Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sas/37/2023 z 27. 1. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. januára 2026, sp. zn. 14Sas/37/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1 Správny súd v Bratislave | 14Sas/37/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1 | 2026-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z., § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., SSP, § 190 SSP, § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP, § 203 ods. 2 SSP, § 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 107 ods. 1 písm. a) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e14e4038-9840-483a-86ed-8a78a80cd10f Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 14Sas/37/2023 0723101424 27. 01. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 14Sas/37/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F./XXXXXX-XXX zo dňa 16. novembra 2023, takto rozhodol: 14Sas/37/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 14Sas/37/2023 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. F./XXXX-XX zo dňa 01. júla 2023 odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 68 ods. 1, 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 328/2002 Z. z.“) žalobcovi od 01. júla 2023 zvýšilo výsluhový dôchodok zo sumy 853,71 eur mesačne na sumu 954,45 eur mesačne. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaný, svojím rozhodnutím č. F./XXXXXX-XXX zo dňa 16. novembra 2023 podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z., § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa zo dňa 01.07.2023 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 81 ods. 3 písm. a/, § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 5 ods. 1, § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,zákon č. 365/2004 Z. z.“) a vecne tým, že v súvislosti so zmenami všeobecného predpisu o sociálnom poistení účinnými od 01. 07. 2023 (zákon č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení, ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktoré zavádzajú okrem tzv. riadnej valorizácie dôchodkových dávok sociálneho poistenia aj možnosť ich tzv. mimoriadnej valorizácie, je potrebné konštatovať, že právna úprava valorizácie, zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v súčasnosti nie je nastavená tak, aby reflektovala na akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia, pričom takýto postup zákonodarca pri nastavovaní mechanizmu valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia nemal a ani nemohol mať už zo samotnej povahy veci (mimoriadna valorizácia) na zreteli. 5. V rozhodnutí uviedol, že úprava valorizácie dôchodkov, je upravená podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Zákonná úprava nie je nastavená tak, aby dokázala pokryť akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok. V prípade osobitného systému dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sú valorizované dávky len riadnym mechanizmom a to, že mechanizmus valorizácie výsluhových dôchodkov sa realizuje cez zvýšenie dôchodkových dávok raz ročne a to k 01.07. v rozsahu percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien. Právna úprava mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok je upravená v zákone č. 461/2003 Z. z., konkrétne v § 293fzc, pričom týmto sa vykonávajú prechodné, mimoriadne zvýšenie konkrétnych dôchodkových dávok vyplácaných zo všeobecného systému. Nároky zo všeobecného systému sociálneho poistenia a nároky zo sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov sa nedajú porovnávať, sú v ňom viaceré rozdiely, či už pri určovaní výšky dávok, ich nároku. Osobitný systém bol vytvorený práve so zámerom zabezpečiť pre policajtov a vojakov širší rozsah nárokov, ako pre osoby vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia je samostatným odlišným systémom, oproti všeobecnému systému sociálneho zabezpečenia, uvedené sa premieta aj v tom, že priemerná výška dôchodku z osobitného systému je neporovnateľne vyššia, ako výška dôchodkových dávok zo všeobecného systému. Rozdielnosť dávok vychádza aj z toho, že výsluhový dôchodok je možné poberať už po 25 rokov služby, bez ohľadu na fyzický vek, rovnako je možné poberať výsluhový dôchodok a zároveň byť zárobkovo činný, na rozdiel od všeobecného systému, kedy predčasný dôchodok je možné poberať len v určitom veku, nie je možné byť zamestnaný. Žalovaný uviedol, že porovnávať dávky sociálneho zabezpečenia zo všeobecného systému s dávkami podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nie je možné. Ide o 2 rozdielne systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré nie je možné pripodobňovať, preto žalovaný nevidel dôvod na aplikáciu mimoriadnej valorizácie, pretože neexistoval zákonný podklad na vykonanie mimoriadnej valorizácie. V odôvodnení uviedol, že je viazaný ústavným princípom viazanosti správneho orgánu platnou právnou úpravou a účinnými predpismi, mal za to, že zvýšenie dôchodku bolo vykonané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z., rozhodnutie bolo dostatočne zdôvodnené, aplikované boli všetky predpisy. II. Žaloba a jej dôvody 6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. novembra 2023 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu Správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia pochybil, keď opomenul aplikovať ustanovenie § 293 fzc zák. č. 461/2003 Z. z., opomenul, že v príslušnom kalendárnom roku sa dôchodkové dávky ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení valorizujú dva krát a to k 01.01.2023 a k 01.07.2023, opomenul, že podľa ustanovenia § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky zvyšujú o rovnaké percento ako dôchodkové dávky ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok a nezvýšil výsluhový dôchodok o 11,8 % (zvýšenie všeobecných dôchodkových dávok k 01.01.2023) a 10,6% (zvýšenie všeobecných dôchodkových dávok k 01.07.2023) kumulatívne. 7. Žalobca má za to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nezistilo riadne a úplne skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie i postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, postihnutý vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť týmto odvolaním napadnutého konania i rozhodnutia; rozhodnutie je neurčité a nezrozumiteľné, v dôsledku čoho sa odňalo účastníkovi konania právo na riadne prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Žalobca ma za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie mu nároku aj mimoriadne zvýšenie jeho výsluhového dôchodku, priznania ktorého sa domáha cestou preskúmateľnosti tohto rozhodnutia súdom. 8. Vzhľadom na to, že podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 68 zákona č. 80/2013 Z. z. ktorým sa mení a doplna zákon č. 328/2002 Z. z. sa mechanizmus zmenil tak, že základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére (teda tak, ako to ustanovuje zákon č. 461/2003 z. z.) bolo povinnosťou žalovaného „nastaviť“ zákon tak, aby reflektoval na všetky zmeny zákona, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. pri valorizácii dávok výsluhového zabezpečenia poukazuje (odvoláva sa). V tejto súvislosti žalobca uvádza, že žalovaný bol na návrh zmeny zákona č. 461/2003 Z. z. o mimoriadnu valorizáciu (ako vecný gestor zákona č. 328/2002 Z. z.) upozornený Úniou výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky listom zo dňa 10.04.2023. V liste bol okrem iného vyzvaný aj k tomu, aby v legislatívnom procese prijímania novely zákona zohľadnil tento právny stav a inicioval aj zmenu (precizáciu niektorých ustanovení) zákona č. 328/2002 Z. z., popadne aj zákona č. 461/2003 Z. z. tak, aby sa navrhovane zmeny na mimoriadne zvyšovanie dôchodkov primerane vzťahovali aj na poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia. Žalovaný, ale tieto v tejto veci nekonal. 9. Po schválení zákona bol minister vnútra SR, listom Únie výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky, požiadaný ako vecný gestor zákona č. 328/2002 Z. z. o odborné stanovisko. Minister v odbornom stanovisku uviedol konštatovania, ktoré neskôr boli uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí odvolania žalobcu. 10. Žalovaný svojím konaním teda porušil nielen legitímne očakávania žalobcu (ochranu súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spolieha), ale aj princíp právnej istoty a spravodlivosti. 11. K argumentáciám žalovaného v napadnutom rozhodnutí ohľadom neopodstatnenosti námietky diskriminácie, žalobca poukazuje na odborné vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva. 12. Ďalej žalobca poukazuje na to, že Prezidentka Slovenskej republiky v odpovedi zo dňa 12.9.2023 číslo: XXXX XXXX KPSR na podnet Únie výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky uviedla aj to, že sa stotožňuje s výhradami únie, ako aj s názorom Slovenského národného strediska pre ľudské práva, že pri mimoriadnej valorizácii dôchodkov došlo k protiústavnému opomenutiu poberateľov dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. 13. Vzhľadom na uvedené bol postup žalovaného protiústavný, nakoľko porušuje právo na rovnaké zaobchádzanie a právo na primerané hmotné zabezpečenie garantované Ústavou SR v jej článkoch 12 a 39. 14. Porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie spočíva v mimoriadnej valorizácii dôchodkových dávok istej skupiny obyvateľstva a nevalorizácii dôchodkových dávok inej skupiny obyvateľstva, a to na základe ich iného postavenia - príslušnosti k vyslúžilcom ozbrojených síl, čím bol porušený aj ČI. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s Cl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie spočíva vtom, že výsluhový dôchodok ako dávka v starobe sa nezvyšuje primerane s rastom spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. V tejto súvislosti poukazuje žalobca aj na Nález ÚS SR PL. ÚS 10/04-27, rozsudok ESĽP vo veci PINE VALLEY DEVELOPMENTS LTD, a iní e/a Írsko zo dňa 29.11.1991 a Rozsudok ESĽP vo veci PRESSOS COMPANIA NAVIERA S.A a iní e/a Belgicko zo dňa 20.11.1995. 15. Uvedené tak podľa žalobcu umožňuje formuláciu predpokladu, že poberateľ výsluhového dôchodku má legitímne očakávanie na priznanie valorizácie, ktorá je jeho očakávaným majetkovým právom, ktoré by nemalo byť ukrátené vertikálnym mocenským zásahom; nehovoriac, že podľa Nálezu ÚS SR sp. Zn. IV.ÚS 71/2013-36 zo dňa 23.05.2013: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javil ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“. 16. Žalobca ako účastník konania ma za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie mu aj mimoriadnej valorizácie výsluhového dôchodku vo výške 10,6 %, priznania ktorého sa žalobca domáha cestou tejto správnej žaloby. 17. Sumarizujúc žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo: a/ vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci - napr. rozpor argumentácie žalovaného oproti argumentácii Slovenského národného strediska pre ľudské práva SR, ktorú si osvojil a žalovanému predložil žalobca sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov - zo dňa 01.07.2023, ktoré je vyslovene formulárové; rozhodnutie žalovaného číslo zo dňa 16.11.2023 nedalo odpovede na argumentáciu žalobcu predloženú v jeho odvolaní zo dňa 27.8.2023. b/ zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu - že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku a podobne ako u každého iného poberateľa dôchodku došlo k zníženiu ekonomickej činnosti, ktorá sa však predpokladá u poberateľov výsluhových dôchodkov pred dosiahnutím dôchodkového veku. c/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré malo mať za následok vydanie nezákonnosť rozhodnutí vo veci samej, čo osvedčuje najmä skutočnosť porušenie práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie spočívajúce vo vystavení jeho osoby nerovnosti a diskriminácii v konaní. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že právna úprava účinná od 1. júla 2023, ktorou zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zaviedol popri riadnej valorizácii dôchodkových dávok aj možnosť tzv. mimoriadnej valorizácie, sa vzťahuje výlučne na dôchodkové dávky priznané a vyplácané zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Právna úprava zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nebola zákonodarcom nastavená tak, aby reflektovala na mimoriadne zmeny valorizácie vo všeobecnom systéme, pričom takýto postup zákonodarcu ani nebol a nemohol byť vzhľadom na povahu mimoriadnej valorizácie zamýšľaný. 19. Žalovaný zdôraznil, že mechanizmus zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia bol zmenený zákonom č. 80/2013 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2013 upravila valorizácia týchto dávok. Podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky a s nimi súvisiace dávky zvyšujú raz ročne, vždy k 1. júlu príslušného kalendárneho roka, a to o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na daný kalendárny rok. Podkladom tohto zvýšenia je percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho roka, teda tzv. riadna valorizácia podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 20. Zo znenia zákona č. 328/2002 Z. z. ani z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z. podľa žalovaného nevyplýva, že by zákonodarca zamýšľal absolútne kopírovanie spôsobu alebo frekvencie zvyšovania dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Úmyslom zákonodarcu bolo nastaviť samostatný mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia, realizovaný raz ročne k 1. júlu, nezávisle od prípadných mimoriadnych opatrení vo všeobecnom systéme. 21. Žalovaný poukázal na to, že mimoriadna valorizácia dôchodkových dávok v roku 2023 sa realizuje výlučne na základe prechodného ustanovenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého účelom je dočasná úprava zvyšovania konkrétnych dôchodkových dávok patriacich do pôsobnosti tohto zákona. Prechodné ustanovenia upravujú vzťah novej právnej úpravy k predchádzajúcej a k právnym vzťahom vzniknutým podľa nej, a to výlučne v rámci predmetu zákona, ktorého sú súčasťou. Z tohto dôvodu sa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. nevzťahuje na dávky výsluhového zabezpečenia upravené zákonom č. 328/2002 Z. z. a jeho aplikácia na tieto dávky nemá oporu v platnej právnej úprave. 22. K žalobcom poukazovanému stanovisku Slovenského národného strediska pre ľudské práva žalovaný uviedol, že samotné stredisko identifikovalo problém v oblasti legislatívnej úpravy, nie však porušenie individuálnych práv žalobcu v dôsledku aplikácie platného a účinného zákona. Zo záverov strediska podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že z aktuálnej právnej úpravy nevyplýva nárok na mimoriadnu valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia. Zároveň bolo konštatované, že systém výsluhových dôchodkov je autonómny vo vzťahu k všeobecnému systému sociálneho poistenia a štát má právo stanoviť rozdielne podmienky priznania a valorizácie dávok v týchto systémoch. 23. Žalovaný opakovane zdôraznil, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov predstavujú dva samostatné a odlišné systémy, ktoré nie sú navzájom porovnateľné. Rozdiely medzi nimi sa prejavujú nielen v podmienkach vzniku nároku na dávky, ale aj v spôsobe určenia ich výšky a v mechanizme ich zvyšovania. Kým vo všeobecnom systéme je výrazne uplatnený princíp solidarity, v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia je dominantný princíp zásluhovosti. Výsluhový dôchodok možno poberať bez ohľadu na dosiahnutie dôchodkového veku a bez obmedzenia zárobkovej činnosti, čo odlišuje jeho povahu od starobného dôchodku. 24. Podľa žalovaného nie je možné hovoriť o diskriminácii, keďže porovnanie nárokov poberateľov dávok z dvoch rozdielnych systémov sociálneho zabezpečenia nie je relevantné. Komparátorom pre poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia môžu byť len iní poberatelia týchto dávok, pričom všetkým sa dávky od 1. júla 2023 zvýšili rovnako, a to o 11,8 % mesačnej sumy. Nepriaznivé zaobchádzanie v zmysle antidiskriminačného zákona preto podľa žalovaného nebolo preukázané. Žalovaný poukázal aj na historické príklady, kedy boli výsluhové dôchodky, vrátane dôchodkov poberateľov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, valorizované vo vyššej miere než starobné dôchodky zo všeobecného systému sociálneho poistenia, čo potvrdzuje, že rozdielne nastavenie valorizácie bolo v právnom poriadku Slovenskej republiky dlhodobo akceptované. 25. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia práva na primerané hmotné zabezpečenie žalovaný uviedol, že Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, nie však všeobecné právo na primerané hmotné zabezpečenie bez ďalších podmienok. Postavenie poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý nedovŕšil dôchodkový vek, nemožno porovnávať s postavením starobného dôchodcu. V prípade poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý dôchodkový vek dovŕšil, je možné predpokladať súbeh s nárokom na starobný dôchodok zo všeobecného systému, s ktorým sú spojené aj ďalšie valorizácie. 26. K námietke porušenia legitímnych očakávaní a princípu právnej istoty žalovaný uviedol, že v oblasti výsluhového zabezpečenia nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene, ktorá by tieto princípy narušila. Dávky výsluhového zabezpečenia boli k 1. júlu 2023 zvýšené v súlade s § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., rovnako ako v predchádzajúcich rokoch. Očakávanie žalobcu na mimoriadnu valorizáciu preto nemožno považovať za legitímne, ale len za subjektívne. 27. Napokon žalovaný uviedol, že skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, rozhodnutia majú oporu v administratívnom spise a ich odôvodnenie spĺňa ústavné a zákonné požiadavky. Keďže prechodné ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. sa na dávky výsluhového zabezpečenia nevzťahuje, nebol dôvod ho v napadnutých rozhodnutiach aplikovať ani osobitne odôvodňovať jeho neaplikovanie. IV. Replika žalobcu 28. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zdôrazňuje, že zákon nerozlišuje v pojmosloví medzi riadnou a mimoriadnou valorizáciou. Ide o pojem používaný pre laickú verejnosť, ktorý žalovaný účelovo prevzal. 29. Zákon č. 461/2003 Z. z. v platnom znení teda nerozlišuje medzi „riadnou“ a „mimoriadnou“ valorizáciou. Daný zákon upravuje valorizáciu výsluhových dôchodkov tak, že sa zvyšujú o rovnaké percento ako starobné dôchodky v danom kalendárnom roku. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení. Posudzovaný právny spor je potrebné rozhodnúť na základe logického a teleologického výkladu daného ustanovenia. 30. V prípade žalobcu je nesporné, že kalendárnym rokom sa v tomto spore rozumie kalendárny rok 2023. Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ je potrebné definovať v zmysle súvisiacich ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení. 31. Žalobca poukazuje na § 293fzf. písm. r/, § 293gb zákona č. 461/2003 Z. z., pričom z neho vyplýva: že a/ Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa obligatórnu valorizáciu vykonávanú vždy k 1.1. aj fakultatívnu valorizáciu, ktorá môže nastať, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent. b/ Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa - percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 293fzc ods. 1, - percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 293fzd ods. 1, c/ Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa ad futurum a) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 pre rok 2024, b) percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 pre rok 2024. 32. Z uvedených zákonných ustanovení a výkladu pojmov jednoznačne vyplýva, že pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok" v sebe zahŕňa nielen valorizáciu vykonávanú k 1.1. kalendárneho roku, ale aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods. 1, § 293fzd ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj valorizáciu, ktorá bude vykonávaná podľa § 82 ods. 2. Nadväznosť a prepojenosť obligatórnej valorizácie vykonávanej k 01.01. a fakultatívnej valorizácie (ktorá môže a nemusí nastať) vyplýva aj z ust. § 293gb zákona č. 461/2003 Z. z. 33. Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa všetky valorizácie vykonané v príslušnom kalendárnom roku 2023. 34. Vzhľadom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že podľa ust. § 68 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení sa výsluhové dôchodky k 01.07.2023 zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok, ktoré bolo dosiahnuté v príslušnom kalendárnom roku 2023, pričom k 01.07.2023 boli vykonané obe valorizácie - a to valorizácia podľa § 82 ods. 1 aj podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.. Vzhľadom na uvedené sa mal zvýšiť výsluhový dôchodok k 01.07.202.3 o 11,8% (zvýšenie všeobecných dôchodkových dávok k 01.01.2023) a 10,6% (zvýšenie všeobecných dôchodkových dávok k 01.07.2023) kumulatívne. 35. Všeobecný dôchodkový systém a výsluhový dôchodkový systém neexistujú v systéme absolútnej izolovanosti, čo sa snaží naznačiť žalovaný, ale sú prepojené najmä ust. § 68 zákona č. 461/2003 Z. z. v otázke valorizácie. 36. K argumentácii žalovaného tykajúcej sa neexistencii diskriminácie a netotožnosti komparátora žalobca uvádza, že ide o nesprávnu právnu úvahu. Rozhodná právna úprava nevyžaduje totožnosť medzi komparátormi využitými pri posudzovaní existencie diskriminácie. Rozhodná právna úprava vyžaduje porovnateľnosť situácií čo je zrejmé aj z taxatívneho znenia § 2a zákona č. 365/2004 Z. z. 37. S prihliadnutím na existujúci zákon a judikatúru je zrejmé, že argumentácia žalovaného definujúca odlišnosť komparatárov absenciou totožnosti je v úplnosti nesprávna. Vo veci je plne akceptovateľná argumentácia žalobcu, ktorý považuje oboch zvolených komparátorov (oba typy dôchodkov) za porovnateľných/analogických, keď u oboch skupín išlo o osoby, ktorým štát po uplynutí zákonom určenej doby pracovnej činnosti garantoval príjem bez potreby výkonu ďalšej pracovnej činnosti. Išlo o osoby, ktorým bolo zabezpečované právo sociálneho zabezpečenia bez potreby výkonu akejkoľvek činnosti zo strany týchto osôb. Išlo o poskytnutie primeraného hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, čl. 9 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. V. Relevantné právne predpisy 38. Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. 39. Podľa § 68 ods. 16 Zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. 40. Podľa § 82 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 41. Podľa § 293fzc ods. 1 a 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom. (2) Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí § 82 ods. 3 až 9 rovnako. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 42. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 43. Na pojednávaní dňa 27.01.2026 žalobca ako aj zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach v konaní. 44. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z.z. zo sumy 853,71 eur mesačne na sumu 954,45 eur mesačne. Podstatnou a nosnou námietkou sporu bol nesúhlas žalobcu s právnym záverom, podľa ktorého zvýšenie výsluhového dôchodku sa malo vykonať o 11,8 %, ako aj o 10,6 %, teda mala sa aplikovať valorizácia podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Rozhodujúcou právnou otázkou vo veci bolo posúdenie uplatnenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. pri stanovení percenta zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2023 podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z.. 45. Správny súd na úvod poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015). 46. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 47. Správny súd v Bratislave uvádza, že pri výpočte percenta zvýšenia výsluhového dôchodku sa podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase vychádza z percenta zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Percento pravidelnej valorizácie je podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je založené na tzv. dôchodcovskej inflácii, teda na medziročnom raste spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázanom štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, t. j. v prípade valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 za prvých šesť mesiacov kalendárneho roka 2022. Samotný mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. bol prijatím zákona č. 80/2013 Z. z. zmenený, pričom základom valorizácie nie je pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení, ale vyššie spomenutý medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaný Štatistickým úradom SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z. vyplýva, že: „Od 1. júla 2018 sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.“ Aj s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z. správny súd konštatuje, že mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bol v rozhodujúcom období valorizácie výsluhových dôchodkov k 01. 07. 2023 nastavený tak, že tento zohľadňuje percento pravidelnej štandardnej každoročnej valorizácie dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa odvíja od porovnania medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, pričom termín štandardnej valorizácie výsluhových dôchodkov sa viaže k 1. júlu príslušného kalendárneho roka. 48. Ak žalobca namietal, že pojem percento zvýšenia dôchodkových dávok v sebe zahŕňa nielen valorizáciu vykonávanú k 01.01. kalendárneho roku, ale aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods. 1. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať percentá zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Uvedenému bráni jazykový výklad príslušného ustanovenia zákona, ktorý v jednotnom čísle hovorí o percente zvýšenia dôchodkových dávok, pričom odkazuje na tom že z percent zvýšenia dôchodkových dávok, ktoré je ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok a nie aj o percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa § 293fzc zákona o sociálnom poistení, ku ktorému došlo až počas kalendárneho roka. 49. Nezvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu aj o 10,6 % podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. nie je voči žalobcovi diskriminačné a nie je ani v rozpore s Dohovorom č. 128. Správny súd uvádza, že v prípade, ak v priebehu kalendárneho roku dôjde k zvýšeniu dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., resp. v tomto prípade podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tak sa uvedená skutočnosť prejaví pri výpočte percenta zvýšenia dôchodkovej dávky vyplácanej k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Ak sa v kalendárnom roku, ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu roku nezvýšila dôchodková dávka postupom podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., tak sa podľa § 82 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje dôchodková dávka o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Na druhej strane, ak ku zvýšeniu dôchodkových dávok v predchádzajúcom kalendárnom roku došlo, teda aj keď k zvýšeniu dôchodkových dávok došlo podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle § 293fzc Zákona o sociálnom poistení, potom je percento zvýšenia dôchodkovej dávky na príslušný kalendárny rok stanovené podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. , a to výpočtom na základe vzorca uvedeného v prílohe č. 4a Zákona o sociálnom poistení. Týmto výpočtom dochádza ku kráteniu percenta zvýšenia dôchodkovej dávky uvedeného v § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v závislosti od percenta priebežného zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. (účinnosť od 1. januára 2024), resp. podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Výsluhový dôchodok žalobcu bude od 1. júla 2024 zvýšený percentom podľa § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. Na druhej strane dôchodkové dávky zo všeobecného systému, ktoré boli priebežne zvýšené podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z., budú od 1. januára 2024 zvyšované iba kráteným percentom podľa § 81 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.. Týmto bude zachovaná zhoda v percentách zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu s percentom zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. 50. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný mal povinnosť nastaviť zákon č. 328/2002 Z.z. tak, aby reflektoval na všetky zmeny zákona, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. pri valorizácii dávok výsluhového zabezpečenia poukazuje a v tomto smere odkazoval na iniciatívu Únie výsluhových dôchodcov v Slovenskej republike, správny súd uvádza, že predmetnú argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú. Orgánom zákonodarnej moci je Národná rada Slovenskej republiky, pričom žalovaný postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v tomto prípade Zákon č. 328/2002 Z.z.. Správny súd zároveň konštatuje, že nemohol uplatňovať analógiu legis alebo analógiu iuris a dotvárať príslušnú právnu úpravu tak, ako sa toho domáhal s odkazom na čl. 4 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP žalobca. Správny súd uvádza, že systém výsluhových dôchodkov a ich valorizácia je upravená osobitným právnym predpisom, a to zákonom č. 328/2002 Z.z.. Hoci základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia je od 01.01.2022 percento tzv. dôchodcovskej inflácie uvádzané vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, uvedené sa vzťahuje na pravidelnú valorizáciu vykonávanú raz ročne. Vzhľadom na autonómnosť systému výsluhových dôchodkov tento nemusí v každom ohľade automaticky kopírovať systém všeobecného dôchodkového poistenia a v ňom vykonané mimoriadne zmeny, a preto nemožno ani považovať za porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie, ak v roku 2023 spôsob valorizácie výsluhových dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vykazuje rozdiely oproti spôsobu valorizácie dôchodkov v roku 2023 podľa zákona o sociálnom poistení v dôsledku jeho novelizácie zákonom č. 210/2023 Z.z., ktorým bola zavedená v roku 2023 prostredníctvom prechodného ustanovenia účinného od 01.07.2023 i skoršia valorizácia dôchodkov. 51. Správny súd dodáva, že zákonom č. 210/2023 Z.z. bol primárne novelizovaný zákon č. 461/2003 Z.z. samostatným novelizačným článkom II. bol novelizovaný aj zákon č. 328/2002 Z.z. s tým, že daný právny predpis bol doplnený výlučne len o úpravu rodičovského dôchodku a nie aj o úpravu tzv. mimoriadnej valorizácie výsluhových dôchodkov v roku 2023. Zákonodarca v rámci novelizácie zákona č. 328/2002 Z.z. prostredníctvom zákona č. 210/2023 Z.z. nereflektoval pre rok 2023 na úpravu tzv. mimoriadnej valorizácie v zmysle prechodných úprav v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia účinných od 1. júla 2023 v režime zákona č. 461/2003 Z.z.. Nezahrnutie výsluhových dôchodcov do systému tzv. mimoriadnej valorizácie podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. nemohol správny súd považovať za medzeru v zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej úpravy zo strany zákonodarcu) a ani tým nedošlo k založeniu k protiústavnosti platného právneho rámca zakotveného v zákone č. 461/2003 Z.z. a v zákone č. 328/2002 Z.z.. 52. Tunajší súd uvádza, že odvetvie práva sociálneho zabezpečenia je tvorené právnymi normami vyznačujúcimi sa kogentnou povahou regulácie právnych pomerov s tým, že ide o oblasť, kde priestor na tzv. „sudcovskú tvorbu“ práva je minimálny a kde je potrebné pri voľbe výkladových metód mať za to, že ak niektorý inštitút či právny vzťah nie je upravený spôsobom, aký očakávajú individuálni adresáti právnych noriem, deje sa tak na základe vôle zákonodarcu s tým, že zákonodarca je racionálne konajúcim subjektom verejnej moci a ak niektoré spoločenské javy neupravil spôsobom, aký by žalobca považoval za súladný s jeho vnímaním spoločenského cieľa právnej úpravy valorizácie dôchodkov v roku 2023 v režime všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z., nie je možné bez ďalšieho preklenúť rozhodovacou činnosťou súdov cieľ sledovaný spomínaným prechodným ustanovením § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. k úpravám účinným od 01.07.2023 a vytvoriť namiesto zákonodarcu pre účely valorizácie výsluhových dôchodkov v roku 2023 v režime zákona č. 328/2002 Z.z., okrem štandardného pravidelného automatického zvýšenia výsluhových dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva (t. j. o 11,8 %), aj mechanizmus valorizácie počas kalendárneho roka o 10,6 %. 53. S uvedeným sa možno podľa správneho súdu stotožniť, čo napokon podporujú aj závery Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 zo dňa 13.02.2019, ktoré je možné aplikovať i na posudzovanú vec: „Zohľadniac aj stanovisko vlády ako vedľajšieho účastníka tohto konania ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.“ 54. Pokiaľ bola obsahom žalobných námietok žalobcu aj nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, správny súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. Správny súd má za to, že žalobca dostal v preskúmavanom napadnutom rozhodnutí relevantnú odpoveď na dôvody, pre ktoré nebolo v jeho prípade vykonané zvýšenie výsluhového dôchodku taktiež o percento podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí súčasne dodržal základné formálne ako aj materiálne požiadavky administratívneho rozhodnutia. 55. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku porušenia legitímnych očakávaní žalobcu a právnej istoty žalobcu. V zákone č. 328/2002 Z. z. nie sú ustanovenia, ktoré by umožnili ekvivalentné vykonanie priebežnej valorizácie (tzv. mimoriadnej valorizácie) u výsluhových dôchodkov v porovnaní s dôchodcami vo všeobecnom systéme. Za týchto okolností nemožno právne postavenie žalobcu s týmito dôchodcami za súčasnej právnej úpravy porovnávať, tak ako to prezentoval v správnej žalobe žalobca. Rozdiely v právnej úprave v § 68 Zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. sú natoľko výrazné, že nemohli na strane žalobcu vyvolať legitímnu nádej na zhmotnenie príslušnej majetkovej hodnoty. Pokiaľ žalobca poukazoval v správnej žalobe na judikatúru ESĽP, správny súd uvádza, že táto nijako nepojednáva o problematike zvyšovania výsluhových dôchodkov. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, v rámci ktorej žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci a argumentoval, že dosiahnutím dôchodkového veku nastalo podobne ako u každého iného poberateľa starobného dôchodku zásadné zníženie ekonomickej činnosti, ktorá sa predpokladá u poberateľov výsluhového dôchodku pred dosiahnutím dôchodkového veku. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa pre účely posúdenia rozhodujúcich okolností príslušnej veci vysporiadalo so vzťahom všeobecného systému poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a osobitného systému poistenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ktoré všetky v napadnutom rozhodnutí uviedol a správne dospel k záveru, že výsluhový dôchodok žalobcu, ktorý mu bol priznaný a je vyplácaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z., sa valorizuje len raz ročne, a to podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie je možné valorizovať výsluhový dôchodok žalobcu rovnako ako sa valorizujú dôchodky priznané a vyplácané podľa zákona č. 461/2003 Z.z. 56. Vo vzťahu k námietke, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že preskúmaním tohto žalobného bodu zistil, že žalobca v správnej žalobe nijako nekonkretizuje, v čom by malo dôjsť k jeho naplneniu. Správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich konkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu v správnej žalobe mal za to, že majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 57. Správny súd sa v ďalšom stotožňuje s argumentáciou žalovaného, kedy systém dôchodkového zabezpečenia vojakov a policajtov, ktorý je realizovaný na základe zákona č. 328/2002 Z. z. je odlišný od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý je realizovaný na základe zákona č. 461/2003 Z. z. Tieto 2 systémy vo svojej podstate sú odlišné nielen vo vzťahu k spôsobu, akým sú následne určované dávky, jeden je založený na princípe solidarity, druhý je založený na princípe zásluhovosti, ďalšie odlišnosti sú vo vzťahu k vzniku nároku na príslušnú dávku a pod. Výsluhovým dôchodcom sa môže stať osoba po odpracovaní 25 rokov, hoc nespĺňa nárok na starobný dôchodok podľa predpisov všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, Rovnako výsluhový dôchodca môže pracovať a rovnako, ako to vyplýva aj z judikatúry, ale aj z platných právnych predpisov môže zároveň získať nárok, aj zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Existencia osobitného systému sociálneho zabezpečenia je založená na potrebe zvýhodnenia osobitnej kategórie, v tomto prípade vojakov a policajtov a iných osôb ozbrojených zložiek štátu, ktoré sa odmeňujú na základe ich osobitného postavenia vo vzťahu k štátu, rovnako zohľadňujú riziká a náročnosť ich povolania, ako i obmedzeniam, ktoré im vyplývajú z tohto postavenia, čo tvorí akúsi kompenzáciu (zvýhodnenie) vo vzťahu k nárokom podľa všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/75/2011 zo dňa 31.07.2012 v ktorom súd uviedol, vo vzťahu k namietanej diskriminácii poistencov všeobecného systému sociálneho poistenia vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu podľa zákona číslo 328/2002 Z. z. citujem nie je možné namietať diskrimináciu všeobecne nie porovnávaním dvoch samostatných a rozdielnych úprav, ktoré regulujú vzťahy odlišných skupín subjektov. Žalobca nie je účastníkom vzťahov upravených v zákone číslo 328/2002 Z. z. a preto nemôže dôvodne namieta disky mlieka si ju s poukazom na rozdielnosť sociálneho zabezpečenia subjektov, ktorých postavenie príslušný zákon upravuje. Nie je však možné ani opomenúť dôležitý fakt, že systém sociálneho zabezpečenia má garantovať zabezpečenie jednotlivca v starobe, čo je podmienené aj určitým ekonomickým aspektom a možnosti štátu zabezpečovať sociálnu politiku. Účelom zákonodarcu pri legislatívnom procese novelizácii zákona č. 461/2003 Z. z. bolo tento zákon novelizovať, tak aby došlo k odstráneniu dôsledkov zvýšenej miery inflácie. Netreba však opomenúť fakt, že pri legislatívnom procese bola vykonaná analýza dopadov na štátny rozpočet a celkovo schopnosti štátu plniť sociálnu politiku a zabezpečovať tak potreby svojich občanov v starobe. Zákonodarca v tomto ohľade z dostupných dokladov nemienil novelizovať zákon č. 328/2002 Z. z., ten ako to vyplýva mal byť následne riadnemu legislatívnemu procesu. V tom je aj zodpovedaná námietka žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo maž za následok vydania nezákonného rozhodnutia, ktorú posúdil ako nedôvodnú. 58. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 59. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: 14Sas/37/2023 Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).