Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Sas/9/2024 z 29. 9. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. septembra 2026, sp. zn. 13Sas/9/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100353.1
Správny súd v Bratislave | 13Sas/9/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100353.1 | 2026-09-29 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e14b3b0e-b34b-45eb-88e5-6b5f0e823b33
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100353.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
13Sas/9/2024
0724100353
29. 09. 2026
JUDr. Viktória Kurucová
ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100353.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:
A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Mariánom
Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 14.02.2024 takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 06.12.2023 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 17.06.2019 bol žalobcovi priznaný nárok na starobný dôchodok od 06.08.2015 podľa
§ 64, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase“).
2. Žiadosťou zo dňa 17.10.2023, doručenou žalovanej 17.10.2023, žalobca požiadal o prepočítanie
starobného dôchodku, pričom žiadal (i) započítať dobu po skončení Stredného odborného učilišťa F., G.
H. od 24.06.1971 do 31.08.1971, (ii) aby práca, ktorú vykonával v období od 01.09.1968 do 31.08.1971
a od 01.04.1980 do 31.10.1983 bola zaradená do II. pracovnej kategórie a (iii) zohľadnenie dvojročného
štúdia na Dvojročnej dôstojníckej škole C. I. od 01.09.1971 do 31.07.1973.
3. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2023 správny orgán prvého
stupňa, vychádzajúc z ustanovení § 65, § 274 a § 112 zákona o sociálnom poistení, zamietol žiadosť
žalobcu zo dňa 17.10.2023 o prepočítanie starobného dôchodku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutím zo dňa 03.12.2019 bol žalobcovi zvýšený starobný
dôchodok z dôvodu započítania obdobia dôchodkového poistenia od 01.07.1971 do 31.08.1971 po
preukázaní vyhlásenia o dobe zamestnania a hrubom zárobku prostredníctvom svedkov. Toto obdobie
bolo hodnotené v III. pracovnej kategórii. K učebnému pomeru ako dobe zamestnania uviedol, že je
možné ho hodnotiť ako dobu zamestnania na základe predloženého evidenčného listu dôchodkového

zabezpečenia alebo na základe výučného listu do dňa, ktorým bol vydaný, ak bola záverečné skúška
vykonaná do uplynutia učebnej doby. Keďže na databáze žalovanej sa evidenčný list dôchodkového
zabezpečenia nenachádza, doba učebného pomeru bola pre nárok na starobný dôchodok hodnotená
len do výučného listu, t. j. do 23.06.1971. Dobu zamestnania od 24.06.1971 do 30.06.1971 nie je možné
hodnotiť, lebo nie je preukázaná. Obdobie od 01.04.1980 do 31.10.1983 u zamestnávateľa J. E., K.,
bolo hodnotené podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v III. pracovnej kategórii. Doby
zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii sa preukazujú evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia
vystaveným zamestnávateľom. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená zaraďovať zamestnanie do
pracovných kategórií, toto oprávnenie patrilo zamestnávateľom na základe rezortných zoznamov.
4. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.12.2023 uviedol, že dokumentáciu
(údaje uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia) je povinná presne a úplne viesť žalovaná.
Žalovaná nevedie tieto údaje presne a znemožňuje kontrolu a preverenie dôchodkových výpočtov. Žiadal
o vydanie nového, aktualizovaného osobného listu dôchodkového poistenia. Poukázal na to, že žiadal
Sociálnu poisťovňu, aby mu vyhotovila dva výpočty sumy starobného dôchodku - podľa zákona č.
100/1988 Zb. a podľa zákona o sociálnom poistení. V prvostupňovom rozhodnutí absentuje substancia
pre výpočet sumy starobného dôchodku. Uviedol, že Sociálna poisťovňa mu nezapočítala a v osobnom
liste dôchodkového poistenia nevyznačila všetky odslúžené a odpracované roky. Chýbajú obdobia
výkonu vojenskej služby v I. v I. kategórii funkcií, výkon služby vojaka z povolania a ročné hrubé zárobky.
Neúplne bolo posúdené obdobie SOU F. G. H., vrátane prázdnin a následného zamestnania v tomto
podniku a zamestnanie v J. E. v preferovanej II. pracovnej kategórii. Uviedol, že mu chýba 69 dní v II.
pracovnej kategórii hneď po skončení SOU F. G. H., ktoré mu Sociálna poisťovňa nezapočítala. Žalobca
ďalej uviedol podrobný rozpis priebehu jeho zamestnaní a výkonu služby, pričom im priradil jednotlivé
stupne kategórií funkcií a pracovných kategórií. Tvrdil, že do II. pracovnej kategórie mali byť zaradené
aj obdobia zamestnania u zamestnávateľov F. G. H. (pre prácu s nebezpečnou látkou „metylchlorid“)
a J. E. (práca s asfaltom), poukazujúc na nariadenie vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. zo dňa 17.06.1988
o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Poukázal
tiež na § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že neboli akceptované ním predložené resp.
navrhnuté dôkazy, a to kópia pracovnej zmluvy zo dňa 07.11.1970, podľa ktorej nastúpil od 01.07.1971
do práce v F. G. H. a pracoval tam do 31.08.1971 a čestné vyhlásenia dvoch svedkov o jeho pôsobení
u zamestnávateľa J. E. K. pri asfaltérskych prácach od 01.04.1980 do 31.10.1983. Poukázal ja na znenie
ním zabezpečeného (od Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR) nariadenie vlády ČSSR č. 136/1975
Zb. zo dňa 04.12.1975 Zb. na základe uvedeného žiadal o prepočítanie starobného dôchodku.
5. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na
rozhodnutie žalovanej.
6. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2024 odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení uviedol, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2019 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok
od 06.08.2015 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení v súlade s právnym záverom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeným v rozsudku, sp. zn. 9So/56/2017 zo dňa 27.03.2019,
ktorý bol uvedeným rozhodnutím realizovaný. Námietku, ktorou nesúhlasil žalobca so sumou starobného
dôchodku a ktorou žiadal o opätovné prehodnotenie obdobia dôchodkového poistenia, považovala
žalovaná za nedôvodnú. Učebný pomer ako dobu zamestnania je možné hodnotiť na základe
predloženého evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia alebo na základe výučného listu, a to
do dňa, ktorým bol vydaný, ak bola záverečná skúška vykonaná do uplynutia učebnej doby. Nakoľko
v databáze žalovanej sa za obdobie učebného pomeru evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
nenachádza, doba učebného pomeru je pre nárok na starobný dôchodok hodnotená len do výučného
listu, t. j. do 23.06.1971. Dobu zamestnania od 24.06.1971 do 30.06.1971 nie je možné hodnotiť
ako obdobie dôchodkového poistenia, nakoľko uvedená doba nie je preukázaná. Podľa Vyhlásenia o
dobe zamestnania a hrubom zárobku na účely dôchodkového poistenia zo dňa 18.11.2019 žalobca
vykonával pracovný pomer od 01.07.1971 do 31.08.1971 u zamestnávateľa F. G., H.. Podľa § 10
ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení sa doba zamestnania rozumie
ako doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena
výrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti,
po ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom

pomere. Obdobie od 01.04.1980 do 31.10.1983, kedy bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa
J. E., K., L. M. je hodnotené podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v III. pracovnej
kategórií. Doby zamestnania vo zvýhodnenej I. a II. pracovnej kategórií sa preukazujú evidenčným
listom dôchodkového zabezpečenia vystaveným zamestnávateľom, resp. na tlačive „Príloha k žiadosti o
dôchodok na preukázanie zamestnaní zaradených do L a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového
zabezpečenia". Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia je rozhodujúcim podkladom na
rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok
na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom, ktorého obsah
môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Sociálna poisťovňa v prípade existujúceho
zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať
alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené
na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/poistenia. Nakoľko uvedené obdobie je zahrnuté v
III. pracovnej kategórií, žalovaná nie je oprávnená zaraďovať zamestnanie do pracovných kategórií,
ale toto oprávnenie patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov. Žalovaná
vypláca žalobcovi starobný dôchodok v sume určenej v súlade s právnymi predpismi, t. j. v sume, ktorá
zodpovedá preukázanému obdobiu dôchodkového poistenia a dosiahnutým vymeriavacím základom.
Vzhľadom na to, že neboli preukázané nové rozhodujúce skutočnosti na nárok na prepočet starobného
dôchodku, nie je právny dôvod na zmenu vo výške starobného dôchodku a žiadosť o prepočet sumy
starobného dôchodku bola žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím zamietnutá správne. Na nárok na
dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených
v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne.
II. Správna žaloba
7. Správnou žalobou zo dňa 21.02.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 21.02.2024,
sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vec
vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca namietal
porušenie § 196 a § 233 ods. 10 zákona o sociálnom poistení zo strany žalovanej.
8. Žalobcovi bol na základe žiadosti zo dňa 14.09.2015 priznaný rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 17.06.2019 priznaný starobný dôchodok odo dňa 06.08.2015, ktorý bol nadväzujúcimi
rozhodnutiami žalovanej postupne zvyšovaný. Dňa 17.10.2023 požiadal žalobca o prepočítanie už
priznaného starobného dôchodku, pretože, podľa jeho tvrdenia, zistil vážne diskrepancie, s ktorými sa
žalovaná nevysporiadala.
9. Žalobca žiadal o vydanie nového, aktualizovaného Osobného listu dôchodkového zabezpečenia a
o presné prepočítanie sumy starobného dôchodku s poukazom na to, že napr. kolónky „A“, potom „H“
a tiež aj „I. AA“, „I.“ a „II.“ napriek jeho požiadavke naďalej zostali nevyplnené. Uviedol, že žalovanú
požiadal, aby mu urobila dva výpočty sumy starobného dôchodku, jednak podľa zákona č. 100/1988 Zb.,
kde sa predovšetkým zohľadňuje preferovaná I. kategória funkcií (v žalobcovom prípade aj preferovaná
II. pracovná kategória) a jednak podľa zákona o sociálnom poistení (tu sa mu už nijaká kategória
funkcií nijako nezohľadňuje) a to tak, aby si sám mohol tieto dva výsledky porovnať a slobodne sa
rozhodnúť. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí absentuje základná substancia pre výpočet objektívnej
sumy starobného dôchodku žalobcu. Výpočet sumy starobného dôchodku nie je správny a žalobcu
poškodzuje. V Osobnom liste dôchodkového zabezpečenia nie sú uvedené všetky údaje, a to aj napriek
tomu, že na to žalobca upozornil.
10. Žalobca namietal, že žalovaná mu nezapočítala a v Osobnom liste dôchodkového zabezpečenia
nevyznačila všetky reálne odslúžené a odpracované roky tak, ako mala. Chýbajú tam obdobia
výkonu vojenskej služby v I. v I. kategórii funkcií a chýba výkon služby vojaka z povolania, ako
aj ročné hrubé zárobky. Neúplne žalovaná posudzovala obdobie SOU F. G. H., vrátane prázdnin,
následného zamestnania v tom istom podniku a zamestnania v J. E., všetko v preferovanej II. pracovnej
kategórii. Uviedol, že žalovanej predložil relevantné dôkazy, napríklad odpoveď z MPSV Praha, ČR
č. j.:A./XXXXXX-XXX/X zo dňa 11.09.2023. Žalovaná nepostupovala v súlade so zákonom, keď mu
riadne nezapočítala odpracované roky v príslušnej II. pracovnej kategórii. Podľa žalobcu mu nebolo
zohľadnených 69 dní v II. pracovnej kategórii, ktoré žalobcovi žalovaná nezapočítala. Išlo o obdobie hneď

po skončení SOU F. G. H.. Zdôraznil, že tesne po skončení základnej deväťročnej školy, sa začal dňa
01.09.1968 sústavne pripravovať na budúce povolanie na 3-ročnom SOU F. G. H. a túto prípravu ukončil
školskými prázdninami až dňa 31.08.1971 a nie skôr, ako sa mylne domnieva žalovaná. Žiadal toto
chýbajúce obdobie 69 dní od 24.06.1971 do 31.08.1971 rovnako vyznačiť Osobnom liste dôchodkového
zabezpečenia, ako je to vyznačené u jeho ostatných rovesníkoch, ktorí skončili SOU a UŠ, v opačnom
prípade sa s jeho osobou zaobchádza nerovnako a diskriminačne. Poukázal na § 8 ods. 2, § 15 ods. 2
a § 16 ods. 1 zákona č. 89/1958 Zb., ako ja na § 38 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb.
11. Žalovaná nepostupovala podľa § 197 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je možné predložiť
čestné vyhlásenie dvoch svedkov. Žalobca sa vyučil na SOU F. G. H., kde hneď po vyučení nastúpil do
prvého civilného zamestnania do toho istého podniku, lebo už v tom čase vedel, že nastúpi na výkon
vojenskej služby v armáde. Od nástupu do vojenskej „Dvojročnej dôstojníckej školy“ (skr. „DDŠ“) v I.
dňa 01.09.1971, bol žalobca v nepretržitom služobnom pomere „poslucháč vojenskej školy“, a to až do
termínu vzniku kariéry služby vojaka z povolania v ČSĽA, ktorú nastúpil dňa 01.08.1973 do 31.07.1979.
Žalobca počas dvoch rokov Vojenskej dvojročnej dôstojníckej školy (skr.: „DDŠ“) dostával finančné a
naturálne príjmy v súlade s § 2 v nadväznosti na § 6 ods. 1 zák. č. 88/1952 Zb. a neskôr podľa § 1
písm. a) - v nadväznosti na § 2 ods. 1 zák. č. 480/1992 Zb. Žalobca žiadal žalovanú, aby konkrétne
uviedla, kde a aký majú tieto finančné vzťahy a reálne finančné a naturálne hodnoty, ktoré počas dvoch
rokov DDŠ priamo (adresne) inkasoval zo štátneho rozpočtu ČSSR bezprostredný vplyv na jeho presný
výpočet starobného dôchodku. Podľa žalobcu v tejto situácii jednoznačne išlo o plnenie podľa § 218
písm. e) a § 233 zák. práce č. 65/1965 Zb. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Nejvyššího soudu
ČSR ze dne 24.05.1978, sp. zn. Cpj 186/77.
12. Žalobca uviedol, že je otázkou, z akého dôvodu na nepočítajú do vyššej sumy starobného dôchodku
finančné a naturálne (deputátne) príjmy počas 700 dní v období od 01.09.1971 do 31.07.1973 vyplatené
zo štátneho rozpočtu ČSSR a hodnota vynúteného 6-ročného záväzku k výkonu ďalšej vojenskej služby
v Ozbrojených silách ČSSR.
13. Žalobca uviedol, že po odchode do civilu od 06.08.1979 do 30.06.1991 si našiel prácu v „J.
E.“, kde počas tohto obdobia vykonával 1 309 dní, pričom od 01.04.1980 do 31.10.1983 pracoval
pri ťažkých asfaltérskych prácach zaradených do II. pracovnej kategórii – čo žalovaná svojvoľne
odmietla posudzovať. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky dostal ponuku opäť sa zamestnať
v ozbrojených zboroch SR. Túto príležitosť využil a od 30.04.1993 do 31.12.2004 slúžil ako profesionálny vojak v Ozbrojených silách SR. Chronológiu zamestnaní v príslušných pracovných kategóriách a
kategóriách funkcií žalobca podrobnejšie uviedol v žalobe.
14. K započítaniu učebnej doby do II. kategórie na základe nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb.
zo dňa 17.06.1988 o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového
zabezpečenia poukázal na § 17 ods. 1a § 18 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. K uvedenému predložil dve
kópie „čestného vyhlásenia“, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že v roku od 01.09.1968 do 31.08.1971 bol
žalobca v učebnom pomere č. 0425 chladiarenský mechanik v podniku F. G. H., ktorého súčasťou bola
príprava a práca, ktorá je v zmysle zákona č. 107/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Diel II. Písmeno
A, ods. 6. v prostredí zdraviu škodlivých plynov, - pri opravách chladničiek na metylchlorid, zaradená
do II. pracovnej kategórie. Žalobca pracoval v pracovnom zaradení ako mechanik chladiarenských
zariadení v podniku, kde denno-denne dochádzal do styku s nebezpečnou látkou „metylchlorid“,
zaradenej v zmysle zákona č. 107/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, Diel II. písm. A, ods. 6. v
prostredí zdraviu škodlivých plynov, práve pri opravách chladničiek na „metylchlorid“, a táto činnosť
bola jednoznačne zaradená do II. pracovnej kategórie a to celoštátne na celom území ČSSR. Ďalej
potvrdzujú, že v II. pracovnej kategórii žalobca pracoval od 01.04.1980 do 31.10.1983 pri asfaltovaní
cestných komunikácií. Táto činnosť je v zmysle nariadenia vlády ČSSR zo dňa 04.12.1975 zaradená
do II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Uvedené dôkazy však žalovaná
nevyhodnotila resp. nepovažovala za dostatočné. Keďže zamestnávatelia už dnes neexistujú, žalobca
nemá možnosť zabezpečiť si od nich zmenu zaradenia zamestnania do pracovných kategórií.
15. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie až do 31.12.2023. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II.
pracovnej kategórii, podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., musí mať vplyv na prepočet starobného

dôchodku, podľa zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. pred
dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto v zmysle ustanovenia
§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nie je možné stanoviť pre žalobcu iné, menej výhodné podmienky
na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, než u ostatných poistencoch.
16. Na záver žalobca uviedol a zhrnul, že kvôli úplnosti údajov odpracovaného obdobia na zabezpečenie
jeho nárokov zo starobného dôchodku, v prílohe predložil kópiu pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.1970,
podľa ktorej žalobca dňa 01.07.1971 nastúpil do práce na pozíciu chladiarenský mechanik v F. G. H.,
Februárového víťazstva č. 22. Tento krátky pracovný pomer trval len do 31.08.1971, dokiaľ nenastúpil
na „Dvojročnú dôstojnícku školu“ v I.. Táto skutočnosť nie je dodnes vyznačená v jeho Osobnom liste
dôchodkového zabezpečenia, čo je chybou, na ktorú žalovanú opakovane upozornil.
17. Rovnako neboli rešpektované ani „čestné vyhlásenie“ dvoch autentických svedkov o jeho pôsobení
v J. E. K. v Trnave. Tie boli predložené kvôli úplnosti údajov z ďalšieho odpracovaného obdobia na
zabezpečenie jeho nárokov zo starobného dôchodku voči Sociálnej poisťovni a preto dňa 07.01.2016
predložil „Čestné vyhlásenie“ týchto svedkov o jeho pôsobení v pozícii „robotník“ pri asfaltérskych
prácach v čase od 01.04.1980 do 31.10.1983, pretože tam nemá vyznačené odpracované obdobie v
II. pracovnej kategórii, ktoré vyplývalo z tohto škodlivého civilného zamestnania a opätovne to písomne
žiadal vyznačiť. Asfaltérske práce sú zaradené v zozname preferovaných zamestnaní v II. pracovnej
kategórii.
18. Z vyššie uvedeného dôvodu preto písomne oslovil Ministerstvo práce a sociálních věcí, odbor
politiky zaměstnanosti, ul. Na Poříčním právu č. 1/376, 128 01 Praha 2, ČR, ktoré mu poslalo potrebné
„Nařízení vlády ČSSR“ č. 136/1975 Zb. zo dňa 04.12.1975, kde sú uvedené aj podklady o zaraďovaní
„asfaltérskych prác“ a prác s „metylchloridom“ do II. pracovnej kategórie. Tieto podklady predložil aj
žalovanej.
III. Vyjadrenie žalovanej
19. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 04.09.2024, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí
a v prvostupňovom rozhodnutí a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne.
20. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že z administratívneho spisu je zrejmé, že právoplatným
rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2019 bol žalobcovi priznaný starobný
dôchodok od 06.08.2015 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení v súlade s právnym
záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeným v rozsudku, sp. zn. 9So/56/2017 zo dňa
27.03.2019. Právoplatným rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
23.03.2020, na základe odvolania, podaného proti rozhodnutiam žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX
X - I., II., III. a IV. zo dňa 09.07.2019, bol žalobcovi podľa § 65, § 274, §112 ods. 1 a § 82 zákona
o sociálnom poistení od 06.08.2015 zvýšený starobný dôchodok na sumu 363,50 EUR mesačne.
Suma starobného dôchodku žalobcu sa zvýšila po započítaní obdobia od 01.07.1971 do 05.08.1971,
od 06.08.1971 do 31.08.1971, to znamená 62 dní obdobia dôchodkového poistenia, získaného u
zamestnávateľa F. G., H.. Uvedené obdobie sa zvýšilo po preukázaní Vyhlásenia o dobe zamestnania a
hrubom zárobku prostredníctvom svedkov, A. N. a A. M., ktorý vykonávali učebný pomer v III. pracovnej
kategórií. Na základe uvedeného, uvedené obdobie je hodnotené v III. pracovnej kategórií. Námietka
žalobcu, že žalovaná ignorovala dôkaz - čestné vyhlásenia dvoch svedkov, ktoré si žalobca zabezpečil a
porušila tak zákon, nie je preto dôvodná. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca správnu žalobu nepodal.
21. Dobu zamestnania od 24.06.1971 do 30.06.1971 nie je možné hodnotiť, nakoľko uvedená doba nie je
preukázaná. Podľa Vyhlásenia o dobe zamestnania a hrubom zárobku na účely dôchodkového poistenia
zo dňa 18.11.2019 žalobca vykonával pracovný pomer od 01.07.1971 do 31.08.1971 u zamestnávateľa
F. G., H..
22. Učebný pomer ako dobu zamestnania je možné hodnotiť na základe predloženého evidenčného listu
dôchodkového zabezpečenia alebo na základe výučného listu, a to do dňa, ktorým bol vydaný, ak bola
záverečná skúška vykonaná do uplynutia učebnej doby. Nakoľko v databáze Sociálnej poisťovne sa za
obdobie učebného pomeru evidenčný list dôchodkového zabezpečenia nenachádza, doba učebného

pomeru bola pre nárok na starobný dôchodok hodnotená len do výučného listu, t. j. do 23.06.1971
s poukazom na § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb.
23. Obdobie od 01.04.1980 do 31.10.1983 u zamestnávateľa J. E., K. je hodnotené podľa evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia v III. pracovnej kategórií. Doby zamestnania vo zvýhodnenej I. a
II. pracovnej kategórií sa preukazujú evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia vystaveným
zamestnávateľom, resp. na tlačive „Príloha k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia“. Nakoľko uvedené
obdobie je zahrnuté v III. pracovnej kategórií, žalovaná nie je oprávnená zaraďovať zamestnanie do
pracovných kategórií, ale toto oprávnenie patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných
zoznamov. Na základe doplneného dokazovania v odvolacom konaní, týkajúceho sa námietky žalobcu
vznesenej v odvolaní, o zaradení obdobia dôchodkového poistenia od 01.04.1980 do 31.10.1983 vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii, u zamestnávateľa J. E., L. M. K., O. H., podľa potvrdenia právneho
nástupcu tohto zamestnávateľa, J. K., P., bolo zistené, že sa v archíve žiaden záznam potvrdzujúci
uvedenú skutočnosť nenachádza. Žiadnu ďalšiu adresu subjektu uchovávajúceho archívne personálne
a mzdové podklady bývalých zamestnancov uvedeného zamestnávateľa sa nepodarilo zistiť, preto
uvedenú skutočnosť nie je možné považovať relevantným spôsobom za preukázanú.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
24. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 30.10.2024 uviedol rovnaké námietky
ako v správnej žalobe. Nad rámec argumentácie uvedenej v správnej žalobe uviedol, že v súvislosti
s navštevovaním dvojročnej dôstojníckej školy v I. dostával finančné a naturálne (deputátne) príjmy vyše
troch rokov na DDŠ v I. v súlade s § 2 v nadväznosti na § 6 ods. 1 zák. č. 88/1952 Zb. a neskôr podľa
§ 1 písm. a) v nadväznosti na § 2 ods. 1 zák. č. 480/1992 Zb., ktoré by musel vrátiť a to buď povinným
výkonom ďalšej vojenskej služby 6 rokov v armáde (prípad žalobcu), alebo zaplatením sumy 24 000.Kčs. Žalobca by musel uhradiť tieto finančné náklady aj v prípade, ak nezvládol učivo a bol z tohto
dôvodu vylúčený z DDŠ, alebo pre porušovanie vojenskej disciplíny (pozri Sborník III str. 231: „Závazek
nezletilého žáka, že uhradí vojenské správě náklady na neho vynaložené v prípade prerušení studia,
podléhá schválení príslušným soudem - § 37 odst. 2 a § 80 odst. 2 zák. o rod. i § 28 a § 30 o. z. a
§ 179 o. s. r., alebo: Stanovisko k některým otázkam závazků k úhradě nákladů spojených s pobytem
žáků na vojenských školách Jana Žižky a ve vojenských učilištích - Cpj 149/64 Nejvyššího soudu ze
04.10.1967, čís. k.: 1Cz 77/73 a čís. k.: 1 Cz 114/73, § 35 ods. 2 vládneho nariadenia č. 21/1958 Zb.,
alebo neskôr Všeob-P-2/práv). Výška týchto nákladov je určená čiastkami uvedenými v Smernici č.
19/1963 Sbírky nařízení a směrnic MNO ČSSR). Nedodržanie tohto služobného záväzku bolo spojené
vysokou finančnou sankciou v podobe povinnosti náhrady vynaložených nákladov - rozkaz ministra
národnej obrany ČSSR arm. gen. Ing. M. DZÚRA č. 20/1980 zo dňa 28.10.1980 pre stanovenie náhrad
pri nesplnení povinnosti k službe vojaka z povolania alebo záväzku k ďalšej službe a pri prepustení
alebo vylúčení zo štúdia na vojenských školách v nadväznosti na § 35 ods. 2 vládneho nariadenia ČSR
č. 21/1958 Zb. Ak na jednej strane to boli výdavky štátu, tak na druhej strane to bol príjem žalobcu, t.
j. príjmy fyzických osôb, ktoré žiada posudzovať ako príjmy a aj zohľadniť z dôchodkového hľadiska.
Žalovaná mu nedala odpoveď na to, či a kde boli uvedené príjmy zohľadnené pri výpočte starobného
dôchodku. Opätovne namietal, že obdobie od 24.06.1971 do 31.08.1971 nie je uvedené v osobnom liste
dôchodkového zabezpečenia a že práca, ktorú vykonával od 01.09.1968 do 31.08.1971 a od 01.04.1980
do 31.10.1983 nebola zaradená do II. pracovnej kategórie.
25. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 17.12.2024 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.10.2024 (duplike)
uviedla, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými
a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné,
doplnila dokazovanie, posúdila priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, námietky
žalobcu vznesené v odvolaní, ktoré sú obdobné aj v správnej žalobe, vyhodnotila ako nedôvodné, čo
zrozumiteľne vysvetlila a odôvodnila v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca vo svojom
vyjadrení zo dňa 30.10.2024 neuviedol žiadne nové námietky, ktorými by sa žalovaná už nezaoberala.
V. Konanie na správnom súde
26. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“

27. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické
potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby
a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
28. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“
29. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.“
30. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
31. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.“
32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a
§ 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je
potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd rozhodol vo veci na
pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.09.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).
VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy
33. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dávka sa
prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa
zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne
od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.“
34. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného
dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ
nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného
na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť
nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym
orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom
štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“
35. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“
36. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto
obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký
výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa
osobitného predpisu.“

37. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“
38. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dôchodkový
vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.“
39. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni.“
40. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sú na to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“
41. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie
náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie
podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
42. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
43. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej
(§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou
predloženého dávkového spisu.
44. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.09.2026 uviedol, že žalovaná ignorovala žalobcom
predloženú odpoveď od Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR, č. j.: A./XXXXXX-XXX/X zo dňa
11.09.2023, a preto žalobca namieta konkrétne obdobia a dôkazy o výpočte starobného dôchodku,
konkrétne (i) 01.07.1971 – 31.08.1971 (pracovný pomer v F. G. H.), (ii) 01.04.1980 – 31.10.1983
(práca pri asfaltovaní v J. E. K., (iii) obdobie SOÚ a jeho zaradenie do II. pracovnej kategórie,
(iv) obdobie vojenskej služby v I. v I. kategórii funkcií, (v) čestné vyhlásenie svedkov, (vi) pracovné
zmluvy a (vii) dokumentáciu a zákon č. 136/1975 Zb., získané z českého MPSV v Prahe. Namietal,
že žalovaná založila svoje rozhodnutie na neúplnom zistení skutkového stavu a právneho stavu.
Poukázal na to, že žalovaná nevykonala resp. ignorovala ním navrhované dôkazy. Opätovne poukázal
na § 274 zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že nespochybňuje význam evidencie vedenej
zamestnávateľom, ale namieta, že samotná absencia označenia II. pracovnej kategórie v evidenčnom
liste bez ďalšieho vylučuje možnosť preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti inými dôkazmi. Opätovne
namietal nezohľadnenie 69 dní obdobia od 24.06.1971 do 31.08.1971 a čas štúdia na Vojenskej
dvojročnej dôstojníckej škole v I.. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná
trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiada žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že dobu od 24.06.1971 do 30.06.1971 nie je možné hodnotiť, pretože
nie je preukázaná. Obdobie od 01.04.1980 do 31.10.1983 u zamestnávateľa J. E., K. je hodnotené
podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v III. pracovnej kategórii. Doby zamestnania I.
a II. pracovnej kategórie sa preukazujú evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia vystaveným
zamestnávateľom a Sociálna poisťovňa nie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných
kategórií. Toto oprávnenie patrilo zamestnávateľom na základe rezortných zoznamov. Na základe
doplneného dokazovania v odvolacom konaní bolo od právneho nástupcu zamestnávateľa J. E., K.,
ktorým je J. K., P., zistené, že sa v archíve žiaden záznam potvrdzujúci žalobcom tvrdené skutočnosti
nenachádza. Adresu ďalšieho subjektu uchovávajúceho archívne personálne a mzdové podklady
bývalých zamestnancov uvedeného zamestnávateľa sa nepodarilo zistiť.

45. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá
žiadosť žalobcu zo dňa 17.10.2023 o prepočítanie starobného dôchodku. Žalobca namietal nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovanej, najmä z dôvodu nesprávneho ustálenia obdobia dôchodkového
poistenia a nesprávneho zaradenia vykonávaných zamestnaní do jednotlivých pracovných kategórií.
46. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa §
65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 roku veku dňa 06.08.2015. Nebolo sporné ani to,
že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.01.2005, pre účely ktorého bola zhodnotená
žalobcovi doba trvania služby v trvaní 14 rokov a 218 dní, získaná v I. kategórii funkcií a 5 rokov v III.
pracovnej kategórii (celkovo 19 ukončených rokov služby), a to obdobia od 01.09.1971 do 31.07.1973
(dôstojnícka škola), od 01.08.1973 do 31.07.1979 (profesionálny vojak), od 30.04.1993 do 31.12.1999
(profesionálny vojak) a od 01.01.2000 do 31.12.2004 (profesionálny vojak). Zároveň bol rozhodnutím
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2019 žalobcovi priznaný nárok na starobný dôchodok od
06.08.2015 podľa § 64, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení vo výške 361,00 EUR mesačne.
47. Žiadosťou zo dňa 17.10.2023, doručenou žalovanej 17.10.2023, žalobca požiadal o prepočítanie
starobného dôchodku, žiadajúc započítať dobu po skončení Stredného odborného učilišťa F., G. H.
od 24.06.1971 do 31.08.1971. Ďalej žiadal, aby práca, ktorú vykonával v období od 01.09.1968 do
31.08.1971 a od 01.04.1980 do 31.10.1983 bola zaradená do II. pracovnej kategórie. Žiadal tiež
zohľadnenie dvojročného štúdia na Dvojročnej dôstojníckej škole v I. od 01.09.1971 do 31.07.1973.
48. Na úvod správny súdu uvádza, že ustanovenie § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pripúšťa,
aby sa prepočítala už právoplatne priznaná dôchodková dávka, ak sa priznala v nižšej sume, ako patrí,
alebo sa neprávom odoprela či priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, s obmedzením
najviac tri roky spätne. V dávkových veciach sociálneho poistenia tak absentuje prekážka rei iudicatae,
resp. rei administratae. Uvedené ustanovenie nevylučuje (ale naopak predpokladá) vydanie nového
rozhodnutia, ak sa zistí, že sa dávka priznala nesprávne. Takéto rozhodnutie pritom nie je viazané
na predloženie nových dôkazov zo strany žiadateľa (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
9Sk/12/2019 zo dňa 30.10.2019). Na základe tohto ustanovenia tak môže poistenec opakovane žiadať
žalovanú o znovu posúdenie (prepočítanie) už priznanej dávky, a to aj bez toho, aby sa medzičasom
zmenili pomery, ktoré sú pre ňu rozhodujúce. Takejto žiadosti by neprekážalo ani to, že poistenec proti
skoršiemu rozhodnutiu nepodal odvolanie, ani sa nedomáhal jeho preskúmania na súde (pozri rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/139/2022 zo dňa 29.11.2023 a rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/4/2024 zo dňa 28.05.2024).
49. Žalobca namietal nezohľadnenie (i) obdobia výkonu vojenskej služby v I. v I. kategórii funkcií od
01.09.1971 do 31.07.1973, (ii) obdobia štúdia na Strednom odbornom učilišti F. G. H., vrátane prázdnin
trvajúcich od 01.07.1971 do 31.08.1971 (69 dní v II. pracovnej kategórii) a (iii) zamestnania v J. E. v II.
pracovnej kategórii v období od 01.04.1980 do 31.10.1983.
50. K námietke nezohľadnenia obdobia od 01.09.1971 do 31.07.1973 v I. kategórii funkcií, teda
v čase navštevovania dôstojníckej školy, správny súd uvádza, že toto obdobie a dosiahnuté príjmy boli
žalobcovi zohľadnené pri priznaní nároku na výsluhový dôchodok. Zároveň boli doby poistenia získané
v osobitnom systéme dôchodkového poistenia zohľadnené žalobcovi pri priznaní nároku na starobný
dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, a to na základe rozsudku Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 44Sd/93/2015 zo dňa 03.10.2016, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 9So/56/2017 zo dňa 27.03.2019.
51. Žalobca namietal, že mu nebolo zhodnotených 69 dní doby učebného pomeru a na jeho ukončenie
nadväzujúcich školských prázdnin od 24.06.1971 do 31.08.1971. Podľa Vyhlásenia o dobe zamestnania
a hrubom zárobku na účely dôchodkového poistenia zo dňa 18.11.2019 žalobca vykonával pracovný
pomer od 01.07.1971 do 31.08.1971 u zamestnávateľa F. G., H.. Z rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 23.03.2020 správny súd zistil, že žalobcovi bola po zohľadnení jeho námietok zvýšená
týmto rozhodnutím suma starobného dôchodku po započítaní obdobia od 01.07.1971 do 05.08.1971
a od 06.08.1971 do 31.08.1971. Sporným teda ostalo obdobie od 24.06.1971 do 30.06.1971. Žalovaná
vo vyjadrení k žalobe uviedla, že dobu zamestnania od 24.06.1971 do 30.06.1971 nie je možné
hodnotiť, nakoľko uvedená doba nie je preukázaná. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že učebný pomer

ako dobu zamestnania je možné hodnotiť na základe predloženého evidenčného listu dôchodkového
zabezpečenia alebo na základe výučného listu, a to do dňa, ktorým bol vydaný, ak bola záverečná
skúška vykonaná do uplynutia učebnej doby. Nakoľko v databáze Sociálnej poisťovne sa za obdobie
učebného pomeru evidenčný list dôchodkového zabezpečenia nenachádza, doba učebného pomeru
bola pre nárok na starobný dôchodok hodnotená len do vydania výučného listu, t. j. do 23.06.1971.
Žalobca tvrdil, že aj uvedené sporné obdobie má byť započítané, pretože sa na Strednom odbornom
učilišti F. G. H. sústavne pripravoval na budúce povolanie a táto príprava skončila až ukončením prázdnin
31.08.1971.
52. Podľa predchádzajúcich právnych predpisov pracovného práva a sociálneho zabezpečenia účinných
pred 01.01.2004 (najmä podľa § 222 ods. 1 písm. a) zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov) sa učebný pomer končil záverečnou učňovskou skúškou, prípadne
uplynutím učebnej doby. Dňom úspešného vykonania záverečnej skúšky (ktorý je totožný s dátumom
uvedeným na výučnom liste, resp. na vysvedčení o záverečnej skúške) teda učebný pomer ako osobitný
pracovnoprávny vzťah zanikol priamo zo zákona. Pre nárok na dôchodok (podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v spojení s predchádzajúcimi predpismi, napr. zákonom č. 100/1988 Zb., zákonom
č. 121/1975 Zb. a zákonom č. 101/1964 Zb.) sa učebný pomer po skončení povinnej školskej dochádzky
považuje za dobu zamestnania (pracovnoprávny vzťah), nie len za dobu štúdia. Pokiaľ je v evidencii
Sociálnej poisťovne alebo v podnikovom/štátnom archíve zachovaný Evidenčný list dôchodkového
zabezpečenia, Sociálna poisťovňa vychádza z presných údajov evidovaných zamestnávateľom. Ak
zamestnávateľ evidoval trvanie vzťahu napríklad až do 30. júna, zhodnotí sa celá doba potvrdená
na Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia. Ak sa Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
v databáze Sociálnej poisťovne nenachádza, poistenec preukazuje absolvovanie učebného pomeru
náhradným dokladom – výučným listom (resp. vysvedčením o záverečnej skúške). Keďže výučný list
osvedčuje len úspešné vykonanie skúšky k určitému konkrétnemu dňu (a tým zo zákona zánik učebného
pomeru podľa § 222 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce), Sociálna poisťovňa môže dobu učebného pomeru
ako dobu zamestnania zhodnotiť výlučne do dňa vykonania záverečnej skúšky/vystavenia výučného
listu. Obdobie po vykonaní záverečnej skúšky (napr. od dňa skúšky v polovici júna do konca júna alebo
do 31. augusta) sa už bez ďalšieho dôkazu nemôže hodnotiť ako trvanie učebného pomeru, pretože
absentuje právny titul jeho trvania aj doklad o výkone práce. V administratívnom spise sa nachádza
pracovná zmluva žalobcu s organizáciou F., G., H., podľa ktorej žalobca nastúpil do práce 01.07.1971. Na
výučnom liste z organizácie F., G., H. je uvedené, že žalobca, ktorý uzavrel učebnú – pracovnú zmluvu
s uvedenou organizáciou, vykonal pred skúšobnou komisiou záverečnú učňovskú skúšku z učebného
odboru 042.5 chladiarenský mechanik dňa 23.06.1971. V administratívnom spise sa nenachádzajú
podklady, ktoré by preukazovali, že obdobie od 24.06.1971 do 30.06.1971 mala žalovaná zhodnotiť
pre nárok na starobný dôchodok žalobcu. Pokiaľ žalobca predložil žalovanej evidenčný list o dobe
zamestnania a zárobku inej osoby (A. N.) za to isté obdobie, v ktorom je uvedené, že táto osoba bola
učňom od 01.01.1971 do 30.06.1971, uvedené bez ďalšieho neznamená, že tieto údaje sa vzťahujú aj
na prípad žalobcu. Žalovaná postupovala správne, keď zhodnotila učebný pomer len do dňa vydania
výučného listu a následne až preukázaný pracovný pomer od 01.07.1971.
53. Žalobca ďalej namietal, že u zamestnávateľa J. E., K. v období od 01.04.1980 do 31.10.1983
pracoval pri ťažkých asfaltérskych prácach, ktoré mali byť zaradené do II. pracovnej kategórie, čo
žalovaná neuznala. Obdobie od 01.04.1980 do 31.10.1983 u zamestnávateľa J. E., K. je podľa
evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia hodnotené v III. pracovnej kategórií. Žalovaná správne
argumentovala tým, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia predložený zamestnávateľom
Regionálnej národnej poisťovni, Trnava dňa 24.05.1993 je dôkazom o tom, do ktorej pracovnej kategórie
boli činnosti vykonávané žalobcom zaradené. Z tohto evidenčného listu jednoznačne vyplýva, že
práce vykonávané žalobcom boli zaradené do III. pracovnej kategórie, nie do II. pracovnej kategórie,
ako tvrdí žalobca. Bolo na príslušnom rezorte, aby určilo, ktoré zamestnanie zaradí do II. pracovnej
kategórie. Zamestnávatelia boli povinní viesť evidenciu zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie len vtedy,
ak zamestnávali pracovníkov v zamestnaniach, ktoré boli v rezortnom zozname zaradené do I. a II.
pracovnej kategórie. Žalobcom predkladané čestné prehlásenia bývalých kolegov o vykonávaní prác
pri asfaltovaní komunikácií v období od 01.04.1980 do 31.10.1983 nestačia na preukázanie podstatnej
skutočnosti a to, že išlo o práce II. pracovnej kategórie.
54. Nariadenie vlády č. 136/1975 Zb., na ktoré poukazuje žalobca, stanovilo pravidlá, za splnenia
ktorých bol príslušný rezort oprávnený konkrétne zamestnania - pracovné pozície zaradiť do rezortného

zoznamu pracovných kategórií. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania I. a II. pracovnej
kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch vydaných pred 01.06.1992. Žalovaná uviedla, že na
základe doplneného dokazovania v odvolacom konaní, týkajúceho sa námietky žalobcu vznesenej v
odvolaní, o zaradení obdobia dôchodkového poistenia od 01.04.1980 do 31.10.1983 vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii, u zamestnávateľa J. E., L. M. K., O. H., podľa potvrdenia právneho nástupcu tohto
zamestnávateľa, J. K., P., bolo zistené, že sa v archíve žiaden záznam potvrdzujúci uvedenú skutočnosť
nenachádza. Žiadnu ďalšiu adresu subjektu uchovávajúceho archívne personálne a mzdové podklady
bývalých zamestnancov uvedeného zamestnávateľa sa nepodarilo zistiť, preto uvedenú skutočnosť
nepovažovala relevantným spôsobom za preukázanú.
55. Základným dôkazom pre potvrdenie alebo vyvrátenie žalobcom tvrdeného zaradenia zamestnania
vykonávaného v období od 01.04.1980 do 31.10.1983 do II. pracovnej kategórie, je evidenčný
list dôchodkového zabezpečenia. Zamestnávateľ mal povinnosť v evidenčnom liste dôchodkového
zabezpečenia vyznačiť dobu výkonu práce v I. alebo II. kategórii spolu s príslušným rezortným kódom.
Sociálna poisťovňa vychádza z údajov v evidenčnom liste, pokiaľ neboli relevantným spôsobom
spochybnené alebo opravené. V evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktorý sa nachádza
v administratívnom spise, je uvedené, že žalobca po celý čas zamestnania vykonával práce zaradené
do III. pracovnej kategórie. Dopytom žalovanej na právneho nástupcu zamestnávateľa bolo zistené,
že žiadne doklady, ktoré by osvedčovali zaradenie do II. pracovnej kategórie, sa v archíve bývalého
zamestnávateľa nenachádzajú. Okrem čestných vyhlásení svedkov žalobca neoznačil ani nepredložil
žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali sústavné alebo aspoň prevažné vykonávanie prác, ktoré
by znamenali zaradenie zamestnania žalobcu u zamestnávateľa J. E., L. M. K., O. H. v období od
01.04.1980 do 31.10.1983 do II. pracovnej kategórie. Pre zaradenie do zvýhodnenej kategórie sa
vyžaduje preukázanie sústavného výkonu a časovej prevahy rizikových činností v jednotlivých po sebe
idúcich kalendárnych mesiacoch, čo musí korešpondovať s dobovou dokumentáciou zamestnávateľa.
Uvedené v tejto veci preukázané nebolo. Námietku nesprávneho zaradenia uvedeného zamestnania
žalovanou do III. pracovnej kategórie preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
56. Obdobnú námietku vzniesol žalobca aj vo vzťahu k výkonu práce pre zamestnávateľa F. G., H.
v období od 01.09.1968 do 31.08.1971. Žalobca predložil v administratívnom konaní čestné vyhlásenie
dvoch svedkov, že žalobca pracoval v období od 01.09.1968 do 30.06.1971 v učebnom pomere ako
chladiarenský mechanik v podniku F., G., H., ktorého súčasťou bola práca v prostredí škodlivých plynov
– pri opravách chladničiek na metylchlorid, zaradená do II. pracovnej kategórie. Zároveň potvrdili, že
žalobca pracoval v období od 01.07.1971 do 30.08.1971 ako mechanik chladiarenských zariadení
v podniku F., G., H., ktorého súčasťou bola práca v prostredí škodlivých plynov – pri opravách chladničiek
na metylchlorid, zaradená do II. pracovnej kategórie. Z pracovnej zmluvy so zamestnávateľom F., G.,
H. uzavretej dňa 01.11.1970 (s nástupom do pracovného pomeru 01.07.1971) vyplýva, že žalobca
bol prijatý do pracovného pomeru na výkon práce „chlad. mechanik“. Žalobca už v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že obdobie výkonu práce od 01.09.1968 do 30.08.1971 pre
uvedeného zamestnávateľa nebolo žalovanou zohľadnené ako zamestnanie zaradené do II. pracovnej
kategórie. Na uvedenú námietku však žalobca nedostal v napadnutom rozhodnutí žiadnu odpoveď.
57. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho
orgánu potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych
rozhodnutí a vychádzať z princípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a zo zohľadnenia práva
na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). Právo na uvedenie dostatočných dôvodov je
súčasťou práva na spravodlivý proces. Ak žalovaná v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú
námietku prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav svojvoľnosti postupu
a rozhodovacej činnosti žalovanej. Pre úplnosť správny súd uvádza, že uvedenou otázkou sa žalovaná
nezaoberala ani v predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa nároku žalobcu na starobný dôchodok.
Vzhľadom na to správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v tejto časti
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
58. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj
prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec vrátiť
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí
je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).

59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal
právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).