{"guid": "70f34a5f-19c1-41aa-984c-37d33e8bd80f:e14e4038-9840-483a-86ed-8a78a80cd10f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1", "spisova_znacka": "14Sas/37/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sas/37/2023 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. januára 2026, sp. zn. 14Sas/37/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1", "identifikacne_cislo": "0723101424", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7Ssk/59/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "c7e5d714-19ad-4fe1-a080-568956e1a437:d4483267-ca4a-4667-a1a5-de8dcc2ab327", "datum": "2026-08-14", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293fzc", "nazov": "§ 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293fzc", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-293fzc"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-81.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-81.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82.odsek-1", "nazov": "§ 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 107 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-107"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-293fzc", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-81", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-82", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-107"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e14e4038-9840-483a-86ed-8a78a80cd10f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n14Sas/37/2023\n0723101424\n27. 01. 2026\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723101424.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n14Sas/37/2023\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. F./XXXXXX-XXX zo dňa 16. novembra 2023, takto\nrozhodol:\n14Sas/37/2023\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n14Sas/37/2023\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. F./XXXX-XX zo dňa 01. júla 2023 odbor sociálneho zabezpečenia\nsekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „orgán\nprvého stupňa“) podľa § 68 ods. 1, 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a\nvojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon\nč. 328/2002 Z. z.“) žalobcovi od 01. júla 2023 zvýšilo výsluhový dôchodok zo sumy 853,71 eur mesačne\nna sumu 954,45 eur mesačne.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.\n3. Žalovaný, svojím rozhodnutím č. F./XXXXXX-XXX zo dňa 16. novembra 2023 podľa § 84 ods. 4 písm.\na/ zákona č. 328/2002 Z. z., § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu\norgánu prvého stupňa zo dňa 01.07.2023 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 81 ods. 3 písm. a/, § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.\nz., § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 5 ods. 1, § 5 ods. 2 písm. a/ zákona\n\nč. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ako ,,zákon č. 365/2004 Z. z.“) a vecne tým, že v súvislosti so zmenami všeobecného\npredpisu o sociálnom poistení účinnými od 01. 07. 2023 (zákon č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení,\nďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktoré zavádzajú okrem tzv. riadnej valorizácie dôchodkových\ndávok sociálneho poistenia aj možnosť ich tzv. mimoriadnej valorizácie, je potrebné konštatovať, že\nprávna úprava valorizácie, zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných\nz osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z.\nz. v súčasnosti nie je nastavená tak, aby reflektovala na akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané\nv súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia, pričom takýto postup zákonodarca pri nastavovaní mechanizmu valorizácie\ndávok výsluhového zabezpečenia nemal a ani nemohol mať už zo samotnej povahy veci (mimoriadna\nvalorizácia) na zreteli.\n5. V rozhodnutí uviedol, že úprava valorizácie dôchodkov, je upravená podľa zákona č. 328/2002 Z. z..\nZákonná úprava nie je nastavená tak, aby dokázala pokryť akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané\nv súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok. V prípade osobitného systému dôchodkového\nzabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sú valorizované dávky len riadnym mechanizmom a to,\nže mechanizmus valorizácie výsluhových dôchodkov sa realizuje cez zvýšenie dôchodkových dávok\nraz ročne a to k 01.07. v rozsahu percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien. Právna úprava\nmimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok je upravená v zákone č. 461/2003 Z. z., konkrétne\nv § 293fzc, pričom týmto sa vykonávajú prechodné, mimoriadne zvýšenie konkrétnych dôchodkových\ndávok vyplácaných zo všeobecného systému. Nároky zo všeobecného systému sociálneho poistenia\na nároky zo sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov sa nedajú porovnávať, sú v ňom viaceré\nrozdiely, či už pri určovaní výšky dávok, ich nároku. Osobitný systém bol vytvorený práve so\nzámerom zabezpečiť pre policajtov a vojakov širší rozsah nárokov, ako pre osoby vo všeobecnom\nsystéme sociálneho zabezpečenia. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia je samostatným odlišným\nsystémom, oproti všeobecnému systému sociálneho zabezpečenia, uvedené sa premieta aj v tom, že\npriemerná výška dôchodku z osobitného systému je neporovnateľne vyššia, ako výška dôchodkových\ndávok zo všeobecného systému. Rozdielnosť dávok vychádza aj z toho, že výsluhový dôchodok je\nmožné poberať už po 25 rokov služby, bez ohľadu na fyzický vek, rovnako je možné poberať výsluhový\ndôchodok a zároveň byť zárobkovo činný, na rozdiel od všeobecného systému, kedy predčasný\ndôchodok je možné poberať len v určitom veku, nie je možné byť zamestnaný. Žalovaný uviedol,\nže porovnávať dávky sociálneho zabezpečenia zo všeobecného systému s dávkami podľa zákona\nč. 328/2002 Z. z. nie je možné. Ide o 2 rozdielne systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré nie je možné\npripodobňovať, preto žalovaný nevidel dôvod na aplikáciu mimoriadnej valorizácie, pretože neexistoval\nzákonný podklad na vykonanie mimoriadnej valorizácie. V odôvodnení uviedol, že je viazaný ústavným\nprincípom viazanosti správneho orgánu platnou právnou úpravou a účinnými predpismi, mal za to, že\nzvýšenie dôchodku bolo vykonané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z., rozhodnutie bolo dostatočne\nzdôvodnené, aplikované boli všetky predpisy.\nII. Žaloba a jej dôvody\n6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. novembra 2023 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby\nsúd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu Správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia pochybil,\nkeď opomenul aplikovať ustanovenie § 293 fzc zák. č. 461/2003 Z. z., opomenul, že v príslušnom\nkalendárnom roku sa dôchodkové dávky ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení\nvalorizujú dva krát a to k 01.01.2023 a k 01.07.2023, opomenul, že podľa ustanovenia § 68 zákona č.\n328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky zvyšujú o rovnaké percento ako dôchodkové dávky ustanovené\nvo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok a nezvýšil výsluhový dôchodok o\n11,8 % (zvýšenie všeobecných dôchodkových dávok k 01.01.2023) a 10,6% (zvýšenie všeobecných\ndôchodkových dávok k 01.07.2023) kumulatívne.\n7. Žalobca má za to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nezistilo riadne a úplne skutkový stav\nveci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie i postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, postihnutý\n\nvadou, ktorá má vplyv na zákonnosť týmto odvolaním napadnutého konania i rozhodnutia; rozhodnutie je\nneurčité a nezrozumiteľné, v dôsledku čoho sa odňalo účastníkovi konania právo na riadne prejednanie\na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca ma za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie\nmu nároku aj mimoriadne zvýšenie jeho výsluhového dôchodku, priznania ktorého sa domáha cestou\npreskúmateľnosti tohto rozhodnutia súdom.\n8. Vzhľadom na to, že podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 68 zákona č. 80/2013 Z. z. ktorým sa\nmení a doplna zákon č. 328/2002 Z. z. sa mechanizmus zmenil tak, že základom valorizácie dávok\nvýsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére (teda tak, ako to\nustanovuje zákon č. 461/2003 z. z.) bolo povinnosťou žalovaného „nastaviť“ zákon tak, aby reflektoval na\nvšetky zmeny zákona, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. pri valorizácii dávok výsluhového zabezpečenia\npoukazuje (odvoláva sa). V tejto súvislosti žalobca uvádza, že žalovaný bol na návrh zmeny zákona č.\n461/2003 Z. z. o mimoriadnu valorizáciu (ako vecný gestor zákona č. 328/2002 Z. z.) upozornený Úniou\nvýsluhových dôchodcov Slovenskej republiky listom zo dňa 10.04.2023. V liste bol okrem iného vyzvaný\naj k tomu, aby v legislatívnom procese prijímania novely zákona zohľadnil tento právny stav a inicioval\naj zmenu (precizáciu niektorých ustanovení) zákona č. 328/2002 Z. z., popadne aj zákona č. 461/2003\nZ. z. tak, aby sa navrhovane zmeny na mimoriadne zvyšovanie dôchodkov primerane vzťahovali aj na\npoberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia. Žalovaný, ale tieto v tejto veci nekonal.\n9. Po schválení zákona bol minister vnútra SR, listom Únie výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky,\npožiadaný ako vecný gestor zákona č. 328/2002 Z. z. o odborné stanovisko. Minister v odbornom\nstanovisku uviedol konštatovania, ktoré neskôr boli uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí\nodvolania žalobcu.\n10. Žalovaný svojím konaním teda porušil nielen legitímne očakávania žalobcu (ochranu súkromných\nosôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do\nurčitého výsledku sa spolieha), ale aj princíp právnej istoty a spravodlivosti.\n11. K argumentáciám žalovaného v napadnutom rozhodnutí ohľadom neopodstatnenosti námietky\ndiskriminácie, žalobca poukazuje na odborné vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské\npráva.\n12. Ďalej žalobca poukazuje na to, že Prezidentka Slovenskej republiky v odpovedi zo dňa 12.9.2023\nčíslo: XXXX XXXX KPSR na podnet Únie výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky uviedla aj to, že\nsa stotožňuje s výhradami únie, ako aj s názorom Slovenského národného strediska pre ľudské práva, že\npri mimoriadnej valorizácii dôchodkov došlo k protiústavnému opomenutiu poberateľov dôchodkových\ndávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.\n13. Vzhľadom na uvedené bol postup žalovaného protiústavný, nakoľko porušuje právo na rovnaké\nzaobchádzanie a právo na primerané hmotné zabezpečenie garantované Ústavou SR v jej článkoch\n12 a 39.\n14. Porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie spočíva v mimoriadnej valorizácii dôchodkových dávok\nistej skupiny obyvateľstva a nevalorizácii dôchodkových dávok inej skupiny obyvateľstva, a to na základe\nich iného postavenia - príslušnosti k vyslúžilcom ozbrojených síl, čím bol porušený aj ČI. 12 ods. 2 Ústavy\nSR v spojení s Cl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie spočíva\nvtom, že výsluhový dôchodok ako dávka v starobe sa nezvyšuje primerane s rastom spotrebiteľských\ncien za domácnosti dôchodcov. V tejto súvislosti poukazuje žalobca aj na Nález ÚS SR PL. ÚS 10/04-27,\nrozsudok ESĽP vo veci PINE VALLEY DEVELOPMENTS LTD, a iní e/a Írsko zo dňa 29.11.1991 a\nRozsudok ESĽP vo veci PRESSOS COMPANIA NAVIERA S.A a iní e/a Belgicko zo dňa 20.11.1995.\n15. Uvedené tak podľa žalobcu umožňuje formuláciu predpokladu, že poberateľ výsluhového dôchodku\nmá legitímne očakávanie na priznanie valorizácie, ktorá je jeho očakávaným majetkovým právom, ktoré\nby nemalo byť ukrátené vertikálnym mocenským zásahom; nehovoriac, že podľa Nálezu ÚS SR sp.\nZn. IV.ÚS 71/2013-36 zo dňa 23.05.2013: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno\npristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javil ako jednoznačný a\nurčitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“.\n\n16. Žalobca ako účastník konania ma za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie\nmu aj mimoriadnej valorizácie výsluhového dôchodku vo výške 10,6 %, priznania ktorého sa žalobca\ndomáha cestou tejto správnej žaloby.\n17. Sumarizujúc žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa,\nktoré mu predchádzalo:\na/ vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci - napr. rozpor argumentácie žalovaného oproti\nargumentácii Slovenského národného strediska pre ľudské práva SR, ktorú si osvojil a žalovanému\npredložil žalobca sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov - zo dňa\n01.07.2023, ktoré je vyslovene formulárové; rozhodnutie žalovaného číslo zo dňa 16.11.2023 nedalo\nodpovede na argumentáciu žalobcu predloženú v jeho odvolaní zo dňa 27.8.2023.\nb/ zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol\nvzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá\noporu - že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku a podobne ako u každého iného poberateľa\ndôchodku došlo k zníženiu ekonomickej činnosti, ktorá sa však predpokladá u poberateľov výsluhových\ndôchodkov pred dosiahnutím dôchodkového veku.\nc/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré malo mať za následok\nvydanie nezákonnosť rozhodnutí vo veci samej, čo osvedčuje najmä skutočnosť porušenie práva\nžalobcu na rovnaké zaobchádzanie spočívajúce vo vystavení jeho osoby nerovnosti a diskriminácii\nv konaní.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že právna úprava účinná od 1. júla 2023, ktorou\nzákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zaviedol popri riadnej valorizácii dôchodkových dávok aj\nmožnosť tzv. mimoriadnej valorizácie, sa vzťahuje výlučne na dôchodkové dávky priznané a vyplácané\nzo všeobecného systému sociálneho poistenia. Právna úprava zvyšovania dávok výsluhového\nzabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nebola zákonodarcom nastavená tak, aby reflektovala na\nmimoriadne zmeny valorizácie vo všeobecnom systéme, pričom takýto postup zákonodarcu ani nebol a\nnemohol byť vzhľadom na povahu mimoriadnej valorizácie zamýšľaný.\n19. Žalovaný zdôraznil, že mechanizmus zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia bol zmenený\nzákonom č. 80/2013 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2013 upravila valorizácia týchto dávok.\nPodľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky a s nimi súvisiace dávky zvyšujú\nraz ročne, vždy k 1. júlu príslušného kalendárneho roka, a to o percento zvýšenia dôchodkových dávok\nustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na daný kalendárny rok. Podkladom tohto\nzvýšenia je percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané\nŠtatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho roka, teda tzv. riadna\nvalorizácia podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n20. Zo znenia zákona č. 328/2002 Z. z. ani z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z. podľa\nžalovaného nevyplýva, že by zákonodarca zamýšľal absolútne kopírovanie spôsobu alebo frekvencie\nzvyšovania dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Úmyslom zákonodarcu\nbolo nastaviť samostatný mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia, realizovaný raz\nročne k 1. júlu, nezávisle od prípadných mimoriadnych opatrení vo všeobecnom systéme.\n21. Žalovaný poukázal na to, že mimoriadna valorizácia dôchodkových dávok v roku 2023 sa realizuje\nvýlučne na základe prechodného ustanovenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého účelom je\ndočasná úprava zvyšovania konkrétnych dôchodkových dávok patriacich do pôsobnosti tohto zákona.\nPrechodné ustanovenia upravujú vzťah novej právnej úpravy k predchádzajúcej a k právnym vzťahom\nvzniknutým podľa nej, a to výlučne v rámci predmetu zákona, ktorého sú súčasťou. Z tohto dôvodu sa\n§ 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. nevzťahuje na dávky výsluhového zabezpečenia upravené zákonom\nč. 328/2002 Z. z. a jeho aplikácia na tieto dávky nemá oporu v platnej právnej úprave.\n\n22. K žalobcom poukazovanému stanovisku Slovenského národného strediska pre ľudské práva\nžalovaný uviedol, že samotné stredisko identifikovalo problém v oblasti legislatívnej úpravy, nie však\nporušenie individuálnych práv žalobcu v dôsledku aplikácie platného a účinného zákona. Zo záverov\nstrediska podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že z aktuálnej právnej úpravy nevyplýva nárok\nna mimoriadnu valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia. Zároveň bolo konštatované, že systém\nvýsluhových dôchodkov je autonómny vo vzťahu k všeobecnému systému sociálneho poistenia a štát\nmá právo stanoviť rozdielne podmienky priznania a valorizácie dávok v týchto systémoch.\n23. Žalovaný opakovane zdôraznil, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém\nsociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov predstavujú dva samostatné a odlišné systémy, ktoré nie\nsú navzájom porovnateľné. Rozdiely medzi nimi sa prejavujú nielen v podmienkach vzniku nároku na\ndávky, ale aj v spôsobe určenia ich výšky a v mechanizme ich zvyšovania. Kým vo všeobecnom systéme\nje výrazne uplatnený princíp solidarity, v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia je dominantný\nprincíp zásluhovosti. Výsluhový dôchodok možno poberať bez ohľadu na dosiahnutie dôchodkového\nveku a bez obmedzenia zárobkovej činnosti, čo odlišuje jeho povahu od starobného dôchodku.\n24. Podľa žalovaného nie je možné hovoriť o diskriminácii, keďže porovnanie nárokov poberateľov\ndávok z dvoch rozdielnych systémov sociálneho zabezpečenia nie je relevantné. Komparátorom pre\npoberateľov dávok výsluhového zabezpečenia môžu byť len iní poberatelia týchto dávok, pričom\nvšetkým sa dávky od 1. júla 2023 zvýšili rovnako, a to o 11,8 % mesačnej sumy. Nepriaznivé\nzaobchádzanie v zmysle antidiskriminačného zákona preto podľa žalovaného nebolo preukázané.\nŽalovaný poukázal aj na historické príklady, kedy boli výsluhové dôchodky, vrátane dôchodkov\npoberateľov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, valorizované vo vyššej miere než starobné dôchodky zo\nvšeobecného systému sociálneho poistenia, čo potvrdzuje, že rozdielne nastavenie valorizácie bolo v\nprávnom poriadku Slovenskej republiky dlhodobo akceptované.\n25. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia práva na primerané hmotné zabezpečenie žalovaný\nuviedol, že Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,\nnie však všeobecné právo na primerané hmotné zabezpečenie bez ďalších podmienok. Postavenie\npoberateľa výsluhového dôchodku, ktorý nedovŕšil dôchodkový vek, nemožno porovnávať s postavením\nstarobného dôchodcu. V prípade poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý dôchodkový vek dovŕšil, je\nmožné predpokladať súbeh s nárokom na starobný dôchodok zo všeobecného systému, s ktorým sú\nspojené aj ďalšie valorizácie.\n26. K námietke porušenia legitímnych očakávaní a princípu právnej istoty žalovaný uviedol, že v oblasti\nvýsluhového zabezpečenia nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene, ktorá by tieto princípy narušila. Dávky\nvýsluhového zabezpečenia boli k 1. júlu 2023 zvýšené v súlade s § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z.,\nrovnako ako v predchádzajúcich rokoch. Očakávanie žalobcu na mimoriadnu valorizáciu preto nemožno\npovažovať za legitímne, ale len za subjektívne.\n27. Napokon žalovaný uviedol, že skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, rozhodnutia\nmajú oporu v administratívnom spise a ich odôvodnenie spĺňa ústavné a zákonné požiadavky. Keďže\nprechodné ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. sa na dávky výsluhového zabezpečenia\nnevzťahuje, nebol dôvod ho v napadnutých rozhodnutiach aplikovať ani osobitne odôvodňovať jeho\nneaplikovanie.\nIV. Replika žalobcu\n28. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zdôrazňuje, že zákon nerozlišuje v pojmosloví medzi\nriadnou a mimoriadnou valorizáciou. Ide o pojem používaný pre laickú verejnosť, ktorý žalovaný účelovo\nprevzal.\n29. Zákon č. 461/2003 Z. z. v platnom znení teda nerozlišuje medzi „riadnou“ a „mimoriadnou“\nvalorizáciou. Daný zákon upravuje valorizáciu výsluhových dôchodkov tak, že sa zvyšujú o rovnaké\npercento ako starobné dôchodky v danom kalendárnom roku. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 68\n\nods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení. Posudzovaný právny spor je potrebné rozhodnúť na\nzáklade logického a teleologického výkladu daného ustanovenia.\n30. V prípade žalobcu je nesporné, že kalendárnym rokom sa v tomto spore rozumie kalendárny rok\n2023. Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ je potrebné definovať v zmysle súvisiacich\nustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení.\n31. Žalobca poukazuje na § 293fzf. písm. r/, § 293gb zákona č. 461/2003 Z. z., pričom z neho vyplýva: že\na/ Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa obligatórnu valorizáciu vykonávanú\nvždy k 1.1. aj fakultatívnu valorizáciu, ktorá môže nastať, ak kumulatívny medzimesačný rast\nspotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok\npresiahne päť percent.\nb/ Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa - percento zvýšenia dôchodkovej\ndávky podľa § 293fzc ods. 1, - percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 293fzd ods. 1,\nc/ Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa ad futurum a) percento zvýšenia\ndôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 pre rok 2024, b) percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89\nods. 8 pre rok 2024.\n32. Z uvedených zákonných ustanovení a výkladu pojmov jednoznačne vyplýva, že pojem „percento\nzvýšenia dôchodkových dávok\" v sebe zahŕňa nielen valorizáciu vykonávanú k 1.1. kalendárneho roku,\nale aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods. 1, § 293fzd ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj\nvalorizáciu, ktorá bude vykonávaná podľa § 82 ods. 2. Nadväznosť a prepojenosť obligatórnej valorizácie\nvykonávanej k 01.01. a fakultatívnej valorizácie (ktorá môže a nemusí nastať) vyplýva aj z ust. § 293gb\nzákona č. 461/2003 Z. z.\n33. Pojem „percento zvýšenia dôchodkových dávok“ v sebe zahŕňa všetky valorizácie vykonané v\npríslušnom kalendárnom roku 2023.\n34. Vzhľadom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že podľa ust. § 68 zákona č. 461/2003 Z.\nz. v platnom znení sa výsluhové dôchodky k 01.07.2023 zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových\ndávok, ktoré bolo dosiahnuté v príslušnom kalendárnom roku 2023, pričom k 01.07.2023 boli vykonané\nobe valorizácie - a to valorizácia podľa § 82 ods. 1 aj podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z..\nVzhľadom na uvedené sa mal zvýšiť výsluhový dôchodok k 01.07.202.3 o 11,8% (zvýšenie všeobecných\ndôchodkových dávok k 01.01.2023) a 10,6% (zvýšenie všeobecných dôchodkových dávok k 01.07.2023)\nkumulatívne.\n35. Všeobecný dôchodkový systém a výsluhový dôchodkový systém neexistujú v systéme absolútnej\nizolovanosti, čo sa snaží naznačiť žalovaný, ale sú prepojené najmä ust. § 68 zákona č. 461/2003 Z.\nz. v otázke valorizácie.\n36. K argumentácii žalovaného tykajúcej sa neexistencii diskriminácie a netotožnosti komparátora\nžalobca uvádza, že ide o nesprávnu právnu úvahu. Rozhodná právna úprava nevyžaduje totožnosť\nmedzi komparátormi využitými pri posudzovaní existencie diskriminácie. Rozhodná právna úprava\nvyžaduje porovnateľnosť situácií čo je zrejmé aj z taxatívneho znenia § 2a zákona č. 365/2004 Z. z.\n37. S prihliadnutím na existujúci zákon a judikatúru je zrejmé, že argumentácia žalovaného definujúca\nodlišnosť komparatárov absenciou totožnosti je v úplnosti nesprávna. Vo veci je plne akceptovateľná\nargumentácia žalobcu, ktorý považuje oboch zvolených komparátorov (oba typy dôchodkov) za\nporovnateľných/analogických, keď u oboch skupín išlo o osoby, ktorým štát po uplynutí zákonom určenej\ndoby pracovnej činnosti garantoval príjem bez potreby výkonu ďalšej pracovnej činnosti. Išlo o osoby,\nktorým bolo zabezpečované právo sociálneho zabezpečenia bez potreby výkonu akejkoľvek činnosti zo\nstrany týchto osôb. Išlo o poskytnutie primeraného hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle čl. 39\nods. 1 Ústavy SR, čl. 9 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného\npaktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.\nV. Relevantné právne predpisy\n\n38. Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky,\nvdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané\na vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho\nroka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných\npredpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3,\n5 až 11.\n39. Podľa § 68 ods. 16 Zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné\nvýsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové\ndôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch\no sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia\nzvyšujú.\n40. Podľa § 82 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného\nkalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného\nkalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti\ndôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza\npríslušnému kalendárnemu roku.\n41. Podľa § 293fzc ods. 1 a 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Ak kumulatívny medzimesačný rast\nspotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne\npäť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto\nrastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023\nsa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom. (2) Na zvýšenie\ndôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí § 82 ods. 3 až 9 rovnako.\nVI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n42. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13\nods. 3 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal\n(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah\nžalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny\nsúd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia\npodmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd\ndospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n43. Na pojednávaní dňa 27.01.2026 žalobca ako aj zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojich\ndoterajších vyjadreniach v konaní.\n44. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výsluhového\ndôchodku žalobcu podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z.z. zo sumy 853,71 eur mesačne\nna sumu 954,45 eur mesačne. Podstatnou a nosnou námietkou sporu bol nesúhlas žalobcu s právnym\nzáverom, podľa ktorého zvýšenie výsluhového dôchodku sa malo vykonať o 11,8 %, ako aj o 10,6 %, teda\nmala sa aplikovať valorizácia podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Rozhodujúcou právnou otázkou\nvo veci bolo posúdenie uplatnenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. pri stanovení percenta zvýšenia\nvýsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2023 podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z..\n45. Správny súd na úvod poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv\nobčanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len\npreskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení\nkonkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu\nje posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\n\nrozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou\npostupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp.\nzn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).\n46. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa\nvo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych\nnoriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo\nskutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový\nstav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza\nk nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,\nale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne\nzávery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad\na aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či\nmechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,\nnemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol\na zvolil výklad v duchu zákona.\n47. Správny súd v Bratislave uvádza, že pri výpočte percenta zvýšenia výsluhového dôchodku sa\npodľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase vychádza z percenta\nzvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na\nkalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Percento pravidelnej\nvalorizácie je podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je založené na tzv. dôchodcovskej inflácii, teda\nna medziročnom raste spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázanom štatistickým úradom\nza prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, t. j. v prípade\nvalorizácie výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 za prvých šesť mesiacov kalendárneho\nroka 2022. Samotný mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia v zmysle zákona\nč. 328/2002 Z. z. bol prijatím zákona č. 80/2013 Z. z. zmenený, pričom základom valorizácie nie\nje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom\npoistení, ale vyššie spomenutý medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov\nvykázaný Štatistickým úradom SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému\nkalendárnemu roku. Z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z. vyplýva, že: „Od 1. júla 2018\nsa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia\nbude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od medziročného\nrastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom\nsa valorizácia vykonáva.“ Aj s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z. správny\nsúd konštatuje, že mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bol v rozhodujúcom\nobdobí valorizácie výsluhových dôchodkov k 01. 07. 2023 nastavený tak, že tento zohľadňuje percento\npravidelnej štandardnej každoročnej valorizácie dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa\nodvíja od porovnania medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, pričom\ntermín štandardnej valorizácie výsluhových dôchodkov sa viaže k 1. júlu príslušného kalendárneho roka.\n48. Ak žalobca namietal, že pojem percento zvýšenia dôchodkových dávok v sebe zahŕňa nielen\nvalorizáciu vykonávanú k 01.01. kalendárneho roku, ale aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods.\n1. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať\npercentá zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.\nUvedenému bráni jazykový výklad príslušného ustanovenia zákona, ktorý v jednotnom čísle hovorí\no percente zvýšenia dôchodkových dávok, pričom odkazuje na tom že z percent zvýšenia dôchodkových\ndávok, ktoré je ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok a nie\naj o percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa § 293fzc zákona o sociálnom poistení, ku ktorému\ndošlo až počas kalendárneho roka.\n49. Nezvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu aj o 10,6 % podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.\nnie je voči žalobcovi diskriminačné a nie je ani v rozpore s Dohovorom č. 128. Správny súd uvádza,\nže v prípade, ak v priebehu kalendárneho roku dôjde k zvýšeniu dôchodkovej dávky podľa § 82 ods.\n\n2 zákona č. 461/2003 Z.z., resp. v tomto prípade podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným\nod 1. júla 2023 v zmysle § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tak sa uvedená skutočnosť\nprejaví pri výpočte percenta zvýšenia dôchodkovej dávky vyplácanej k 1. januáru nasledujúceho\nkalendárneho roka. Ak sa v kalendárnom roku, ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu roku\nnezvýšila dôchodková dávka postupom podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., tak sa podľa § 82 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje dôchodková dávka o percento medziročného rastu\nspotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom za prvých deväť\nmesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Na druhej strane, ak\nku zvýšeniu dôchodkových dávok v predchádzajúcom kalendárnom roku došlo, teda aj keď k zvýšeniu\ndôchodkových dávok došlo podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle\n§ 293fzc Zákona o sociálnom poistení, potom je percento zvýšenia dôchodkovej dávky na príslušný\nkalendárny rok stanovené podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. , a to výpočtom na\nzáklade vzorca uvedeného v prílohe č. 4a Zákona o sociálnom poistení. Týmto výpočtom dochádza ku\nkráteniu percenta zvýšenia dôchodkovej dávky uvedeného v § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.\nv závislosti od percenta priebežného zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. (účinnosť od 1. januára 2024), resp. podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla\n2023 v zmysle § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Výsluhový dôchodok žalobcu bude od 1. júla 2024\nzvýšený percentom podľa § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. Na druhej strane dôchodkové\ndávky zo všeobecného systému, ktoré boli priebežne zvýšené podľa § 293fzc zákona č. 461/2003\nZ.z., budú od 1. januára 2024 zvyšované iba kráteným percentom podľa § 81 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 461/2003 Z.z.. Týmto bude zachovaná zhoda v percentách zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu\ns percentom zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom\npoistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.\n50. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný mal povinnosť nastaviť zákon č. 328/2002\nZ.z. tak, aby reflektoval na všetky zmeny zákona, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. pri valorizácii\ndávok výsluhového zabezpečenia poukazuje a v tomto smere odkazoval na iniciatívu Únie výsluhových\ndôchodcov v Slovenskej republike, správny súd uvádza, že predmetnú argumentáciu vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Orgánom zákonodarnej moci je Národná rada Slovenskej republiky, pričom žalovaný\npostupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu\nkonať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v tomto\nprípade Zákon č. 328/2002 Z.z.. Správny súd zároveň konštatuje, že nemohol uplatňovať analógiu legis\nalebo analógiu iuris a dotvárať príslušnú právnu úpravu tak, ako sa toho domáhal s odkazom na čl. 4 ods.\n1, 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP žalobca. Správny súd uvádza, že systém výsluhových dôchodkov\na ich valorizácia je upravená osobitným právnym predpisom, a to zákonom č. 328/2002 Z.z.. Hoci\nzákladom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia je od 01.01.2022 percento tzv. dôchodcovskej\ninflácie uvádzané vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, uvedené sa vzťahuje na pravidelnú\nvalorizáciu vykonávanú raz ročne. Vzhľadom na autonómnosť systému výsluhových dôchodkov tento\nnemusí v každom ohľade automaticky kopírovať systém všeobecného dôchodkového poistenia a v\nňom vykonané mimoriadne zmeny, a preto nemožno ani považovať za porušenie práva na rovnaké\nzaobchádzanie, ak v roku 2023 spôsob valorizácie výsluhových dôchodkov podľa zákona č. 328/2002\nZ.z. vykazuje rozdiely oproti spôsobu valorizácie dôchodkov v roku 2023 podľa zákona o sociálnom\npoistení v dôsledku jeho novelizácie zákonom č. 210/2023 Z.z., ktorým bola zavedená v roku 2023\nprostredníctvom prechodného ustanovenia účinného od 01.07.2023 i skoršia valorizácia dôchodkov.\n51. Správny súd dodáva, že zákonom č. 210/2023 Z.z. bol primárne novelizovaný zákon č. 461/2003\nZ.z. samostatným novelizačným článkom II. bol novelizovaný aj zákon č. 328/2002 Z.z. s tým, že\ndaný právny predpis bol doplnený výlučne len o úpravu rodičovského dôchodku a nie aj o úpravu\ntzv. mimoriadnej valorizácie výsluhových dôchodkov v roku 2023. Zákonodarca v rámci novelizácie\nzákona č. 328/2002 Z.z. prostredníctvom zákona č. 210/2023 Z.z. nereflektoval pre rok 2023 na úpravu\ntzv. mimoriadnej valorizácie v zmysle prechodných úprav v rámci všeobecného systému sociálneho\npoistenia účinných od 1. júla 2023 v režime zákona č. 461/2003 Z.z.. Nezahrnutie výsluhových\ndôchodcov do systému tzv. mimoriadnej valorizácie podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. nemohol\nsprávny súd považovať za medzeru v zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej úpravy zo strany\nzákonodarcu) a ani tým nedošlo k založeniu k protiústavnosti platného právneho rámca zakotveného\nv zákone č. 461/2003 Z.z. a v zákone č. 328/2002 Z.z..\n\n52. Tunajší súd uvádza, že odvetvie práva sociálneho zabezpečenia je tvorené právnymi normami\nvyznačujúcimi sa kogentnou povahou regulácie právnych pomerov s tým, že ide o oblasť, kde priestor\nna tzv. „sudcovskú tvorbu“ práva je minimálny a kde je potrebné pri voľbe výkladových metód mať\nza to, že ak niektorý inštitút či právny vzťah nie je upravený spôsobom, aký očakávajú individuálni\nadresáti právnych noriem, deje sa tak na základe vôle zákonodarcu s tým, že zákonodarca je\nracionálne konajúcim subjektom verejnej moci a ak niektoré spoločenské javy neupravil spôsobom,\naký by žalobca považoval za súladný s jeho vnímaním spoločenského cieľa právnej úpravy valorizácie\ndôchodkov v roku 2023 v režime všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle § 293fzc zákona\nč. 461/2003 Z.z., nie je možné bez ďalšieho preklenúť rozhodovacou činnosťou súdov cieľ sledovaný\nspomínaným prechodným ustanovením § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. k úpravám účinným od\n01.07.2023 a vytvoriť namiesto zákonodarcu pre účely valorizácie výsluhových dôchodkov v roku\n2023 v režime zákona č. 328/2002 Z.z., okrem štandardného pravidelného automatického zvýšenia\nvýsluhových dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov\nvykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý\npredchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva (t. j. o 11,8 %), aj\nmechanizmus valorizácie počas kalendárneho roka o 10,6 %.\n53. S uvedeným sa možno podľa správneho súdu stotožniť, čo napokon podporujú aj závery Nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 zo dňa 13.02.2019, ktoré je možné aplikovať i na\nposudzovanú vec: „Zohľadniac aj stanovisko vlády ako vedľajšieho účastníka tohto konania ústavný\nsúd v tejto súvislosti konštatuje, že nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom\npoistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba\nstojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj\npri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi\njednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu\ndôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi\ntohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už\nzúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb\nzamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na\nuvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.“\n54. Pokiaľ bola obsahom žalobných námietok žalobcu aj nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, správny súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. Správny súd má za\nto, že žalobca dostal v preskúmavanom napadnutom rozhodnutí relevantnú odpoveď na dôvody,\npre ktoré nebolo v jeho prípade vykonané zvýšenie výsluhového dôchodku taktiež o percento\npodľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí súčasne\ndodržal základné formálne ako aj materiálne požiadavky administratívneho rozhodnutia.\n55. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku porušenia legitímnych očakávaní žalobcu\na právnej istoty žalobcu. V zákone č. 328/2002 Z. z. nie sú ustanovenia, ktoré by umožnili ekvivalentné\nvykonanie priebežnej valorizácie (tzv. mimoriadnej valorizácie) u výsluhových dôchodkov v porovnaní\ns dôchodcami vo všeobecnom systéme. Za týchto okolností nemožno právne postavenie žalobcu\ns týmito dôchodcami za súčasnej právnej úpravy porovnávať, tak ako to prezentoval v správnej žalobe\nžalobca. Rozdiely v právnej úprave v § 68 Zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82 zákona č. 461/2003\nZ.z. sú natoľko výrazné, že nemohli na strane žalobcu vyvolať legitímnu nádej na zhmotnenie príslušnej\nmajetkovej hodnoty. Pokiaľ žalobca poukazoval v správnej žalobe na judikatúru ESĽP, správny súd\nuvádza, že táto nijako nepojednáva o problematike zvyšovania výsluhových dôchodkov. Rovnako ako\nnedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, v rámci ktorej žalobca namietal nedostatočne\nzistený skutkový stav na riadne posúdenie veci a argumentoval, že dosiahnutím dôchodkového veku\nnastalo podobne ako u každého iného poberateľa starobného dôchodku zásadné zníženie ekonomickej\nčinnosti, ktorá sa predpokladá u poberateľov výsluhového dôchodku pred dosiahnutím dôchodkového\nveku. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa pre účely posúdenia rozhodujúcich okolností\npríslušnej veci vysporiadalo so vzťahom všeobecného systému poistenia podľa zákona č. 461/2003\nZ.z. a osobitného systému poistenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalovaný uviedol všetky\nskutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov\na pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ktoré všetky v napadnutom rozhodnutí\nuviedol a správne dospel k záveru, že výsluhový dôchodok žalobcu, ktorý mu bol priznaný a je\nvyplácaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z., sa valorizuje len raz ročne, a to podľa zákona č. 328/2002 Z.\n\nz. a nie je možné valorizovať výsluhový dôchodok žalobcu rovnako ako sa valorizujú dôchodky priznané\na vyplácané podľa zákona č. 461/2003 Z.z.\n56. Vo vzťahu k námietke, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je\nv rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že preskúmaním\ntohto žalobného bodu zistil, že žalobca v správnej žalobe nijako nekonkretizuje, v čom by malo dôjsť\nk jeho naplneniu. Správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu a obsahu napadnutého\nrozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich\nkonkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu v správnej žalobe mal za to, že majú vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n57. Správny súd sa v ďalšom stotožňuje s argumentáciou žalovaného, kedy systém dôchodkového\nzabezpečenia vojakov a policajtov, ktorý je realizovaný na základe zákona č. 328/2002 Z. z. je\nodlišný od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý je realizovaný na základe zákona\nč. 461/2003 Z. z. Tieto 2 systémy vo svojej podstate sú odlišné nielen vo vzťahu k spôsobu, akým\nsú následne určované dávky, jeden je založený na princípe solidarity, druhý je založený na princípe\nzásluhovosti, ďalšie odlišnosti sú vo vzťahu k vzniku nároku na príslušnú dávku a pod. Výsluhovým\ndôchodcom sa môže stať osoba po odpracovaní 25 rokov, hoc nespĺňa nárok na starobný dôchodok\npodľa predpisov všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, Rovnako výsluhový dôchodca môže\npracovať a rovnako, ako to vyplýva aj z judikatúry, ale aj z platných právnych predpisov môže\nzároveň získať nárok, aj zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Existencia osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia je založená na potrebe zvýhodnenia osobitnej kategórie, v tomto\nprípade vojakov a policajtov a iných osôb ozbrojených zložiek štátu, ktoré sa odmeňujú na základe\nich osobitného postavenia vo vzťahu k štátu, rovnako zohľadňujú riziká a náročnosť ich povolania, ako\ni obmedzeniam, ktoré im vyplývajú z tohto postavenia, čo tvorí akúsi kompenzáciu (zvýhodnenie) vo\nvzťahu k nárokom podľa všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Správny súd odkazuje na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/75/2011 zo dňa 31.07.2012 v ktorom súd\nuviedol, vo vzťahu k namietanej diskriminácii poistencov všeobecného systému sociálneho poistenia\nvo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu podľa zákona číslo 328/2002 Z. z. citujem nie je možné\nnamietať diskrimináciu všeobecne nie porovnávaním dvoch samostatných a rozdielnych úprav, ktoré\nregulujú vzťahy odlišných skupín subjektov. Žalobca nie je účastníkom vzťahov upravených v zákone\nčíslo 328/2002 Z. z. a preto nemôže dôvodne namieta disky mlieka si ju s poukazom na rozdielnosť\nsociálneho zabezpečenia subjektov, ktorých postavenie príslušný zákon upravuje. Nie je však možné ani\nopomenúť dôležitý fakt, že systém sociálneho zabezpečenia má garantovať zabezpečenie jednotlivca\nv starobe, čo je podmienené aj určitým ekonomickým aspektom a možnosti štátu zabezpečovať sociálnu\npolitiku. Účelom zákonodarcu pri legislatívnom procese novelizácii zákona č. 461/2003 Z. z. bolo\ntento zákon novelizovať, tak aby došlo k odstráneniu dôsledkov zvýšenej miery inflácie. Netreba\nvšak opomenúť fakt, že pri legislatívnom procese bola vykonaná analýza dopadov na štátny rozpočet\na celkovo schopnosti štátu plniť sociálnu politiku a zabezpečovať tak potreby svojich občanov v starobe.\nZákonodarca v tomto ohľade z dostupných dokladov nemienil novelizovať zákon č. 328/2002 Z. z., ten\nako to vyplýva mal byť následne riadnemu legislatívnemu procesu. V tom je aj zodpovedaná námietka\nžalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo maž za\nnásledok vydania nezákonného rozhodnutia, ktorú posúdil ako nedôvodnú.\n58. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a\npreto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n59. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\n14Sas/37/2023\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\n\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "7Ssk/59/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "c7e5d714-19ad-4fe1-a080-568956e1a437:d4483267-ca4a-4667-a1a5-de8dcc2ab327", "datum": "2026-08-14", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c5a745d-face-4dd0-8448-836d4a1076b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 z 13. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-13", "citacie_n": 82, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}], "citovane_v": []}