Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Sa/7/2024 z 31. 7. 2026
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 31. júla 2026, sp. zn. 16Sa/7/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1
Správny súd v Bratislave | 16Sa/7/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1 | 2026-07-31 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 39/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8b6f475-dc0a-43c9-a138-f88ef3044a97
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
16Sa/7/2024
0724100432
31. 07. 2026
Mgr. Pavel Ištók
ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.,
so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr.
Marek Benedik, s. r. o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Priemyselná ulica č. 2, 824 73 Bratislava, v konaní o
žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 08.03.2024, sa žalobca
domáhal určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu žalovaného, spočívajúceho vo vypracovaní
a zaslaní materiálu označeného ako „Informácia pre členov ZMOS“ (ďalej len „materiál“) Združeniu miest
a obcí Slovenska (ďalej len „ZMOS“), ktorý sa týkal dlhopisového programu žalobcu.
2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tak, že žalovaný neznámeho dňa vydal materiál, ktorý zaslal
ZMOSu, ktoré následne podľa žalobcovho predpokladu rozposlalo materiál mestám a obciam. Dňa
10.01.2024 materiál fyzicky odovzdal akcionár žalobcu členovi predstavenstva žalobcu pánovi A. B.,
teda týmto dňom sa žalobca o zásahu zo strany žalovaného dozvedel. Obsahom materiálu sú komentáre
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi a k jeho dlhopisovému programu, ktorý žalobca pripravil na základe
požiadavky svojich akcionárov. Z obsahu materiálu vyplýva, že je určený na distribúciu medzi členov
ZMOSu, t.j. medzi obce a mestá, k čomu v skutočnosti aj došlo, pretože žalobca bol konfrontovaný s
otázkami akcionárov, potenciálnych investorov do dlhopisov. Žalobca považuje vypracovanie a zaslanie
materiálu ZMOSu za nezákonný zásah zo strany orgánu verejnej správy (žalovaného).
3. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade nevystupoval ako subjekt občianskoprávnych vzťahov.
Žalovaný v danom prípade vystupoval pri zdanlivom výkone úloh v oblasti verejnej správy, pričom svoju
kontrolnú právomoc interpretoval a aplikoval v neprípustne extenzívnom rozsahu. Žalovaný nevykonával
úlohu v oblasti verejnej správy, pretože vypracovanie materiálu a jeho odoslanie ZMOSu nemožno
podradiť pod žiadnu z právomocí žalovaného. Zároveň žalovaný v danom prípade nevystupoval ako
subjekt súkromnoprávneho vzťahu, ale zjavne z titulu svojej verejnej autority ako štátneho orgánu Podľa
žalobcu by bolo v rozpore s účelom súdnej ochrany v správnom súdnictve, ak by súdy neposkytli ochranu
fyzickej a právnickej osobe pred zásahom zo strany orgánu verejnej správy, ktorý nemá žiadny zákonný
základ.
4. Podľa názoru žalobcu právnická osoba má právo, aby štátny orgán bez zákonného základu
nezasahoval do jej autonómie, resp. súkromia tým, že bude z pozície verejnej autority komentovať alebo
hodnotiť jej konanie. Zásah zo strany žalovaného sa priamo dotkol práv a právom chránených záujmov

žalobcu, teda jeho autonómie a súkromia, pretože žalovaný bez zákonného podkladu z pozície orgánu
verejnej správy komentoval interné pomery žalobcu, navyše žalovaný zasiahol aj do práva žalobcu na
ochranu dobrej povesti. Žalobca má právo, aby voči nemu žalovaný konal len na základe Ústavy SR, v
jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý určí zákon. Toto jeho právo žalovaný porušil. Žalobca ďalej
uviedol, že zásah bol priamo namierený proti nemu, keďže v obsahu materiálu je žalobca explicitne
a nezameniteľne identifikovaný svojím obchodným menom. Nemôžu teda vznikať žiadne pochybnosti,
že obsah materiálu sa týka práve žalobcu. Z obsahu materiálu ďalej explicitne vyplýva, že žalovaný
komentuje konanie žalobcu, konkrétne jeho zámer emisie dlhopisov pre svojich akcionárov. Rovnako
podľa žalobcu je zrejmé, že materiál bol ZMOSu zaslaný za účelom jeho šírenia medzi akcionármi
žalobcu, a nielen medzi nimi, keďže členmi ZMOSu nie sú len obce a mestá, ktoré sú akcionármi
žalobcu. Žalobca zároveň dodal, že materiál vychádzajúci z neúplných informácií, vyvolal neistotu
medzi akcionármi žalobcu, v dôsledku čoho musel žalobca absolvovať množstvo stretnutí, kde opätovne
musel vysvetľovať aspekty dlhopisového programu. Uvedené podľa žalobcu samozrejme vyžadovalo
vynaloženie nákladov (finančných a časových), ktoré by inak nemusel vynaložiť, ak by nebolo zásahu
zo strany žalovaného.
5. Žalobca záverom uviedol, že konanie žalovaného je v rozpore s Ústavou SR a ZoNKÚ z dôvodu,
že zásah zo strany žalovaného nemá absolútne žiadny ústavný a ani zákonný základ, a žalovaný
konal v rozpore s princípom objektivity. Zo žiadneho ustanovenia čl. 60 ods. 1, 2 Ústavy SR a ani zo
ZoNKÚ nevyplýva právomoc žalovaného konať spôsobom, akým konal, teda aby mohol sám iniciatívne
poskytovať nejaké informácie, upozornenia alebo odporúčania ZMOS. Zároveň v rozpore s princípom
objektivity si žalovaný neobstaral všetky potrebné informácie a podklady, hoci mal a mohol. Žalobca
nemal možnosť podať žalobu počas trvania zásahu, nakoľko sa o ňom dozvedel až ex post. A preto
sa žalobca domáha určenia nezákonnosti skončeného zásahu z dôvodu, že rozhodnutie súdu bude
dôležité pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a zároveň bude dôležité aj pre inú ochranu práv
žalobcu, nakoľko to nie po prvýkrát, čo je žalobca objektom komentovania zo strany žalovaného.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.12.2024 uviedol, že žalobca je subjektom verejného
práva založeným z dôvodu verejného záujmu na účel zabezpečovania prevádzky kritickej infraštruktúry.
Žalobca a taktiež obce a mestá sú kontrolovanými subjektmi v zmysle zákona NR SR č. 39/1993
Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o NKÚ“) a je samozrejmé, že vytvorenie podmienok smerujúcich k výmene akcií za dlhopisy
a verejné vyhlásenia o garantovaných výnosoch z dlhopisov zo strany žalobcu, napriek vysokému
investičnému dlhu vo vodárenskom sektore, musí nevyhnutne vyvolať kritický záujem žalovaného.
Žalovaný o potenciálne rizikovej situácii týkajúcej sa kritickej infraštruktúry štátu informoval vládu SR
a prostredníctvom materiálu, ktorý bol vytvorený ako výsledok pracovnej skupiny na úrovni predsedu
vlády SR, aj ZMOSu. Zároveň žalovaný zaradil do plánu kontrolných akcií na rok 2024 aj kontrolu
hospodárenia vodárenských spoločností. Žalobca nie je súkromnou spoločnosťou zriadenou na bežný
podnikateľský účel. Žalobca je verejnoprávnou korporáciou, vlastnenou východoslovenskými obcami
a mestami, zriadenou na účel vykonávania kľúčovej činnosti pre fungovanie štátu, a to vo verejnom
záujme. Žalobca preto musí strpieť vyššiu mieru kritiky a verejnej kontroly.
7. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca podal voči žalovanému žalobu vedenú pod sp.
zn. 59 Cos/1/2024 na Mestskom súde Bratislava IV o ochranu dobrej povesti, pričom materiál, ktorý je
predmetom žalobného návrhu v tejto veci súvisí s informáciami prezentovanými v predmetnom civilnom
nároku žalobcu, preto má žalovaný zato, že o predmete sporu, resp. o podobnej povahe sporu je už v
podstate vedené civilné konanie. Žalovaný zároveň poukázal aj na uznesenia Najvyššieho správneho
súdu 3Svk/58/2022, v zmysle ktorého „Správny súd zdôraznil, že vo všeobecnosti možno konanie o
žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy považovať za subsidiárnu formu súdnej ochrany v
správnom súdnictve, ktorú možno využiť iba za predpokladu, že iná možnosť ochrany neexistuje..“.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že imanentnou súčasťou zásahu je, že na základe konania orgánu verejnej
moci vznikne povinnosť dotknutej osoby na tomto základe niečo konať, niečoho sa zdržať alebo
nejaké konanie strpieť. Žalovaný má zato, že uvedeným konaním nevznikla žalobcovi žiadna povinnosť.
Žalovaný ani nemôže autoritatívne a vynútiteľným spôsobom zasiahnuť do sféry žalobcu, teda priamo
zasiahnuť do jeho práv a právom chránených záujmov, keďže zákon o NKÚ SR žalovaného nevybavil
takouto kompetenciou. Žalovaný nemôže ani priamo ovplyvniť prípadnú nápravu zisteného stavu, len je
oprávnený postúpiť prípadné nedostatky iným orgánom. Úlohou a povinnosťou žalovaného je verejne

komunikovať, jednak z titulu svojho osobitného postavenia vyplývajúceho z Ústavy SR, ale aj zo zákona
o NKÚ nielen kontrolné zistenia, ale aj akékoľvek iné rizikové faktory, ktoré sú výsledkom analytických
postupov žalovaného a môžu mať dopad na verejný majetok. Žalovaný však nie je represívny štátny
orgán, kontrolovaným subjektom neukladá sankcie. Žalovaný predovšetkým upozorňuje na príklady
dobrej či zlej praxe, ako aj na pochybenia a riziká vo sfére hospodárenia s verejným majetkom.
Nakoľko žalovaný nemá represívnu funkciu, v rámci štátneho zriadenia je nezávislým orgánom, potom je
samozrejmé, že ak pri svojej analytickej činnosti narazí na situáciu, ktorú vyhodnotí ako rizikovú, je jeho
povinnosťou na to upozorniť relevantné subjekty. Tento postup je pritom v súlade s ústavnou povinnosťou
štátnych orgánov poskytovať a šíriť informácie o svojej činnosti. Informovanie o veciach verejného
záujmu v súvislosti s nakladaním s verejným majetkom je teda elementárnou ústavnou povinnosťou
žalovaného
9. Žalovaný zároveň poukázal aj na skutočnosť, že materiál sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu
už dňa 03.11.2024, prípadne aj skôr a teda žaloba bola podaná oneskorene. V zmysle uvedeného
má žalovaný zato, že nedošlo k nezákonnému zásahu zo strany žalovaného. Samotné vypracovanie
materiálu odbornou skupinou pracovnou skupinou na úrovni vlády SR a jeho zaslanie ZMOSsu
nemôže byť spôsobilé súdneho prieskumu, pretože sa nejedná o priamy faktický zásah do práv,
právom chránených záujmov a povinností žalobcu. Podľa žalovaného žaloba nespadá pod právomoc
vymedzenú v § 6 SSP, žaloba bola podaná oneskorene, preto žiada súd, aby žalobu odmietol. V
prípade ak sa súd nestotožní z názorom žalovaného o dôvodoch na odmietnutie, žalovaný navrhuje,
aby príslušný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.03.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že obsahu
vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že sa snaží iba o to, aby sa na základe formálnych argumentov
vyhol kontrole (prieskumu) zo strany správneho súdu, hoci tvrdí, že vykonával úlohu, ktorá mu ako
správnemu orgánu patrí. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že v danom prípade vykonával úlohu, ktorá
mu ako štátnemu orgánu kontroly patrí, čo žalobca popiera, ale na druhej strane neoznačil žiadne
konkrétne ustanovenie zákona, ktoré by ho oprávňovalo predmetný zásah uskutočniť. Naopak, zo
samotnej argumentácie žalovaného je zrejmé, že v danom prípade konal úplne mimo svojich ústavných
a zákonných právomocí zjavne si neuvedomujúc alebo ignorujúc princíp legality moci podľa čl. 2 ods. 2
Ústavy SR. Žalobca záverom uviedol, že na podanej žalobe trvá.
11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.07.2025 uviedol, že žalobca nepreukázal, akým konkrétnym
spôsobom došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov. Zásahová
žaloba vyžaduje preukázanie, že konanie verejnej moci viedlo k priamemu dotknutiu právnej sféry
žalobcu – nie k abstraktnej nespokojnosti s obsahom dokumentu. Podľa názoru žalovaného sa žalobca
domáha ochrany pred niečím, čo nie je zásahom, čo nebolo adresované jemu, a čo nevytvára žiadne
právne účinky. Žalovaný preto navrhuje, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná,
keďže neboli naplnené základné podmienky pre ochranu pred iným zásahom.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

16. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
17. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
18. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba
dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa
vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
19. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.
20. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o NKÚ“), úrad môže predkladať kontrolovaným subjektom
a príslušným orgánom odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v rámci uplatňovania jeho
pôsobnosti.
21. Podľa § 16 ods. 1 druhá veta zákona o NKÚ, vo verejnom záujme, na účely informovanosti verejnosti,
predseda alebo ním poverený podpredseda pravidelne, najmenej však raz za tri mesiace, uverejňuje
informácie získané z kontrolnej činnosti.
22. Podľa § 20 ods. 1 zákona o NKÚ, úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky tomu orgánu, ktorý koná
v mene štátu v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu. Nedostatky v činnosti orgánov štátnej
správy oznámi príslušnému orgánu štátnej správy. Nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej
správy oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády.
23. Podľa § 20a ods. 1 zákona o NKÚ, úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky tomu orgánu obce
alebo vyššieho územného celku, ktorý koná v mene obce alebo vyššieho územného celku v súvislosti
s činnosťou kontrolovaného subjektu. Ak je kontrolovaným subjektom obec alebo vyšší územný celok,
Úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky zastupiteľstvu obce alebo zastupiteľstvu vyššieho územného
celku.
24. Správny súd preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bez nariadenia
pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
25. Žalobca sa v danej veci podľa obsahu žalobného návrhu domáhal súdnej ochrany podaním žaloby
podľa § 252 ods. 2 SSP na tom základe, aby súd určil, že zásah žalovaného spočívajúci vo vypracovaní
a zaslaní materiálu ZMOSu, ktorý sa týkal dlhopisového programu žalobcu, je nezákonný. Podľa žalobcu
sa tento zásah zo strany žalovaného priamo dotkol práv a právom chránených záujmov žalobcu, teda
jeho autonómie a súkromia, pretože žalovaný bez zákonného podkladu z pozície orgánu verejnej správy
komentoval interné pomery žalobcu, navyše žalovaný zasiahol aj do práva žalobcu na ochranu dobrej
povesti.
26. Správny súd v prvom rade ohľadom zachovania lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu
podľa ust. § 256 SSP konštatuje, že v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu (nález
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 549/2025 zo dňa 19.11.2025) žalobu v danej veci vyhodnotil, ako podanú
v zákonnej lehote.
27. Základnou právnou otázkou, na ktorú sa v danej veci bolo potrebné zamerať bola otázka, či žalobcom
vymedzené konanie žalovaného vo veci vypracovania materiálu, ktorý sa týkal dlhopisového programu
žalobcu, a jeho následnom zaslaní ZMOSu, má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej
správy.
28. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem iný zásah orgánu verejnej
správy v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP. V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný
zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čo

znamená že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, a teda je výsledkom
uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Faktický postup
znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu
administratívneho konania, a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa zároveň vyžaduje priame dotknutie na právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony,
ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať,
nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo
príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce
znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému,
resp. proti nemu priamo vykonaného.
29. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým
sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia
byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození,
pri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré
nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú,
a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť,
a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu.
Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu
či príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího
správního soudu ČR, sp. zn. 2Aps/3/2004).
30. S poukazom na vyššie uvedené správny súd opätovne konštatuje, že žalobca sa v danej veci
prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy voči žalovanému domáhal určenia
nezákonnosti konania žalovaného, spočívajúceho vo vypracovaní materiálu, ktorý sa týkal dlhopisového
programu žalobcu, a jeho zaslaní ZMOSu, čím mal žalovaný bez zákonného podkladu z pozície
orgánu verejnej správy priamo zasiahnuť do autonómie a súkromia žalobcu, ako aj jeho práva na
ochranu dobrej povesti. Správny súd teda v danej veci musí v prvom rade upriamiť pozornosť
žalobcu na skutočnosť, že žalovaný je podľa Ústavy SR nezávislý orgán kontroly hospodárenia, okrem
iného, aj s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami
právnických osôb s majetkovou účasťou obcí, čo znamená, že jeho kontrolná pôsobnosť sa vzťahuje aj
na činnosť žalobcu, ako právnickej osoby s majetkovou účasťou obcí. V zmysle zákona o NKÚ taktiež
platí, že žalovaný v rámci svojich právomocí môže predkladať kontrolovaným subjektom a príslušným
orgánom odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v rámci uplatňovania jeho pôsobnosti, no
zároveň aj verejne komunikovať nielen kontrolné zistenia, ale aj iné rizikové faktory, ktoré sú výsledkom
analytických postupov žalovaného, predchádzajúcich samotnému výkonu kontroly, a môžu mať dopad
na verejný majetok. Žalovaný ako nezávislý orgán kontroly hospodárenia však nemá podľa zákona
o NKÚ kompetenciu použiť vlastné kontrolné zistenia k vydaniu rozhodnutia, ktorým by ukladal konkrétne
práva a povinnosti kontrolovanému subjektu, resp. iným autoritatívnym a vynútiteľným spôsobom mu
prikázať alebo nariadiť niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť. Žalovaný
teda nie je represívnym orgánom voči kontrolovaným subjektom, nemôže ani priamo ovplyvniť prípadnú
nápravu zisteného stavu, len je oprávnený postúpiť zistené nedostatky iným príslušným orgánom, ktoré
sú následne povinné v rozsahu svojej pôsobnosti a v určenej lehote zabezpečiť odstránenie oznámených
nedostatkov.
31. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný v rámci svojej pôsobnosti a právomocí
zverených mu zákonom, nemá kompetenciu kontrolovanému subjektu autoritatívnym a vynútiteľným
spôsobom prikázať alebo nariadiť niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.
Z napadnutého iného zásahu zároveň jednoznačne vyplýva, že konanie žalovaného spočívajúce
vo vypracovaní a zaslaní materiálu ZMOSu, nebolo konaním bezprostredné vykonaným priamo proti
žalobcovi, ale konaním adresovaným členom ZMOSu, a to za účelom ich informovania ohľadom
dlhopisového programu žalobcu. Z takéhoto konania žalovaného preto ani nemohla žalobcovi vzniknúť
povinnosť niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a tým pádom nemohlo
dôjsť ani k priamemu dotknutiu na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu
tak, ako to predpokladá ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Z tohto dôvodu napadnuté konanie žalovaného
nemožno kvalifikovať ako faktický postup, teda ako aktívne a bezprostredné konanie žalovaného, ktoré

by bolo pri plnení jeho úloh v oblasti verejnej správy priamo zamerané proti žalobcovi ako poškodenému,
resp. proti nemu priamo vykonané.
32. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri vypracovaní
materiálu, ktorý sa týkal dlhopisového programu žalobcu, a jeho zaslaní ZMOSu, nepredstavuje faktický
postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a preto sa
nemôže jednať ani o iný zásah orgánu verejnej správy. Inak povedané, žalobca sa nemôže domáhať
preskúmania a určenia nezákonnosti postupu žalovaného, ktorý nebol pri plnení jeho úloh v oblasti
verejnej správy priamo zameraný proti žalobcovi ako poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaný.
Z tohto dôvodu napadnutý postup žalovaného nepodlieha prieskumu správnym súdom.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP uznesením zamietol.
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP
tak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal.
35. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný
z uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto
konaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné
skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného by mu bolo možné nárok na náhradu trov
konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by takéto priznanie náhrady
trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje že takéto v predmetnom
konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na náhradu trov ani vo svojich
vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.
a/ SSP a contrario).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).