{"guid": "233847a0-4761-471b-8e96-5a83121bbd55:78bc0cc2-9294-4d0f-9ba5-53a71f7e4ee5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101241.1", "spisova_znacka": "17Sas/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sas/3/2023 z 8. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 8. júla 2026, sp. zn. 17Sas/3/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101241.1", "identifikacne_cislo": "0723101241", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "sudca_id": 1010, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-smahovska-1010", "datum_vydania": "2026-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/125", "nazov": "predpis č. 125/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-4", "nazov": "§ 104 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 104 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 100 ods. 1 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 100 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-100", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78bc0cc2-9294-4d0f-9ba5-53a71f7e4ee5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101241.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101241.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101241.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17Sas/3/2023\n0723101241\n08. 07. 2026\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723101241.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci\nžalobkyne: A. B., nar. X. XXXX XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. B., právne zastúpenej: JUDr.\nMatej Oslacký, advokát, so sídlom Jarabinková 8E, 821 09 Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. septembra 2023,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13.\nseptembra 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím číslo XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 4. júla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 104 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)\nrozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodnutia vyplýva, že dňom 1. júna\n2023 bola žalobkyňa Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zaradená do evidencie uchádzačov\no zamestnanie a dňom 7. júna 2023 si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Prvostupňový orgán\nvychádzal zo skutočnosti, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov\no zamestnanie, t.j. v období od 1. júna 2019 do 31. mája 2023 žalobkyňa preukázala doby poistenia\nv nezamestnanosti od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021, 306 dní u zamestnávateľa F. G. H.,\nod 3. januára 2022 do 28. februára 2023, 422 dní, u zamestnávateľa F. G. H., v celkom počte 728\ndní. Skonštatoval, že do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti sa žalobkyni v zmysle § 104 ods.\n4 písm. a) zákona o sociálnom poistení nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré\nbolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, t.j. ku dňu 1. júlu\n2020. Do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti tiež v zmysle § 104 ods. 4 písm. b) zákona\no sociálnom poistení nebolo započítané obdobie poistenia v nezamestnanosti, počas ktorého žalobkyňa\nnemala vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, t.j. obdobie od 1.\njanuára 2022 do 2. januára 2022, t.j. 2 dni u zamestnávateľa F. G. H.. Dospel preto k záveru, že\nv posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie boli zhodnotené\ndoby poistenia v nezamestnanosti celkovo 728 dní, čím žalobkyňa nesplnila podmienku nároku na dávku\nv nezamestnanosti.\n\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, z ktorého vyplýva, že namietala\nnezapočítanie 1. a 2. januára 2022 (t.j. 2 dní) do celkového počtu dní poistenia v nezamestnanosti na\nvznik nároku na dávku v nezamestnanosti a predložila potvrdenie od zamestnávateľa F. G. H., že dňa\n29. decembra a 30. decembra 2021 odpracovala nočné zmeny, po ktorých čerpala riadne pracovné\nvoľno od 31. decembra 2021 do 2. januára 2022.\n3. Žalovaná vydala podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 13. septembra 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietla\nodvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Vychádzala zo zistení, že žalobkyňa v\nposledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období\nod 1. júna 2019 do 31. mája 2023, preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti u zamestnávateľa\nF. G. H., C. XX, XXX XX B.: od 1. marca 2021 do 28. februára 2023 /koniec pracovného pomeru/,\nokrem dňa 1.-2. januára 2022 - navrhovateľka počas týchto 2 dní v pracovnoprávnom vzťahu nedosiahla\nvymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, a preto tieto dni nemôžu byť\nv zmysle § 104 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení zohľadnené do celkovej doby poistenia\nv nezamestnaností, t.j. 728 dní. Dospela k záveru, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti\nžalobkyňa preukázala celkom 728 dní poistenia v nezamestnanosti, čím nesplnila podmienku vzniku\nnároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého\nna vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej\n730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\n4. Bližšie rozvinula, že žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa F. G. H. v období:\n- od 1. januára 2022 do 2. januára 2022 - čerpala pracovné voľno a nedosiahla žiaden vymeriavací\nzáklad na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti [preto tieto dni zamestnania podľa §\n140 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení nemôžu byť započítané do celkovej doby poistenia\nv nezamestnanosti]; od 3. januára 2022 do 2. februára 2022 a od 27. februára 2023 do 28. februára\n2023 (koniec pracovného pomeru) - bola uznaná za dočasne práceneschopnú a nedosiahla žiaden\nvymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, avšak v týchto obdobiach\nmala podľa § 140 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení vylúčenú povinnosť platiť poistné na\npoistenie v nezamestnanosti, a preto tieto obdobia jej boli započítané do celkovej doby poistenia v\nnezamestnanosti.\n5. V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadne nezapočítania dní čerpania náhradného voľna uviedla, že\nSociálna poisťovňa, ústredie, v odvolacom konaní dňa 23. augusta 2023, elektronicky mailom oslovila\nzamestnávateľa /spracovateľa miezd/ F. G. H. ohľadne preverenia správnosti vykázaných údajov v\nprípade žalobkyne. Podľa ich písomnej odpovede zo dňa 23. augusta 2023, žalobkyňa pracovala v\nnepretržitej prevádzke podľa priloženej evidencie dochádzky a mesačný výkaz poistného za mesiac\njanuár 2022, zaslaný Sociálnej poisťovni, bol správny. V tejto súvislosti uviedla, že na účely aplikácie\nustanovenia § 140 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení je rozhodujúce reálne platenie poistného\nna poistenie v nezamestnanosti. Žalobkyňa za mesiac január 2022 nedosiahla žiaden vymeriavací\nzáklad na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti (v období od 1. januára 2022 do 2. januára\n2022 čerpala pracovné voľno a od 3. januára 2022 do 2. februára 2022 bola uznaná za dočasne\npráceneschopnú), preto zamestnávateľ F. G. H. za mesiac január 2022 za žalobkyňu neodviedol reálne\nžiadne poistné na poistenie v nezamestnanosti.\n6. Žalovaná záverom doplnila, že žalobkyňa aj po skončení pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa\ndňom 28. februára 2023 bola uznaná za dočasne práceneschopnú (do 31. mája 2023). V období\ndočasnej práceneschopnosti (po ukončení pracovného pomeru dňom 28. februára 2023), t.j. od 1. marca\n2023 do 31. mája 2023, navrhovateľke netrval žiaden pracovný pomer, nebola teda zamestnancom.\nPoukázala, že zákon o sociálnom poistení upravuje podmienky platenia poistného na poistenie v\nnezamestnanosti a tiež podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 128 ods.\n1 písm. f) zákona o sociálnom poistení poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnanec,\nzamestnávateľ a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. Žalobkyňa v období dočasnej\npráceneschopnosti po ukončení pracovného pomeru u zamestnávateľa F. G. H., nespĺňala status\nplatiteľa poistného na poistenie v nezamestnanosti definovaného v ustanovení § 128 ods.1 písm. f)\nzákona o sociálnom poistení.\nII. Správna žaloba a jej dôvody\n\n7. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. septembra 2023, podala žalobkyňa\nvčas žalobu zo dňa 13. novembra 2021 a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, vec\njej vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia videla v tom, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ\nnapadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.\n8. Dala do pozornosti, že bola v období od 1. marca 2021 do 28. februára 2023 zamestnaná v spoločnosti\nF. G. H. (ďalej aj len „zamestnávateľ“). Uvedené vyplýva aj z potvrdenia o zamestnaní – zápočtového listu\nzo dňa 1. marca 2023, ktorý vystavil žalobkyni zamestnávateľ pri ukončení predmetného pracovného\npomeru. Zamestnávateľ v zápočtovom liste výslovne potvrdil, že pracovný pomer žalobkyne trval 2 roky\na 0 dní, t.j. 730 dní. Poukázala, že u zamestnávateľa bola zavedená 4-zmenná prevádzka. S poukazom\nna § 93 ods. 1, ods. 2 uviedla, že dňa 29. decembra 2021 a 30. decembra 2021 odpracovala nočné\nzmeny. Po odpracovaní predmetných nočných zmien jej patril nárok na nepretržitý odpočinok v týždni,\nktorý žalobkyňa čerpala od 31. decembra 2021 do 2. januára 2022 (piatok až nedeľa), čo potvrdil\nžalobkyni aj zamestnávateľ. Namietala, že žalovaná časť tejto doby (1. januára 2022 a 2. januára 2022,\nktoré pripadli na sobotu a nedeľu) nepretržitého odpočinku v týždni posúdila tak, že žalobkyňa nemala\nvymeriavací základ na poistenie v nezamestnanosti. Naopak, jeden deň (31. december 2021) žalovaná\npreukázateľne uznala žalobkyni za deň s vymeriavacím základom na poistenie v nezamestnanosti.\n9. Žalobkyňa v tomto kontexte poukázala, že jej pracovný pomer u zamestnávateľa trval 2 roky,\npričom nepretržitý odpočinok v týždni jej zamestnávateľ poskytoval, v súlade so zákonom, opakovane,\nčo vyplýva aj z plánovacieho kalendára zamestnávateľa platného pre rok 2022. Žalovaná však v\nžiadnom inom prípade neposúdila dobu nepretržitého denného odpočinku tak, že by žalobkyňa nemala\nvymeriavací základ na poistenie v nezamestnanosti. Tento exces žalovanej nastal výlučne v jedinom\nprípade – v dňoch 1. januára 2022 a 2. januára 2022. Ďalej poukázala, že následne bola v období od\n3. januára 2022 do 2. februára 2022 práceneschopná. Za toto obdobie práceneschopnosti žalobkyňa\nnemala vymeriavací základ na poistenie v nezamestnanosti, pričom ale toto obdobie sa jej započítalo\ndo obdobia poistenia v nezamestnanosti [§ 104 ods. 4, písm. b) v spojitosti s § 140 ods. 1, písm.\na) zákona]. K tomu pre úplnosť uviedla, že práceneschopnou bola aj v období od 27. februára 2023\ndo 31. mája 2023 (pracovný pomer trval do 28. februára 2023). V tomto období (mesiac február\n2023) ale žalovaná neposúdila ani jeden deň ako obdobie bez vymeriavacieho základu na poistenie v\nnezamestnanosti. Postup žalovanej, ktorá posúdila obdobie nepretržitého odpočinku zamestnanca ako\nobdobie bez vymeriavacieho základu, považovala preto za svojvoľný a nepreskúmateľný.\nIII. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne\n10. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 25. marca 2024 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Uviedla, že žalobkyňa v posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 1. júna 2019 do 31. mája 2023, preukázala\ndobu poistenia v nezamestnanosti v pracovnom pomere u zamestnávateľa F. G. H., a to v obdobiach\nod 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 (t. j. 306 dní) a od 3. januára 2022 do 28. februára 2023 (t.\nj. 422 dní). Doplnila, že žalobkyňa bola v posudzovanom období (od 1. júna 2019 do 31. mája 2023)\npoistená v nezamestnanosti aj od 1. júna 2019 (začiatok posudzovaného obdobia) do 30. júna 2020, u\nzamestnávateľa B. I. H., A., avšak s poukazom na § 104 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení\nkonštatovala, že v predchádzajúcom období bol žalobkyni priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti\nod 1. júla 2020 a doba poistenia v nezamestnanosti, ktorá jej už bola zohľadnená na účely vzniku\npredchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, nemohla byť duplicitne započítaná do celkovej\ndoby poistenia v nezamestnanosti aj v ďalšom konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.\n11. Žalovaná dala ďalej do pozornosti, že na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnaností žalobkyňa\npreukázala v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti celkom v rozsahu 728 dní. Podľa\n§ 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba\npoistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa teda podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\nnesplnila základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.\n\n12. K námietke žalobkyne ohľadom nezohľadnenia obdobia od 1. januára 2022 do 2. januára 2022\ndo celkovej doby poistenia v nezamestnanosti uviedla, že žalobkyňa za celý mesiac január 2022\nnedosiahla žiadny vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, pričom\ndoba od 3. januára 2022 do 31. januára 2022 bola žalobkyni zohľadnená na účely nároku na dávku v\nnezamestnanosti, pretože v tomto období (celkovo v období od 3. januára 2022 do 2. februára 2022)\nbola uznaná za dočasne práceneschopnú. Doba od 1. januára 2022 do 2. januára 2022 nebola žalobkyni\nzohľadnená do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti, pretože v tejto dobe čerpala pracovné\nvoľno a nedosiahla žiadny vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.\nPoukázala, že v zmysle § 104 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení do obdobia poistenia v\nnezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, počas ktorého zamestnanec\nnemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.\n13. K námietke žalobkyne, že nepretržitý odpočinok v týždni jej zamestnávateľ poskytoval opakovane a v\nžiadnom inom prípade (iba v období od 1. januára 2022 do 2. januára 2022) nebola táto doba posúdená\nako doba bez vymeriavacieho základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, žalovaná\nuviedla, že v zmysle § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa poistné na sociálne poistenie platí\nSociálnej poisťovni za kalendárny mesiac pozadu, na základe čoho zamestnávatelia zasielajú Sociálnej\npoisťovni výkazy poistného za jednotlivé mesiace. V obdobiach, na ktoré žalobkyňa poukazuje vo svojej\nžalobe, čerpala pracovné voľno, ale v danom mesiaci aj vykonávala prácu a dosiahla vymeriavací základ\nna platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Keď v pracovnom pomere u zamestnávateľa F.\nG. H., žalobkyňa v danom mesiaci dosiahla vymeriavací základ na platenie poistného, mohol jej tento\nmesiac byť zohľadnený do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti. Avšak v januári 2022 žalobkyňa\nnemala žiadny vymeriavací základ na platenie poistného, pretože dňa 1. januára 2022 a dňa 2. januára\n2022 čerpala pracovné voľno bez dosiahnutia vymeriavacieho základu a následne od 3. januára 2022\ndo 31. januára 2022 (celkovo až do 2. februára 2022) bola uznaná za dočasne práceneschopnú bez\ndosiahnutia vymeriavacieho základu na platenie poistného [obdobie dočasnej práceneschopnosti však\nžalobkyni bolo zohľadnené na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s § 140 ods.\n1 písm. a) zákona o sociálnom poistení]. Prezentovala názor, že neexistuje žiadny právny dôvod, na\nzáklade ktorého by žalovaná mohla dobu od 1. januára 2022 do 2. januára 2022 zohľadniť žalobkyni\nako dobu poistenia v nezamestnanosti. Uvedené by bolo v priamom rozpore s § 104 ods. 4 písm. b)\nzákona o sociálnom poistení.\n14. V replike na vyjadrenie žalovanej z 3. júna 2024 žalobkyňa žiadala vyhovieť žalobe v celom rozsahu.\nPoukázala, že medzi účastníkmi konania nie je sporná skutočnosť, že bola zamestnaná v období od 1.\nmarca 2021 do 28. februára 2023. Rovnako nie je sporné ani to, že v období od 3. januára 2022 do\n2. februára 2022 bola žalobkyňa práceneschopná. Spornou zostala skutočnosť, že žalovaná neuznala\nžalobkyni obdobie od 1. januára 2022 do 2. januára 2022 ako obdobie poistenia v nezamestnanosti, a to\nčisto z formálno-technického dôvodu. Opakovane dala do pozornosti, že po odpracovaní nočných zmien,\nčerpala nepretržitý odpočinok v týždni tri po sebe nasledujúce dni, a to od 31. decembra 2021 do 2.\njanuára 2022 (piatok až nedeľa). Vyjadrila nesúhlas s názorom žalovanej, podľa ktorého bolo na ťarchu\nžalobkyne, že jej povinný nepretržitý odpočinok v týždni pripadol na prvé 2 dni nasledujúceho (nového)\nkalendárneho mesiaca a následne bola po zvyšok kalendárneho mesiaca práceneschopná. V tejto\nsúvislosti poukázala na vyjadrenia žalovanej, z ktorých je zrejmé, že ak by tento nepretržitý odpočinok (v\nrovnakom rozsahu) pripadol na dni v rovnakom kalendárnom mesiaci, v ktorom žalobkyňa odpracovala\npredmetnú pracovnú zmenu (december 2021), alebo ak by žalobkyňa nebola práceneschopná odo dňa\nnasledujúceho po poslednom dni nepretržitého odpočinku až do konca tohto kalendárneho mesiaca\n(3. januára 2022 až 31. januára 2022), potom by žalovaná uznala žalobkyni tieto chýbajúce 2 dni ako\nobdobie poistenia v nezamestnanosti. Žalobkyňa považovala aplikovanie § 104 ods. 4 písm. b) zákona\no sociálnom poistení na jej situáciu, kedy čerpala nepretržitý odpočinok v týždni po riadne odpracovaných\nzmenách, za svojvoľný a v rozpore so základnými právami vyplývajúcimi z Ústavy SR a medzinárodných\nzmlúv, ktorými je SR viazaná. Bola toho názoru, že žalovanou použitá argumentácia je neaplikovateľná\nna posudzovaný prípad. § 104 ods. 4, písm. b) zákona o sociálnom poistení nebráni žalovanej započítať\nžalobkyni predmetné 2 dni do obdobia poistenia v nezamestnanosti. Zo žiadneho ustanovenia zákona\no sociálnom poistení nevyplýva, že zákonodarca mal v úmysle takto sankcionovať poistenca, ktorému\nbol v súlade so zákonom poskytnutý zamestnávateľom nepretržitý odpočinok v týždni po odpracovaní\nurčenej pracovnej zmeny. Žalobkyňa tiež navrhla pre prípad, ak by správny súd dospel k záveru, že\nzákonodarca opomenul predmetnú situáciu výslovne upraviť [napr. v § 104 ods. 4, písm. b) zákona\n\no sociálnom poistení v časti za bodkočiarkou], uplatniť tzv. sudcovskú tvorbu práva, a to s poukazom na\nrozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 46/2015. Alternatívne navrhla, ak by správny súd dospel k záveru,\nže zákon o sociálnom poistení výslovne bráni žalovanej započítať predmetné obdobie nepretržitého\nodpočinku do obdobia poistenia v nezamestnanosti, aby súd postupoval podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP.\n15. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobkyne na výzvu a v lehote stanovenej správnym súdom\nnereagovala.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n19. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom\nverejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo\nveci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), alebo rozhoduje podľa § 192 .\n20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n21. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n22. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n23. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n24. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,\nak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený\nv nezamestnanosti najmenej dva roky.\n25. Podľa § 104 ods. 4 zákona o sociálnom poistení do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok\nna dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti,\na) ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti,\nb) počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v\nnezamestnanosti; to neplatí pre obdobie podľa § 104a a § 140 ods. 1 a 2.\n26. Podľa § 104 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia\nv nezamestnanosti.\n27. Podľa § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamestnanec nie je povinný platiť poistné na\nnemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani\nv období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca\nrehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci\nz dôvodu jeho účasti na štrajku.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n\n28. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia orgánu\nverejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby\nv sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil\npodľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, ako aj\npoverená zástupkyňa žalovanej a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n29. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na\njej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu\nveci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.\n30. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach\nprezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu.\n31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, rozhodla o tom, že žalobkyňa nemá podľa § 104 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku v nezamestnanosti.\n32. Správny súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobkyňa bola zamestnaná u zamestnávateľa F.\nG. H. od 1. marca 2021 do 28. februára 2023, u ktorého bola zavedená 4- zmenná nepretržitá prevádzka.\nŽalobkyňa dňa 29. decembra a 30. decembra 2021 odpracovala nočné zmeny, po ktorých čerpala riadne\npracovné voľno (t.j. nepretržitý odpočinok v týždni podľa § 93 Zákonníka práce) od 31. decembra 2021\ndo 2. januára 2022 (vrátane), ako vyplýva z Potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o riadnom pracovnom\nvoľne doručenom žalobkyňou Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava dňa 26. júla 2023 spolu s odvolaním.\nOd 3. januára 2022 bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú, pričom táto práceneschopnosť\ntrvala nepretržite do 2. februára 2022. Uvedené skutočnosti ani neboli medzi účastníkmi konania sporné.\n33. Aj keď žalobkyňa v žalobe namietala aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávne\nzistenie skutkového stavu, správny súd vychádzajúc z obsahu podaní zistil, že spornou zostala výlučne\nprávna otázka, a to či žalovaná postupovala v súlade so zákonom, keď žalobkyni odmietla započítať dni\n1. a 2. januára 2022 do obdobia poistenia v nezamestnanosti z dôvodu, že v týchto dňoch (a v dôsledku\nnáslednej PN aj po celý mesiac január 2022) nemala vymeriavací základ na platenie poistného.\n34. Žalovaná odôvodnila svoj postup gramatickým výkladom § 104 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom\npoistení, podľa ktorého sa do obdobia poistenia v nezamestnanosti nezapočítava obdobie, počas\nktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného, s výnimkou období uvedených\nv § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (t. j. okrem obdobia PN). Keďže dni 1. a 2. január 2022\npredchádzali dňu vzniku PN, žalobkyňa v januári 2022 nedosiahla žiadny vymeriavací základ, a preto\npredmetné dva dni jej do obdobia poistenia nezapočítala.\n35. Správny súd však považuje takýto výklad žalovanej za príliš formalistický a odporujúci zmyslu\nzákona.\n36. V prvom rade je potrebné poukázať na charakter dní nepretržitého odpočinku v týždni. Podľa § 93\nZákonníka práce je zamestnávateľ povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za\ntýždeň nepretržitý odpočinok. V podmienkach nepretržitej prevádzky a práce na zmeny (vrátane nočných\nzmien) je čerpanie tohto odpočinku priamym a nevyhnutným dôsledkom predchádzajúceho výkonu\npráce. Výkon práce v nočnej zmene a naň nadväzujúci odpočinok tvoria z hľadiska organizácie práce a\nochrany zdravia zamestnanca jeden nedeliteľný celok. Mzda (vymeriavací základ) za prácu vykonanú v\ntýchto zmenách bola žalobkyni zúčtovaná v mesiaci december 2021. Skutočnosť, že zákonný odpočinok\npo tejto práci technicky pripadol na prelom kalendárnych mesiacov a rokov (31. decembra 2021 až 2.\njanuára 2022), je len dôsledkom kalendárneho usporiadania a rozvrhu zmien (t.j. technickou záležitosťou\nrozvrhnutia pracovného času), čo nemôže ísť na úkor právneho postavenia poistenca.\n\n37. Pokiaľ ide o absenciu vymeriavacieho základu v mesiaci január 2022, táto bola spôsobená výlučne\nobjektívnou sociálnou udalosťou – dočasnou pracovnou neschopnosťou žalobkyne od 3. januára 2022.\nPodľa § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamestnanec nie je povinný platiť poistné na poistenie\nv nezamestnanosti v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného. Zákonodarca v\n§ 104 ods. 4 písm. b) výslovne chráni toto obdobie tým, že ho napriek absencii vymeriavacieho základu\nprikazuje započítať do obdobia poistenia.\n38. Výklad žalovanej preto vedie k zjavne absurdným a nespravodlivým dôsledkom (reductio ad\nabsurdum). Ak by žalobkyňa dňa 3. januára 2022 neochorela, ale nastúpila by do práce a odpracovala\nby čo i len jedinú zmenu, za ktorú by jej vznikol minimálny vymeriavací základ, žalovaná by jej bez\nakýchkoľvek pochybností započítala do obdobia poistenia celý kalendárny mesiac január 2022, a to\nvrátane sporných dní odpočinku 1. a 2. januára 2022. Nie je však prijateľné, aby poistenec strácal\ndni poistenia za obdobie riadneho odpočinku len preto, že bezprostredne po ňom nastala sociálna\nudalosť (dočasná pracovná neschopnosť), ktorá je sama osebe zákonom chránená a zakladá vylúčenie\npovinnosti platiť poistné podľa § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.\n39. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu SR „základným cieľom čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy je\nochrana osôb (právnických a fyzických) proti diskriminácii zo strany orgánov verejnej moci (PL. ÚS\n8/04). Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý má právo\nna to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR alebo takých medzinárodných zmluvách,\nktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na\nto, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02,\nIII. ÚS 63/06). Z ústavnoprávneho hľadiska treba určiť povahu prípadov, v ktorých nesprávna aplikácia\njednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie označených základných práv a\nslobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady, v ktorých nesprávna aplikácia\njednoduchého práva je spätá s konkurenciou noriem tohto práva, prípadne konkurenciou interpretačných\nalternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať prípady\nsvojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Ústavný súd k tomu konštatuje, že orgánom verejnej moci a\npredovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný\nformalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný\ndoslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história\njeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavno-právnych princípov. Pri výklade a aplikácii\nprávnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a\nvetách príslušného zákonného predpisu, ale aj v základných princípoch právneho štátu.“ (pozri bod 17\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 306/2010 z 8. decembra 2010).\n40. Obdobne aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Ssk/12/2025 z 29.\nmája 2025 v bode 42 uviedol: „Právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre\nuplatňovanie právneho textu. Tieto pravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu\na sú obsiahnuté v tzv. výkladovom kanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón 7 výkladových kritérií:\n1. jazykovo- gramatický výklad, 2. historický výklad, 3. systematický výklad, 4. teleologický výklad,\n5. výklad na základe konformity (súladu) s európskym právom, 6. výklad na základe konformity s\nústavou a 7. výklad v zmysle „Hospodárskej analýzy práva“. V právnej vede neexistuje všeobecne\nprijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať\na viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu.\nJazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločného menovateľa\nvo formách logickej argumentácie. Prvou sledovanou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne\nzáväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam, kde\ndoslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy,\nsa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy\nodstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov teda\nnemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako\njednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž\npredstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný\nprávny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie\npotom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade\n\nsystematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať\nvýznamný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď\nexistuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Podľa kasačného\nsúdu otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona nemá v modernom práve opodstatnenie. Pokiaľ\nvezmeme do úvahy jednu zo základných charakteristík právnej normy (tenzia medzi ich všeobecnou\na širokou variabilitou spoločenských vzťahov, na ktoré dopadá) a nadprodukciou právnych predpisov\nposledných rokov, ako aj ich vzájomné prekrývanie, mohlo by trvanie na doslovnom znení zákona bez\nmožnosti použitia ďalších výkladových metód (popri metóde jazykovej) viesť v konkrétnych prípadoch k\nabsurdným dôsledkom. Teleologický výklad je takmer nevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je akousi\n„korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko- jazykový je jeho základom. Tento spôsob výkladu nemožno\nignorovať a podceňovať. Kasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a\núčel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch\nzákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu\nzákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou\nprávnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem,\nvyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania.\nVýklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle\nzákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu\nprávnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej\nprávnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad\nzačína pri slovách zákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho\nzavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie\nv prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych\npredpisov.“(dôraz doplnený)\n41. Z dôvodovej správy k zákonu č. 125/2022 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o sociálnom\npoistení a to konkrétne aj § 104 ods. 4, vyplýva nasledovné: „V záujme predchádzania uzatváraniu\nšpekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období poistenia v nezamestnanosti, teda\nsplnenia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa navrhuje nezapočítavať na tento\núčel obdobia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v\nnezamestnanosti s výnimkou období kedy mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné. Pre\núčely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a\nz tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur má považovať za absenciu vymeriavacieho\nzákladu.“ (dôraz doplnený)\n42. Uvedená situácia však nie je prípad žalobkyne, ktorá nemala uzatvorený žiadny špekulatívny\npracovný pomer, ale riadne vykonávala prácu a dostávala za ňu mzdu (t.j. mala vymeriavací základ).\n43. Aplikujúc teologický výklad, zmyslom ustanovenia § 104 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom\npoistení je vylúčiť z poistenia obdobia, kedy zamestnanec reálne nepracuje z vlastnej vôle alebo\nz dôvodov, ktoré zákon nechráni. Účelom tohto ustanovenia rozhodne nebolo postihovať zamestnancov\nv nepretržitej prevádzke za to, že čerpajú povinný odpočinok po nočnej zmene, ak na tento odpočinok\nbezprostredne nadväzuje dočasná pracovná neschopnosť. V tomto prípade nedošlo k žiadnej pasivite\nalebo zneužívaniu systému zo strany žalobkyne.\n44. Správny súd preto dospel k záveru, že v danom prípade za dni 1. a 2. januára 2022 (čo boli dni\nnepretržitého odpočinku v týždni), mala žalobkyňa vymeriavací základ, ktorý bol zúčtovaný v decembri,\npretože šlo o dni viažuce sa na nočné zmeny v decembri. Nie je preto možné tieto dni vylúčiť z obdobia\npoistenia v nezamestnanosti pre nulový vymeriavací základ.\n45. Nezapočítanie uvedeného obdobia poistenia v nezamestnanosti malo následne priamy vplyv na\nnesplnenie podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, a to nezískanie dvoch rokoch\npoistenia v nezamestnanosti (v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov\no zamestnanie), lebo žalobkyni chýbali práve 2 dni obdobia poistenia v nezamestnanosti.\n46. Vzhľadom na vyhovenie žaloby žalobkyne a vyriešenie spornej otázky súdnym výkladom, nebolo\nrozhodované o alternatívnom návrhu žalobkyne na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP.\n\n47. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP\npre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.\n48. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom\nrozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\n49. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1\nSSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}