{"guid": "0afab485-385c-4833-b06e-6633153034af:0f2f5bbb-ff2b-478d-8884-f94ad8a749ce", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101268.3", "spisova_znacka": "2S/37/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2S/37/2023 z 8. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 8. mája 2026, sp. zn. 2S/37/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101268.3", "identifikacne_cislo": "0723101268", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-05-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/46", "nazov": "zákon č. 46/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej informačnej službe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/46-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f2f5bbb-ff2b-478d-8884-f94ad8a749ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101268.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101268.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101268.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n2S/37/2023\n0723101268\n08. 05. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723101268.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpený: URBAN & PARTNERS s. r. o., advokátska\nkancelária, IČO: 47 244 895, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, proti žalovanému: Prezident\nSlovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, so sídlom Štefánikova 2, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky č. 3937-2023-KPSR/20409 zo\ndňa 06. novembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Žalobca sa včas podanou žalobou (16.11.2023) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nprezidentky Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) č. 3937-2023-KPSR/20409 zo dňa 06.11.2023,\nktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie prezidentky SR\nč. 3937-2023-KPSR/16138 zo dňa 21.08.2023 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa §\n46 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“)\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Vyšetrovateľ odboru F., národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru vydal dňa\n17.08.2023 uznesenie ČVS: PPZ-2/NKA-ST1-2023, ktorým bolo podľa § 199 ods. 1, 2 a § 206 ods. 1\nTrestného poriadku vznesené obvinenie voči žalobcovi za zločin založenia, zosnovania a podporovania\nzločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ s poukázaním na § 140 písm. c/ Trestného zákona.\n3. Žalovaný v prvostupňovom administratívnom rozhodnutí uviedol, že z opisu skutkových okolností\nuvedených v predmetnom uznesení vyšetrovateľa vyplýva, že žalobca sa mal identifikovaných trestných\nčinov dopustiť v priamej súvislosti s výkonom funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby (ďalej len\n„SIS“). Z uvedeného dôvodu by podľa žalovaného ďalšie ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby\nohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, okrem iného aj spoluprácu s bezpečnostnými zložkami štátu,\n\nako aj efektívne fungovanie domácich a zahraničných partnerských vzťahov založených na vzájomnej\ndôvere, ktoré sú nevyhnutné na plnenie zákonných úloh Slovenskej informačnej služby.\n4. Žalovaný tiež uviedol, že za dôležitý záujem štátnej služby možno považovať efektívne, riadne\na včasné plnenie úloh ustanovených SIS zákonom č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 46/1993 Z. z.“) a ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi ustanovujúcimi okruh pôsobnosti jej úloh, oprávnení a povinností. Štátnou službou\nje podľa § 2 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. plnenie úloh príslušníkom SIS, a preto dôležitým záujmom\nštátnej služby je efektívne, riadne a včasné plnenie úloh jej príslušníkmi a tiež dôsledné dodržiavanie\nvšetkých im zákonom ustanovených povinností, ako aj povinností vyplývajúcich z interných predpisov\nSIS.\n5. Žalobca bol na základe rozhodnutia žalovaného č. 3937-2023-KPSR/16138 zo dňa 21.08.2023, ktoré\nmu bolo doručené v rovnaký deň, podľa § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 46/1993 Z. z. v spojení s § 46\nods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Toto rozhodnutie bolo\npotvrdené napadnutým druhostupňovým rozhodnutím č. 3937-2023-KPSR/20409 zo dňa 06.11.2023.\nIII. Žaloba\n6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prezidentky SR\nč. 3937-2023-KPSR/20409 zo dňa 06.11.2023 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 3937-2023/\nKPSR/16138 zo dňa 21.08.2023 a ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil\nnárok na náhradu trov konania.\n7. Uviedol, že žalovaný pri vydaní napadnutých administratívnych rozhodnutí vychádzal z rozhodnutí\ndočasne poverenej vlády SR, pričom nebol s dôvodmi na prijatie rozhodnutí, na podklade ktorých\ndošlo k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby a odvolaniu žalobcu z funkcie riaditeľa SIS,\noboznámený a zároveň mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k týmto rozhodnutiam vlády SR, čím malo\ndôjsť k porušeniu základného práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „Ústava“) a čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Podľa názoru žalobcu\nvydaním týchto rozhodnutí vlády došlo k prekročeniu kompetencií tzv. dočasne poverenej vlády SR vo\nvzťahu k ústavnej nemožnosti vydať tieto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu napadnuté\nrozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vrátane konania na prvom stupni,\nnezákonné. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie za arbitrárne bez dostatočného vysporiadania sa\nso všetkými argumentami uvedenými v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.\n8. Žalobca namietal, že žalovaný porušil jeho právo na súdnu a inú ochranu, vrátane princípu legitímnych\nočakávaní, pretože nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, neuplatnil viaceré\nzásady Trestného poriadku, ktoré sa musia uplatňovať aj v administratívno-správnom konaní, a to najmä\nzásada prezumpcie neviny a zákaz sebaobviňovania v správnom trestaní.\n9. Žalobca namietal, že žalovaný vychádzal z dokumentov dočasne poverenej vlády SR, a to z návrhu\npredsedu vlády SR zo dňa 23.08.2023, č. 32304/2023 na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa SIS, ako aj\nz uznesenia vlády SR č. 425 zo dňa 23.08.2023, č. 32304/2023 s návrhom na odvolanie žalobcu z funkcie\nriaditeľa SIS, pri ktorých nebola dodržaná zásada legitímnych očakávaní a zároveň nebola dodržaná\nani zásada kontradiktórnosti konania. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ÚS SR“) sp. zn. IV. ÚS 478/2011. Z tohto nálezu podľa žalobcu vyplýva povinnosť príslušného\norgánu verejnej správy, resp. verejnej moci (v posudzovanom prípade vlády) oboznámiť dotknutú osobu\ns dôvodmi, pre ktoré má byť odvolaná z verejnej funkcie - povinnosť príslušného orgánu verejnej správy\n(moci) poskytnúť dotknutej osobe možnosť, aby sa vyjadrila k dôvodom, pre ktoré má byť odvolaná z\nverejnej funkcie. Žalobca vykonával funkciu vo verejnoprávnej inštitúcii, ktorá disponuje určitou mierou\nnezávislosti. Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia ÚS SR, ktoré sa týkali odvolania z verejnej\nfunkcie, resp. zániku verejnej funkcie.\n10. Žalobca zdôraznil potrebu aplikácie základných zásad trestného konania v administratívnosprávnom trestaní z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pretože\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného možno podľa jeho názoru považovať za kvázi administratívny\ntrest. Podľa názoru žalobcu došlo vydaním napadnutých rozhodnutí k porušeniu prezumpcie neviny\n\nv súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom súvisiaceho trestného konania. Zároveň v spise\nabsentuje súhlas dozorového prokurátora s vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, či rozhodnutie\ndozorového prokurátora, ktorý by na základe rozhodnutia o sťažnosti žalobcu potvrdil dôvodnosť\ntrestného stíhania žalobcu. Žalobca namietal aj porušenie princípu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu\nk prístupu k volenej funkcii podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy a porušenie princípu legitímnych očakávaní\na princípu právnej istoty, pretože orgány verejnej správy postupovali v obdobných veciach odlišne.\n11. Žalobca namietal, že na napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí absentuje odtlačok pečiatky\nso štátnym znakom.\n12. Žalobca namietal, že v tomto konaní je potrebné aplikovať základné zásady trestného konania,\npretože odvolanie žalobcu z funkcie malo negatívny dopad na jeho kariéru a verejný obraz. Rozhodnutie\no dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby žalobca označil za administratívny trest vo vzťahu\nk vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia voči nemu v súvisiacom trestnom konaní.\n13. Ďalej namietal, že žalovaný porušil zásadu zákazu sebaobviňovania, keď akademický príspevok\nžalobcu použil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že akademický príspevok\nnemá žiadnu právnu záväznosť vo vzťahu k právnym záverom, ktoré by mali byť vyvodené v rámci\nprávneho posúdenia žalovaného. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 8Sžk/20/2018 zo dňa 30.04.2019, ktorého závery žalobca\nnerozporuje. Žalobca rozporoval splnenie zákonnej podmienky podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 73/1998 Z. z. v tom zmysle, že samotná dôvodnosť trestného stíhania nebola v čase vydania\nprvostupňového rozhodnutia ustálená, pretože nebolo rozhodnuté o sťažnosti žalobcu ako obvineného\nv súvisiacom trestnom konaní, pričom nebolo rozhodnuté ani o jeho námietkach. O podanej sťažnosti\nnebolo rozhodnuté ani v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia a ani v čase podania správnej\nžaloby. Napadnuté rozhodnutie tak žalobca považoval za predčasné, pretože podľa jeho názoru nie je\nsplnená podmienka dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu v intenciách zásady prezumpcie\nneviny.\n14. Žalobca poukázal na rozsudok ESĽP Engel v. Holandsko a kritériá, ktoré z neho vyplynuli, pričom\nmal za to, že žalovaný mal aplikovať základné zásady a procesné práva Trestného poriadku.\n15. Žalobca zdôraznil, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť dňa 18.08.2023,\nktorú následne doplnil dňa 31.08.2023. Ku dňu rozhodnutia žalovaného a ani ku dňu podania žaloby\nnebolo o podanej sťažnosti rozhodnuté, a preto je podľa žalobcu zavádzajúce tvrdenie v napadnutom\nrozhodnutí, že sa dozorujúci prokurátor stotožnil s dôvodnosťou trestného stíhania. Podľa žalobcu týmto\nkonaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu zásady prezumpcie neviny. Žalobca ďalej namietal\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby, ktoré\npovažoval za nedostatočné. Žalobca zotrval na svojom názore, že žalovaný sa mal v konaní o dočasnom\npozbavení výkonu štátnej služby zaoberať aj povahou a okolnosťami skutku, a to aj v rámci sociálnopolitickej situácie.\n16. Žalobca namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces a porušenie princípu legitímnych\nočakávaní a diskrimináciu žalobcu. Uviedol, že orgány štátnej správy by v rovnakých veciach mali\npostupovať rovnako a nevytvárať neodôvodnené rozdiely. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. sa\nna toto konanie nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a z dôvodu zachovania právnej\nistoty by sa mali v tomto prípade uplatniť základné zásady správneho poriadku, aby nedochádzalo\nk neprimeranému zásahu do práv žalobcu ako účastníka konania. Žalobca sa nemal možnosť\nvyjadriť k podkladom rozhodnutí dočasne poverenej vlády, nebol pozvaný na jej rokovanie, kde došlo\nk prijatiu uznesenia č. 425 s návrhom na jeho odvolanie z funkcie riaditeľa SIS. Žalobca nebol\nnijakým spôsobom zapojený do administratívno-právneho konania ešte pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález\nÚS SR sp. zn. IV. ÚS 478/2011 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžo/14/2015 zo dňa 29.03.2016. Žalobca\nnamietal aj porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30\nods. 4 Ústavy.\n17. Žalobca namietal porušenie princípu kontradiktórnosti ako súčasti práva na spravodlivý proces\na legitímne očakávania. Odôvodnil to tým, že sa nemal možnosť oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie,\n\nčím nebol dodržaný princíp kontradiktórnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ESĽP vo\nveci Trančíková proti Slovenskej republike, Ringier Exel Springer proti Slovenskej republike a G. proti\nSlovenskej republike. Uviedol, že právo účastníka konania na doručenie procesných podaní ďalšieho\núčastníka konania (protistrany) predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.\n18. Žalobca namietal, že tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného je v rozpore\ns § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože nie sú opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom.\n19. V podanej žalobe uviedol aj námietky voči jeho odvolaniu z funkcie riaditeľa SIS, voči ktorému podal\nústavnú sťažnosť. Namietal, že žalovaný mal prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je\nnutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti\nkonkrétneho prípadu. Mal aplikovať test vhodnosti, potrebnosti a proporcionality v užšom zmysle.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že v prípade odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa SIS uplatnil\npriamo svoju ústavnú právomoc v personálnych otázkach podľa čl. 102 ods. 1 písm. h/ Ústavy, a to na\nzáklade zákonom predpokladaného návrhu vlády. Žalovaný v tomto prípade nerozhodoval ako správny\norgán, nekonal v správnom konaní a nevydal klasický individuálny správny akt. Odvolanie z funkcie\nriaditeľa SIS je uplatnením ústavnej právomoci prezidenta SR, výsledkom ktorého je ústavný personálny\nindividuálny akt – odvolanie z funkcie, ktoré sa navonok realizuje vo forme dekrétu o odvolaní. Právnym\nprostriedkom obrany proti odvolaniu z funkcie prezidentom SR je podanie ústavnej sťažnosti podľa čl.\n127 ods. 1 Ústavy priamo ÚS SR.\n21. Personálnym orgánom vo vzťahu k riaditeľovi SIS je podľa § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 46/1993\nZ. z. výlučne prezident SR a vláda v konaní o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nedisponuje\nžiadnym návrhovým oprávnením. K podaniu návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie SIS zo strany vlády\ndošlo až po vydaní rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby.\n22. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o predčasnom vydaní prvostupňového rozhodnutia žalovaný\nzotrval na tom, že boli splnené obe podmienky dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ktoré\nvyžaduje § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. Splnenie podmienky dôvodného podozrenia\nzo spáchania trestného činu vyplýva podľa žalovaného už z úkonov vykonaných orgánmi činnými\nv trestnom konaní, pričom táto podmienka bola splnená už samotným vznesením obvinenia voči\nžalobcovi. Pri rozhodovaní o využití inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je relevantné\nzistenie, že voči dotknutému príslušníkovi bolo vznesené obvinenie podľa príslušných ustanovení\nTrestného zákona a Trestného poriadku. Žalovaný je povinný rešpektovať úkon orgánu činného\nv trestnom konaní, ktorý rozhodol o vznesení obvinenia, pričom žalobcom namietaný predpoklad\nzrušenia uznesenia o vznesení obvinenia neoslabuje aplikáciu dočasného pozbavenia výkonu štátnej\nslužby.\n23. Inštitút pozbavenia výkonu štátnej služby predstavuje podľa žalovaného zákonnú výnimku zo zásady\nprezumpcie neviny. Konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je personálne konanie, ktoré\nsa riadi zákonom č. 73/1998 Z. z. a v ktorom sa zisťuje a preukazuje iba naplnenie podmienok dočasného\npozbavenia výkonu štátnej služby. Žalovaný v konaní neskúmal trestnoprávnu zodpovednosť žalobcu,\na teda ani otázku jeho viny či neviny. Vydaním rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby\nnezaniká služobný pomer policajta, tento iba dočasne nemôže vykonávať službu. V prípade, ak by\nsa nepotvrdili dôvody, pre ktoré je policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, tak sa dočasné\npozbavenie výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. skončí a podľa § 46 ods. 4\ntohto zákona sa policajtovi doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený.\n24. Druhou podmienkou na vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je\npreukázanie skutočnosti, že ponechanie policajta vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý\nzáujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. K tejto podmienke žalovaný uviedol, že\nzákonná úprava konkrétne nešpecifikuje, čo je dôležitým záujmom štátnej služby a rovnako nenastavuje\nkritériá preukazovania skutočnosti, že ponechanie policajta vo výkone štátnej služby by ohrozovalo\ndôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. Ide o právnu normu s relatívne\n\nabstraktnou hypotézou, a tak orgán príslušný na konanie podľa vlastnej úvahy sám vymedzuje hypotézu\nprávnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Podkladom pre\nvydanie prvostupňového rozhodnutia bolo uznesenie vyšetrovateľa odboru F. Národnej kriminálnej\nagentúry Prezídia Policajného zboru zo dňa 17.08.2023 ČVS: PPZ-2/NKA-ST1-2023, ktorým bolo podľa\n§ 199 ods. 1 a 2 a § 206 ods. 1 Trestného poriadku žalobcovi vznesené obvinenie za zločin založenia,\nzosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za zločin zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ s poukázaním na § 140\npísm. c/ Trestného zákona. Žalovaný dôkazy zhodnotil podľa svojho voľného, zákonom nevymedzeného\nuváženia, pričom prihliadal na okolnosti konkrétneho prípadu. K záveru o ohrození dôležitého záujmu\nštátnej služby dospel na základe posúdenia skutkových podstát trestných činov, ktorých sa mal žalobca\ndopustiť v priamej súvislosti s výkonom funkcie riaditeľa SIS a z opisu konkrétnych skutkových okolností\nuvedených v uznesení o vznesení obvinenia. Žalovaný zastával názor, že intenzitu ohrozenia dôležitého\nzáujmu štátnej služby v prípade žalobcu posúdil správne, a teda, že bola splnená aj druhá podmienka pre\ndočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu. Žalovaný zároveň uviedol, že posúdenie otázky, či\nby ponechanie v štátnej službe nebolo v rozpore so záujmom spoločnosti na riadnom plnení služobných\npovinností, bolo potrebné vykonať v kontexte konkrétneho pracovného zaradenia žalobcu.\n25. Žalovaný uviedol, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby je len predbežným preventívnym\nopatrením dočasného charakteru, ktorý nie je možné stotožňovať s akoukoľvek formou postihu.\nSkutočnosť, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nie je možné považovať za druh trestu\nvyplýva aj zo systematického členenia zákona č. 73/1998 Z. z. Inštitút dočasného pozbavenia výkonu\nštátnej služby tento zákon zaraďuje do druhej časti upravujúcej druh, vznik a zmenu štátnej služby\na nie do tretej časti, ktorej obsahom je služobná disciplína a disciplinárna právomoc. Inštitút dočasného\npozbavenia výkonu štátnej služby predstavuje prostriedok pre nadriadených, ako zamedziť vykonávaniu\nslužobnej činnosti, okrem iného, aj tými, ktorí sú dôvodne podozriví, že svoju príslušnosť k Policajnému\nzboru zneužili na získanie neoprávnenej výhody pre seba alebo iného a zároveň tým narušili dôveru\nv tento zbor. Žalovaný nie je v pozícii trestajúceho orgánu, pretože dočasné pozbavenie výkonu\nštátnej služby je prechodným a nedefinitívnym opatrením, ktoré má len preventívny charakter, a preto\nžalovaný nie je podľa jeho názoru povinný aplikovať všetky základné zásady a procesné práva plynúce\nz Trestného poriadku.\n26. K námietke žalobcu o neurčitosti, resp. nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný\nuviedol, že v napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, ktoré boli\npodkladom na ich vydanie, zároveň sú tam uvedené úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov\na pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. V prvostupňovom rozhodnutí je\nvymedzené, čo považoval za dôležitý záujem štátnej služby, pričom takéto vymedzenie vychádza\nz platnej a účinnej právnej úpravy a nevybočuje z medzí správnej úvahy. K záveru o ohrození\ndefinovaného dôležitého záujmu štátnej služby žalovaný dospel na základe posúdenia skutkových\npodstát trestných činov, ktorých sa mal žalobca dopustiť v priamej súvislosti s výkonom funkcie riaditeľa\nSIS a z opisu konkrétnych skutkových okolností uvedených v uznesení o vznesení obvinenia. S ohľadom\nna formuláciu § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa v administratívnom konaní o dočasnom pozbavení\nvýkonu štátnej služby nepreukazuje reálne porušenie dôležitého záujmu štátnej služby, ale postačuje\nexistencia ohrozenia tohto záujmu. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí je podľa žalovaného v súlade\ns účelom dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.\n27. Žalovaný zotrval na názore, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby je prechodným\na nedefinitívnym opatrením, ktoré má len preventívny charakter, a preto nebolo potrebné aplikovať\nzásady trestného konania. Rozhodovanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a rozhodovanie\no odvolaní z funkcie riaditeľa SIS sú dve samostatné kompetencie prezidenta SR a ústavným súdom\nnepotvrdené prekročenie kompetencií dočasne poverenej vlády nemohlo mať vplyv na zákonnosť\nprvostupňového rozhodnutia.\n28. K námietke porušenia zákazu diskriminácie, princípu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k volenej\nfunkcii a porušenia princípu legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že čl. 30 ods. 4 Ústavy sa\nnevzťahuje na služobný pomer žalobcu, a teda ani na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby.\nO ústavnej udržateľnosti postupu vlády a žalovaného pri odvolávaní žalobcu z funkcie riaditeľa SIS, na\nktorý je predmetný článok Ústavy možné aplikovať, už rozhodol ÚS SR v konaní sp. zn. I. ÚS 125/2024.\nVo vzťahu k žalobcom konkretizovaným funkcionárom Policajného zboru nie je žalovaný personálnym\n\norgánom, a preto v ich prípadoch nemal oprávnenie rozhodovať o dočasnom pozbavení výkonu štátnej\nslužby. Naopak, aplikácia právnych noriem zo strany žalovaného bola predvídateľná, pretože vyplýva\nzo skutočnosti, že žalovaný zvolil v minulosti v právne totožnej situácii voči osobe v rovnakom postavení\n(riaditeľ SIS) rovnaký postup. Rozhodnutím č. 2415-2021-KPSR zo dňa 11.03.2021 bol vtedajšiemu\nriaditeľovi SIS dočasne pozastavený výkon štátnej služby z dôvodu kumulatívneho naplnenia oboch\npodmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby vyžadovaný zákonom č. 73/1998 Z. z.\nNemohlo tak dôjsť k zásahu do legitímnych očakávaní žalobcu a ani k porušeniu zásady nediskriminácie,\npretože s osobami, voči ktorým je prezident SR podľa § 3 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. personálnym\norgánom nebolo zaobchádzané odlišne.\n29. V súvislosti s námietkou absencie odtlačku pečiatky so štátnym znakom žalovaný uviedol, že nie\nje klasickým správnym orgánom, jeho rozhodovanie nemôže byť z povahy veci zasadené do postupu\nklasického správneho orgánu v správnom konaní. Aj preto sa už v záhlaví napadnutého rozhodnutia\nuvádzajú normy zákona č. 73/1998 Z. z. ako použité primerane na skutkový a právny stav veci žalobcu.\nObdobne je podľa žalovaného potrebné vnímať aj požiadavky a použitie § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998\nZ. z. Prezident SR vydávané ústavné akty a rozhodnutia signuje vlastnoručným podpisom, v zásade\nbez pečiatky so štátnym znakom.\n30. Záverom žalovaný uviedol, že kumulatívne naplnenie oboch podmienok inštitútu dočasného\npozbavenia výkonu štátnej služby zakladalo obligatórny postup žalovaného spočívajúci v realizácii\ntohto dočasného personálneho opatrenia. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by\nodôvodňovali zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia.\nV. Ďalšie vyjadrenia žalobcu\n31. Vo vyjadrení zo dňa 09.08.2024 žalobca uviedol, že u dvoch spoluobvinených došlo k zrušeniu ich\nobvinenia v tej istej trestnej veci, a tak stratilo opodstatnenie aj trestné stíhanie u žalobcu. Žalobca\nzobral svoju sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia späť dňa 21.03.2024, keďže generálny\nprokurátor zrušil u dvoch spoluobvinených ich obvinenia postupom podľa § 363 Trestného poriadku\na zároveň aj žalobca podal návrh na postup podľa § 363 Trestného poriadku podaním zo dňa 22.03.2024.\nŽalobca správnemu súdu predložil uznesenie generálneho prokurátora č. IV/3 Pz 45/24/1000-11 zo\ndňa 25.07.2024, ktorým rozhodol o návrhu žalobcu na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom\nkonaní postupom podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. Žalobca zdôraznil, že jeho trestné\nstíhanie bolo podľa jeho názoru šikanóznym zneužitím verejnej moci. Vzhľadom na to, že došlo\nk zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia, je podľa žalobcu potrebné považovať za predčasné aj\ndočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, ako aj jeho odvolanie z pozície riaditeľa SIS.\n32. Vo vyjadrení zo dňa 13.08.2024 žalobca uviedol, že dňa 12.08.2024 došlo v rámci uznesenia\no vznesení obvinenia zo dňa 17.08.2023 č. ČVS:PPZ-2/NKA-ST1-2023 aj u posledných dvoch\nspoluobvinených k zrušeniu ich obvinenia v tej istej trestnej veci, v ktorej bolo zrušené obvinenie aj\nžalobcovi, čím sa podľa neho potvrdila predčasnosť a nedôvodnosť trestného stíhania žalobcu.\n33. Vo vyjadrení zo dňa 24.03.2025 žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a uviedol, že vo veci\ntýkajúcej sa odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa SIS už rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS\n125/2024 zo dňa 29.02.2024. Ústavný súd rozhodoval v čase, keď ešte nebolo rozhodnuté o sťažnosti\nžalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Žalobca sa individuálnou sťažnosťou dňa 04.07.2024\nobrátil na ESĽP z dôvodu nesúhlasu, akým spôsobom mu bola v rámci SR poskytnutá právna ochrana.\n34. Žalobca poukázal na to, že generálny prokurátor rozhodol o návrhu žalobcu na zrušenie\nprávoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní postupom podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku\ntak, že zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči žalobcovi. Väčšinu nedostatkov, ktoré\nuviedol generálny prokurátor, namietal už žalobca v podanej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia, o ktorej nebolo rozhodnuté dozorujúcim prokurátorom. Z uvedeného je podľa žalobcu\nzrejmé, že vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaného bolo predčasné, pretože v čase vydania nebola\nnaplnená hypotéza právnej normy § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalovaný, ako aj vláda SR mali\nvyčkať na dôvodnosť trestného stíhania, ktorá v danom prípade nebola osvedčená, preto nebol dôvod\ndočasne pozbavovať žalobcu výkonu štátnej služby a ani ho odvolávať z funkcie riaditeľa SIS.\n\nVI. Pojednávanie\n35. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm.\nb/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 08.05.2026 rozsudkom,\nktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.\n36. Pôvodne bola predmetná právna vec pridelená do senátu 2S, kde člen senátu Mgr. Pavel Ištók\noznámil skutočnosti podľa § 88 SSP. Následne na to bol uznesením č. k. 2S/37/2023-109 zo dňa\n21.02.2024 vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto. Z uvedeného dôvodu bolo zmenené zloženie\nsenátu a namiesto neho bol na prejednanie a rozhodnutie tejto veci pridelený sudca JUDr. Dávid Žák.\nNásledne bola predmetná právna vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok\n2024 v znení Dodatku č. 7, ako aj v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025\nv znení Dodatku č. 3, náhodným výberom pridelená na konanie s rozhodovanie do senátu 9S. Člen\nsenátu doc. JUDr. Matej Horvat, PhD., oznámil skutočnosti podľa § 88 SSP. Predsedníčka Správneho\nsúdu v Bratislave uznesením č. k. 2S/37/2023-338 zo dňa 01.08.2025 rozhodla tak, že doc. JUDr. Matej\nHorvat, PhD., nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.\n37. V predmetnej veci zmena pridelenia veci sledovala zákonný cieľ – v tomto prípade ním bolo osobitne\ndosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov v dôsledku výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov\n(súlade s § 51 ods. 4 písm. c/ zákona o súdoch) po kreovaní nových senátov. Zmena v obsadení\nzákonného senátu bola v predmetnej veci vykonaná v súlade s platným rozvrhom práce na základe\nvonkajších faktorov (dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov, zmena v obsadení súdu, kreovanie\nnových senátov, sfunkčnenie jednotlivých senátov). V prípade ak dôjde k vylúčeniu sudcu z rozhodovania\nvo veci, tak momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo\nčlenstvo v senáte zastupujúcemu sudcovi. (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa 21.05.2025).\nVII. Relevantné právne predpisy\n38. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného\nzboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a\npríslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“).\n39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba,\nktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.\n40. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby,\nak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo\npriebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že\na) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo\nb) spáchal trestný čin.\n41. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť\nlen na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto\ndobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to\naž do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas\nvýkonu väzby policajta.\n42. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\nVIII. Posúdenie veci správnym súdom\n43. Dočasné pozbavenie výkonu služby predstavuje významný zásah do práv dotknutého príslušníka, a\nto z dôvodu, že aplikácia predmetného inštitútu je spôsobilá byť zásahom do základného práva dotknutej\nosoby na spravodlivý proces. Aj z uvedeného dôvodu je mimoriadne dôležité pri posudzovaní kritéria na\n\nuplatnenie tohto inštitútu vychádzať zo striktného výkladu zákonných ustanovení, resp. podmienok, pri\nktorých je možné dočasne pozastaviť výkon jeho služby.\n44. Správny súd mal z obsahu predloženého spisového materiálu zistené, že žalovaný v konaní vo veci\ndočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu ako riaditeľa SIS ako dôkaz podľa § 238 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z. z. použil informáciu spracovanú vyšetrovateľom odboru F., národnej kriminálnej\nagentúry Prezídia Policajného zboru, a to na základe uznesenia ČVS: PPZ-2/NKA-ST1-2023 zo dňa\n17.08.2023, ktorým bolo voči žalobcovi podľa § 199 ods. 1 a 2 a § 206 ods. 1 Trestného poriadku\nvznesené obvinenie za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296\nTrestného zákona a za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/,\nods. 2 písm. c/ s poukázaním na § 140 písm. c/ Trestného zákona.\n45. V konaní nie je sporné, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie uznesením ČVS: PPZ-2/NKAST1-2023 zo dňa 17.08.2023, voči ktorému podal žalobca dňa 18.08.2023 sťažnosť, o ktorej nebolo do\nvydania napadnutého rozhodnutia a ani do podania správnej žaloby rozhodnuté.\n46. V konaní je sporné, či vznesenie obvinenia znamená, že daná osoba je dôvodne podozrivá, že\nspáchala trestný čin a tiež to, či bola naplnená zákonná podmienka pre dočasné pozbavenie výkonu\nštátnej služby žalobcu ustanovená v § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.\n47. Správny súd uvádza, že s poukazom na § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa dotknutý príslušník\nmusí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby\nohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne\npodozrivý, že: a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin.\nPodľa § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť\nlen na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto\ndobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to\naž do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas\nvýkonu väzby.\n48. Počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa na dotknutého príslušníka nevzťahuje\npovinnosť vykonávať službu, ako ani služobné úkony v službe alebo mimo nej. Nadriadený je pri\nrozhodovaní o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby povinný skúmať, či sú splnené podmienky\nna vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a či tieto podmienky na vydanie\nrozhodnutia sú splnené kumulatívne. Najčastejším dôvodom na pozbavenie výkonu štátnej služby\npolicajta býva skutočnosť, že svojím konaním sa stane dôvodne podozrivým zo spáchania úmyselného\ntrestného činu. Podozrenie zo spáchania trestného činu vyplýva z úkonov vykonaných orgánmi činnými\nv trestnom konaní.\n49. Ako podklad pre rozhodovanie nadriadeného o použití alebo nepoužití inštitútu dočasného\npozbavenia štátnej služby je právne relevantné zistenie, že voči policajtovi bolo vznesené obvinenie\npodľa príslušných procesných a hmotnoprávnych ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona.\nNadriadený nie je vecne príslušný na posudzovanie obsahu vzneseného obvinenia. Tiež nie je vecne\npríslušný hodnotiť dôkazy získané orgánom činným v trestnom konaní, prípadne robiť ich rozbor\nalebo posudzovať opodstatnenosť vzneseného obvinenia a vôbec nie rozhodovať o vine a treste\npolicajta. Nadriadený je v tomto prípade povinný len rešpektovať úkon orgánu činného v trestnom\nkonaní ako orgánu, ktorému je zákonom zverená právomoc rozhodnúť, či boli splnené všetky zákonom\npožadované podmienky na vznesenie obvinenia. Akékoľvek úkony nadriadeného spochybňujúce\nvznesené obvinenie, hodnotenie dôkazov zadovážených orgánmi činnými v trestnom konaní alebo\nposudzovanie opodstatnenosti vzneseného obvinenia by boli úkonmi prekračujúcimi jeho právomoci\na zasahujúcimi do úkonov, ktoré na základe zákona prináležia výlučne orgánom činným v trestnom\nkonaní. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že prvá podmienka na vydanie napadnutého\nrozhodnutia je splnená už samotným vznesením obvinenia voči dotknutému príslušníkovi. Sťažnosť voči\nuzneseniu o vznesení obvinenia nemá odkladný účinok.\n50. Ďalšou podmienkou na vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je\npreukázanie skutočnosti, že ponechanie dotknutého príslušníka vo výkone štátnej služby by ohrozovalo\ndôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. Ponechanie dotknutého\n\npríslušníka vo výkone štátnej služby by mal nadriadený posudzovať vo vzťahu ku skutku, ktorý sa\npríslušníkovi kladie za vinu. Právna kvalifikácia konania vyplýva jednak z obsahu uznesenia o vznesení\nobvinenia, ale aj z obsahu samotnej skutkovej podstaty trestného činu. Tu je potrebné konštatovať, že ide\no plnenie služobných povinností dotknutého príslušníka, ktoré sú špecifikované v § 47 zákona č. 73/1998\nZ. z., t. j. úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť, a to v podobe\nriadneho a nestranného plnenia služobných povinností. Pri rozhodovaní je potrebné mať na zreteli taktiež\ntú skutočnosť, či skutok, z ktorého je dotknutý príslušník obvinený, sa stal v priamej súvislosti s výkonom\njeho právomoci alebo nie, a či by teda jeho ponechanie v štátnej službe nebolo v rozpore so záujmom\nspoločnosti na riadnom plnení služobných povinností tak, ako je to uvedené vyššie. V štádiu trestného\nkonania, keď je dotknutý príslušník uznesením o vznesení obvinenia obvinený zo spáchania trestného\nčinu, nemožno úplne vylúčiť, že skutok sa nestal, prípadne, že ho nespáchal obvinený príslušník.\nNadriadený v žiadnom prípade nemôže vykonávať dokazovanie v rozsahu, ktoré spadá do právomoci\norgánov činných v trestnom konaní a ani neposudzuje skutok dotknutého príslušníka z hľadiska jeho\ntrestnoprávnej zodpovednosti. Rozhodovanie nadriadeného je len realizáciou jeho právomoci dočasne\npozbaviť dotknutého príslušníka výkonu štátnej služby zo zákonom predpokladaných dôvodov a zároveň\nprávom nadriadeného rozhodovať v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv dotknutých\npríslušníkov vo veciach služobného pomeru so záväznými právnymi dôsledkami.\n51. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto podmienku odôvodnil tak, že identifikovaných trestných\nčinov sa mal žalobca dopustiť v priamej súvislosti s výkonom jeho funkcie, a preto by jeho ďalšie\nponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Obsah pojmu „dôležitý\nzáujem štátnej služby“ nie je zákonom definovaný, a preto je na správnom orgáne, aby ho v medziach\nzákona a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci riadne odôvodnil. Tak, ako je to vymedzené v\nnapadnutých rozhodnutiach, je dostačujúce so zohľadnením všetkých relevantných okolností daného\nprípadu. Žalovaný nemal oprávnenie posudzovať skutok žalobcu z hľadiska jeho trestnoprávnej\nzodpovednosti.\n52. Použitie inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nie je inštitútom, ktorým sa neguje\ngarancia prezumpcie neviny alebo ktorým sa prejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, ale je len\nnástrojom na ochranu záujmov spoločnosti, ktorý je oprávnený nadriadený aplikovať v prípadoch, keď\nsú splnené zákonom stanovené podmienky. Tento zákon a ani obdobné právne predpisy nevymedzujú\nobsah, a teda ani hranice pojmu „dôležitý záujem štátnej služby“ a tento pojem neupravuje ani\nžiaden vykonávací predpis. Je teda na uvážení nadriadeného, aby v medziach racionálnej úvahy bez\nakýchkoľvek subjektívnych vplyvov a po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu vyhodnotil,\nktoré skutočnosti bude považovať za dôležité záujmy štátnej služby.\n53. K námietke žalobcu, že v konaní nebola dodržaná zásada prezumpcie neviny správny súd uvádza,\nže žalobca bol len dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 písm. a) a b) zákona č.\n73/1998 Z. z. V tomto prípade v konaní nebola skúmaná trestnoprávna zodpovednosť žalobcu, a teda ani\notázka jeho viny, či neviny, ale skúmané bolo výlučne naplnenie pojmových znakov inštitútu dočasného\npozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 zákona č.73/1998 Z. z. Dočasné pozbavenie výkonu\nštátnej služby nie je determinované právoplatným výsledkom trestného konania a otázka prezumpcie\nneviny je preto bezpredmetná a v tomto prípade nemá opodstatnenie a ani oporu v zákone. Hodnotenie a\nskúmanie trestnoprávnej zodpovednosti žalobcu a otázka jeho viny alebo neviny je predmetom trestného\nkonania a nie správneho konania, v ktorom sa riešilo výlučne naplnenie pojmových znakov inštitútu\ndočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Preto správny\nsúd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.\n54. Z ústavnej zásady prezumpcie neviny nevyplýva zákaz, aby s tým, voči komu bolo vznesené\nobvinenie zo spáchania trestného činu, nebolo možné zaobchádzať ako s obvineným, pričom obvinený\nje povinný strpieť určité obmedzenia, akým je napríklad väzba, skúmanie duševného stavu, prípadne\nďalšie opatrenia uvedené v Trestnom poriadku. K takýmto obmedzeniam je však nutné pripočítať i určité\nobmedzenia dotknutého príslušníka pri výkone štátnej služby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že\nslužobný pomer dotknutého príslušníka nezaniká vydaním rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu\nštátnej služby, ale jeho výkon je len zo zákonných dôvodov dočasne obmedzený. Dočasné pozbavenie\nvýkonu štátnej služby má len preventívny charakter. Zákon v § 46 ods. 6 počíta aj so situáciou, keď\nby sa nepotvrdili dôvody, pre ktoré je dotknutý príslušník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. V\n\ntakom prípade je nutné rozhodnutie nadriadeného zrušiť a príslušníkovi doplatiť rozdiel, o ktorý bol jeho\nmesačný služobný plat skrátený.\n55. Kumulatívne naplnenie pojmových znakov inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby\npodľa § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zakladalo obligatórny postup žalovaného spočívajúci v\nrealizácii tohto dočasného personálneho opatrenia. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu\no porušení zákazu prezumpcie neviny za nedôvodnú.\n56. Zákaz sebaobviňovania sa primárne spája s právom nevypovedať. Zákaz donucovania\nk sebaobviňovaniu predstavuje právo podozrivého alebo obvineného, aby nebol žiadnym spôsobom\nnútený k priznaniu sa alebo k poskytovaniu dôkazu, ktorý by ho mohol usvedčiť alebo akokoľvek spojiť\ns trestným činom.\n57. Ústavný súd sa v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 17/2023 zo dňa 27.11.2024 zaoberal zásadou zákazu\nsebaobviňovania a uviedol, že zásada zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum\naccusare, lat.) vyplýva z čl. 47 ods. 1 Ústavy a predstavuje podľa judikatúry ESĽP imanentnú súčasť\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru.\n58. Ústavou zaručené základné právo nebyť donútený k sebaobvineniu, t. j. predložiť dôkaz proti sebe\npod donútením, je odvodzované z čl. 47 ods. 1 ústavy, ktorý zakotvuje právo každého odoprieť výpoveď,\nak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.\n59. Toto základné právo umožňujúce obvinenému neusvedčovať svojou výpoveďou sám seba bolo do\nslovenského ústavného poriadku podobne ako do ústavných poriadkov mnohých iných demokratických\nštátov zavedené po vzore piateho dodatku americkej ústavy z roku 1791. Je považované za súčasť tzv.\nBill of Rights (Listiny práv, preklad). Doslovný text tohto ustanovenia („no person shall… be compelled in\nany criminal case to be a witness against himself“ – „nikto nesmie byť v trestnej veci donucovaný k tomu,\naby vystupoval ako svedok proti sebe“, preklad) bol pôvodne interpretovaný v úzkom slova zmysle tak, že\nzákaz donucovania sa vzťahuje iba na výsluch obvineného (podozrivého) alebo inú slovnú komunikáciu\ns obvineným. Ďalším vývojom judikatúry v Spojených štátoch amerických a európskych krajinách došlo\nk rozšíreniu interpretácie tohto ustanovenia tak, že obvinený nesmie byť donucovaný nielen k výpovedi,\nale ani k inému aktívnemu konaniu, ktorým by prispieval k obstarávaniu dôkazu proti sebe. V právnej\nnáuke je toto pravidlo vyjadrené latinskou formuláciou „nemo tenetur se ipsum accusare“ („nikto nie je\npovinný sám seba obviňovať“).\n60. Podľa judikatúry ESĽP právo nevypovedať a právo neprispievať k obvineniu seba samého patria\nk všeobecne uznávaným medzinárodným zásadám, ktoré napriek tomu, že nie sú v čl. 6 Dohovoru\nvýslovne zmienené, predstavujú samotnú podstatu pojmu spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru.\nPrávo neprispievať k vlastnému obvineniu predpokladá, že štátne orgány sa snažia preukázať vinu\nobžalovaného bez toho, aby použili dôkazné materiály získané donútením alebo pod nátlakom proti vôli\nobvineného.\n61. V spojitosti s právom nebyť nútený obviňovať sám seba ESĽP zmieňuje dve ďalšie jednotlivé práva,\nktoré v širšom zmysle tvoria jeho podstatu, a to právo nebyť nútený k priznaniu sa (právo mlčať)\na právo nebyť nútený prispieť k vlastnému obvineniu iným spôsobom ako výpoveďou (objektívnymi\nalebo vecnými dôkazmi). Súčasne dodáva, že právo neobviňovať sám seba je primárne spojené s\nrešpektovaním vôle obvinenej osoby nevypovedať. V súlade s bežnou praxou v právnych poriadkoch\nzmluvných strán Dohovoru a taktiež v iných demokratických krajinách sa právo nevypovedať v trestnom\nkonaní nevzťahuje na použitie tých dôkazov, ktoré síce sú získané od obvineného pomocou donútenia,\navšak existujú nezávisle na jeho vôli, čo je, okrem iného, prípad dokumentov získaných na základe\ndomovej prehliadky, dychových skúšok, vzoriek krvi, moči, vlasov alebo nahrávky hlasu a ľudského\ntkaniva pre účely testu DNA (napr. rozsudky ESĽP zo 17. 12. 1996 vo veci Saunders proti Veľkej Británii,\nsťažnosť č. 19187/91, a z 25. 9. 2001 vo veci P. G. a J. H. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č.\n44787/98). Inými slovami, od obvineného je možné požadovať, aby strpel odňatie napríklad písomnosti\na aby strpel odobratie uvedených biologických vzoriek, prípadne aj za pomoci donútenia, a to napriek\nskutočnosti, že ho tieto dôkazy usvedčujú. Za neprípustné sa považuje iba požadovanie aktívneho\nprispetia obvineného pri obstarávaní týchto dôkazov, čo bolo odvodené hlavne vo vzťahu k vydaniu\n\npísomností (rozsudky ESĽP z 25. februára 1993 vo veci Funke proti Francúzsku, sťažnosť č. 10828/84,\na z 3. mája 2001 vo veci J. B. proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 31827/96).\n62. Rôzny režim získavania dôkazov z hľadiska práva neusvedčovať sám seba sa opiera o odlišný\ncharakter výpovede a uvedených dôkazov, ktoré existujú objektívne, nezávisle na vôli obvineného. Pri ich\nzískavaní je síce postupované proti vôli obvineného, nevyžaduje sa však od neho jeho aktívna súčinnosť,\nale iba strpenie donucovacích úkonov. Naproti tomu výpoveď, slovo, neexistuje objektívne, nezávisle\nna vôli obvineného, a je ju možné získať len proti vôli obvineného, ak je táto vôľa zlomená fyzickým\nalebo psychickým donútením, t. j. len keď sa poníži dôstojnosť človeka ako slobodnej bytosti (porovnaj:\nstanovisko pléna Ústavného súdu Českej republiky z 30. novembra 2010 vo veci sp. zn. Pl. ÚS-st. 30/10).\n63. Žalobca namietal, že žalovaný porušil zásadu zákazu sebaobviňovania, keď akademický\npríspevok žalobcu použil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Použitie akademického článku\nžalobcu v odôvodnení žalobcu žiadnym spôsobom nemožno chápať ako porušenie zásady zákazu\nsebaobviňovania. Správny súd v bodoch 55 – 60 poukázal na odôvodnenie rozhodnutia ÚS SR sp. zn.\nPL. ÚS 17/2023 zo dňa 27.11.2024, v ktorom sa ÚS SR zaoberal zásadou zákazu sebaobviňovania.\nZásada zákazu sebaobviňovania spočíva v zákaze donútenia obvineného vypovedať proti sebe samému\na v práve nebyť nútený prispieť k vlastnému obvineniu iným spôsobom ako výpoveďou. Akademický\nčlánok žalobcu bol voľne prístupný, žalobca nebol k jeho uverejneniu žiadnym spôsobom nútený, pričom\nbol tento článok vydaný ešte v roku 2018. Žalobca neuverejnil tento článok v situácii, v ktorej by mu\npatrilo právo odmietnuť vypovedať a nebol o tomto práve poučený. V tomto prípade ide o využitie už\nexistujúcich informácií, pričom je bežnou praxou, keď sú v rozhodnutiach súdov alebo orgánov verejnej\nsprávy citované akademické texty odborníkov. Ide o obdobnú situáciu, akú riešil NS SR v rozsudku\nsp. zn. 3Sž/44/2013 zo dňa 14.01.2014, v ktorom uviedol, že vyžiadanie si záznamu vysielania a jeho\npredloženie, nie je predložením dôkazu proti sebe, ale poskytnutím informácií o svojej činnosti. Tak ani\nakademický článok žalobcu nemožno považovať za predloženie dôkazu proti nemu.\n64. Konanie vo veci dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je konaním vo veciach služobného\npomeru, pričom s odkazom na § 235 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa konanie začína na návrh účastníka\nkonania alebo služobného úradu a ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie\nje začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.).\nZákon o štátnej službe bližšie nedefinuje, čo sa rozumie pod prvým úkonom – teda nepredpisuje formu a\nnáležitosti prvého úkonu orgánu verejnej správy voči účastníkovi konania, pričom vo vzťahu ku konaniu\no dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby zákon č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje, aby bol pred vydaním\nrozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby vypracovaný návrh na začatie konania a tento\nnávrh bol doručený dotknutému príslušníkovi. Keďže ide o odlišnú právnu a skutkovú situáciu, nemožno\nna prejednávaný prípad aplikovať závery rozhodnutí ESĽP vo veci Trančíková proti SR, Ringier Axel\nSpringer proti SR a G. a ďalší proti SR, na ktoré poukázal žalobca v podanej žalobe.\n65. Prvým úkonom tak vo vzťahu ku konaniu o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby môže byť aj\npersonálny rozkaz (zákon č. 73/1998 Z. z. to nevylučuje), voči ktorému je prípustný opravný prostriedok,\nv rámci ktorého môže dotknutý príslušník využiť svoje procesné práva a hájiť sa. Uvedené bolo splnené\naj voči žalobcovi – žalobca mal možnosť podať voči personálnemu rozkazu odvolanie, toto podal, pričom\nv ňom navrhoval dôkazy na podporu svojich tvrdení.\n66. Len na okraj správny súd uvádza, že s odkazom na § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. sa na konanie\nnevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia, a preto zákon č. 73/1998\nZ. z. má vlastné procesné pravidlá konania, medzi ktoré o. i. patrí aj to, že prvým úkonom môže byť\nsamotný personálny rozkaz týkajúci sa dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.\n67. Samozrejme, oprávnený orgán je s odkazom na § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. povinný postupovať\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, avšak uvedené nemá priamu súvislosť s tým, aby\nbolo potrebné formálne vydanie oznámenia o začatí konania alebo návrhu, pretože táto povinnosť, teda\npovinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci vyplýva orgánu verejnej správy priamo zo zákona.\nAk by zo strany orgánu verejnej správy došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, ide o\nnedostatok v dokazovaní a nie o nedostatok v tom, že prvým úkonom nebolo napr. oznámenie o začatí\nkonania.\n\n68. Zákon č. 73/1998 Z. z. priamo pri niektorých druhoch konania vyžaduje, aby bola daná možnosť\nvyjadriť sa k veci (napr. § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) alebo musí byť daná možnosť vyjadriť sa\nk návrhu na prepustenie (§ 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. – a aj to nie pri všetkých dôvodoch na\nprepustenie zo služobného pomeru). V prípade konania o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby\nvšak zákon takúto požiadavku nestanovuje.\n69. Zákonné predpoklady dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby musia byť dané v čase\nrozhodovania o tomto personálnom opatrení. Výsledok personálneho konania, a teda naplnenie\nzákonných podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nie je závislé od výsledku\nprípadného trestného konania. Správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu konštatuje,\nže v čase vydania personálneho rozkazu, ako aj rozhodnutia o rozklade, existovali zákonné podmienky\nna ich vydanie. Rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nie je možné chápať ako\nsankciu/trest a nejde ani o rozhodovanie o prepustení zo služobného pomeru. Nejde teda v tomto prípade\no žalobu vo veciach správneho trestania. Tento inštitút predstavuje len dočasné opatrenie, ktoré trvá do\nnáležitého objasnenia prípadu z dôvodu, aby nemohol dotknutý príslušník zneužiť svoje postavenie na\novplyvňovanie pri objasňovaní jeho činu.\n70. Žalobca na pojednávaní namietal, že bolo zastavené trestné stíhanie, nebolo voči nemu vznesené\nnové obvinenie, pričom má už len postavenie svedka. Z uvedeného dôvodu žalobca na pojednávaní\nnavrhol, aby si súd vyžiadal od Úradu boja proti organizovanej kriminalite uznesenie o zastavení\ntrestného stíhania. Uviedol, že zastavenie trestného stíhania znamená, že dôvody na postavenie mimo\nslužbu nikdy neexistovali. Správny súd poukazuje na to, že podľa § 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci\nstav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia\norgánu verejnej správy, a preto by ani uznesenie o zastavení trestného stíhania nemohol správny\nsúd posudzovať, pretože v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného uznesenie o zastavení\ntrestného stíhania ešte neexistovalo. Z uvedeného dôvodu správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na\nvyžiadanie si uznesenia o zastavení trestného stíhania od Úradu boja proti organizovanej kriminalite.\n71. Rovnako aj skutočnosť, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť dňa 18.08.2023 nič\nnemení na veci, že v čase rozhodovania žalovaného bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a žalovaný\nnemohol skúmať úkony orgánov činných v trestnom konaní.\n72. Žalobca v podanej žalobe vzniesol námietky aj proti rozhodnutiu o jeho odvolaní z funkcie\nriaditeľa SIS – dekrétu o odvolaní – č. 3937-2023-KPSR zo dňa 23.08.2023. Správny súd pre úplnosť\nzrekapituluje okolnosti ohľadom odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa SIS.\n- Prezidentka ako orgán príslušný na konanie vo veciach služobného pomeru podľa § 3 ods. 2 zákona\nč. 46/1993 Z. z. rozhodnutím č. 3937/2023-KPSR/16138 zo dňa 21.08.2023 podľa § 46 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 73/1998 Z. z. rozhodla o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby žalobcu dňa 21.08.2023.\n- V krátkom čase, a to 22.08.2023, vláda v súlade s čl. 115 ods. 3 Ústavy požiadala prezidentku o\nudelenie predchádzajúceho súhlasu s materiálom „Návrh na odvolanie riaditeľa Slovenskej informačnej\nslužby“, ktorého súčasťou bol návrh uznesenia vlády a predkladacia správa. Prezidentka listom z tohto\nistého dňa č. 3959-2023-KPSR udelila predchádzajúci súhlas na výkon pôsobnosti vlády vo veci návrhu\nna odvolanie.\n- Napokon bol prezidentke 23.08.2023 v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. doručený návrh\nvlády na odvolanie žalobcu z funkcie (schválený na rokovaní vlády 23.08.2023, ku ktorému vláda prijala\nnapadnuté uznesenie). Na základe zákonom predpokladaného návrhu vlády prezidentka uplatnila svoju\nústavnú kreačnú právomoc podľa čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy, výsledkom ktorého bolo odvolanie\nžalobcu z funkcie dňom 24.08.2023, a to vo forme dekrétu o odvolaní.\n73. K námietkam žalobcu, týkajúcim sa jeho odvolania z funkcie riaditeľa SIS rozhodnutím č. 3937-2023KPSR zo dňa 23.08.2023, sa správny súd nebude vyjadrovať, pretože toto rozhodnutie nepodlieha\nprieskumu v správnom súdnictve, čo poznamenal aj žalobca v podanej žalobe na strane 5 v bode 26\na na strane 35 v bode 215. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu ústavnú sťažnosť, o ktorej\nrozhodol ÚS SR uznesením sp. zn. I. ÚS 125/2024 zo dňa 29.02.2024 tak, že podanú ústavnú sťažnosť\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú. ÚS SR v tomto uznesení uviedol: „Ústavný súd preto uzatvára,\n\nže rozhodovanie odvolanej vlády o uznesení, ktorým hlave štátu navrhla odvolanie sťažovateľa z\nfunkcie, predstavovalo výkon právomoci podľa čl. 119 písm. r) ústavy, na ktorý mala predchádzajúci\nsúhlas prezidentky podľa čl. 115 ods. 3 ústavy. Pretože nezistil žiadnu svojvôľu vlády v postupe\nvlády pri predkladaní návrhu na odvolanie sťažovateľa z funkcie ktorá by vybočovala z ústavy a\nzákona, námietku sťažovateľa o prekročení právomocí odvolanou vládou je potrebné vyhodnotiť ako\nzjavne neopodstatnenú.“ (bod 25 predmetného uznesenia ÚS SR). ÚS SR ďalej uviedol, že „rozlišuje\nmedzi verejnými funkciami, pri ktorých nie je uplatnenie právomoci vlády vymenúvať, resp. odvolávať\npríslušného verejného funkcionára obmedzené zákonom ustanovenými podmienkami (do tejto kategórie\ntýchto verejných funkcií patrí aj funkcia riaditeľa SIS), a medzi verejnými funkcionármi, pri ktorých\nje uplatnenie právomoci vlády vymenúvať a odvolávať príslušného verejného funkcionára viazané na\nsplnenie zákonom ustanovených podmienok či dôvodov (do kategórie týchto verejných funkcií patrí aj\nfunkcia predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví).“ (bod 31 predmetného uznesenia). Ďalej ÚS\nSR uviedol, že „zákon č. 46/1993 Z. z. neupravuje konkrétne podmienky, pri ktorých je vláda oprávnená\npredložiť hlave štátu návrh na odvolanie riaditeľa SIS ako ani dôvody na vyhovenie tohto návrhu zo\nstrany hlavy štátu, ani dĺžku funkčného obdobia, uvedené ústavné orgány disponujú širokou mierou\nústavnoprávneho uváženia spočívajúcou v aplikácii § 3 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z., a to spravidla po\nparlamentných voľbách a po následnom vymenovaní vlády. V naznačených súvislostiach možno funkciu\nriaditeľa SIS zaradiť k tým funkciám, pri ktorých de lege lata môže dôjsť k odvolaniu aj vtedy, ak by sa\neventuálne daný funkcionár nedopustil žiadneho pochybenia.“ (bod 32 predmetného uznesenia). ÚS\nSR uzavrel, že „výsledkom postupu vlády a prezidentky v právnoaplikačnej praxi uplatnením ústavnej\nnormy [čl. 102 ods. 1 písm. h) ústavy] v spojení s podústavnou právnou normou (§ 3 ods. 2 z. č. 46/1993\nZ. z.) je individuálny právny akt hlavy štátu vo forme dekrétu, ktorým došlo k odvolaniu sťažovateľa\nz funkcie riaditeľa SIS. Ide tak o vyvodenie objektívnej politickej zodpovednosti voči sťažovateľovi.\nTáto špecifická forma právnej zodpovednosti je založená na zákonom fixovaných vzťahoch kreujúcich\nústavných orgánov a od nich závislej funkcie riaditeľa SIS s prevalentnou politickou črtou. V rámci\ntýchto vzťahov môže byť riaditeľ SIS odvolaný, a to aj bez porušenia konkrétnej povinnosti pri výkone\njeho funkcie, keďže do vzťahov kreácie vstupujú politické otázky, pri ktorých nemusí byť žiadna\nústavnoprávna výhrada.“ (bod 33 uvedeného uznesenia). „Ústavný súd preskúmaním napadnutého\nrozhodnutia prezidentky o odvolaní sťažovateľa z funkcie a postupu, ktorý tomu predchádzal zistil, že\nprezidentka postupovala v medziach svojej ústavnej právomoci [čl. 102 ods. 1 písm. h) ústavy], pričom sa\nnedopustila svojvoľného výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej normy (§ 3 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z.\nz.). V namietanom prípade tak došlo k ústavne konformnému uplatneniu právomoci hlavy štátu upravenej\nv čl. 102 ods. 1 písm. h) ústavy v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z., ktoré nezasiahlo ústavne\nneudržateľným spôsobom do označených procesných práv sťažovateľa garantovaných v čl. 46 ods. 1\nústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny.“ (bod 35 predmetného uznesenia).\n74. Námietky žalobcu, týkajúce sa úkonov tzv. dočasne poverenej vlády sa týkajú len rozhodnutia\no odvolaní žalobcu č. 3937-2023-KPSR zo dňa 23.08.2023 a nemajú priamy súvis s rozhodnutím\no dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby č. 3937-2023-KPSR/16138 zo dňa 21.08.2023 v spojení\ns druhostupňovým rozhodnutím č. 3937-2023-KPSR/20409 zo dňa 06.11.2023, ktoré sú predmetom\ntohto správneho súdneho konania. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 125/2024 zo dňa 29.02.2024.\n75. K námietke porušenia princípu legitímnych očakávaní, konkrétne, že žalobca očakával rovnaké\nzaobchádzanie, ako to bolo v medializovaných prípadoch v živých kauzách iných osôb, ktoré\nrovnako vykonávajú štátnu službu podľa zákona č. 73/1998 Z. z., avšak v ich prípadoch nedošlo\nk dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby, správny súd uvádza, že prezidentka SR voči nim\nnemala rozhodovaciu právomoc a žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť, či iné osoby budú alebo\nnebudú pozbavení výkonu štátnej služby. Správny súd preto vyhodnotil uvedenú námietku ako\nneopodstatnenú.\n76. K námietke náležitostí rozhodnutia, a teda že prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie\nnie je opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom, správny súd uvádza, že je nepochybné, že\npredmetné rozhodnutia boli vydané prezidentkou SR. Prezident SR používa štandardu prezidenta\nSR ako symbol svojej funkcie a môže sa použiť pri výkone jeho funkcie. Predmetné rozhodnutia sú\npodpísané prezidentkou SR. Absenciu odtlačku pečiatky so štátnym znakom nemožno považovať za\nvadu takého charakteru, že by vyhovenie správnej žalobe mohlo privodiť žalobcovi vecne iné, resp.\nvýhodnejšie rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu by malo preto byť len také\n\nporušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania.\nRovnako by sa toto pravidlo malo vzťahovať aj na prípady porušenia procesných predpisov. Aj v týchto\nprípadoch by dôvodom zrušenia rozhodnutia malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by\nmohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje ani preto,\naby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie\nrozhodnutie pre účastníka (k tomu pozri bližšie R 122/2003). Navyše rozhodnutia prezidenta, ale aj\niných ústavných orgánov vydané pri výkone ich ústavných právomoci nemožno stotožňovať s klasickými\nindividuálnymi rozhodnutiami vydanými v správnom konaní či súdnymi rozhodnutiami.\n77. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom bývalej prezidentky\nSR ohľadom naplnenia procesných záruk žalobcu, ako účastníka administratívneho konania\no dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. V súvislosti so zásadou hospodárnosti konania súd\nnepovažoval za účelné nariadiť výsluch bývalej prezidentky SR, keďže všetky informácie potrebné na\nprejednanie a rozhodnutie veci boli obsahom administratívneho spisu. Žalobca na pojednávaní konanom\ndňa 08.05.2026 uviedol, že nebol kontaktovaný zo strany žalovaného ohľadom bližšieho zdôvodnenia\nrozhodnutia o jeho dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. Rovnako aj zástupca žalovaného na\npredmetnom pojednávaní potvrdil, že nedošlo ku komunikácii medzi ústavnými činiteľmi, čo označil za\npoľutovania hodné. Tieto skutočnosti, a teda že nedošlo ku komunikácií medzi žalobcom a žalovaným\na že prvým úkonom voči nemu bolo prvostupňové rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej\nslužby, vyplývajú aj z obsahu administratívneho spisu. To, či je ústavnou zvyklosťou, aby si prezident\npredvolal osobu, ktorú ide dočasne pozbaviť výkonu funkcie, a komunikujú spolu o dôvodoch dočasného\npozbavenia, je vecou prezidentských zvyklostí a nie právnou otázkou, preto ju správny súd nehodnotí.\n78. Správny súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu boli splnené podmienky na dočasné pozbavenie\nvýkonu štátnej služby poukazom na § 46 ods. 1 pís. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., t. j. danosť\nohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby a trestné stíhanie žalobcu.\n79. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo\nvydané v súlade so zákonom. Námietky žalobcu v podanej žalobe nie sú dôvodné, a preto správny súd\npodľa § 190 SSP žalobu zamietol.\n80. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo\npožadovať ich náhradu.\n81. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:225196b5-573b-4eb5-b15c-bdde3b3f76cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2023 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:225196b5-573b-4eb5-b15c-bdde3b3f76cb"}, {"guid": "ussr:0b7faffd-da40-4823-9403-91b1096c23d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.125.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 125/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.125.2024.1"}, {"guid": "ussr:8e94e227-4dcc-43ba-afe0-7ba9877d4920", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 478/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 478/2011 z 21. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-21", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e94e227-4dcc-43ba-afe0-7ba9877d4920"}], "citovane_v": []}