadnutý. Po príchode hliadky žalobca stále opakoval, že im poláme ruky\na nohy, prestrelí im kolená, postará sa, aby ich vyhodili zo škôl a zničí im životy. Následne žalobca\nnavrhol posádke vozidla, aby mu vyplatili odškodné a vec bude považovať za vyriešenú. Pred prítomnou\nhliadkou povedal „chalani, teraz je to na vás, môžeme sa dohodnúť. Buď mi vyplatíte X.XXX,- eur na\nruku, alebo vám zo života urobím peklo, podám na vás trestné oznámenie“. Za asistencie policajnej\nhliadky sa dohodli, že danú vec uzatvoria na mieste a osoby z vozidla mu vyplatia uvedenú sumu. Po\nodchode hliadky sa následne presunuli všetci do miestnej časti Palúdzka k nemocnici, kde z bankomatu\nI. J. vybral sumu X.XXX,- eur a túto odovzdal žalobcovi za to, že im dá pokoj. Z konania žalobcu mali\nčlenovia posádky vozidla H. F., K. J., I. J. a L. M. obavu, že vyhrážky splní. Po odovzdaní peňazí bol\nžalobca priateľský, podal členom posádky ruky a rozišli sa.\n35. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, ktorou sa na účely\ntohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a\nprávne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu\nk štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).\n36. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným\nzborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane\njej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z\nmedzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi\nústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a\nmedzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3).\n37. Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento\nsilový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru\nobčana k policajnému zboru (§ 16 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej\nprísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Ide teda o sľub, ktorým uvedenú doktrínu\n\npotvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti vrátane nasadenia vlastného života. Táto\nprísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia\nobčana do Policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku.\n38. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie\nnesúladné s právnymi predpismi bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu.\nTakýto zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií\nštátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a\nzdravotné zabezpečenie. Prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne\nrešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali (napríklad\nrozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n26. novembra 2002 sp. zn. 4 Sž 118/02, publikovaný\nv Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 36/2004). Vybraným skupinám\nštátnych zamestnancov (policajtom) a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom poskytuje\nlepšie sociálne zabezpečenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim\nupravuje Zákonník práce. Na druhej strane váh sa však nachádzajú vyššie požiadavky na profesionálny\na morálny charakter policajta pre výkon štátnej služby. Ich porušenie zákon nekompromisne sankcionuje.\nVo vzťahu k plneniu služobných povinností zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení,\nprísnejších ako ustanovení iných zákonov (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž-o-NS 53/03 zo\ndňa 18. novembra 2003, sp. zn. 2Sžo/159/2008 zo dňa 23. septembra 2009).\n39. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR,\nŽelezničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer.\nTakýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím\no prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru\npracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie.\nTo sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej\ndisciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania\nslužobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý)\ndo vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru,\npre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a\npovinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru\nodráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného\nzačlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že\nnemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom\npomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10. marca 2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014,\nsp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je\npotrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru\n(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23. júna 2016).\n40. Správny súd ďalej poukazuje na to, že prepustenie policajta zo služobného pomeru je jedným zo\nspôsobov skončenia služobného pomeru (§ 189 zákona č. 73/1998 Z.z.). Má formu jednostranného\nprávneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. Je výlučne prejavom vôle nadriadeného.\nNávrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne\nnadriadený a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie konanie nadriadenému s\npersonálnou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru\n(nariadenie Ministra vnútra SR č. 83/2020 o personálnej pôsobnosti). Návrh na prepustenie musí\nvychádzať z dostatočných podkladov o tom, že policajt porušil služobnú prísahu alebo povinnosť zvlášť\nhrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby, spracovateľ návrhu je povinný tieto dôkazy aktívne a iniciatívne vopred zadovážiť, a to aj\ns ohľadom na plynutie prekluzívnych lehôt. Dôkazy môže spracovateľ vykonať tak svojou vlastnou\nčinnosťou, ako aj využitím materiálov iných útvarov svedčiacich o protiprávnom konaní policajta. Ako\ndôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v\nsúlade s právnymi predpismi, napríklad výpovede, vyjadrenia osôb, posudky, listiny, veci a pod. (H., K.,\nQ., K., N., K., O., K., B., R. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Bratislava :\nWolters Kluwer SR s. r. o., 2018, 239 s., ISBN 978-80-8168-981-9).\n\n41. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány oboch\nstupňov nepochybili a vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu si zaobstarali všetky potrebné dôkazy.\nZároveň je potrebné uviesť, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil právne a skutkové\nvýchodiská žalovaného a v samotnom správnom konaní na podporu svojej argumentácie nepredložil\nžiadne skutočnosti, ktoré by právne relevantne vyvrátili závery žalovaného.\n42. Ohľadom otázky, či je posúdenie závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nvždy predmetom (výlučného) správneho uváženia nadriadeného, správny súd dáva do pozornosti,\nže touto sa zaoberal Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp.zn. 6Ssk/87/2025 zo dňa 20.\nnovembra 2025, v ktorom vyslovil, že „z hľadiska správnej teórie možno správnu úvahu definovať\nako zákonom založenú voľnosť tohto orgánu zvoliť pri riešení konkrétneho prípadu jedno z viacerých\nprávne možných rozhodnutí, pričom voľná úvaha môže byť založená iba zákonom respektíve z neho\nodvodenou právnou normou (Z. Bažil), zákonom vymedzený stupeň slobody správnych orgánov pri\nrozhodovaní konkrétnej veci, pričom v uvedenom rámci administratívny orgán prijíma optimálne riešenie\nz niekoľkých rôznych možností, avšak možnosť výberu z niekoľkých variant neznamená absolútnu\nslobodu správneho orgánu, keďže uváženie je vždy obmedzené určitým rámcom, či už užšie, alebo širšie\n(K. H.). Pôjde teda o stav, keď právne normy, ktoré presne a jednoznačne neurčujú, aké riešenie má\nsprávny orgán na konkrétny prípad aplikovať, ale umožňujú, aby konajúci orgán v danom prípade sám\nhľadal riešenie, avšak v rámci priestoru vymedzeného právnou normou (D.. P.). Ide teda o právomoc [na\núčely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi\nprijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť\naj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power], na základe ktorej má správny orgán istý stupeň\nslobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí\njedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.“ V zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca explicitne nedefinuje, čo\npokladá za zvlášť hrubé porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, z ktorých\ndôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou)\nhypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom,\na ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom\njednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu\nkonkrétnych okolností. „Podľa názoru najvyššieho správneho súdu v tomto prípade skôr možno hovoriť\no neurčitých právnych pojmoch, ktorých obsah, rozsah a aplikácia sa môže v závislosti na konkrétnych\nokolnostiach meniť. Zákonodarca týmto spôsobom vytvára príslušným orgánom priestor k tomu, aby\nzhodnotili, či konkrétna situácia pod neurčitý právny pojem spadá, alebo nie. U neurčitých právnych\npojmoch sa v istom momente rovnako vyskytuje určitá miera „(správneho) uváženia“ správneho orgánu,\ntá je však zameraná na skutkovú podstatu a jej vyhodnotenie. Výsledkom je však záver, vo vzťahu ku\nktorému nejestvuje žiadna alternatíva, ktorá sa na druhej strane pri správnej úvahe predpokladá.“ (bod\n32 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Ssk/87/2025 zo dňa 20. novembra 2025).\n43. Správny súd má za to, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na str. 18-19 dostatočným\nspôsobom odôvodnil, v čom spočíva porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ako aj porušenie\nslužobnej prísahy zo strany žalobcu. Žalovaný najmä poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol čestným\na disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď nerešpektoval a nechránil práva občanov, inému\nspôsobil škodu na majetku a svoje sily nevynaložil na ochranu majetku, ale naopak, svojim protiprávnym\nkonaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, tým že sa opakovane vyhrážal a ako\nodškodné za to, že nepodá trestné oznámenie na členov posádky a nepôjde na ošetrenie si vypýtal od\nnich úplatu 1.000,- eur, ktoré aj prevzal. Taktiež zvlášť hrubým spôsobom porušil interné predpisy napriek\ntomu, že bol bezprostredným nadriadeným nimi riadne oboznámený, zvlášť hrubým spôsobom porušil\nzákladné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže žalobca\nna základe preškolenia interných predpisov vedel o skutočnosti, že ak bude úmyselne a neoprávnene\nkonať proti majetku iného, bude jeho konanie považované za porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým\nspôsobom, pretože takéto konanie príslušníka Policajného zboru je v príkrom rozpore so služobnou\nprísahou. Taktiež sa žalobca nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo\nohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil ustanovenie časti I písm. a/ bod 4 rozkazu Ministerstva vnútra SR\nč. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru a nedodržal\nslužobnú disciplínu a neprejavil slušnosť, ale naopak, zneužil svoje postavenie a opakovane sa osobám\nvyhrážal. Ako bolestné si žalobca od posádky vozidla vypýtal a prevzal 1.000,- eur s tým, že na nich\nnepodá trestné oznámenie. Preto správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k\nprepusteniu príslušníka Policajného zboru spĺňa požiadavku, aby obsahovalo vyhodnotenie konkrétnych\n\nokolností zistených v jednotlivom prípade. Zároveň tiež zdôrazňuje, že zodpovednosť policajtov je\nširšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by teda\nv príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý\nsa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení svojich základných povinností.\n44. Pokiaľ ide o splnenie druhej zákonnej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru\npríslušníka Policajného zboru, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných\npovinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich\nčestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor, správny súd konštatuje, že posúdenie tejto\notázky je v každom konkrétnom prípade predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou\nprávomocou, v rámci ktorého je potrebné vziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého policajta,\njeho služobné výsledky, hodnotenia, dovtedajší prínos jeho osoby pre Policajný zbor i jeho perspektívy\ndo budúcnosti, najmä z hľadiska využiteľnosti jeho skúseností v zbore. Ďalej je potrebné zohľadniť\nstanoviská bezprostredných nadriadených i odborovej organizácie a uvážiť aj konkrétne okolnosti\nkonania, v ktorom sa vidí dôvod prepustenia, vrátane postoja policajta k tomuto konaniu. Výsledkom\nsprávnej úvahy by mala byť odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistené okolnosti viažuce sa\nosobe dotknutého policajta v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru.\n45. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný v dostatočnej miere vyhodnotil zákonné predpoklady\nstanovené za účelom posúdenia naplnenia aj tejto zákonnej podmienky. Žalovaný predovšetkým\nakcentoval, že je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka\nPolicajného zboru zotrval policajt, ktorý napriek príslušnosti k službe dopravnej polície Policajného\nzboru, v čase mimo štátnej služby ako chodec na ceste ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej\npremávky, následne sa správal neslušne k posádke zastaveného osobného motorového vozidla, toto\nvozidlo úmyselne poškodil, čím nerešpektoval a nechránil práva občanov, svoje sily nevynaložil na\nochranu majetku, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zasiahol zvlášť hrubým\nspôsobom tým, že spôsobil inému škodu, opakovane sa vyhrážal iným osobám spôsobením ujmy na\nzdraví a ako odškodné za to, že nepodá trestné oznámenie na členov posádky motorového vozidla\na nepôjde na ošetrenie, si vypýtal od posádky motorového vozidla X.XXX,- eur, ktoré aj prevzal. Aj\npodľa názoru správneho súdu by v danom prípade bolo ponechanie žalobcu v služobnom pomere na\nujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú najmä zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny\nvšetkými príslušníkmi Policajného zboru, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a\ntým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor, keďže zákon č. 73/1998 Z.z. predpokladá, že príslušník\nPolicajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákon a iné právne predpisy\ntak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.\n46. Správny súd preto pokladal za potrebné prisvedčiť vyššie uvedeným záverom žalovaného, ktoré\ntento zároveň náležite zrozumiteľne a preskúmateľne vysvetlil. Vzhľadom na úlohu a postavenie\npríslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné vyžadovať, aby títo príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí\nsú akousi „predĺženou rukou štátu“ dôsledne dodržiavali právne predpisy a plnili svoje povinnosti.\n47. V prejednávanej veci žalobca taktiež žalovanému, poukazujúc na ustanovenie § 194 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z. z. vytýkal, že vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa\nabsentuje akékoľvek označenie, či opis konania žalobcu resp. skutku zakladajúci dôvod na prepustenie\nzo služobného pomeru. Vznesenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom zároveň\npokladá za potrebné dať do pozornosti, že s ohľadom na ustanovenie § 241 zákona č. 73/1998 Z. z.\npri určení obsahovej štruktúry rozhodnutia, výrok obsahuje len autoritatívne riešenie otázky, ktorá bola\npredmetom rozhodovania a právne prepisy, podľa ktorých sa rozhodlo. Z výroku personálneho rozkazu\nvyplýva, že žalobca bol prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. pre porušenie\nslužobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Výrok personálneho rozkazu je tak v súlade\ns § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s § 194 ods. 1 cit. zákona. Vo výroku písomného\nrozhodnutia o prepustení príslušný nadriadený uviedol dôvod prepustenia žalobcu zo služobného\npomeru policajta (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.) a písomné vyhotovenie preskúmavaného\npersonálneho rozkazu vo svojom odôvodnení v nadväznosti na uvedený dôvod prepustenia obsahuje\nskutočnosti, ktoré tento dôvod prepustenia založili. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný dostatočne\nozrejmil, akým konaním sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy a povinnosti, čo podporil aj\n\nodkazom na konkrétne ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. Preto skutkové vymedzenie vo výroku\nrozhodnutia, v čom spočívalo porušenie služobnej prísahy a povinnosti príslušníkom policajného zboru\n(ako zákonného dôvodu na vydanie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru), je podľa názoru\nsprávneho súdu v tomto type rozhodnutia, ktoré bolo vydané podľa § 192 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 194\nods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nadbytočné a jeho absencia nespôsobuje nezákonnosť ani neplatnosť\npreskúmavaného personálneho rozkazu, pretože je súčasťou obsahu rozhodnutia tak, ako správny súd\nuž uviedol vyššie.\n48. Rovnako tak správny súd nemohol prihliadnuť ani na žalobnú námietku, že žalovaným nebol\nv správnom konaní skutkový stav zistený spoľahlivo, keďže nadriadený neuviedol ani jeden dôvod, pre\nktorý uveril viac pravdivosti tvrdení údajných poškodených ako tvrdeniam žalobcu a tvrdeniam ostatných\nosôb, vrátane dvoch príslušníkov Policajného zboru. Vo vzťahu k uvedenému dáva správny súd do\npozornosti, že žalovaný postupoval správne, keď vychádzal zo zhodnotenia dôkazov vyšetrovateľom\nPolicajného zboru v informácii Úradu inšpekčnej služby zo dňa 26. septembra 2023, z ktorého je zrejmé,\nže H. F. a mladiství K. J., I. J. a L. M. zhodne popisujú skutok a celý priebeh konfliktu so žalobcom,\nako aj spôsob spáchania skutku. Uvádzajú poškodenie vozidla na čelnom skle a dverách, ktoré mal\nspôsobiť žalobca. Zhodne popisujú okolnosti, dôvody a spôsob uskutočnenia výberu peňažnej hotovosti\nz bankomatu a ako bola hotovosť odovzdaná žalobcovi. Uvedené tvrdenie podporuje komunikácia s\nich rodičmi a navzájom nezávisle od seba potvrdenie o výbere hotovosti X.XXX,- eur z bankomatu,\nkamerové záznamy z miesta výberu hotovosti, čiastočne aj skutočnosti uvedené H. H. N.. Správny súd\ntiež poukazuje ma skutočnosť, že žalobca, hoci neskôr tvrdenia o zranení aj spôsobenej majetkovej\nškode poprel, pred vyšetrovateľom Policajného zboru sám uviedol, že „hliadka preverila údaje nás\nvšetkých, kde som im potom povedal, že im nechcem robiť takéto problémy, na ošetrenie nepôjdem s\ntým, že ani oni si nebudú nič nárokovať a urobíme to na zmier na mieste. Myslené to bolo tak, že ani\noni, ani ja nepodáme oznámenie. Keď som sa opýtal, ako to mienia odčiniť, povedali, že sa dohodneme\nna odškodnom, že mi vyplatia odškodné. Povedal som smiešnu sumu X.XXX,- eur, na čo všetci štyria\nsúhlasili, pristúpil k nim policajt, znova sa ich opýtal, či s tým súhlasia, že sa to uzavrie na mieste, že nikto\nani v nasledujúce dni nepríde s nejakým oznámením. S tým súhlasili.“ Súčasne správny súd poukazuje\nna vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru, v zmysle ktorých je tvrdenie policajnej hliadky v zrejmom\nrozpore s tvrdeniami poškodených a aj samotného žalobcu, ktorý uviedol, že uvedenú skutočnosť\npovedal pred hliadkou. Policajná hliadka uviedla, že nezaznamenali žiadne poškodenie vozidla, nikto im\no žiadnom poškodení vozidla nehovoril a tiež nikto nehovoril o nejakom fyzickom napádaní. Rovnako tak\nje potrebné poukázať na skutočnosť uvedenú B. C. – otcom žalobcu a H. C., že žalobca mal zakrvavené\noko, krvácal, pričom toto si nevšimla policajná hliadka napriek skutočnosti, že všetci ostatní si to všimli.\nPráve za zranenie a za to, že nepodá trestné oznámenie si žalobca vyžiadal sumu X.XXX,- eur od\nčlenov posádky vozidla. Ohľadom uvedeného správny súd dodáva, že prisvedčil správnosti postupu,\nkeď nariadený písomne požiadal dňa 26. septembra 2023 o súčinnosť Úrad inšpekčnej služby, a to vo\nforme zaslania informácie k súbežnému stavu trestného konania. Úrad inšpekčnej služby toho istého\ndňa predložil na Oddelenie mýtnej polície Policajného zboru Liptovský Mikuláš písomnú informáciu zo\ndňa 26. septembra 2023 (E.:F./X-XXXX-XXXX zo dňa 26. septembra 2023) v súvislosti so vznesením\nobvinenia žalobcovi. Je tiež treba uviesť, že použitie dôkazného prostriedku z trestného konania je v\nsúlade s ustanovením § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Rovnako tak nie možné opomenúť, že za\núčelom zistenia skutočného stavu veci nadriadený obstaral aj ďalšie vyjadrenie H. F. a vyjadrenie H.\nF., otca vodiča H. F., ktorý sa vyjadrili pred nadriadeným aj v samostatnom personálnom konaní, a na\nzáklade ktorých možno nepochybne ustáliť najmä existenciu poškodenia motorového vozidla konaním\nžalobcu, pričom vyjadrenie H. F., otca vodiča H. F. predstavuje hodnotu nepriameho dôkazu. Preto\nnie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa žalovaný nedostatočne vysporiadal so\nspornými dôkazmi. Taktiež sa nemožno stotožniť ani s námietkou, že napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nedostatočne zisteného skutočného stavu veci s tým, že absentujú skutočnosti preukazujúce intenzitu\nhrubého porušenia služobnej prísahy a interných predpisov.\n49. Taktiež nie je pravdou, že v danom prípade nebolo absolútne konajúcimi orgánmi prihliadnuté na\ndoterajší postoj žalobcu ako policajta k plneniu služobných povinností. Žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí vysporiadal s odvolacou námietkou totožného znenia, ku ktorej uviedol, že zhodnotenie\nslužobnej činnosti žalobcu spracované nadriadeným, ktoré je súčasťou súvisiaceho spisového materiálu,\na z ktorého vyplývajú niektoré pozitívne prvky služobnej činnosti žalobcu, je podkladom rozhodnutia.\nZároveň uviedol, že aj prípadné svedomité plnenie úloh policajta je základnou povinnosťou policajta\na nemožno týmto spôsobom ospravedlniť protiprávne konanie spočívajúce naopak v preukázanom\n\nprotiprávnom konaní. Žalobca bol povinný počas celého trvania služobného pomeru plniť svedomite\nzákladné povinnosti policajta, predovšetkým zdržať sa aj v čase mimo výkonu štátnej služby konania,\nktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. V konečnom\ndôsledku uvedený inštitút prepustenia príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z.z., ani nepozná poľahčujúce okolnosti, pod ktoré by bolo možné subsumovať naznačené\npozitívne prvky služobnej činnosti žalobcu. So skutočnosťami konštatovanými žalovaným v tomto smere\nsa správny súd stotožnil.\n50. Ako neopodstatnenú správny súd vyhodnotil aj žalobnú námietku, týkajúcu sa porušenia zásady\nprezumpcie neviny s dôrazom na skutočnosť, že o vine za trestný čin môže rozhodnúť len súd.\nSprávny súd tejto námietke nemohol priznať relevanciu, a to z dôvodu, že konanie o prepustení\npolicajta sa považuje za samostatné konanie upravené zákonom č. 73/1998 Z.z., ktoré je nezávislé od\niných druhov konaní (napríklad od trestného konania podľa ustanovení Trestného poriadku). Zákonné\npredpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku\nprípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, respektíve služobnej povinnosti\nnemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Otázka deliktuálnej zodpovednosti nemusí byť\nzhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho rozhodnutia. Konanie vo veci\nprepustenia policajta podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prebieha nezávisle\nod trestného konania. Administratívne - personálne konanie o prepustenie zo služobného pomeru a\ntrestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení\nzo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu\nčinného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie zo služobného pomeru postačí preukázanie\nporušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že\nponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom\nkonaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu\nalebo prečinu (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/19/2025 zo\ndňa 27. augusta 2025, sp. zn. 1Sžk/16/2020 zo dňa 09. februára 2022 a tam uvedenú judikatúru\n- rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/152/2007 zo dňa 11. marca 2008, prípadne sp. zn.\n7Sžo/9/2013 zo dňa 28. mája 2015, prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nVanjak proti Chorvátsku zo 14. januára 2010, číslo sťažnosti 29889/04, body 67 a nasl., prípadne\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Šikić proti Chorvátsku z 15. júla 2010, číslo\nsťažnosti 9143/08, body 49 a nasl.).\n51. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok\nsp. zn. 2Sžo/156/2008 zo dňa 22. apríla 2009, sp. zn. 2Sžo/189/2010 zo dňa 18. mája 2011), z ktorej\nvyplýva, že „V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný\nustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny.\nÚčelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru príslušníka PZ nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné\npredpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z.“. Uvedenú\njudikatúru je potrebné chápať v tom zmysle, že správne orgány rozhodujúce v personálnom konaní\no prepustení príslušníka Policajného zboru zo štátnej služby neskúmajú deliktuálnu zodpovednosť a\nani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu\nprepustenia podľa § 192 zákona č. 73/1998 Z.z.\n52. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,\nže žalovaný vec správne právne posúdil a za tým účelom vykonal dokazovanie na riadne zistenie\nskutkového stavu veci. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\n53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu\npožadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje\nzamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať.\n54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}