{"guid": "ab888982-6ab8-4d8b-8eac-ce4aa46bf3a8:63f56861-e182-4a24-8cd6-a1f44933e1ab", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101230.1", "spisova_znacka": "18Sas/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18Sas/2/2023 z 22. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. mája 2026, sp. zn. 18Sas/2/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101230.1", "identifikacne_cislo": "0723101230", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202", "nazov": "§ 202 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199", "nazov": "§ 199 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/273", "nazov": "zákon č. 273/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/273", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/273-1994"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/462", "nazov": "zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/462", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/462-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/462", "nazov": "zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/462", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/462-2007"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-99", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63f56861-e182-4a24-8cd6-a1f44933e1ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101230.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101230.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101230.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n18Sas/2/2023\n0723101230\n22. 05. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723101230.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/X,\nXXX XX D., zastúpené advokátkou: JUDr. Jana Berecová Titková, so sídlom: Dubová 2, 949 01 Nitra\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 06.09 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd Bratislave rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa\n06.09 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a rozhodnutie žalovanej\n1. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona si žalobca uplatnil\nprostredníctvom tlačiva „Žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“ (ďalej\naj len „žiadosť“), ktoré bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta (ďalej aj len „pobočka“) doručené\ndňa 25. augusta 2020 a na základe Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského\nuplatnenia zo dňa 12. júna 2020 (ďalej aj len „Lekársky posudok zo dňa 12. júna 2020“), vystaveného\nE. F. G., úrazová chirurgia, Galanta (ďalej aj len „posudzujúci lekár“), potvrdeného E. F. H., primár\ntraumatologického oddelenia, Galanta, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotné\npodľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o\nzdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), položkou 410a - obmedzenie pohyblivosti\nčlenkového kĺbu ľahkého stupňa, počtom bodov 60.\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-D. zo dňa 12. júna 2023\nopraveným oznámením o oprave zo dňa 12.07.2023 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie “) nepriznala\nžalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu úrazu zo dňa 9. marca 2019.\nV odôvodnení rozhodnutia zo dňa 12. júna 2023 pobočka uviedla, že úraz zo dňa 9. marca 2019 nespĺňa\ndefiníciu pracovného úrazu podľa § 8 zákona a preto nie je možné žalobcovi priznať nárok na náhradu\nza sťaženie spoločenského uplatnenia.\n\n3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie. V podanom odvolaní žalobca okrem iného uviedol, že priamo v kabíne vozidla počas spánku\nbol prepadnutý viacerými mužmi, bol zbitý a vyvlečený von z vozidla, kde mu jeden z páchateľov, skočil\nna nohu, ktorá sa zlomila a následne ho odvliekli do kríkov t.j. neporušil žiadnu povinnosť v zmysle, že\nby nemal vystupovať z vozidla a zabraňovať v krádeži, ako sa uvádza v prvostupňovom rozhodnutí, čo\nby ani nebol stihol, keďže sa zobudil na to, že ho niekto bije.\n4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.10.2022, ( ďalej\naj len napadnuté rozhodnutie) ako odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu v celom\nrozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nžalovaná uviedla, že\n5. Z obsahu spisovej dokumentácie, konkrétne z „Oznámenia poistnej udalosti“ ústredie zistilo, že k\núrazu žalobcu došlo dňa 9. marca 2019 o 04.00 hod. Z „Hlásenia o jazde“ odo dňa 6. marca 2019 do\ndňa 30. apríla 2019 predloženého zamestnávateľom zároveň vyplýva skutočnosť, že dátum a čas úrazu\nžalobcu zo dňa 9. marca 2019 o 04.00 hod. spadajú do doby trvania minimálneho denného odpočinku\npodľa § 5 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z., čo zamestnávateľ potvrdil vo vyjadrení zo dňa 8. apríla 2019,\nv ktorom uviedol, že „V čase vzniku úrazu zamestnanec vykonával 11 hodinový odpočinok,“ pričom\npred vznikom samotného úrazu, spal žalobca v ťahači návesu. Nakoľko doba minimálneho denného\nodpočinku sa podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 462/2007 Z. z. nezapočítava do pracovného času a\nnemožno ju započítať do pracovného času ani v zmysle § 3 ods. 8 zákona č. 462/2007 Z. z., ústredie\ntrvá na tom, ženie sú naplnené predpoklady, ktoré by viedli k možnosti posúdenia úrazu zo dňa 9. marca\n2019, ako pracovného úrazu podľa príslušných legislatívnych predpisov upravujúcich nároky na úrazové\ndávky z povinného úrazového poistenia zamestnávateľa. Zákon č. 462/2007 Z. z. totiž rozlišuje medzi\nodpočinkom, ktorý sa nezapočítava do pracovného času a odpočinkom, ktorý je súčasťou pracovného\nčasu. Ak by žalobca utrpel úraz počas odpočinku v rámci pracovného času, bolo by ho možné považovať\nza pracovný úraz za predpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok. Ide o situáciu, kedy žalobca\no dávku vykonáva práce, ktoré nemožno prerušiť z objektívnych technických alebo organizačných\ndôvodov, pričom sa podľa ustanovenia § 3 ods. 8 zákona č. 462/2007 Z. z. poskytne len primeraný\nodpočinok (a prestávka na jedenie), a nie minimálny denný odpočinok. Na tento primeraný odpočinok je\nteda možné hľadieť, ako na úkon potrebný počas práce. V tomto prípade však žalobca počas utrpenia\núrazu zo dňa 9. marca 2019 nevykonával žiadne činnosti, ktoré by nebolo možné z objektívneho\ntechnického alebo organizačného dôvodu prerušiť, a teda išlo o minimálny denný odpočinok mimo\npracovného času. Túto skutočnosť považuje žalovaná za jednu z rozhodujúcich pre posúdenie nároku\nžalobca na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.\n6. Námietky žalobcu v odvolaní spočívajú v tvrdeniach, že boli splnené všetky predpoklady pre\nvznik zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, ako vyplýva z legálnej definície pracovného\núrazu v ustanoveniach zákonníka práce ako aj zákona, pričom poukázali na to, že zodpovednosť za\npracovný úraz nie je viazaná na skutočnosť, či sa pracovný úraz stal alebo nestal v pracovnom čase,\nale len na skutočnosť, že k ujme musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s\nplnením pracovných úloh, alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh\npri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.\n7. To, že k úrazu žalobcu zo dňa 9. marca 2019 došlo o 4,00 hod., kedy spal v ťahači návesu. Žalobca\npočas utrpenia úrazu zo dňa 9. marca 2019 nevykonával žiadne činnosti, ktoré by súviseli s plnením\npracovným povinností.\n8. Odpočinok v kabíne vozidla nie je ani úkon potrebný pred výkonom práce, a ani v priamej súvislosti s\nplnením pracovných úloh. Išlo o odpočinok mimo pracovného času, ktorý nemožno považovať za výkon\npotrebný pred začatím práce, rovnako ako by nebolo možné považovať za výkon potrebný pred začatím\npráce každý iný odpočinok, ktorý žalobca čerpá mimo pracovného času. Ako úkon potrebný pred začatím\npráce možno rozumieť napr. prezlečenie, osobnú očistu, prípravu pracovných pomôcok a pod., ktoré\nspĺňajú podmienku potrebnosti nielen počas pracovného času, ale aj mimo neho (na začiatku, alebo na\nkonci pracovnej zmeny).\n9. K námietke že, „...k ujme musí dôjsť pri plnení pracovných úloh...“ žalovaný uviedol, že ak by sme\nzohľadňovali skutočnosť, či k tomuto úrazu došlo pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s\nplnením pracovných úloh alebo služobných úloh, resp. pre plnenie pracovných alebo služobných úloh a\n\npri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, tak by bolo rozhodujúce posúdiť reálnu činnosť pri ktorej\nsa úraz stal. Z uvedeného vyplýva, že ak k úrazu došlo pri činnosti, ktorá súvisí s plnením pracovných\núloh (napr. nutné bezodkladné zaistenie bezpečnosti po zistení náhlej poruchy a pod.), takýto úraz by\nbol považovaný za pracovný úraz. Ak však k úrazu došlo pri činnosti spojenej s čerpaním odpočinku, ako\nto bolo aj v prípade žalobcu, tak v zmysle zákona č. 462/2007 Z. z., ktorý rozlišuje medzi odpočinkom,\nktorý sa nezapočítava do pracovného času a odpočinkom, ktorý je súčasťou pracovného času, takýto\núraz nie je pracovným úrazom.\n10. Žalovaná tiež zastáva názor, že v tomto prípade nešlo ani o odvracanie škody hroziacej\nzamestnávateľovi, v súvislosti s čím poukazuje na vyjadrenie zamestnávateľa, ktorý v liste zo dňa 2.\naugusta 2019 na otázku Sociálnej poisťovne „V prípade podobného incidentu vodič má zabrániť krádeži\ntovaru aj s nasadením vlastného zdravia?“ v bode č. 4 uviedol, že „Vodič pri krádeži tovaru nemá\nvystupovať z vozidla a zabraňovať v krádeži,“ čo však v tomto prípade nebolo sporné, nakoľko žalobca\npred vznikom úrazu spal v ťahači návesu, ako už bolo spomenuté.\n11. V súvislosti s rozsudkom Krajského súdu Bratislava (ďalej len „KS BA“) č. k. 4CoPr/6/2020 zo dňa 25.\naugusta 2021, žalovaná uviedla že v tomto prípade hoci sa úraz stal rovnako zamestnancovi v doprave v\nčase odpočinku na pracovnej ceste poukazujeme na bod 25 predmetného rozsudku, v ktorom sa uvádza:\n„Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že skutočnosť, že žalobca kontroloval plachtu\nkamiónu, pečať/plombu a náklad vozidla počas doby odpočinku, nemožno považovať za porušenie\npracovnoprávnych predpisov, nakoľko ide o takú činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty...“ V tomto\nprípade, tak KS BA dospel k záveru, že išlo o činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. No\nv prípade žalobcaa nešlo o výkon zamestnanca v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (kontrola\nplachty, pečate/plomby, náklad vozidla), ale o čerpanie minimálneho denného odpočinku, kedy žalobca\nspal.\n12. K námietke žalobcu „Môj zamestnávateľ nespochybnil vznik pracovného úrazu... Existuje teda\nzhoda medzi mnou a zamestnávateľom...“ uvádzame, že zamestnávateľovo určenie, že ide o pracovný\núraz zamestnávateľ založil na tom, že podľa jeho názoru sa 11-hodinový odpočinok započítava\ndo pracovného času v zmysle § 3 ods. 8 zákona č. 462/2007 Z. z. Takéto vyhlásenie však\nodporuje ustanoveniam daného zákona, v zmysle ktorých, ako už bolo vyššie uvedené, minimálny\ndenný odpočinok sa jednoznačne do pracovného času nezapočítava. Táto otázka nie je vecou\nnázoru či presvedčenia, ale ide o objektívny fakt vyplývajúci zo zákona. K akceptovaniu vyhlásenia\nzamestnávateľa by mohlo dôjsť vtedy, ak by takéto vyhlásenie nebolo v rozpore s legálnou definíciou\npracovného úrazu, čo však nebol tento prípad. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na bod 44\nv zrušujúcom rozsudku, kde je uvedené „...zhodný postoj zamestnanca a zamestnávateľa v otázke\ncharakteru utrpeného úrazu nevytvára prekážku možnosti Sociálnej poisťovne zaoberať sa touto\notázkou pri posudzovaní uplatneného nároku zamestnanca ako otázkou predbežnou, pokiaľ táto nebola\nzáväzným spôsobom vyriešená rozhodnutím súdu.“\n13. K námietke žalobcu že Inšpektorát práce Trnava v liste zo dňa 9. októbra 2019 jednoznačne uviedol,\nže „udalosť zo dňa 09.03.2019 je pracovným úrazom,“ dala žalovaná do pozornosti, že Inšpektorát práce\nnie je oprávnený rozhodovať o charaktere úrazu. Jeho úlohou je podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č.\n125/2006 Z. z. o inšpekcií práce vyšetrovať príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená\nsmrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a\norganizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, viesť ich evidenciu a\npodľa potreby vyšetriť príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov. Z uvedeného dôvodu nie je možné\nprihliadať na vyjadrenie Inšpektorátu práce, v súvislosti s rozhodovaním o nároku na úrazové dávky\npodľa zákona.\n14. Zo spisovej dokumentácie konkrétne z „Oznámenia poistnej udalosti“ vyplýva, že žalobca u\nzamestnávateľa vykonával prácu na pracovnej pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy,\npričom z dokumentu nazvanom „Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré\nsa vzťahujú na držiteľa“ je uvedené, že žalobca bol zamestnanec pracujúci v dvoch alebo viacerých\nštátoch. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že vodiči nákladnej dopravy, z povahy ich práce, vykonávajú\npracovnú činnosť prevažne na území iných štátov. V tomto prípade však stále platí, že organizácia\npracovného času je upravená všeobecným ustanovením zákona č. 462/2007 Z. z., pričom v ustanovení §\n8 predmetného zákona pre zamestnancov v doprave je explicitne určené, že pracovný čas zamestnanca\n\nv cestnej doprave je čas od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na\npracovisku k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to čas venovaný\ndopravným činnostiam a čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojim\nčasom a je nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami\nspojenými s jeho službou. Do pracovného času sa napríklad započítava čas venovaný dopravným\nčinnostiam ako jazda, nakládka a vykládka, čistenie a technická údržba vozidla, čas v umyvárni, čas\nčakania počas poruchy vozidla alebo čas režijnej cesty. Podľa zákona č. 462/2007 Z. z. do pracovného\nčasu zamestnanca v doprave, ako sme už vyššie uviedli sa nezapočítava čas potrebný na cestu z\nbydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku a čas pracovnej pohotovosti,\nak zákon neupravuje v osobitných ustanoveniach inak. K úrazu žalobcu došlo v čase čerpania jeho\nminimálneho denného odpočinku, ktorý sa podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 462/2007 Z. z. do\npracovného času nezapočítava.\n15. Žalovaná poukázala bod 45 zrušujúceho rozsudku, v ktorom je uvedené „ak Sociálna poisťovňa\nrozhoduje o priznaní úrazovej dávky, čo nepochybne patrí do jej právomoci, musí sa v rámci predbežnej\notázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je v takom\nprípade rozhodnou právnou skutočnosťou a ako jedna z materiálnych podmienok tvorí imanentnú súčasť\nzákonnej dávkovej schémy pre priznanie úrazovej dávky.“ Ak žalobca v čase predmetného úrazu čerpal\nminimálny denný odpočinok, ktorý sa do pracovného času nezarátava, čo bolo objektívne preukázané,\na tiež z dôvodu, že úraz zo dňa 9. marca 2019 sa mu nestal pri plnení pracovných úloh alebo v priamej\nsúvislosti s plnením pracovných úloh, ani pre plnenie pracovných úloh, ako to vyžaduje § 8 ods. 1 písm.\na) zákona, tak konštatuje, že pobočka rozhodla správne o nepriznaní nároku žalobcu na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia.\n16. Žalovaná po preskúmaní veci nezistila dôvodné pochybnosti o správnosti rozhodnutia zo dňa\n12. júna 2023, pričom žalobca ani do odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktoré by potvrdzovali\nsprávnosť jeho argumentácie, pričom túto nepreukazujú ani dôkazy obstarané žalovanou, a preto\nnámietky uvedené v odvolaní boli vyhodnotené ako nedôvodné, odvolaniu žalobcu nebolo možné\nvyhovieť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. ako zákonné a vecne správne.\n\nII. Žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu.\n17. Žalobou zo dňa 07.11.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci\nžalovanej na ďalšie konanie. Uviedol, že v priebehu administratívneho konania neboli spornými skutkové\nokolnosti úrazu, ktorý sa mi stal dňa 9. marca 2019 o 4.00 hod. rannej počas pracovnej cesty v zahraničí,\nna ktorú som bol ako zamestnanec v kamiónovej doprave vyslaný zamestnávateľom. V uvedený deň\na čas vykonával povinný minimálny denný odpočinok, ktorého dĺžka vyplýva z právneho predpisu\n- zákona č. 462/2007 Z.z.. Odpočinok realizoval v uzamknutej kabíne vozidla. Počas tohto odpočinku\nsa mu stal úraz nohy s trvalými následkami, a to tak, že sa mu počas spánku do kabíny vozidla vlámali\nviacerí neznámi muži, prepadli ho, zbili a vyvliekli von z vozidla, kde mu jeden z páchateľov skočil na\nnohu, ktorá sa zlomila a následne ho odvliekli do kríkov, kde od bolesti odpadol. Uvedené skutočnosti\nvyplývajú z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, a to z potvrdenia o dočasnej\nPN, Oznámenia poistnej udalosti k úrazovému poisteniu, Záznamu o registrovanom pracovnom úraze.\n18. Za sporné žalobca považoval právne posúdenie utrpeného úrazu, žalovaná v rozhodnutí zo dňa 6.\nseptembra 2023, tvrdí že predmetný úraz nie je úrazom pracovným.\n19. Žalovaná v rozhodnutí zo dňa 06.09.2023 uvádza, že dátum a čas úrazu žalobcu zo dňa 9. marca\n2019 o 4.00 hod. spadajú do doby trvania minimálneho denného odpočinku podľa § 5 ods.1 zákona č.\n462/2007 Z.z., čo zamestnávateľ potvrdil vo vyjadrení zo dňa 8. apríla 2019, v ktorom uviedol, že „V\nčase vzniku úrazu zamestnanec vykonával 11 hodinový odpočinok“, pričom pred vznikom samotného\núrazu spal žalobca v ťahači návesu. Nakoľko doba minimálneho denného odpočinku sa podľa § 3\nods.5 písm. c) zákona č. 462/2007 Z.z. nezapočítava do pracovného času a nemožno ju započítať\ndo pracovného času ani v zmysle § 3 ods.8 zákona č. 462/2007 Z.z., žalovaná trvá na tom, že\nnie sú naplnené predpoklady, ktoré by viedli k možnosti posúdenia úrazu zo dňa 9. marca 2019,\nako pracovného úrazu podľa príslušných legislatívnych predpisov upravujúcich nároky na úrazové\n\ndávky z povinného úrazového poistenia zamestnávateľa. Žalovaná ďalej dôvodí, že ak by som utrpel\núraz počas odpočinku v rámci pracovného času, bolo by ho možné považovať za pracovný úraz za\npredpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok. V tomto prípade som podľa žalovanej počas\nutrpenia úrazu nevykonával žiadne činnosti, ktoré by nebolo možné z objektívneho technického alebo\norganizačného dôvodu prerušiť, a teda išlo o minimálny denný odpočinok mimo pracovného času, čo\nžalovaná považuje za jednu z rozhodujúcich skutočností pre posúdenie môjho nároku na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná taktiež v rozhodnutí zo dňa 6. septembra 2023 uvádza, že\ndňa 9. marca 2019 o 4.00 hod. som nevykonával žiadne činnosti, ktoré by súviseli s plnením pracovných\npovinností, keďže som v danom čase spal v ťahači návesu. Odpočinok v kabíne vozidla podľa žalovanej\nnie je ani úkon potrebný pred výkonom práce, a ani v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh\n– žalovaná uvádza, že išlo o odpočinok mimo pracovného času, ktorý nemožno považovať za výkon\npotrebný pred začatím práce, rovnako ako by nebolo možné považovať za výkon potrebný pred začatím\npráce každý iný odpočinok, ktorý čerpám mimo pracovného času. Žalovaná konštatuje, že ak som v\nčase predmetného úrazu čerpal minimálny denný odpočinok a tiež z dôvodu, že úraz sa mi nestal pri\nplnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, ani pre plnenie pracovných\núloh, pobočka rozhodla správne o nepriznaní nároku žalobcaa na náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia.\n20. Podľa ustanovenia § 99 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „ZSP“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), má poškodený, ktorým je podľa §83 tohto zákona\nzamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v §17 ods. 2 zákona, ak utrpeli\npracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia určenú podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994\nZ.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej\npoisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní\nv znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z.z., ktorým sa menia niektoré zákony v\npôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro (ďalej\nlen „zákon č. 437/2004 Z.z.“).\n21. Pokiaľ žalovaná v rozhodnutí zo dňa 6. septembra 2023, ako aj SP, pobočka Galanta v rozhodnutí\nzo dňa 12. júna 2023 pre posúdenie môjho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\npovažujú za rozhodujúce, či k môjmu úrazu došlo v pracovnom čase alebo v dobe odpočinku, vychádzajú\nobe ich rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n22. Žalobca je toho názoru, že ohľadne úrazu zo dňa 09.03.2019 sú splnené všetky zodpovednostné\npredpoklady pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Zamestnávateľ by sa\nzodpovednosti mohol zbaviť celkom alebo z časti jedine v prípade, ak by sa preukázalo, že existuje\nna strane žalobcu niektorá zo skutočností uvedených v § 196 ods. 1, ods.2 Zákonníka práce. V jeho\nprípade však nebola preukázaná danosť liberačného dôvodu, ktorá by umožnila zamestnávateľovi zbaviť\nsa zodpovednosti čo i len čiastočne. Ako vyplýva z legálnej definície pracovného úrazu v Zákone o\nsociálnom poistení, zodpovednosť za pracovný úraz nie je viazaná na skutočnosť, či sa pracovný úraz\nstal alebo nestal v pracovnom čase, ale len na skutočnosť, že k ujme musí dôjsť pri plnení pracovných\núloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných\núloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Žiadne ďalšie podmienky\nz ustanovenia § 8 ods.1 písm. a) Zákona o SP nevyplývajú. Povinný minimálny denný odpočinok, ktorého\ndĺžka vyplýva z právneho predpisu (zákon č. 462/2007 Z.z.), ktorý som realizoval v kabíne vozidla,\npovažuj za potrebný úkon pred začiatkom práce a teda za úkon, ktorý je v priamej súvislosti s plnením\npracovných úloh.\n23. Skutočnosť, či k úrazu došlo v pracovnom čase alebo v dobe odpočinku je pre posúdenie úrazu\nzamestnanca ako úrazu pracovného úplne irelevantná, keďže definícia pracovného úrazu obsiahnutá\nv § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o SP nie je vôbec viazaná na pracovný čas, ale na to, či zamestnanec\nutrpel úraz pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením\npracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri\nodvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Inak povedané, na to, aby bolo možné na účely Zákona o\nSP hodnotiť úraz ako pracovný, nie je rozhodujúce, či tento úraz utrpel zamestnanec v pracovnom čase,\nale to, či tento úraz utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti\n\ns plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných\núloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Zákon o sociálnom poistení, ale ani Zákonník\npráce neviaže vznik pracovného úrazu na dobu pracovného času.\n24. Z ustanovenia § 8 ods. 4 písm. b) a c) v spojení s § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o SP vyplýva,\nže zákonodarca neviaže pracovný úraz len na výkon takých pracovných povinností, ktoré vyplývajú z\npracovného pomeru, ale za plnenie pracovných úloh považuje tiež inú činnosť vykonávanú na príkaz\nzamestnávateľa a rovnako tak aj činnosť, ktorá je predmetom pracovnej alebo služobnej cesty. V\nzmysle § 8 ods. 5 písm. a) Zákona o SP v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je úkon potrebný\npred začiatkom práce alebo po jej skončení. Zo skutkových okolností, ktoré vyplývajú z administratívneho\nspisu, je pritom zrejmé, že utrpel úraz v zahraničí, kde bol vyslaný zamestnávateľom, t.j. preukázateľne\npočas pracovnej cesty. Predmetom pracovnej cesty bol výkon medzinárodnej prepravy tovaru na miesto\nurčenia v zahraničí a návrat do sídla zamestnávateľa. K úrazu došlo počas trvania pracovnej cesty\ns tým, že zamestnávateľ určil aj spôsob ubytovania počas odpočinku, a to v kabíne motorového\nvozidla, ktoré je na tento účel prispôsobené, teda aj v čase odpočinku bol viazaný na motorové vozidlo.\nUbytovanie mimo motorového vozidla zamestnávateľ nepreplácal. Pri pracovnej ceste som sa riadil\npokynom zamestnávateľa, že odpočinok mám vykonávať v kabíne vozidla. Činnosť, ktorá je predmetom\npracovnej cesty, je vždy plnením pracovných úloh, a preto je zrejmé, že činnosť zamestnanca, ktorá je\npredmetom pracovnej cesty na mieste, ktoré je cieľom pracovnej cesty, ako aj na mieste, kde je vodič\npovinný z dôvodu prestávky v práci odstaviť motorové vozidlo, je treba považovať za plnenie pracovných\núloh. Počas odpočinku nedochádza k prerušeniu pracovnej cesty, táto trvá až do návratu na určené\nmiesto. V tejto súvislosti poukazujem na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4CoPr/6/2020 z\n25.08.2021, v ktorom sa uvádza: „Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného a\nintervenienta, že úraz žalobcu, ku ktorému došlo počas jeho pracovnej cesty, nie je pracovným úrazom,\nnakoľko ho žalobca utrpel v čase odpočinku, teda mimo pracovného času, neutrpel úraz pri plnení\npracovných úloh uložených mu žalovaným v zmysle § 57 ods. 1 Zákonníka práce a ani pri úkone priamo\nsúvisiacom s plnením pracovných úloh uložených mu žalovaným. Súhlasí so súdom prvej inštancie, že\nk úrazu žalobcu došlo na pracovnej ceste a dobu odpočinku, počas ktorej sa úraz stal, je nutné vnímať\nako obligatórnu súčasť jeho pracovnej cesty.“\n25. Zamestnávateľ nespochybnil vznik pracovného úrazu, tento riadne registroval a oznámil vznik\npoistnej udalosti – pracovného úrazu Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta. Existuje teda zhoda medzi\nžalobcom a zamestnávateľom ohľadom právneho základu a rozsahu zodpovednosti v zmysle § 195 a\nnaslz. Zákonníka práce. Skutočnosť, či išlo alebo nešlo o pracovný úraz prejednával aj Inšpektorát práce\nTrnava, kde v liste zo dňa 09.10.2019, ktorý je súčasťou administratívneho spisu uvádza, že udalosť zo\ndňa 09.03.2019 je pracovným úrazom.\n26. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že Inšpektorát práce nie je oprávnený rozhodovať o charakteru\núrazu, ale jeho úlohou je vyšetrovať príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť\nalebo ťažká ujma na zdraví, preto nie je možné prihliadať na jeho vyjadrenie, poukazujem na to, že\npodľa § 2 ods.1 písm. c) Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.\n82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nInšpekcia práce poskytuje bezplatné poradenstvo okrem iných subjektov aj zamestnancom v rozsahu\nzákladných odborných informácií a rád ohľadne predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm. a) uvedeného\nzákona. Za účelom poskytnutia odborného poradenstva sa na Inšpektorát práce Trnava aj obrátil po\nvydaní prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ by Inšpektorát práce predmetný úraz z 09.03.2019 posúdil\nako úraz, ktorý nespĺňa kritériá pracovného úrazu, nedomáhal by sa ďalej nárokov na dávky z úrazového\npoistenia. Napokon pokiaľ zákon o Inšpekcii práce ukladá vyšetrovanie príčin pracovného úrazu, v prvom\nrade si Inšpekcia práce musí vytvoriť predbežný právny názor, či úraz, ktorý má vyšetriť, je úrazom\npracovným, alebo nie. Stanovisko Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 09.10.2019 v konaní pred orgánmi\nSociálnej poisťovne predložil ako podporný dôkaz k právnemu názoru ohľadne charakteru predmetného\núrazu.\n27. Úraz ktorý žalobca utrpel 9. marca 2019 na pracovnej ceste počas doby trvania minimálneho\ndenného odpočinku podľa § 5 ods.1 zákona č. 462/2007 Z.z., je pracovným úrazom a teda spĺňam všetky\npodmienky nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu tohto úrazu vyplývajúce z\nustanovenia § 99 v spojení s § 83 a v spojení s § 8 ods.1,4, a 5 Zákona o SP.\n\n28. Vzhľadom uvedené skutočnosti žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové\nrozhodnutie zrušiť nakoľko sú nezákonné, v rozpore s § 209 ods. 1 veta druhá ZSP, v zmysle ktorého\nrozhodnutie musí byť vždy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ako aj s § 195 ods. 3 ZSP, z ktorého vyplýva Sociálnej\npoisťovni povinnosť objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či\nsvedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania a bolo nimi porušené jeho právo na primerané\nhmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu vyplývajúce z čl. 39 ods.1 Ústavy SR\n29. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že rozhodujúcou skutočnosťou, o ktorú opiera žalovaná svoje\nrozhodnutie zo dňa 6. septembra 2023 je tá, že úraz zo dňa 9. marca 2019 odporuje zákonnej definícii\npracovného úrazu, a preto ho nemožno považovať za úraz pracovný. Žalovaná má za to, že predmetný\npracovný úraz sa žalobcovi nestal pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením\npracovných úloh, ani pre plnenie pracovných úloh, ako to vyžaduje § 8 ods. 1 písm. a) zákona. Žalovaná\nv tomto smere v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že nie každú činnosť, ktorú žalobca počas\npracovnej cesty vykoná, je možné považovať za plnenie pracovných úloh alebo za činnosť súvisiacu s\nplnením pracovných úloh. V tejto súvislosti tiež žalovaná uvádza, že ak by sa zohľadňovala skutočnosť,\nči k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s plnením pracovných\núloh alebo služobných úloh, resp. pre plnenie pracovných alebo služobných úloh a pri odvracaní škody\nhroziacej zamestnávateľovi, tak by bolo rozhodujúce posúdiť reálnu činnosť, pri ktorej sa úraz stal. Z\nuvedeného vyplýva, že ak k úrazu došlo pri činnosti, ktorá súvisí s plnením pracovných úloh, takýto úraz\nby bol považovaný za úraz pracovný. Ak však k úrazu došlo pri činnosti spojenej s čerpaním odpočinku,\nako tomu bolo v tomto prípade, kedy žalobca spal v ťahači návesu, tak žalovaná zastáva názor, že k\ntakému úrazu v tomto prípade nedošlo pri plnení pracovných úloh. Žalovaná uvádza, že pri predmetnom\npracovnom úraze bolo nutné vysporiadať sa s právnou otázkou, či úraz, ktorý žalobca utrpel počas\nzahraničnej pracovnej cesty, je predmetom pracovnej cesty, a či utrpený úraz možno považovať za\npoškodenie zdravia pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre\nplnenie pracovných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi priamej súvislosti s plnením\npracovných úloh, a teda, či ide o pracovný úraz. Žalovaná poukazuje na fakt, že ak je zamestnanec\nvyslaný na pracovnú cestu, nie všetku činnosť, ktorú počas pracovnej cesty vykoná, je možné považovať\nza plnenie pracovných úloh alebo za činnosť súvisiacu s plnením pracovných úloh.\n30. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa predmetný úraz žalobcovi stal pri činnostiach venovaných\nnapríklad pracovným činnostiam ako jazda, nakládka, vykládka, čistenie, technická údržba vozidla, čas\nv umyvárni, čas čakania počas poruchy vozidla, čas režijnej cesty a pod., takéto poškodenie zdravia by\nbolo možné považovať za úraz pracovný. V tejto súvislosti má žalovaná za to, že povinný odpočinok v\nkabíne vozidla (počas čerpania minimálneho denného odpočinku) nie je úkon potrebný pred výkonom\npráce a nejde ani o úkon, ktorý je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Na tomto mieste\npoukazujeme na fakt, že za úkon potrebný pred začatím práce možno rozumieť napr. prezlečenie,\nosobnú očistu, prípravu pracovných pomôcok, kontrola plachty, pečate/plomby, náklad vozidla a pod.,\nktoré spĺňajú podmienku potrebnosti nielen počas pracovného času, ale aj mimo neho (na začiatku,\nalebo na konci pracovnej zmeny). Žalovaná opakovane, ako aj v rozhodnutí zo dňa 6. septembra 2023,\npoukazuje na fakt, že žalobca v čase vzniku úrazu vykonával povinný 11 hodinový odpočinok, pričom\npred vznikom samotného úrazu spal v ťahači návesu. Žalovaná má za to, že predmetný úkon nie je\núkon, ktorý je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, nakoľko išlo o odpočinok žalobcu, navyše\nv čase čerpania minimálneho denného odpočinku žalobcu, ktorý sa podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona\nč. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006\nZ. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (ďalej len\n„zákon č. 462/2007“) nezapočítava do pracovného času.\n31. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona k pracovnému úrazu môže dôjsť aj pri odvracaní škody. Žalovaná\nzastáva názor, že v tomto prípade nešlo ani o odvracanie škody hroziacej zamestnávateľovi, v súvislosti\ns čím poukazuje na vyjadrenie zamestnávateľa, ktorý v liste zo dňa 2. augusta 2019 uviedol, že „Vodič\npri krádeži tovaru nemá vystupovať z vozidla a zabraňovať v krádeži,“ čo však sporné nebolo, nakoľko\nžalobca v čase utrpeného úrazu spal v ťahači návesu.\n32. V rozsudku Krajského súdu Bratislava (ďalej len „KS BA“) č. k. 4CoPr/6/2020 zo dňa 25. augusta\n2021, sa uvádza nasledované“ odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že skutočnosť, že\n\nžalobca kontroloval plachtu kamiónu, pečať/plombu a náklad vozidla počas doby odpočinku, nemožno\npovažovať za porušenie pracovnoprávnych predpisov, nakoľko ide o takú činnosť, ktorá je predmetom\npracovnej cesty...“Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že v prípade žalobcu nedošlo k úrazu\npočas činností ako kontrola plachty, pečate/plomby, náklad vozidla, ale k nemu došlo počas spánku\nžalobcu, v dobe trvania minimálneho denného odpočinku podľa § 5 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z.,\nčo zamestnávateľ potvrdil aj vo vyjadrení zo dňa 8. apríla 2019, preto má žalovaná za to, že nešlo o\npoškodenie zdravia, ktoré je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.\n33. Žalovaná zastáva názor, že predmetný úraz nespĺňa legálnu definíciu pracovného úrazu\npodľa zákona a uvedené bolo dôvodom nepriznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia žalobcu. Žalovaná podotýka, že úraz zo dňa 9. marca 2019 sa žalobcovi nestal pri plnení\npracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, ani pre plnenie pracovných\núloh, ako to vyžaduje § 8 ods. 1 písm. a) zákona. Žalovaná výkladom § 8 ods. 1 zákona dospela k\nzáveru, že charakter úrazu zo dňa 9. marca 2019 nespĺňa túto legálnu definíciu, a preto trvá na tom,\nže nie sú naplnené predpoklady, ktoré by viedli k možnosti posúdenia úrazu zo dňa 9. marca 2019, ako\npracovného úrazu podľa príslušných legislatívnych predpisov upravujúcich nároky na úrazové dávky z\npovinného úrazového poistenia zamestnávateľa.\n34. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.\n35. V replike žalobca uviedol, že skutočnosť, či k úrazu došlo v pracovnom čase alebo v dobe\nodpočinku je pre posúdenie úrazu zamestnanca ako úrazu pracovného úplne irelevantná, keďže\ndefinícia pracovného úrazu obsiahnutá v § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o SP nie je vôbec viazaná na\npracovný čas, ale na to, či zamestnanec utrpel úraz pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh\nalebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných\núloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Nie je rozhodujúce, či\ntento úraz utrpel zamestnanec v pracovnom čase, ale to, či tento úraz utrpel pri plnení pracovných úloh\nalebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre\nplnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Zákon\no sociálnom poistení, ale ani Zákonník práce neviažu vznik pracovného úrazu na dobu pracovného času.\n36. Krajský súd v Bratislave neviazal svoj právny názor, že v danej veci išlo o pracovný úraz, len na\nskutočnosť, že žalobca v uvedenom spore kontroloval plachtu kamiónu, pečať/plombu a náklad vozidla\npočas doby odpočinku, ale predmetný rozsudok je potrebné chápať v celom jeho kontexte. Krajský súd\nv Bratislave vo všeobecnosti v bode 25. predmetného rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje s právnym\nnázorom žalovaného a intervenienta, že úraz žalobcu, ku ktorému došlo počas jeho pracovnej cesty,\nnie je pracovným úrazom, nakoľko ho žalobca utrpel v čase odpočinku, teda mimo pracovného času,\nneutrpel úraz pri plnení pracovných úloh uložených mu žalovaným v zmysle § 57 ods. 1 Zákonníka\npráce a ani pri úkone priamo súvisiacom s plnením pracovných úloh uložených mu žalovaným. Ďalej\nuviedol, že súhlasí so súdom prvej inštancie, že k úrazu žalobcu došlo na pracovnej ceste a dobu\nodpočinku, počas ktorej sa úraz stal, je nutné vnímať ako obligatórnu súčasť jeho pracovnej cesty. Úraz\nmožno kvalifikovať ako pracovný, ak vznikol pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.\nJe možné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že pracovný úraz sa viaže výhradne na plnenie pracovných\núloh alebo činnosť súvisiacu s ich plnením, pričom k plneniu pracovných úloh alebo činnosti súvisiacej\ns plnením pracovných úloh môže dôjsť aj mimo pracovného času.\n37. Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v obdobnej právnej veci –\nuznesenie sp.zn. 2CoPr/4/2018 z 30.septembra 2019. Právny názor v uvedenom uznesení, je súladný s\nprávnym názorom, ktorý uviedol v správnej žalobe a to, že povinný minimálny denný odpočinok, ktorého\ndĺžka vyplýva z právneho predpisu (zákon č. 462/2007 Z.z.), ktorý realizoval v kabíne vozidla, je potrebný\núkon pred začiatkom práce a teda úkon, ktorý je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. V\nuznesení sp.zn. 2CoPr/4/2018 Krajský súd v Bratislave uvádza: „Podľa § 220 ods.2 Zákonníka práce v\npriamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce\nzvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení, pričom s poukazom na uvedenú\ndefiníciu je zrejmé, že uvedená prestávka, ktorú bolo potrebné rešpektovať z dôvodu výkonu práce,\nsa nedá síce priamo považovať za výkon práce, ale je ju potrebné považovať za činnosť súvisiacu s\nvýkonom práce. Inak povedané povinná prestávka z hľadiska dodržiavania medzinárodných právnych\npredpisov potrebných pre pokračovanie vykládky vozidla je z pohľadu odvolacieho súdu úkonom nutne\n\nrealizovaným pred začiatkom práce, a teda úkonom, ktorý je v zmysle § 220 ods.1, 2 Zákonníka\npráce realizovaný v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.“\n38. Žalovaná v duplike uviedla, že sa vo všetkých svojich častiach pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe.\nSkonštatovala, že na zamestnancov v medzinárodnej a vnútroštátnej preprave sa vzťahuje zákon č.\n462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006\nZ. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní (ďalej len „zákon č. 462/2007 Z. z.“). V zmysle § 13 ods. 4 tohto zákona pracovný čas\nmobilného zamestnanca v doprave na dráhe na účely tohto zákona je čas od začiatku práce do konca\npráce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva\nsvoje funkcie alebo činnosti, a to čas venovaný dopravným činnostiam v doprave na dráhe a čas,\npočas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím časom, a je nevyhnutné, aby\nbol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami spojenými s jeho pracovnou\nnáplňou, najmä čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe\nz dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného\nrozvrhu práce alebo z pokynov pred odchodom na iné pracovisko, pred začatím dopravných činností\nalebo pred skutočne začatým časom čakania. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že hoci § 8 ZS\npriamo nevyžaduje, aby k vzniku pracovného úrazu došlo počas pracovného času, pri žalobcovi, ako\nzamestnancovi v doprave, je potrebné v súlade s derogačným pravidlom lex specialis derogat legi\ngenerali prepojiť definíciu pracovného úrazu podľa § 8 ZSP s príslušnými ustanoveniami zákona č.\n462/2007 Z. z. Z takejto derogácie je potom evidentné, že úraz môže byť kvalifikovaný ako pracovný\núraz len za predpokladu, že bol utrpený pri plnení pracovných úloh, ktoré sa však v zmysle § 13 ods.\n4 zákona zásadne vykonávajú v pracovnom čase. Dôkazom o uvedenom je aj znenie ustanovenia §\n3 ods. 5 zákona č. 462/2007 Z. z., ktoré poníma o pracovnom čase a teda implicitne vyžaduje, aby\npracovné úkony boli uskutočňované zásadne v pracovnom čase.\n39. Ak by žalovaná aj pristúpila k vyššie uvedenému tvrdeniu žalobcu, potom rozhodujúce by malo byť\niba to, či žalobca utrpel úraz pri plnení pracovných úloh. Avšak ani na tomto mieste nenaplnil žalobca\nskutkovú podstatu vyžadovanú § 8 ods. 1 zákona, keďže počas úrazu zo dňa 9. marca 2019 spal, a teda\nnevykonával: a) Dopravné činnosti (chod vozidla alebo inú dopravnú činnosť) a b) Nebol pripravený,\nhoci na pracovisku (kamión), prevziať prácu súvisiacu s jeho činnosťou.\n40. Obsah rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoPr/6/2020 zo dňa 25. augusta 2021, nakoľko\naj KS BA, že úraz môže byť kvalifikovaný ako pracovný, ak „...vznikol pri plnení pracovných úloh alebo\nv priamej súvislosti s ním...pracovný úraz sa viaže výhradne na plnenie pracovných úloh alebo činnosť\nsúvisiacu s ich plnením...“. Avšak na rozdiel od prípadu žalobcu, v prípade prejednávanom KS BA došlo\nzo strany poškodeného zamestnanca k činnosti (kontrola plachty kamiónu), ktorá bola pred začiatkom\ncesty potrebná. Preto sa žalovaná nestotožňuje s názorom právnej zástupkyne, že samotná činnosť,\nku ktorej dochádza zo strany zamestnancov počas čerpania odpočinku je irelevantná, nakoľko kontrola\nplachty (plomby) kamiónu je činnosť potrebná pred začiatkom samotného výkonu práce. Žalovaná na\ntomto mieste zdôrazňuje, že žalobca v čase úrazu zo dňa 9. marca 2019 spal v kabíne a nevykonával\nžiadne činnosti potrebné na výkon svojej práce.\n41. V zmysle § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 462/2007 Z. z. do pracovného času zamestnanca v doprave\nsa nezapočítava doba odpočinku. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 462/2007 Z. z. ak ide o práce, ktoré\nnemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí\nsa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a\njedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.\n42. Z uznesenia zo dňa 30. septembra 2019 vyplýva, že v tom konaní dotknutý zamestnanec utrpel úraz\nv nedeľu. V sobotu zadal do tachografovej karty odpočinok v zmysle zákona č. 462/2007 Z. z. Tento\nodpočinok zadal zamestnanec do tachografovej karty aj v nedeľu, avšak „...iba z dôvodu, že ide o\nnedeľu, a preto s kamiónom nie je možné v Nemecku jazdiť...“. Preto túto prestávku, ktorú dotknutý\nzamestnanec musel vykonať, KS BA neklasifikoval ako odpočinok, ktorý sa v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.\n462/2007 Z. z. nezapočítava do pracovného času, ale ako prestávku, ktorá sa v zmysle § 3 ods.\n8 zákona č. 462/2007 Z. z. započítava do pracovného času. Dôkazom o uvedenom je aj konštatácia KS\nBA z bodu 14 uznesenia zo dňa 30. septembra 2019, zmysle ktorej „...uvedená prestávka, ktorú bolo\npotrebné rešpektovať z dôvodu výkonu práce sa nedá síce priamo považovať za výkon práce, ale je ju\n\npotrebné považovať za činnosť súvisiacu s výkonom práce. Inak povedané, povinná prestávka z hľadiska\ndodržiavania medzinárodných právnych predpisov potrebných pre pokračovanie vykládky vozidla je z\npohľadu odvolacieho súdu úkonom nutne realizovaným pred začiatkom práce...“. Aj z tohto právneho\nnázoru KS BA je evidentné, že zásadne prijal rovnaký výklad zákona č. 462/2007 Z. z. v nadväznosti na §\n8 zákona ako žalovaná, keď uviedol, že prestávka potrebná na nakládku a výkladu (§ 13 ods. 4 zákona č.\n462/2007 Z. z.) je úkon potrebný na výkon práce, a preto sa prestávka započítava do pracovného času.\nNaproti tomu však odpočinok sa do pracovného času nezapočítava, nakoľko v čase čerpania odpočinku\nnemusí byť zamestnanec v doprave k dispozícii svojmu zamestnávateľovi, pripravený prevziať prácu.\n43. Ako je evidentné aj z rozsudkov KS BA, tieto samotné operujú, v kontexte s činnosťou vodičov v\npreprave, s pojmom pracovný čas. Uvedené je logické najmä z toho dôvodu, že zákonodarca sám do\nzákona č. 462/2007 Z. z. konkludentne (§ 13 ods. 4) uviedol, ktoré práce sa započítavajú a ktoré nie\ndo pracovného času. Medzi činnosti, ktoré sa do pracovného času započítavajú, patrí síce aj prestávka,\nktorá je ale potrebná na ďalší výkon práce zamestnanca v doprave. Odpočinok však túto definíciu (úkon\npotrebný na ďalší výkon práce) nespĺňa ani podľa legislatívy a ani podľa judikatúry.\n\nI. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom\n44. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n45. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n46. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych\nžalobách v sociálnych veciach.\n47. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n48. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n49. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n50. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n51. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n52. V zmysle § 99 zákona poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\nurčenú podľa zákona č. 437/2004 Z. z., ak došlo u neho k poškodeniu zdravia pracovným úrazom alebo\nchorobou z povolania.\n53. V zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia\nposkytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v\nrozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada\n\nza sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, pričom sadzby\nbodového hodnotenia sú ustanovené v prílohe č. 1, časť II. a IV. k tomuto zákonu.\n54. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár\na vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je\nposudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje\nprimár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho\nzástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.\n55. V zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia\nalebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením\nvonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh\nalebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre\nplnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.\n56. Podľa § 8 ods. 4 zákona plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2\nje: a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností\nvyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná\nna príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.\n57. Podľa § 85 zákona zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu\nalebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok\nod prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej\nneschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského\npoistenia.\n58. V zmysle § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 462/2007 Z. z. sa doba odpočinku nezapočítava do\npracovného času.\n59. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 462/2007 Z. z. ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných\nobjektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj\nbez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou\npracovného času.\n60. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z. má zamestnanec v doprave nárok na minimálny denný\nodpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín za 24 hodín.\n61. V zmysle § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcií práce a o zmene a\ndoplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcií práce“)\ninšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká\nujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, na základe žiadosti orgánu štátnej správy na\núseku verejného zdravotníctva vyšetruje bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby\nz povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny\nvzniku aj ostatných pracovných úrazov.\n62. Podľa § 195 ods. 1 ZSP, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia\npostupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady\nna rozhodnutie.\n63. Podľa § 196 ods. 7 ZSP, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,\na to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n64. Podľa § 209 ods. 4 ZSP, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov\na pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n\nIV. Posúdenie veci správnym súdom\n65. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10,\n§ 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho\nspisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri\nsvojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu\nveci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru,\nže správna žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods.\n2 SSP), nakoľko žalobca nariadenie pojednávania nežiadal a žalovaná v podaní zo dňa 17.02.2026 (č.l.\n81) súdu oznámila, že na nariadení pojednávania netrvá. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred\njeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.05.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\n66. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej\nč. č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa06.09 2023 , ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č.\nXXXX-XX/XXXX-D. zo dňa 12. júna 2023 ktorým prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi nárok na\nnáhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu úrazu zo dňa 9. marca 2019.\n67. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že:\nv súvislosti s utrpeným predmetným pracovným úrazom si žalobca žiadosťou zo dňa 25.08.2020\nuplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to na základe lekárskeho posudku\no bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12.06.2020, v ktorom bolo sťaženie\nspoločenského uplatnenia žalobcu hodnotené podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. položkou\n410a – s počtom bodov 60.\nprvostupňový orgán dňa 22.10.2020 konanie prerušil z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej\notázke\nprvostupňový orgán dňa 12.06.2023 vydal prvostupňové rozhodnutie , proti ktorému podal žalobca dňa\n07.07.2023 odvolanie, ktoré bolo 12.07.2023 prvostupňovým orgánom odstúpené žalovanej\nPodaním zo dňa 06.05.2019 spoločnosť G.B.T, s..r.o (zamestnávateľ žalobcu) oznámil, že žalobca\nv čase napadnutia vykonával 11 hodinový povinný odpočinok. Doba odpočinku sa započítavala do\npracovného času v zmysle § 3 ods. 8.) zákona č. 462/2007.\nPodaním zo dňa 02.08.2019 spoločnosť G.B.T, s..r.o (zamestnávateľ žalobcu) oznámil, prvostupňovému\norgánu Odpovede na jeho otázky nasledovne:\n- 1. Parkovisko si vyberá, podľa uváženia a podľa toho aký tovar je naložený\n- 2. Podľa dohovoru CMR nemôže opustiť vozidlo\n- 3. Podľa dohovoru CMR, nemôže opustiť šofér naložené auto.\n- 4. Vodič pri krádeži tovaru nemá vystupovať z vozidla a zabraňovať krádeži.\nZ obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že:\n-v čase vzniku predmetného úrazu bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa G B.T. s.r.o., so\nsídlom Marhuľová 2721/5, 924 01 Galanta (ďalej len „zamestnávateľ“), v pracovnom zaradení vodič\nmedzinárodnej a vnútroštátnej prepravy.\n- že zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze spísaného dňa 26. marca 2019 a Oznámenia\npoistnej udalosti zo dňa 26. marca 2019 prvostupňovému orgánu vyplynul záver, že žalobcovi úraz dňa\n9. marca 2019 o 4.00 hod., a to tak, že v rámci povinnej prestávky zastavil s kamiónom na parkovisku na\nokraji mesta Milton Keynes v Spojenom kráľovstve, kde bol náhodne napadnutý neznámymi osobami,\nktoré sa mu vlámali do uzamknutého kamiónu a spôsobili mu zlomeninu pravej nohy.\n- že Z „Hlásenia o jazde“ odo dňa 6. marca 2019 do dňa 30. apríla 2019, prvostupňovému z orgánu\nvyplynul záver, že dátum a čas úrazu žalobcu zo dňa 9. marca 2019 o 04.00 hod. spadajú do doby\ntrvania minimálneho denného odpočinku podľa § 5 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z. Zákon o organizácii\npracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o\nzmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (ďalej len „zákon č. 462/2007 Z. z“), čo\nmal zamestnávateľ potvrdiť aj vo vyjadrení zo dňa 8. apríla 2019, v ktorom uviedol, že „V čase vzniku\n\núrazu zamestnanec vykonával 11 hodinový odpočinok“, pričom súčasne konštatoval, že pred vznikom\nsamotného úrazu spal v ťahači návesu.\n68. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné v podstate to, či úraz ktorý žalobca\nutrpel dňa 9. marca 2019 spĺňa/nespĺňa definíciu pracovného úrazu podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 437/2004 Z.z..\n69. Nesporným medzi účastníkmi bol samotný priebeh úrazu a teda skutočnosť, že k úrazu žalobcu\ndošlo 9. marca 2019 o 4.00 hod. počas pracovnej cesty v zahraničí, (zastavil s kamiónom na\nparkovisku na okraji mesta Milton Keynes v Spojenom kráľovstve) na ktorú som bol ako zamestnanec\nv kamiónovej doprave vyslaný zamestnávateľom. V danom čase žalobca vykonával povinný minimálny\ndenný odpočinok. Odpočinok realizoval v uzamknutej kabíne vozidla. Žalobcu počas odpočinku –\nspánku viacerí neznámy muži, ktorí sa do kabíny vozidla vlámali, prepadli, zbili, vyvliekli von z vozidla,\nkde mu jeden z nich skočil na nohu, ktorá sa zlomila a následne bol odvlečený do kríkov , kde od bolesti\nodpadol.\n70. Žalovaná v podstate zastáva názor, že o pracovný úraz sa nejedná, vzhľadom na skutočnosť, že\nžalobca v čase úrazu vykonával 11 hodinový odpočinok, pred vznikom samotného úrazu, spal žalobca v\nťahači návesu. Doba minimálneho denného odpočinku sa podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 462/2007\nZ. z. nezapočítava do pracovného času a nemožno ju započítať do pracovného času ani v zmysle §\n3 ods. 8 zákona č. 462/2007 Z. z., nie sú naplnené predpoklady, ktoré by viedli k možnosti posúdenia\núrazu zo dňa 9. marca 2019, ako pracovného úrazu\n71. Žalovaná má v podstate zato že odpočinok ktorý sa do pracovného času nezapočítava má odlišný\nrežim ako odpočinok ktorý sa do pracovného času započítava. ak by žalobca utrpel úraz počas\nodpočinku v rámci pracovného času, bolo by ho možné považovať za pracovný úraz za predpokladu\nsplnenia ďalších zákonných podmienok.\n72. Podľa žalovanej, žalobca utrpel úraz v čase keď nevykonával žiadne činnosti, ktoré by nebolo\nmožné z objektívneho technického alebo organizačného dôvodu prerušiť, a teda išlo o minimálny denný\nodpočinok mimo pracovného času. Túto skutočnosť považuje za jednu z rozhodujúcich pre posúdenie\nnároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.\n73. Žalovaná tiež zastáva názor, že v tomto prípade nešlo ani o odvracanie škody hroziacej\nzamestnávateľovi, v súvislosti s čím poukázala na vyjadrenie zamestnávateľa, ktorý v liste zo dňa 2.\naugusta 2019 na otázku Sociálnej poisťovne „V prípade podobného incidentu vodič má zabrániť krádeži\ntovaru aj s nasadením vlastného zdravia?“ v bode č. 4 uviedol, že „Vodič pri krádeži tovaru nemá\nvystupovať z vozidla a zabraňovať v krádeži,“ čo však v tomto prípade nebolo sporné, nakoľko žalobca\npred vznikom úrazu spal v ťahači návesu.\n74. Správny súd v prvom rade konštatuje , že keďže sa v prípade žalobcu jedná o zamestnanca v\npracovnom pomere, je potrebné aplikovať § 8 ods. 1 písm. a). Má ísť o poškodenie zdravia spôsobené\nnezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré utrpel pri\nplnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných\núloh alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Že poškodenie zdravia žalobcu spĺňa\nmedicínsku definíciu úrazu ako poškodenia zdravia spôsobeného nezávisle od jeho vôle krátkodobým,\nnáhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, nebolo sporné. Sporné bolo, či ho utrpel pri plnení\npracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, pre plnenie pracovných úloh alebo pri odvracaní škody\nhroziacej zamestnávateľovi.\n75. Čo je to plnenie pracovných úloh podľa odseku 1, stanovuje ods. 4 tohto ustanovenia. Podľa písm.\na) odseku 4 je to výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, b) iná činnosť\nvykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej\ncesty.\n76. Výkon pracovných povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru korešponduje s\njeho povinnosťou podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v\n\nurčenom pracovnom čase [§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ]. Pri mobilnom zamestnancovi v cestnej\ndoprave je obdobná právna úprava zakotvená v § 8 ods. 1 zák. č. 462/2007 Z. z. - počas pracovného\nčasu má povinnosť byť dispozícii zamestnávateľovi a vykonávať svoje funkcie alebo činnosti.\n77. V prípade utrpenia úrazu mimo pracovného času, nie je možné konštatovať, plnenie pracovných\núloh podľa s § 8 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení.\n78. Ďalšou možnosťou, ako zamestnanec môže utrpieť pracovný úraz je, že ho utrpí v priamej súvislosti\ns plnením pracovných úloh. Legálnu definíciu priamej súvislosti s plnením pracovných úloh uvádza\n§ 8 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Podľa písm. a) je to úkon potrebný na výkon práce a úkon\npočas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení, pričom zákon\nnegatívne vymedzuje, ktoré úkony nie sú úkonmi v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,\nkde taxatívne menuje nasledovné úkony : cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s\nvykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie\nv zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),\n79. Správny súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n7Ssk/30/2025, v ktorom tento dospel k záveru, že „Pokiaľ aj žalobca splnil svoju povinnosť skontrolovať\nupevnenie nákladu, vyplývajúcu z pracovnej náplne, pred začiatkom pracovného času a teda nejde\no dopravnú činnosť podľa § 8 ods. 1 zák. č. 462/2007 Z. z. , tento úkon je možné kvalifikovať ako\npotrebný pred začiatkom jazdy, a preto nie je právne relevantné, či bol vykonaný v rámci pracovného\nčasu alebo nie.“ Je teda zrejmé, že viazať existenciu pracovného úrazu na to, či k nemu došlo alebo\nnedošlo v pracovnom čase resp. v čase odpočinku ktorý sa za pracovný čas považuje, nie je právne\nrelevantné. Zamerať sa je potrebné predovšetkým na skutočnosť, či žalobca bol v čase odpočinku\npovinný zdržiavať sa v kabíne vozidla, ak áno mohol fakticky v čase odpočinku voľne nakladať so svojím\nvoľným časom, aký malo plnenie takejto povinnosti súvis s plnením pracovnej povinnosti či bola táto\npovinnosť v príčinnej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh.\n80. Správny orgán založil svoje právne posúdenie na závere, že úraz sa žalobcovi stal v čase odpočinku,\npričom nešlo o odpočinok podľa § 3 ods. 8 zákona č. 462/2007.\n81. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 462/2007 Z. z. je pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave\nčasom od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku k\ndispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to čas venovaný dopravným\nčinnostiam a takisto aj čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím\nčasom a je nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami\nspojenými s jeho službou. Prestávkou v práci je doba, počas ktorej zamestnancovi nie je prideľovaná\npráca (napr. jazdy), nevenuje sa dopravným činnostiam a nemusí čakať pripravený prevziať prácu\nsúvisiacu s úlohami spojenými s jeho službou. Odpočinkom je doba v trvaní minimálne 11 hodín,\nkedy vodič prácu nevykonáva, pričom uvedený predpis stanovuje pravidlá dodržiavania minimálneho\ndenného a týždenného odpočinku. Prestávky v práci a doby odpočinku musia byť primerané a v\nsúlade so zásadami bezpečnej práce a zásadami ochrany zdravia pri práci. Primeranosťou sa rozumie,\nže zamestnanec v doprave má určený pravidelný čas prestávok v práci a určenú pravidelnú dobu\nodpočinku, ktorých trvanie je vyjadrené v jednotkách času a ktoré sú dostatočne dlhé a nepretržité, aby\nsa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobí úraz sebe\nalebo iným osobám a že si krátkodobo ani dlhodobo nepoškodí zdravie (§ 5 ods. 6 zák. č. 462/2007\nZ. z. ).\n82. Súd vzhľadom na naznačené právne závery konštatuje, že\nz obsahu predloženého\nadministratívneho spisu zistil, že tento neobsahuje pracovnú zmluvu žalobcu so zamestnávateľom,\npracovný poriadok prípadne prepravný poriadok zamestnávateľa ani konkrétny cestovný príkaz\nvzťahujúci sa na danú pracovnú cestu. Tieto dokumenty sú pritom pre posúdenie povahy úkonov\nzamestnanca počas pracovnej cesty esenciálne. Bez ich analýzy nie je možné autoritatívne uzavrieť,\naké všetky povinnosti žalobca mal, a to nielen počas samotného vedenia vozidla, ale aj počas zákonom\nstanovených prestávok a odpočinku. Otázka, či zamestnanec počas odpočinku na pracovnej ceste plní\npracovné úlohy alebo koná v priamej súvislosti s nimi, nie je len otázkou právnou, ale predovšetkým\nskutkovou, závislou od konkrétnych okolností a zmluvne či interne upravených povinností. Žalovaný\nsa uspokojil s jednoduchým konštatovaním, že išlo o dobu odpočinku, bez toho, aby skúmal obsah\n\na rozsah povinností žalobcu počas tejto doby. Tým bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce na\nriadne posúdenie veci.\n83. Súčasne je potrebné dodať že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu\ndňa 02.08.2019 žalovanej oznámil, že 1. parkovisko si vyberá, podľa uváženia a podľa toho aký\ntovar je naložený, 2. podľa dohovoru CMR nemôže opustiť vozidlo a 3. podľa dohovoru CMR, nemôže\nšofér opustiť naložené auto, 4. pri krádeži vodič nemá vystupovať z vozidla a zabraňovať krádeži.\nZ obsahu administratívneho spisu nevyplýva, otázky v akom znení boli zamestnávateľovi položené\n( s výnimkou odpovede na otázku č. 4, ktorú žalovaná uviedla v odôvodnení svojho rozhodnutia).\nSkutočnosti (odpovede) uvedené zamestnávateľom, žalovaná žiadnym spôsobom nevyhodnotila a preto\njej rozhodnutie v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keďže sa vôbec nevenovala otázke či\nžalobca mal v čase odpočinku zakázané opustiť vozidlo a či žalobca mal zakázané opustiť naložené\nvozidlo resp. bol povinný aj v čase odpočinku naložené vozidlo neopustiť. Žalovaná v podstate\nlen okrajovo (aj keď to netvrdil ani samotný žalobca), skonštatovala že odpoveď na otázku 4 –\npri krádeži vodič nemá vystupovať z vozidla a zabraňovať krádeži, znamená že na strane žalobcu\nišlo o konanie ktorého je povinný sa zdržať a preto ho nemožno považovať za plnenie pracovných\npovinností. Skutočnosť, že žalobca nemohol opustiť vozidlo a nemohol opustiť naložené vozidlo ,\nžiadnym spôsobom nevyhodnotila a vôbec neposúdila možnú povinnosť žalobcu zdržiavať sa vo vozidle\npočas primeraného odpočinku. Venovala sa v podstate len otázke odvracania škody zamestnancom,\nktorú v konaní ako žalobca tak ani zamestnávateľ netvrdili. Samotná skutočnosť, že zamestnanec\nv prípade naplnenia určitých skutkových okolností prípadu, nemá povinnosť odvracať škodu hroziacu\nzamestnávateľovi, nemôže automaticky bez ďalšieho interpretovaná ako povinnosť škodu neodvracať.\n84. K záveru, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v administratívnom spise dospel správny súd na\nzáklade skutočnosti, že síce v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (ktoré súd považuje za súčasť\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej) odkazuje na Záznam o registrovanom pracovnom\núraze, Oznámenie o poistenej udalosti, Hlásenie o jazde. Tieto sa však v predloženom administratívnom\nspise nenachádzajú. Nie je preto možné konfrontovať (v konaní v ktorom správny súd nie je viazaným\nrozsahom a dôvodmi podanej správne žaloby) zistenia žalovanej v napadnutom rozhodnutí s obsahom\nspisu. Taktiež v administratívnom spise absentujú otázky položené zamestnávateľovi žalobcu, na ktoré\nodpovedal v podaní zo dňa 02.08.2019. Bez znenia uvedených otázok, nie je úplne zrejmý zmysel\na význam odpovedí zamestnávateľa.\n85. Žalovaná podľa názoru súdu predčasne a bez odôvodnenia uzavrela, že prestávka, na ktorú sa\nodobral žalobca a počas ktorej sa mu stal úraz, bola odpočinkom v práci, ktorý sa nezapočítava do\npracovného času a žalobcovi počas nej nebola prideľovaná práca - jazda, nevenoval sa ani iným\ndopravným činnostiam a nemusel čakať pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami spojenými s jeho\nslužbou, a teda úraz ktorý sa mu v tomto čase stal nemohol byť pracovným úrazom. Žalovaná vôbec\nnevyhodnotila a nezaujala stanovisko k tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní a to že „utrpel úraz v\nzahraničí, kde bol vyslaný zamestnávateľom, t.j. počas pracovnej cesty. Predmetom pracovnej cesty bol\nvýkon medzinárodnej prepravy tovaru na miesto určenia v zahraničí a návrat do sídla zamestnávateľa. K\núrazu teda malo dôjsť počas trvania pracovnej cesty s tým, že zamestnávateľ určil aj spôsob ubytovania\npočas odpočinku, a to v kabíne motorového vozidla, ktoré je na tento účel prispôsobené, teda aj v\nčase odpočinku bol viazaný na motorové vozidlo. Ubytovanie mimo motorového vozidla zamestnávateľ\nnepreplácal. Činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty, je vždy plnením pracovných úloh a preto\nje zrejmé, že činnosť zamestnanca, ktorá je predmetom pracovnej cesty na mieste, ktoré je cieľom\npracovnej cesty, ako aj na mieste, kde je vodič povinný z dôvodu prestávky v práci odstaviť motorové\nvozidlo, je treba považovať za plnenie pracovných úloh“\n86. Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadala\nso všetkými podstatnými vyjadreniami a námietkami žalobcu a a v dôsledku takéhoto pochybenia\nsi ani nezabezpečila všetky potrebné dôkazy, pre riadne zistenie skutkového stavu (neurobil tak\nani prvostupňový orgán). Aj v dôsledku toho potom v napadnutom rozhodnutí nie je dostatočne\na presvedčivo zdôvodnený záver správneho orgánu, že úraz žalobcu, nie je pracovným úrazom\nv zmysle § 8 ods. 1 ZSP. Ako už súd uviedol, rozhodnutie žalovanej nemá oporu v administratívnom\nspise, žalovaná súčasne nedostatočne zistila skutkový stav a v dôsledku uvedených pochybení svoje\nrozhodnutie nedostatočne odôvodnila. Konštatuje síce že odpočinok ktorý sa považuje za pracovný čas\npodľa § 3 os. 8 zákona č. 462/2007 je úkonom potrebným počas práce avšak odpočinok pod uvedené\n\nustanovenie nespadajúci (bez posúdenia či bol žalobca povinný takýto odpočinok vykonávať v kabíne\nvozidla) bez ďalšieho za úkon potrebný pre výkon práce nepovažuje. Žalovaná sa vôbec nevenovala\notázke či žalobca v čase odpočinku mohol alebo nemohol voľne disponovať svojím voľným časom\na taktiež nedala odpoveď na námietku žalobcu vznesenú v podanom odvolaní, keď tvrdil, že v jeho\nprípade sa jednalo o činnosť, ktorá je predmetom pracovnej alebo služobnej cesty a teda sa považuje\nza plnenie pracovných úloh. Odpovede na jednotlivé otázky je následne potrebné posúdiť aj v ich\nvzájomnej súvislosti, pričom pri aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov na zistení skutkový\nstav dopadajúcich je nevyhnutné zohľadniť aj ich zmysel a účel a nielen doslovné znenie.\n87. Vzhľadom k tomu, že žalovaná napadnuté rozhodnutie riadne nezdôvodnila, nevysporiadala sa so\nvšetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami žalobcu, nemožno považovať jeho právne posúdenie\nveci za dostatočné a presvedčivo zdôvodnené. Napadnuté rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov.\n88. Nie je pritom úlohou správneho súdu zisťovať z administratívneho spisu skutkové podklady pre\nrozhodnutie správnych orgánov, a následne dopĺňať odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, pretože\nsprávny súd nemôže nahrádzať ich činnosť, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu\na ani pokiaľ ide o následné náležité odôvodňovanie rozhodnutí. Aj podľa judikatúry „úlohou súdu\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na základe správnej žaloby nie je dopĺňať vecnú či\nprávnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať“ [viď\naj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.08.2006, sp. zn. 4So 106/2005 (R 14/2007)].\n89. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods.\n1 písm. d), e), f) SSP zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pre skutočnosť,\nže rozhodnutie žalovanej nemá oporu v administratívnom spise a zároveň pre nedostatočné zistenie\nskutkového stavu a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na kompetencie žalovanej\npri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska\ndosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.\n90. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady (1. doplnenie\ndokazovania predovšetkým pracovnou zmluvou žalobcu a pracovným poriadkom zamestnávateľa,\ncestovným príkazom ako aj ďalšími dôkaznými prostriedkami ktoré prispejú k skutkovému ozrejmeniu\npráv a povinností žalobcu ako zamestnanca počas pracovnej cesty a v čase odpočinku v kabíne\nmotorového vozidla, ako aj ďalšie dôkazné prostriedky ktorých zabezpečenie vyplynie v priebehu\nadministratívneho konania, pričom správny orgány zváži v prípade potreby aj výsluch žalobcu prípadne\nzamestnávateľa, skompletizovanie administratívneho spisu – predovšetkým založenie tých listinných\ndôkazov do spisu na ktoré sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva, nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia), ktoré boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a opätovne vo veci rozhodnúť\n(nové rozhodnutie žalovanej bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené).\n91. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n92. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\n\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a8fbb80d-b3e1-462d-aeff-6b75c8c4c5ce:3a669857-4c22-4239-802d-19bb732833d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100124.1", "spisova_znacka": "7Ssk/30/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/30/2025 z 15. 8. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100124.1"}, {"guid": "8e014f32-e70d-4d30-b664-74844d0c6a51:8cc2e300-bec5-46e7-b23e-34067f77a810", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1317201010.1", "spisova_znacka": "4CoPr/6/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoPr/6/2020 z 24. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1317201010.1"}, {"guid": "dff17425-68f7-4dd1-86ae-3aa337fa8071:9dda31f4-3763-4efe-bf3e-c597020ea68c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1316203778.1", "spisova_znacka": "2CoPr/4/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoPr/4/2018 z 29. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1316203778.1"}], "citovane_v": []}