{"guid": "aefca310-8d55-4ded-8d5d-7d3a45054e82:c8b6f475-dc0a-43c9-a138-f88ef3044a97", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1", "spisova_znacka": "16Sa/7/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Sa/7/2024 z 31. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 31. júla 2026, sp. zn. 16Sa/7/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1", "identifikacne_cislo": "0724100432", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/39", "nazov": "zákon č. 39/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-1993"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8b6f475-dc0a-43c9-a138-f88ef3044a97", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Sa/7/2024\n0724100432\n31. 07. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724100432.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.,\nso sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr.\nMarek Benedik, s. r. o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Najvyšší\nkontrolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Priemyselná ulica č. 2, 824 73 Bratislava, v konaní o\nžalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a.\nII. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 08.03.2024, sa žalobca\ndomáhal určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu žalovaného, spočívajúceho vo vypracovaní\na zaslaní materiálu označeného ako „Informácia pre členov ZMOS“ (ďalej len „materiál“) Združeniu miest\na obcí Slovenska (ďalej len „ZMOS“), ktorý sa týkal dlhopisového programu žalobcu.\n2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tak, že žalovaný neznámeho dňa vydal materiál, ktorý zaslal\nZMOSu, ktoré následne podľa žalobcovho predpokladu rozposlalo materiál mestám a obciam. Dňa\n10.01.2024 materiál fyzicky odovzdal akcionár žalobcu členovi predstavenstva žalobcu pánovi A. B.,\nteda týmto dňom sa žalobca o zásahu zo strany žalovaného dozvedel. Obsahom materiálu sú komentáre\nžalovaného vo vzťahu k žalobcovi a k jeho dlhopisovému programu, ktorý žalobca pripravil na základe\npožiadavky svojich akcionárov. Z obsahu materiálu vyplýva, že je určený na distribúciu medzi členov\nZMOSu, t.j. medzi obce a mestá, k čomu v skutočnosti aj došlo, pretože žalobca bol konfrontovaný s\notázkami akcionárov, potenciálnych investorov do dlhopisov. Žalobca považuje vypracovanie a zaslanie\nmateriálu ZMOSu za nezákonný zásah zo strany orgánu verejnej správy (žalovaného).\n3. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade nevystupoval ako subjekt občianskoprávnych vzťahov.\nŽalovaný v danom prípade vystupoval pri zdanlivom výkone úloh v oblasti verejnej správy, pričom svoju\nkontrolnú právomoc interpretoval a aplikoval v neprípustne extenzívnom rozsahu. Žalovaný nevykonával\núlohu v oblasti verejnej správy, pretože vypracovanie materiálu a jeho odoslanie ZMOSu nemožno\npodradiť pod žiadnu z právomocí žalovaného. Zároveň žalovaný v danom prípade nevystupoval ako\nsubjekt súkromnoprávneho vzťahu, ale zjavne z titulu svojej verejnej autority ako štátneho orgánu Podľa\nžalobcu by bolo v rozpore s účelom súdnej ochrany v správnom súdnictve, ak by súdy neposkytli ochranu\nfyzickej a právnickej osobe pred zásahom zo strany orgánu verejnej správy, ktorý nemá žiadny zákonný\nzáklad.\n4. Podľa názoru žalobcu právnická osoba má právo, aby štátny orgán bez zákonného základu\nnezasahoval do jej autonómie, resp. súkromia tým, že bude z pozície verejnej autority komentovať alebo\nhodnotiť jej konanie. Zásah zo strany žalovaného sa priamo dotkol práv a právom chránených záujmov\n\nžalobcu, teda jeho autonómie a súkromia, pretože žalovaný bez zákonného podkladu z pozície orgánu\nverejnej správy komentoval interné pomery žalobcu, navyše žalovaný zasiahol aj do práva žalobcu na\nochranu dobrej povesti. Žalobca má právo, aby voči nemu žalovaný konal len na základe Ústavy SR, v\njej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý určí zákon. Toto jeho právo žalovaný porušil. Žalobca ďalej\nuviedol, že zásah bol priamo namierený proti nemu, keďže v obsahu materiálu je žalobca explicitne\na nezameniteľne identifikovaný svojím obchodným menom. Nemôžu teda vznikať žiadne pochybnosti,\nže obsah materiálu sa týka práve žalobcu. Z obsahu materiálu ďalej explicitne vyplýva, že žalovaný\nkomentuje konanie žalobcu, konkrétne jeho zámer emisie dlhopisov pre svojich akcionárov. Rovnako\npodľa žalobcu je zrejmé, že materiál bol ZMOSu zaslaný za účelom jeho šírenia medzi akcionármi\nžalobcu, a nielen medzi nimi, keďže členmi ZMOSu nie sú len obce a mestá, ktoré sú akcionármi\nžalobcu. Žalobca zároveň dodal, že materiál vychádzajúci z neúplných informácií, vyvolal neistotu\nmedzi akcionármi žalobcu, v dôsledku čoho musel žalobca absolvovať množstvo stretnutí, kde opätovne\nmusel vysvetľovať aspekty dlhopisového programu. Uvedené podľa žalobcu samozrejme vyžadovalo\nvynaloženie nákladov (finančných a časových), ktoré by inak nemusel vynaložiť, ak by nebolo zásahu\nzo strany žalovaného.\n5. Žalobca záverom uviedol, že konanie žalovaného je v rozpore s Ústavou SR a ZoNKÚ z dôvodu,\nže zásah zo strany žalovaného nemá absolútne žiadny ústavný a ani zákonný základ, a žalovaný\nkonal v rozpore s princípom objektivity. Zo žiadneho ustanovenia čl. 60 ods. 1, 2 Ústavy SR a ani zo\nZoNKÚ nevyplýva právomoc žalovaného konať spôsobom, akým konal, teda aby mohol sám iniciatívne\nposkytovať nejaké informácie, upozornenia alebo odporúčania ZMOS. Zároveň v rozpore s princípom\nobjektivity si žalovaný neobstaral všetky potrebné informácie a podklady, hoci mal a mohol. Žalobca\nnemal možnosť podať žalobu počas trvania zásahu, nakoľko sa o ňom dozvedel až ex post. A preto\nsa žalobca domáha určenia nezákonnosti skončeného zásahu z dôvodu, že rozhodnutie súdu bude\ndôležité pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a zároveň bude dôležité aj pre inú ochranu práv\nžalobcu, nakoľko to nie po prvýkrát, čo je žalobca objektom komentovania zo strany žalovaného.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.12.2024 uviedol, že žalobca je subjektom verejného\npráva založeným z dôvodu verejného záujmu na účel zabezpečovania prevádzky kritickej infraštruktúry.\nŽalobca a taktiež obce a mestá sú kontrolovanými subjektmi v zmysle zákona NR SR č. 39/1993\nZ. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o NKÚ“) a je samozrejmé, že vytvorenie podmienok smerujúcich k výmene akcií za dlhopisy\na verejné vyhlásenia o garantovaných výnosoch z dlhopisov zo strany žalobcu, napriek vysokému\ninvestičnému dlhu vo vodárenskom sektore, musí nevyhnutne vyvolať kritický záujem žalovaného.\nŽalovaný o potenciálne rizikovej situácii týkajúcej sa kritickej infraštruktúry štátu informoval vládu SR\na prostredníctvom materiálu, ktorý bol vytvorený ako výsledok pracovnej skupiny na úrovni predsedu\nvlády SR, aj ZMOSu. Zároveň žalovaný zaradil do plánu kontrolných akcií na rok 2024 aj kontrolu\nhospodárenia vodárenských spoločností. Žalobca nie je súkromnou spoločnosťou zriadenou na bežný\npodnikateľský účel. Žalobca je verejnoprávnou korporáciou, vlastnenou východoslovenskými obcami\na mestami, zriadenou na účel vykonávania kľúčovej činnosti pre fungovanie štátu, a to vo verejnom\nzáujme. Žalobca preto musí strpieť vyššiu mieru kritiky a verejnej kontroly.\n7. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca podal voči žalovanému žalobu vedenú pod sp.\nzn. 59 Cos/1/2024 na Mestskom súde Bratislava IV o ochranu dobrej povesti, pričom materiál, ktorý je\npredmetom žalobného návrhu v tejto veci súvisí s informáciami prezentovanými v predmetnom civilnom\nnároku žalobcu, preto má žalovaný zato, že o predmete sporu, resp. o podobnej povahe sporu je už v\npodstate vedené civilné konanie. Žalovaný zároveň poukázal aj na uznesenia Najvyššieho správneho\nsúdu 3Svk/58/2022, v zmysle ktorého „Správny súd zdôraznil, že vo všeobecnosti možno konanie o\nžalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy považovať za subsidiárnu formu súdnej ochrany v\nsprávnom súdnictve, ktorú možno využiť iba za predpokladu, že iná možnosť ochrany neexistuje..“.\n8. Žalovaný ďalej uviedol, že imanentnou súčasťou zásahu je, že na základe konania orgánu verejnej\nmoci vznikne povinnosť dotknutej osoby na tomto základe niečo konať, niečoho sa zdržať alebo\nnejaké konanie strpieť. Žalovaný má zato, že uvedeným konaním nevznikla žalobcovi žiadna povinnosť.\nŽalovaný ani nemôže autoritatívne a vynútiteľným spôsobom zasiahnuť do sféry žalobcu, teda priamo\nzasiahnuť do jeho práv a právom chránených záujmov, keďže zákon o NKÚ SR žalovaného nevybavil\ntakouto kompetenciou. Žalovaný nemôže ani priamo ovplyvniť prípadnú nápravu zisteného stavu, len je\noprávnený postúpiť prípadné nedostatky iným orgánom. Úlohou a povinnosťou žalovaného je verejne\n\nkomunikovať, jednak z titulu svojho osobitného postavenia vyplývajúceho z Ústavy SR, ale aj zo zákona\no NKÚ nielen kontrolné zistenia, ale aj akékoľvek iné rizikové faktory, ktoré sú výsledkom analytických\npostupov žalovaného a môžu mať dopad na verejný majetok. Žalovaný však nie je represívny štátny\norgán, kontrolovaným subjektom neukladá sankcie. Žalovaný predovšetkým upozorňuje na príklady\ndobrej či zlej praxe, ako aj na pochybenia a riziká vo sfére hospodárenia s verejným majetkom.\nNakoľko žalovaný nemá represívnu funkciu, v rámci štátneho zriadenia je nezávislým orgánom, potom je\nsamozrejmé, že ak pri svojej analytickej činnosti narazí na situáciu, ktorú vyhodnotí ako rizikovú, je jeho\npovinnosťou na to upozorniť relevantné subjekty. Tento postup je pritom v súlade s ústavnou povinnosťou\nštátnych orgánov poskytovať a šíriť informácie o svojej činnosti. Informovanie o veciach verejného\nzáujmu v súvislosti s nakladaním s verejným majetkom je teda elementárnou ústavnou povinnosťou\nžalovaného\n9. Žalovaný zároveň poukázal aj na skutočnosť, že materiál sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu\nuž dňa 03.11.2024, prípadne aj skôr a teda žaloba bola podaná oneskorene. V zmysle uvedeného\nmá žalovaný zato, že nedošlo k nezákonnému zásahu zo strany žalovaného. Samotné vypracovanie\nmateriálu odbornou skupinou pracovnou skupinou na úrovni vlády SR a jeho zaslanie ZMOSsu\nnemôže byť spôsobilé súdneho prieskumu, pretože sa nejedná o priamy faktický zásah do práv,\nprávom chránených záujmov a povinností žalobcu. Podľa žalovaného žaloba nespadá pod právomoc\nvymedzenú v § 6 SSP, žaloba bola podaná oneskorene, preto žiada súd, aby žalobu odmietol. V\nprípade ak sa súd nestotožní z názorom žalovaného o dôvodoch na odmietnutie, žalovaný navrhuje,\naby príslušný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.03.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že obsahu\nvyjadrenia žalovaného je zrejmé, že sa snaží iba o to, aby sa na základe formálnych argumentov\nvyhol kontrole (prieskumu) zo strany správneho súdu, hoci tvrdí, že vykonával úlohu, ktorá mu ako\nsprávnemu orgánu patrí. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že v danom prípade vykonával úlohu, ktorá\nmu ako štátnemu orgánu kontroly patrí, čo žalobca popiera, ale na druhej strane neoznačil žiadne\nkonkrétne ustanovenie zákona, ktoré by ho oprávňovalo predmetný zásah uskutočniť. Naopak, zo\nsamotnej argumentácie žalovaného je zrejmé, že v danom prípade konal úplne mimo svojich ústavných\na zákonných právomocí zjavne si neuvedomujúc alebo ignorujúc princíp legality moci podľa čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR. Žalobca záverom uviedol, že na podanej žalobe trvá.\n11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.07.2025 uviedol, že žalobca nepreukázal, akým konkrétnym\nspôsobom došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov. Zásahová\nžaloba vyžaduje preukázanie, že konanie verejnej moci viedlo k priamemu dotknutiu právnej sféry\nžalobcu – nie k abstraktnej nespokojnosti s obsahom dokumentu. Podľa názoru žalovaného sa žalobca\ndomáha ochrany pred niečím, čo nie je zásahom, čo nebolo adresované jemu, a čo nevytvára žiadne\nprávne účinky. Žalovaný preto navrhuje, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná,\nkeďže neboli naplnené základné podmienky pre ochranu pred iným zásahom.\n12. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n14. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu\norgánu verejnej správy.\n15. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného\niného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku\n1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n\n16. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola\nukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy\npriamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n17. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.\n18. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba\ndotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa\nvykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.\n19. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju\nzamietne.\n20. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o NKÚ“), úrad môže predkladať kontrolovaným subjektom\na príslušným orgánom odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v rámci uplatňovania jeho\npôsobnosti.\n21. Podľa § 16 ods. 1 druhá veta zákona o NKÚ, vo verejnom záujme, na účely informovanosti verejnosti,\npredseda alebo ním poverený podpredseda pravidelne, najmenej však raz za tri mesiace, uverejňuje\ninformácie získané z kontrolnej činnosti.\n22. Podľa § 20 ods. 1 zákona o NKÚ, úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky tomu orgánu, ktorý koná\nv mene štátu v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu. Nedostatky v činnosti orgánov štátnej\nsprávy oznámi príslušnému orgánu štátnej správy. Nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej\nsprávy oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády.\n23. Podľa § 20a ods. 1 zákona o NKÚ, úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky tomu orgánu obce\nalebo vyššieho územného celku, ktorý koná v mene obce alebo vyššieho územného celku v súvislosti\ns činnosťou kontrolovaného subjektu. Ak je kontrolovaným subjektom obec alebo vyšší územný celok,\nÚrad oznámi kontrolou zistené nedostatky zastupiteľstvu obce alebo zastupiteľstvu vyššieho územného\ncelku.\n24. Správny súd preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bez nariadenia\npojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.\n25. Žalobca sa v danej veci podľa obsahu žalobného návrhu domáhal súdnej ochrany podaním žaloby\npodľa § 252 ods. 2 SSP na tom základe, aby súd určil, že zásah žalovaného spočívajúci vo vypracovaní\na zaslaní materiálu ZMOSu, ktorý sa týkal dlhopisového programu žalobcu, je nezákonný. Podľa žalobcu\nsa tento zásah zo strany žalovaného priamo dotkol práv a právom chránených záujmov žalobcu, teda\njeho autonómie a súkromia, pretože žalovaný bez zákonného podkladu z pozície orgánu verejnej správy\nkomentoval interné pomery žalobcu, navyše žalovaný zasiahol aj do práva žalobcu na ochranu dobrej\npovesti.\n26. Správny súd v prvom rade ohľadom zachovania lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu\npodľa ust. § 256 SSP konštatuje, že v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu (nález\nÚstavného súdu sp. zn. II. ÚS 549/2025 zo dňa 19.11.2025) žalobu v danej veci vyhodnotil, ako podanú\nv zákonnej lehote.\n27. Základnou právnou otázkou, na ktorú sa v danej veci bolo potrebné zamerať bola otázka, či žalobcom\nvymedzené konanie žalovaného vo veci vypracovania materiálu, ktorý sa týkal dlhopisového programu\nžalobcu, a jeho následnom zaslaní ZMOSu, má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej\nsprávy.\n28. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem iný zásah orgánu verejnej\nsprávy v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP. V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný\nzásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čo\n\nznamená že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, a teda je výsledkom\nuplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Faktický postup\nznamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu\nadministratívneho konania, a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa zároveň vyžaduje priame dotknutie na právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony,\nktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať,\nnejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo\npríkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce\nznaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému,\nresp. proti nemu priamo vykonaného.\n29. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým\nsú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia\nbyť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození,\npri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré\nnie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú,\na tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť,\na to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu.\nOkrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu\nči príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího\nsprávního soudu ČR, sp. zn. 2Aps/3/2004).\n30. S poukazom na vyššie uvedené správny súd opätovne konštatuje, že žalobca sa v danej veci\nprostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy voči žalovanému domáhal určenia\nnezákonnosti konania žalovaného, spočívajúceho vo vypracovaní materiálu, ktorý sa týkal dlhopisového\nprogramu žalobcu, a jeho zaslaní ZMOSu, čím mal žalovaný bez zákonného podkladu z pozície\norgánu verejnej správy priamo zasiahnuť do autonómie a súkromia žalobcu, ako aj jeho práva na\nochranu dobrej povesti. Správny súd teda v danej veci musí v prvom rade upriamiť pozornosť\nžalobcu na skutočnosť, že žalovaný je podľa Ústavy SR nezávislý orgán kontroly hospodárenia, okrem\niného, aj s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami\nprávnických osôb s majetkovou účasťou obcí, čo znamená, že jeho kontrolná pôsobnosť sa vzťahuje aj\nna činnosť žalobcu, ako právnickej osoby s majetkovou účasťou obcí. V zmysle zákona o NKÚ taktiež\nplatí, že žalovaný v rámci svojich právomocí môže predkladať kontrolovaným subjektom a príslušným\norgánom odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v rámci uplatňovania jeho pôsobnosti, no\nzároveň aj verejne komunikovať nielen kontrolné zistenia, ale aj iné rizikové faktory, ktoré sú výsledkom\nanalytických postupov žalovaného, predchádzajúcich samotnému výkonu kontroly, a môžu mať dopad\nna verejný majetok. Žalovaný ako nezávislý orgán kontroly hospodárenia však nemá podľa zákona\no NKÚ kompetenciu použiť vlastné kontrolné zistenia k vydaniu rozhodnutia, ktorým by ukladal konkrétne\npráva a povinnosti kontrolovanému subjektu, resp. iným autoritatívnym a vynútiteľným spôsobom mu\nprikázať alebo nariadiť niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť. Žalovaný\nteda nie je represívnym orgánom voči kontrolovaným subjektom, nemôže ani priamo ovplyvniť prípadnú\nnápravu zisteného stavu, len je oprávnený postúpiť zistené nedostatky iným príslušným orgánom, ktoré\nsú následne povinné v rozsahu svojej pôsobnosti a v určenej lehote zabezpečiť odstránenie oznámených\nnedostatkov.\n31. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný v rámci svojej pôsobnosti a právomocí\nzverených mu zákonom, nemá kompetenciu kontrolovanému subjektu autoritatívnym a vynútiteľným\nspôsobom prikázať alebo nariadiť niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.\nZ napadnutého iného zásahu zároveň jednoznačne vyplýva, že konanie žalovaného spočívajúce\nvo vypracovaní a zaslaní materiálu ZMOSu, nebolo konaním bezprostredné vykonaným priamo proti\nžalobcovi, ale konaním adresovaným členom ZMOSu, a to za účelom ich informovania ohľadom\ndlhopisového programu žalobcu. Z takéhoto konania žalovaného preto ani nemohla žalobcovi vzniknúť\npovinnosť niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a tým pádom nemohlo\ndôjsť ani k priamemu dotknutiu na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu\ntak, ako to predpokladá ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Z tohto dôvodu napadnuté konanie žalovaného\nnemožno kvalifikovať ako faktický postup, teda ako aktívne a bezprostredné konanie žalovaného, ktoré\n\nby bolo pri plnení jeho úloh v oblasti verejnej správy priamo zamerané proti žalobcovi ako poškodenému,\nresp. proti nemu priamo vykonané.\n32. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri vypracovaní\nmateriálu, ktorý sa týkal dlhopisového programu žalobcu, a jeho zaslaní ZMOSu, nepredstavuje faktický\npostup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a preto sa\nnemôže jednať ani o iný zásah orgánu verejnej správy. Inak povedané, žalobca sa nemôže domáhať\npreskúmania a určenia nezákonnosti postupu žalovaného, ktorý nebol pri plnení jeho úloh v oblasti\nverejnej správy priamo zameraný proti žalobcovi ako poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaný.\nZ tohto dôvodu napadnutý postup žalovaného nepodlieha prieskumu správnym súdom.\n33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP uznesením zamietol.\n34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP\ntak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal.\n35. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný\nz uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto\nkonaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné\nskonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného by mu bolo možné nárok na náhradu trov\nkonania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by takéto priznanie náhrady\ntrov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje že takéto v predmetnom\nkonaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na náhradu trov ani vo svojich\nvyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.\na/ SSP a contrario).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}