{"guid": "d4b94a60-0c8a-4ed2-afe0-784af3cba4f1:37c54240-af69-4709-b4f1-16ca4dc59fc3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100259.1", "spisova_znacka": "16Sas/5/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Sas/5/2024 z 13. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. augusta 2026, sp. zn. 16Sas/5/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100259.1", "identifikacne_cislo": "0724100259", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "datum_vydania": "2026-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "nazov": "§ 119 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-204", "nazov": "§ 204 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-204", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-204"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "nazov": "§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "nazov": "§ 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-119", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-204", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-188", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-196", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37c54240-af69-4709-b4f1-16ca4dc59fc3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100259.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100259.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100259.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Sas/5/2024\n0724100259\n13. 08. 2026\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724100259.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom A. C. D. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Jánom\nPekarom, so sídlom advokátskej kancelárie Potočná 191/39, Skalica, zapísaným v zozname SAK pod\nč. lic. 297, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej\nžalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX\nz 5. decembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Pobočka žalovanej Senica dňa 30. augusta 2023 vydala rozhodnutie č. XXXX/XXXX-XX-XXX (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“) na základe ktorého žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa čl. 61 nariadenia (ES)\nEurópskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len\n„základné nariadenie“) nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že zo všetkých dostupných\na preukázaných údajov bolo potrebné považovať za štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a 62\nzákladného nariadenia štát výkonu zárobkovej činnosti, ktorým bola Švajčiarska konfederácia.\n2. Na odvolanie žalobcu namietajúceho posúdenie otázky centra záujmov príliš formálne,\nbez dostatočného odôvodnenia a bez prihliadnutia na skutočný úmysel žalobcu ktorý nemal záujem ostať\nvo Švajčiarsku žiť alebo si tam vytvoriť domov, rozhodla žalovaná dňa 5. decembra 2023 rozhodnutím\nč. XXXXX-X/XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla\na prvostupňové rozhodnutie pobočky potvrdila.\n3. Žalovaná po citácii relevantnej právnej úpravy ozrejmila ustálený skutkový stav podľa ktorého bol\nžalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 3. júla 2023, pričom žiadosť o dávku\nv nezamestnanosti bola pobočke žalovanej Senica postúpená dňa 11. júla 2023. V období posledných\nštyroch rokov pred zaradením žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda od 3. júla 2019\ndo 2. júla 2023, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bol možné\nzohľadniť na účely vzniku nároku na dávku. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je na vznik\nnároku na dávku v nezamestnanosti potrebné dosiahnuť dobu poistenia najmenej 730 dní v období\nposledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie.\n4. Podľa spisového materiálu žalobca v posudzovanom období pracoval na území Švajčiarska, pričom\npobočke žalovanej bol predložený formulár PDU1 z 11. júla 2023, v ktorom príslušná švajčiarska\ninštitúcia osvedčila obdobie poistného zamestnania od 1. februára 2008 do 30. júna 2023, a že dôvodom\nukončenia pracovného pomeru bola výpoveď podaná žalobcom. Keďže žalobca v konaní o dávke\n\nv nezamestnanosti preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú\nna území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, bola\npobočka žalovanej povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku\nv nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalobcovi by bolo možné zohľadniť dobu\npoistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Švajčiarska do celkovej doby poistenia iba v prípade\npreukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu\nposledného zamestnania na území Švajčiarska. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa\nposudzuje zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia\nvšetkých dostupných informácií, teda údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov\nosvedčených žalobcom v podrobnom vyhlásení žiadateľa na účely posúdenie zachovania centra\nzáujmov, ktoré bolo pobočke žalovanej predložené dňa 12. júla 2023. Rovnako boli zohľadnené\ninformácie získané výsluchom žalobcu uskutočnením dňa 9. augusta 2023, z ktorého bola spísaná\nzápisnica, ktorú žalobca osvedčil svojím podpisom.\n5. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 odseku 1 nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej\nlen „vykonávacie nariadenie“) možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných\ninformácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať\ni. dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutého členského štátu, pričom žalobca sa na území\nŠvajčiarska zdržiaval od februára XXXX do júla XXXX teda 15 rokov a 5 mesiacov, čo je nutné považovať\nza dlhodobý pobyt;\nii. situáciu žiadateľa vrátane povahy a osobitný vlastnosti každej vykonávanej činnosti, predovšetkým\nmiesta, kde sa takáto činnosť vyčlení vykonáva, trvalosti takejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej\nzmluvy pričom\na) žalobca na území Švajčiarska po dobu viac ako XX rokov pracoval po celý čas v jednom pracovnom\npomere, ktorý bol dohodnutý na dobu neurčitú a ukončený bol z jeho podnetu. Počas výkonu zárobkovej\nčinnosti vo Švajčiarsku si žalobca zamestnanie na Slovensku nehľadal. Na základe uvedených\nskutočností bolo možné pracovnú situáciu žalobcu v zahraničí jednoznačne hodnotiť ako stabilnú,\ns dlhodobou orientáciu na zahraničný pracovný trh;\nb) čo sa týka rodinného stavu a rodinných väzieb, žalobca sa na území Švajčiarska nezdržiaval s blízkou\nosobou, do zápisnice z 9. augusta 2023 uviedol, že počas jeho pobytu v zahraničí sa na území Slovenska\nnachádzala jeho manželka a detí, pričom na územie Slovenska sa vracal 4-krát ročne na dobu siedmych\ndní a cez vianočné sviatky;\nc) čo sa týka bytovej situácie, žalobca vyhlásil, že vo Švajčiarsku býval v podnájme, ktorý za viac ako 15\nrokov zmenil raz, a na Slovensku vlastní nehnuteľnosť, ktorú využíval na svoje bývanie v čase návratu\nna Slovensko;\nd) čo sa týka členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely, žalobca\nbol zamestnaný na území Švajčiarska a daňové povinnosti si plnil na tomto území, a teda štát bydliska\nna daňové účely sa považuje štát zamestnania, ktorým bolo Švajčiarsko.\n6. Na tomto základe žalovaná zhodnotila, že celková dĺžka pobytu žalobcu v zahraničí, jeho stabilná\npracovná situácia, dlhodobá orientácia na zahraničný pracovný trh a platenie daní a odvodov podľa\nšvajčiarskych právnych predpisov, boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (prítomnosť\nrodinných príslušníkov na Slovensku, pravidelné návraty na Slovensko, vlastníctvo nehnuteľnosti\nna Slovensku a členstvo v športovo-streleckom klube E.), ktoré žalobca uvádzal ako svoje väzby\nk Slovensku. Žalovaná mala zo spisového materiálu za preukázané, že žalobca počas výkonu\nzárobkovej činnosti, sa vo Švajčiarsku dlhodobo zdržiaval, trávil tu pracovný a aj mimopracovný čas\na platil zákonné odvody i dane, a so zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať\nbydlisko žalobcu počas jeho zamestnania vo Švajčiarsku za zachované na území Slovenskej republiky.\nZ uvedeného dôvodu nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Švajčiarska\nzohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s č. 61 základného nariadenia.\n7. Žalovaná ďalej ozrejmila, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v inom štáte,\nako štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, podľa ktorého nárok\nna dávku v nezamestnanosti sa má uplatniť v štáte posledného zamestnania, pretože v tomto štáte platila\npoistné pre prípad nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom\nštáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti\na zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Hoci sa v takom\nprípade posudzujú iba doby poistenia dosiahnuté podľa legislatívy štátu posledného zamestnania,\nnezabezpečuje to automatický vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca mal zákonnú\nmožnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Švajčiarska. V prípade nepriznania nároku\n\nna dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť\npožiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie.\n8. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že nemal záujem ostať vo Švajčiarsku žiť alebo si tam vytvoriť\ndomov, podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa úmysel dotknutej osoby, vrátane dôvodov, ktoré\nju viedli k pobytu a k zamestnaniu sa v zahraničí, považuje za rozhodujúci v prípade, ak posúdenie kritérií,\nktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia,\nnevedie k určeniu skutočného miesta bydliska. Postup podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia\npreto prichádza do úvahy iba subsidiárne. Keďže v prípade žalobcu nevznikli pochybnosti o určení\nmiesta bydliska podľa objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, nebolo\npotrebné aplikovať ods. 2 a skúmať jeho subjektívny úmysel.\n9. Žalovaná súčasne poznamenala, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu\nv rozhodnom období bývať vo Švajčiarsku. Nie je rozhodujúcou skutočnosť, aké dôvody ho viedli\nk zmene tohto rozhodnutia a k vráteniu sa na Slovensko. Pohnútka k odchodu do zahraničia ako aj návrat\nna Slovensko je v kontexte určovania bydliska rozhodnom čase za daných okolností irelevantná.\nDlhodobé zotrvanie na území Švajčiarska za účelom vykonávania zárobkovej činnosti, ktoré nebolo\nprechodného charakteru, nemožno považovať za prechodný, respektíve krátkodobý pobyt.\n10. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na jeho vlastníctvo k nehnuteľnosti na Slovensku\na plnenie si daňových povinností s ňou spojených, pri hodnotení bydliska žalobcu bola dôkladne\nposúdené jeho bytová situácia vo Švajčiarsku (bývanie v prenajatej nehnuteľnosti) a na Slovensku\n(od roku 2003 vlastní nehnuteľnosť). Podľa názoru žalovanej, vlastníctvo nehnuteľností na Slovensku\nsíce svedčí o stabilnej bytovej situácii žalobcu na tomto území, aj keď túto nehnuteľnosť reálne využíval\nna svoje bývanie iba počas krátkodobých návratov na Slovensko, no uvedené je potrebné vyhodnotiť\nkomplexne s prihliadnutím na dlhodobú prítomnosť žalobcu v zahraničí, stabilnú pracovnú situáciu\nv zahraničí, dlhodobú prioritnú orientáciu na zahraničný pracovný trh, platenie daní a odvodov vo\nŠvajčiarsku. Na podporu svojho záveru žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky z 21. septembra 2022 sp. zn. 7Sžsk/12/2021.\n11. Čo sa týka prítomnosti rodinných príslušníkov žalobcu na území Slovenska, prevažnú dobu pobytu\nžalobcu v zahraničí boli jeho deti plnoleté. V prípade dospelých osôb sa počíta s prirodzeným sociálnym\njavom osamostatnenia sa od rodičov a súrodencov, a preto prítomnosť žalobcových rodičov, brata\na plnoletých detí na území Slovenska nesvedčí jednoznačne o bydlisku žalobcu na tomto území.\n12. Žalovaná zohľadnila aj návraty žalobcu na územie Slovenskej republiky 4-krát ročne, počas ktorých\ntrávil čas so svojimi rodinnými príslušníkmi, avšak táto skutočnosť neznamená, že by nemal po uplynutí\ntýchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať.\n13. Členstvo v športovo - streleckom klube E. žalovaná vyhodnotila ako formálne, ktoré si\nbezpodmienečne nevyžadovalo žalobcov fyzickú prítomnosť na Slovensku. Pasívne členstvo žalobcu\nv športovom klube, ktoré mohol vykonávať nanajvýš 4-krát ročne nepreukázalo v porovnaní s ostatnými\nzistenými skutočnosťami zachovanie žalobcovho bydliska na Slovensku.\n14. Pokiaľ žalobca namieta, že otázka rodinných väzieb bola skúmaná len cez prizmu formularizovaného\ntlačiva, žalovaná poukázala na Vyhlásenia žalobcu na účely posúdenia zachovania centra záujmov z 12.\njúla 2023, ako aj na skutočnosti, ktoré uviedol počas výsluchu uskutočneného dňa 9. augusta 2023, z\nktorého bola spísaná zápisnica a ktorú osvedčil svojím podpisom. Na tvrdenia tam uvedené bolo pri\nrozhodovaní o dávke prihliadnuté. Žalobca ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ohľadom\njeho rodinnej situácie (a ani ohľadom ostatných kritérií stanovených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho\nnariadenia).\n15. Žalovaná uzavrela, že rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska boli skutočnosti stanovené\nv čl. 11 ods. 1 a vykonávacieho nariadenia, pričom zavážila viac ako 15 ročná prítomnosť žalobcu\nvo Švajčiarsku, jeho stabilná pracovná situácia, dlhodobá prioritná orientácia na švajčiarsky pracovný\ntrh, platenie daňových a odvodových povinností na území Švajčiarska ktoré jednoznačne preukazujú,\nže žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky nezachoval.\nII. Správna žaloba\n16. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1\npísm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej Senica zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.\n17. Žalobca namietal, že konštatovanie oboch správnych orgánov, že jeho slobodný obchod\ndo zahraničia a dlhšie trvanie zamestnania v zahraničí, vyústilo do záveru o vzniku centra záujmu\nvo Švajčiarsku, nie je správne, pretože počas celej doby trvania pracovného pomeru vo Švajčiarsku\nnemal záujem tam zostať žiť alebo si tam vytvoriť domov spolu so svojou rodinou. Pobyt vo Švajčiarsku\n\npritom dlhé roky obmedzoval iba na výkon svojej pracovnej činnosti, aby mohol finančne a materiálne\nzabezpečiť svoju rodinu, ktorá zostala žiť na Slovensku.\n18. Na Slovensku vlastní nehnuteľnosť, ktorej výlučným vlastníkom od roku 2003 a kde býva nepretržite\nso svojou rodinou (manželkou a dvomi deťmi) niekoľko desiatok rokov. Rodinný dom vždy považoval\nza svoje stabilné a trvalé bydlisko. Obci, v ktorej sa rodinný dom nachádza, platil aj počas celej doby\nvýkonu práce vo Švajčiarsku miestne dane a poplatky. Na Slovensku žijú obaja žalobcovi rodičia, jeho\nbrat s manželkou a deťmi, žalobcove deti si tú zakladajú rodiny.\n19. Žalobca si vo Švajčiarsku nevytvoril žiadne voľnočasové záujmy, naopak tieto zostali po celú dobu\nna Slovensku, o čom svedčí aj trvanie členstva športovo-streleckom klube E..\n20. Žalobca ďalej uviedol, že vo Švajčiarsku žil sám v prenajatom polozariadenom byte\nsprostredkovanom zamestnávateľom. Jeho rodina sa za ním nepresťahovala a nikdy to nebolo\nv žalobcovom ani v ich záujme, pretože vo Švajčiarsku nemal záujem zostať natrvalo žiť a ani sa\ntam usadiť. Ku svojej rodine na Slovensko sa žalobca pravidelne vracal, a to v čo najviac možných\nčasových intervaloch, v dôsledku čoho pravidelne vykonával prácu nadčas. Jeho pracovný čas bol počas\npracovných dní od 6:00 ráno do 18:00 večer a počas víkendov od 6:00 ráno do 12:00, niekedy aj do\n14:00, z čoho vyplýva, že prácu vykonával takmer nepretržite.\n21. Žalobca ďalej namietal, že otázka jeho rodinných a iných väzieb, jeho záväzkov a iných vzťahov, bola\nskúmaná len cez prizmu formularizovaného tlačiva, bez ďalšieho skúmania a vykonania dokazovania.\nSkonštatovanie faktu na základe odpovedí vo formulári nepovažuje za relevantný podklad pre vydanie\nrozhodnutia správnom konaní podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaná ani pobočka žalovanej\nnevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu na prijatie záveru o tom, že žalobca vo Švajčiarsku\nnadobudol centrum svojich záujmov.\n22. Žalobca považoval za nesprávny postup žalovanej a jej pobočky, pokiaľ pri rozhodovaní\nvychádzali iba z informácií uvedených v predložených tlačivách a formulároch, bez vykonania\ndokazovania, napríklad výsluchom žalobcu alebo jeho rodinných príslušníkov. Okrem uvedeného\nbolo pre posúdenie zachovania centra záujmov potrebné zohľadniť aj úmysel a dôvody žalobcu,\npre ktorý dlhé roky pracoval vo Švajčiarsku, a to najmä v kontexte budovania, respektíve nepretrhnutia\njeho majetkových, ekonomických, vzťahových, rodinných a administratívnych záujmov a väzieb\nna Slovensku. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre absenciu správnej úvahy vo\nvzťahu aplikácii kritérií stanovených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.\n23. Žalobca poukázal na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9Sžso/35/2012 z 30. októbra 2013, podľa ktorého skúmanie okolností uvedených v čl. 11 vykonávacieho\nnariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovanie\ndĺžky a stability zamestnania, ale je potrebné zobrať do úvahy ďalšie okolnosti a v ich vzájomnej\nsúvislosti. Žalobca namietal, že jeho zamestnanie vo Švajčiarsku nemôže byť automaticky vyhodnotené\nv jeho neprospech bez ďalšieho komplexného vyhodnotenia reálnych, rodinných, majetkových,\nadministratívnych a obdobných vzťahov, bezprostredne sa viažucich na jeho miesto trvalého pobytu,\npričom centrum záujmov je potrebné posudzovať individuálne a s ohľadom na všetky dôkazy a okolnosti\nkonkrétneho prípadu, a to jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach.\n24. Žalobca je toho názoru, že žalovaná posudzuje nárok na dávku v nezamestnanosti prísne formálne,\nšablónovito a podľa naučených postupov, čo v praxi znamená, že vychádza len z celkovo zistenej\ndĺžky pobytu v zahraničí, na základe čoho konštatuje prioritnú orientáciu žiadateľa, a teda aj žalobcu,\nna zahraniční pracovný trh. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, keď žalobca po ukončení pracovného\npomeru vo Švajčiarsku navštívil na účely podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti pobočku žalovanej\nv E., kde mu pracovníčka tejto pobočky ešte pred samotným podaním žiadosti a zistenia stavu vo veci\nuviedla, že si žiadosť síce podať môže, avšak aj tak jej nebude vyhovené. O rôznorodosti rozhodovania\nv zhodných prípadoch svedčí aj skutočnosť, že žalobcovmu bratovi, ktorý pracoval so žalobcom\nvo Švajčiarsku za rovnakých podmienok, bola dávka v nezamestnanosti priznaná, a rovnako tak aj\nďalšiemu spolupracovníkovi.\n25. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vyhodnotila predložené dôkazy týkajúce sa úhrady\nmiestnych poplatkov v obci A. C. za komunálny odpad, keď sa obmedzila iba na konštatovanie,\nže celková dĺžka pobytu v zahraničí, vrátane prioritnej orientácie na zahraniční pracovný trh,\nprimeraná bytová situácia, odvodová a daňová povinnosť v zahraničí boli vyhodnotené silnejšie\nako ostatné skutočnosti. Žalobca opätovne zopakoval, že k uvedenému záveru žalovaná pristúpila\nbez dostatočného, riadneho a úplného zistenia skutočného stavu a teda bez vykonaného\ndokazovania. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné aj v častiach, v ktorých spomína dostupné\ninformácie alebo listiny a podklady vyplývajúce zo spisového materiálu, pričom žalobcovi nie je zrejmé,\no ktoré sa jedná.\n\n26. Pokiaľ žalovaná poukazovala na možnosť žalobcu požiadať o dávku v nezamestnanosti na území\nŠvajčiarska, mala uviesť konkrétne právne predpisy Švajčiarska, z ktorých toto jeho právo na úspešné\nuplatnenie si nároku na predmetnú dávku vo Švajčiarsku vyplýva. Žalovaná však svoje stanovisko\nuviedla len formálne a bez ďalšieho skúmania podmienok na poskytnutie tejto dávky .\n27. Žalobca napokon navrhol nariadiť pojednávanie za účelom vykonania dokazovania jeho výsluchom.\nKu správnej žalobe pripojil kópiu prvej strany členského preukazu v športovo-streleckom klube E., výpis\nz listu vlastníctva preukazujúci jeho vlastníctvo k rodinnému domu a výpisy z účtov z ktorých vyplýva\núhrada miestnych daní za roky 2021, 2022 a 2023.\n28. V doplnení správnej žaloby doručenej správnemu súdu 13. februára 2024 žalobca navrhol doplniť\ndokazovanie aj výsluchom manželky za účelom preukázania v akých časových intervaloch sa žalobca\nvracal zo Švajčiarska na Slovensko a zároveň navrhol pripojiť administratívny spis žalovanej respektíve\npobočky žalovanej Senica.\nIII. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu\n29. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju pre jej\nnedôvodnosť navrhla zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaná v zásade doslovne zopakovala tak skutkový\nako aj právny základ obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zdôrazňujúc aplikáciu čl. 11\nods. 1 vykonávacieho nariadenia pri posúdení určenia centra záujmov žalobcu. Keďže žalobca v žalobe\nopakovane uviedol totožné námietky, ako už skôr v odvolaní, žalovaná odkázala na svoje vyjadrenie\nobsiahnuté na stranách 6 až 8, pričom poukázala i na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, v ktorých sa tento zaoberal obdobnými skutočnosťami a ich váhou pri hodnotení bydliska\ndotknutej osoby.\n30. Pokiaľ žalobca namietal, že k otázke jeho rodinného stavu a rodinných väzieb nebolo vykonané\ndokazovanie, napríklad jeho výsluchom, prípadne výsluchom jeho rodinných príslušníkov, žalovaná\nuviedla, že skutočnosti súvisiace s rodinnou situáciou žalobca uviedol počas výsluchu dňa 9. augusta\n2023, z ktorého bola spísaná zápisnica. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli\nbez pochybností preukázané všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie bydliska, vrátane skutočností\nsúvisiacich s jeho rodinou situáciou. Ďalší výsluch žalobcu žalovaná nepovažovala za potrebný a\no dôsledne šetrenom skutkovom stave svedčí i to, že žalobca v odvolaní a napokon ani v žalobe\nneuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré mali byť podľa jeho názoru v konaní o nároku na dávku\nv nezamestnanosti dôslednejšie zistené a preukázané a ohľadom ktorých by mal byť vypočutý on sám,\nprípadne ďalšie osoby. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky z 21. septembra 2022 sp. zn. 7Sžsk/12/2021 z ktorého vyplýva, že žalovaná nie je povinná\nobligatórne nariaďovať pojednávanie a nie je naň právny nárok, pokiaľ skutkové okolnosti týkajúce sa\nrodinných väzieb jednoznačne vyplývajú zo zhromaždených dôkazov.\n31. Pokiaľ žalobca argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2013\nsp. zn. 9Sžso/35/2012, žalovaná uviedla, že kritériá na posúdenie bydliska nie sú definované v žiadnom\ninom ustanovení koordinačných predpisov, jedine v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, v zmysle\nktorého sa za rozhodujúce skutočnosti preukazujúce miesto bydliska považujú dĺžka a trvanlivosť\nprítomnosti v členskom štáte Európskej únie, situácia dotknutej osoby, konkrétne pracovná, rodinná,\nbytová situácia a ktorý štát sa považuje za bydlisko dotknutej osoby na daňové účely, pričom tieto\nžalovaná posudzuje komplexne, vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetky zistené skutočnosti.\n32. Žalovaná ďalej uviedla, že o každom jednom uplatnenom nároku rozhoduje individuálne,\nzohľadňujúc celkovú dĺžku pobytu v zahraničí, pracovnú situáciu, pracovnú históriu na Slovensku,\nrodinnú a bytovú situáciu, ako aj osobitnú dôkaznú situáciu, a nemôže sa vyjadrovať ku prípadom, na\nktoré poukazuje žalobca v záujme ochrany osobných údajov dotknutých osôb.\n33. Žalovaná nepovažovala za dôvodnú námietku žalobcu, že ho mala poučiť o konkrétnych právnych\npredpisov Švajčiarska podľa ktorých si mohol úspešne uplatniť dávku v nezamestnanosti, no považovala\nza potrebné informovať ho o možnosti o dávku požiadať, resp. o možnosti exportovania priznanej dávky.\nTaktiež považovala za potrebné zdôrazniť, že zo základného nariadenia vyplýva priorizácia uplatnenia\ndávky v štáte posledného zamestnania, kde bola osoba poistená pre prípad nezamestnanosti.\n34. Záverom žalovaná uviedla, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadala so všetkými podstatnými\nnámietkami žalobcu, ktoré obsiahol v odvolaní, rešpektujúc uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005. Napadnuté rozhodnutie má rozsahom 8 strán, obsahuje\naplikované ustanovenia zákona i koordinačných predpisov, podrobné odôvodnenie na základe akých\nskutočností bolo posúdené, že žalobca si počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí nezachoval\nbydlisko na území Slovenskej republiky (čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia) a následne aj\nvysporiadanie sa s námietkami žalobcu.\n\n35. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej vyjadril nesúhlas\ns argumentáciou tam uvedenou, pričom opätovne zdôraznil, že žalovaná pri rozhodovaní neprihliadla\nna okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho väzby v Slovenskej republike zostali zachované aj počas trvania\npracovného pomeru po Švajčiarsku.\n36. Pokiaľ žalovaná poukazuje na kritériá uvedené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia,\npri rozhodovaní nijakým spôsobom neprihliadla na skutočnosť, že manželka a deti zostali žiť\nna Slovensku, že tu vlastní rodinný dom a uhrádzal si riadne všetky daňové povinnosti, a taktiež,\nže na území Slovenskej republiky udržiaval voľnočasové aktivity. Žalovaná taktiež nezisťovala aký bol\njeho objektívny úmysel vzhľadom na okolnosti a dôvody ktoré ho viedli k pobytu a zamestnaniu\nv zahraničí. Zopakoval, že nikdy nemal úmysel vo Švajčiarsku sa usadiť a nikdy nevykonával žiadne\nkroky, ktoré by smerovali k vytvoreniu väzieb v tejto krajine. Jediná skutočnosť, kvôli ktorej vo Švajčiarsku\nzotrval, boli jeho pracovné povinnosti ktoré vykonával 12 hodín denne, cez víkendy aj počas sviatkov.\nŽalobca zdôraznil, že sa snažil odpracovať čo najviac nadčasových hodín tak, aby mohol vo svojom\nvoľnom čase vycestovať domov za rodinou.\n37. Žalobca ďalej uviedol, že svoj zárobok posielal na Slovensko na účet patriaci manželke, pričom tento\nz dôvodu, že ho za obdobie od roku 2008 do 2024 nevie zabezpečiť, navrhol zabezpečiť zo strany súdu.\nZarobené finančné prostriedky vyberal z účtu vedeného vo Švajčiarsku a nosil domov na Slovensko,\navšak z dôvodu, že vo Švajčiarsku v súčasnosti nemá vedený účet, nevie výpisy predložiť. Za tieto\nfinančné prostriedky bol postupne zrekonštruovaný rodinný dom v jeho vlastníctve a na adrese jeho\ntrvalého pobytu. Pôvodne sa jednalo o malý dom, ktorý v priebehu rokov, keď bol vo Švajčiarsku,\nprešiel kompletnou rekonštrukciou. Bolo prerobené kúrenie, vodoinštalácia, elektroinštalácia, v kotolni\nbola zapojená nová vodáreň. V celom dome boli urobené nové omietky, podlahy, obklady, kúpeľňa,\nWC, kuchyňa. Boli postavené 2 nové detské izby, jedáleň a chodba. Rekonštrukciu organizovala\nžalobca ho manželka, avšak žalobca ju kompletne financoval. Manželka pracovala počas celého tohto\nobdobia v spoločnosti F. F., F. F. G., kde pracuje dodnes na pracovnej pozícii ako robotníčka. Žalobca\npreto navrhol jej výsluch na účely preukázania časových intervalov, v ktorých sa vracal na Slovensko\na taktiež hospodárenia s finančnými prostriedkami, ktoré zarobil vo Švajčiarsku. Prakticky všetky\nžalobcom zarobené finančné prostriedky boli zasielané na Slovensko, kde boli skonzumované.\n38. Žalobca opätovne namietal, že žalovaná nevykonala žiaden výsluch na bližšie zistenie skutočného\nstavu, v dôsledku čoho sa s týmito skutočnosťami nemohla zaoberať ani v napadnutom rozhodnutí. Hoci\nžalovaná poukazuje na čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, nijakým spôsobom sa nevysporiadala\ns článkom 2 z ktorého je zrejmé, že pri určovaní skutočného miesta bydliska je potrebné prihliadať\nna úmysel tejto osoby tak, ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä na dôvody, ktoré\nosobu viedli k presťahovaniu. Žalovaná takýto úmysel žalobcu nezisťovala a nemohla naň tým pádom\npri rozhodovaní prihliadnuť. Žalobca mal pritom vždy úmysel zostať žiť na Slovensku. Žalobca mal za to,\nže žalovaná nepostupovala v súlade s § 195 zákona č. 461/2003 Z. z., jeho vec posúdila stroho a prísne\nformálne a bez zohľadnenia individuálnych skutočností, sledujúc iba celkovú dobu trvania dĺžky pobytu\nv zahraničí.\nIV. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom\n39. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 SSP] v konaní o\nsprávnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná.\n40. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 13. augusta 2026 za\nprítomnosti oboch účastníkov konania. Žalobca sa na pojednávaní v rámci jeho prednesu pridržal\nnámietok obsiahnutých v podanej správnej žalobe, a teda, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia\nnebolo dostatočne vykonané dokazovanie na účely zistenia skutkového stavu, napadnuté rozhodnutie\nje nedostatočne odôvodnené a je vydané v rozpore s princípom legitímnych očakávaní, v dôsledku\nčoho ho navrhol spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie\njeho výsluchom na účely zistenia, či si zachoval centrum záujmov na Slovensku, čo však správny súd\nzamietol, keďže to nepovažoval za potrebné. Žalovaná taktiež zotrvala na argumentácii obsiahnutej vo\nvyjadrení ku správnej žalobe a žalobu navrhla zamietnuť ako nedôvodnú.\nPodľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n\nPodľa § 204 SSP, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu\ndoplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.\nPodľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia, „bydlisko„ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\nPodľa čl. 1 písm. k) základného nariadenia, „pobyt„ znamená prechodné bydlisko.\nPodľa čl. 3 ods. 1 písm. h) základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy,\nktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.\nPodľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy\npodmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím\ndôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby\npoistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov\nktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.\nAk však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy\ndoby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného\nčlenského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté\nv súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\nPodľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a)\nsa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade\ns právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\nPodľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej\nčinnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte\ninom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má\nbyť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64,\núplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského\nštátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná\nosoba.\nPodľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej\nvete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na\nňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\nPodľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo\nviacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto\ninštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia\nvšetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku\na trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i/\npovahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť\nzvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu\na rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja\nich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa\npovažuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\nPodľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú\nz príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\nPodľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak\nv posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený\nv nezamestnanosti najmenej dva roky.\nPodľa § 188 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne\npojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.\nPodľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania\nnenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\nPodľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n\n41. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci\nnepriznania nároku žalobcovi na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že žalobca bezprostredne pred\nuplatnením nároku na túto dávku neukončil dobu poistenia podľa slovenských právnych predpisov\na počas svojho posledného zamestnania vo Švajčiarsku si nezachoval centrum záujmov, resp. bydlisko\nna území Slovenskej republiky podľa čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia, v dôsledku čoho nebolo\nmožné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.\n42. Žalobca brojil proti napadnutému rozhodnutiu predovšetkým námietkou nedostatočne zisteného\nskutkového stavu (čo sa napokon malo prejaviť aj v nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia), pretože žalovaná mala vykonať ďalšie dokazovanie vo vzťahu k jeho vyhláseniam\nobsiahnutým vo formulári, a tieto ďalej nevyhodnotiť iba formálne, ale s ohľadom na individuálne\nosobitosti jeho prípadu. Z uvedeného dôvodu v konaní pred správnym súdom postupne navrhol\nvypočuť ako svedka seba samého, jeho manželku na účely preukázania frekvencie návratov na územie\nSlovenska a napokon (až v replike) navrhol jej výsluch aj na účely preukázania, akým spôsobom bola\nspotrebovaná jeho výplata zo zamestnania vo Švajčiarsku.\n43. Správny súd vo vzťahu k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania nad rámec toho, ktoré\nnavrhoval v administratívnom konaní, uvádza, že v prípade správnych žalôb v sociálnych veciach sa\naplikuje § 204 SSP, v zmysle ktorého správny súd môže i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané\norgánom verejnej správy, avšak iba za predpokladu, že to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva.\nZmienené ustanovenie nadväzuje na všeobecnú úpravu § 119 SSP, podľa ktorého správny súd vychádza\nzo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak [napríklad\npráve v ustanovení § 204, resp. v § 120 písm. a) SSP]. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n44. Z dnes už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR nesporne vyplýva,\nže úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní\nskutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, teda súdom, ktorý by uskutočňoval dokazovanie, ale\nje súdom, ktorý napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy preskúmava z hľadiska ich zákonnosti,\nktorý zásadne posudzuje právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy (pozri k tomu napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 472/2009 z 28. septembra\n2010 či sp. zn. 5Sžf 17/2011 z 23. februára 2012, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.\nÚS 101/2010 či sp. zn. IV. ÚS 118/2014). Zmyslom konania v správnom súdnictve tak nie je vykonávať\nrozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Správny súd najmä v konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe (správnu žalobu v sociálnych veciach nevynímajúc) vykonáva predovšetkým kontrolu\nrozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy; skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav\nveci dostatočne a či na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol v súlade so zákonom.\n(BARICOVÁ, Jana. § 204 [Dokazovanie v sociálnych veciach]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,\nŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,\n2018, s. 1055.)\n45. Ako už bolo naznačené, v prípade žalôb v sociálnych veciach je správnemu súdu výnimočne\nponechaná možnosť dokazovanie doplniť, avšak za súčasného dodržania zákonom ustanovených\nlimitov. Dokazovanie vykonané správnym súdom by v zásade malo len správne skutkový stav zistený\norgánom verejnej správy doplniť, a nie ho v akejkoľvek podobe zmeniť. Z hypotézy ustanovenia § 204\nSSP „ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva“ je zrejmé, že správny súd nepreberá na seba\nvykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä ak aj v dávkových veciach sociálneho\npoistenia bolo zavedené dvojinštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na\nnáležité zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej správy, a to aj so zohľadnením\npožiadaviek vyplývajúcich z doterajšej súdnej judikatúry.\n46. V nadväznosti na možnosť vykonať dokazovanie podľa § 204 SSP správny súd dodáva, že uvedené\nnie je možné spájať s možnosťou žalobcu (ktorý je fyzickou osobou) rozširovať rozsah správnej žaloby\na meniť alebo dopĺňať jej dôvody až do rozhodnutia správneho súdu (§ 203 SSP), v tom zmysle, že by\nsprávny súd mohol pripustiť dopĺňanie aj skutkových tvrdení zo strany žalobcu nad rámec tých, ktoré\nprezentoval pred správnym orgánom, napríklad práve na účely dodatočného osvedčenia podmienok na\nvznik nároku na dávku, a v nadväznosti na doplnené skutočnosti vykonať dokazovanie. Správny súd\nopätovne pripomína, že nie je súdom skutkovým a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním\n(už beztak dvojinštančného) administratívneho konania.\n47. Vychádzajúc z takto vymedzeného právneho základu, správny súd skúmal, či žalovaná riadne\npostupovala podľa ustanovenia § 195 zákona č. 461/2003 Z. z., resp. či bol žalobcovi daný dostatočný\n\npriestor prezentovať všetky podľa neho relevantné informácie na účely posúdenia jeho žiadosti\no priznanie dávky v nezamestnanosti.\n48. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza Vyhlásenie žiadateľa na účely\nposúdenia zachovania centra záujmov doručené pobočke žalovanej v Senici dňa 12. júla 2023, v ktorom\nžalobca uviedol, že vo Švajčiarsku sa zdržiaval od februára 2008 do júla 2023, pričom na Slovensko sa\nvracal 4-krát ročne, vlastným autom, resp. prepravcom, na preukázanie čoho žiadne doklady nepripojil.\nV období od februára 2008 do júla 2023 stabilne pracoval u jedného zamestnávateľa v pracovnom\npomere na dobu neurčitú ako zvárač – zámočník, s výmerou ročnej dovolenky 22 dní. Pracovný\npomer bol ukončený výpoveďou žalobcu a žalobca si následne nárok na dávku v nezamestnanosti\nvo Švajčiarsku neuplatnil. Počas vymedzeného obdobia si žalobca na území Slovenskej republiky\nzamestnanie nehľadal. Čo sa týka rodinnej situácie, žalobca uviedol, že jeho manželka, deti a rodičia\nsa po celú dobu zdržiavali na Slovensku. Na Slovensku si zachoval aj členstvo v športovo-streleckom\nklube E. (ktorého členom je od roku XXXX). Vo Švajčiarsku býval v nájme resp. podnájme a sťahoval\nsa jedenkrát. Na Slovensku vlastní rodinný dom, v ktorom sa zdržiaval počas svojich návratov na\nSlovensko. Žiadne ďalšie skutočnosti preukazujúce zachovanie centra záujmov na území Slovenskej\nrepubliky počas pobytu vo Švajčiarsku (napriek skutočnosti, že formulár takúto kolónku na ich vpísanie\nobsahuje) žalobca neprezentoval.\n49. V administratívnom spise sa ďalej nachádza zápisnica spísaná dňa 9. augusta 2023 so žalobcom\npodľa § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. na účel oznámenia ďalších skutočností potrebných pre úplné\nzistenie skutkového stavu v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca do zápisnice uviedol\niba toľko, že na Slovensko sa vracal štyrikrát ročne na dobu sedem dní a cez vianočné sviatky, na čo\nvyužíval platenú dovolenku a nadčasové hodiny. Počas svojho pobytu v členskom štáte zostali na území\nSlovenskej republiky aj naďalej jeho manželka pracujúca na Slovensku, syn narodený v roku 1995, ktorý\ndiaľkovo študoval vysokú školu v Bratislave, ktorú však nedokončil, a dcéra narodená v roku 1999, ktorá\nvyštudovala strednú školu, je vydatá a má dve deti. Žalobca ďalšie skutočnosti týkajúce sa jeho pracovnej\nči bytovej situácie, ani iné skutočnosti a doklady (napriek poskytnutej možnosti) neuviedol a nepredložil.\n50. Vychádzajúc z uvedených zistení, správny súd konštatuje, že žalobcovi bolo umožnené, tak v rámci\nštandardizovaného formulára obsiahnutého vo vyhlásení z 12. júla 2023, ako aj následne v rámci\nosobného pohovoru dňa 9. augusta 2023 voľne prezentovať všetky skutočnosti, ktoré sám považoval\nza dôležité pre riadne zistenie skutkového stavu žalovanou. Žalobca bol pritom v každom jednom\nprípade inštruovaný prostredníctvom jednoznačne formulovaných otázok vychádzajúcich z čl. 11 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia na ozrejmenie potrebných informácií, a to aj nad ich rámec, ak to považoval\nza potrebné. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaná si na účely zistenia skutkového stavu\nzabezpečila dostatočné podklady pre rozhodnutie, v dôsledku čoho nebolo potrebné vykonať žiadne\nďalšie dokazovanie.\n51. Je to práve žalobca, ktorý je ako jediný schopný žalovanej ozrejmiť skutočnosti podľa čl. 11 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia, z ktorých následne žalovaná pri posudzovaní opodstatnenosti jeho žiadosti\na splnenia podmienok na vznik nároku na dávku vychádza. Pokiaľ žalovaná umožnila žalobcovi nad\nrámec skutočností uvedených vo vyhlásení tieto voľne doplniť aj dodatočne prostredníctvom osobného\npohovoru a žalobca primárne sám neprejavil záujem ďalšie skutočnosti ozrejmiť (okrem informácií\ntýkajúcich sa jeho dvoch detí, avšak bez podrobnejšieho popisu väzieb k nim), za opísaného stavu\nnebol daný dôvod, aby žalovaná žalobcu opätovne dopytovala alebo presviedčala na doplnenie ďalších\ninformácií, resp. vykonávala ďalšie dokazovanie. Žalovaná nemala povinnosť vykonávať dokazovanie\ndo momentu, kým žalobca preukáže všetky skutočnosti potrebné pre kladné rozhodnutie o jeho žiadosti\no priznanie dávky v nezamestnanosti, ale bola povinná poskytnúť mu zodpovedaním položených otázok\ndostatočný priestor na ozrejmenie všetkých skutočností, ktoré podľa jeho vlastnej úvahy považuje za\nrelevantné. Napokon, v korelácii s § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. má žalobca podľa § 227 ods. 3\ntohto zákona povinnosť žalovanej preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku\na rovnako tak nesie bremeno ich preukázania (§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.).\n52. Navyše v rámci zachovania zásady jednotnosti správneho konania mohol žalobca v súvislosti s\nnamietanými nedostatkami zisteného skutkového stavu (keď už mal vedomosť, že podmienky vzniku\nnároku na dávku v nezamestnanosti sa mu nepodarilo dostatočne osvedčiť) prezentovať aj nové\nskutočnosti, či svoje skoršie vyhlásenia korigovať alebo dointerpretovať, no napriek tomu sa obmedzil\niba na všeobecné a ničnevypovedajúce námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave a potrebe\nvykonať ďalšie dokazovanie, z ktorých ani správnemu súdu nie je úplne zrejmé, aké konkrétne skutkové\nokolnosti týkajúce sa jeho pobytu v zahraničí žalovaná ignorovala a aké konkrétne a individuálne\nskutočnosti viažuce sa na situáciu žalobcu mala žalovaná dodatočne vykonaným dokazovaním zistiť.\n\nŽalobca v odvolaní iba parafrázoval skutkový stav zistený už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia\na tento nijako neobohatil.\n53. Pokiaľ preto žalobca až v konaní pred správnym súdom dointerpretovával či prezentoval nové\nskutočnosti, na preukázanie ktorých navrhol vykonať dokazovanie výsluchom manželky, napríklad\no rekonštrukcii nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a o spôsobe spotreby jeho výplaty, tieto mohol a mal\nadresovať žalovanej napríklad v rámci ústneho podania zaznamenaného v zápisnici z 9. augusta 2023,\nprípadne najneskôr v odvolaní, čo však neurobil. Žalobca sa tak sám pripravil o možnosť, aby žalovaná\nvyhodnotila jeho tvrdenia, ktoré by mohli preukázať zachovanie centra záujmov na území Slovenskej\nrepubliky. Správny súd by prípadným pripustením ďalšieho dokazovania na osvedčenie skutočností\nv administratívnom konaní neprezentovaných neprípustne prekročil medze svojej právomoci prieskumu\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia a v zásade by nahradil kompetencie žalovanej skúmať podmienky\nna priznanie nároku na dávku a rozhodovať o nej.\n54. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd neakceptoval návrh žalobcu na výsluch jeho manželky\nza účelom osvedčenia spôsobu spotreby výplaty žalobcu. Výsluch manželky na účely osvedčenia\nfrekvencie návratov žalobcu na územie Slovenskej republiky štyrikrát ročne navyše správny súd\npovažoval za nadbytočný, keďže žalobcove tvrdenia žalovaná nijako nespochybňovala, naopak, pri\nposudzovaní jeho žiadosti z nich vychádzala. Vykonanie výsluchu žalobcu správny súd nepovažoval za\npotrebné, keďže ten má ako účastník konania možnosť prezentovať všetky tvrdenia v rámci správnej\nžaloby, nadväzujúcich podaní, ako aj v rámci prednesu na pojednávaní, čo napokon aj využil. Okolnosti\ntýkajúce sa jeho návštevy pobočky žalovanej v E. a správania sa jej zamestnankyne, ktoré ozrejmil na\npojednávaní, nemajú na účely posúdenia spornej otázky zachovania centra záujmov relevanciu.\n55. Správny súd vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu žalovanou uzatvára, že tá si pre jeho\nustálenie zabezpečila dostatok podkladov, a to jednak informácie nachádzajúce sa v jej informačnom\nsystéme z rozhodovacieho procesu, a o. i. aj vyjadrenia prezentované žalobcom zachytené vo Vyhlásení\nžiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov doručené pobočke žalovanej v Senici dňa\n12. júla 2023, ako aj v priebehu osobného pohovoru, ktorého obsah je zachytený v zápisnici z 9.\naugusta 2023. Ťažko možno žalovanej vyčítať, že si nezabezpečila ďalšie podklady, resp. nevykonala\nďalšie dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré žalobca ani len neprezentoval. Žalovaná takto zistené\ninformácie pri svojim rozhodovaní vyhodnotila a priamo úmerne ich obsahu a rozsahu zohľadnila\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaná obmedzila iba na prísne\nformálne vyhodnotenie žalobcom vyplneného formulára, nie je náležité.\n56. Je pravda, že žalovaná síce primárne vychádzala z trvania zamestnania žalobcu vo Švajčiarsku\npočas viac ako 15 rokov, keďže sa zjavne jedná o dobu dlhšieho trvania, počas ktorej možno objektívne\npredpokladať vytvorenie väzieb, avšak následne vyhodnotila aj ďalšie okolnosti podľa čl. 11 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia, ktoré záver žalovanej, že žalobca si neudržal centrum záujmov na Slovensku,\nlen umocnili.\n57. Žalovaná konštatovala, že zamestnanie žalobcu bolo stabilné a po celý čas pracoval iba u jedného\nzamestnávateľa v pracovnom pomere na dobu neurčitú, pričom alternatívne zamestnanie na Slovensku\nsi nehľadal. Od toho sa odvíjala aj žalobcova stabilná bytová situácia, keď býval v podnájme (navyše\nsám) a sťahoval sa za túto dobu len raz. Žalovaná ďalej prihliadla na skutočnosť, že prevažnú dobu\npobytu žalobcu vo Švajčiarsku boli jeho deti plnoleté. Správny súd dodáva, že z dôvodu, že jedno\ndieťa po dovŕšení plnoletosti v roku 2017 nepokračovalo štúdiom na vysokej škole a druhé po dovŕšení\nplnoletosti v roku 2013 navštevovalo vysokú školu externe, nepovažovali sa za nezaopatrené deti.\nŽalobca zotrval po strate statusu svojich detí ako nezaopatrených vo Švajčiarsku minimálne po dobu\nďalších 6 rokov. V zmysle čl. 1 písm. i) bodu 2. základného nariadenia sa kritérium rodinnej situácie\nvzťahuje iba na úzku rodinu, za ktorú sa o. i. nepovažujú plnoleté alebo zaopatrené deti. Zároveň nie je\npravdou, že by žalovaná neprihliadla na vlastníctvo nehnuteľnosti (a s ňou súvisiace platenie miestnych\ndaní) a frekvenciu návštev rodiny žalobcu 4-krát do roka, no tieto skutočnosti neprevážili objektívne\nzistenia o dlhodobej a stabilnej orientácii na zahraničný pracovný trh po dobu 15 rokov, stabilnej bytovej\nsituácii, platení daní a odvodov vo Švajčiarsku a trávení takmer úplnej väčšiny voľného času v tejto\nkrajine. Tvrdenia o zachovaní voľnočasových aktivít žalobcu na Slovensku v streleckom klube, ktoré\nmohol aktívne vykonávať nanajvýš 4-krát ročne, neboli podstatné. Pokiaľ aj žalobca poukazuje na jeho\npracovný čas a deklarovanú prácu nadčas, nevyplýva z neho, že by žalobca mimo pracoviska a po dobu\n15 rokov žil úplne izolovane. Rovnako z uvedeného nevyplýva, že by prácu po dobu viac ako 15 rokov\nvykonával takmer nepretržite, indikujúc, že nemal žiaden voľný čas.\n58. Správny súd uzatvára, že samotná dĺžka výkonu pracovnej činnosti v zahraničí nie je sama osebe\nsmerodajná na posúdenie zachovania centra záujmov, avšak v prípade nepretržitého vykonávania\nstabilnej pracovnej činnosti v zahraničí po dobu viac ako 15 rokov ide o mimoriadne silný objektívny\n\nukazovateľ presunu centra záujmov do zahraničia. Takýto záver by bolo možné zvrátiť napríklad\nprezentovaním skutočností hodných osobitného zreteľa, čo však žalobca, ako už bolo naznačené vyššie,\nopomenul.\n59. Pokiaľ žalobca opakovane namieta, že žalovaná vôbec nezohľadnila jeho úmysel zachovať si\ncentrum záujmov na Slovensku, kam sa vždy mienil vrátiť, žalovaná správne konštatovala, že úmysel\nžalobcu nebol relevantný, keďže postup podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz\nna úmysel osoby) prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda iba v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií\nuvedených v odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená. Navyše\númysel žalobcu je v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa\nnepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V predmetnej\nveci nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou švajčiarskou\ninštitúciou a žalovanou. Švajčiarska inštitúcia bydlisko žalobcu neposudzovala, pretože žalobca si\nnárok na dávku neuplatnil. Inými slovami, podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia by bolo nutné\npostupovať jedine v prípade, ak by príslušná inštitúcia iného členského štátu usúdila, že bydlisko\nžalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v inom členskom štáte. Keďže však\nk takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná správne priamu aplikáciu kritérií stanovených v čl. 11 ods.\n1 vykonávacieho nariadenia (podporne pozri bod 42 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Ssk/110/2023 z 31. januára 2024, ktorý navyše riešil veľmi obdobnú vec ako je tá\nprejednávaná).\n60. Pokiaľ žalobca vyčítal žalovanej, že ho mala náležite poučiť o právnych predpisoch, z ktorých\nby mu vyplývalo úspešné uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti vo Švajčiarsku, správny\nsúd konštatuje, že takáto povinnosť žalovanej zo zákona nevyplýva a žalovaná neposkytuje právne\nporadenstvo. Rovnako nie je sama povinná (a ani oprávnená) skúmať prípadné splnenie podmienok na\npriznanie dávky v inom členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu,\nani prezumovať výsledok konania, pokiaľ by si žalobca uplatnil nárok na dávku v takomto štáte.\nŽalovaná pritom žalobcu upozornila, že hoci sa pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti\nv štáte posledného zamestnania neskúma, aké mal väzby v tejto krajine, ale skúmajú sa iba dosiahnuté\ndoby poistenia podľa jeho legislatívy, nemusí to mať za následok automatický vznik nároku na dávku\nv nezamestnanosti. Skutočnosť, či žalobca požiadal príslušnú inštitúciu Švajčiarska o poskytnutie dávku\nv nezamestnanosti môže byť pre žalovanú relevantná nanajvýš na prípadnú aplikáciu čl. 11 ods. 2\nvykonávacieho nariadenia.\n61. Čo sa týka námietky rôznorodosti rozhodovania žalovanej v zhodných prípadoch brata žalobcu\na jeho spolupracovníka, a teda že žalovaná mala porušiť zásadu legitímnych očakávaní, správny súd\nkonštatuje, že z predložených rozhodnutí pobočky žalovanej Senica nevyplýva, že by skutkový základ\nvo vymedzených prípadoch bol totožný. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9Sžsk/2/2020 z 30. septembra 2020 (na ktorý nadviazala aj aktuálnejšia rozhodovacia prax Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky, napríklad rozsudok sp. zn. 6Ssk/72/2024 z 26. marca 2025),\nv danej oblasti je potrebné pristupovať ku každej veci individuálne, prihliadať na všetky osobitosti\nkaždého prípadu, a preto nemožno na skúmanú vec aplikovať závery v skutkovo odlišných prípadoch.\nV demonštrovanom prípade brata žalobcu nie je zrejmé, kedy mal do H. vycestovať, pričom na územie\nSlovenska sa vrátil už koncom roka 2019. Z rozhodnutí taktiež nevyplývajú žiadne osobitosti prípadu\npodľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Rovnaké závery platia aj v prípade spolupracovníka\nžalobcu, ktorý sa zjavne na územie Slovenskej republiky vrátil ešte skôr, keďže nárok na dávku mu bol\npriznaný už od júla 2019.\n62. Správny súd dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že napadnuté rozhodnutie má všetky\nformálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z. z.,\nvychádza z dostatočne zisteného skutočného stavu, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom\nna rozhodnutie, akými úvahami bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov, na ktorých základe rozhodovala. Pre nedôvodnosť námietok žalobcu, ako aj pre absenciu\nvlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplývajúcu z ustálenej\nrozhodovacej praxe, správnu žalobu zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP\nako nedôvodnú.\n63. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní, a žalovanej podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na\nSprávnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}